ARCHITECT JURKOVIC

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

Jurkovic_PREZENTACE_OBALKA.indd All Pages

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

12/5/14 10:43 AM

Vizuálne spracovanie expozície Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

Krítériá vizuálneho spracovania expozície Dušan Jurkovič je jeden z najoriginálnejších a vizuálne najcharakteristickejších slovenských architektov. Jeho tvorba je nezameniteľná a jeho výtvarný rukopis rozpoznateľný i laikom.

Preto sme si ako základné kritérium stanovili, že budeme pri tvorbe vizuálnej identity expozície maximálne pokorní a nebudeme používať žiadne neadekvátne vizuálne štýly (či už v obrazovom spracovaní alebo v písme).

Všetky jednotlivé zložky vizuálnej identity expozície vychádzajú iba z Jurkovičovej tvorby.

Konkrétne inšpirácie predstavujeme na následujúcich stranách i s ukážkami ich vizuálnej štylizácie do súčasnej modernej podoby. Jedná sa o farby, písma, dekor, pozadia, zvýraznenia, kompozičnú stavbu atď. Po preštudovaní uvedených zdrojov a pochopení ich štylizácie bude zrejmé, z akých „stavebných kameňov“ sme postavili celú vizuálnu podobu expozície a prečo sme grafiku navrhli tak, ako predkladáme.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 2

12/5/14 10:44 AM

inšpirácie z jurkovičovej tvorby – ornamenty

003

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 3

12/5/14 10:44 AM

grafické štylizácie – vizuálne prvky pre expozíciu

004

Jurkovič sa vo svojej tvorbe silne inšpiroval folklórnymi motívmi, ktoré abstrahoval a štýlovo „vyčistil“.

Tri z týchto motívov sme si vybrali pre použitie v expozícii: kvet–slnko, štvorec z trojuholníkov a ľaliu. Znovu sme ich zkonštruovali do čistej grafickej vektorovej podoby a používame ich ako voľný dekor. Tento dekor by sa mal objavovať nielen na jednotlivých paneloch, ale aj na stenách miestnosti expozície. Funguje ako identifikačný a zjednocujúci motív pre celý priestor pamätnej izby.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 4

12/5/14 10:44 AM

inšpirácie z jurkovičovej tvorby – písmo na jeho vlasTnom logu

005

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 5

12/5/14 10:44 AM

vytvorenie originálneho titulkového fontu pre expozíciu

006

Jurkovič bol nielen architekt, jeho výtvarné schopnosti presahovali i do oblasti typografie.

Dôkazom je vydarené logo jeho vlastnej tehelne. My sme sa rozhodli toto výrazné písmo použiť v expozícii ako dominantné titulkové písmo. Znovu sme ho vytvorili presne podľa originálu a ponechali sme mu i jeho „nedokonalosti“, pre ktoré je v súčasnej dobe digitálnych písiem jedinečné a originálne.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 6

12/5/14 10:44 AM

inšpirácie z jurkovičovej tvorby – charakteristická horizontálne členená fasáda

007

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 7

12/5/14 10:45 AM

Textové písmo Fort

vytvorenie originálneho zvýraznenia textu

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, miesto konania každoročných spomienkových slávností, je skutočným miestom pamäti. Ako miesta pamäti, tentokrát spojené s udalosťami roku 1848, možno označiť tri z diel D. Jurkoviča v Brezovej. Skutočnosť, že sa tieto diela viažu k roku 1848, nie je náhodná.

Deje roku 1848 sú slávnou kapitolou minulosti kraja, a Jurkovič ich dobre poznal z vlastnej rodinnej tradície.

Pamätná tabuľa udalostí roku 1848, ktorú Jurkovič navrhol roku 1928,

008

je umiestnená na Šaškovom dome na brezovskom námestí. Pamätník hurbanovských bojov umiestnil Jurkovič priamo na prietržskej ceste, jednom

z miest bojov Slovenského povstania zvedených 22. septembra 1848. Identický pamätník Jurkovič navrhol i pre ďalšie z miest týchto bojov v Hurbanovej doline. Oba pamätníky boli však postavené až po smrti Dušana Jurkoviča a u Pamätníka v Hurbanovej doline došlo k zmene venovania – z pamätníka bojov roku 1848 na pamätník partizánskych bojov II. sv. vojny. Dejinný pamätník na brezovskom cintoríne Jurkovič navrhol v miestach, kde boli pochovaní slovenskí dobrovoľníci padlí v bojoch 22. septembra 1848.

Na brezovskom cintoríne sa nachádzajú ešte dve Jurkovičove práce – náhrobok rodiny Papánkovcov a brána na cintorín.

Nerealizované zostali Jurkovičove návrhy na budovu evanjelickej fary v Brezovej pod Bradlom z roku 1910, náhrobok Alžbety Papánkovej z roku 1940, dostavbu areálu evanjelického kostola v Brezovej pod Bradlom z roku 1944 a na úpravu Mohyly M. R. Štefánika na Bradle pre letcov padlých v druhej svetovej vojne z roku 1947.

Do svojho rodného kraja sa Dušan Jurkovič symbolicky vrátil v novembri 1948, odkedy je miestom jeho posledného odpočinku jeho dielo - Dejinný pamätník na cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

Ako doplnkové písmo pre malý text sme zvolili krásny moderný konštruktivistický font amerického typografa Mickela – Fort. Toto písmo je inšpirované šablonovými štvorcovými písmami, ktoré používali architekti v dávnejších dobách k popisovaniu výkresov. Zároveň je neutrálne a tým ideálne pre použitie k drobným informačným textom; výborne se hodí ku kombináciám s grafickými vizuálnymi prvkami založenými na Jurkovičovom výtvarnom rukopise.

Pre zvýraznenie dôležitých častí textu sme sa nechali inšpirovať Jurkovičovou charakteristickou terrakotovou fasádou, skladanou do horizontálnych pásov.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 8

12/5/14 10:45 AM

inšpirácie z jurkovičovej tvorby – farebnosť

009

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 9

12/5/14 10:45 AM

základná farebná kombinácia pre expozíciu

terrakota CMYK – 0/65/55/6

010

omietka (zažltnutý papier) CMYK – 0/14/33/7

kameň / malta CMYK – 0/5/5/40

Výber základnej farebnosti pre expozíciu je celkom zrejmý, ťažko by bolo možné obhájiť akékoľvek iné farebné kombinácie. Jurkovič používal i iné farby, ale tieto tri v jeho tvorbe dominujú.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 10

12/5/14 10:45 AM

inšpirácie z jurkovičovej tvorby – kresba z plánov a kresba voľná

011

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 11

12/5/14 10:45 AM

extrakcia kresby a štylizácia pre pozadia na panely

012

Jurkovič bol samozrejme brilantný kresliar, čo sa pozná nielen na jeho plánoch a vizualizáciách, ale hlavne na jeho skicách. Oba druhy kresby sme sa rozhodli do expozície abstrahovať a použiť ich ako originálne pozadie na paneloch.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 12

12/5/14 10:45 AM

Najväčší slovenský architekt prvej polovice 20. storočia

013

Dušan Samuel Jurkovič (23. 8. 1868 – 21. 12. 1947) je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.

V svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry prvej polovice 20. storočia.

Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov.

Dušan Jurkovič sa narodil v obci Turá Lúka, ktorá je dnes časťou mesta

Po vzniku Československej republiky sa Jurkovič vracia spať

Myjava. V roku 1873 Jurkovičov otec získal miesto notára vo svojom

na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Okrem architektonickej tvorby

rodisku a tak malý Dušan Jurkovič od piatich rokov vyrastal v Brezovej

venoval značné úsilie organizovaniu národnej kultúry a osvety.

pod Bradlom. Po absolvovaní evanjelickej cirkevnej školy v Brezovej

V rokoch 1919 - 1922 pôsobil ako vládny komisár pre

navštevoval maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium

zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku.

v Šoproni. V rokoch 1884 až 1888 študoval na Štátnej škole remesiel

Navrhol vytvoriť Vládny komisariát pre národnú osvetu, ktorý mal zahŕňať

vo Viedni staviteľský odbor.

nielen ochranu pamiatok, ale aj oblasti múzejníctva, vedy, archívnictva, knihovníctva, literatúry, divadla, hudby, tanca, kinematografie, súčasného

Viedenská škola Jurkovičovi sprostredkovala metódy tvorby, ktoré ho

výtvarného umenia, umeleckého priemyslu a ľudových remesiel, ako

naučili na jednej strane otvorenosti voči novým podnetom a technickým

aj ľudovej výchovy, osvety a žurnalistiky. K realizácii tohto návrhu však

postupom a na druhej strane tiež schopnosti pracovať v rozmanitých

nedošlo. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského

štýloch, vyhovujúcich účelu stavby, či potrebám jej zadávateľa. Po krátkej

vlastivedného múzea v Bratislave. Dokladom Jurkovičovho sociálneho

praxi u staviteľa Blažeja Bullu v Martine Jurkovič žil a tvoril na Morave,

cítenia a spoločenskej angažovanosti sú návrhy úsporných rodinných

kde boli slobodnejšie pomery ako vo vtedajšom Uhorsku. Rozhodnutie

domov a núdzových škôl, ktoré sa však nedočkali svojej realizácie.

pôsobiť na Morave mu uľahčoval fakt, že pochádzal z kraja, ktorého evanjelickí vzdelanci mali tradičné väzby k českej kultúre. V roku 1889

V rokoch 1927 - 1928 bolo vybudované Jurkovičovo najväčšie dielo –

Jurkovič nastúpil do kancelárie architekta Michala Urbánka vo Vsetíne.

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle. V nasledujúcich rokoch

Od roku 1899 žil a pôsobil v Brne už ako samostatný architekt.

Jurkovič vytvoril moderné funkcionalistické stavby ako Kochovo sanatórium v Bratislave, stanice lanovej dráhy na Lomnický

Z Jurkovičovej tvorby pred I. svetovou vojnou možno

štít, či budovy pre Západoslovenské elektrárne.

spomenúť súbor drevených, ľudovou architektúrou inšpirovaných,

Obytné domy alebo návrhy cirkevných stavieb však riešil v tradičnejšom

turistických stavieb na Pustevnách na Radhošti, za ktoré si vyslúžil

duchu, ktorý považoval za primeranejší ich významu a poslaniu. V roku

pomenovanie básnik dreva.

1938 Univerzita Komenského v Bratislave udelila Dušanovi Jurkovičovi

V tomto období vzniká i komplex kúpeľných budov v Luhačoviciach,

čestný doktorát.

či jeho vlastná vila v Brne - Žabovřeskách.

V čase II. svetovej vojny sa Jurkovič pre nesúhlas s pomermi stiahol Počas I. svetovej vojny Jurkovič navrhol 42 vojenských cintorínov

z verejného života a podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji.

zasadených do hôr v západnej Haliči (v dnešnom Poľsku).

Svoje osobné postoje vyjadril v sérii náčrtov pamätníkov vojnových udalostí.

Tvorba pomníkov a pamätníkov sa stala dôležitou a trvalou súčasťou jeho ďalšieho diela.

V roku 1946 bol Dušan Samuel Jurkovič, ako prvý architekt vôbec, poctený titulom národný umelec.

Zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave. 21. novembra 1948 boli jeho pozostatky uložené na cintoríne v Brezovej pod Bradlom v Dejinnom pamätníku, ktorý sám navrhol.

Okolo 1895, ateliér stavitela Michala Urbánka vo Vsetíne, kde bol Dušan Jurkovič (4. zľava) zamestnaný ako asistent SNA, .........

1936–37, návrh medzistanice Štart, lanová dráha na Lomnický štít

1916, Dušan Jurkovič v uniforme rakúskouhorského dôstojníka, v čase kedy navrhoval vojenské cintoríny v Haliči

1916, rozkres typografie na kríže vojenského cintorína Vyšová v Haliči SNA, Fond D. Jurkovič ...............

SNA, Fond D. Jurkovič ...............

Kolorovaná kresba, SNA, Fond D. Jurkovič IV-53/112

1905, návrh vlastnej Jurkovičovej vily, postavenej v Brne – Žabovřeskách Kolorovaná kresba, Spolok architektov Slovenska

Dušan Jurkovič bol aj vlastníkom teheľne v Trnave. Červené keramické obklady uplatnil pri realizácií mnohých svojich stavieb.

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom Predmety do expozície darovali: Katarína Salayová-Jurkovičová, vnučka Dušana Jurkoviča | Mesto Brezová pod Bradlom | Spolok architektov Slovenska | Cirkevný zbor evanjelickej a. v. cirkvi Brezová pod Bradlom Námet a scenár: Matúš Valihora Architektonický a výtvarný návrh: Hana Valihorová Grafické zpracovanie expozície a logotyp: Hana Valihorová Kopaničiarsky región - Miestna akčná skupina Realizované z prostriedkov ...

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 13

12/5/14 10:46 AM

úvodný troj-panel Dušan Samuel Jurkovič a podbradliansko-podjavorinský kraj Dušan Jurkovič mal k rodnému podbradliansko-podjavorinskému

Jurkovič skúmal ľudovú kultúru nielen v známych Čičmanoch a na

kraju i k svojej rodine hlboký vzťah. Viacerí členovia rodín

Valašsku, ale aj v svojom rodnom kraji. Zakreslil si „domy, stodoly,

jeho otca i matky, majúcich zhodou okolností rovnaké priezvisko

ornamenty stavebné a motivy výšivkové“ z obcí kraja Kostolné, Vaďovce,

Jurkovič, patrili k vzdelaným obyvateľom kraja.

Hrachovište, Krajné, Lubina, z kopanice Hrašný vrch, dnes obec Hrašné,

V kronike mestečka Brezovej sa už v roku 1810 spomína Jurkovičov

a o svojom postupe si poznačil:

pradedo z matkinej strany, mestský richtár Štefan Jurkovič. Jurkovičov

„Cieľom mojim je motivy sbierať pre slov. styl. Zato sbieram

otec, notár Juraj Jurkovič, sa narodil v Brezovej roku 1827. Počas

a študujem: 1. Staviská slov. sedliacké (domy, stodoly), 2. Na nich sa

Slovenského povstania rokov 1848 - 1849 bol v dobrovoľníckom

nachádzajúce ornamenty stavebné, 3. Ornamenty bárjaké.

vojsku. Jurkovičova matka Emília bola dcérou Samuela Jurkoviča,

Z tychto potom sprobúvam zostavovať ornamenty nové, materiálu

národovca, zakladateľa Gazdovského spolku. Sestra Jurkovičovej

stavebnému prispôsobené, a k uživaniu ku keramike, k umeleckému

matky, Anna, sa vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, a tak bol Hurban

stolárstvu k drevorezu atd.“.

Jurkovičovým ujcom. O svojich predkoch Jurkovič uviedol toto: „Spomínam na otca, zvlášť ale na matku, ktorí mi vštepovali lásku k svojeti v dobe najťažšej poroby Slovenska, k svojeti slovenskej, ale i československej. ...že som už ako mladík, vedený matkou, dobre videl všetky krásy, ktorými sa vyznačoval náš ľud na poli folkloru, jazyka i architektury. Vybavuje sa mi tiež obraz starého otca Samuela Jurkoviča“.

014

Okolo 1917, zo zošitu Dušana Jurkoviča SNA, Fond D. Jurkovič ...............

1849, Samuel Jurkovič, starý otec Dušana Jurkoviča

1849, Emília Jurkovičová, matka Dušana Jurkoviča (vľavo hore), s otcom Samuelom, sestrami Júliou a Annou a synovcom Svetozárom Hurbanom Vajanským.

Dagerotypia, LA SNK, SJ 21/14

Dagerotypia, LA SNK, K 4a/51

Okolo 1904, mladý Dušan Jurkovič SNA, Fond D. Jurkovič ...............

Dole: Foto z pozostalosti Dušana Jurkoviča, dnes už neexistujúci rodný dom starého otca Samuela Jurkoviča, izba a domy v Brezovej pod Bradlom SNA, Fond D. Jurkovič ...............

okolo 1917, zo zošitu Dušana Jurkoviča SNA, Fond D. Jurkovič ...............

ovič bol m teheľne rvené obklady realizácií vojich

Úvodný troj-panel predstavuje Jurkoviča ako výraznú osobnosť v slovenskej a českej architektúre, letmo sa zmieňuje o jeho živote a rodine, názoroch a rozoberá jeho vzťah k rodnému kraju. Výber jednotlivých obrazových dokumentov bol starostlivo konzultovaný a následne odsúhlasený autorom expozície – Matúšom Valihorom.

Ideálne by bolo, keby sa grafickými motívmi polepil i nízky biely sokel pod vitrínami.

Docielilo by sa žiadúce vizuálne zjednotenie vitrín s panelmi. Taktež by bolo nanajvýš vhodné vyriešiť graficky i pozadia každej z vitrín.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 14

12/5/14 10:46 AM

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, miesto konania každoročných

6 ns ká

spomienkových slávností, je skutočným miestom pamäti. Ako miesta pamäti,

7

Bra

dli a

tentokrát spojené s udalosťami roku 1848, možno označiť tri z diel D. Jurkoviča

Mohyla generála doktora Milana Rastislava Štefánika

v Brezovej. Skutočnosť, že sa tieto diela viažu k roku 1848, nie je náhodná. ad

Br

Deje roku 1848 sú slávnou kapitolou minulosti kraja, a Jurkovič

ká

jav My

Pamätná tabuľa udalostí roku 1848, ktorú Jurkovič navrhol roku 1928, Žried

lova

dolin

a

Bra

5

V Jar

ku

sta

ce

Štefa na Osuského

á

ká

pamätník na brezovskom cintoríne Jurkovič navrhol v miestach, kde boli

1

ansk

vs

bojov roku 1848 na pamätník partizánskych bojov II. sv. vojny. Dejinný

V Jarku

Družstevná

a u Pamätníka v Hurbanovej doline došlo k zmene venovania – z pamätníka

Sídlisko D. Jurkoviča

doline. Oba pamätníky boli však postavené až po smrti Dušana Jurkoviča

pochovaní slovenskí dobrovoľníci padlí v bojoch 22. septembra 1848.

pamätná tabuľa udalostí roku 1848 na Šaškovom dome, na Námestí M. R, Štefánika XX

4

pamätná tabuľa udalostí roku 1848 na Šaškovom dome, na Námestí M. R, Štefánika XX

5

pamätná tabuľa udalostí roku 1848 na Šaškovom dome, na Námestí M. R, Štefánika XX

Pie

á

sk

an

šť

6

pamätná tabuľa udalostí roku 1848 na Šaškovom dome, na Námestí M. R, Štefánika XX

7

pamätná tabuľa udalostí roku 1848 na Šaškovom dome, na Námestí M. R, Štefánika XX

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča Národný dom, na Námestí M. R, Štefánika XX

Piešťanská

cká

ne

Bra

na urba Milo slava H

BREZOVÁ POD BRADLOM

náhrobok rodiny Papánkovcov a brána na cintorín.

Jozefa

Na brezovskom cintoríne sa nachádzajú ešte dve Jurkovičove práce –

Diela Dušana S. Jurkoviča v podbradliansko-podjavorinskom kraji sú sústredené na území Brezovej pod Bradlom, v ktorej od piatich rokov vyrastal, a ku ktorej mal pevné väzby. Sú to: pamätná tabuľa udalostí roku 1848, náhrobník rodiny Papánkovcov, brána na brezovský cintorín, Dejinný pamätník, pamätník hurbanovských bojov, pamätník v Hurbanovej doline a najmä vrcholné Jurkovičovo dielo – Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Piešť

á

3

2 4

ko

pamätník Jurkovič navrhol i pre ďalšie z miest týchto bojov v Hurbanovej

Bu

nsk

dlia

z miest bojov Slovenského povstania zvedených 22. septembra 1848. Identický

015

pamätná tabuľa udalostí roku 1848 na Šaškovom dome, na Námestí M. R, Štefánika XX

3

Doktor a

hurbanovských bojov umiestnil Jurkovič priamo na prietržskej ceste, jednom

ská

je umiestnená na Šaškovom dome na brezovskom námestí. Pamätník

v podbradlianskopodjavorinskom kraji

pamätná tabuľa udalostí roku 1848 na Šaškovom dome, na Námestí M. R, Štefánika XX

2

ns

lia

ich dobre poznal z vlastnej rodinnej tradície.

1

Nerealizované zostali Jurkovičove návrhy na budovu evanjelickej fary v Brezovej pod Bradlom z roku 1910, náhrobok Alžbety Papánkovej z roku 1940, dostavbu areálu evanjelického kostola v Brezovej pod Bradlom z roku 1944 a na úpravu Mohyly M. R. Štefánika na Bradle pre letcov padlých v druhej svetovej vojne z roku 1947.

Do svojho rodného kraja sa Dušan Jurkovič symbolicky vrátil v novembri 1948, odkedy je miestom jeho posledného odpočinku jeho

1928, návrh a realizácia pamätnej tabule udalostí roku 1848 na Šaškovom dome v Brezovej

dielo - Dejinný pamätník na cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

SNA, Fond D. Jurkovič ...

1944, návrh na dejinný pamätník na brezovskom cintoríne SNA, Fond D. Jurkovič ...

1944, návrhy brány na brezovský cintorín SNA, Fond D. Jurkovič ...

1947–1948, výstavba brány na brezovský cintorín a súčasný stav

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 15

1944, návrh na Dejinný pamätník na brezovskom cintoríne

1910, nerealizovaný návrh evanjelickej fary v Brezovej pod Bradlom

SNA, Fond D. Jurkovič ...

SNA, Fond D. Jurkovič ...

Dejinný pamätník na brezovskom cintoríne, realizovaný v r. 1948. Miesto odpočinku Dušana Jurkoviča.

Pamätník hurbanovských bojov na Prietržskej ceste, navrhnutý v r. 1944, realizovaný v r. 1948

1947, návrh na úpravu Mohyly M. R. Štefánika na Bradle pre letcov padlých v II. svetovej vojne.

Návrh dopĺňajúci Mohylu o dolné terasy na severnej a južnej strane nebol realizovaný.

SNA, Fond D. Jurkovič ...

1927, náhrobok rodiny Papánkovcov na Brezovskom cintoríne

12/5/14 10:46 AM

dvoj-panel a najatraktívnejšia dobová fotografia na stene

016

Dvoj-panel predstavuje diela D. Jurkoviča v podbradlansko–podjavorinskom kraji.

Pre lepšiu orientáciu návštevníkov sme do panelu zakomponovali vytvorenú schematickú mapku. Výber jednotlivých obrazových dokumentov bol starostlivo konzultovaný a následne odsúhlasený autorom expozície – Matúšom Valihorom.

Stena pri vstupe je nositeľom NAJATRAKTÍVNEJŠEJ FOTOGRAFIE, ktorú máme v exponátoch k Jurkovičovi k dispozícii a je doplnená o grafické vizuálne dekoratívne prvky, zjednocujúce priestor expozície s panelmi.

Ideálne by bolo, keby sa grafickými motívmi polepil i nízky biely sokel pod vitrínou.

Docielilo by sa žiadúce vizuálne zjednotenie vitrín s panelmi. Taktež by bolo nanajvýš vhodné vyriešiť graficky i pozadia každej z vitrín.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 16

12/5/14 10:46 AM

generála M. R. Štefánika na Bradle Masív Bradla, na ktorom stojí Mohyla, tvorí dominantný krajinný prvok okolia. Objekt Mohyly svojim umiestnením v krajine a kompozičným, hmotovým, priestorovým a materiálovým ponímaním predstavuje vrcholný štandard európskej monumentálnej architektonickej tvorby.

1926, Mohyla – detaily náhrobku SNA, Fond D. Jurkovič ...

Hneď, ako sa Dušan Jurkovič dozvedel o tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, rozhodol sa „pochovať generála Štefánika na Bradle“. Túto myšlienku sa po súhlase kompetentných i Štefánikovej rodiny podarilo

017

Milan Rastislav Štefánik

Jurkovičovi uskutočniť. Dňa 11. mája 1919 bol generál Milan Rastislav Štefánik i talianski letci, ktorí zahynuli spolu s ním, pochovaní na temene Bradla. Pohrebu sa zúčastnilo tridsaťtisíc ľudí. Jurkovič uviedol, že „z pohrebnej výzdoby vytryskly už vtedy prvé obrysy dnešnej mohyly“.

No cesta k postaveniu Mohyly nebola ani krátka, ani jednoduchá.

Prvý návrh Mohyly predstavil Jurkovič verejnosti v roku 1920.

4. mája 1924, položenie základného kameňa Mohyly.

Na kameň poklepáva matka M. R. Štefánika.

V nasledujúcom roku vznikol Spolok pre postavenie pomníka generálovi

SNA, Fond D. Jurkovič ...

1927–28, fotografie z výstavby Mohyly.

SNA, Fond D. Jurkovič ... | ... | ... | ... | ...

vedec, vojak, diplomat, jedna z kľúčových osobností Slovenska, spolutvorca našej novodobej štátnosti

Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a začal zbierať financie na stavbu.

Projekt Mohyly bol viackrát prepracovaný a kvôli zníženiu finančných

Milan Rastislav Štefánik (21. 7. 1880 – 4. 5. 1919) sa narodil vo vtedajšom

Štefánikova vojenská a diplomatická činnosť sa rozvinula v čase

nákladov musel Jurkovič návrh Mohyly zmenšiť a znížiť. Základný kameň

Rakúsko-Uhorsku. V dobe Štefánikovho narodenia nemali Slováci

I. svetovej vojny. Najprv ako francúzsky občan vstúpil do letectva. Jeho

slávnostne položili 4. mája 1924. Výstavba sa uskutočnila počas 280-tich

kôli národnostnému útlaku vlastnú správu, školstvo ani inteligenciu.

diplomatický takt, osobné kontakty a názory sa naplno uplatnili vo

pracovných dní od 11. júla 1927 do 20. septembra 1928.

Už na začiatku I. svetovej vojny Štefánik pochopil, že táto vojna

vedení rodiaceho sa zahraničného odboja. Tomáš G. Masaryk uviedol,

bude rozhodovať o osude sveta. Všetko svoje úsilie preto zameral na

že Štefánik mu „upravil cestu do nejvlivnějších kanceláří politických

oslobodenie svojho národa.

a vojenských“. V roku 1916 sa Štefánik stal zakladateľom a podpredsedom

V základe je Mohyla dlhá 96 m, široká 70 m. Prvá terasa meria 93 x 62 m, druhá 45 x 32 m. Štyri obelisky majú výšku 12 m. Štefánikov hrob je v hĺbke

Národnej rady československej. S generálom Janinom organizoval

8 m pod tumbou. Mohyla je obložená kamennými kvádrami z travertínu,

Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách v rodine evanjelického kňaza. Hoci

vytvorenie čs. legionárskej armády v Rusku. V Taliansku sa Štefánikovi

ktorého zo Spišských Vlách doviezli 194 železničných vagónov.

bol nevysoký, citovo založený a často vážne chorý, vyznačoval sa silnou

podarilo získať súhlas na vytvorenie legionárskej armády a uzatvoriť

vôľou a túžbou vyniknúť. Napriek plánom rodičov sa rozhodol venovať

zmluvu, v ktorej sa uznáva budúci československý štát. V roku 1918 získal

V roku 1968 bola Mohyla vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

nie teológii, ale prírodným vedám. Vyštudoval matematiku a astronómiu

hodnosť generála francúzskej armády a stal sa prvým ministrom vojny

Rekonštrukcie sa však dočkala až po páde totalitného režimu.

na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal aj doktorát. Vo vedeckej dráhe

ČSR. Po skončení vojny plnil generál Štefánik náročnú úlohu na Sibíri –

Trvala takmer sedem rokov, bola ukončená v roku 1996.

astronóma pokračoval v Paríži, kam odišiel v roku 1904. Štefánikove

zabezpečoval repatriáciu legionárov. Pri návrate domov do nového štátu,

pobyty v zahraničí vo francúzskych službách mali okrem vedeckého aj

ktorého vzniku zasvätil všetko úsilie, 4. mája 1919 tragicky zahynul pri

diplomatický kontext, v roku 1914 bol ocenený Radom rytiera čestnej légie.

páde lietadla neďaleko Bratislavy.

Vďaka nespornému významu Štefánikovej osobnosti i vďaka svojim umeleckým kvalitám bola Mohyla Milana Rastislava Štefánika v roku 2009 slávnostne zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.

Areál Mohyly M. R. Štefánika na Bradle, miesto konania každoročných spomienkových slávností, je skutočným miestom pamäti. Historická

1926, návrh Mohyly, pohľad z juhu a rez priečny SNA, Fond D. Jurkovič ... | ...

Zo Štefánikovho pohrebu, koncipovaného Jurkovičom

pamäť ľudí sa totiž, okrem iného, udržuje aj prostredníctvom pamätníkov či prostredníctvom slávenia výročí významných historických udalostí.

A túto funkciu areál Mohyly bezpochyby plní.

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 17

11. mája 1919, pohreb M. R. Štefánika a talianskych letcov na Bradle SNA, Fond D. Jurkovič ...

12/5/14 10:46 AM

samostatný panel – 2 strany

018

Tento panel, venovaný Mohyle a Štefánikovi, je obojstranný a mobilný v priestore expozície.

Panel musí využívať celú výšku 2 metrov, vzhľadom ku komplikovanej kompozícii nie je možné mať pod panelom nejaký inak farebný sokel.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 18

12/5/14 10:46 AM

b ý o r n o e a p d k j e y e v z , a k j í , d u a r l o l m k l . “ o o a k f č i a i l v ž o o u p k r a m u n o J s d a u l ľ e š u á m n l a a S v a o c č t a o n o z y h é r a sa v t s z a r b o ž e i t i m uje sa

019

oviča

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 19

šana u D a k mat , á lom, v e o u č i v m o a mS Jurk o a c i l t í o

m s , e ore) h 1849, com v o v o a n ľ y v ( s

a iča ou n n a

Jurkov ým. a k u s o n i l a j ú J a i V sestram m hurbanom áro a/51 Svetoz nK, K 4

ovič k r u J n Duša ý d a l 04, m 9 1 o l o .......... . . . . . ok č i v Jurko ond D. f , a n S

, la S a i p y t o Dager

12/5/14 10:47 AM

č

detail v mierke 1 : 1

020

viča o k r u J ana š u D u ošit z o z , 7 1 9 ............ . . . okolo 1 č i v o Jurk

dný o r i c ú j xistu e lom e d n a r ž B u s d , dne ej po v a č o i z v e o r k y v B a Jur m n o a d

š a u izba sti D , o l a a č i t v s o o poz Jurk z a l o t e o u f Sam a Dole: c t o o aréh .......... . . . . . dom st č i v urko

ond D. Sna, f

J ond D. f , a n S

V první fázi projektu Jáchymka bychom chtěli využít prostor průjezdu, ve kterém se v současnosti nachází pouze popelnice.

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 20

12/5/14 10:47 AM

Referencie Kreatívny tým Missing Element, ktorý spracoval túto prezentáciu a navrhol vizuálny štýl a design expozície sa skladá z MgA. Hany Valihorovej, MgA. Ondřeja Zámiša, Tomáša Masáka a MgA. Petra Motyčku, PhD. Referencie na relevantné zakázky členov týmu: Veľké expozície: 10 hvězd – 10 expozic v obnovených synagogách Městské muzeum v Jihlavě Zámek a muzeum v Třebíči Západočeské muzeum v Plzni Muzeum loutek v Plzni Muzeum loutek v Prachaticích Regionální muzeum Kamenice nad Lipou Dolnorakouská výstava Telč Výstavy: Galerie Rudolfinum - States of Amerika Muzeum hl. města Prahy - Merkur Muzeum hl. města Prahy - Jan Vaněk Pražský hrad - Pěšky prvni světovou válkou Staroměstská radnice - Abeceda evropské architektury Petřínská rozhledna – historie Petřína Slavonice – Historie 20. století Jáchymka – historie židovské školy v Praze Interaktívne aplikácie: Západočeské muzeum v Plzni - sbírka uměleckořemeslná

Jurkovic_PREZENTACE_04.indd 21

12/5/14 10:47 AM

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

Jurkovic_PREZENTACE_OBALKA.indd All Pages

Pamätná izba Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

12/5/14 10:43 AM