Školská zrelosť

Školská zrelosť Nástup do školy je významným medzníkom v živote dieťaťa. Súčasné nároky na dieťa pri nástupe do školy sú pomerne vysoké, týkajú sa rozumových predpokladov, dostatočnej úrovne sústredenosti, práceschopnosti, dieťa musí plniť požiadavky učiteľa, musí rešpektovať jeho autoritu a malo by dokázať fungovať v triede s ostatnými deťmi. Preto je veľmi potrebné, aby dieťa nastúpilo do školy dostatočne zrelé na to, aby zvládlo všetky nároky, ktoré sú na neho kladené. Školská zrelosť znamená dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý dieťaťu umožňuje úspešné osvojovanie si školských vedomostí a zručností. Termín „zrelosť“ sa spája so spontánnym vývinom, biologickým zrením príslušných štruktúr a funkcií mozgu. Vývin vždy prebieha v interakcii s vonkajším prostredím, so zámerným ovplyvňovaním a podnecovaním v prostredí, kde dieťa vyrastá. Okrem biologického vývinu dieťaťa sa na dosiahnutí žiaducej úrovne školskej pripravenosti podieľa aj vhodné výchovné pôsobenie, ktoré nám pomáha formovať dieťa do úlohy školáka. Túto úlohu čiastočne plní i materská škola, nemožno však zabúdať na podiel výchovy v rodine. Oblasti, v ktorých je treba dieťa pripraviť na školu je niekoľko, nedajú sa celkom oddeliť, veľmi často sa prekrývajú. Oblasti, ktoré súvisia so školskou zrelosťou: Fyzická a telesná zrelosť - posudzuje ju pediater 

Dieťa má byť dostatočne telesne vyspelé (výška okolo 110-120 cm, váha asi 22 kg)



Veľmi malé, slabé a drobné deti bývajú ohrozované zvýšenou unaviteľnosťou



Časté a chronické ochorenia sú takisto rizikovým faktorom pri vstupe do školy, rok odloženej školskej dochádzky môže pozitívne ovplyvniť posilnenie imunitného systému a dieťa tak nemusí veľa vymeškávať v 1. ročníku



Fyzická zrelosť je jedným z predpokladov školskej úspešnosti, sama o sebe však nestačí

Informovanosť

 Dieťa by malo mať osvojené základné informácie o sebe a svojej rodine – celé svoje meno, mená členov rodiny, adresu, farby, geometrické tvary, časti tela, pomenovať bežné zvieratá a rastliny

 Ďalej by malo byť schopné orientovať sa v čase, poznať pojmy ráno, večer, poobede, poznať dni v týždni, ročné obdobia a aspoň niektoré mesiace

 Takisto by malo byť orientované v priestore, rozlišovať pojmy - hore, dolu, nad, pod, vrchný, spodný, dnu, von, medzi, vedľa. Malo by mať zvládnutú i pravo – ľavú orientáciu.

 Tiež by malo ovládať základy slušného stolovania, základy správania sa chodca v cestnej premávke. Pozornosť 

Ide o záležitosť, ktorá je výrazne podmienená zrelosťou centrálnej nervovej sústavy



Dieťa by malo byť schopné sústrediť sa pri činnosti 30 až 45 min



Vďaka kvalitnejšej koncentrácii pozornosti dokáže dieťa lepšie využiť svoje schopnosti, zrelé dieťa sa lepšie sústredí a vydrží dlhšie pracovať



Kvalitná pozornosť je nevyhnutnou podmienkou kvalitného učenia sa

Pamäť 

Dôležité je trénovať pamäť detí pred nástupom do školy



Vhodnou pomôckou sú rôzne riekanky, básničky, krátke rozprávky a pod.



Pomôcť môžu aj cvičenia a hry, na základe ktorých si dieťa má zapamätať určité množstvo, poradie či dané predmety, veľmi obľúbenou a vhodonou hrou je napr. pexeso

Reč 

Nesprávne vyslovovanie hlások, slabík, slov je potrebné podchytiť ešte pred nástupom do školy



V 1. ročníku sa od dieťaťa vyžaduje už správna výslovnosť a bohatá slovná zásoba. Za primerané sa považuje očakávať od prváka slovnú zásobu v rozsahu cca 10 000 slov a viac



Dieťa by malo rozprávať gramaticky správne, správne skloňovať, časovať a používať správny slovosled



Dieťa by malo vedieť vyjadriť svoje myšlienky v jednoduchších súvetiach, rozumne a plynulo porozprávať o nedávnych zážitkoch, udalostiach, prerozprávať nejakú krátku rozprávku.



Ak reč dieťaťa nie je čistá a zrozumiteľná, je nutná logopedická starostlivosť

Myslenie 

V tomto období dieťa prechádza od konkrétneho, názorného myslenia k všeobecnejšiemu, pojmovému mysleniu. V uvažovaní a chápaní sa začína viac prejavovať analyticko – syntetická činnosť. Dieťa si viac všíma podobností a rozdielov, je schopné vnímať jednotlivosti, chápať vzťahy medzi nimi. Objavujú sa náznaky logickej úvahy.



Deťom vysvetľujeme podstatu javov, bežných činností a tak ich učíme logicky myslieť: Prečo zhasíname svetlo keď v miestnosti nikto nie je? Prečo polievame kvety?



Analyticko – syntetická činnosť sa začína prejavovať i vo vnímaní – dieťa je schopné z celku vyčleniť časti a tie opäť zložiť do celku. Tento fakt tvorí podklad pre výuku písania a čítania

Zrakové vnímanie – je dôležitým predpokladom pre zvládnutie čítania a písania 

Zraková diferenciácia – dieťa dokáže rozlišovať podobné obrázky alebo zrkadlové tvary, písmená (b, d, m, n). Deti u ktorých je táto funkcia nezrelá si zamieňajú zrkadlové tvary, čo spôsobuje problémy pri písaní a čítaní.



Zraková analýza a syntéza - Dieťa by malo vedieť rozpoznávať predmety a obrázky ako celok, zároveň ich vedieť rozložiť na časti (rozložený obrázok, puzzle)

Sluchové vnímanie – je dôležitým predpokladom pre zvládnutie čítania a písania 

Dieťa by malo vedieť rozdeľovať slová na slabiky, slabiky sa učí vytlieskavať alebo vyťukávať, určovať ich počet.. Napr. tulipán: tu – li - pán



Hlásková analýza – dieťa vníma a určuje jednotlivé hlásky v slovách – prvé, posledné, stredné hlásky v slovách. Najťažšie je pre deti zachytiť hlásky uprostred slova. Napr. Ktoré písmenko počuješ v slove dom ako prvé?



Hlásková syntéza – dieťa skladá hlásky do slov. Napr. Aké slovo vznikne keď spojíš písmená p-e-s?



Sluchová diferenciácia - schopnosť rozlišovať sluchové podnety - vníma sluchom rozdielnosť slov sud – sad, miska – maska, pila – píla, telo – delo,brány - bráni

Kresba 

V tomto veku už lepšie odráža realitu, mala by byť bohatá na detaily



Obrázky majú mať primerané proporcie i detaily



Dieťa by malo vedieť obkresliť jednoduchšiu predlohu, nakresliť základné geometrické tvary – kruh, štvorec, trojuholník a obdĺžnik, citlivo vyfarbiť obrázok



Línie kreslí tak, že sú presné a neroztrasené, vie kresliť čiary, vlnovky, osmičky



Dokáže nakresliť postavu na primeranej úrovni - postava má mať všetky základné časti: hlava, krk, trup, horné a dolné končatiny. Na hlave má postava vlasy a podstatné časti tváre: oči, nos ústa. Ruky má postava pripojené k telu na správnom mieste – cez ramená, na rukách má prsty v správnom počte. Končatiny by nemali v kresbe predškoláka vychádzať z hlavy (hlavonožec). Trup, horné aj dolné končatiny majú dvojdimenzionálne zobrazenie – nie paličky. Postava je oblečená, dieťa naznačí odev, topánky, telo nepresvitá cez odev. V kresbe má byť zachovaná proporcionalita – primeraná dĺžka tela, nôh, veľkosť hlavy a symetria. Rodič nemusí mať výtvarné nadanie, aby dokázal dieťa naučiť nakresliť postavu so všetkými náležitosťami

Jemná motorika 

Dobre rozvinutá jemná motorika je základom pre výuku písania



Dieťa by malo správne držať ceruzku – medzi palcom a ukazováčikom a podopierať prostredníkom



Pre rozvoj jemnej motoriky je vhodné najmä kreslenie, vyfarbovanie, práca s plastelínou

Hrubá motorika –uskutočňuje sa prostredníctvom veľkých svalových skupín 

Zrenie a stimulácia pohybového aparátu vedú k zlepšeniu koordinácie, presnosti a plynulosti pohybov



Dieťa zvláda cielenú pohybovú aktivitu, vykonáva menej bezúčelných pohybov, pri chôdzi nemá problém s rovnováhou, ovláda svoje motorické správanie



Dieťa vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce



Lepšie ovládnutie motoriky sa prejaví napr. v jazde na kolobežke, bicykli, pri lyžovaní a korčuľovaní

Predmatematické predstavy 

Dieťa by malo vedieť správne napočítať od 1 do 10 a aj opačne – zostupne od 10 do 1, pričom si môže pomáhať prstami



Malo by vedieť priradiť číslicu k množstvu (napríklad hra s fazuľkami, gombíkami a pod.), určovať čoho je viac, menej, najviac, najmenej



Poznať pojmy prvý, posledný, hneď za, hneď pred, medzi, veľký, malý, najmenší, krátky, kratší, dlhý...



Vytvárať skupiny podľa určitého znaku – napr. vyber všetku zeleninu



Vybrať, ktorý predmet nepatrí medzi ostatné



Zvládať párové priraďovanie – napr. k tanieriku patrí lyžička

Emocionálna zrelosť 

Prejavuje sa zvýšením emočnej stability a odolnosti voči záťaži.



Dieťa začína dospievať k lepšej sebakontrole a kontrole svojich citov, malo by byť schopné aspoň čiastočne ovládať impulzívne správanie



Nemalo by sa vyskytovať časté kolísanie a striedanie nálad, agresívne prejavy



Vedieť odložiť bezprostredné splnenie svojich prianí



Malo by byť schopné prijať i prípadný neúspech. Strach, obavy, napätie a tréma znižujú výkonnosť



Dokáže vydržať dlhší čas bez mamy



Deti s aktuálnymi emočnými problémami, napr. pri rozvode rodičov sú z hľadiska školskej úspešnosti ohrozené

Sociálna zrelosť 

Sociálne zrelé dieťa má byť menej závislé na rodine, nehanbí sa nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými,



Dokáže sa podriadiť autorite a prijať novú sociálnu rolu, nájsť si svoje miesto v skupinke spolužiakov.



Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu.



Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať.



Zvláda príkazy a zákazy, rešpektuje pravidlá



Správne sa orientuje v jednoduchých sociálnych situáciách

Pracovná zrelosť - Dieťa spočiatku ťažšie opúšťa hru, ktorá bola doposiaľ jeho dominantnou činnosťou. Uvedomovanie si, že je potrebné plnenie si svojich povinností je veľmi individuálne a postupné. 

Dieťa by malo byť schopné odlíšiť hru od povinnosti



Dokáže zotrvať dlhšie pri jednej činnosti a dokončiť ju aj keď je preň už nezaujímavá a aj vtedy keď sa objavia prekážky



Pracuje na úlohe v danom momente (bez ohľadu na náladu)



Dieťa je schopné zameriavať svoju pozornosť žiaducim smerom i k podnetom, ktoré nie sú sami o sebe lákavé svojou novosťou či premenlivosťou



K pracovnej zrelosti patrí i dodržiavanie rovnakého pracovného tempa s ostatnými spolužiakmi

Motivácia – dieťa by malo mať pozitívny postoj k učeniu, rado sa učí, kladie rozličné otázky, rado dostáva rôzne úlohy, zaujíma sa o písmenká, knižky, základné počty. Do školy sa teší hlavne kvôli učeniu – chce sa naučiť písať, čítať, počítať, nie len preto že má nový peračník alebo preto, že do školy už ide jeho kamarát.

Rozhodovanie o odložení školskej dochádzky by nemalo byť nikdy formálne. Ide o závažné rozhodnutie v živote dieťaťa. Neuváženým prístupom by sme mohli dieťaťu spôsobiť závažné problémy. Napríklad môžeme premeškať u zrelého dieťaťa moment, kedy je vyslovene pripravené začať sa učiť. Ak v tomto období nenastúpi do školy, môže stratiť záujem o školu a o učenie. Na druhej strane, ak nastúpi do školy dieťa, ktoré je výrazne nezrelé, je ohrozené zlyhaním a celkovou školskou neúspešnosťou. Pokiaľ máte ako rodičia pochybnosti o zrelosti svojho dieťaťa, je potrebné navštíviť Centrum pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie kde psychológ posúdi mieru školskej zrelosti dieťaťa. Psychológ na škole i v poradenskom zariadení Vám poskytne viac infomácii o tom, akými spôsobmi rozvíjať oslabené schopnosti detí.

Mgr. Marianna Kolečanská