kolovrate, lebo kráľ bol tak lakomý, že ju nútil pracovať deň i noc, uvidela drobnú, peknú malú myšku, ako vyšla von z diery v stene. Tak jej povedala: „Ach beda, drobné stvorenie! Čože si sem prišla hľadať, myška? Ja mám len tri kúsky hrachu na dennú obživu, tak ak chceš hodovať, musíš ísť niekam inam.“ Ale myška začala behať sem a tam. Tancovala a poskakovala tak pekne, že napokon jej kráľovná dala posledný kúsok hrachu, ktorý si nechávala na večeru, vraviac: „Tu máš, drobná myška, zjedz tento kúsok hrášku. Nemám nič lepšie, čo by som ti mohla ponúknuť. Budem len rada, že sa nakŕmiš, lebo si ma veľmi pobavila. To máš na revanš.“ Sotva povedala tie slová, uvidela pred sebou na stole pečenú jarabicu a dve misky zaváraného ovocia. „Skutočne,“ povedala, „dobrý skutok nikdy nie je bez odmeny.“ A spolu s princeznou zjedli svoju večeru s veľkým uspokojením. Potom to, čo zostalo, dala kráľovná malej myške, ktorá od radosti tancovala lepšie než kedykoľvek predtým. Nasledujúce ráno prišiel žalárnik s pravidelným prídelom troch kúskov hrachu pre kráľovnú. Aby jedlo vyzeralo ešte menšie, doniesol ho na veľkej tácke. Ale hneď ako to položil na stôl, prišla malá myška a zjedla všetky tri kúsky hrachu. Takže keď chcela kráľovná jesť svoj obed, nezostalo tam pre ňu nič. To kráľovnú dosť nahnevalo a povedala: „Čo za malé zlé stvorenie musí byť táto myška! Ak to pôjde takto ďalej, tak budem úplne vyhladovaná.“ Ale keď pozrela druhýkrát na tácku, bola už pokrytá rôznymi chutnými potravinami na jedenie. Kráľovná mala veľmi výdatný obed, čo ju urobilo veselšou než zvyčajne. Ale neskoršie, ako si sadla za kolovrat, začala uvažovať nad tým, čo sa stane, ak malá princezná nevyrastie na dostatočne krásnu, aby sa páčila kráľovi, a povedala si: „Och! Keby som len vymyslela nejaký spôsob úniku.“ Ako tak povedala, uvidela malú drobnú myšku, ako sa hrá v rohu izby s nejakými dlhými slamkami. Kráľovná ich vzala a začala ich zapletať, vraviac: „Len keby som mala dostatok slamiek, aby som mohla urobiť košík. Spustila by som svoje malé dieťa v ňom dolu z okna a možno
by sa našiel nejaký dobrý okoloidúci, ktorý by sa oň postaral.“ Medzitým čo zaplietla slamky, malá myška ich priniesla viacej a viacej. Až napokon ich mala kráľovná dosť veľa na to, aby z nich urobila košík. Pracovala na tom deň i noc, zatiaľ čo malá dobrá myška tancovala pre jej pobavenie. Na obed a večer dala kráľovná myške svoje tri kúsky hrachu a kúsok tmavého chleba. A namiesto toho vždy našla na tácke nejaké dobré jedlo. Skutočne si nevedela predstaviť, odkiaľ všetky tie chutné veci prichádzali. Napokon jedného dňa bol košík hotový. Kráľovná pozrela von cez okno, aby videla, aký dlhý povraz musí urobiť na spustenie košíka až na spodok veže. Vtedy si všimla malú starú ženu, ako sa opierala o svoju paličku a pozerala hore na ňu. A tá jej povedala: „Ja poznám tvoje starosti, madam. Ak si želáš, tak ti pomôžem.“ „Och! Moja drahá priateľka,“ povedala kráľovná, „ak si skutočne želáš mi pomôcť, príď sem v dohodnutý čas. Spustím dolu svoju úbohú malú dcérenku v košíku. Ak sa o ňu postaráš a vychováš ju, keď budem bohatá, tak sa ti bohato odmením.“ „Ja nestojím o odmenu,“ povedala stará žena, „ale jednu vec by som chcela veľmi rada. Musím ti povedať, že som veľmi prieberčivá v tom, čo jem. A ak je jedna vec, ktorú obľubujem nadovšetko, to je bacuľatá, dobre zaoblená, malá myš. Ak tam je taká vec v tvojej komnate, hoď mi ju dolu a ja ti za to sľúbim, že o tvoju dcéru bude dobre postarané.“ Keď to kráľovná počula, začala plakať, ale neodpovedala. Stará žena čakala niekoľko minút. Potom sa jej spýtala, čo sa s ňou deje. „No takto,“ povedala kráľovná, „je tu len jedna myš v tomto podkroví, ale ona je taká roztomilá, pekná malá vec, že nedokážem pomyslieť na to, aby jej niekto ublížil.“ „Čože!“ zvolala stará žena. „Ty sa viacej staráš o mizernú malú myš ako o svoje vlastné dieťa? Zbohom, madam! Nechám ťa užívať si jej spoločnosť. A čo sa týka mňa, ďakujem hviezdam, že si viem zohnať toľko myší, koľko len chcem, bez toho, že by som bola odkázaná na to, že ich dostanem od teba.“ A odkrivkala, hundrajúc a nadávajúc. Kráľovnú to veľmi znepokojilo. Napriek tomu, že našla na stole lepšiu večeru ako zvyčajne a videla malú myšku tancovať v jej najveselšej nálade,
nezmohla sa na nič iné, len na plač. V ten večer, keď dieťa tvrdo zaspalo, zabalila ho do košíka a napísala na kúsok papiera: „Toto nešťastné malé dievčatko sa volá Delícia!“ Pripla ho k jej šatám. Potom išla smutne zatvoriť košík, ale ako tak robila, malá myška vyskočila do košíka a sadla si bábätku na jeho vankúš. „Ach! Ty drobná myš!“ povedala kráľovná. „Veľa ma to stálo, zachrániť ti život. Ako teraz budem vedieť, či sa Delícia dostane do dobrých rúk a bude o ňu postarané? Hocikto iný by ťa dal chamtivej starej žene, aby ťa zjedla, ale ja som si to nevedela ani predstaviť.“ Nato jej myška odpovedala: „Dôveruj mi, madam. Nikdy neoľutuješ svoju láskavosť.“ Kráľovná bola ohromne udivená, keď myška začala rozprávať, a ešte viac, keď uvidela, ako sa jej malý špicatý nos premenil na krásnu tvár a jej labky na ruky a nohy. Vtedy zrazu narástla do výšky. Kráľovná hneď spoznala vílu, ktorá ju raz bola navštíviť so zlomyseľným kráľom. Víla sa usmiala nad jej užasnutým pohľadom a povedala: „Chcela som vedieť, či dokážeš byť verná a schopná cítiť ku mne skutočné priateľstvo. Pretože my, víly, máme množstvo bohatstiev vo všetkom okrem dobrých, spoľahlivých priateľov, ktorých je ťažko nájsť.“ „To snáď nie je možné, že ty, taká okúzľujúca bytosť, by si chcela, aby sme boli priateľky,“ povedala kráľovná, bozkávajúc ju na líca. „Ale áno, skutočne je to tak,“ odpovedala víla. „Tých, ktorí chcú byť so mnou priatelia len pre vlastné obohatenie, za skutočných priateľov nepovažujem. Ale keď si prejavila ľútosť a starostlivosť o malú drobnú myšku, nemohla si vedieť, čo všetko tým môžeš získať. A aby som ťa vyskúšala ešte viacej, som vzala na seba podobu starej ženy, s ktorou si sa rozprávala z okna. Vtedy som sa presvedčila, že ma máš skutočne veľmi rada a že ti na mne záleží.“ Potom sa obrátila k malej princeznej. Pobozkala jej ružové pery trikrát a povedala: „Moja drahá roztomilá princezná, sľubujem ti, že budeš bohatšia, ako bol tvoj otec, budeš žiť sto rokov, budeš vždy pekná a šťastná a bez strachu zo staroby a vrások.“
Ukázka elektronické knihy