Patológia (Ukázka, strana 99)

15

Patológia pre nelekárske odbory

a

b

Obr. 15.3 Duodenálny vred v endoskopickom obraze (a) a pod mikroskopom (b) zápalu – nekrotická zóna, exsudatívna zóna, granulačná zóna a zóna jazvo‑ vatenia. Komplikáciami býva obštrukcia, krvácanie, perforácia, penetrácia a možnosť malígnej transformácie (najmä žalúdočné vredy).

15.3.2 Nádory žalúdka Medzi najčastejšie benígne nádory žalúdka radíme leiomyómy, adenómy (zväčša vo forme polypov) a gastrointestinálne stromálne tumory (GISTy).

98

Poruchy tráviaceho systému

Posledne menované môžu v ojedinelých prípadoch rásť a dokonca metastá‑ zovať, napriek tomu ich radíme k nezhubným novotvarom. Najbežnejším malígnym nádorom je adenokarcinóm žalúdka. Vyskytuje sa po 40. roku života a v jeho etiológii sa uplatňuje infekcia Helicobacter pylori, stravovanie (údeniny, kyslé a korenené jedlá, alkohol, fajčenie a pod.), genetické, rasové a geografické faktory. K vzniku tohto zhubného nádoru vedú aj prekancerózy ako vredová choroba, stavy po chirurgickom odstránení žalúdka a niektoré typy zápalov (chronická atrofická gastritída). Karcinóm sa najčastejšie vyskytuje v okolí pyloru a môže mať rôzne formy (vred, polyp alebo difúzne zhrubnutie steny celého žalúdka). Nádor sa šíri buď priamo na okolité štruktúry, ako napr. pažerák, omentum, pankreas, pečeň a pre tento typ karcinómu typicky do vaječníkov (Krukenbergov nádor), alebo metastázuje lymfogénne do lymfatických uzlín v dutine brušnej a hematogénne do pečene, pľúc, mozgu, obličiek a nadobličiek.

Adenokarcinóm žalúdka lymfogénne metastázuje aj do pomerne netypickej lokalizácie – do uzliny nad ľavou kľúčnou kosťou. Toto postihnutie nazývame Virchowov alebo Troisierov znak a často býva aj prvým príznakom choroby.

Menej často sa v žalúdku môže z malignít vyskytnúť leiomyosarkóm, lymfóm alebo karcinoid.

15.4

Poruchy tenkého čreva

15.4.1 Vrodené chyby Najčastejšou vrodenou anomáliou nielen tenkého čreva, ale celého zaží‑ vacieho traktu, je Meckelov divertikul. Ide o výdutinu, ktorá je tvorená všetkými vrstvami steny a býva lokalizovaná na antimezenteriálnej strane (oproti závesu tenkého čreva = mezentériu) tenkého čreva, zväčša do jedného metra od ileo‑cekálneho prechodu. Môže byť komplikovaný zápalom alebo perforáciou a vzhľadom na jeho umiestnenie môže imitovať obraz akútnej apendicitídy. Zväčša je ale náhodným nálezom pri iných operačných výko‑ noch v dutine brušnej.

Jeho histologickou zvláštnosťou je, že môže obsahovať epitelové bunky iných orgánov gastrointestinálneho traktu, ako napríklad bunky pankreasu alebo žalúdočnej sliznice. Tento fakt je klinicky dôležitý, pretože tieto bunky môžu podliehať rovnakým zmenám ako orgány, z ktorých pochádzajú.

99

15

15

Patológia pre nelekárske odbory

Okrem tejto anomálie sa môžu objaviť chyby rotácie, vnútorné alebo vonkajšie hernie, peritoneálne zrasty, intususcepcia (vsunutie časti čreva do časti za ním) alebo volvulus (otočenie črevnej kľučky okolo vlastnej osi).

15.4.2 Zápaly tenkého čreva Keďže mnoho ochorení sa vyskytuje súčasne v tenkom aj hrubom čreve, preberieme si ich spolu. Zápal tenkého čreva sa vo všeobecnosti označuje ako enteritída, zápal hrubého čreva ako kolitída. Ak zápal postihuje aj koneč‑ ník, hovoríme o proktokolitíde. Okrem klasických vírusových a bakteriálnych enteritíd, ktoré prebiehajú obdobne ako iné zápaly v tele, v čreve sa vyskytuje niekoľko špecifických typov.

Ischemická enterokolitída je ochorenie, ktorého podkladom je nedosta‑ točné krvné zásobenie niektorého úseku tenkého alebo hrubého čreva. Môže byť spôsobené embóliou alebo trombózou prívodnej tepny, jej zaškrtením pri inkarcerovaných herniách alebo volvule, prípadne jej spazmom alebo inými anomáliami (aneuryzma). Ischémia spôsobená uzáverom odvodnej žily je menej častá. V podstate ide o infarkt čreva so zakrvácaním, stena čreva je purpurová, edematózna, na sliznici veľmi rýchlo vznikajú ulcerácie a vyvíja sa nekróza postihnutého úseku. Kým v tenkom čreve je priebeh dramatický a má vysokú úmrtnosť, na hrubom čreve môže prebiehať aj pod obrazom chronického zápalu so vznikom pozápalových stenóz.

V hrubom čreve je najčastejšie postihnutý slezinový ohyb, čo je anatomicky dané. Tento úsek je totiž zásobený len spojkami medzi hornou a dolnou mezenterickou artériou a je najhoršie zásobeným úsekom hrubého čreva.

Nekrotizujúca enterokolitída je typom ischemickej enterokolitídy a vzniká najčastejšie u predčasne narodených detí. Ide o nekrózu posledného úseku tenkého čreva a vzostupnej časti hrubého čreva.

Crohnova choroba a ulcerózna kolitída sú ochorenia, ktoré spoločne nazývame nešpecifickými zápalmi čreva (v angličtine označované ako inflam‑ matory bowel disease = IBD). Presný mechanizmus ich vzniku nie je známy, uplatňujú sa tu ale s určitosťou genetické a imunologické faktory. Ich prejavy a komplikácie sa líšia a sú zhrnuté v tabuľke 15.2. Crohnova choroba zasahuje najčastejšie ileo‑cekálny prechod, postihnutá býva celá hrúbka steny čreva, medzi úsekmi zápalových zmien sa nachádzajú okrsky zdravého tkaniva, pričom sliznica má vzhľad dlažobných kociek. Najčastejšou komplikáciou je vznik stenóz a fistulácií. Ulcerózna kolitída postihuje najčastejšie hrubé 100 Ukázka elektronické knihy