kráľovná zima tak nádherne obliekla naše očarujúce mesto. Bielymi čižmičkami som zašľapovala drahé diamanty do chodníka a bolo mi ich dosť ľúto, že sa strácali pod čižmičkami. Bolo mi za zašľapovanými diamantmi nesmierne smutno, lebo sa strácali pod mojimi dlhými nohami a už som ich viac neuvidela. Ľútosť som zacítila len na malú chvíľu, priznám sa. Ľútosť sa stratila, lebo hneď na to, som zdvihla sklopený zrak a uvedomila som si, že som ich znova uvidela všade navôkol. Dopoludňajšie zubaté slnko, z časti zakryté mrakmi, mierne naberalo na chabej sile a pripravovalo sa na ďalšie kúzla. Moje kroky viedli na hlavnú ulicu. Blížilo sa poludnie a slnko svietilo najsilnejšie ako v ten deň dokázalo. Kráčala som hlavnou ulicou v meste, nasávala som lúče slnka, prijímala energiu z veľkej hviezdy a obdivovala som históriu nášho mesta. Pri mojej obľúbenej kaviarni som odbočila na bočnú úzku ulicu, kde ma už čakal môj milý. Vedela som to veľmi dobre, lebo touto ulicou som nekráčala po prvýkrát. Pravdu povediac, aby som veci dostala na pravú mieru, videla som po prvýkrát túto úzku uličku posypanú bielym žiariacim snehom a diamantmi ukryté v ňom, žasla som. Vošla som do hotela, ktorý som veľmi dobre poznala. Vzala som kľúče od izby, ktoré mi bez okolkov podala príjemná recepčná, oblečená v hotelovej rovnošate. Veľmi dobre vedela, že mi ich má podať, nevideli sme sa po prvýkrát, stále to tak bolo. Kráčala som dlhou hotelovou chodbou, až som sa dostala ku schodom. Vystúpila som strmými schodmi, zdobenými červeným perzským kobercom. Po stenách viseli obrazy popredných maliarov, ktoré šikovne 98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS290088