sobom ale takto fungujú rôzne rehole aj na Slovensku. Samozrejme, nie podnikaním, ale prijatím hostí do svojich kláštorov, kde na recepcii nájdeme rehoľnú sestru a aj v kuchyni varia rehoľné sestry. Televízia JOJ zaradila 29. novembra správu Rockové mníšky, kde predstavila rockovú kapelu z Peru, ktorú tvoria mníšky. V oboch prípadoch išlo o zahraničné správy. Podobne ako pri označení pápež, sledujeme rovnaké tendencie pri slove mníška. Televízne spravodajstvo nepoužíva synonymum rehoľná sestra. Dokonca používa výraz mníška aj tam, kde je to nesprávne, pretože mních je rehoľník, ktorý žije v samote a venuje sa askéze a rozjímaniu (porov. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra). Rehoľné sestry, zobrazené v správach, sú – ako vyplýva z daných informácií – pravdepodobne vonkajšími sestrami. Okrem označenia mníška sa v správach vyskytli slovné spojenia rádová sestra alebo Kristova nevesta. „Nestáva sa často, ale týmto rádovým sestrám z Michiganu sa to podarilo. S vianočnou piesňou uspeli v prestížnej americkej hitparáde Billboard“ (3. december, TV Markíza, Šikovné sestry z Michiganu). „Kristove nevesty priznávajú, že vlastne nerozumejú celému tomu rozruchu, ktorý občas nechtiac spustia. Pre nich je spojenie viery v Boha a rockovej muziky úplne prirodzené“ (29. november, Rockové mníšky). Ešte horší obraz vytvára televízne spravodajstvo vtedy, ak podáva liturgicky nesprávne vysvetlené fakty. V správe Požehnali víno televízia Markíza uviedla: „Evanjelický farár, ale aj rímsko a gréckokatolícky kňaz v jednej osobe dajú mladému vínku požehnanie“ (7. november). Rímsko a gréckokatolícky kňaz v jednej osobe neexistuje, môže byť birituál, to znamená, že má dovolenie slúžiť liturgie v oboch rítoch. Rovnako nespojiteľné s kresťanským myslením sú vyjadrenia: „V Nitre sa stalo tradíciou, že mladé víno požehnávajú dvaja kňazi naraz, aby si vinári náklonnosť nebies poistili“ alebo „Je to tradícia a zároveň je to pre nás aj snaha získať požehnanie z vyšších miest“ (7. november, Požehnali víno). Takéto vyjadrenia obmedzujú kresťanstvo na akúsi mytológiu.
Záver Analyzovanie správ s témou kresťanstva v sekulárnom televíznom spravodajstve ukázalo viacero tendencií. Prvou tendenciou je odsúvanie pravého zmyslu kresťanských sviatkov a sústreďovanie pozornosti na sekundárny význam. Sviatok všetkých svätých, ktorý Cirkev slávi v prvom rade preto, aby si pripomenula všetkých svätcov, našich orodov98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS289335
níkov v nebi, bol v spravodajstve sekulárnych televízií obmedzený iba na návštevu cintorínov. Jedine RTVS informovala v úvodnom vstupe o histórii tohto sviatku. Napriek tomu, že o deň neskôr si pripomíname Pamiatku zosnulých, väčšina správ bola zaradená 1. novembra na Sviatok všetkých svätých. Televízie JOJ aj RTVS 1. novembra zaradili do dennej agendy spravodajstva až päť správ, ktoré súviseli s Pamiatkou zosnulých. Televízia Markíza dokonca uverejňovala správy s tematikou cintorínov až do 6. novembra, konkrétne šesť správ v časovom období od 1. novembra do 6. novembra. Ďalší významný sviatok pre Katolícku cirkev je Sviatok Svätého Mikuláša, ktorý sa slávi 6. decembra. Z analýzy správ sekulárnych slovenských televízií je očividné zamieňanie Svätého Mikuláša s postavou Santa Clausa, čo vrhá zlý obraz najmä na východnú Katolícku cirkev, kde ho uctievajú ako jedného z najvýznamnejších svätcov. Sviatok Narodenia Pána bol zobrazovaný skôr ako určitá tradícia s prvkami folklóru. Zo správ sa diváci dozvedeli napríklad, aké vianočné zvyky preferujú osobnosti zo šoubiznisu alebo to, že polnočná Svätá omša je zážitok s prvkami magickosti. V skutočnosti ale ide, spoločne so sviatkami Veľkej noci, o jeden z najdôležitejších sviatkov pre Katolícku cirkev. Inou tendenciou sekulárnych slovenských televízií je zobrazovať tie isté témy, ale odlišným spôsobom. Viditeľné to bolo najmä pri vianočných a novoročných posolstvách Svätého Otca Františka Urbi et Orbi. Televízie sa nie vždy zhodli v hlavnej myšlienke posolstva a líšila sa aj forma vyjadrovania jednotlivých redaktorov. Ďalšia tendencia, viditeľná v spravodajstve slovenských televízií, je používať svetskejšiu terminológiu, vyhýbať sa niektorým výrazom ako sú Svätý Otec, rehoľná sestra alebo Svätá omša. Počas celej analýzy som nezaznamenala ani jednu správu, kde by moderátor alebo redaktor použil slovné spojenie Svätá omša. Poslednou tendenciou, zaznamenanou v tomto časovom rozpätí analýzy, je zaraďovať správy o Cirkvi, ktoré vzbudzujú pozornosť diváka niečím šokujúcim, nezvyčajným, čo už hraničí s bulvárnosťou. Všetky tieto a iné tendencie vedú k stereotypom prezentovania kresťanstva v médiách. Televízna spravodajská relácia rovnako aj konkrétna správa je väčšinou vytváraná na princípe rovnakej schémy, čím sa posilňujú isté stereotypy. Niektoré sociálne skupiny obyvateľstva sú stále zobrazované rovnakým spôsobom, priestor na vyjadrenie dostávajú stále tie isté autority, niektoré témy sú zobrazované spravidla iba negatívne. To všetko podporuje stereotypné zmýšľanie u divákov, ktorí pri opakovane nastoľovanej charakteristike daným znakom uveria a začnú premýšľať 99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS289335
rovnako. Je teda veľmi pravdepodobné, že aký obraz kresťanstva dlhodobo vidíme, taký obraz sa postupne v našej mysli premieňa na realitu, ktorá je v podstate len pseudorealitou.
100 Ukázka elektronické knihy