„Povedal, že by som ho mohla urobiť šťastným,“ povedala si Kráska pre seba. „To sa zdá, že tento strašný Zver ho drží ako zajatca. Ako by som ho vyslobodila? Lámem si hlavu len nad tým, prečo mi obaja povedali neveriť výzorom? Vôbec tomu nerozumiem. Ale napokon, bol to len sen. Prečo by som sa mala nad tým trápiť? Radšej pôjdem a nájdem niečo, čím sa zabavím.“ Tak vstala a začala skúmať niektoré z veľkého množstva izieb v paláci. Prvá, do ktorej vstúpila, bola lemovaná zrkadlami. Kráska videla svoj obraz všade, na každej strane, kde sa len pozrela. Pomyslela si, že ešte nikdy nevidela takú roztomilú izbietku. Potom jej zrak uchvátil náramok, ktorý visel na svietniku. Vzala si ho do ruky a k jej veľkému prekvapeniu našla na ňom portrét svojho neznámeho ctiteľa. Presne takého istého, akého videla vo sne. S veľkým potešením si ho navliekla na zápästie. Vošla do galérie obrazov, kde skoro našla portrét toho istého rúčeho princa v životnej veľkosti. Bol tak dobre namaľovaný, že keď ho pozorne študovala, zdalo sa jej, že sa na ňu láskavo usmieva. Napokon odtrhla svoju pozornosť od obrazu a prešla do ďalšej izby. Táto obsahovala skoro všetky hudobné nástroje pod slnkom. Tu sa jej veľmi zapáčilo. Skúšala na niektoré z nich hrať a spievala pri nich dovtedy, dokedy nebola unavená. Ďalšia izba bola knižnica. Tu našla knihy zo všetkých oblastí, ktoré len mohla čítať. Zdalo sa jej, že tých kníh je toľko veľa, že celý život by jej nestačil na to, aby prečítala aspoň názvy týchto kníh. Pomaly sa začínalo zotmievať a na krajinu padol súmrak. Voskové sviečky v diamantových a rubínových svietnikoch začínali samé od seba svietiť v každej izbe. Kráska už bola hladná po dlhom dni, tak sa vrátila do svojej izbietky, kde práve včas našla servírovanú večeru pre seba, lebo na ňu už mala veľkú chuť. Čo ju veľmi trápilo, bolo to, že celý deň nepočula nikoho ani žiaden zvuk. Hoci ju jej otec varoval, že bude celý čas sama, začínala sa už nudiť. Ale práve počula, ako Zver prichádza. Začala sa triasť a rozmýšľala nad tým, či ju prišiel teraz zjesť. Avšak vôbec sa nezdal byť zúrivý. Len povedal chrapľavo: „Dobrý večer, Kráska.“ Ona mu odpovedala veselo a podarilo sa jej zakryť strach, ktorý jej naháňal. Potom sa jej Zver opýtal, že ako si užívala deň. Povedala mu o všetkých izbách, v ktorých bola a čo v nich videla. Spýtal sa jej i to, že či by bola šťastná v tomto paláci. Kráska odpovedala,
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS261519