98
Ako prekuknúť druhých ľudí
Zdobenie tela S ohľadom na to, že neverbálna komunikácia zahrnuje aj symboly, treba istú pozornosť venovať oblečeniu a ďalším doplnkom noseným na trupe (a tele vo všeobecnosti). Hovorí sa, že šaty robia človeka – s tým by som súhlasil, aspoň čo sa týka pôsobenia vonkajšieho vzhľadu. Mnohé výskumy ukázali, že to, čo nosíme na sebe, či už je to oblek alebo voľnočasové oblečenie, ba dokonca i jeho farby, ovplyvňujú ľudí okolo nás (Knapp – Hall, 2002, s. 206 – 2014). Oblečenie toho o nás veľa hovorí a môže toho pre nás rovnako veľa urobiť. V istom zmysle sú naše telá billboardy, na ktorých hlásame svoje pocity a názory. Počas dvorenia a chodenia sa obliekame tak, aby sme milovanú osobu očarili, do práce sa obliekame tak, aby sme mali úspech. Podobne sa nosia na tele znaky významných klubov či inštitúcií, policajné odznaky alebo vojenské vyznamenania ako upozornenia na dosiahnuté úspechy. Ak chceme, aby si nás druhí všimli, telo nám v tom môže pomôcť. Keď americký prezident vystupuje v Kongrese so správou o stave Únie, môžete si v záplave modrého a sivého oblečenia všimnúť niekoľko žien oblečených do červených šiat (ako vtáci vystavujúci na obdiv svoje perie) – majú ich na sebe preto, aby nezostali nepovšimnuté. Oblečenie môže byť veľmi nenápadné, veľmi zlovestné či pochmúrne (napr. ošatenie príslušníkov hnutia skinhead alebo tzv. gotikov) alebo veľmi okázalé (napr. hudobníci Liberace či Elton John) – odráža rozpoloženie a/alebo osobnosť svojho nositeľa. Ako alternatívu môžeme použiť ozdoby tela či odhaliť niektoré jeho časti, a nimi prilákať pozornosť (predviesť sa, že sme dobre stavaní alebo svalnatí), alebo ukázať, kam patríme spoločensky, ekonomicky alebo profesijne. Tým sa aj vysvetľuje, prečo sa toľkí ľudia neprimerane trápia nad tým, čo si majú obliecť, keď sa majú zúčastniť na prestížnom večierku alebo ísť na rande. Osobné ozdoby nám umožňujú ukázať náš pôvod alebo vernosť určitej skupine, napríklad nosenie farieb obľúbeného futbalového klubu. Oblečenie môže veľa vyjadrovať a dokáže ostatným povedať, že oslavujeme, máme smútok, vysoké spoločenské postavenie atď. Informuje, či prijímame bežné spoločenské normy alebo sme súčasťou nejakého náboženského prúdu, napríklad chasidskí Židia, Amiši, príslušníci hnutia Hare Krišna. V určitom zmysle sme tým, čo máme na sebe (pozri box 24). Mne ľudia dlhé roky hovorili, že sa obliekam ako agent FBI – a mali pravdu. Nosil som štandardnú uniformu správneho agenta: tmavomodrý oblek, bielu košeľu, vínovočervenú kravatu, čierne topánky a vlasy s krátkym zostrihom.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS258457
Ľudský trup
99
B OX 24: S T E T Ý M , ČO M ÁT E N A S E B E Predstavte si tento scenár – idete neskoro večer po opustenej ulici a naraz začujete, že sa k vám niekto zozadu blíži. V tme síce nevidíte jasne tvár ani ruky tejto osoby, ale dokáže te určiť, že má na sebe oblek a kravatu a v ruke nesie kufrík. A teraz si predstavte tú istú temnú ulicu, ale za sebou dokážete rozpoznať iba obrys osoby, ktorá má na sebe staré ob lečenie, nohavice spustené nižšie, čiapku nakrivo, rozťahané tričko a tenisky. V obidvoch prípadoch nevidíte tak, aby ste dokázali odlíšiť detaily, a len na základe oblečenia predpo kladáte, že je to muž. No zrejme iba na základe oblečenia vyvodíte aj úplne odlišné závery o tom, ktorý z nich by pre vás mohol byť potenciálnou hrozbou. Ich blížiace sa kroky budú rovnaké, no váš limbický systém sa aktivuje, hoci bude reagovať jedine na ich oblečenie. Po posúdení situácie sa budete cítiť buď v pohode, alebo v nepohode, prípadne budete pociťovať strach. Nebudem vám hovoriť, z ktorej osoby by ste mali mať lepší pocit, to sa rozhodnite sami. Či sa rozhodnete tak alebo onak, pravdou zostáva, že oblečenie vo veľkej miere rozhoduje o tom, čo si o ľuďoch myslíme. A aj keď nám samo osebe fyzicky poškodiť nemôže, môže nás ovplyvňovať spoločensky. Spomeňte si, ako sa niektorí Američania po teroristických úto koch z 11. septembra 2001 stali unáhlene kritickými a podozrievavými, keď zbadali človeka v oblečení s prvkami typickými pre Blízky východ. A predstavte si, ako sa teraz v dôsledku týchto udalostí musia cítiť niektorí Američania blízkovýchodného pôvodu. Svojim vysokoškolským študentom vravievam, že život nie je vždy spravodlivý a že ich druhí, bohužiaľ, budú posudzovať podľa oblečenia. Preto je dôležité, aby si premysleli, aké oblečenie si zvolia a aké správy o sebe tak budú druhým odovzdávať.
S ohľadom na to, že určité profesijné roly vyžadujú konkrétny odev, a aj na to, že pri oblečení robíme vedomý výber, musíme byť opatrní v posudzovaní, čo ktoré oblečenie znamená či vyjadruje. Koniec koncov, človek pred vašimi dvermi oblečený do montérok s logom telefónnej spoločnosti môže byť zločinec, ktorý si tento odev kúpil, prípadne ho ukradol, aby si zabezpečil ľahší prístup do vášho bytu (pozri box 25).
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS258457
100
Ako prekuknúť druhých ľudí
B OX 25: N I E S M E V Ž DY T Ý M I , K Ý M S A Z D Á M E BY Ť Je jasné, že pri posudzovaní človeka iba podľa jeho oblečenia musíme byť opatrní, pretože nás to môže priviesť k nesprávnym záverom. Minulý rok som bol v Londýne v jednom veľmi peknom hoteli len štyri bloky od Buckinghamského paláca. Všetci členovia personálu vrá tane chyžných a upratovačiek v ňom nosili šaty od Armaniho. Keby som bol niekoho z nich stretol vo vlaku cestou do práce, mohol by som sa ľahko pomýliť pri odhade jeho spolo čenského postavenia. Majte preto na pamäti, že odev sa riadi kultúrnymi zvyklosťami a dá sa s ním ľahko manipulovať – predstavuje teda iba časť celkového neverbálneho obrazu. Oblečenie hodnotíme preto, aby sme určili, či je nejakým signálom, nie preto, aby sme ľudí posudzovali podľa ich šiat.
V súlade s tým si musíme uvedomiť, že odev treba posudzovať v rámci celkového systému neverbálneho hodnotenia. Mali by sme preto nosiť oblečenie, ktoré sa zhoduje s tým, čo chceme druhým o sebe povedať, veď je samozrejmé, že chceme ich správanie ovplyvniť tak, aby bolo pre nás prínosné a pozitívne. Pri výbere šatníka a doplnkov si vždy buďte vedomí posolstva, ktoré svojím odevom vydávate. Rovnako berte do úvahy skutočnosť, že aj keď chcete svoj odev zámerne použiť na vysielanie signálov určitej osobe alebo skupine ľudí v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, predsa len možno budete musieť na ceste tam prejsť okolo mnohých iných ľudí, ktorí k vášmu posolstvu takí vnímaví nebudú! Na seminároch zvyknem položiť otázku: „Koľkých z vás dnes obliekla mama?“ Všetci sa smejú a ruku, samozrejme, nezdvihne nikto. Potom pokračujem: „Dobre, potom ste sa vy všetci sami rozhodli obliecť si presne to, čo máte na sebe.“ Začnú sa rozhliadať okolo seba a možno si vôbec prvýkrát uvedomia, že by sa určite dokázali obliekať lepšie a mohli tak aj seba samého lepšie prezentovať. Len zvážte: kým sa ľudia zoznámia a lepšie spoznajú, jedinými vstupmi, ktoré o sebe majú, je ich fyzický vzhľad a neverbálna komunikácia. Nastal preto čas zamyslieť sa nad tým, ako nás druhí vnímajú.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS258457