k pánovi. Pre ňu asi upratovanie nebolo hrozbou, no ležať znudene doma tiež nemôže byť rovnaká zábava ako naháňanie kačíc v parku. Pohyb na čerstvom vzduchu je nielen zdraviu prospešný, ale zároveň okysličuje mozog a ten potom lepšie pracuje. Ja osobne krátku prechádzku vítam. Park sa pomaly zapĺňa mladými rodinkami, športujúcimi jednotlivcami aj pármi, kde-tu sa pomaly prechádza dôchodca. Idylické ráno. Nebyť nedávneho stretnutia, neboli by v mojej mysli žiadne chmáry. „Musím sa vám s niečím zdôveriť, než prejdeme k nášmu prípadu,” prihováram sa kolektívu. „Udiala sa taká vec… Ako by som to…” Pán Dobiš zjavne nemá dnes ráno zhovievavú náladu. „Veď už sa toľko neošívaj, nech stihneme aj dôležité veci prebrať,” súri ma. „Dobre teda, poviem vám to bez okolkov. Isté nevyjasnené okolnosti spôsobili, že som sa stretol s jednou dámou.” „Rolo mau rande. Ja neverím!” zopína Peter ruky k nebesám. „A jaké nejasnosti máš, chlapec mój? Si zabudou, jak sa to robí?” Nato sa zastavil a zarazene na mňa hľadí. „Rolino, očúvaj, že si ty vyčmuchau Marcélku?” „No dovoľte!” zostra sa ohradzujem. „Ja nemusím nikoho vyčmuchávať, ako vy vravíte. Ja som dostal pozvánku.” „Jáj, to sa takto robí u vás inteligéntov! Že rande na pozvánky. Kurňa, a já furt len na drzovku.” Roland ťažko skúšaný opäť prežíva krušné chvíle a niet nikoho, kto by mu pomohol. Ema sa samozrejme neveľmi zaujíma o môj intímny život a pán Dobiš by najradšej prešiel k prípadu strateného
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257560