čudujete? Máte asi krátku pamäť, alebo čo... Skrátka, vošiel som tam a uľahnem si na prázdnu posteľ. (rozhorčene) Ležal som tam pol hodinu! Ani si ma nevšimla, potvora jedna! Tak ma napadla tá najhlúpejšia vec. Ľahol som si na posteľ, na ktorej masírovala. O chvíľu ten chlap, v ktorom som ležal, sa začal sťažovať, že mu je akosi zima. Rozumiete tomu? Vždy tam je dvadsaťpäť stupňov a on sa sťažuje na zimu! Inak je to čudný poc... (pauza) Vlastne ja nemám pocity. Tak som začal hovoriť, aká je dnes pekná a také hlúposti, a ona dala tomu chlapovi po masáži svoje číslo! Mne ho nechcela dať pol roka! Sú to konce... Nakoniec sa zo mňa stane lucky duch, alebo čo... Musím si spomenúť a povedať Agáte, ako sa to stalo. Snáď na to rýchlo prídem. Zatiaľ sa pôjdem pohrať s tými sanitármi. Otočí sa a beží von z miestnosti. DUCH:
Hej! Počkajte ma!
TRETÍ OBRAZ
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257087
POHREBNÝ ÚSTAV
15. výstup (Vilikovský, Duch)
Za stolom naľavo sedí Vilikovský a rozospato si pretiera jednou rukou oči. Je oblečený v čiernom tričku a nohaviciach. Druhou rukou si mieša kávu v šálke. Na stole má položený zavretý notebook. Pred ním sú dve prázdne stoličky. Rozospato sa pozerá na nápis „Pohrebný ústav Vilikovský – vaši mŕtvi, naša starosť!“ a rozhorčene krúti hlavou.
VILIKOVSKÝ:
To bol ale nápad! Ja toho reklamného manažéra asi zabijem! Dám mu päťsto eur a on mi urobí takúto šialenosť! Chcel som zákazníkov prilákať, nie odstrašiť! Aj keď je to, v tomto prípade, jedno. Je to trefné a aj vtipné. Určite sa sem budú zákazníci hnať ako šialení! (pozrie sa na publikum) Inak sa mi nečudujte, že som unavený. Mal som tri výjazdy za noc! Prečo som sa zaviazal nonstop službou? Prečo mi to niekto nevyhovoril? A ešte k tomu majú moji pomocníci dovolenku. Viete čo to je? Dávať sám mŕtveho do rakvy, tú si hodiť na rameno (napne biceps), zísť s rakvou niekoľko poschodí a hodiť ju do auta? A ešte k tomu trikrát za noc? Veď ma tu na mieste porazí! Kto potom dá mňa samého do rakvy a odnesie? Vy? Ešte šťastie, že som zatiaľ odnášal samé mušie váhy. Inak neviem, neviem teda...
99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257087
Do ústavu príde rozospatý duch. Lenivo zamáva na Vilikovského, ale keď si uvedomí, že je neviditeľný, prudko mávne rukou. Vilikovský si medzitým vychutnáva kávu a uvoľňuje sa na stoličke. DUCH:
Nedrichmi tu! Radšej sa chystaj na zákazníkov!
VILIKOVSKÝ:
Môj vnútorný hlas mi hovorí, že sa sem rútia penia... teda zákazníci.
Vilikovský rýchlo otvára notebook a zapína ho. DUCH ( s povzdychom): Tak by som si dal kávu! Ale inak nestála táto noc za veľa. Chcel som postrašiť tých sanitárov, a tí, namiesto toho aby sa riadne preľakli, si zapli metál na plné pecky. Skoro mi hlava explodovala! Musel som zaveliť na ústup a pospať si na stoličke v obývačke. Kam sme odtiaľ dali pohovku? Od včera je všetko veľkou záhadou! Vilikovský s úsmevom prebehne okolo prekvapeného ducha a zastaví sa pri východe. Vyzerá návštevu. DUCH:
Teraz je vhodná príležitosť!
Duch pribehne ku šálke a chce ju chytiť do ruky. Nedarí sa mu. DUCH:
A čo mám zomrieť od hladu? (zamyslí sa) Tak nič...
Duch sa znechutene usadí na Vilikovského stoličku a prezerá si obrazovku notebooku.
16. výstup (Vilikovský, Duch, Max, Agáta)
VILIKOVSKÝ:
Vitajte u nás! Som rád, že ste zavítali do našej spoločnosti!
100
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS257087