Spoločne nakoniec vyhľadali a vybrali jedlo, ktoré vyhovovalo jej požiadavkám. Peter sa nesnažil pretvarovať a objednal si moravského vrabca, ktorého miestny kuchár pripravoval mimoriadne dobre. Kým čakali na jedlo, pustili sa do konverzácie. Najprv dali povinnú jazdu formálnych otázok o práci. Anne neušlo, že v PM Stave sa niečo deje, on sa jej snažil situáciu vysvetliť. Garantoval jej, že sa nemusí báť o to, že by v závere jej volebného obdobia začal prepúšťať, práve naopak - chystali sa prijímať nových ľudí. Potešilo ju to. Boli to presne správy, ktoré potrebovala a ktoré sa jej aj v minulosti hodili do kampane. Nevadilo, že k tomu nijako neprispela, ako propaganda také informácie vždy poslúžili. Vytvorili sme podmienky pre rast zamestnanosti - tak zvyčajne znela veta, ktorú obsahoval jej odpočet. „A ako dopadla Bratislava?” opýtal sa po skončení rozhovoru o jeho firme v čase, keď čašník pred nich zložil objednané polievky. Pozrela na neho. Počkala, kým sa obsluha vzdialila a dvojzmyselne odpovedala: „Ako myslíš, že dopadla?” Spozoroval iskru v jej oku a prekvapilo ho to. Ich rozchod bol chladný a so scenárom pokračovania flirtu nerátal. „Vyzeralo to tak, že program bol pre teba zaujímavý,” tváril sa mierne natvrdlo a snažil sa vrátiť loptičku na tú stranu kurtu. Dvojzmyselnosť svojej vety mu preto došla až vtedy, keď ju vyslovil. „Dane a bežné starosti samospráv. Dosť to unavovalo, chýbalo viac relaxu. Ale ten, čo bol, stál za to, rád naň spomínam.”
97
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS252656
Tentoraz už bola takmer priama. Peter pocítil mierne zachvenie v rozkroku, myšlienky mu zbehli k hotelovej izbe a spomenul si na jej rozdivené vzdychy. Prekvapilo ho, že ho tá predstava vzrušila. Zároveň ale v duchu prerával varianty tejto šachovej partie. „Uvoľnenie je dôležité. A je fajn, keď máš niekoho, s kým sa oň môžeš podeliť,” odpinkol ďalšiu nahrávku. „Nechystáš sa teraz niekedy do Bratislavy? Možno by sme mohli dokončiť debatu, ktorú sme tam začali. Aj iné…” neodolala prejaviť svoje túžby. Rozhodol sa rýchlo a pragmaticky. „Neviem, či by si chcela pokračovať ´aj iné´, keď ti poviem to, kvôli čomu sme sa stretli. Budem priamy - nemám záujem vstupovať do politickej kampane. Mám momentálne starosti s firmou, plánujeme expanziu a nemám čas angažovať sa inde. Ak by si ale chcela, viem prispieť nejakým menším príspevkom na tlač letákov alebo niečo podobné - povedzme tisíc - dvetisíc euro?” Nestranný pozorovateľ by videl napätie a uvoľnenie v jej tvári. Nechcela si to priznať, ale viac, ako odmietnutie podpory by sa Anny dotklo odmietnutie jej tela. Dráždilo ju balancovanie, ktoré volil. Zväčša dostala, čo chcela a aj preto sa nevzdávala. „To predsa nie je zlá správa. Takáto podpora je pre nás vítaná. A kávu si predsa stále môžeme dať, nie?” flirtujúco sa usmiala. Neurčito prikývol. Zvyšok konverzácie sa opäť točil okolo nepodstatných vecí, ako kvalita jedla či spomínanie na spoločných známych. Počas kávy za obedom mu zazvonil telefón. Vybavil si
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS252656
hovor a ospravedlnil sa jej - musí odísť na ďalšie rokovanie. Zavolal čašníka a napriek jej hranému nesúhlasu uhradil celý účet. „Tiež už musím utekať. Ďakujem za príjemný obed. Naše dohody platia - obe,” povedala pri rozlúčke a uprene pozrela do jeho očí. Nemal pocit, že sa dohodli na dvoch veciach, ale pohľad opätoval. Jej to viditeľne stačilo ako prejav súhlasu. Podali si ruky a definitívne sa rozišli. O tri dni v Calabria Cafe zasadli v neskorý podvečer členovia užšieho opozičného tímu. Za vrchstolom bolo plátno, na ktorom sa naživo premietal obraz z miestnosti v inej časti mesta, v ktorej boli Peter, Tomáš a Ernest. Takmer všetci v salóniku kaviarne to považovali za paranoju zo strany hlavného sponzora a manažéra kampane, ale neostávalo im nič iné, len takúto formu konverzácie akceptovať. Stretnutie viedol Kamil Chovanec a jeho cieľom bolo identifikovať sedemnásť statočných, ako sami pre seba nazvali svoju kandidačnú listinu. Prvé štyri mená mali jasné - boli nimi prítomní poslanci. Tomáš kandidovať za poslanca nebude. Peter potvrdil, že on ostáva v pozadí. Manažéri reklamnej agentúry vyzvali ostatných, aby predstavili svoje tipy. Začali padať pripravené mená a rozbehla sa rozhorčená
diskusia.
Napriek
navonok
jasne
proklamovanej
spolupráce aj medzi ľuďmi v miestnosti vládli nezhody a nerovnaké názory. Iba Eva Smutná sa držala bokom, bola schopná vyjsť s každým - to ju naučilo jej zamestnanie. Chlapi ale boli neraz bojovní a z pôvodného zoznamu viac ako dvadsiatky tipov prešlo 99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS252656