požieraniu samého seba podľahlo. Bola to už choroba, ktorú Mudrc kanibalizmom nazval. Boh najvyšší, ktorého v posledné roky už nikto nepočúval a radšej zlým bohom sa klaňal, bol absolútne zavrhnutý. Zavrhli ho aj tí najväčší veriaci, ktorí sa ešte predsa len na tomto svete vyskytovali. A prečo by ho vlastne nezavrhli, keď nezabránil Veľkému zatrateniu sveta? Azda či to bol jeho trest za všetky hriechy, ktorých sa ľudstvo od obetovania Syna dopustilo? Možno ho aj ľudia zavrhli preto, že neboli jednotní vo viere v neho. Už od momentu, kedy Syn umiera za hriechy starého sveta a jeho učeníci šíria posolstvo jeho, noví veriaci berú toto učenie po svojom. Hádali sa medzi sebou a nedbali toho, že posledná ríša starého sveta, veriaca vo svojich bohov, chcela túto vieru aj s veriacimi vyhubiť. A aj tak ovládla táto viera aj celú ríšu, no veriaci si zakladali vlastné skupiny, zvané cirkvi, a v nejednotnosti sa stále prehlbovali. Pred koncom minulej civilizácie bolo známych mnoho cirkví, ktoré brali vieru v boha po svojom. Napokon ho všetci po tých hrôzach zavrhli a iných bohov by vzývali, ak by tým svoje prežitie zabezpečili. Zázrakom bolo, že aj keď sa všetky tieto hrôzy udiali, deti sa predsa len neprestali rodiť. Bola to radosť, no aj starosť. Navyše tieto deti sa chorobou božských zbraní ľahko nakazili, čo znamenalo, že sa nemuseli vyvinúť do dospelosti tak dobre, ako ich rodičia. Mnoho rôzne zdeformovaných detí sa v to obdobie narodilo a mnoho detí hneď po narodení sa na cestu so smrťou vydalo. Horšie to bolo s odovzdávaním múdrosti deťom, keďže nebolo nikoho, kto by takúto záslužnú činnosť vykonával. A tak deti už od mala ako zveri lovu, zberu a prežitiu učili sa, od rodičov obmedzené rozprávanie dostali, čiže viac posunkami ako rečou sa dohadovali, často rôzne zdeformované boli, no žili. A čo bolo dôležité, mnoho 98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS234153