Kvôli pár bezcenným triplom zničíš celú našu rodinu. Takto to treba riešiť. Šiel k baru a vypýtal si ďalšie dva fernety. Obďaleč sedeli dvaja starší chlapi a pili nejakú číru pálenku, asi vodku. Potešilo ho, že už tam už nie je sám. A musia zničiť všetky kópie toho videa. O to sa musí postarať Igor. To je jediný dôkaz, ktorý na neho majú. No, ešte sú tam tí spolupáchatelia a tých zničiť nemôžu. Musia len dúfať, že s tým tiež prestanú a nedajú sa chytiť. Asi by ich mal všetkých pozvať na pohárik a porozprávať sa s nimi. Cestou na záchod sa zatackal, nebadane sa pridržal steny. Už mu ten alkohol udrel do hlavy. Nech. Lepšie sa rieši takáto vec s opitou hlavou. Po ďalších dvoch fernetoch dostal chuť prisadnúť si k tým dvom chlapom, čo pili vodku, a porozprávať im o svojom nešťastnom osude. Potlačil to. Nebol zvyknutý toľko piť. Prinútil sa objednať si tri deci vody a naraz ich vypil. To je vraj dobré, riediť alkohol vodou. Musí si dávať pozor aj v škole na hodinách. Už nesmie Igora vtiahnuť do takej polemiky, ako v piatok. Ešte by ho, nedajbože, vyprovokoval k nejakému verejnému priznaniu. Namiesto dvoch fernetov si potom kúpil jeden veľký, decový. Už si nechodil objednávať k baru, zakričal od stola. Do hlavy sa mu 98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS221368
ako neodbytné ucholaky začali vkrádať myšlienky na tú zabitú ženu. Ktovie, či mala deti. Myslel na to, ako tam sedela pri ohni so svojimi druhmi, potom videla z kríkov vybiehať troch mladíkov s kuklami na hlavách. Jej druhovia v panike utiekli do lesa, ona nestihla. Chytili ju. Dúfala, že ju nezbijú, ale z tónu ich hlasov vycítila, že sa to bez pár faciek nezaobíde. Potom dostala silný úder päsťou do tváre. Videla vlastnú krv, ako z nej prúdom vyteká. Toto ste chceli, chlapci? Pomyslela si, očakávajúc, že útočníci utečú zo strachu, že zašli priďaleko. Akú hrôzu musela prežívať, keď počula ich smiech a namiesto dupotu utekajúcich nôh ju zasiahla spŕška ďalších úderov! Keď pochopila, že kým ju zabijú, ešte je spôsobia veľa bolesti. Z potláčaného plaču mu prišlo nevoľno. Postavil sa, že odíde na záchod, ale spadol medzi stoly. To je posledné, na čo si z toho predpoludnia dokázal neskôr spomenúť. Všetko ostatné sa stratilo v milosrdnom okne. Ešte sa mu tam mihal zvláštny sen, v ktorom Sliacky opieral jeho Milenu o zárubňu dverí v ich obývačke a objímali sa. Akoby jedna nočná mora nestačila.
Ak čakal, že čas bude veci hojiť, musel byť sklamaný. Cítil to skôr opačne – akoby mu každá minúta len prisypala štipku soli do 99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS221368
rán. Horšie, horšie a horšie. S Igorom sa celý týždeň nerozprával, vymenil si s ním len niekoľko nevrlých pozdravov. Čím viac si prikazoval vyzvať ho k otvorenému rozhovoru, tým viac ho frustrovalo poznanie, že to nedokáže. Predstavoval si, aké by to malo byť. Igor, sadaj! Tak hovor, hergot, čo ste to tam v tom lese stvrárali? A neklam, lebo ti takú vylepím, že ťa vlastná mater nespozná! Pre istotu by mu mal aj nejakú tú výchovnú facku streliť, asi tak, ako to robia otcovia, keď si syn bez povolenia vezme auto a poškriabe lak. Lenže on to nedokázal. Na takéto správanie silného otca, neoholeného, v bielom tielku a s dymiacou cigaretou v ústach, mu chýbalo asi pol tony testosterónu. Nedokáže sa autoritatívne porozprávať s vlastným synom, byť prísny, hrubý, vodcovský. Dokázal by mu dať trojku zo správania, nechať ho po škole, zakázať mu televízor, ale nie zdrapiť za golier, hodiť do kresla a zrevať ako lev. Z nejakého popudu, ktorý bližšie neskúmal, sa mu začala protiviť aj Milena. Asi kvôli tej jej papadunčekovskej krvi, ktorá všetko to zlo spôsobila. Koncom týždňa za ním do školy prišiel nejaký muž. Jakub si najskôr myslel, že je to policajt. Vyzeral presne tak – silný, sebavedomý, s arogantným úškrnom v očiach. A mierne natvrdlý. Trochu ho zarazilo, že pocítil úľavu pri predstave, že už to vedia 100
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS221368