Česko-slovenské kontexty obchodního práva (Ukázka, strana 99)

Šiesta kapitola

Charakteristika prameňov obchodného práva

nemožno určiť rozhodné právo, ktoré sa má použiť. „Zásady medzinárodných obchodných zmlúv“ môžu mať význam aj pri výklade aledo doplnení iných dokumentov unifikovaného medzinárodného práva. Napokon, môžu slúžiť ako vzor (model) pre národnú, príp. aj medzinárodnú legislatívu.146 Ústava SR zdôrazňuje prioritu medzinárodných zmlúv, ktoré boli SR ratifikované a ustanoveným spôsobom publikované, pred všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. V ustanovení § 756 Obchodného zákonníka bola vyslovená zásada prednosti použitia medzinárodnej zmluvy, ak obsahuje odlišnú úpravu, pred použitím Obchodného zákonníka. Musí pritom však ísť o medzinárodnú zmluvu, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov.

146

Zásady medzinárodných obchodných zmlúv. Bratislava : IURA EDITION, 1996.

Porovnaj Švidroň, J. 15 rokov od prvého slovenského vydania Zásad UNIDROIT. In: Suchoža, J., Husár, J. (eds.) PRÁVO–OBCHOD–EKONOMIKA. Zborník vedeckých prác.

Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2011, s. 362 a nasl.

92 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS186431

DRUHÁ ČASŤ Obchodné spoločnosti a družstvo doc. JUDr. Ján Husár, CSc., mim. prof.

Rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky s účinnosťou od 1. januára 1993 na dva nástupnícke štáty – Českú republiku a Slovenskú republiku, došlo tiež k vytvoreniu právnych poriadkov nástupníckych štátov. Od tohto času sa právny poriadok Českej republiky a Slovenskej republiky vyvíjali na jednej strane ako právne poriadky suverénnych štátov, ktoré realizovali vlastné predstavy o smerovaní právnej úpravy aj v oblasti práva obchodných spoločností reagujúc tak na predstavy o optimálnych koncepciách právnych úprav i na konkrétne problémy realizácie právnych úprav v praxi a na druhej strane, po určitom čase museli reagovať na výzvy vyplývajúce z požiadaviek aproximácie tak českého ako aj slovenského práva s právom Európskej únie, a tiež na požiadavky vyplývajúce z realizácie transformácií európskych smerníc a potreby prijímania „vykonávacích“ zákonov k európskym nariadeniam. České a slovenské právo obchodných spoločností sa tak na jednej strane od seba vzďaľovalo a na druhej strane zbližovalo. Fyzické či právnické osoby so sídlom, bydliskom či miestom podnikania v Slovenskej republike by preto mali poznať popri iných úpravách, napr. daňovo-právnych, administratívno-právnych či pracovno-právnych aj právnu úpravu práva obchodných spoločností a družstiev v Českej republike, aby sa mohli kvalifikovane rozhodovať v otázke, či založiť pri realizácii podnikateľského zámeru obchodnú spoločnosť so sídlom v Českej republike a ktorú z foriem spoločností si pre realizáciu svojho zámeru vybrať, aké výhody, prípadne riziká, resp. aké rozdiely sú medzi českou a slovenskou právnou úpravou, ktoré by nemali byť opomenuté. Rovnako by mali fyzické či právnické osoby zo Slovenskej republiky zvažovať, či sa stať spoločníkmi obchodnej spoločnosti so sídlom v Českej republike, aké sú rozdiely v postavení spoločníka obchodnej spoločnosti so sídlom v Českej republike oproti postaveniu spoločníka v rovnakej spoločnosti v Slovenskej 93 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS186431

Druhá časť

republike. Uvedené platí pochopiteľne aj opačne, teda aj fyzické a právnické osoby so sídlom, bydliskom, miestom podnikania v Českej republike by mali v prípade záujmu etablovať sa, resp. etablovať svoje podnikateľské aktivity v Slovenskej republike, poznať rozdiely právnej úpravy obchodných spoločností a postavenia spoločníkov v právnom poriadku Slovenskej republiky oproti právnemu poriadku v Českej republike.

94 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS186431