EB915715 by Knižní klub

Princezné

5-minútové rozprávky o koňoch

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na www.egmont.cz www.albatrosmedia.sk

Kolektiv

Princezné - 5-minútové rozprávky o koňoch – e-kniha

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná bez písomného súhlasu majiteľov práv.

minútové rozprávky o koňoch

“Aurora and the Joust” adapted from “An Amazing Team,” written by Tea Orsi.

All illustrations by the Disney Storybook Art Team.

Published by Disney Press, an imprint of Buena Vista Books, Inc. No part of this book may be reproduced or transmitted in any form or by any means, electronic or mechanical, including photocopying, recording, or by any information storage and retrieval system, without written permission from the publisher.

For information address Disney Press, 1200 Grand Central Avenue, Glendale, California 91201.

Z anglického originálu 5 – Minute Horse Stories, vydaného nakladateľstvom Disney Press v roku 2022, preložila Mgr. Veronika Baluchová. Vydalo nakladateľstvo EGMONT v Prahe v roku 2022 v spoločnosti

Albatros Media a. s., so sídlom 5. května 22, Praha 4. Číslo publikácie 39759

Zodpovedná redaktorka Stella Jíšová Technická redaktorka Alena Mrázová Sadzba Art D – Grafický ateliér Černý, s. r. o. 1. vydanie

Pre deti od 4 rokov www.egmont.cz

e-shop: www.albatrosmedia.sk

ISBN v tlačenej verzii 978-80-252-5247-5

ISBN e-knihy 978-80-252-5358-8 (1. zverejnenie, 2022) (ePDF)

Cena uvedená výrobcom predstavuje nezáväznú odporúčanú spotrebiteľskú cenu.

Meridina divoká jazda

Bolo nevľúdne, sychravé popoludnie. Jedno z tých, ktoré Merida nemala rada. Aj teraz sedela v stajni a čítala knihu legiend zo Škótskej vysočiny, hoci si s Angusom, jej verným koňom, chceli ísť zajazdiť.

Keby sa tak počasie umúdrilo...

„Pozri sa,“ povedal Merida a ukázala Angusovi knihu. „Toto sú zázračné kone. Tento sa volá kelpia. Je to vodný kôň.“

Angus si odfrkol a potriasol hlavou. Bolo jasné, že nechce mať nič do činenia s mágiou, hlavne po ich poslednom zážitku.

Nebo akoby vypočulo

Meridinu prosbu. O chvíľu dážď ustal a obloha sa opäť vyjasnila.

„Poďme, kamarát,“

povedala

Merida natešene. „Slnko vykuklo. Môžeme

ísť zajazdiť.“

Rýchlo vhupla do sedla a vyrazili. Prebehli cez most a zamierili do lesa.

Keď doň vchádzali, Merida v diaľke zbadala zvláštny obrys. „Čo je to?“

Ale Angus sa tváril nezaujato. Nemienil za tým bežať – nech už to bolo čokoľvek.

„No tak, nebuď ako malý,“ hrešila ho Merida. „Určite to nie je medveď.“

Merida pritiahla uzdu a obrátila Angusa smerom k čistinke, na ktorej sa pásol nádherný striebrosivý

kôň. Jeho srsť sa v žiari slnka jemne trblietala a hustá hriva pripomínala lesklý hodváb.

Merida naňho hľadela v nemom úžase. „To bude iste zázračný kôň z tých starých legiend,“ šepkala Angusovi.

Merida sa osmelila a kráčala k nemu. Keď sa priblížila, kôň sklonil hlavu.

No vtom jej do cesty skočil Angus.

„Ale, Angus,“ zvolala, „vari nežiarliš? Čo ak sa stratil... Musíme mu pomôcť a dostať ho do bezpečia,“ vysvetľovala.

Merida sa otočila k cudziemu koňovi a jemne sa mu prihovárala. On jej odpovedal slabým zaerdžaním. Ukázala mu, že sa jej nemusí báť.

Bola nadšená, že konečne vidí skutočného kúzelného koňa.

Merida sa mu vyšvihla na chrbát. Nemala sedlo ani uzdu, ale bola výborná jazdkyňa. Verila si, že dokáže koňa ovládať, aj keď sa ho bude držať iba za hrivu. Kôň sa dal do cvalu, ale Merida sa nezľakla. Žila pri koňoch celý život.

No keď cválali čoraz rýchlejšie, dievčina sa predsa len snažila koňa upokojiť. Ale on len bežal a bežal. Mierili k veľkému, hlbokému jazeru. A vtedy Merida pocítila niečo zvláštne.

Zdalo sa jej, akoby jej ruky prirástli ku konskej hrive... Ako sa do nej mohli tak zamotať? Bolo to nejaké kúzlo?

Kôň sa začal obtierať o kôru stromu a na Meridu dopadla spŕška

dažďovej vody, ktorá bola na ňom zachytená. Vtom sa jej podarilo uvoľniť jednu ruku. Priamo pred ňou zo stromu visela uzda. Merida sa za ňou načiahla, ale prsty sa iba letmo dotkli koženého remienka.

Kôň opäť prudko vyrazil. „Angus, pomoc! Uzda!“ kričala.

Merida dúfala, že ju jej priateľ počul. Od hlbokého jazera ju už delil len strmý útes. Musím ho zastaviť, prv než prídeme na útes, pomyslela si Merida. Ale ako?

Merida si zúfalo snažila vyslobodiť ruky z konskej hrivy, ťahala

za ňu, šklbala ňou, ale kôň to vôbec nevnímal. Dokonca sa snažila z neho zosadnúť, ale nevládala sa ani pohnúť!