EB1105061 by Knižní klub

DaĖové a úþtovné zákony 2020 po novelách s komentármi 1.

Zákon þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Zákon þ. 222/2004 Z. z. o DPH

Zákon þ. 431/2002 Z. z. o úþtovníctve

Opatrenie MF SR þ. 23054/2002-92 Postupy úþtovania v PÚ

Vážení þitatelia!

Publikácia DaĖové a úþtovné zákony 2020 obsahuje aktuálne znenia zákonov po ostatnej novele. Pozostáva zo štyroch kapitol, ktoré zahĚĖajú zákon o dani z príjmov, zákon o DPH s komentármi, doplnené názornými príkladmi. Úþtovnú oblasĢ zastrešuje úplné znenie zákona o úþtovníctve a postupy úþtovania pre podnikateĐov úþtujúcich v sústave PÚ v aktuálnom znení. Novely zákona o dani z príjmov a zákona o DPH s úþinnosĢou od 1. 1. 2020 prinášajú znižovanie administratívneho zaĢaženia daĖovníkov, administratívnej nároþnosti pri zdaĖovaní príjmov zo závislej þinnosti, zmeny v platení preddavkov na daĖ z príjmov, uĐahþenie cezhraniþného obchodovania s tovarom v rámci call-off stock úpravy, urþenie miesta dodania tovaru s prepravou v reĢazových transakciách... DoplĖujúce informácie k daĖovým a úþtovným témam ponúkame aj v ćalších mesaþníkoch vydavateĐstva: Poradca – úplné znenia zákonov s komentárom; DUO – dane, úþtovníctvo, odvody a mzdy; PAM – práce a mzdy; 1000 riešení – názorné riešenia príkladov z praxe; 100 otázok odpovedí – tematický rozdelené odpovede na otázky z praxe. Vašej pozornosti by nemali uniknúĢ odborné tematické publikácie: Optimalizácia dane; DaĖové a nedaĖové výdavky; DOM – dane, odvody, mzdy; DaĖové priznania FO a PO za rok 2019 a roþné zúþtovanie dane; Príruþka mzdovej úþtovníþky; Úþtovná závierka za rok 2019 a Úþtovné súvzĢažnosti v PÚ, Jednoduché úþtovníctvo; DaĖové a mzdové zákony 2020; Zákonník práce s komentárom; Povinnosti zamestnávateĐa a Obþiansky zákonník. Verím, že široká ponuka nášho vydavateĐstva naplní Vaše oþakávanie. Za celú redakciu Vám prajem niþím nerušené a obohacujúce þítanie. Jarmila Blašþíková odborná redaktorka

§ PODNIKÁME bez chýb, pokút a penále

K ěEŠENÍ PROBLÉMģ JSME PUBLIKOVALI

VYDAVATEĽSTVO Objednávejte do vyprodání zásob!

Zákon owww.i-poradce.cz dani z príjmov Tel.: 558 731 125, 732 708 627, 732PORADCA 479 069, e-mailem: abo@i-poradce.cz,

041/5652 871, 879, 0915 033 300

25 rokov radí

ukončenie roka z daňové priznania

abos@poradca.sk, www.poradca.sk

Zákon o dani z príjmov

s komentárom Ing. Miroslava Brnová Ing. Michaela Vidová Ing. Peter Horniaþek Zmeny v zákone o dani z príjmov sú zamerané najmä na: Podporu malých a stredných podnikov • zavedenie de nície mikrodaĖovníka a s Ėou súvisiace zmeny v zdaĖovaní tejto skupiny daĖovníkov • úprava podmienok odpoþtu daĖovej straty Znižovanie administratívneho zaĢaženia daĖovníkov • zavedenie automatickej registrácie správcom dane • zjednodušenie podmienok na zahrĖovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré sú súþasĢou základu dane až po zaplatení Zníženie administratívnej nároþnosti pri zdaĖovaní príjmov zo závislej þinnosti • rozšírenie oslobodenia od dane pre vymedzené druhy nepeĖažných príjmov • zavedenie možnosti zamestnávateĐa vystaviĢ a doruþiĢ zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou • umožnenie zamestnancovi podaĢ zamestnávateĐovi po vzájomnej dohode žiadosĢ o vykonanie roþného zúþtovania preddavkov na daĖ elektronickou formou • zrušenie povinnosti zamestnanca každoroþne podpisovaĢ vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteĐnej þasti základu dane na daĖovníka a daĖového bonusu Platenie preddavkov na daĖ z príjmov • zvýšenie hranice pre povinnosĢ platenia preddavkov a zjednodušenie výpoþtu poslednej známej daĖovej povinnosti • zjednodušenie spôsobu platenia preddavkov na daĖ z príjmov zo závislej þinnosti v prípade neexistencie zamestnávateĐa, ktorý je platiteĐom dane • zjednotenie lehoty na vyrovnanie preddavkov na daĖ platených do lehoty na podanie daĖového priznania novovzniknutého daĖovníka s ostatnými daĖovníkmi Podpora automobilového priemyslu • zvýšenie sumy oslobodeného nepeĖažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpeþenia ubytovania • zvýšenie podpory podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom odpoþtu (výdavkov) nákladov vynaložených na výskum a vývoj • zavedenie samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily.

DaĖové a úþtovné zákony 2020

Úvod V súþasnosti platný zákon þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov („ZDP“) je úþinný od 1. 1. 2004. V priebehu roka 2019 bolo schválených dvanásĢ noviel ZDP. Išlo o: Ŷ Zákon o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti – zákon þ. 54/2019 Z. z., ktorý novelizoval aj ZDP v nadväznosti na zriadenie Úradu na ochranu oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti a možnosti poskytnutia oznamovateĐovi odmenu týmto úradom. V nadväznosti na uvedené sa v ZDP zaviedlo oslobodenie poskytnutej odmeny. SúþasĢou novely ZDP je aj úprava podmienok pre získanie nároku na daĖové a odvodové oslobodenie v prípade 13. a 14. platu. Ŷ Zákon, ktorým sa zrušuje zákon o osobitnom odvode obchodných reĢazcov – zákon þ. 88/2019 Z. z. ruší osobitný odvod obchodných reĢazcov a v nadväznosti na uvedené sa novelizoval aj ZDP. Ŷ Novelu zákona o vysokých školách – zákon þ. 155/2019 Z. z., ktorý novelizoval aj ZDP v nadväznosti na zavedenie poskytovania podnikových štipendii pre študentov vysokých škôl na základe zmluvy o štipendijnom programe uzatvorenej medzi vysokou školou a podnikateĐom. Ŷ Novelu zákona proti byrokracii – zákonom þ. 221/2019 Z. z. sa novelizoval aj ZDP, ktorým sa odstraĖuje v zákonom vymedzených prípadoch povinnosĢ predkladania príslušných potvrdení na úþely ZDP. Ŷ Zákon o sþítaní obyvateĐov, domov a bytov v roku 2021 – zákon þ. 223/2019, ktorý novelizoval aj ZDP v nadväznosti na zavedenie pojmu „asistent sþítania“. Ŷ Zákon o príspevku za zásluhy v oblasti športu – zákonom þ. 228/2019 Z. z. sa zaviedlo odmeĖovanie za mimoriadne výkony športovcov, ktorí sa významnou mierou zaslúžili mimoriadnymi športovými úspechmi na významných medzinárodných športových podujatiach o propagáciu a dobré meno Slovenska v zahraniþí. V nadväznosti na uvedené sa ZDP zaviedlo oslobodenie príspevku poskytovaného podĐa uvedeného

zákona od zdanenia daĖou z príjmov. Zákon o ukonþení niektorých exekuþných konaní – zákon þ. 233/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval aj ZDP v oblasti daĖovo uznaného odpisu pohĐadávky. ZDP – zákon þ. 301/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval ZDP s cieĐom podpory výroby, zatraktívnenia podmienok malého a stredného podnikania a zníženia administratívneho zaĢaženia daĖovníkov. Novela ZDP zaviedla: • zvýšenie odpoþtu nákladov na výskum a vývoj zo 100 % na 150 % v roku 2019 a na 200 % od roku 2020, • zvýšenie príspevku zamestnávateĐa na ubytovanie z pôvodných 60 eur na 100 eur pri splnení zákonom stanovených podmienkach, • opatrenia na podporu rozvoja elektromobility, a to prostredníctvom zavedenia osobitnej odpisovej skupiny pre elektromobily s dobou odpisovania 2 roky, • nové pravidlá pri odpoþte daĖovej straty a to prostredníctvom odstránenia podmienky rovnomernosti odpoþtu, predlženie odpoþtu na 5 rokov pri súþasnom zavedenie odpoþtu daĖových strát do výšky 50 % základu dane, • nové pravidlá pri odpisovaní majetku, odpoþte daĖovej straty a tvorbe opravnej položky pri nepremlþanej pohĐadávke u mikrodaĖovníka, • zvýšenie hranice pre platenie štvrĢroþných preddavkov u fyzických aj právnických osôb, • nové pravidlá pre automatickú registráciu daĖovníka na daĖ z príjmov, • nové pravidlá pre obmedzenie zneužívania hybridných nesúladov na agresívne daĖové plánovanie a presúvanie ziskov mimo územia SR. Novela ZDP – zákon þ. 315/2019 Z. z. zavádza novú sadzbu dane vo výške 15 % pre fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti a pre právnické osoby za podmienky, že príjmy (výnosy) týchto daĖovníkov v príslušnom zdaĖovacom období neprekroþia sumu

Zákon þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov PRVÁ ýASġ DRUHÁ ýASġ TRETIA ýASġ ŠTVRTÁ ýASġ PIATA ýASġ ŠIESTA ýASġ Príloha

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA § DAĕ FYZICKEJ OSOBY § DAĕ PRÁVNICKEJ OSOBY § SPOLOýNÉ USTANOVENIA § VYBERANIE A PLATENIE DANE § SPOLOýNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREýNÉ USTANOVENIA §

1-2 3-11 12-14 15-31 32-50a 51-54

. . . . . . .1 . . . . . .22 . . . . .117 . . . . .146 . . . . .350 . . . . .433

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 481 Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 43/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z. a zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z. a zákona č. 319/2019 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: PRVÁ ýASġ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) daĖ z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ćalej len „daĖ“), b) spôsob platenia a vyberania dane. (2) Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, rati kovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzĢahy vo vzĢahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzĢahoch vystupujú samostatne (ćalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosĢ pred týmto zákonom.

Komentár k § 1 Ŷ

odsek 2 – ustanovuje nadradenosĢ medzinárodnej zmluvy nad ustanovenia ZDP. Medzinárodnými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v súlade s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve (vyhláška MZV þ. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, rati kované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. na území SR ¾ pred rati káciou schválené NR SR, alebo o nich NR SR rozhodla, že majú prednosĢ pred zákonmi, ¾ rati kované prezidentom SR alebo splnomocnenou osobou, ¾ vyhlásené v Zbierke zákonov SR. Za takúto medzinárodnú zmluvu sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR, a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzĢahy vo vzĢahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzináDaĖové a úþtovné zákony 2020

§1–§2 rodných vzĢahoch vystupujú samostatne. V súþasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom nancií SR a Ministerstvom nancií ýínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daĖovému úniku v odbore daní z príjmov (úplné znenie medzirezortnej administratívnej dohody bolo uverejnené vo Finanþnom spravodajcovi þ. 9/2011 oznámením þ. 31). Medzinárodnými zmluvami v oblasti daní sú predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ćalej len „zmluvy o ZDZ“), ktoré sú dvojstrannými opatreniami. Tieto zmluvy hrajú najpodstatnejšiu úlohu v zabránení dvojitého zdanenia, nakoĐko práve povahe vzĢahu medzi dvomi štátmi obvykle najlepšie vyhovuje dvojstranná dohoda. Jedná sa predovšetkým o dvojstranné zmluvy o ZDZ v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorých uzatváranie bolo dôsledkom aktivity krajín OECD a USA, ku ktorým sa pripojilo aj OSN a nakoniec aj Európska únia. V súþasnosti má SR uzavretých 70 zmlúv o ZDZ (k 1. 1. 2019 – zverejnený zoznam platných a úþinných zmlúv o ZDZ na webovom sídle Ministerstva nancií SR).

§2 Základné pojmy Na úþely tohto zákona sa rozumie a) daĖovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z þinnosti daĖovníka a z nakladania s majetkom daĖovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podĐa § 12, c) príjmom peĖažné plnenie a nepeĖažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v þase plnenia alebo spotreby, a to podĐa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeĖažné plnenie fyzickej osoby, ktorá úþtuje v sústave jednoduchého úþtovníctva alebo vedie evidenciu podĐa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohĐadávku veriteĐovi, ktorý je fyzickou osobou, d) daĖovníkom s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou 1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1a) bydlis-

ko alebo sa tu obvykle zdržiava, priþom 1a. fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosĢ ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteĐom na všetky súvisiace skutoþnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavaĢ, 1b. fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoĖ 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoĐkých obdobiach; do tohto obdobia sa zapoþítava každý, aj zaþatý deĖ pobytu, 2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutoþného vedenia; miestom skutoþného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri, e) daĖovníkom s obmedzenou daĖovou povinnosĢou 1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode, 2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na úþely štúdia alebo lieþenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekraþuje denne alebo v dohodnutých þasových obdobiach len na úþely výkonu závislej þinnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky, 3. právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode, f) predmetom dane daĖovníka s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraniþí, g) predmetom dane daĖovníka s obmedzenou daĖovou povinnosĢou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16), h) zdaniteĐným príjmom príjem, ktorý je predZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

metom dane a nie je oslobodený od dane podĐa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daĖovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie zdaniteĐných príjmov preukázateĐne vynaložený daĖovníkom, zaúþtovaný v úþtovníctve1) daĖovníka alebo zaevidovaný v evidencii daĖovníka podĐa § 6 ods. 11, priþom pri využívaní majetku, ktorý môže maĢ charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daĖový výdavok uznaný len v pomernej þasti podĐa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie zdaniteĐných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteĐné príjmy prevyšujú daĖové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a þasovej súvislosti1) zdaniteĐných príjmov a daĖových výdavkov v príslušnom zdaĖovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, k) daĖovou stratou rozdiel, o ktorý daĖové výdavky prevyšujú zdaniteĐné príjmy pri rešpektovaní vecnej a þasovej súvislosti1) zdaniteĐných príjmov a daĖových výdavkov v príslušnom zdaĖovacom období, l) zdaĖovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak, m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohĐadávok a iných práv a peniazmi oceniteĐných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podĐa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba úþtuje alebo úþtovala,1) eviduje alebo evidovala podĐa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podĐa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou nanþného prenájmu, n) závislou osobou 1. blízka osoba,2) 2. ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt, 3. osoba alebo subjekt, ktorý je na úþely konsolidácie2aa) súþasĢou konsolidovaného celku, o) ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením úþasĢ osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzĢah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kon

trolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, priþom úþasĢou na 1. majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, priþom nepriamy podiel sa vypoþíta súþinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypoþítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypoþíta súþtom nepriamych podielov, priþom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpoþet výšky úþasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má úþasĢ na majetku alebo kontrole niekoĐkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má úþasĢ na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška poþítala, sú ekonomicky prepojené bez ohĐadu na skutoþnú výšku ich podielu, priþom na úþely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoloþne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má úþasĢ na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt, 2. vedení sa rozumie vzĢah þlenov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ćalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu, p) iným prepojením právny vzĢah alebo iný obdobný vzĢah vytvorený predovšetkým na úþel zníženia základu dane alebo zvýšenia daĖovej straty, r) zahraniþnou závislou osobou vzájomne preDaĖové a úþtovné zákony 2020

§2

pojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba alebo tuzemský subjekt so zahraniþnou fyzickou osobou, zahraniþnou právnickou osobou alebo zahraniþným subjektom spôsobom podĐa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzĢah medzi daĖovníkom s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou a jeho stálymi prevádzkarĖami v zahraniþí, ako aj vzĢah medzi daĖovníkom s obmedzenou daĖovou povinnosĢou a jeho stálou prevádzkarĖou na území Slovenskej republiky a vzĢah medzi stálymi prevádzkarĖami daĖovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podĐa písmena n) a vzájomný vzĢah medzi týmito stálymi prevádzkarĖami a týmito daĖovníkmi, s) nanþným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateĐa na daĖovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou nanþného prenájmu, je súþasĢou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak 1. vlastnícke právo má prejsĢ bez zbytoþného odkladu po skonþení nájmu na daĖovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou nanþného prenájmu a 2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podĐa § 26 ods. 1, 3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateĐa na daĖovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou nanþného prenájmu, musí byĢ vyþíslená osobitne, 4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateĐa na daĖovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou nanþného prenájmu, musí byĢ vyþíslená osobitne,

5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6, t) daĖovníkom þlenského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto þlenského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto þlenského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto þlenského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daĖovníkom s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou, u) preddavkom na daĖ povinná platba na daĖ, ktorá sa platí v priebehu zdaĖovacieho obdobia, ak skutoþná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa, v) platiteĐom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziĢ alebo vybraĢ daĖ alebo preddavok na daĖ od daĖovníka, a ktorá je povinná daĖ alebo preddavok na daĖ vybrané od daĖovníka alebo zrazené daĖovníkovi odvádzaĢ správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá. w) dobrovoĐným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie príspevok podĐa osobitného predpisu.2a) [DĖom 1. januára 2021 v § 2 písmeno w) znie: w) mikrodaĖovníkom daĖovník, ktorý je fyzickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) podĐa § 6 ods. 1 a 2 za zdaĖovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom,2a) a daĖovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaĖovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú osobitným predpisom;2a) mikrodaĖovníkom nie je daĖovník, 1. ktorý je závislou osobou podĐa písmen n) až r) a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaĖovacie obdobie, 2. na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár, 3. ktorého zdaĖovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, okrem daĖovníka, ktorý má kratšie zdaĖovacie obdobie z dôvodu úmrtia,] Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

x) daĖovníkom nespolupracujúceho štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva nancií Slovenskej republiky (ćalej len „ministerstvo“); ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ćalej len „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daĖové úþely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná a zároveĖ tento štát nie je uvedený v zozname Európskej únie uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, y) držiteĐom držiteĐ registrácie lieku, držiteĐ povolenia na veĐkodistribúciu liekov, držiteĐ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoloþnosĢ,37ab) držiteĐ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti,37aba) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb, z) poskytovateĐom zdravotnej starostlivosti poskytovateĐ zdravotnej starostlivosti,37aa) jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,37aa) aa) zamestnancom daĖovník s príjmami podĐa § 5 prijatými od platiteĐa týchto príjmov (ćalej len „zamestnávateĐ“), ab) kontrolovanou transakciou právny vzĢah alebo iný obdobný vzĢah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podĐa písmen n) a r), priþom aspoĖ jedna z osôb je daĖovník s príjmami podĐa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteĐný príjem (výnos) z þinnosti alebo z nakladania s majetkom, priþom za kontrolovanú transakciu sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podĐa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteĐnosĢ nezaradenú do obchodného majetku podĐa písmena m) a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteĐnosĢ využíva na osobné úþely; pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutoþný obsah právneho vzĢahu alebo iného obdobného vzĢahu,

ac) vkladom 1. peĖažný vklad a nepeĖažný vklad do základného imania,1) priþom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoloþnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia2b) obchodnej spoloþnosti alebo predstavenstva družstva2c) zo zisku po zdanení vykázaného za zdaĖovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoloþnosĢ alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoloþnosĢ alebo družstvo so sídlom v zahraniþí, 2. príspevok do kapitálového fondu z príspevkov2d) obchodnej spoloþnosti splatený daĖovníkom; za obchodnú spoloþnosĢ sa považuje aj obdobná obchodná spoloþnosĢ so sídlom v zahraniþí. 3. povinný príplatok do rezervného fondu, nedeliteĐného fondu družstva2e) splatený akcionárom, spoloþníkom alebo þlenom družstva a emisné ážio 2e) splatené akcionárom, ad) subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok, ae) ústredím právnická osoba, ktorá je zriaćovateĐom stálej prevádzkarne, af) koneþným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívaĢ tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesĢ príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareĖ tejto osoby, ak þinnosĢ spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarĖou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkþne spojený s touto stálou prevádzkarĖou; za koneþného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateĐ za inú osobu, ag) digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií, ah) sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraniþí; ak spoloþnosĢ nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraniþí, DaĖové a úþtovné zákony 2020

§2

sídlom sa rozumie územie štátu, podĐa ktorého právnych predpisov bola spoloþnosĢ založená alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraniþí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt miesto skutoþného vedenia, a ak nie je možné urþiĢ sídlo podĐa predchádzajúcich spôsobov, sídlom sa rozumie územie štátu, podĐa ktorého právnych predpisov je subjekt založený alebo zriadený. ai) predajom virtuálnej meny výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Komentár k § 2 Ŷ

podĐa písmena c) je príjmom peĖažné plnenie a nepeĖažné plnenie dosiahnuté aj zámenou. NepeĖažný príjem je potrebný na úþely ZDP oceniĢ, a to cenou bežne používanou v mieste a v þase plnenia alebo spotreby, a to podĐa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Aj pre nepeĖažný príjem platí, že môže byĢ v súlade s ustanoveniami ZDP oslobodený od dane. Napr. môže ísĢ o hodnotu stravovania poskytovaného ako nepeĖažné plnenie zamestnávateĐom svojim zamestnancom, ktorá je oslobodená v súlade s § 5 ods. 7 ZDP. Za nepeĖažné plnenie fyzickej osoby, ktorá úþtuje v sústave jednoduchého úþtovníctva, alebo ktorá vedie evidenciu podĐa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohĐadávku veriteĐovi, ktorý je fyzickou osobou. U daĖovníka úþtujúceho v sústave podvojného úþtovníctva sa pri takto dosiahnutom príjme bude postupovaĢ v súlade s pravidlami pre podvojné úþtovanie. Postup pri zámene a jej právne úþinky upravuje ustanovenie § 611 Obþianskeho zákonníka (ćalej len „ObþZ“). PodĐa tohto ustanovenia sa na zámennú zmluvu primerane vzĢahujú ustanovenia § 588 až § 610 ObþZ o kúpnej zmluve, þo znamená, že každá zo strán sa považuje ohĐadne veci, ktorú výmenou dáva za predávajúcu stranu a ohĐadne veci, ktorú výmenou prijíma za kupujúcu stranu.

Zámenná zmluva sa riadi príslušnými ustanoveniami ObþZ ako zmluvný typ, ale v prípade, ak ide o zámenu v rámci podnikateĐských vzĢahov, vo všeobecných otázkach sa riadi § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka („ObchZ“). Za formu zámennej zmluvy možno považovaĢ aj bartrovú zmluvu. V praxi þasto dochádza k zámene bytov. Pri zámene bytu za byt dochádza k prevodu vlastníctva bytu a príjem získaný zámenou (ak nejde o byt zahrnutý do obchodného majetku) sa považuje za ostatný príjem podĐa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Pri zisĢovaní základu dane (þiastkového základu dane) z príjmov dosiahnutých zámenou bytu za byt sa uplatĖuje ustanovenie § 8 ods. 2 zákona, t.j. do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahĚĖa zdaniteĐný príjem znížený o výdavky preukázateĐne vynaložené na jeho dosiahnutie, priþom výdavky ktoré je možné pri príjmoch získaných zámenou bytu za byt uplatniĢ, sú vymedzené v § 8 ods. 5 zákona (t.j. uplatĖujú sa rovnaké výdavky, ako pri príjmoch z predaja bytu).

Príklad

Pani Janka vlastní jednoizbový byt, ktorý nadobudla kúpou a zaplatila zaĖ kúpnu cenu vo výške 50 000 eur. Pán Zdeno vlastní trojizbový byt, ktorý nadobudol kúpou za 100 000 eur. Ani pani Janka a ani pán Zdeno nemali tieto byty zahrnuté v obchodnom majetku. Obidvaja sa na základe zámennej zmluvy dohodli, že si predmetné byty vymenia. Pani Janka sa v zámennej zmluve zaviazala odovzdaĢ pánovi Zdenovi do vlastníctva jednoizbový byt a pán Zdeno sa zaviazal odovzdaĢ pani Janke do vlastníctva trojizbový byt. Okrem toho sa v predmetnej zmluve dohodli, že vzhĐadom na to, že pani Janka za jednoizbový byt získa trojizbový byt, je povinná pánovi Zdenovi doplatiĢ v hotovosti 80 000 eur. V zámennej zmluve je uvedená cena vymieĖaných bytov, ktorá bola urþená na základe znaleckého posudku tak, že cena jednoizbového bytu je 70 000 eur a cena trojizbového bytu predstavuje 110 000 eur. Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeĖažný príjem získaný zámenou, to znamená, že v dôsledku zámeny získala pani Janka nepeĖažný príjem 110 000 eur, þo je hodnota trojizbového bytu, ktorý získala zámenou. Pán Zdeno získal nepeĖažný príjem 70 000 eur, þo je hodnota jednoizbového Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. bytu, ktorý získal zámenou a okrem tohto nepe-

príjmu získal aj peĖažný príjem 80 000 1 Ėažného Sk, þo je doplatok, ktorý mu na základe zámen-

nej zmluvy zaplatila pani Janka, t.j. v úhrne dosiahol príjem v sume 130 000 eur. Príjem (nepeĖažný aj peĖažný), ktorý daĖovníci dosiahli na základe zámennej zmluvy, sa považuje za ostatný príjem podĐa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Pri zistení základu dane z uvedeného príjmu musia obidvaja daĖovníci postupovaĢ podĐa § 8 ods. 2 a 5 zákona. Pretože obidvaja nadobudli byty, ktoré dali na zámenu kúpou, bude u obidvoch výdavkom kúpna cena, ktorú za byt, ktorý dali na zámenu preukázateĐne zaplatili. To znamená, že na úþely zistenia základu dane (þiastkového základu dane) z prevodu bytu si môže pani Janka príjem získaný zámenou v sume 110 000 eur znížiĢ o výdavok v sume 50 000 eur (kúpna cenu bytu preukázateĐne zaplatená za byt, ktorý dala na zámenu). Pán Zdeno si môže dosiahnutý príjem 130 000 eur (70 000 +80 000) znížiĢ o výdavok v sume 100 000 eur (kúpna cena bytu preukázateĐne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu). Ŷ

v písmenách d) až g) je zade novaný daĖovník s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou (ćalej len „daĖovník s NDP“) a daĖovník s obmedzenou daĖovou povinnosĢou (ćalej len „daĖovník s ODP“) na území SR a rozsah ich daĖových povinností. U daĖovníka s NDP je podĐa § 2 písm. f) ZDP predmetom dane príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraniþí a teda takýto daĖovník podlieha na území SR tzv. celosvetovej daĖovej povinnosti. Predmetom dane daĖovníka s ODP je podĐa § 2 písm. g) ZDP iba príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR taxatívne vymedzený v § 16 ZDP. ZDP de nuje daĖovníka s NDP v § 2 písm. d) ako: 1. fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt (pre úþely ZDP aj povolenie na trvalý pobyt), bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, priþom 1.1 fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak má možnosĢ ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteĐom na všetky súvisiace skutoþnosti a okolnosti vrátane osobných

väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu SR je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavaĢ,

Poznámka Bydliskom sa na úþely ZDP rozumie miesto, kde má fyzická osoba stály byt, priþom má v úmysle trvale sa v tomto byte zdržiavaĢ. V prípade pochybností je potrebné prihliadnuĢ ku všetkým okolnostiam a vziaĢ do úvahy najmä úmysel danej osoby, þi sa chce v tomto byte zdržiavaĢ trvalo alebo doþasne. Fyzická osoba môže užívaĢ byt akoukoĐvek formou, v praxi môže ísĢ o osobné vlastníctvo alebo prenájom nehnuteĐnosti. NehnuteĐnosĢou sa rozumie najmä byt alebo rodinný dom. Zásadnou je trvalosĢ užívania bytu, teda možnosĢ užívaĢ ho nepretržite, nie len za úþelom krátkodobých pobytov, akými sú dovolenka alebo služobná cesta. MožnosĢ trvalo užívaĢ byt však neimplikuje automaticky nepretržitú fyzickú prítomnosĢ. Úmysel trvalo sa zdržiavaĢ v byte možno odvodiĢ aj na základe osobného a rodinného stavu danej fyzickej osoby. V takomto prípade sa skúma, þi má fyzická osoba povolenie na dlhodobý pobyt, þi sa s Ėou v byte zdržuje aj jej manžel (manželka), deti, prípadne rodiþia, þi sa do bytu vracia zo zamestnania, z dovolenky, þi sa tu nachádza jej osobný majetok, prípadne iné skutoþnosti. Neposlednou podmienkou pre urþenie bydliska sú aj ekonomické väzby k územiu SR, ako napr. þi tú má nejaký majetok, þi tu vykonáva napr. podnikateĐskú þinnosĢ alebo je tu zamestnaný a pod. Ak by teda napr. mal posudzovaný daĖovník len izbu u svojich rodiþov, priþom pracuje v zahraniþí, kde má aj rodinu a rodiþov príde pozrieĢ iba príležitostne (napr. sviatky, víkendy a pod.), nevzniká mu na území SR bydlisko z dôvodu splnenia výluþne podmienky trvalého miesta, ktoré má stále k dispozícii v byte rodiþov. Pojem „bydlisko“ je charakterovo totožný s pojmom „stredisko životných záujmov“, ktorý je upravený v modelovej zmluve OECD a v príslušných zmluvách o ZDZ. 1.2 fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území SR, ak sa tu zdržiava aspoĖ 183 DaĖové a úþtovné zákony 2020

§2 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoĐkých obdobiach; do tohto obdobia sa zapoþítava každý aj zaþatý deĖ pobytu, 2. právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutoþného vedenia; miestom skutoþného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Upozornenie! Pri posudzovaní splnenia kritérií, na základe ktorých sa urþuje rozsah daĖových povinností osôb na území SR, þiže þi je osoba rezidentom alebo nerezidentom SR, je potrebné prihliadaĢ na zásadu prednosti skutkového stavu pred formálnym právnym stavom. Uvedené sa týka napríklad situácie, ak si osoba nesplní povinnosĢ odhlásiĢ skonþenie jej trvalého pobytu na území SR v ohlasovni podĐa zákona þ. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu obþanov SR a registri obyvateĐov SR v znení neskorších predpisov. DaĖovníkom s ODP je podĐa § 2 písm. e) ZDP 1. fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, bydlisko a ani sa na území SR nezdržuje a fyzická osoba, ktorá sa na území SR obvykle zdržiava len na úþely štúdia alebo lieþenia, alebo ktorá hranice do SR prekraþuje denne alebo v dohodnutých þasových obdobiach len na úþely výkonu závislej þinnosti, ktorej zdroj je na území SR (tzv. „cezhraniþní pracovníci“), 2. právnická osoba, ktorá na území SR nemá sídlo a ani miesto skutoþného vedenia. Každý štát má v rámci vlastných vnútroštátnych daĖových predpisov upravený samostatný postup pri urþovaní rezidencie osôb a preto je v praxi možné, že osoba je považovaná podĐa vnútroštátnych daĖových predpisov za daĖovníka s NDP (rezidenta) v dvoch alebo viacerých štátoch, þi už z dôvodu nahláseného trvalého pobytu alebo z dôvodu doþasnej fyzickej prítomnosti na území príslušného štátu. Ak je osoba podĐa vnútroštátnych daĖových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. „kon iktu dvojitej rezidencie“. V rámci medzinárod-

ných vzĢahov bolo potrebné uvedený kon ikt riešiĢ právnou normou, ktorá by bola nadradená domácim právnym predpisom. Takouto právnou normou sa stali práve zmluvy o ZDZ, ktorých primárnym úþelom je zamedziĢ dvojitému zdaneniu príjmov pridelením obmedzeného alebo neobmedzeného práva na zdanenie príjmov štátu zdroja príjmov alebo štátu rezidencie. Nevyhnutnou podmienkou je však urþenie štátu, v ktorom je osoba považovaná za rezidenta na daĖové úþely. Uvedené riešia zmluvy o ZDZ v þlánku – Rezidencia (daĖový domicil), þo býva vo väþšine zmlúv þlánok 4. Uvedený þlánok de nuje na úþely zmlúv o ZDZ výraz „rezident zmluvného štátu“ s odvolaním sa na vymedzenie podĐa vnútroštátnych daĖových predpisoch zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraniþenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické ako aj pre právnické osoby. Jednotlivé zmluvy o ZDZ sa však nezaoberajú skutoþnosĢou, akým spôsobom a na základe akých kritérií sa podĐa vnútroštátnych daĖových predpisov jednotlivých štátov posudzuje a urþuje rezidencia osôb. Rovnako neurþujú žiadne štandardy, ktoré musia splniĢ vnútroštátne daĖové predpisy, aby bola rezidencia osoby podĐa nich urþená, akceptovaná oboma zmluvnými štátmi. Ak teda nevznikne žiadny kon ikt rezidencie osoby podĐa vnútroštátnych daĖových predpisov dvoch zmluvných štátov, nie je dôvod na urþenie, resp. rozhraniþenie rezidencie uplatĖovaĢ medzinárodnú zmluvu o ZDZ. Význam urþenia daĖovej rezidencie nespoþíva len v urþení štátu, ktorý má nárok na neobmedzené zdanenie celosvetových príjmov osoby, preukázanie štátu rezidencie osoby je nevyhnutnou podmienkou aj pre uplatnenie príslušnej zmluvy o ZDZ a þerpanie výhod a úĐav z nej vyplývajúcich. Okrem uvedených skutoþností je urþenie rezidencie osoby dôležitou podmienkou pri eliminácii dvojitého zdanenia. Napríklad podĐa § 45 ZDP je možné v SR eliminovaĢ dvojité zdanenie výluþne pri príjmoch plynúcich daĖovníkom s NDP bez ohĐadu na to, þi sa jedná o príjmy plynúce zo zdrojov na území štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ (§ 45 ods. 1 ZDP) alebo o príjmy plynúce zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o ZDZ (§ 45 ods. 3 ZDP). Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. V prevažnej väþšine zmlúv o ZDZ pozostá-

nia, v jednom þase môže maĢ osoba iba jedno

ného štátu“. Na úþely príslušnej zmluvy o ZDZ „rezident zmluvného štátu“ oznaþuje každú osobu, ktorá podĐa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoĐvek iného kritéria podobného charakteru. Uvedený výraz nezahĚĖa osobu, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu poberania príjmov zo zdrojov na území tohto štátu alebo umiestnenia majetku na území tohto štátu. Pri riešení kon iktu dvojitej rezidencie fyzickej osoby sa rozhraniþovacie kritériá pre urþenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ až dovtedy, pokiaĐ nie je stanovený len jeden štát rezidencie osoby. Tieto kritériá sú uvedené obvykle v nasledovnom poradí: ¾ existencia stáleho bytu, stredisko životných záujmov; ¾ miesto obvyklého zdržiavania sa; ¾ štátna príslušnosĢ (obþianstvo); ¾ dohoda kompetentných orgánov zmluvných štátov. Pri rozhraniþovaní rezidencie fyzickej osoby nie je nevyhnutné vyþerpaĢ všetky kritériá uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ. Ak sa dvojitá rezidencia fyzickej osoby rozhraniþí po uplatnení kritéria stáleho bytu, nie je potrebné použiĢ zostávajúce kritériá. Ak osoba iná ako fyzická osoba je považovaná podĐa vnútroštátnych daĖových predpisov zmluvných štátov za daĖovníka s NDP (rezidenta) v obidvoch zmluvných štátoch, bude rezidentom len toho zmluvného štátu, v ktorom má umiestnené miesto skutoþného vedenia. Miestom skutoþného vedenia sa zvyþajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kĐúþové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Miestom skutoþného vedenia je obvykle miesto, kde prijíma rozhodnutia väþšina nadriadených osôb alebo skupina osôb (napr. predstavenstvo), t.j. miesto, kde sa rozhoduje o aktivitách, ktoré má vykonaĢ spoloþnosĢ ako celok. V praxi môže nastaĢ situácia, že daĖovník má viacero miest vedenia. ýo sa týka miesta skutoþného vede-

ako fyzických osôb by nemala byĢ prikladaná dôležitosĢ výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoloþnosti v urþitom zmluvnom štáte. Rovnako ako pri rozhraniþovaní dvojitej rezidencie fyzických osôb je nevyhnutné podrobne preskúmaĢ všetky podstatné a relevantné skutoþnosti a posudzovaĢ v ich vzájomných súvislostiach ako celok. Po rozhraniþení dvojitej rezidencie osoby (þi už fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. inej osoby) uplatnením rozhraniþovacích kritérií uvedených v príslušnej zmluve o ZDZ dochádza k modi kácii ustanovenia § 2 ZDP a pri urþení rozsahu daĖovej povinnosti osoby na úþely ZDP sa vychádza z rezidencie tejto osoby urþenej podĐa zmluvy o ZDZ. Ak je osoba považovaná za rezidenta na daĖové úþely nielen v SR, ale aj v inom štáte podĐa jeho vnútroštátnych daĖových predpisov a SR nemá s týmto štátom vzájomné daĖové vzĢahy upravené zmluvou o ZDZ, nie je možné uspokojivým spôsobom rozhraniþiĢ dvojitú rezidenciu tejto osoby, pretože v takomto prípade sa postupuje výluþne podĐa ustanovení ZDP.

þlánok 4 z troch odsekov, priþom v odseku 1 miesto skutoþného vedenia. 1 vaje vymedzená de nícia výrazu „rezident zmluvPri rozhraniþovaní rezidencie osôb iných

Príklad

DaĖovník z Portorika vykonával v SR v zdaĖovacom období podnikateĐskú þinnosĢ, priþom bol na území SR fyzicky prítomný poþas obdobia presahujúceho 300 dní v tomto zdaĖovacom období (kalendárnom roku). Po ukonþení zdaĖovacieho obdobia sa daĖovník informoval u daĖového poradcu, aké príjmy má uviesĢ v podanom daĖovom priznaní a zdaniĢ v SR. DaĖový poradca vychádzal zo skutoþnosti, že daĖovník sa v predmetnom zdaĖovacom období obvykle zdržiaval na území SR a je teda podĐa § 2 písm. d) bod 1 ZDP považovaný za daĖovníka s NDP na území SR (daĖový rezident). Hoci je daĖovník považovaný za rezidenta aj v Portoriku, SR nemá s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o ZDZ a preto nie je možné zamedziĢ dvojitej rezidencii tejto osoby. Ak by bol daĖovník považovaný za rezidenta aj v inom štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, bolo by možné rozhraniþiĢ dvojitú rezidenciu a urþiĢ iba jeden štát, v ktorom má neobmedzenú daĖovú povinnosĢ. DaĖové a úþtovné zákony 2020

§2 Správca dane posudzuje rezidenciu osoby pri urþovaní rozsahu jej daĖových povinností na území SR, pri overovaní správnosti postupu daĖových subjektov pri urþení zdaniteĐnosti príjmov a spôsobu ich zdanenia, pri preverovaní správnosti uplatnenia medzinárodnej zmluvy a pri žiadosti daĖovníka o vydanie potvrdenia o rezidencii. Platitelia dane (príjmu) posudzujú rezidenciu osôb pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrad v ich prospech, priþom pri overovaní správnosti posúdenia zdaniteĐnosti predmetných príjmov správcom dane sú platitelia dane (príjmu) povinní správcovi dane miesto rezidencie týchto osôb preukázaĢ. DaĖovníci preukazujú skutoþnosĢ, že sú rezidentom urþitého štátu, platiteĐom dane (príjmu) pri poberaní príjmov a správcovi dane pri overovaní správnosti vysporiadania ich daĖovej povinnosti na území SR a uplatnenia medzinárodnej zmluvy a pri predložení žiadosti o vydanie potvrdenia o rezidencii. Rezidencia osoby sa zvyþajne posudzuje za zdaĖovacie obdobie (kalendárny rok). Vo všeobecnosti spôsob a forma preukazovania rezidencie osoby na daĖové úþely nie je taxatívne vymedzená v žiadnom vnútroštátnom daĖovom predpise SR, preto je možné použiĢ akúkoĐvek formu a spôsob preukázania. V prípade pochybností je však za najpreukaznejší doklad považované potvrdenie o rezidencii tejto osoby vydané správcom dane (resp. zahraniþným správcom dane). Samozrejme po rozriešení kritérií pre urþenie daĖovníka, þi je daĖovníkom s ODP alebo NDP, toto následne urþuje rozsah daĖových povinností na území SR. Neobmedzená daĖová povinnosĢ predstavuje zdanenie, resp. predmet dane vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území SR [§ 2 písm. f) ZDP], zatiaĐ þo obmedzená daĖová povinnosĢ predstavuje zdanenie daĖovníkov len z príjmov, ktoré majú zdroj na území SR vymedzené v § 16 ZDP [§ 2 písm. g) ZDP]. V prípade daĖovníkov s NDP títo sú zdaĖovaní z celosvetových príjmov podĐa ustanovení ZDP, priþom v prípade, ak tomuto daĖovníkovi plynú príjmy zo zdrojov v zahraniþí a tieto boli v zahraniþí preukázateĐne zdanené, je možné využiĢ metódy na vylúþenie dvojitého zdanenia a to metódu zapoþítania dane zaplatenej v za-

hraniþí alebo metódu vyĖatia príjmov dosiahnutých v zahraniþí zo zdanenia na území SR. Uvedené metódy sú ustanovené v príslušných þlánkoch konkrétnych zmlúv o ZDZ a v ustanovení § 45 ZDP. Zdroj príjmov (predmet dane), plynúci daĖovníkom s ODP z územia SR, je v ZDP de novaný v § 16. Výpoþet týchto príjmov je taxatívny. Ide teda o komplexné vymedzenie príjmov, ktoré sú dosahované a zdaniteĐné na území SR daĖovníkmi s ODP. Prípadné ćalšie príjmy, aj keby plynuli z územia SR, ale neboli by vymedzené ustanovením § 16 ZDP, by napriek skutoþnosti, že zmluva o ZDZ takýto príjem vymedzuje na zdanenie v štáte zdroja, nepodliehajú na území SR zdaneniu.

Príklad

Slovenský objednávateĐ si objednal vypracovanie stavebného projektu na prestavbu prevádzkovej haly u rakúskeho zhotoviteĐa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, priþom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie projektu boli rakúskemu zhotoviteĐovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Rakúsky zhotoviteĐ vypracovával štúdiu na území Rakúska. Celá komunikácia so slovenským objednávateĐom prebiehala výluþne elektronicky, a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná rakúskemu zhotoviteĐovi po odovzdaní štúdie. Je táto úhrada zdaĖovaná na území SR? Uvedená úhrada nie je zdaĖovaná na území SR vzhĐadom na skutoþnosĢ, že rakúsky zhotoviteĐ nevypracovával projekt na území SR bez ohĐadu na skutoþnosĢ, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

Príklad

Slovenský objednávateĐ si objednal vypracovanie marketingovej štúdie u þeského zhotoviteĐa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, priþom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie požadovanej marketingovej štúdie boli þeskému zhotoviteĐovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. ýeský zhotoviteĐ vypracovával štúdiu na území ýR. Celá komunikácia so slovenským objednávateĐom prebiehala výluþne elektronicky, a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. úhrada bola poslaná þeskému zhotoviteĐovi po

štúdie. 1 odovzdaní Je táto úhrada zdaĖovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaĖovaná na území SR vzhĐadom na skutoþnosĢ, že þeský zhotoviteĐ nevypracovával štúdiu na území SR bez ohĐadu na skutoþnosĢ, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR. Ŷ

v písmene m) je zade novaný pojem obchodný majetok. ZDP v tomto ustanovení špeci cky upravuje de níciu obchodného majetku len pre daĖovníkov fyzické osoby dosahujúcich príjmy podĐa § 6 ZDP, t.j. daĖovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, z prenájmu a z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu. Majetkom fyzickej osoby sú akékoĐvek veci, pohĐadávky a iné práva a peniazmi oceniteĐné hodnoty, ktoré má táto fyzická osoba vo vlastníctve, priþom z vlastného rozhodnutia môže urþiĢ, že tento majetok – sa stane aj jej obchodným majetkom, a to jeho zaúþtovaním v úþtovníctve daĖovníka alebo zaevidovaním v daĖovej evidencii daĖovníka podĐa § 6 ods. 11 ZDP, – nebude jej obchodným majetkom, t.j. nebude o tomto majetku úþtovaĢ alebo viesĢ evidenciu, þo znamená že je stále jej osobným majetkom, ktorý len využíva v súvislosti s podnikaním a dosahovaním príjmov podĐa § 6 ZDP.

Poznámka Z de nície obchodného majetku pre fyzické osoby uvedené v § 2 písm. m) ZDP vyplýva, že v prípade, ak daĖovník uplatĖuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) podĐa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. neúþtuje o tomto majetku a ani o Ėom nevedie daĖovú evidenciu podĐa § 6 ods. 11 ZDP, ak aj majetok využíva v súvislosti s dosahovanými príjmami, nepôjde o obchodný majetok daĖovníka, t.j. stále bude jeho osobným majetkom. Z pohĐadu rozsahu uplatĖovania daĖových výdavkov potom pri majetku nastávajú tri situácie, a to: 1. majetok slúži daĖovníkovi výluþne na podnikanie a preto ho má zaradený celý v ob

chodnom majetku, t.j. uplatĖuje si všetky výdavky v súvislosti s takýmto obchodným majetkom v plnej výške, 2. majetok daĖovníkovi slúži aj na podnikanie aj na súkromné úþely, t.j. aj keć ho zaradí do obchodného majetku vylúþi z daĖových výdavkov pomernú þasĢ výdavkov, ktoré súvisia s jeho súkromnou spotrebou, 3. majetok síce daĖovník využíva na podnikanie, ale tento majetok nezaradí do obchodné majetku, t.j. do daĖových výdavkov je možné uznaĢ len výdavky na riadnu prevádzku majetku ako napr. výdavky na energie, Ŷ v písm. n) uvedená de nícia závislej osoby je pojem rozhodný predovšetkým na úþely zisĢovania zdaniteĐného rozdielu vyplývajúceho z porovnania cien a podmienok v transakciách medzi týmito závislými osobami [v kontrolovaných transakciách, pojem uvedený v písm. ab)] s cenami a podmienkami v transakciami medzi nezávislými osobami. Princíp nezávislého vzĢahu, resp. zisĢovania zdaniteĐného rozdielu z tohto porovnania je následne obsiahnutý v § 17 ods. 5 a 6 ZDP. Závislou osobou je: – blízka osoba, priþom jej de nícia bližšie vychádza z § 116 a 117 Obþianskeho zákonníka, – ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt [písm. o)], – osoba alebo subjekt, ktorý je na úþely konsolidácie súþasĢou konsolidovaného celku. K rozšíreniu závislých osôb o tento typ závislosti prišlo v ZDP s úþinnosĢou od 1. 1. 2018 v nadväznosti na implementáciu Smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daĖovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ćalej len „smernica ATAD“). PodĐa § 6 ods. 4 ZoÚ je konsolidovaným celkom skupina úþtovných jednotiek (ÚJ), bez ohĐadu na ich sídlo, kedy sa v prípadoch podĐa § 22 a 22a za túto skupinu zostavuje konsolidovaná úþtovná závierka. Do skupiny ÚJ patrí materská ÚJ a všetky jej dcérske ÚJ. Konsolidovanú úþtovnú závierku zostavuje materská ÚJ, ktorá má rozhodujúci vplyv v inej ÚJ, ktorá je obchodnou spoloþnosĢou. DaĖové a úþtovné zákony 2020

§2 Materská ÚJ má rozhodujúci vplyv, ak spĎĖa podmienky uvedené v § 22 ods. 4 ZoÚ. Podielovou úþasĢou sa rozumie aspoĖ 20 % podiel na základnom imaní v inej ÚJ. Pojem subjekt je de novaný v § 2 písm. ad). Ŷ cez písm. o) je ćalej bližšie de novaný pojem ekonomicky, personálne alebo inak prepojenej osoby alebo subjektu, kećže tieto osoby sa považujú za závislé osoby podĐa písm. n). Tento typ závislosti bol postupne od roku 2017 a 2018 rozširovaný, keć od roku: – 2017 závislosĢou nie je len vzĢah medzi osobami a subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, ale aj pod kontrolou alebo vedením jej blízkej osoby alebo subjektu, alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, – 2018 sa: • zmenila miera %-nej úþasti na kontrole alebo majetku z dovtedy platných „viac ako 25 %“ na „najmenej 25 %“, • doplnil okrem podielu na základnom imaní a hlasovacích právach aj podiel na zisku v tej istej výške „najmenej 25 %“, • za ekonomické prepojenie alebo personálne prepojenie považuje aj tzv. konanie v zhode (spoloþné konanie, acting together). Ide o situáciu, kedy je závislou na úþely ZDP aj osoba, ktorá koná spoloþne s inou osobou s ohĐadom na podiel na základnom imaní alebo na podiel na hlasovacích právach. Konanie v zhode sa realizuje napr. ústnou dohodou o spoloþnom rozhodovaní, rovnakom hlasovaní a pod., • úþasĢou na majetku a kontrolou rozumie nielen úþasĢ na právnickej osobe, ale aj na subjekte [§ 2 písm. ad)].

Príklad

Posúdenie závislosti Sú þlenovia družstva považovaní za závislé osoby podĐa § 2 písm. n) a p) ZDP, ak každý z þlenov družstva má majetkový podiel max. do výšky 1 %? Ekonomickým alebo personálny prepojením je potrebné rozumieĢ podĐa § 2 písm. o) ZDP

úþasĢ osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby, priþom majetkovým prepojením sa rozumie najmenej 25 % priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní. Jednotliví þlenovia družstva danom prípade spravidla nedosahujú úþasĢ na majetku družstva viac ako 1 %. Preto v tomto prípade nedochádza k majetkovému prepojeniu. ÚþasĢou na vedení sa rozumie vzĢah þlenov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ćalších obdobných orgánov právnickej osoby k tejto právnickej osobe (aj k družstvu resp. pozemkovému spoloþenstvu). V prípade naplnenia úþasti na vedení vzniká medzi osobami personálne prepojenie, ktoré je postaþujúcou podmienkou pre vznik závislosti medzi osobami. Znamená to, že pri vzniku personálneho prepojenia nie je potrebné ćalej skúmaĢ majetkové prepojenie. ZároveĖ platí, že pokiaĐ dochádza medzi družstvom a jeho þlenmi (resp. medzi pozemkovým spoloþenstvom a jeho þlenmi) k transakciám, ktorých úþelom je zníženie základu dane alebo zvýšenie daĖovej straty, ide o závislé osoby podĐa §2 písm. p) ZDP („iné prepojenie“, ktorým je právny vzĢah alebo iný obdobný vzĢah vytvorený predovšetkým na úþel zníženia základu dane alebo zvýšenia daĖovej straty).

Príklad

Posúdenie závislosti, ak osoby sú pod kontrolou blízkej osoby Jediným spoloþníkom spoloþnosti A je Ján Hladký. Jeho syn Peter je jediným spoloþníkom spoloþnosti B. Otec Ján Hladký a jeho syn Peter sa považujú za závislé osoby, nakoĐko sú blízkymi osobami v priamom rade. Ak medzi spoloþnosĢou B a spoloþnosĢou A prebiehajú vzájomné obchodné transakcie, považujú sa na úþely ZDP tieto dve právnické osoby za závislé osoby? Na základe zmeny § 2 písm. o) s úþinnosĢou od roku 2017 sa za ekonomické prepojenie považuje aj vzájomný vzĢah medzi osobami, ktoré sú nielen pod kontrolou tej istej osoby (þo v danom prípade nie je splnené, obidve spoloþnosti sú pod kontrolou rozdielnych osôb), ale aj pod kontrolou blízkych osôb. Preto sa spoloþnosĢ B a spoloþnosĢ A považujú za závislé osoby a je potrebné na ich obchodné transakcie nahliadaĢ ako na kontrolované transakcie [§ 2 písm. ab)] Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. a podrobiĢ ceny a podmienky vo vzájomných

Upozornenie!

Do príjmov (výnosov) daĖovníka sa zatransakciách porovnaniu s po1 kontrolovaných poþítava každý príjem, o ktorom daĖovník rovnateĐnými transakciami medzi nezávislými osobami. Ide o premietnutie princípu nezávislého vzĢahu do ZDP (§ 17 ods. 5). Ŷ

podĐa písm. r) zahraniþnou závislou osobou sa rozumie fyzická alebo právnická osoba v tuzemsku, ktorá je vzájomne prepojená s fyzickou alebo právnickou osobou v zahraniþí. Vzájomné prepojenie týchto osôb je urþené spôsobom podĐa písm. n). Za zahraniþnú závislú osobu sa rovnako považuje aj daĖovník s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou vo vzĢahu k jeho stálym prevádzkarĖam v zahraniþí, ako aj stála prevádzkareĖ umiestnená na území SR vo vzĢahu k jej zahraniþnému zriaćovateĐovi, ktorým je daĖovník s obmedzenou daĖovou povinnosĢou. Tiež sa za zahraniþnú závislú osobu považuje aj vzĢah: – medzi stálymi prevádzkarĖami daĖovníkov, ktorí sú voþi sebe závislými osobami, t.j. sú vzájomne prepojení podĐa písm. n), – stálej prevádzkarne voþi daĖovníkovi, ktorý je vzájomne prepojený podĐa písm. n) s jej zriaćovateĐom, t.j. medzi stálou prevádzkarĖou a inou osobou, ktorá patrí do skupiny – je závislá voþi zriaćovateĐovi tejto stálej prevádzkarne. v písmene w) sa s úþinnosĢou od 1. 1. 2021 nahrádza pojem „dobrovoĐný príspevok na starobné dôchodkové sporenie“, pojmom „mikrodaĖovník“, ktorým je daĖovník – fyzická osoba, dosahujúca príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, priþom za zdaĖovacie obdobie výška týchto príjmov (ak úþtuje v sústave jednoduchého úþtovníctva alebo vedie evidenciu podĐa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daĖovník úþtuje v sústave podvojného úþtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na úþely registrácie na daĖ z pridanej hodnoty, t.j. v súþasnosti 49 790 eur, – právnická osoba, dosahujúca príjmy (výnosy) v maximálnej výške 49 790 eur za príslušné zdaĖovacie obdobie.

úþtuje alebo vedie daĖovú evidenciu podĐa § 6 ods. 11 ZDP, t.j. aj príjmy, ktoré sú vylúþené z predmetu dane, aj príjmy oslobodené od dane a aj príjmy, ktoré sú vysporiadané daĖou vyberanou zrážkou. Za mikrodaĖovníka nie je možné považovaĢ daĖovníka – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĎĖa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale je – závislou osobou podĐa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaĖovacie obdobie, Kontrolovanou transakciou sa pre úþely ZDP rozumie právny vzĢah alebo iný obdobný vzĢah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podĐa písm. n) a r), priþom aspoĖ jedna z osôb je daĖovník s príjmami podĐa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteĐný príjem (výnos) z þinnosti alebo z nakladania s majetkom. Z kontrolovanej transakcie je vylúþený prenájom, z ktorého plynú príjmy podĐa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteĐnosĢ nezaradenú do obchodného majetku a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteĐnosĢ využíva na osobné úþely. Pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutoþný obsah právneho vzĢahu alebo iného obdobného vzĢahu. – na neho vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár, – jeho zdaĖovacie obdobie kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daĖovníka, ktorý má kratšie zdaĖovacie obdobie z dôvodu úmrtia. Ak daĖovník bude spĎĖaĢ podmienky urþené pre to, aby mohol byĢ posudzovaný ako mikrodaĖovník, bude maĢ možnosĢ – výhodnejšieho odpisovanie hnuteĐného majetku, – odpoþítania straty podĐa § 30 v plnej výške od základu dane, – jednoduchšej tvorby opravných položiek k nepremlþaným pohĐadávkam a to v súlade s úþtovníctvom. Ŷ v písmene x) – de nuje daĖovníka z „nezmluvného štátu“ DaĖové a úþtovné zákony 2020

§2 DaĖovníkom z „nezmluvných štátov“ je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, ktorý je uverejnený na www. nance.gov.sk Ministerstvo nancií zaradí do zoznamu štát, • s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, • s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní – bilaterálne uzatvárané zmluvy, • ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daĖové úþely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná – Multilaterálna zmluva – „Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daĖových záležitostiach“.

Poznámka K 1. 1. 2019 zoznam štátov podĐa § 2x ZDP obsahuje 125 štátov a tento zoznam je uverejnený na linku https://www. nance.gov.sk/ sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-zprijmu/platne-ucinne-medzinarodne-zmluvypodla-2-pism-x-zakona-c-595/2003-z-z-znenineskorsich-predpisov/ S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa ustanovenie písmena x) upravuje vzhĐadom na potrebu zapracovania EÚ zoznamu štátov a jurisdikcií, ktoré nespolupracujú v daĖovej oblasti (tzv. þierny zoznam EÚ). Nadväzne na zapracovanie tohto zoznamu sa mení názov nezmluvného štátu na nespolupracujúci štát. ZároveĖ sa v ustanovení upravuje, že Ministerstvo nancií SR uverejní zoznam na webovom sídle, do ktorého zahrnie príslušné štáty a jurisdikcie, ktoré spĎĖajú kritériá uvedené v ustanovení. Uvedená zmena zapríþiní, že v prípade niektorých štátov, aj keć s nimi SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ alebo zmluvu o výmene informácií, táto má vytvorené napr. tzv. „preferenþné režimy“ na svojom území pre zahraniþné spoloþnosti, v ktorom im umožní platiĢ daĖ vo veĐmi nízkej výške alebo v žiadnej. Rovnako môže ísĢ o krajinu, ktorá nedodržuje pravidlá stanovené EÚ tzv. BEPS, t.j. akþný plán G20/OECD v boji proti narúšaniu

(erózii) daĖového základu a presunu ziskov („BEPS“). Ŷ písm. ab) de nuje pojem kontrolovaná transakcia na úþely zisĢovania prípadného zdaniteĐného rozdielu z porovnania cien a podmienok v transakciách medzi závislými osobami s porovnateĐnými transakciami medzi nezávislými osobami, ktorý znížil základ dane alebo zvýšil daĖovú stratu. Za kontrolovanú transakciu sa považuje – právny vzĢah alebo – iný obdobný vzĢah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podĐa písm. n) a r), priþom aspoĖ jedna z osôb je daĖovník s príjmami podĐa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteĐný príjem (výnos) z þinnosti alebo z nakladania s majetkom. Predovšetkým za úþelom vylúþenia urþitých typov transakcií osobného charakteru je z kontrolovanej transakcie a tým aj z pravidiel transferového oceĖovania vylúþený prenájom, z ktorého plynú príjmy podĐa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteĐnosĢ nezaradenú do obchodného majetku a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteĐnosĢ využíva na osobné úþely. Pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutoþný obsah právneho vzĢahu alebo iného obdobného vzĢahu. Ŷ v písmene ac) je upravená de nícia vkladu pre daĖové úþely, ktorým je: 1. peĖažný vklad a nepeĖažný vklad do základného imania, priþom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoloþnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoloþnosti alebo predstavenstva družstva zo zisku po zdanení vykázaného za zdaĖovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoloþnosĢ alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoloþnosĢ alebo družstvo so sídlom v zahraniþí, 2. príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoloþnosti splatený daĖovníkom, priþom za obchodnú spoloþnosĢ sa považuje aj obdobná obchodná spoloþnosĢ so sídlom v zahraniþí. Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

Poznámka

základného imania obchodnej spo1 Zvýšenie loþnosti na základe rozhodnutia jej valného zhromaždenia upravuje § 144 a § 208 ObchZ. PodĐa § 144 a 208 ObchZ, valné zhromaždenie môže rozhodnúĢ, že nerozdelený zisk alebo iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoloþnosti vykázané v individuálnej úþtovnej závierke vo vlastnom imaní spoloþnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. SpoloþnosĢ môže takto zvýšiĢ základné imanie iba pri dodržaní podmienok podĐa § 179 ods. 3 a 4, ktorými sú, že – do zrušenia spoloþnosti môže byĢ medzi akcionárov rozdelený vždy len þistý zisk • znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ćalších fondov, ktoré spoloþnosĢ vytvára podĐa zákona, o neuhradenú stratu z minulých období, • zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a iné vlastné zdroje, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené, – spoloþnosĢ nemôže rozdeliĢ medzi akcionárov þistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoloþnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podĐa schválenej riadnej úþtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom (§ 217), prípadne ćalšími fondmi vytváranými spoloþnosĢou, ktoré sa podĐa zákona alebo stanov nesmú použiĢ na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podĐa osobitného zákona. Zvýšenie základného imania družstva na základe rozhodnutia predstavenstva družstva je urþené v § 223 ods. 9 ObchZ, podĐa ktorého stanovy družstva alebo þlenská schôdza môže poveriĢ predstavenstvo, aby rozhodlo o zvýšení základného imania družstva do urþitej výšky z þistého zisku alebo z iných zdrojov vlastného imania družstva, ktoré nie sú úþelovo viazané v nedeliteĐnom fonde alebo v iných fondoch družstva. Na zvýšení sa podieĐajú þlenovia družstva podĐa výšky ich doterajších vkladov, ak stanovy neurþujú iný spôsob zvýšenia po

dielu þlenov na základnom imaní družstva. Ak je to nevyhnutné na krytie straty družstva, ktorú nemožno kryĢ z iných zdrojov vlastného imania, þlenská schôdza môže rozhodnúĢ o znížení základného imania a o pomernom znížení þlenských vkladov þlenov družstva. Za vklad pre daĖové úþely sa považuje aj príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoloþnosti splatený daĖovníkom, ktorý je upravený v § 217a ods. 1 ObchZ. PodĐa citovaného ustanovenia musí byĢ tvorba kapitálového fondu upravená v zakladateĐskej zmluve alebo v stanovách, schválením zakladateĐmi, ak ide o tvorbu pri vzniku spoloþnosti, schválením valného zhromaždenia, ak ide o tvorbu za trvania spoloþnosti. Na jeho splatenie sa primerane použijú ustanovenia ObchZ o vkladoch (napr. § 59), þím sa zabezpeþí, že príspevok do kapitálového fondu v nepeĖažnej forme, tak ako nepeĖažný vklad do základného imania, sa ocení v hodnote uznanej na vklad na základe znaleckého posudku. Za vklad (príspevok) sa považuje kapitálový fond z príspevkov okamihom splatenia, a nie prijatia záväzku splatiĢ ho. PodĐa § 217a ObchZ, splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiĢ na prerozdelenie, t.j. vrátiĢ, a to nielen spoloþníkom, ktorí príspevok splatili, ale aj tým, ktorý ho nesplatili alebo ho použili na zvýšenie základného imania. Uvedené použitie kapitálového fondu z príspevkov je možné realizovaĢ, ak tak ustanovuje zakladateĐská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, priþom akcionár nie je povinný vrátiĢ plnenie z prerozdelenia, ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseĐne. ZároveĖ platí, že ak sa má splatený kapitálový fond z príspevkov použiĢ na prerozdelenie medzi akcionárov (spoloþníkov), najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniĢ oznámenie o výške jeho prerozdelenia. Splatený kapitálový fond z príspevkov nemožno použiĢ na prerozdelenie, a to ak je spoloþnosĢ v kríze alebo by sa v dôsledku prerozdelenia tohto fondu spoloþnosĢ dostala do krízy. Všetky úpravy a spresnenia týkajúce sa príspevkov do kapitálového fondu, boli zade nované v ObcZ s úþinnosĢou od 1. 1. 2018, priþom podĐa prechodného ustanovenia sa použijú len na príspevky poskytnuté po 1. 1. 2018. DaĖové a úþtovné zákony 2020

§2 V nadväznosti na de níciu vkladu v tomto ustanovení, podĐa ktorej sa za „splatený vklad“ považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoloþnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia alebo predstavenstva družstva zo zisku po zdanení vykázaného za zdaĖovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane, má vplyv na uplatnenie daĖového výdavku pri predaji obchodného podielu (akcií). Pri uznávaní zvýšenia základného imania obchodnej spoloþnosti alebo družstva zo zisku po zdanení za splatený vklad na úþely ZDP je veĐmi dôležité správne posudzovaĢ zdaniteĐnosĢ dividendy s ohĐadom na zdaĖovacie obdobie, za ktoré dividenda bola vykázaná a vzhĐadom na osobu, ktorej by dividenda plynula. Uvedené vyplýva zo zavedenia zdaĖovania dividend od roku 2017 voþi fyzickým osobám a voþi právnickým osobám vo vzĢahu k štátom podĐa § 2 písm. x) ZDP a s ohĐadom na obdobie vykázania dividendy, þo upravuje § 52zi ZDP (napr. dividendy zo zisku vykázané za zdaĖovacie obdobia 2004 až 2016, ak aj k ich vyplateniu prichádza po 1. 1. 2017, stále nepodliehajú zdaneniu, nakoĐko sú stále vylúþené z predmetu dane). S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa de nícia vkladu rozširuje o povinný príplatok do rezervného fondu, nedeliteĐného fondu družstva splatený akcionárom, spoloþníkom alebo þlenom družstva a emisné ážio splatené akcionárom. PodĐa uvedeného sa za vklad považuje aj akcionárom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je povinná spoloþnosĢ vytvoriĢ pri založení spoloþnosti podĐa § 217 ObchZ, ako aj ćalšie príplatky splatené priamo daĖovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoloþenskej zmluvy alebo ObchZ. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Rovnako po splatení daĖovníkom sa emisné ážio považuje za vklad splatený daĖovníkom. Obdobne to platí aj u spoloþníka s.r.o., ktorý vkladá vklad do rezervného fondu podĐa § 67 ObchZ, resp. þlena družstva, ktorý vkladá vklad do nedeliteĐného fondu družstva podĐa § 235 ObchZ.

Za vklad sa nepovažuje zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteĐného fondu družstva z nerozdelených ziskov, ktoré nie sú daĖovým výdavkom podĐa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP.

Príklad

Fyzická osoba vlastniaca spoloþnosĢ s ruþením obmedzeným („spol. s r.o“) so základným imaním 5 000 €, dala svoju spoloþnosĢ oceniĢ znalcom, ktorý stanovil jej hodnotu podĐa výšky majetku a to na sumu 100 000 €. Táto fyzická osoba sa rozhodla v roku 2019 vložiĢ obchodný podiel na svojej spoloþnosti, ktorej je 100 %ný vlastník ako nepeĖažný vklad pri zakladaní novej akciovej spoloþnosti a splatiĢ ním základne imanie novovzniknutej akciovej spoloþnosti vo výške 40 000 €. Zvyšných 60 000 € hodnoty zapoþíta ako emisne ážio, do vlastného imania akciovej spoloþnosti. Fyzická osoba sa stane 100 % vlastníkom akciovej spoloþnosti, priþom mu je vydaných 10 000 akcií v nominálnej hodnote jednej akcie 4 € a emisným kurzom jednej akcie 10 €. Musí vkladateĐ/fyzická osoba zdaniĢ oceĖovací rozdiel medzi hodnotou vkladaného majetku a ocenením majetku znalcom podĐa § 8 ZDP? Fyzická osoba vkladá do akciovej spoloþnosti obchodný podiel na spol. s r.o., priþom hodnota vkladaného majetku je 5 000 €. Na základe znaleckého posudku bol obchodný podiel na spol. s r.o. ocenený na sumu 100 000 €, priþom na vklad do základného imania bola zapoþítaná suma 40 000 €, zvyšných 60 000 € bolo zapoþítaných ako emisné ážio na úþte 412. Protihodnotou vkladu obchodného podielu na spol. s .r.o. do akciovej spoloþnosti je nadobudnutie 10 000 akcií (nominálna hodnota jednej akcie je 4 € a emisný kurz je 10 €) a fyzickej osobe vzniká nepeĖažný príjem vo výške 100 000 €. NepeĖažný vklad fyzickou osobou je riešený v § 8 ods. 2 ZDP, podĐa ktorého daĖovník, ktorý vkladá do obchodnej spoloþnosti alebo družstva nepeĖažný vklad (ćalej len „vkladateĐ nepeĖažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (þiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeĖažného vkladu zapoþítanou na vklad spoloþníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaĖovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne,

do akciovej spoloþnosti. Pri vyþíslení základu

menej vo výške jednej sedminy roþne, poþnúc zdaĖovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu. Na úþely ZDP sa v súlade s § 2 písm. ac) s úþinnosĢou od 1. 1. .2018 vkladom rozumie 1. peĖažný vklad a nepeĖažný vklad do základného imania, priþom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoloþnosti alebo družstva na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoloþnosti alebo predstavenstva družstva zo zisku po zdanení vykázaného za zdaĖovacie obdobia, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane; za obchodnú spoloþnosĢ alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoloþnosĢ alebo družstvo so sídlom v zahraniþí, 2. príspevok do kapitálového fondu z príspevkov obchodnej spoloþnosti splatený daĖovníkom; za obchodnú spoloþnosĢ sa považuje aj obdobná obchodná spoloþnosĢ so sídlom v zahraniþí. Hodnotu emisného ážia úþtovanú na úþet 412 nie je v súlade s ust. § 2 písm. ac) ZDP možné na úþely ZDP považovaĢ za vklad. Preto v súlade s § 8 ods. 2 ZDP zahrnie do základu dane rozdiel medzi hodnotou vkladu do základného imania v sume 40 000 € a hodnotou vkladaného majetku v sume 5 000 €, znížený o sumu, ktorá je oslobodená od dane podĐa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Uvedený rozdiel daĖovník zahrnie do základu dane v tom zdaĖovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie poþas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaĖovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy roþne, poþnúc zdaĖovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu. Tým, že daĖovník získal akcie v hodnote 100 000 € a 40 000 € zdanil v rámci nepeĖažného vkladu, zostalo mu zdaniĢ ešte nepeĖažný príjem vo výške hodnoty emisného ážia (úþtovanej v akciovej spoloþnosti na úþte 412) v sume 60 000 €, ktorý sa zdaní ako ostatný iný príjem v tom zdaĖovacom období, v ktorom došlo k vkladu obchodného podielu na spol. s r.o.

žiadny výdavok. Hodnota vkladu do základného imania a hodnota zapoþítaná pri vklade ako emisné ážio má pre daĖovníka charakter obstarávacej ceny za akcie, ktoré získal, preto takto uvedená obstarávacia cena akcií sa uplatní ako výdavok vynaložený na dosiahnutie príjmov v súlade so znením § 8 ods. 7 ZDP až v prípade následného predaja týchto akcií a dosiahnutia príjmov z prevodu cenných papierov podĐa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP.

najdlhšie poþas siedmich bezprostredne po dane (þiastkového základu dane) z príjmov pod1 sebe nasledujúcich zdaĖovacích období, najĐa § 8 ZDP neuplatní v súlade s § 8 ods. 2 ZDP

Ak by daĖovník uvedeným spôsobom vkladal svoj obchodný podiel na spol. s r.o. v roku 2020, v nadväznosti na de níciu vkladu rozšírenú aj o emisné ážio splatené akcionárom, by bol v roku 2020 odlišný postup, podĐa ktorého by sa celý oceĖovací rozdiel medzi vkladaným majetkom v hodnote 5 000 € a jeho ocenením znalcom v hodnote 100 000 € zdanil podĐa § 8 ods. 2 ZDP, a to v tom zdaĖovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie poþas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaĖovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy roþne, poþnúc zdaĖovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu.

Príklad

Akciová spoloþnosĢ sa rozhodla v januári 2019 zvýšiĢ svoje základné imanie a to prostredníctvom vydania nových akcií. Nominálna hodnota akcie je 2 000 eur, priþom predajná cena akcie je 2 500 eur. SpoloþnosĢ Delta, s.r.o. v januári 2020 upísala aj splatila 5 000 akcií tejto akciovej spoloþnosti. V roku 2020 sa akciová spoloþnosĢ rozhodla prerozdeliĢ spoloþníkom þasĢ emisného ážia, priþom na spoloþnosĢ Delta pripadá podiel vo výške 50 000 eur. Ako ovplyvní príjem plynúci z emisného ážia základ dane spoloþnosti Delta v zdaĖovacom období 2020? V súlade s ObchZ sa za emisné ážio považuje kladný rozdiel medzi vyšším emisným kurzom akcie a jej menovitou hodnotou. Zákon o úþtovníctve ani postupy úþtovania pre podniDaĖové a úþtovné zákony 2020

§2 kateĐov v sústave PO neupravujú postupy úþtovania prijatia peĖažných prostriedkov predstavujúcich vrátenie emisného ážia. Z pohĐadu úþtovníctva prerozdelenie vlastného imania, ktoré predstavuje vrátenie emisného ážia, sa považuje za vrátenie þasti hodnoty, ktorá tvorila obstarávaciu cenu akcii, a preto v úþtovníctve predstavuje zníženie hodnoty, ktorú bolo potrebné vynaložiĢ na obstaranie akcii. Suma plynúca spoloþnosti Delta z prerozdelenia emisného ážia sa úþtuje v prospech vecne príslušného úþtu úþtovej skupiny 06 – Dlhodobý nanþný majetok so súvzĢažným zápisom na Ģarchu úþtu 351 – PohĐadávky voþi prepojeným úþtovným jednotkám a úþtovným jednotkám v rámci podielovej úþasti. V súlade s § 2 písm. ac) ZDP úþinným od 1. 1. 2020 sa splatenie emisného ážia považuje za vklad. ZDP prerozdelenie príjmu z emisného ážia osobitne neupravuje. VzhĐadom na uvedené je potrebné pri posúdení vrátenia þasti emisného ážia vychádzaĢ zo spôsobu úþtovania vráteného emisného ážia. Zo spôsobu úþtovania sumy plynúcej z prerozdelenia emisného ážia u spoloþnosti Delta vyplýva, že uvedená transakcia nebude maĢ vplyv na výsledok hospodárenia a následne teda ani na základ dane z príjmov. Ŷ

v písm. ad) je bližšie de novaný základný pojem subjekt, ktorý sa používa už skôr v základných pojmoch týkajúcich sa závislosti, ako sú písm. n), o) a r). Subjektom je právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok (napr. trust, partnership a pod.). Ide o právne formy, ktoré nie sú obsiahnuté v právnom poriadku SR, ale sú v zahraniþí využívané, napr. aj za úþelom vyhýbania sa daĖovej povinnosti alebo využívania hybridných nesúladov. Potrebu de novania tohto základného pojmu vyvolala transpozícia smernice ATAD do ZDP od roku 2017. cez písm. ae) sa de nuje základný pojem ústredie, ktorého potrebu tiež vyvolala transpozícia smernice ATAD a v rámci nej zavedenie zdanenia pri presune majetku daĖovníka, odchode daĖovníka alebo presune podnikateĐskej þinnosti daĖovníka do zahraniþia (tzv. exit tax) v § 17f a § 17g

ZDP. Ústredím je právnická osoba, ktorá je zriaćovateĐom stálej prevádzkarne a za Ėu vyþísĐuje základ dane. Ŷ v písmene af) je uvedený pojem „koneþného príjemcu“. PodĐa predmetnej de nície sa za koneþného príjemcu príjmu považuje osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívaĢ tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesĢ príjem na inú osobu. Rovnako sa za koneþného príjemcu považuje stála prevádzkareĖ tejto osoby, ak þinnosĢ spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarĖou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkþne spojený s touto stálou prevádzkarĖou. Za koneþného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateĐ za inú osobu. Táto de nícia vychádza z konceptu „skutoþného vlastníka“ príjmu, ktorý je urþený v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia vychádzajúcich z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára a aj z koncepcie používanej v smerniciach EÚ. V súlade s konceptom „skutoþného vlastníka“ príjmu zade novaného v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré vychádzajú z Modelu OECD, je tento pojem používaný v rámci posudzovania úrokov, licenþných poplatkov a dividend. Ŷ v písmen ag) je uvedená de nícia digitálnej platformy na úþely ZDP. Takouto digitálnou platformou sa rozumie hardvérová alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno oznaþiĢ novodobý technologický business model umožĖujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateĐov, najmä medzi koncovými užívateĐmi a držiteĐmi hnuteĐných alebo nehnuteĐných vecí alebo poskytovateĐmi služby. Je sprístupnená akýmkoĐvek ćalším užívateĐom a zdieĐa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznaþuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model. Na de níciu digitálnej platformy nadväzuje aj vymedzenie zdroja príjmov v § 16 ods. 1 písm. e) desiatom bode a de nícia stálej prevádzkarne v § 16 ods. 2 ZDP. PodĐa § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod sa stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. SR možno považovaĢ aj úhrady od daĖovníkov

a od stálych prevádzkarní daĖovníkov 1 ss NDP ODP za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej þinnosti a sprostredkovateĐskej þinnosti, ktoré sú u daĖovníkov, ktorí ich vyplácajú uznanými daĖovými výdavkami. Ŷ písm. ah) a v Ėom de novaný základný pojem sídlo súvisí s transpozíciou smernice ATAD a v rámci nej s transpozíciou pravidiel pre kontrolované zahraniþné spoloþnosti v § 17h ZDP s úþinnosĢou od 1. januára 2019. Sídlo sa urþuje podĐa toho, þi ide o právnickú osobu alebo subjekt. PostupnosĢ urþenia sídla je potom v závislosti od toho, þi ide o: – právnickú osobu: • sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraniþí, a potom ak spoloþnosĢ nemá sídlo zapísané v registri, • štát, podĐa ktorého právnych predpisov bola spoloþnosĢ založená alebo zriadená. – subjekt: • sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraniþí, a potom ak subjekt nemá sídlo zapísané v registri, • štát, v ktorom má miesto skutoþného vedenia, ak nie je možné sídlo urþiĢ postupne týmito dvomi krokmi, • štát podĐa ktorého právnych predpisov bol subjekt založený alebo zriadený. Ŷ v písmene ai) je uvedená de nícia príjmu z predaja virtuálnej meny, ktorým je výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny.

Ėazí alebo nancovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (smernica zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie z 19.6.2018) a v návrhu Smernice Európskeho parlamentu a rady o boji proti podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV, v ktorých uvádza, že virtuálne meny sú digitálnym nositeĐom hodnoty, ktorý nie je vydaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, ani nevyhnutne naviazaný na peniaze s núteným obehom, ale je akceptovaný fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok a možno ho elektronicky prevádzaĢ, uchovávaĢ alebo s ním elektronicky obchodovaĢ. Zdanenie obchodovania s virtuálnou menou je v zásade možné rozdeliĢ ako: 1. zdanenie u fyzickej osoby mimo podnikateĐskej þinnosti (zdanenie u obþana), 2. zdanenie v rámci podnikateĐskej þinnosti a to ako u podnikateĐov fyzických osôb, tak aj u právnických osôb, 3. zdanenie u neziskových organizácií. Pre všetky tieto prípady však platí základná de nícia zavedená v § 2 ai) ZDP pre úþely zdanenia príjmu plynúceho v súvislosti s akýmkoĐvek možným ziskom súvisiacim s virtuálnou menou. Takýto vzĢah pre daĖové úþely bude posudzovaný ako predaj virtuálnej meny, priþom za takýto predaj sa považuje výmena virtuálnej meny za majetok, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo odplatný prevod virtuálnej meny. Uvedená de nícia urþuje hlavný moment zdanenia a to v þase, kedy sa za virtuálnu menu získava nieþo, þím sa môže daná virtuálna mena oceniĢ. Napr. vyĢažená virtuálny mena sa zdaní v þase (v zdaĖovacom období), kedy si za danú vyĢaženú virtuálnou menu daĖovník kúpil napr. nehnuteĐnosĢ.

Poznámka K pojmu „virtuálna mena“ zaujal stanovisko z júla 2014 Európsky orgán pre bankovníctvo (ćalej len „EBA“), a to v Smernici Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu nanþného systému na úþely prania špinavých pe

DRUHÁ ýASġ DAĕ FYZICKEJ OSOBY

§3 Predmet dane (1) Predmetom dane sú a) príjmy zo závislej þinnosti (§ 5), DaĖové a úþtovné zákony 2020

§3

b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, z prenájmu (§ 6) a z použitia diela a umeleckého výkonu, c) príjmy z kapitálového majetku (§ 7), d) ostatné príjmy (§ 8). e) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoloþnosti alebo družstva urþeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieĐajú na ich základnom imaní, alebo þlenom štatutárneho orgánu, alebo þlenom dozorného orgánu tejto obchodnej spoloþnosti alebo družstva, priþom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoloþnosti alebo družstva, alebo rezervného fondu obchodnej spoloþnosti v þasti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, podiel na likvidaþnom zostatku obchodnej spoloþnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoloþníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f); za obchodnú spoloþnosĢ alebo družstvo sa považuje aj zahraniþná osoba vyplácajúca obdobný príjem, f) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoloþníkovi verejnej obchodnej spoloþnosti, podiel na zisku spoloþníka verejnej obchodnej spoloþnosti a komplementára komanditnej spoloþnosti a podiel spoloþníka verejnej obchodnej spoloþnosti a komplementára komanditnej spoloþnosti na likvidaþnom zostatku pri likvidácii spoloþnosti a vyrovnací podiel pri zániku úþasti spoloþníka vo verejnej obchodnej spoloþnosti alebo pri zániku úþasti komplementára v komanditnej spoloþnosti; za verejnú obchodnú spoloþnosĢ alebo komanditnú spoloþnosĢ sa považuje aj zahraniþná osoba vyplácajúca obdobný príjem, g) podiel þlena pozemkového spoloþenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku urþenom na rozdelenie þlenom pozemkového spoloþenstva s právnou subjektivitou alebo podiel na likvidaþnom zostatku pozemkového spoloþenstva s právnou subjektivitou; za pozemkové spoloþenstvo s právnou subjektivitou sa považuje aj zahraniþná osoba vyplácajúca obdobný príjem. (2) Predmetom dane nie je

a) prijatá náhrada oprávnenej osoby podĐa osobitných predpisov,3) príjem získaný vydaním,3) darovaním4) alebo dedením5) nehnuteĐnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich þastí (ćalej len „nehnuteĐnosĢ“) alebo hnuteĐnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom þinnosti podĐa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti od držiteĐa, b) úver a pôžiþka, c) daĖ z pridanej hodnoty6) uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteĐa tejto dane, d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daĖovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súþasĢou splynutia, zlúþenia alebo rozdelenia spoloþnosti je aj majetok spoloþnosti so sídlom v þlenských štátoch Európskej únie.

Komentár k § 3 Ŷ

podĐa odseku 1 písm. e) predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú podiely (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoloþnosti alebo družstva urþeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieĐajú na ich základnom imaní alebo þlenom štatutárneho orgánu alebo þlenom dozorného orgánu tejto obchodnej spoloþnosti alebo družstva, podiel na likvidaþnom zostatku obchodnej spoloþnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoloþníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v písmene f), priþom za obchodnú spoloþnosĢ alebo družstvo sa považuje aj zahraniþná osoba vyplácajúca obdobný príjem.

Poznámka De nícia „obdobnej“ obchodnej spoloþnosti so sídlom v zahraniþí, bola upresnená v usmernení MFSR þíslo 2634/2004-72 k zákonu þ. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a k zákonu þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyþíslenia výšky základu dane z príjmov, kde sa v 2. bode upresĖuje, že ak podiely na zisku plynú Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. daĖovníkovi zo zahraniþia, nie sú predmetom

dane, ak sú vyplácané spoloþnosĢou so síd1 lom v zahraniþí, ktorá vykazuje základ dane na podobnom princípe ako akciové spoloþnosti, spoloþnosti s ruþením obmedzeným a družstvá, pri ktorých je vykázaný hospodársky výsledok podĐa predpisov príslušnej krajiny zdanený. Usmernenie MF SR þ. MF/009465/2005-721 (FS þ. 5/2005) k ZDP k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyþíslenia výšky základu dane z príjmov ćalej urþuje zdanenie podielov na zisku vyplácaných obdobnou právnickou osobou v zahraniþí, ako je obchodná spoloþnosĢ (družstvo) zriadená podĐa predpisov platných v Slovenskej republike. PodĐa tohto usmernenia na úþely uplatnenia § 3 ods. 2 písm. c) ZDP nie je rozhodujúci spôsob vyþíslenia základu dane z príjmov a následne spôsob zdanenia zisku a vyþíslenia podielu na zisku spoloþníkov (þlenov družstva), platný v krajine sídla obchodnej spoloþnosti alebo družstva. To znamená, že okrem bežného výsledku hospodárenia upraveného o príjmy a výdavky, ktoré nie sú súþasĢou základu dane, môže byĢ právnická osoba zdanená v krajine sídla aj iným spôsobom (napríklad metódou prírastku obchodného majetku na zdaĖovacie obdobie). Na prijaté podiely zo zisku sa vzĢahujú ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) a § 52 ods. 24 ZDP aj vtedy, ak právnická osoba so sídlom v zahraniþí je oslobodená od dane podĐa príslušných zákonov štátu, v ktorom má sídlo. V prípade, ak plynú podiely na zisku zo zdrojov – na území SR, vyberá sa z nich daĖ zrážkou podĐa § 43 ZDP vo výške 7 % alebo 35 %, resp. sadzbou urþenou zmluvou o ZDZ, ak je táto výhodnejšia ako sadzba urþená v ZDP a ide o podiely na zisku vyplácané daĖovníkovi s ODP, – v zahraniþí, zdaĖujú sa prostredníctvom daĖového priznania v rámci osobitného základu dane podĐa § 51d ZDP vo výške 7 % alebo 35 %, priþom ak boli už zdanené v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, môže využiĢ aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia. V prípade podielov na zisku, vyrovnacích

podielov, podielov na likvidaþnom zostatku a podielov tichého spoloþníka vyplácaných zo zdrojov na území SR daĖovníkom s ODP do zahraniþia, tieto sú vymedzené ako predmet dane v § 16 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri väþšine druhov príjmov vysporiadaných daĖou vyberanou zrážkou sa daĖ vyberá z hrubých príjmov. Medzi zákonnom stanovené výnimky, kde je možné odpoþítaĢ aj výdavky, patria aj vyrovnacie podiely a podiely na likvidaþnom zostatku, z ktorých je možné odpoþítaĢ aj výdavky, a to • hodnotu splateného vkladu zistenú podĐa § 25a písm. c) až f) za každý podiel jednotlivo, priþom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidaþnom zostatku na rozdiel sa neprihliada, • obstarávaciu cenu (ak si majetkový podiel na spoloþnosti kúpil) alebo cenu zistenú znalcom (ak podiel na spoloþnosti nadobudol bezodplatne) za každý podiel jednotlivo, priþom ak je hodnota jednotlivého nadobudnutého vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidaþnom zostatku na rozdiel sa neprihliada. Uplatnenie takýchto výdavkov platí aj v prípade, ak vyrovnacie podiely a podiely na likvidaþnom zostatku plynú zo zdrojov v zahraniþí a daĖovník ich zahrĖuje do osobitného základu dane podĐa § 51e ZDP. PodĐa § 52zi ods. 5 ZDP sa ustanovenia o zdanení podielov na zisku použijú na a) podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku obchodnej spoloþnosti alebo družstva urþeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieĐajú na ich základnom imaní alebo þlenom štatutárneho orgánu alebo þlenom dozorného orgánu tejto obchodnej spoloþnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoloþníkovi vykázaných za zdaĖovacie obdobie zaþínajúce najskôr 1. januára 2017, b) podiel na likvidaþnom zostatku obchodnej spoloþnosti alebo družstva, ak obchodná spoloþnosĢ alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoloþnosti podĐa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017, c) vyrovnací podiel, ktorého výška sa urþila na základe riadnej individuálnej úþtovnej DaĖové a úþtovné zákony 2020

§3 závierky za úþtovné obdobie zaþínajúce najskôr 1. januára 2017. Zrážkovou daĖou podĐa § 43 ZDP alebo ako súþasĢ osobitného základu dane podĐa § 51e ZDP sa zdania aj podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003, ktoré, ak boli vyplácané v období roka 2004 až 2016 sa zdaĖovali ako súþasĢ základu dane (þiastkového základu dane) z ostatných príjmov podĐa § 8 ZDP sadzbou dane vo výške 19 % resp. 25 % po zavedení progresívneho zdaĖovania (od 1. 1. 2014). Podiely na zisku vykázané z hospodárskych výsledkov rokov 2004 až 2016 sú naćalej vylúþené z predmetu dane, a to aj ak k ich vyplateniu dôjde po 1. 1. 2017. Rovnako sú naćalej vylúþené z predmetu dane aj vyrovnacie podiely a podiely na likvidaþnom zostatku, za podmienky, že sa • vyrovnací podiel urþil na základe riadnej individuálnej úþtovnej závierky za úþtovné obdobie konþiace najneskôr 31. 12. 2016, ak ide o daĖovníka – právnickú osobu, ktorá má zdaĖovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, alebo ak má zdaĖovacie obdobie urþené ako hospodársky rok, muselo toto zaþaĢ do 31. 12. 2016, • podiel na likvidaþnom zostatku vyplatil na základe likvidácie, do ktorej vstúpila obchodná spoloþnosĢ alebo družstvo do 31. 12. 2016. V prípade posudzovania podielov na zisku, podielov na likvidaþnom zostatku a vyrovnacích podielov, ktoré sú vyplácané daĖovníkom alebo od daĖovníkov zo štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné pri riešení zdanenia vychádzaĢ aj zo znenia konkrétnej zmluvy o ZDZ. OprávnenosĢ na zdanenie, de nície a celkovo postup pre dividendy rieši þlánok – Dividendy (zväþša þlánok 10). Princípy vychádzajú z þlánku 10 – dividendy nastavené v modelovej zmluve OECD, ktoré samozrejme v rámci procedúry bilaterálnych dohôd môžu byĢ dohodnuté odlišným spôsobom ako je vyjadrené v tomto všeobecnom þlánku.

Príklad

SpoloþnosĢ s ruþením obmedzeným vyplatila spoloþníkom spoloþnosti – fyzickým osobám v roku 2019 podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2016.

Sú tieto podiely na zisku predmetom dane a vzniká fyzickým osobám povinnosĢ tieto príjmy zdaniĢ? Kećže sa jedná o podiely na zisku vykázanom za zdaĖovacie obdobie 2016, tieto podiely nie sú predmetom dane z príjmov a fyzickým osobám, ani obchodnej spoloþnosti, nevzniká žiadna daĖová povinnosĢ v súvislosti s týmto príjmom.

Príklad

Akciová spoloþnosĢ vyplatila v roku 2019 svojim akcionárom dodatoþne podiely na zisku z nerozdeleného zisku z roku 2002. Podlieha tento príjem dani z príjmov? NakoĐko sa jedná o podiely na zisku vyplatené z nerozdeleného z hospodárskeho výsledku vykázaného pred rokom 2004, tento príjem je predmetom dane z príjmov, a ak bol vyplatený fyzickej osobe (rezidentovi SR), zdaĖuje sa daĖou vyberanou zrážkou sadzbou dane 7 %. Zrážku dane je povinný vykonaĢ platiteĐ dane, ktorým je akciová spoloþnosĢ, a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní príjmu v prospech daĖovníka.

Príklad

Stavebné bytové družstvo v júni 2019 zálohovo vyplatilo z predbežného hospodárskeho výsledku dividendy za I. polrok 2019 þlenom bytového družstva (kontrolná komisia, predstavenstvo a zhromaždenie delegátov). Sú tieto preddavky na podiely na zisku príjmami, ktoré: • sú predmetom dane podĐa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, z ktorých sa daĖ vyberá zrážkou v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) ZDP alebo • v roku 2019 nie sú predmetom dane, a daĖ sa vyberie zrážkou vo výške 7 % až v roku 2020 pri zúþtovaní podielu na zisku, ak predstavenstvo s roþnou úþtovnou závierkou navrhne aj spôsob rozdelenia a použitia zisku a þlenská schôdza ako najvyšší orgán družstva schváli riadnu individuálnu úþtovnú závierku a rozhodne o rozdelení a použití zisku za rok 2019, alebo • sú príjmami zo závislej þinnosti, z ktorých sa vyberie preddavok na daĖ v súlade s § 35 ZDP? Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo

postupov úþtovania v podvojnom úþtovníctve.

dieĐajú na ich základnom imaní, alebo þlenom štatutárneho orgánu, alebo þlenom dozorného orgánu tejto obchodnej spoloþnosti alebo družstva je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 písm. e) ZDP predmetom dane z príjmu fyzickej osoby. Uvedené ustanovenie používa dikciu „podiel na zisku“, þo je majetkové právo spoloþníka spoloþnosti, resp. þlena družstva. Uvedené právo vzniká spoloþníkovi obchodnej spoloþnosti alebo þlenovi družstva v prípade splnenia zákonných podmienok. V prípade družstva platí, že na urþení zisku, ktorý sa má rozdeliĢ medzi þlenov, sa uznáša þlenská schôdza najskôr pri prerokovaní individuálnej úþtovnej závierky za príslušné úþtovné obdobie, teda rozhodne, þi sa þasĢ zisku rozdelí medzi þlenov, prípadne aká þasĢ. Na základe ustanovenia § 40 ods. 1 a § 252 ods. 2 ObchZ predstavenstvo ako príslušný orgán družstva je povinný predložiĢ riadnu individuálnu úþtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu úþtovnú závierku na schválenie þlenskej schôdzi najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí úþtovného obdobia, priþom predstavenstvo predkladá s individuálnou úþtovnou závierkou þlenskej schôdzi aj návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu straty v súlade so stanovami. ýasĢ zisku na rozdelenie možno urþiĢ až po odpoþítaní prídelu do nedeliteĐného fondu (§ 235 ObchZ). Až po schválení individuálnej úþtovnej závierky a návrhu na rozdelenie zisku najvyšším orgánom družstva (þlenskou schôdzou) môže družstvo vyplácaĢ podiely na zisku. Na uvedené nadväzuje aj spôsob úþtovania výsledku hospodárenia na úþte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaĐovaní (ćalej len „431“). V zmysle § 7 Opatrenia MF SR þ. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úþtovania a rámcovej úþtovej osnove pre podnikateĐov úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva v znení neskorších predpisov (ćalej len „postupy úþtovania v podvojnom úþtovníctve“), sa na úþte 431 pri otvorení úþtov zaúþtuje výsledok hospodárenia bezprostredne predchádzajúceho úþtovného obdobia. Stav úþtu 431 sa úþtuje podĐa rozhodnutia príslušného orgánu úþtovnej jednotky, tak ako je uvedené v § 7 ods. 4

v podvojnom úþtovníctve). Z uvedeného vyplýva, že podiely na zisku môžu byĢ rozdelené a urþené na vyplatenie najskôr uplynutím úþtovného obdobia, ktorým je v prípade dopytujúcej sa úþtovnej jednotky, kalendárny rok. Vyþíslenie predbežného hospodárskeho výsledku postupy úþtovania v podvojnom úþtovníctve neupravujú. Preto záloha vyplatená v júni 2019 z predbežného hospodárskeho výsledku za úþtovné obdobie 2019 svojou podstatou nemôže byĢ považovaná za podiel na zisku. ObchZ nede nuje „preddavok na podiel na zisku“ a v súvislosti s právnou úpravou podielu na zisku družstva tento inštitút žiadnym spôsobom neupravuje. Ak družstvo vyplatí svojmu þlenovi platbu, ktorú oznaþí ako preddavok na podiel na zisku družstva, priþom v konkrétnom prípade neboli splnené vyššie uvedené zákonné podmienky pre vznik práva þlena družstva na podiel na zisku, právnym dôvodom tejto platby v þase jej výplaty nemôže byĢ existujúce, reálne právo þlena družstva na podiel na zisku. VzhĐadom na vyššie uvedené, platby nazvané preddavkami na podiely na zisku, vyplatené þlenom bytového družstva v júni 2019, sú príjmami zo závislej þinnosti plynúce buć z þlenského pomeru podĐa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP alebo za výkon funkcie v orgánoch iných právnických osôb podĐa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Stavebné bytové družstvo malo v súlade s § 35 ZDP vybraĢ preddavok na daĖ z príjmov zo závislej þinnosti v deĖ výplaty, poukázania alebo pripísania tejto platby (zdaniteĐnej mzdy) þlenovi družstva k dobru.

zisku obchodnej spoloþnosti alebo družstva Tento úþet nemá ku dĖu uzatvorenia úþtovných 1 urþeného na rozdelenie osobám, ktoré sa pokníh zostatok (§ 59 ods. 15 postupov úþtovania

Príklad

Akým spôsobom majú byĢ zdanené podiely na zisku urþené konateĐovi bez úþasti na základnom imaní a zamestnancom bez úþasti na základnom imaní, ak títo sú súþasne aj þlenmi štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoloþnosti? Odmeny za výkon funkcie þlenov štatutárneho orgánu alebo þlenov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej þinnosti podĐa § 5 ods. 1 písm. d) ZDP. Rovnako aj príjmy za prácu koDaĖové a úþtovné zákony 2020

§3 nateĐov spoloþností s ruþením obmedzeným sú príjmami zo závislej þinnosti podĐa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 2 písm. aa) ZDP poberateĐ príjmov zo závislej þinnosti sa na úþely ZDP považuje za zamestnanca. V ustanoveniach ObchZ upravujúcich s.r.o. však nie je osobitne upravená oblasĢ vyplácania podielov na zisku konateĐovi. V § 133 ObchZ sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoloþnosti je jeden alebo viac konateĐov. Ak je konateĐov viac, je oprávnený konaĢ v mene spoloþnosti každý z nich samostatne, ak spoloþenská zmluva neurþuje inak. ZároveĖ sa v § 125 ObchZ uvádza, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoloþnosti s.r.o., rozhoduje aj o odmeĖovaní konateĐov a þlenov dozornej rady. Podiel na zisku obchodnej spoloþnosti alebo družstva vyplatený po 31. 12. 2016, ktorý je vykázaný za zdaĖovacie obdobie zaþínajúce najskôr 1. 1. 2017 alebo za zdaĖovacie obdobia do 31. 12. 2003, a je urþený na rozdelenie: • osobe, ktorá sa podieĐa na základnom imaní tejto spoloþnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daĖ vyberaná zrážkou). Medzi takéto osoby patrí aj konateĐ, ktorý sa podieĐa na základnom imaní, • þlenovi štatutárneho orgánu, þlenovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daĖou vyberanou zrážkou) bez ohĐadu na to, þi sa tieto osoby podieĐajú na základnom imaní alebo nie. KonateĐ obchodnej spoloþnosti do tejto skupiny osôb nepatrí, • zamestnancovi bez úþasti na základnom imaní tejto spoloþnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podĐa § 35 ZDP. Uvedené platí aj pre konateĐa, ktorý nemá úþasĢ na základnom imaní obchodnej spoloþnosti, nakoĐko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) ZDP považuje za zamestnanca. Ak podiel na zisku je urþený pre zamestnanca bez úþasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzĢahu k spoloþnosti, ale súþasne bude aj þlenom štatutárneho orgánu alebo þlenom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní preddavkovo podĐa § 35 ZDP.

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, þo sa považuje za podiel na zisku (dividendu) pre úþely ZDP. Ide nielen o dividendy, ktoré sú zade nované priamo v ObchZ ako podiel na zisku spoloþnosti, ktoré sa vyplatili spoloþníkom, ale aj – príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoloþnosti alebo družstva v þasti, v akej bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení a – výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ktorý bol tvorený prerozdelením vlastných zdrojov obchodnej spoloþnosti zo zisku po zdanení. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 – sa spresĖuje • že za podiel na zisku sa považuje aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov, – dopĎĖa • že za podiel na zisku sa považuje aj príjem plynúci z rezervného fondu obchodnej spoloþnosti v þasti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení. PodĐa § 217a ObchZ môže spoloþnosĢ vytvoriĢ kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoloþníkov, priþom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia. Ak sa spoloþnosĢ rozhodne použiĢ nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom, resp. spoloþníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu), þo znamená, že ak je vyplatený akcionárovi fyzickej osobe, potom musí byĢ najskôr vybratá daĖ zrážkou podĐa § 43 ZDP a až potom je možné zvyšné prostriedky vložiĢ do kapitálového fondu, þím sa bude považovaĢ takýto príspevok za splatený akcionárom resp. spoloþníkom podĐa § 217a ObchZ. ZároveĖ sa dopĎĖa, že za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj rozdelenie prostriedkov z rezervného fondu medzi spoloþníkov (akcionárov), v þasti, v akej bol tvorený z nerozdeleného zisku po zdanení. V nadväznosti na tieto zmeny v § 3 ods. 1 Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. písm. e) sa spresĖuje aj rozsah podielov na

nehnuteĐnosĢ do svojho výluþného vlastníctva

denta v § 16 ods. 1 písm. e) 9. bode. Ŷ podĐa odseku 2 písmena a) predmetom dane nie je napr. • príjem získaný darovaním nehnuteĐnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich þastí (ćalej len „nehnuteĐnosĢ“) alebo hnuteĐnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom þinnosti zo závislej þinnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej þinnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6) alebo • príjem získaný dedením nehnuteĐnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich þastí (ćalej len „nehnuteĐnosĢ“) alebo hnuteĐnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho.

ty nehnuteĐnosti. Vzniká fyzickej osobe ako dediþovi povinnosĢ tento príjem v hotovosti priznaĢ v daĖovom priznaní a zaplatiĢ daĖ? NakoĐko aj vyplatenie nanþnej náhrady dediþovi vyplýva z uznesenia o dediþstve, tento príjem nie je predmetom dane z príjmov a dediþovi nevzniká povinnosĢ tento príjem priznaĢ v daĖovom priznaní.

(dividend) považovaných za príjem zo s tým, že bol povinný druhému dediþovi vyplatiĢ 1 zisku zdroja na území Slovenskej republiky nerezi- nanþnú þiastku rovnajúcu sa polovici z hodno-

Príklad

DaĖovník zdedil nehnuteĐnosĢ. Hodnota tejto nehnuteĐnosti ako príjem získaný dedením nie je predmetom dane. Túto nehnuteĐnosĢ dal daĖovník do prenájmu, priþom príjem, ktorý mu už bude plynúĢ z jej prenájmu, bude príjmom, ktorý je predmetom dane, a ktorý je zdaniteĐným príjmom podĐa § 6 ods. 3 ZDP. Pri tomto druhu príjmu ZDP upravuje aj oslobodenie od dane do výšky 500 eur podĐa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Príklad

Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dediþstve po zomrelom poruþiteĐovi nehnuteĐnosĢ v hodnote 200 000 eur. Je tento príjem predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosĢ tento príjem priznaĢ v daĖovom priznaní? NepeĖažný príjem vo forme nehnuteĐnosti nadobudnutej priamo na základe osvedþenia o dediþstve nie je predmetom dane z príjmov a dediþovi nevzniká povinnosĢ tento príjem priznaĢ v daĖovom priznaní.

Príklad

Na základe osvedþenia o dediþstve po zomrelom poruþiteĐovi nadobudol jeden z dediþov

Príklad

DaĖovník nadobudol umelecký obraz v hodnote 100 000 eur dedením po svojom otcovi. Tento obraz predal za 80 000 eur. Podlieha príjem z predaja obrazu dani z príjmov? Príjem z predaja obrazu je predmetom dane z príjmov, nakoĐko sa jedná už o príjem plynúci z majetku získaného dedením. Tento príjem z predaja hnuteĐnej veci je však od dane z príjmov oslobodený a daĖovníkovi nevzniká v súvislosti s týmto príjmom žiadna daĖová povinnosĢ. V prípade majetku získaného darovaním je potrebné rozlišovaĢ o aké dary ide. Ak ide o dary poskytované v súvislosti s príjmami • podĐa § 5 ZDP, tieto sú zdaniteĐným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované zamestnávateĐom tohto zamestnanca, • podĐa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteĐnými príjmami avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyþíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS þ. 5/2005 sa zároveĖ k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t.j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daĖový dopad pre daĖovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahĚĖaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteĐných príjmov uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

Príklad

Fyzická osoba (nepodnikateĐ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteĐnosĢ v hodDaĖové a úþtovné zákony 2020

§3 note 100 000 eur. Je tento nepeĖažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosĢ tento príjem priznaĢ v daĖovom priznaní? NepeĖažný príjem vo forme nehnuteĐnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosĢ tento príjem priznaĢ v daĖovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteĐnosĢ predá, alebo zaþne dosahovaĢ príjem z jej prenájmu, potom tento príjem z predaja nehnuteĐnosti alebo z prenájmu nehnuteĐnosti už je predmetom dane z príjmov, ak nie je od dane oslobodený.

Príklad

Fyzická osoba vykonávajúca stavebné práce v rámci podnikania dostala ako dar od svojho dodávateĐa lešenie. Je tento dar predmetom dane z príjmov? Kećže ide o vec, ktorá je urþená na stavebné práce, je preukázaná súvislosĢ poskytnutého daru s výkonom þinnosti podnikateĐa, a preto tento dar predstavuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov ako príjem z podnikania.

Príklad

Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj ako poćakovanie za záchranu jeho domáceho miláþika. Je takýto dar u veterinára vylúþený z predmetu dane? Kećže ide o vec, ktorá je urþená k výkonu jeho þinnosti, je preukázaná súvislosĢ poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podĐa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súþasĢou základu dane (þiastkového základu dane) daĖovníka z príjmov podĐa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeĖažný príjem, maĢ neutrálny dopad na jeho výslednú daĖovú povinnosĢ a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t.j. nepeĖažnému príjmu, môže uplatniĢ aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutoþnosti, þi pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĎĖala výšku pre zaradenie tohto majetku do

odpisovaného majetku, bude daĖovník zahĚĖaĢ takýto príjem spôsobom urþeným pre zahĚĖanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daĖovníka úþtujúceho v sústave jednoduchého úþtovníctva podĐa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t.j. postupne vo výške príslušnej k roþnému odpisu takéhoto majetku. Táto možnosĢ postupného zahrnutia daru u daĖovníka s príjmami podĐa § 6 ZDP do základu dane, bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyþíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS þ. 5/2005. Ak daĖovníkovi v roku 2019 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho þinnosti, tento prístroj daĖovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovaĢ každý rok 334 eura, priþom každý rok bude rozpúšĢaĢ k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu prístroja), t.j. príjem vo výške 334 eura roþne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2019, t.j. má nárok na celý roþný odpis). Samostatnú kategóriu príjmov dosiahnutých formou darov, tvoria dary (nepeĖažné plnenia) poskytnuté držiteĐom (napr. farmaceutická spoloþnosĢ) poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti (napr. lekár), ktoré nie sú vylúþené z predmetu dane podĐa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, t.j. sú považované za zdaniteĐné príjmy. Na dary, ktoré sa tiež považujú za nepeĖažné plnenia, prijaté poskytovateĐom zdravotnej starostlivosti od držiteĐa do 31. 12. 2019, sa aplikuje zdanenie nastavené pre všetky peĖažné plnenia a nepeĖažné plnenia, poskytnuté medzi týmito skupinami daĖovníkov. Ide o zdanenie daĖou vyberanou zrážkou podĐa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP z príjmov (hodnota nepeĖažného daru, ktorú mu oznamuje darca/držiteĐ) bez uplatnenia akýchkoĐvek výdavkov, ktorú si vyberie sám prijímateĐ takto prijatého daru. Tento daĖovník (prijímateĐ daru) podá oznámenie o zrazení a odvedení dane v súlade s § 43 ods. 17 ZDP na tlaþive, ktorého vzor urþí Finanþné riaditeĐstvo a to do troch mesiacov po skonþení kalendárneho roka, v ktorom takýto dar prijal a v rovnakej lehote daĖ odvedie správcovi dane. Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

Príklad

Za takéto nedaĖové výdavky budú pova-

žované výluþne výdavky súvisiace s poskytspoloþnosĢ v roku 2019 po1 skytlaFarmaceutická nutými peĖažnými a nepeĖažnými darmi ako dar poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti, ktorým je lekár vykonávajúci þinnosĢ ako podnikanie podĐa osobitných predpisov, z ktorej príjmy zaraćuje medzi príjmy podĐa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP. Podlieha tento dar zrážkovej dani podĐa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP? Je rozdiel medzi poskytnutím nanþného daru a napr. odbornou literatúrou? Dary poskytnuté farmaceutickou spoloþnosĢou, ktorá je držiteĐom, poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti, þi už sú poskytnuté v peĖažnej alebo v nepeĖažnej forme, sú plneniami, ktoré sa zdaĖujú zrážkovou daĖou v súlade s podmienkami uvedenými v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Postup pre zdanenie peĖažného plnenia ( nanþného daru) je upravený v § 43 ods. 10 až 13 ZDP a postup pre zdanenie nepeĖažného plnenia (napr. odborná literatúra) je upravený v § 43 ods. 17 a 18 ZDP. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa mení spôsob zdaĖovania peĖažných plnení a nepeĖažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteĐom poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti vo väþšine prípadov, priþom 1. zrážkovou daĖou zostávajú zdaĖované peĖažné a nepeĖažné plnenia zaraćované, u poskytovateĐa zdravotnej starostlivosti – daĖovníka fyzickej osoby, medzi príjmy podĐa § 8; zároveĖ zostávajú zachované aj všetky oznamovacie povinnosti držiteĐa aj poskytovateĐa zdravotnej starostlivosti uvedené v § 43, 2. všetky ostatné peĖažné a nepeĖažné plnenia budú zdaĖované prostredníctvom daĖového priznania, priþom v prípade poskytnutia nepeĖažného plnenia ich budú musieĢ držitelia oznamovaĢ správcovi dane aj prijímateĐovi podĐa § 49a ods. 6 a 7. Uvedené sa bude aplikovaĢ až na plnenia vyplatené/poskytnuté po 31. 12. 2019. ZároveĖ sa upravuje aj § 21 ods. 2 písm. l) ZDP, kde dochádza k zúženiu rozsahu výdavkov vzĢahujúcich sa k prijatému peĖažnému daru a nepeĖažnému daru poskytovateĐom zdravotnej starostlivosti od držiteĐa, ktoré nie sú uznanými daĖovými výdavkami.

napr. v prípade, ak držiteĐ poskytol (daroval) poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti medicínsky prístroj, hodnota tohto prístroja nie je výdavkom zahrĖovaným do daĖových výdavkov. Ŷ podĐa odseku 2 písmena b) predmetom dane nie je úver a pôžiþka – pôžiþka neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad), Ak napr. zamestnanec dostane pôžiþku od svojho zamestnávateĐa a musí ju vrátiĢ, suma tejto pôžiþky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateĐ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžiþku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podĐa § 5 ZDP, ktorá by bola zahĚĖaná do zdaniteĐného príjmu zamestnanca. V prípade, ak by zamestnávateĐ poskytol bezúroþnú pôžiþku alebo pôžiþku s úrokom nižším ako je obvyklá výška úroku v mieste a v þase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca, a to bez ohĐadu na výšku pôžiþky. Znamená to, že peĖažným zvýhodnením je úrok alebo jeho þasĢ, ktorú nie je zamestnanec povinný z pôžiþky zaplatiĢ. Za bežnú výšku úroku sa berie do úvahy výška úroku (platná v þase poskytnutia alebo pripísania pôžiþky k dobru), ktorú by musel zamestnanec zaplatiĢ v þase plnenia, ak by mal takúto pôžiþku poskytnutú napr. z banky. Výška úroku, za ktorú poskytuje banková inštitúcia pôžiþku podobného charakteru bežne obyvateĐstvu, resp. ak pôžiþky poskytuje zamestnávateĐ, ktorý sa touto þinnosĢou zaoberá, za výšku úroku sa zoberie výška úroku, ktorú poskytne bežne iným osobám, ktoré nie sú zamestnancami.

Príklad

ZamestnávateĐ 12. 4. 2019 poskytol Anne na 24 mesiacov bezúroþnú pôžiþku zo sociálneho fondu v sume 6 000 €. Anne bude zrážaĢ mesaþne zo mzdy (vždy 12. dĖa v mesiaci) splátku pôžiþky v sume 250 €. Vzniká zamestnancovi zdaniteĐný príjem z dôvodu poskytnutia bezúroþne pôžiþky? VzhĐadom na znenie § 5 ods. 2 ZDP zaDaĖové a úþtovné zákony 2020

§4 mestnancovi plynie nepeĖažné plnenie z titulu poskytnutia bezúroþnej pôžiþky (zvýhodnený úrok). NepeĖažné plnenie ocení zamestnávateĐ v súlade s § 2 písm. c) ZDP a to tak, že zistí bežnú výšku úroku, za ktorú by zamestnancovi takúto pôžiþku poskytla napr. banková inštitúcia. ZamestnávateĐ obvolal viacero bankových inštitúcií a zistil, že zamestnancovi by takúto pôžiþku v dvoch bankách poskytli s 2,75 % úrokom. ZamestnávateĐ zistené percento použil na ocenenie nepeĖažného plnenia a to ako súþin dlžnej sumy a úroku, ktorý vydelil poþtom dní v roku a vynásobil poþtom dní, v ktorých bola suma požiþaná. Napr. nepeĖažný príjem zamestnanca od 12. 4. 2019 do 12. 5. 2019 vypoþítal zamestnávateĐ ako súþin dlžnej sumy a úroku 6 000 € x 2,75, ktorý vydelil poþtom dní v roku 365 a vynásobil poþtom dní 30, v ktorých bola suma požiþaná. Takto vypoþítaný nepeĖažný príjem 13,56 €, poskytnutý vo forme zvýhodneného úroku, pripoþítal zamestnancovi k zdaniteĐnému príjmu v máji 2019. NepeĖažný príjem zamestnanca v nasledujúcom mesiaci, t.j. od 13. 5. 2019 do 12. 6. 2019 predstavuje sumu 13,42 € (5750 x 2,75/365 x 31), ktorú zamestnancovi pripoþíta k zdaniteĐným príjmom v júni 2019.

§4 Základ dane (1) Základ dane je a) súþet þiastkového základu dane z príjmov podĐa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteĐné þasti základu dane alebo ich þasĢ (§ 11), a þiastkových základov dane z príjmov podĐa § 6 ods. 3 a 4 a § 8, b) þiastkový základ dane z príjmov podĐa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o nezdaniteĐné þasti základu dane alebo ich þasĢ (§ 11). (2) O daĖovú stratu sa znižuje základ dane (þiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, priþom sa použije postup podĐa § 30. (3) Príjmy zo závislej þinnosti (§ 5) plynúce daĖovníkovi najdlhšie do 31. januára po skonþení zdaĖovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súþasĢou základu dane za toto zdaĖovacie obdobie. (4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so zaþatím þinnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daĖovník s príjmami

podĐa § 6 zaþal túto þinnosĢ vykonávaĢ, sa zahrnú do základu dane, poþnúc zdaĖovacím obdobím, v ktorom zaþal túto þinnosĢ vykonávaĢ. U daĖovníka s príjmami podĐa § 6, ktorý pokraþuje v þinnosti8) poruþiteĐa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dediþstva po poruþiteĐovi, ktorý mal príjmy podĐa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poruþiteĐa podĐa § 17 ods. 8. (5) Príjem z predaja nehnuteĐností a hnuteĐných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daĖovník využíval len sþasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ alebo ich daĖovník prenajímal len sþasti, ktorý nie je oslobodený od dane podĐa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daĖovník tento majetok využíval na uvedené þinnosti. (6) Príjem, z ktorého je možné daĖ vyberanú zrážkou podĐa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovaĢ za preddavok na daĖ, sa zahĚĖa do základu dane, ak daĖovník využil možnosĢ odpoþítaĢ daĖ vyberanú zrážkou ako preddavok na daĖ podĐa § 43 ods. 7. (7) Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daĖ vybraná podĐa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daĖovej povinnosti, sa do základu dane nezahĚĖa. (8) Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 a § 8, ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahĚĖajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahĚĖajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie alebo udržanie týchto príjmov. (9) U daĖovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisĢuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daĖovníka vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár8a); na tento úþel je daĖovník povinný zostaviĢ úþtovnú závierku k poslednému dĖu kalendárneho roka, priþom povinnosĢ zostaviĢ úþtovnú závierku podĐa osobitného predpisu77) týmto nie je dotknutá.

Komentár k § 4 Ŷ

v odseku 1 je urþený základ dane pre daĖovníka fyzickú osobu PodĐa tohto ustanovenia platného do 31. 12. 2019, je základom dane • súþet þiastkových základov dane z príjmov Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. podĐa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP po znížení o nezdaniteĐné þasti, priþom þiastkový základ dane z príjmov podĐa § 6 ods. 1 a 2 sa pred uplatnením nezdaniteĐných þastí zníži o daĖovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaĖovacích obdobiach podĐa § 30 ZDP, a þiastkových základov dane z príjmov z prenájmu alebo z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu podĐa § 6 ods. 3 a 4 ZDP a z ostatných príjmov podĐa § 8 ZDP.

1 •

Poznámka Príjmy z kapitálového majetku a podiely na zisku sú uvádzané v osobitných základoch dane podĐa § 7 a § 51e ZDP, priþom daĖ sa vypoþíta samostatne zo základu dane podĐa § 4 ZDP, samostatne z osobitného základu dane podĐa § 7 ZDP a samostatne z osobitného základu dane podĐa § 51e ZDP.

základ dane podĐa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, v ktorom vypoþíta súþet þiastkového základu dane z príjmov zo závislej þinnosti po znížení o nezdaniteĐné þasti alebo ich þasĢ, a þiastkových základov dane z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu a z ostatných príjmov a – základ dane podĐa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, v ktorom bude þiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti znížený o daĖovú stratu podĐa § 30 ZDP, od ktorého sa odpoþítajú nezdaniteĐné þasti alebo ich þasĢ, ak mal aj þiastkový základ dane z príjmov zo závislej þinnosti, od ktorých sa tieto nezdaniteĐné þasti uplatĖujú prednostne. Postup prednostného odpoþítania nezdaniteĐnej þasti sa upravil v § 11 v novom odseku 13 rovnako s úþinnosĢou od 1. 1. 2020.

Príklad

DaĖovník v roku 2019 dosiahol okrem príjmov zo zamestnania aj príjem z predaja nehnuteĐnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov. Úhrn jeho zdaniteĐných príjmov za zdaĖovacie obdobie roku 2019 prevýši sumu 1 968,68 eura a daĖovníkovi vznikne povinnosĢ podaĢ daĖové priznanie za rok 2019. Ako daĖovník vyþísli v podávanom daĖovom priznaní za zdaĖovacie obdobie roku 2019 základ dane pre úþely výpoþtu daĖovej povinnosti? DaĖovník v podávanom daĖovom priznaní za rok 2019 pre úþely výpoþtu svojej daĖovej povinnosti vyþísli základ dane ako súþet þiastkového základu dane podĐa § 5 (zo zamestnania), ktorý sa zníži o nezdaniteĐné þasti základu dane podĐa § 11 ZDP a z þiastkového základu dane podĐa § 8 ZDP (z ostatných príjmov, kde sa zaraćujú aj príjmy z predaja nehnuteĐností). V nadväznosti na zavedenie novej sadzby dane vo výške 15 % pre daĖovníka, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti v maximálnej roþnej výške 100 000 eur s úþinnosĢou od 1. 1. 2020, sa s rovnakou úþinnosĢou mení aj výpoþet základu dane daĖovníka – fyzickej osoby uvedený v § 4 zákona a to tak, že sa bude samostatne vypoþítavaĢ

–

Upozornenie! Spôsob výpoþtu nezdaniteĐných þastí uvedený v § 11 zostáva nezmenený. Zmenený je len následný odpoþet vypoþítanej sumy nezdaniteĐnej þasti základu dane v prípade, ak má daĖovník súbeh þiastkového základu dane z príjmov zo závislej þinnosti a þiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti. V prípade, ak by ale daĖovníkove príjmy (výnosy) z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej þinnosti presiahli za zdaĖovacie obdobie výšku 100 000 eur, jeho sadzba dane sa bude vypoþítavaĢ rovnako ako tomu je v súþasnosti, a to progresívnou sadzbou dane vo výške 19 % a 25 % zo základu dane (þiastkového základu dane) z týchto príjmov, avšak za zachovania nového princípu rozdelenia výpoþtu základu dane podĐa § 4 ZDP, t.j. samostatne sa bude posudzovaĢ progresia pre þiastkové základy dane z príjmov zo závislej þinnosti, z prenájmu, z použitia diela a umeleckého výkonu a ostatných príjmov a samostatne z þiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti. VzhĐadom na skutoþnosĢ, že uvedené úpravy sú úþinné od 1. 1. 2020 a daĖovník DaĖové a úþtovné zákony 2020

§4 fyzická osoba má zdaĖovacie obdobie vždy kalendárny rok, týmto spôsobom bude poþítaĢ základ dane až za zdaĖovacie obdobie roka 2020.

Príklad

DaĖovník v roku 2020 vykázal þiastkový základ dane z príjmov zo závislej þinnosti vo výške 5 000 eur, þiastkový základ dane z príjmov z prenájmu 1 000 eur (už po uplatnení oslobodenia vo výške 500 eur) a þiastkový základ dane z príjmov zo živnosti 8 000 eur. Akým spôsobom si vypoþíta základ dane? DaĖovník bude pri výpoþte základu dane podĐa § 4 ZDP v roku 2020 postupovaĢ nasledovne – samostatne vyþísli súþet þiastkových základov dane podĐa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP z príjmov zo závislej þinnosti vo výške 5 000 eur, ktorý zníži o celú nezdaniteĐnú þasĢ na daĖovníka vo výške 4 414,20 eura a pripoþíta k tomuto rozdielu þiastkový základ dane 1 000 eur z prenájmu (po uplatnení oslobodenia), t.j. základ dane bude 1 585,80 eura, na ktorý uplatní sadzbu dane 19 %, – samostatne vyþísli þiastkový základ dane z príjmov z podnikania, þo je 8 000 eur, ktorý už nemôže znížiĢ o nezdaniteĐnú þasĢ základu dane nakoĐko podĐa § 11 ods. 13 ZDP bola celá odpoþítaná prednostne od þiastkového základu dane z príjmov zo zamestnania (stratu v predchádzajúcich obdobiach nevykázal, t.j. neznižuje o daĖovú stratu). Z takto urþeného þiastkového základu dane uplatní sadzbu dane vo výške 15 %. Ŷ

v odseku 2 je uvedená možnosĢ odpoþítania daĖovej straty vzniknutej len z þiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) a rovnako je možné túto stratu odpoþítaĢ len od þiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti podĐa § 30 ZDP. V prípade príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podĐa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, ak preukázateĐné daĖové výdavky spojené s týmito príjmami sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods. 6 ZDP).

S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa menia pravidlá odpoþtu daĖovej straty a to poþnúc stratou vykázanou za zdaĖovacie obdobie, ktoré zaþína najskôr 1. 1. 2020. Pre daĖovníka – fyzickú osobu dosahujúcu príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti to znamená, že nové pravidlá pre stratu sa použijú na stratu vykázanú prvý krát za zdaĖovacie obdobie roka 2020. Fyzická osoba má vždy zdaĖovacie obdobie kalendárny rok. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 dochádza k zrušeniu rovnomernosti odpoþtu daĖovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpoþet. DaĖovú stratu bude možné odpoþítaĢ poþas 5-tich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaĖovacích období a to poþnúc zdaĖovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaĖovacím obdobím, v ktorom bola táto daĖová strata vyþíslená, priþom je možné ju odpoþítaĢ maximálne do výšky 50 % vyþísleného základu dane z þiastkového základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti podĐa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. S úþinnosĢou od 1. 1. 2021 je možné vykázanú daĖovú stratu odpoþítaĢ u daĖovníka, ktorý je mikrodaĖovníkom až do výšky vyþísleného základu dane v zdaĖovacom období, v ktorom si chce jej odpoþet uplatniĢ. V nadväznosti na skutoþnosĢ urþenia výšky odpoþtu straty v danom roku, daĖovník bude v zdaĖovacom období roku 2022 (1.x pri odpoþítavaní straty vykázanej za zdaĖovacie obdobie roka 2021), þi je v tomto roku mikrodaĖovníkom a môže si uplatniĢ stratu až do výšky základu dane, alebo nie je mikrodaĖovníkom a môže odpoþítaĢ stratu len do výšky 50 % þiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti.

Príklad

DaĖovník – fyzická osoba živnostník vykázal daĖovú stratu vo výške 1 000 eur v zdaĖovacom období roku 2021. V roku 2022 vykáže þiastkový základ dane z príjmov podĐa § 6 ods. 1 ZDP vo výške 500 eur. V akej výške si môže v roku 2022 odpoþítaĢ daĖovú stratu vykázanú v roku 2021, ak splnil podmienku, že je v roku 2022 mikrodaZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. Ėovníkom?

V roku 2022 si daĖovník môže odpoþítaĢ 1 daĖovú stratu až do výšky þiastkového základu dane z príjmov podĐa § 6 ods. 1 ZDP, t.j. vo výške 500 eur. Zostávajúcu þasĢ, t.j. sumu 500 eur môže odpoþítavaĢ ešte v rokoch 2023 – 2026, priþom každé jedno zdaĖovacie obdobie sleduje, þi je v danom roku mikrodaĖovníkom alebo nie. Ak by v roku 2023 nesplnil podmienky pre to, aby bol považovaný za mikrodaĖovníka a vykázal by þiastkový základ dane z príjmov z podnikania napr. vo výške 600 eur, môže si odpoþítaĢ zo zostatku straty vykázanej v roku 2021 len sumu 300 eur (50 % z þiastkového základu dane) a zostávajúcu sumu 200 eur odpoþíta v zdaĖovacích obdobiach rokov 2024 – 2026. Stále zostáva aj douplatnenie strát vykázaných do 31. 12. 2019, podĐa pôvodných podmienok urþených v § 30 ZDP, podĐa ktorých od základu dane (þiastkového základu dane) z príjmov podĐa § 6 ods. 1 a 2 ZDP daĖovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpoþítaĢ daĖovú stratu rovnomerne poþas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaĖovacích období, a to poþnúc zdaĖovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaĖovacom období, za ktoré bola táto daĖová strata vykázaná. DaĖovú stratu je možné odpoþítaĢ len pri súþasnom splnení všetkých uvedených podmienok. Pomernú þasĢ daĖovej straty, ktorú nebude môcĢ daĖovník uplatniĢ v príslušnom roku, už nebude možné nikdy uplatniĢ.

Upozornenie! Na zistenie daĖovej straty vykázanej aj do 31. 12. 2019, aj v roku 2020 aj v roku 2021 a nasledujúce, ktorú možno odpoþítaĢ podĐa § 30 ods. 1 ZDP, platia ustanovenia § 17 až 29 ZDP (§ 30 ods. 5 ZDP).

Poznámka Pojem obchodný majetok je vymedzený v ustanovení § 2 písm. m) ZDP, ktorý je špeci cky de novaný pre daĖovníka fyzickú osobu, priþom deĖ vyradenia z obchodného majetku je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 5 ZDP. Na využívanie majetku daĖovníka ako obchodného majetku a spôsob delenia výdavkov, v prípade jeho þiastoþného zaradenia do obchodného majetku nadväzuje aj ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP, podĐa ktorého sa pri odpisovaní hmotného a nehmotného, používaného len sþasti na zabezpeþenie zdaniteĐných príjmov, do výdavkov zahĚĖa len pomerná þasĢ odpisov príslušná k þasti jeho využívania ako obchodného majetku. S úþinnosĢou od 1. 1. 2015 je však možné využiĢ ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP výluþne pri majetku, ktorý nemôže maĢ charakter osobnej potreby a nehnuteĐnosti. V prípade využívania majetku, ktorý môže maĢ charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daĖový výdavok uznaný len v pomernej þasti a to v nadväznosti na § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie zdaniteĐných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

? Ŷ

podĐa odseku 4 si daĖovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), môže uplatniĢ do daĖových výdavkov v roku, v ktorom zaþal vykonávaĢ þinnosĢ, aj výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so

zaþatím þinnosti, ktoré mal v predchádzajúcom roku. Inými nevyhnutnými výdavkami sa rozumejú také výdavky ako zaplatenie prenájmu, notárske poplatky resp. iné poplatky súvisiace so zaþatím þinnosti a pod., podĐa odseku 5 sa zahrĖuje príjem z predaja hnuteĐných a nehnuteĐných vecí (ak nejde o príjem od dane oslobodený) do základu dane daĖovníka dane z príjmov fyzických osôb, ktoré mal daĖovník zahrnuté v obchodnom majetku, aj keć len sþasti, a to v takom pomere, v akom ich daĖovník využíval na svoju þinnosĢ.

Príklad

DaĖovník vlastnil nehnuteĐnosĢ, priþom polovicu nehnuteĐnosti využíval v súvislosti s podnikaním a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. DaĖovník vlastnil nehnuteĐnosĢ 10 rokov. V máji 2019 sa rozhodol ju predaĢ za 50 000 eur. V akej výške daĖovník zahrnie príjem z predaja nehnuteĐnosti do základu dane daĖovníka? DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 Kećže túto nehnuteĐnosĢ daĖovník využíval na podnikanie len sþasti, a to z jednej polovice, bude príjem z predaja nehnuteĐnosti vo výške 25 000 eur súþasĢou jeho základu dane z príjmov z podnikania podĐa § 6 ZDP. Druhá polovica príjmu z predaja (zvyšných 25 000 eur), ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku, bude oslobodená od dane, a to vzhĐadom na skutoþnosĢ, že daĖovník nehnuteĐnosĢ pri predaji vlastní viac ako 5 rokov a sú teda splnené podmienky pre oslobodenie tejto þasti príjmu z predaja podĐa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP. Ŷ

podĐa odseku 8 sa v prípade príjmov uvedených v § 6 ods. 3 ZDP (príjmy z prenájmu) a § 8 ZDP (ostatné príjmy), ak § 8 ods. 16 ZDP neustanovuje inak, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva (ćalej len „BSM“), sa zahĚĖajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahĚĖajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie alebo udržanie týchto príjmov. Spôsob uzatvorenia uvedenej dohody a jej forma nie je ustanovená v ZDP. Ak manželia poberajú príjmy z prenájmu nehnuteĐnosti uvedené v § 6 ods. 3 ZDP, ktorá patrí do ich BSM, bez ohĐadu na to, kto je uvedený ako úþastník zmluvného vzĢahu a je registrovaný u svojho miestne príslušného správcu dane, pri zdanení týchto príjmov postupujú v súlade so znením § 4 ods. 8 ZDP. Takéto príjmy zahrnú do základu dane v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak a v tom istom pomere zahrnú do základu dane aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie alebo udržanie týchto príjmov.

Príklad

Manželia prenajímali nehnuteĐnosĢ, ktorú vlastnili v BSM. Akým spôsobom zdaĖujú príjmy z prenájmu nehnuteĐnosti v BSM? DaĖové výdavky preukazovali na základe vedenej evidencie podĐa § 6 ods. 11 ZDP. VzhĐadom na skutoþnosĢ, že boli obidvaja dôchodcovia a nemali iné príjmy, rozdelili si tento príjem a k nemu aj výdavky v rovnakom podiele (50:50). Každý z nich si uplatnil aj oslobodenie príjmov z prenájmu podĐa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) ZDP do výšky 500 eur.

Poznámka Ak by na každého pripadol príjem z prenájmu po uplatnení oslobodenia nižší ako je suma polovice nezdaniteĐnej þasti, nie sú povinný podávaĢ daĖové priznanie (§ 32 ods. 1 ZDP). V nadväznosti na § 46a ZDP, daĖ sa neplatí a nevyrubí.

Príklad

Manželka používala na podnikanie osobné motorové vozidlo, ktoré zaradila do obchodného majetku v roku 2018 (obstarané v roku 2017, BSM). V roku 2019 ho vyradila z obchodného majetku a manželia ho chcú predaĢ. Môžu si rozdeliĢ príjem z predaja tohto motorového vozidla podĐa toho, ako sa dohodnú? Nie. Príjem z predaja hnuteĐnej veci (aj motorového vozidla) je oslobodený od dane podĐa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP len za podmienky, že táto hnuteĐná vec nebola zahrnutá v obchodnom majetku fyzickej osoby, resp. ak bola zahrnutá v obchodnom majetku, príjem z jej predaja by bol oslobodený od dane až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Predaj motorového vozidla sa uskutoþnil síce po jeho vyradení z obchodného majetku, ale neuplynulo päĢ rokov od jeho vyradenia z obchodného majetku, preto príjem z predaja vozidla je zdaniteĐným príjmom podĐa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP. V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné príjem z predaja uvedeného motorového vozidla rozdeliĢ medzi manželov, lebo vozidlo bolo pred predajom zaradené v obchodnom majetku manželky, preto celý príjem zdaní výluþne manželka. Tento príjem však môže znížiĢ o výdavky uvedené v § 8 ods. 2 a 5 ZDP.

§5 Príjmy zo závislej þinnosti (1) Príjmami zo závislej þinnosti sú a) príjmy zo súþasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzĢahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo þlenského pomeru, alebo z obdobného vzĢahu, v ktorom je daĖovník pri výkone práce pre platiteĐa príjmu povinný dodržiavaĢ pokyny alebo príkazy platiteĐa príjmu, a poZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

diel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoloþnosĢou alebo družstvom zamestnancovi bez úþasti na základnom imaní tejto spoloþnosti alebo družstva, b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, þlenov družstiev, spoloþníkov a konateĐov spoloþností s ruþením obmedzeným a komanditistov komanditných spoloþností, a to aj keć nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoloþnosĢ dodržiavaĢ príkazy inej osoby, c) platy a funkþné príplatky ústavných þiniteĐov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,9) d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoloþenstiev,10) ak nejde o príjmy podĐa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g), e) odmeny obvinených vo väzbe11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odĖatia slobody poskytované podĐa osobitného predpisu,12) f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podĐa osobitného predpisu,13) g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súþasným alebo budúcim výkonom závislej þinnosti alebo funkcie bez ohĐadu na to, þi daĖovník pre platiteĐa príjmu skutoþne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávaĢ túto závislú þinnosĢ alebo funkciu, h) obslužné,14) i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,20) sociálne poistenie21) a sociálne zabezpeþenie,22) o ktoré si daĖovník znížil podĐa odseku 8 v predchádzajúcich zdaĖovacích obdobiach príjmy zo závislej þinnosti. j) odmena za výkon funkcie predsedu, þlena a zapisovateĐa volebnej komisie, predsedu, þlena a zapisovateĐa komisie pre referendum a asistenta sþítania, k) nepeĖažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateĐa, ktorý je platiteĐom dane,

poberateĐovi predþasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateĐovi výsluhového dôchodku po dovĚšení dôchodkového veku podĐa osobitného predpisu 21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia, l) odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v þase odbornej praxe, m) príjmy z þinnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a príjmy z þinnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone þinnosti športového odborníka podĐa osobitného predpisu.22a) (2) Príjmami podĐa odseku 1 sú bez ohĐadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spoþívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateĐa alebo v súvislosti s výkonom závislej þinnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. (3) Príjmom zamestnanca je aj a) poþas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania1) vrátane, suma vo výške 1 % v 1. prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateĐa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné úþely za každý aj zaþatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, priþom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daĖ z pridanej hodnoty,6) na úþely tohto ustanovenia sa o túto daĖ vstupná cena zvýši, 2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podĐa prvého bodu každoroþne zníženej o 12,5 % k prvému dĖu príslušného kalendárneho roka za každý aj zaþatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné úþely, priþom na úþely výpoþtu nepeĖažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateĐa podĐa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5

motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch, b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deĖ skutoþnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na úþely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateĐa alebo od obchodnej spoloþnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoloþnosĢou zamestnávateĐa, ktorú nemožno scudziĢ; zamestnaneckou akciou na úþely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateĐa alebo od obchodnej spoloþnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoloþnosĢou zamestnávateĐa, c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúþastnil súĢaže vyhlásenej svojím zamestnávateĐom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deĢmi zamestnanca, ktoré sa na úþely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súĢaže zúþastnili, priþom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)]. d) nepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateĐom, ktorý je platiteĐom dane; zamestnávateĐ toto nepeĖažné plnenie, okrem príjmu podĐa písmena a), môže navýšiĢ o preddavok na daĖ a poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpeþenie22) alebo poistné a príspevky na zahraniþné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiĢ zamestnanec z tohto nepeĖažného plnenia, priþom za príjem zo závislej þinnosti zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeĖažné plnenie. (4) ZamestnávateĐom je aj daĖovník s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podĐa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosĢ, aj keć sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzĢahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraniþí. Na úþely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daĖovník s neobmedzenou daĖovou povinnosĢou. Ak v úhradách zamestnávateĐa osobe so sídlom alebo s bydliskom

v zahraniþí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraniþí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizaþnú zložku, nie je preukázaná skutoþná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada. (5) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podĐa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani a) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej þinnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podĐa osobitných predpisov,15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraniþnej pracovnej ceste, b) nepeĖažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podĐa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného obleþenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateĐ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto úþely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného uþilišĢa, s ktorým má zamestnávateĐ zmluvu uzavretú podĐa osobitného predpisu,15a) c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateĐa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateĐ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateĐa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateĐ, d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca, e) hodnota poskytovaných rekondiþných pobytov, rehabilitaþných pobytov, kondiþných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,17) f) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podĐa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je urþená na základe kalkulácie skutoþných výdavkov, g) náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podĐa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteĐného príjmu a náhrady za stratu þasu. (6) Predmetom dane nie sú plnenia podĐa Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateĐ pau-

za podmienok, že pri výpoþte paušálnej 1 šalizoval sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, priþom ich výška bola urþená na základe preukázanej kalkulácie skutoþných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podĐa ktorých sa paušálna suma urþila, zamestnávateĐ je povinný túto sumu preskúmaĢ a upraviĢ. (7) Okrem príjmov oslobodených od dane podĐa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako a) suma vynaložená zamestnávateĐom na vzdelávanie zamestnanca,18a) priþom ak ide o zvyšovanie stupĖa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupĖa, musí byĢ splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzĢahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo þlenského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateĐa, alebo obdobného vzĢahu, v ktorom je daĖovník pri výkone práce pre platiteĐa príjmu povinný dodržiavaĢ pokyny alebo príkazy platiteĐa príjmu, k zaþiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoĖ 24 mesiacov, ktoré súvisí s þinnosĢou alebo s podnikaním zamestnávateĐa; toto oslobodenie sa nevzĢahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteĐný príjem, b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateĐom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpeþovaného prostredníctvom iných subjektov a nanþný príspevok na stravovanie poskytovaný podĐa osobitného predpisu,17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiĢ žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpeþených zamestnávateĐom, suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateĐom zamestnancovi podĐa osobitného predpisu17b) a suma príspevku na športovú þinnosĢ dieĢaĢa poskytnutého zamestnávateĐom zamestnancovi podĐa osobitného predpisu,17c) c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateĐom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, d) použitie rekreaþného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého

zamestnávateĐom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deĢom, ktoré sa na úþely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela), e) poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpeþenie22) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podĐa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraniþné poistenie rovnakého druhu (ćalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiĢ zamestnávateĐ za zamestnanca, f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri doþasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateĐom svojmu zamestnancovi podĐa osobitného predpisu,23) g) príjem zo závislej þinnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daĖovníkovi s obmedzenou daĖovou povinnosĢou od zamestnávateĐa so sídlom alebo s bydliskom v zahraniþí, ak þasové obdobie súvisiace s výkonom tejto þinnosti nepresiahne 183 dní v akomkoĐvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z þinností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2), h) príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateĐa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,23a) i) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podĐa osobitného predpisu,23aa) ak sa na úþely jej výpoþtu vychádza z priemerného mesaþného þistého zárobku zamestnanca podĐa osobitného predpisu.23ab) j) odmeny podĐa odseku 1 písm. j). k) nepeĖažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateĐa, ktorého predmetom þinnosti je poĐnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur roþne od všetkých zamestnávateĐov, priþom ak takto vymedzené nepeĖažné plnenie presiahne 200 eur roþne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. l) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby2) žijúcej v domácnosti57) zamestnanca, odstraĖovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí24a) alebo doþasnej pracovnej DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5

neschopnosti24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekroþí prevažnú þasĢ zdaĖovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,13) vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaĖovacie obdobie len od jedného zamestnávateĐa, priþom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaĖovacom období 2 000 eur, do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa doþasná pracovná neschopnosĢ u zamestnanca zaþala v predchádzajúcom zdaĖovacom období, priþom do prevažnej þasti zdaĖovacieho obdobia sa zapoþítava aj obdobie doþasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaĖovacieho obdobia. m) nepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateĐa za úþelom zabezpeþenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späĢ podĐa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateĐovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoĖ 1. 60 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom na zabezpeþenie takejto dopravy; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoĖ 60 %, do základu dane (þiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo 2. 30 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom na zabezpeþenie takejto dopravy, priþom prevažujúca þinnosĢ zamestnávateĐa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenþného poþtu zamestnancov;24c) ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoĖ 30 %, do základu dane (þiastkového základu

dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, [DĖom 1. januára 2021 v § 5 ods. 7 písmeno m) znie: m) nepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateĐom za úþelom zabezpeþenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späĢ podĐa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesaþne; ak nepeĖažné plnenie vypoþítané z prostriedkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom prepoþítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podĐa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu,] n) suma peĖažného plnenia podĐa osobitných predpisov24d) vyplatená v termíne podĐa osobitných predpisov24e) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateĐov, ak suma vyplateného peĖažného plnenia, na ktoré sa vzĢahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške 500 eur od jedného zamestnávateĐa a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzĢah zamestnanca u tohto zamestnávateĐa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoĖ 24 mesiacov; do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzĢahuje oslobodenie, o) suma peĖažného plnenia podĐa osobitných predpisov24g) vyplatená v termíne podĐa osobitných predpisov24e) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateĐov, ak suma vyplateného peĖažného plnenia, na ktoré sa vzĢahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesaþného zárobku (funkþného platu) zamestnanca24f) a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzĢah zamestnanca u tohto zamestnávateĐa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoĖ 48 mesiacov a za príslušné zdaĖovacie obdobie bolo zamestnancovi vyplatené peĖažné plnenie, na ktoré sa vzĢahuje oslobodenie podĐa písmena n); do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzĢahuje oslobodenie. Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

p) nepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere24h) od zamestnávateĐa, ktorého prevažujúca þinnosĢ je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, na úþely zabezpeþenia ubytovania zamestnanca podĐa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu v úhrnnej sume najviac 100 eur mesaþne, ktoré sa urþí v pomernej výške podĐa poþtu dní, v ktorých bolo zabezpeþené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto urþené plnenie presiahne sumu 100 eur alebo jej pomernú þasĢ zodpovedajúcu výške podĐa poþtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteĐných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. [DĖom 1. januára 2022 v § 5 sa odsek 7 dopĎĖa písmenom r), ktoré znie: r) nepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaĖovacie obdobie od všetkých zamestnávateĐov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateĐom vynaložené prostriedky na toto nepeĖažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie zdaniteĐných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.] (8) Základom dane (þiastkovým základom dane) sú zdaniteĐné príjmy zo závislej þinnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiĢ zamestnanec, alebo príspevky na zahraniþné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzĢahuje povinné zahraniþné poistenie rovnakého druhu.

Komentár k § 5 Ŷ

v odseku 1 sú vymedzené druhy príjmov posudzované ako príjmy zo závislej þinnosti. Medzi týmito príjmami sú vymenované v § 5 ods. 1 písm. j) aj odmeny za výkon funkcie predsedu, þlena a zapisovateĐa volebnej komisie, predsedu, þlena a zapisovateĐa komisie pre referendum a sþítacieho komisára. Zákonom þ. 223/2019 Z. z. o sþítaní obyvateĐov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa s úþinnosĢou od 1. 9. 2019 zavádza nové pomenovanie funkcie „asistent sþítania“, ktoré z predchádzajúcich sþítaní bolo známe ako „sþítací komisár“. VzhĐadom na zavedenie nového pomenovania tejto funkcie je vykonaná úprava aj v § 5 ods. 1 písm. j) ZDP, kde

sa slová „sþítacieho komisára“ nahrádzajú slovami „asistenta sþítania“. Príjem zo závislej þinnosti uvedený v § 5 ods. 1 písm. j) ZDP zostáva naćalej oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby [§ 5 ods. 7 písm. j) ZDP]. Ŷ v odseku 3 písm. a) je uvedená špeciálna úprava pre zdanenie poskytnutia motorového vozidla zamestnávateĐom zamestnancovi aj na súkromné úþely.

Príklad

ZamestnávateĐ si prenajíma motorové vozidlá (formou operatívneho leasingu) od slovenskej leasingovej spoloþnosti, priþom hradí mesaþný nájom. Tieto motorové vozidlá sú poskytované vybraným zamestnancom na služobné aj súkromné úþely. V závislosti od poskytnutého modelu vozidla zamestnanec hradí zamestnávateĐovi mesaþne paušálnu sumu. Suma hradená zamestnancom je protihodnotou za využívanie automobilu na súkromné úþely. Odplata sa nevzĢahuje k nákladom na pohonné hmoty za kilometre najazdené na súkromné úþely. Môže zamestnávateĐ uplatniĢ ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP aj v prípade, ak zamestnanec za používanie motorového vozidla na služobné a súkromné úþely hradí zamestnávateĐovi príspevok za využívanie automobilu na súkromné úþely v dohodnutej výške alebo ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa uplatní len vtedy, ak zamestnávateĐ bezodplatne poskytuje zamestnancovi služobné vozidlo na služobné a súkromné úþely? Špeci cký spôsob ocenenia nepeĖažného príjmu, ktorý plynie zamestnancovi z titulu poskytnutia služobného motorového vozidla na používanie na služobné a súkromné úþely je ustanovený v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, a preto ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa uplatní aj v prípade, ak zamestnanec za využívanie služobného motorového vozidla na súkromné úþely hradí zamestnávateĐovi mesaþne paušálnu sumu. O túto sumu môže však zamestnávateĐ znížiĢ príjem zamestnanca vypoþítaný v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. a) ZDP. Pri vyþíslení nepeĖažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateĐa aj na súkromné úþely zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny poskytnutého moDaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 torového vozidla, priþom výška zdaĖovaného nepeĖažného príjmu zohĐadĖuje aj opotrebenie používaného vozidla. Vstupná cena motorového vozidla je urþená v § 25 ZDP, priþom takouto vstupnou cenou je • obstarávacia cena, ak je motorové vozidlo nadobudnuté kúpou, • reprodukþná obstarávacia cena v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté dedením alebo darovaním, priþom takýmto spôsobom bolo nadobudnuté do 31. 12. 2015, • všeobecná cena podĐa § 175o Obþianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pri motorovom vozidle nadobudnutom dedením po 31. 12. 2015, Po zrušení Obþianskeho súdneho poriadku je všeobecná cena urþená v § 200 ods. 1 zákona þ. 161/2015 Z. z. – Civilný mimosporový poriadok. • cena urþená znalcom podĐa zákona þ. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmoþníkoch a prekladateĐoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri motorovom vozidle nadobudnutom darovaním po 31. 12. 2015, • pri preradení motorového vozidla z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku vstupná cena stanovená podĐa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, a to v závislosti od spôsobu nadobudnutia motorového vozidla, • zostatková cena zistená u darcu v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté darom od darcu, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku z dôvodu jeho darovania alebo zostatková cena zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku, priþom pri jeho predaji uskutoþnenom v deĖ darovania by sa naĖ nevzĢahovalo oslobodenie podĐa § 9 ZDP [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP]. Ak vo vstupnej cene motorového vozidla nie je zahrnutá DPH podĐa zákona þ. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ćalej len „zákon o DPH“), na úþely výpoþtu nepeĖažného príjmu zamestnanca sa vstupná cena o túto daĖ zvýši [na úþely výpoþtu nepeĖažného príjmu zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny zvýšenej o DPH podĐa zákona o DPH v závislosti od toho, þi je obstarané (prenajaté) vozidlo od platiteĐa alebo neplatiteĐa DPH].

Príklad

ZamestnávateĐ poskytol zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné úþely motorové vozidlo, ktoré obstaral formou nanþného prenájmu v roku 2019 za cenu 13 000 eur. DPH nie je súþasĢou vstupnej ceny a predstavuje sumu 2 600 eur. Vstupnou cenou pre úþely výpoþtu nepeĖažného príjmu zamestnanca je cena motorového vozidla zvýšená o DPH, t.j. 13 000 eur + 2 600 eur = 15 600 eur. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Zamestnancovi sa tento nepeĖažný príjem bude zdaĖovaĢ len poþas 8 rokov používania motorového vozidla poskytnutého zamestnávateĐom aj na súkromné úþely a to od zaradenia vozidla do užívania vrátane, vo výške 1 % vstupnej ceny, priþom • v prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateĐa za každý aj zaþatý kalendárny mesiac, • v ćalších siedmych rokoch zo vstupnej ceny zistenej podĐa § 25 ZDP zníženej každoroþne o 12,5 % k prvému dĖu príslušného kalendárneho roka za každý aj zaþatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia ne používanie aj na súkromné úþely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoroþne o 12,5 %. Týmto spôsobom výpoþtu sa zohĐadĖuje aj amortizácia vozidla.

Príklad

ZamestnávateĐ obstaral motorové vozidlo v roku 2009 a v tom istom roku vozidlo zaradil do užívania. Vstupná cena vozidla (vrátane DPH) bola 15 500 eur. Vozidlo poskytol zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné úþely v januári 2019. ZamestnávateĐ poskytnutie tohto motorového vozidla zamestnancovi v roku 2019 nezdaĖuje, pretože uplynulo viac ako osem kalendárnych rokov od zaradenia vozidla do užívania.

Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

Príklad

DaĖovník kúpil vo februári roku 2019 motorové vozidlo v hodnote 28 000 eur, ktoré hneć 1 v mesiaci zakúpenia (február) zaradil do užívania. Toto motorové vozidlo poskytol v októbri 2019 svojmu zamestnancovi aj na súkromné úþely. Výpoþet nepeĖažného príjmu u zamestnanca z titulu poskytnutia motorového vozidla aj na súkromné úþely bude nasledovným spôsobom: P.þ.

rok

% znižujúce VC

Suma zníženia

VC po znížení

2019

28 000

0,00

28 000,00

Október – 280,00

2020

28 000

12,50

3 500,00

24 500,00

245,00

2021

28 000

25,00

7 000,00

21 000,00

210,00

2022

28 000

37,50

10 500,00

17 500,00

175,00

2023

28 000

50,00

14 000,00

140,00

2024

28 000

62,50

17 500,00

10 500,00

105,00

2025

28 000

75,00

21 000,00

7 000,00

70,00

2026

28 000

87,50

24 500,00

3 500,00

35,00

Poskytnutie na služobné a súkromné úþely napr. od 10. 10. 2019 – už október (aj za zaþatý mesiac) bude zdanený nepeĖažný príjem v mesaþnej výške 280 eur v roku 2019.

Upozornenie! Osemroþné obdobie pre zdanenie nepeĖažného príjmu sa poþíta ako kalendárny rok, t.j. nie od mesiaca, v ktorom bolo motorové vozidlo zaradené do užívania napoþítaĢ 8 rokov, ale rok zaradenia je prvým rokom (bez ohĐadu na mesiac zaradenia) v našom prípade rok 2019 je prvým rokom a rok 2026 ôsmym rokom. V prípade zamestnávateĐa, podnikateĐa/ fyzickej osoby, ktorý dá svojmu zamestnancovi k dispozícii motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku aj na súkromné úþely, sa nepeĖažný príjem zdaĖuje percentom zo vstupnej ceny vypoþítaným od roku obstarania (rok obstarania bude prvým rokom) tohto motorového vozidla. P.þ.

rok

% znižujúce VC

Tento postup je daný s ohĐadom na skutoþnosĢ iného prístupu k majetku fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy podĐa § 6 ZDP (príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu), priþom táto sa kedykoĐvek môže rozhodnúĢ o preradení motorového vozidla z osobného majetku do obchodného majetku (nemusí ho zaradiĢ ako obchodný majetok už v roku obstarania).

Príklad

PodnikateĐ Janko kúpil v marci v roku 2018 motorové vozidlo v hodnote 14 000 eur. Toto motorové vozidlo preradil vo februári 2019 do obchodného majetku a v novembri 2019 ho dal k dispozícii svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné úþely. Výpoþet nepeĖažného príjmu u zamestnanca z titulu poskytnutia motorového vozidla aj na súkromné úþely bude nasledovným spôsobom:

Suma zníženia

VC (po 1. 1. 2014 po znížení o stanovené %)

2018

14 000

0,00

14 000,00

1-10/ 2019

14 000

12,50

1 750,00

12 250,00

11-12/ 2019

14 000

12,50

1 750,00

12 250,00

122,50

2020

14 000

25,00

3 500,00

10 500,00

105,00

2021

14 000

37,50

5 250,00

8 750,00

87,50

DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 5.

2022

14 000

50,00

7 000,00

70,00

2023

14 000

62,50

8 750,00

5 250,00

52,50

2024

14 000

75,00

10 500,00

3 500,00

35,00

2025

14 000

87,50

12 250,00

1 750,00

17,50

PodĐa § 5 ods. 3 písm. b) ZDP, ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoroþne o 12,5 %. V § 5 ods. 3 ZDP je tiež urþené, že ak ide o prenajaté motorové vozidlo, pri stanovení nepeĖažného príjmu sa vychádza z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak sa na prenajatom motorovom vozidle poþas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch od zaradenia vozidla do užívania u prenajímateĐa vykoná technické zhodnotenie, na úþely výpoþtu nepeĖažného príjmu sa obstarávacia cena vozidla zvýši o náklady na dokonþené technické zhodnotenie. Vstupná cena vozidla sa zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie aj vtedy, ak bolo vykonané nájomcom (zamestnávateĐom), nakoĐko ide o zvýšenie „úžitkovej“ hodnoty motorového vozidla a nie je v tomto prípade dôležité, kto technické zhodnotenie vykonal.

Príklad

ZamestnávateĐ si 15. 8. 2017 prenajal motorové vozidlo, ktoré od januára 2019 poskytol zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné úþely. ZamestnávateĐ platí mesaþne nájomné za prenajaté motorové vozidlo vo výške 300 eur. Pôvodný vlastník (prenajímateĐ) obstaral motorové vozidlo v roku 2016 za 15 000 eur. ZamestnávateĐ v máji 2019 so súhlasom vlastníka na tomto motorovom vozidle vykonal technické zhodnotenie v sume 2 500 eur a na základe písomnej zmluvy s vlastníkom motorového vozidla toto technické zhodnotenie odpisuje. V auguste 2019 zamestnávateĐ motorové vozidlo kúpil za 9 000 eur. Pre úþely výpoþtu nepeĖažného príjmu zamestnanca v roku 2019 sa obstarávacia cena vozidla 15 000 eur (zistená od pôvodného vlastníka/prenajímateĐa) zvýši o sumu vykonaného technického zhodnotenia 2 500 eur a od mája 2019 sa vychádza z takto zvýšenej obstaráva-

cej ceny vozidla 17 500 eur (15 000 eur + 2 500 eur) zníženej o 37,5 % (3 x 12,5 % – rok 2019 je štvrtým rokom od zaradenia vozidla do užívania u pôvodného vlastníka), t.j. zo sumy 10 937,50 eura. Ak v kalendárnom mesiaci zamestnávateĐ poskytne zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné úþely dve a viac motorových vozidiel postupne, v tom prípade aplikuje ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP len na jedno vozidlo, priþom pri výpoþte nepeĖažného príjmu zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny, resp. zníženej vstupnej ceny toho z vozidiel, ktorého vstupná cena, resp. znížená vstupná cena, je vyššia. Ak by zamestnávateĐ poskytol v jednom kalendárnom mesiaci zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné úþely dve a viac motorových vozidiel súþasne, v takom prípade je príjmom zamestnanca nepeĖažný príjem vypoþítaný podĐa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP za každé motorové vozidlo samostatne. Ak zamestnávateĐ poskytne v jednom kalendárnom mesiaci to isté motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné úþely viacerým zamestnancom, nepeĖažným príjmom každého z týchto zamestnancov je suma vypoþítaná podĐa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t.j. 1 % zo vstupnej ceny, resp. zníženej vstupnej ceny vozidla, a to za každý aj zaþatý kalendárny mesiac. Ak zamestnávateĐ poskytne osobné motorové vozidlo na súkromné úþely len obþasne, a to napr. v mesiacoch letných dovoleniek, kedy ho dá zamestnancovi na využitie na cestu na dovolenku, zdaní nepeĖažný príjem tomuto zamestnancovi len v mesiaci, kedy mu poskytol takéto vozidlo aj na súkromné úþely. Ŷ odsek 3 písm. d) urþuje ako druh príjmu zo závislej þinnosti aj nepeĖažné plnenie, priþom uvádza aj spôsob zahrnutia tohto plnenia medzi príjmy zo závislej þinnosti PodĐa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP je príjmom zo závislej þinnosti aj nepeĖažné plnenie poskytZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. nuté zamestnancovi zamestnávateĐom, ktorý je

ného plnenia podĐa § 5 ods. 3 písm. d) a pred-

príjmu môže postupovaĢ dvoma spôsobmi a to: • navýši nepeĖažný príjem zamestnancovi o preddavok na daĖ a o povinne platené poistné, ktoré je povinný platiĢ zamestnanec podĐa osobitných predpisov. VzhĐadom na skutoþnosĢ, že zákon hovorí len o možnosti navýšiĢ nepeĖažné plnenie zamestnancovi z dôvodu, aby dostal celú hodnotu tohto nepeĖažného plnenia, zamestnávateĐ sa môže rozhodnúĢ, þi za zamestnanca uhradí celý preddavok na daĖ a celé povinne platené poistné alebo len preddavok na daĖ, alebo len poistné alebo len þasĢ z niektorého z týchto odvodov. Je to v zásade forma odmeny, ktorú zamestnávateĐ platí za zamestnanca. Takto navýšené plnenie (spolu s ostatnými príjmami zo Zý) je vymeriavacím základom, z ktorého zamestnávateĐ odvádza poistné a príspevky a je aj jeho daĖovým výdavkom podĐa § 19 ods. 3 písm. i) ZDP. • nebude navyšovaĢ nepeĖažný príjem zamestnancovi, priþom spôsob výpoþtu je rovnaký ako pri peĖažnom príjme, t.j. od zdaniteĐného príjmu, ktorý sa rovná nepeĖažnému príjmu, sa odpoþíta poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiĢ a nezdaniteĐnú þasĢ podĐa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (postup uvedený v § 35 ZDP). Pri použití tejto metódy platí zrazené poistné a príspevky a preddavok na daĖ zamestnanec sám! MožnosĢ navýšenia nepeĖažného plnenia sa nevzĢahuje na • nepeĖažné plnenie poskytnutím motorového vozidla aj na súkromné úþely zamestnancovi [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP] a • nepeĖažné plnenie poskytnuté bývalým zamestnávateĐom poberateĐovi predþasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateĐovi výsluhového dôchodku po dovĚšení dôchodkového veku a osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) ZDP]. V nadväznosti na uvedené je podĐa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 ZDP daĖovým výdavkom zamestnávateĐa aj výdavok na poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeĖaž-

zamestnávateĐ za tohto zamestnanca. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa vypúšĢa príloha þ. 6, ktorá slúžila ako pomôcka pre vypoþítanie navýšenia príjmov a upravuje sa v tejto súvislosti § 5 ods. 3 písm. d) a § 35 ods. 3 písm. a) ZDP. Postup pri navyšovaní nepeĖažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateĐovi, ktorý bude maĢ možnosĢ nepeĖažné plnenie, okrem plnenia podĐa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP navýšiĢ o preddavok na daĖ a poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpeþenie alebo poistné a príspevky na zahraniþné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný platiĢ zamestnanec z tohto nepeĖažného plnenia, priþom za príjem zo závislej þinnosti sa považuje takto navýšené nepeĖažné plnenie.

dane. davky na daĖ zrazené podĐa § 35 ZDP z tohto 1 platiteĐom ZamestnávateĐ pri zdanení nepeĖažného navýšeného nepeĖažného plnenia, ktoré platí

Príklad

ZamestnávateĐ poskytol zamestnancovi v roku 2019 za dobré výsledky permanentku do wellness centra v hodnote 800 eur, priþom chce z uvedeného nepeĖažného plnenia zaplatiĢ za zamestnanca preddavok na daĖ a poistné, ktoré je zamestnanec z tohto plnenia povinný platiĢ. Akým spôsobom má zamestnávateĐ uvedené plnenie navýšiĢ? ZamestnávateĐ postupuje v súlade s platnou legislatívnou v þase poskytnutia nepeĖažného plnenia, t.j. nepeĖažné plnenie navýši podĐa Prílohy þ. 6 ZDP.

Príklad

ZamestnávateĐ 5. 2. 2020 poskytol svojmu bývalému zamestnancovi, ktorý v tomto þase je poberateĐom starobného dôchodku, poukaz na rehabilitaþné služby v hodnote 1 400 eur. Postupoval správne, ak pri navyšovaní nepeĖažného plnenia zvolil postup platný do 31. 12. 2019 v Prílohe þ. 6 ZDP, t.j. hodnotu nepeĖažného plnenia navýšil o preddavok na daĖ (1 400/0,81 = 1 728,40) a þiastoþne navýšené nepeĖažné plnenie o preddavok na daĖ zamestnávateĐ navýšil o poistné (1 728,40/0,866 = 1 995,84 eur). DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 Kećže nejde o daĖové povinnosti za rok 2019 prepoþet sa vykoná s presnosĢou na dve desatinné miesta v súlade s § 47 ZDP platného od 1. 1. 2020, priþom postupné zaokrúhĐovanie je prístupné. ZamestnávateĐ po uplynutí zdaĖovacieho obdobia tomuto zamestnancovi zašle potvrdenie o zdaniteĐných príjmoch podĐa § 39 ods. 5 ZDP, v ktorom uvedie za zdaĖovacie obdobie 2020 úhrn zdaniteĐných príjmov v sume 1 995,84 eura a zrazené preddavky na daĖ v sume 328,40 eura. ZamestnávateĐ za zamestnanca z vlastných prostriedkov odviedol preddavok na daĖ v sume 328,40 eura a rovnako aj poistné na príslušnú poisĢovĖu. Ak tento zamestnanec za zdaĖovacie obdobie 2020 nebude maĢ žiadny iný zdaniteĐný príjem, môže podaĢ daĖového priznanie a aplikovaĢ § 46a ZDP, t.j. daĖový úrad mu sumu zrazených preddavkov na daĖ vráti? ZamestnávaĢ sa po 31. 12. 2020 môže sám rozhodnúĢ, aký postup pri navyšovaní nepeĖažného plnenia zvolí, a preto ak sa rozhodol nepeĖažné plnenie navýšiĢ podĐa postupu uvádzanom v Prílohe þ. 6 ZDP, ktorá od 1. 1. 2020 bola zo ZDP vypustená, postupoval správne. Ak zamestnanec po uplynutí zdaĖovacieho obdobia podá daĖové priznanie, pri splnení podmienok v § 46a ZDP môže aplikovaĢ uvedené ustanovenie, t.j. správca dane mu 328,40 eura vráti. Ŷ

v odseku 4 je uvedená de nícia zamestnávateĐa daĖovníka s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podĐa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosĢ, aj keć sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzĢahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraniþí. Ide o de níciu zamestnávateĐa v nadväznosti na tzv. „medzinárodný prenájom pracovných síl“, priþom touto de níciou sa v zásade preberá koncept „ekonomického“ zamestnávateĐa z medzinárodných zmlúv. Uvedené znamená, že aj keć z právneho hĐadiska bude uzavretý pracovný vzĢah medzi zahraniþným zamestnancom (daĖovým nerezidentom) a zahraniþným zamestnávateĐom (daĖovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávaĢ prácu na území SR pre

slovenského objednávateĐa služby (práce) podĐa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daĖové úþely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateĐom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, priþom slovenský zamestnávateĐ musí vybraĢ preddavok na daĖ tomuto zamestnancovi zo mzdy. V prípade, ak má na území SR zahraniþný zamestnávateĐ organizaþnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva þinnosĢ na území SR, priþom oprávnenie na zdanenie príjmov zo závislej þinnosti vzniká z vyššie uvedených dôvodov zamestnancovi na území SR, vyberie táto organizaþná zložka preddavok z vyplácaného príjmu zamestnancovi pracujúcemu pre slovenského zamestnávateĐa, ako zahraniþný platiteĐ dane, ktorým sa stáva podĐa § 48 ZDP. Ŷ odsek 5 písm. e) a odsek 7 nové písm. h) PodĐa § 5 ods. 5 psím. e) je z predmetu dane vylúþený nepeĖažný bene t poskytnutý formou zabezpeþenia rekondiþných pobytov, rehabilitaþných pobytov, kondiþných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú zabezpeþované v prípadoch urþených napr. zákonom þ. 124/2006 Z. z. o bezpeþnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ćalej len „zákon o BOZP“) po splnení podmienok. Hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok urþených osobitným predpisom, ktorá by bola práve takýmto nepeĖažným bene tom vylúþeným z predmetu dane, sú prípady urþené napr. zákonom o BOZP. Lekárske preventívne prehliadky sú súþasĢou opatrení urþené pre zamestnávateĐa vo vzĢahu ku zamestnancom v zákone o BOZP. Tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpeþnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúþenie rizík a faktorov podmieĖujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. PodĐa zákona o BOZP je zamestnávateĐ povinný uplatĖovaĢ všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpeþnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpeþovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. ZamestnáZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. vateĐ je povinný vykonávaĢ opatrenia nevyhnut-

Ak by boli poskytnuté preventívne lekár-

a zabezpeþovaĢ, aby tieto opatrenia boli použiteĐné a zamestnancovi prístupné. V rámci týchto opatrení je zamestnávateĐ povinný zabezpeþiĢ aj vykonávanie zdravotného dohĐadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzĢahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP]. Náklady spojené so zaisĢovaním bezpeþnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášaĢ zamestnávateĐ, tieto náklady nesmie presunúĢ na zamestnanca. Zdravotný dohĐad a lekárske preventívne prehliadky sa vykonávajú a poskytujú podĐa § 30a, 30d a 30e zákona þ. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ćalej len „zákon þ. 355/2007 Z. z.“). Poskytovanie lekárskych preventívnych prehliadok je: • zamestnávateĐ povinný zabezpeþiĢ pre svojich zamestnancov vo vzĢahu k práci [§ 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP], • zamestnanec je povinný podrobiĢ sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzĢahu k práci podĐa § 12 ods. 2 písm. i) zákona o BOZP. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzĢahu k práci, napr. u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a pod. Na základe uvedeného možno konštatovaĢ, že len úhradu preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré sú v súlade s ustanoveniami zákona þ. 355/2007 Z. z., možno uznaĢ ako daĖový výdavok. Na druhej strane takto poskytnuté lekárske preventívne prehliadky podĐa citovaného osobitného predpisu sú u zamestnanca vylúþené z predmetu dane podĐa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

ca zdaniteĐným príjmom podĐa § 5 ZDP, priþom v prípade, ak sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateĐa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateĐom podĐa ustanovení Zákonníka práce budú uznané do daĖových výdavkov podĐa § 19 ods. 1 ZDP.

ske prehliadky poskytnuté nad rámec zákona na zaistenie bezpeþnosti a ochrany zdravia 1 népri práci þ. 355/2007 Z. z., budú na strane zamestnanriadne a vþas tak, aby sa splnil ich úþel,

Príklad

DaĖový subjekt zahrnul do daĖových nákladov lekársku prehliadku vodiþov referentských vozidiel. Sú výdavky súvisiace s lekárskymi prehliadkami vodiþov referentských vozidiel daĖovým nákladom? PodĐa ZDP sa do daĖových výdavkov môžu zahrnúĢ výdavky na starostlivosĢ o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. PodĐa zákona o verejnom zdravotníctve je zamestnávateĐ povinný pravidelne (napr. 1-krát roþne) zabezpeþovaĢ preventívne lekárske prehliadky len u pracovníkov, ktorí sú zatriedení do 3. a 4. kategórie. DaĖovník/zamestnávateĐ musí sám preukazovaĢ (dôkazné bremeno je na daĖovníkovi), podĐa ktorého osobitného predpisu bol povinný zabezpeþovaĢ lekárske prehliadky vodiþov referentských vozidiel a þi mu tento osobitný predpis uložil povinnosĢ zabezpeþiĢ jednorazovú alebo pravidelnú lekársku prehliadku. Na tento úþel potrebuje daĖovník preukázaĢ zatriedenie jeho zamestnancov do kategórií pracovnej þinnosti, þo má následne vplyv na uznateĐnosĢ jeho výdavkov do daĖových výdavkov. Vodiþi referentských vozidiel nie sú vodiþi z povolania a sú zatriedený v 1. a 2. pracovnej kategórii. V nadväznosti na zákon þ. 355/2007 Z. z. nie sú každoroþné preventívne prehliadky pre týchto pracovníkov uznaným daĖovým výdavkom zamestnávateĐa. V prípade, ak napriek uvedenému zneniu osobitného predpisu, boli takéto nepeĖažné plnenia poskytnuté, t.j. boli poskytnuté nad rámec zákona o BOZP, sú tieto plnenia na strane zamestnanca zdaniteĐnými príjmami podĐa § 5 ZDP, priþom v prípade, ak sú tieto vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 predpise zamestnávateĐa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateĐom podĐa ustanovení ZP, sú aj daĖovým výdavkom zamestnávateĐa v tejto vyššej nad nárokovej sume v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Príklad

SpoloþnosĢ zo sociálneho fondu uhradila v roku 2019 zamestnancom zdravotnú starostlivosĢ (prehliadky v súkromných zariadeniach). Sú takto poskytnuté prehliadky zdaniteĐným príjmom u zamestnancov? Ak zamestnávateĐ preplatí zamestnancom hodnotu zdravotnej starostlivosti dobrovoĐne (t.j. nejde napr. o preventívne prehliadky, ktoré musí pracovník na výkon svojej þinnosti absolvovaĢ, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovení osobitných predpisov, napr. vodiþ z povolania a pod.), ide o dobrovoĐné poskytovanie v rámci sociálnej politiky zamestnávateĐa. Takáto úhrada sa pre zamestnanca považuje za zdaniteĐný príjem zo závislej þinnosti, ktorý sa zdaní v úhrne jeho zdaniteĐných príjmov v zmysle § 35 ods. 1 ZDP. Predmetom dane nie je hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa dopĎĖajú lekárske preventívne prehliadky ako oslobodený príjem do § 5 ods. 7 nového písmena h) ZDP, ak sú zamestnávateĐom uhrádzané nad rámec jeho povinnosti urþenej osobitnými predpismi a ak ich uhrádza zo sociálneho fondu. PodĐa zákona þ. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona þ. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je podĐa § 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateĐ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú starostlivosĢ, ktorou môže byĢ aj poskytovanie príspevkov na lekárske preventívne prehliadky. Po 1. 1. 2020 teda nastávajú tri situácie ohĐadne poskytovania príspevkov na lekársku preventívnu prehliadku, a to 1. ak ide o poskytnutie príspevku pre zákonom o BOZP urþený okruh Đudí a okruh

práce, tento je u zamestnanca príjmom vylúþeným z predmetu dane podĐa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP a u zamestnávateĐa daĖovým výdavkom podĐa § 19 ods. 2 písm. c) druhý bod, 2. ak ide o poskytnutie príspevku nad rámec urþených osobitných predpisov a to prostredníctvom úhrady a) zo sociálneho fondu, tento bude u zamestnanca oslobodeným príjmom podĐa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateĐa daĖovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podĐa § 21 ods. 2 písm. d) ZDP, b) mimo sociálny fond, tieto sú zdaniteĐným príjmom zamestnanca, priþom ak by takéto poskytnutie bolo dohodnuté napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve, je daĖovým výdavkom zamestnávateĐa v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP. Ŷ v odseku 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateĐom na doškoĐovanie zamestnanca, ktoré súvisí s þinnosĢou alebo s podnikaním zamestnávateĐa. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa v znaþnej miere rozširuje v § 5 ods. 7 písm. a) ZDP zamestnanecký bene t na vzdelávanie vlastných zamestnancov zamestnávateĐa, ktorý je u zamestnanca oslobodeným príjmom. Do 31. 12. 2019 je možné za oslobodený bene t zamestnancov považovaĢ výluþne plnenie od zamestnávateĐa za doškoĐovanie zamestnanca, ktoré súvisí s þinnosĢou alebo s podnikaním tohto zamestnávateĐa. Od 1. 1. 2020 sa rozširuje oslobodenie na akékoĐvek vzdelávanie zamestnanca, avšak za splnenia dvoch základných podmienok a to: – musí ísĢ stále o vzdelávanie, ktoré súvisí s þinnosĢou alebo s podnikaním tohto zamestnávateĐa, priþom – v prípade ak by išlo o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeĖ vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupĖa, musí byĢ splnená aj ćalšia podmienka a to trvanie pracovnoprávneho vzĢahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

ru alebo þlenského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateĐa, alebo obdobného vzĢahu, v ktorom je daĖovník pri výkone práce pre platiteĐa príjmu povinný dodržiavaĢ pokyny alebo príkazy platiteĐa príjmu, k zaþiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoĖ 24 mesiacov. Napr. študent práv s ukonþeným prvým stupĖom právnickej fakulty je zamestnaný v komerþnej kancelárii, priþom zamestnávateĐ, aby ho mohol vyslaĢ aj na samostatné zastupovanie v právnych konaniach musí maĢ dokonþený druhý stupeĖ vysokoškolského štúdia. Potrebu zvýšenia kvali kácie tohto svojho zamestnanca by zamestnávateĐ preukázal aj zvýšeným poþtom klientov, ktoré je potrebné zastupovaĢ v právnych konaniach, priþom nemá potrebu zamestnaĢ iného zamestnanca s ukonþeným vysokoškolským vzdelaním, ale má záujem podporiĢ a vyuþiĢ si už svojho zamestnanca. Uvedená úprava bola zade novaná z dôvodu zvýšenia potreby dosiahnutia vyššej a lepšej kvali kácie zamestnancov potrebnej pre þinnosĢ zamestnávateĐa. ZDP bližšie nešpeci koval pojem doškoĐovanie, ale pod týmto pojmom sa rozumelo dodatoþne vyškoliĢ zamestnanca na danú plánovanú prácu, resp. zamestnancovi doplniĢ získanú spôsobilosĢ doplnením nových poznatkov v odbore alebo rekvali kácia pre zamestnancov pre potreby zamestnávateĐa. Napr. vykonanie zauþenia zamestnanca, ktoré zabezpeþil zamestnávateĐ zamestnancovi pri vstupe do pracovného pomeru bez kvali kácie, sa mohlo považovaĢ za doškoĐovanie zamestnanca a výdavky, ktoré zamestnávateĐ vynaložil v súvislosti s takýmto vzdelávaním, boli pre zamestnanca nepeĖažným príjmom, ktorý je podĐa tohto ustanovenia oslobodený od dane. Za doškoĐovanie sa nepovažovalo stredoškolské, pomaturitné alebo vysokoškolské vzdelávanie. V tomto prípade išlo o zvyšovanie kvali kácie v rámci vzdelávacieho systému, napr. získanie vyššieho stupĖa vzdelania (bakalárskeho štúdia, štúdia popri zamestnaní a pod.). Takto vynaložená suma zamestnávateĐom bola u zamestnanca zdaniteĐným príjmom, z ktorého zamestnávateĐ vybral preddavok na

daĖ v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesaþnou mzdou.

Príklad

ZamestnávateĐ v roku 2019 svojej mzdovej úþtovníþke prepláca štúdium anglického jazyka na jazykovej škole v hodnote 500 eur. Kećže v tomto prípade nejde o doškoĐovanie zamestnanca suma 500 eur, je pre túto úþtovníþku zdaniteĐným príjmom.

Príklad

SpoloþnosĢ v roku 2019 svojej ekonómke zaplatila v sume 420 eur seminár k postupom úþtovania. Kećže ide o seminár, ktorý súvisí s þinnosĢou ekonómky na pracovisku pre potreby zamestnávateĐa, ide o príjem, ktorý je u ekonómky oslobodený od dane. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa za oslobodený príjem zamestnanca považuje akékoĐvek vzdelávanie zabezpeþené zamestnávateĐom pre svojho zamestnanca, za podmienky, že súvisí s jeho potrebami, priþom v prípade zvyšovania kvali kácie musí byĢ dodržaná aj zákonom stanovená lehota pre pracovný vzĢah voþi zamestnávateĐovi. V tejto súvislosti sa upravuje aj § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP, podĐa ktorého daĖovými výdavkami, ktoré možno uplatniĢ len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosĢ o zdravie vynaložené na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s þinnosĢou alebo s podnikaním zamestnávateĐa. ZároveĖ prechodné ustanovenie § 52zza ods. 24 ZDP upravuje, že ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod v znení úþinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na sumu vynaloženú zamestnávateĐom zamestnancovi na vzdelávanie pri zúþtovaní mzdy za mesiac január 2020. Pri poskytovaní vzdelávania, ktorým dochádza k zvyšovaniu stupĖa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupĖa, sa tieto ustanovenia prvýkrát použijú na akademický rok, ktorý sa zaþína po 31. decembri 2019. ZároveĖ sa dopĎĖa aj poznámka pod þiarou k pojmu vzdelávanie zamestnanca, ktorá DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 spresĖuje, že ide napr. o vzdelávanie vymedzené v – § 153 až 155 Zákonníka práce, – § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona þ. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, – § 161 až 165 zákona þ. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona þ. 318/2018 Z. z., – § 214 až 218 zákona þ. 35/2019 Z. z. o nanþnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ýo sa týka toho najposudzovanejšieho vzdelávania a to toho, ktoré je zade nované práve v § 153 až 155 ZP, ide o úpravy, podĐa ktorých – sa zamestnávateĐ stará o prehlbovanie kvali kácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie, – zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvali kácie, zabezpeþuje zamestnávateĐ získanie kvali kácie zaškolením alebo zauþením, – zamestnávateĐ je povinný rekvali kovaĢ zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizaþných opatreniach, – zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovaĢ kvali káciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, priþom za prehlbovanie kvali kácie sa považuje aj jej udržiavanie a obnovovanie a zamestnávateĐ je oprávnený uložiĢ zamestnancovi zúþastniĢ sa na ćalšom vzdelávaní s cieĐom prehĎbiĢ si kvali káciu.

Príklad

DaĖovník Jozef zamestnaný v poĐnohospodárskom družstve od 1. 7. 2018 sa vzhĐadom na svoju profesiu rozhodol od septembra 2019 študovaĢ na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie (biotechnológiu). V septembri 2019 uhradil škole za štandardnú dĎžku štúdia 3 500 eur. VzhĐadom na to, že od 1. 1. 2020 je zamestnanec preložený na iné pracovné miesto, požiadal svojho zamestnávateĐa, aby mu umožnil zvy-

šovaĢ kvali káciu, poskytoval pracovné voĐno, náhradu mzdy a uhradil aj ćalšie náklady spojené so štúdiom. ZároveĖ požiadal o preplatenie sumy 3 500 eur, ktorú v septembri 2019 uhradil škole. ZamestnávateĐ sa po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozhodol, že so zamestnancom uzatvorí dohodu podĐa § 155 ZDP v mesiaci júl 2020, priþom sa zamestnanec zaviaže zotrvaĢ u tohto zamestnávateĐa päĢ rokov v pracovnom pomere po skonþení štúdia. ZamestnávateĐ v mesiaci september 2020 prvýkrát zamestnancovi poskytol pracovné voĐno, náhradu mzdy a ćalšie úhrady nákladov spojených so štúdiom. Rovnako mu uhradil aj 3 500 eur, ktoré zamestnanec uhradil škole v septembri 2019. Môže zamestnávateĐ na uvádzané plnenia aplikovaĢ ustanovenie § 5 ods. 7 písm. a) ZDP v znení úþinnom od 1. 1. 2020 a plnenia oslobodiĢ od dane? Nie. Aj napriek tomu, že ide o vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s þinnosĢou zamestnávateĐa, zamestnanec k zaþiatku akademického roka 2020/2021, þo je 1. 9. 2020 nesplnil ustanovenú podmienku, t.j. pracovnoprávny vzĢah u tohto zamestnávateĐa netrval aspoĖ 24 mesiacov. VzhĐadom na to pôjde o zdaniteĐné plnenia, ktoré musí zamestnávateĐ zdaniĢ spolu s mesaþnou mzdou. Aj keć by podmienku splnil, mohol by oslobodiĢ úhradu þiastoþne a to v pomernej þasti týkajúcej sa štúdia poþnúc akademickým rokom 2020/2021.

Príklad

DaĖovník Jozef ukonþí vysokoškolské štúdium druhého stupĖa v máji 2020. Od júla 2020 sa zamestná v poĐnohospodárskom družstve ako agronóm. V roku 2020 sa rozhodol pre doktorandské štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Môže zamestnávateĐ na plnenia, ktoré zamestnancovi od septembra 2020 poskytuje v súvislosti s týmto štúdiom, aplikovaĢ ustanovenie § 5 ods. 7 písm. a) ZDP? Kećže ide o zvyšovanie tretieho stupĖa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie, nemusí byĢ splnená podmienka nepretržitosti trvania pracovného pomeru aspoĖ 24 mesiacov, môže zamestnávateĐ na tieto plnenia v súlade s § 5 ods. 7 písm. a) ZDP oslobodiĢ od dane. Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

v odseku 7 písm. b) je zade novaných viacero nepeĖažných bene tov, ktoré sú po splnení podmienok urþených osobitným predpisom, ktorým je ZP, alebo podmienok nastavených priamo v tomto ustanovení, príjmom vylúþeným z predmetu dane v plnej výške alebo do urþitej zákonom urþenej sumy. Medzi tieto bene ty patrí – hodnota stravy poskytnutej na pracovisku, – príspevok na rekreácie, – príspevok na športovú þinnosĢ, ktorý je zavedený s úþinnosĢou od 1. 1. 2020. Strava Pri zabezpeþovaní stravy poskytovanej zamestnávateĐom zamestnancovi a jej následného oslobodenia od dane podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je potrebné vychádzaĢ zo skutoþnosti, že ide o hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateĐom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpeþovaného prostredníctvom iných subjektov a nanþný príspevok na stravovanie poskytovaný podĐa § 152 ZP, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiĢ žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpeþených zamestnávateĐom. Oslobodenie tohto príjmu nie je podmienené vznikom nároku na stravné podĐa ZDP ani výškou hodnoty poskytnutej stravy. Podmienkou oslobodenia takéhoto príjmu u zamestnanca je, že je zamestnávateĐom poskytnutá na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpeþovaného prostredníctvom iných subjektov v nepeĖažnej forme. ýo sa týka poskytnutia nanþného príspevku zamestnávateĐa na stravu, tento je oslobodený len v prípade, ak sa zamestnanec preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiĢ žiadny zo spôsobov stravovania zabezpeþeného zamestnávateĐom. V opaþnom prípade sa takýto príspevok zdaĖuje u zamestnanca ako súþasĢ jeho mzdy.

Príklad

SpoloþnosĢ v mesiaci apríl 2019 poskytla dvom zamestnancom stravu vo forme stravných lístkov a ostatným zamestnancom (zamestnanci nemajú zdravotné problémy) vo forme me

saþného nanþného príspevku 35 eur. Hodnota poskytnutej stravy zamestnancom vo forme stravných lístkov (nepeĖažná forma) je od dane oslobodená a príjem poskytnutý ako hodnota stravy vo forme mesaþného nanþného príspevku 35 eur je u zamestnancov zdaniteĐným príjmom. Z uvedeného dôvodu spoloþnosĢ zamestnancom, ktorým poskytuje stravu vo forme nanþného príspevku 35 eur, z tejto sumy vyberie preddavok na daĖ v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesaþnou mzdou. Rekreácie S úþinnosĢou od 1. 1. 2019 je novým oslobodeným príjmom u zamestnanca uvedeným v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP príspevok poskytnutý zamestnávateĐom na rekreáciu zamestnancovi, ak sú splnené podmienky urþené v § 152a ZDP, priþom tento je oslobodeným od dane u zamestnanca aj v prípade, ak bol zamestnávateĐ povinný prispieĢ na rekreáciu (zamestnáva viac ako 49 zamestnancov) a aj v prípade, ak túto povinnosĢ nemal (má menej ako 49 zamestnancov).

Príklad

V mesiaci júl 2019 bola zamestnankyĖa na kúpeĐnom pobyte. ZamestnávateĐ jej priznal nárok na príspevok na rekreáciu, ale vypoþítal ho v pomernej þasti vynaložených výdavkov zamestnanca, pripadajúcich na kúpeĐný pobyt absolvovaný poþas þerpania dovolenky. Je možné kúpeĐný pobyt, ktorý zamestnanec absolvoval na pokyn ošetrujúceho lekára považovaĢ za rekreáciu a poskytnúĢ mu naĖ príspevok na rekreáciu? Je rozdiel vo vzĢahu k poskytnutiu príspevku na rekreácie, ak bol zamestnanec poþas kúpeĐného pobytu na PN alebo na dovolenke? Ak zamestnankyĖa mala nariadený kúpeĐný pobyt ošetrujúcim lekárom, nevzniká jej nárok na príspevok na rekreáciu, a to ani za obdobie, keć absolvovala kúpeĐný pobyt poþas þerpania dovolenky. V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane z príjmov oslobodená aj suma príspevku na rekreáciu, poskytnutého zamestnávateĐom zamestnancovi podĐa § 152a ZP. Ak zamestnávateĐ poskytol príspevok na rekreáciu zamestnankyni, ktorá absolvovala nariadený kúpeĐný pobyt ošetrujúcim lekárom, potom výdavky súvisiace s týmto pobytom nemožDaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 no považovaĢ za oprávnené výdavky (§ 152a ods. 4 Zákonníka práce), a teda nie sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce. Podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu podĐa ZP sú urþené v § 152a ZP. Ak sú tieto podmienky splnené, potom sú takto poskytnuté príspevky u zamestnanca do zákonom urþenej výšky oslobodené od dane podĐa § 5 ods. 7 písm. b) zákona þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ćalej len „ZDP“), a to bez ohĐadu na skutoþnosĢ, þi mal zamestnávateĐ povinnosĢ prispieĢ z dôvodu, že zamestnával viac ako 49 zamestnancov alebo túto povinnosĢ nemal (mal 49 a menej zamestnancov), ale rozhodol sa ho napriek uvedenému zamestnancom poskytnúĢ. PodĐa ustanovenia § 152a ZP je zamestnávateĐ povinný poskytnúĢ svojmu zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 eur roþne v prípade – ak zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, – ak o to zamestnanec požiada, – ak pracovný pomer žiadajúceho zamestnanca u zamestnávateĐa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dĖu zaþatia rekreácie. Maximálna zákonnom urþená suma pre príspevok zamestnávateĐa 275 eur za kalendárny rok zodpovedá 55 % z oprávnených nákladov vo výške 500 eur. Ak by bola rekreácia v sume vyššej ako 500 eur, max. príspevok vo výške 55 % z oprávnených nákladov nesmie presiahnuĢ 275 eur. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný þas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok (275 eur) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému þasu.

Príklad

Zamestnanec s kratším (poloviþným) pracovným úväzkom požiadal zamestnávateĐa o príspevok na rekreáciu v nadväznosti na § 152a ZP a svoj nárok doložil úþtovným dokladom vo výške 100 eur. V akej sume bude tomuto zamestnanco-

vi vyplatený príspevok na rekreáciu? ZamestnávateĐ zamestnancovi vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t.j. 55 €. Kećže zamestnanec pracuje na kratší pracovný þas (poloviþný úväzok), zamestnávateĐ kráti najvyššiu sumu príspevku, t.j. sumu 275 €, t.j. maximálny roþný príspevok, ktorý zamestnávateĐ môže poskytnúĢ tomuto zamestnancovi je vo výške 137,50 € (275/2 – poloviþný pracovný úväzok). ZamestnávateĐ príspevok na rekreáciu podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP]. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúĢ zamestnancovi aj zamestnávateĐ, ktorý zamestnáva 49 zamestnancov a menej.

Upozornenie! Podmienka dĎžky pracovného pomeru u zamestnávateĐa (24 mesiacov) musí byĢ dodržaná. Poþet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenþný poþet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.

Poznámka Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok majú aj zamestnanci, ktorí sú na materskej dovolenke, rodiþovskej dovolenke. Zamestnanci, ktorí sú napr. dlhodobo uvoĐnení na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor) alebo vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na príspevok na rekreáciu nemajú. Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateĐov súþasne a u obidvoch spĎĖa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniĢ len u jedného z nich. PokiaĐ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateĐov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naĖ nemožno uplatniĢ oslobodenie od dane podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na

nemožno žiadnym spôsobom zne1 rekreáciu, výhodniĢ v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. ZP v nadväznosti na zákon o cestovnom ruchu (ćalej len „zákon o CR“) umožĖuje poskytnúĢ príspevok na rekreáciu dvomi formami, a to prostredníctvom 1. preplatenia oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 ZP na základe predloženého úþtovného dokladu na meno zamestnanca, 2. rekreaþného poukazu, ktorý je legislatívne upravený v § 27a zákona o CR ako jeden z nástrojov nancovania rozvoja cestovného ruchu. Oprávnenými výdavkami, na ktoré zamestnávateĐ prispieva v rámci príspevku na rekreácie, sú preukázané výdavky zamestnanca na a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR,

Poznámka V tomto prípade ide predovšetkým o poskytovanie služieb na základe zmluvy o obstaraní zájazdu podĐa § 741a ObþZ, t.j. obstaranie rekreácie (zájazdu) cestovnou kanceláriou ako balík služieb (doprava, ubytovanie, poistenie a pod.). Službou cestovného ruchu je nielen ubytovanie, ale okrem iného aj stravovacie (pohostinské) služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná doprava, železniþná doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informaþné služby, športovo – rekreaþné služby, kúpeĐné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou však je, aby tieto výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania a súþasĢou úþtovného dokladu musí byĢ oznaþenie zamestnanca.

napr. wellness, strava, požiþovĖa. Ak by zamestnanec zaplatil zvlášĢ za ćalšie služby, t.j. mimo dohodnutého pobytového balíka, ako napr. doprava, skipasy, návšteva múzea, strava mimo pobytového balíka, tieto nespadajú do tejto kategórie. c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území SR, ktorého súþasĢou môžu byĢ stravovacie služby,

Poznámka V tomto prípade ide primárne o ubytovanie poskytnuté na základe zmluvy o ubytovaní podĐa § 754 ObþZ. d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia poþas školských prázdnin na území SR pre dieĢa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch roþníkov gymnázia s osemroþným vzdelávacím programom; za dieĢa zamestnanca sa považuje aj dieĢa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieĢa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieĢa žijúce so zamestnancom v spoloþnej domácnosti.

Poznámka

b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území SR,

Za takto upravené viacdenné aktivity je možné považovaĢ detské tábory, ktoré sa organizujú pre deti v povinnej školskej dochádzke. Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu SR zverejĖuje na svojom webovom sídle termíny školských prázdnin poþas školského vyuþovania na tri po sebe nasledujúce školské roky. Ak by zamestnanec predložil zamestnávateĐovi preukázané výdavky zamestnanca na detský tábor pre svoje dieĢa, ktorého sa dieĢa zúþastnilo na prelome obdobia školského roku a školských prázdnin, potom za oprávnené výdavky zamestnanca na úþely uplatnenia príspevku na rekreáciu možno považovaĢ len pomernú þasĢ úhrady, ktorá zodpovedá obdobiu školských prázdnin.

Poznámka

Tu ide o kombináciu rôznych služieb, ktoré sú poskytované ubytovacím zariadením ako

Pod pojmom „prenocovanie“ sa podĐa zákona o podpore CR rozumie prenocovanie

DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daĖ za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je de nované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoroþne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväĢ mesiacov v roku. Tieto základné pojmy sú zade nované vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR z 26. júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasi kaþné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraćovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podĐa § 30 ods. 2 zákona þ. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Kategorizácia sa vzĢahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedeného vyplýva, že za oprávnené výdavky nemožno považovaĢ úhrady vykonané na základe úþtovného dokladu, ktorý zamestnancovi vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie. Za oprávnené výdavky sa považujú aj preukázané výdavky zamestnanca na manžela, vlastné dieĢa, dieĢa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieĢa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoloþnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúþastĖujú na rekreácii. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, aby bolo možné do oprávnených nákladov zapoþítaĢ aj náklady na iné osoby ako je zamestnanec, je podstatné, že tieto sa priamo zúþastĖujú na rekreácii so zamestnancom. Jediná situácia, kedy zamestnanec nemusí splniĢ túto podmienku, sú organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia poþas školských prázdnin (tábory pre deti a pod.).

Poznámka Spoloþnú úþasĢ na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec úþtovným dokladom, súþasĢou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúþast-

nili rekreaþného pobytu, aby zamestnávateĐ mohol posúdiĢ, þi vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so ZP (súþasĢou takéhoto dokladu sa akceptuje napr. aj potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, v ktorom ubytovacie zariadenie potvrdí úþasĢ na rekreácii týchto osôb). V prípade uplatnenia si nároku prostredníctvom predloženia úþtovného dokladu zamestnanec preukáže zamestnávateĐovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dĖa skonþenia rekreácie. SúþasĢou tohto dokladu musí byĢ oznaþenie zamestnanca.

Poznámka Úþtovná jednotka o skutoþnostiach, ktoré sú predmetom jeho úþtovníctva, úþtuje na základe úþtovného dokladu, ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona þ. 431/2002 Z. z. o úþtovníctve v znení neskorších predpisov (ćalej len „zákon o úþtovníctve“), priþom neurþuje formu úþtovného dokladu. ZamestnávateĐ v nadväznosti na požiadavky § 152a ZP pri úþtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovaĢ, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identi kácia poskytovateĐa rekreaþného pobytu na jednej strane a na druhej identi kaþné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. SúþasĢou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúþastnili rekreaþného pobytu, aby zamestnávateĐ mohol posúdiĢ, þi je nárok na preplatenie v súlade so ZP. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, þasové vymedzenie poskytnutého rekreaþného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné þíslo dokladu jeho vystavovateĐa. Zákon þ. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registraþnej pokladnice a o výmene a doplnení zákona SNR þ. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných nanþných orgánov v znení neskorších predpisov v § 8 ustanovuje povinné údaje, ktoré musia byĢ na pokladniþnom doklade uvedené, priþom okrem presne urþených údajov predmetné ustanovenie vymedzuje aj uvádzanie údajov, Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

Príklad

ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.

aj v prípade potreby preukázania nároku na príspevok na rekreáciu podĐa § 152a ZP). PokiaĐ súþasĢou dokladu z elektronickej registraþnej pokladnice nie je oznaþenie zamestnanca, tento doklad slúži ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ćalší doklad s oznaþením zamestnanca preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový úþet, faktúru a pod.

úþtovný doklad príjmový pokladniþný doklad, na ktorom je uvedené meno zamestnanca a ostatné náležitosti o trvaní pobytu? Príjmový pokladniþný doklad, ktorý obsahuje všetky ustanovené náležitosti podĐa § 10 zákona o úþtovníctva je úþtovným dokladom, a preto je akceptovateĐný aj v prípade poskytnutia príspevku na rekreáciu podĐa § 152a ZP.

Možno na úþely poskytnutia príspevku Predmetné ustanovenie je možné využiĢ aj z po1 hĐadu na rekreáciu podĐa § 152a ZP považovaĢ za a potreby iných právnych predpisov (napr.

Upozornenie! Za úþtovný doklad nemožno považovaĢ voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutoþnosti, že za služby uvedené na vouchery zaplatí. Úþtovným dokladom, na úþely aplikácie § 152a ZP by mal byĢ „vyúþtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, þo zároveĖ potvrdzuje zamestnávateĐovi, že rekreácia bola uskutoþnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovaĢ na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateĐ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého úþtovného dokladu bez oznaþenia zamestnanca.

Príklad

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží doklad z elektronickej registraþnej pokladnice na sumu 450 € bez oznaþenia zamestnanca a potvrdenie, v ktorom mu ubytovacie zariadenie potvrdilo úþasĢ na tomto rekreaþnom pobyte v apartmáne a zároveĖ potvrdilo, že za zamestnanca bola odvedená daĖ z ubytovania. Je možné na základe takéhoto dokladu nárokovaĢ si príspevok na rekreáciu u zamestnávateĐa, ktorý by bol zároveĖ aj oslobodený od dane? Áno. V súlade s § 152a ZP zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky úþtovným dokladom, ktorého súþasĢou musí byĢ oznaþenia zamestnanca. Za oznaþenie zamestnanca možno akceptovaĢ aj priložené potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením a preto zamestnávateĐ môže príspevok na rekreáciu oslobodiĢ od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP].

Príklad

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový úþet s oznaþením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúþtovalo 600 €, priþom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutoþnením rekreácie zo svojho bankového úþtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z elektronickej registraþnej pokladnice. Možno takéto doklady akceptovaĢ ako doklady spĎĖajúce ustanovené podmienky v § 152a ZP? PokiaĐ hotelový úþet s oznaþením zamestnanca a doklad z elektronickej registraþnej pokladnice obsahuje všetky náležitosti úþtovného dokladu (slovné a þíselné oznaþenie úþtovného dokladu, obsah úþtovného prípadu a oznaþenie jeho úþastníkov, peĖažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia úþtovného dokladu, dátum uskutoþnenia úþtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia), potom tieto doklady spĎĖajú ustanovené podmienky v § 152a ZP. Zamestnanec k týmto dokladom musí predložiĢ aj úhradu preddavku, t.j. výpis z úþtu, z ktorého je zrejmé, že uhradil aj preddavok na rekreáciu. V prípade uplatnenia si nároku prostredníctvom rekreaþného poukazu je povinnosĢou zamestnávateĐa evidovaĢ dátum zaþatia rekreácie a skutoþné použitie (þerpanie) poukazu zamestnancom. ZamestnávateĐ je povinný preveriĢ splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce, a to z dôvodu, aby mohol poskytnutý príspevok na rekreáciu podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiĢ od dane a považovaĢ za DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 daĖový výdavok (náklad). PokiaĐ zamestnávateĐ nemá k dispozícii informácie o splnení všetkých podmienok ustanovených v § 152a ZP, zamestnanec ich poskytne zamestnávateĐovi, napr. predložením preukazných dokladov (napr. aj úþtovnými dokladmi, ktorých súþasĢou je oznaþenie zamestnanca a oprávnených osôb). Rovnako môže zamestnávateĐ poskytnúĢ prostredníctvom rekreaþného poukazu príspevok (§ 152a ZP) aj na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia poþas školských prázdnin na území SR pre dieĢa zamestnanca, ak by boli splnené ustanovené podmienky podĐa osobitných predpisov.

Príklad

ZamestnávateĐ sa rozhodne pre elektronické rekreaþné poukazy a preto uzatvoril zmluvu so spoloþnosĢou alfa vydávajúcou takéto poukazy. Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, v marci 2019 vydá rekreaþné poukazy formou nabitej karty na sumu 500 €. PodĐa zmluvne dohodnutých podmienok, spoloþnosĢ alfa bude zamestnávateĐovi fakturovaĢ iba tie sumy, ktoré budú z rekreaþných poukazov þerpané (zamestnanec bol reálne na rekreácii). ZamestnávateĐ zamestnancovi prispeje na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok podĐa § 152a ZP 55 % z celkovej úhrady, max. 275 € a zostávajúcu sumu zamestnancovi zrazí zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne po ukonþení rekreácie. Ako postupuje zamestnávateĐ, ak zamestnanec v apríli 2019 absolvuje rekreaþný pobyt, za ktorý rekreaþným poukazom zaplatí 400 €? ZamestnávateĐ v tomto prípade zamestnancovi v mesiaci poskytnutia rekreaþného poukazu sumu 500 € nezdaní (zamestnávateĐ neposkytol zamestnancovi žiadne plnenie, nakoĐko aj on vynaloží svoje prostriedky až v þase reálne uskutoþnenej rekreácie zamestnanca, þo mu spoloþnosĢ vydávajúca rekreaþný poukaz vyfakturuje). ZamestnávateĐ preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a ZP k prvému dĖu zaþatia rekreácie. Zamestnanec podĐa zmluvne dohodnutých podmienok môže rekreaþným poukazom hradiĢ len oprávnené výdavky ustanovené v § 152a ZP, preto zamestnávateĐ podĐa § 152a zamestnancovi prispeje na rekre-

áciu 55 % zo uhradenej sumy 400 €, t.j. 220 €. Príspevok zamestnávateĐa 220 € je podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane a zamestnávateĐ ho uvedie aj na mzdovom liste. Zostávajúca suma do 400 €, ktorú zamestnanec z rekreaþného poukazu þerpal (180 €), zamestnávateĐ zrazí zamestnancovi zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Na základe fakturovanej sumy od spoloþnosti alfa zamestnávateĐ zaúþtuje: – 55 % zo 400 € (220 €) do nákladov na úþet 527 – Zákonné sociálne náklady, táto suma bude aj daĖovým výdavkom (nákladom) podĐa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, – 45 % zo 400 € (180 €) ako pohĐadávku na úþet 335 – PohĐadávky voþi zamestnancom. Ćalšími možnosĢami ako prispieĢ na rekreácie je aj možnosĢ použitia prostriedkov, ktoré je povinný zamestnávateĐ ukladaĢ do sociálneho fondu na následne zákonom urþené þerpania v rámci realizácie svojej sociálnej politiky voþi svojim zamestnancom. PodĐa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o SF je to použitie sociálneho fondu na rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily. Uvedené môže zamestnávateĐ použiĢ aj v prípade, ak zamestnanec nesplní podmienky urþenej doby pre trvanie pracovného pomeru pre zamestnávateĐa podĐa § 152a ZP (24-mesaþná nepretržitá doba pracovného vzĢahu u zamestnávateĐa ku dĖu zaþatia rekreácie). V nadväznosti na § 152a ZP je tu aj možnosĢ prispieĢ vyššou sumou na rekreácie, ako je suma urþená ustanovením § 152a ZP, t.j. ide o preplatenie rekreácie nad rozsah ustanovený § 152a ZP. Obidva takto poskytnuté príspevky na rekreáciu sú však súþasĢou zdaniteĐnej mzdy zamestnanca, ktoré budú aj súþasĢou vymeriavacích základov pre platenie sociálnych a zdravotných odvodov. Príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa zavádza ako nepeĖažný bene t zamestnávateĐa, ktorý môže poskytnúĢ zamestnancovi, príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, ktorého podmienky poskytnutia sú upravené v § 152b ZP. Následne sa takýto príspevok doplnil medzi príjmy oslobodené od dane, Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. ale až po splnení podmienok urþených práve

najvyššia suma príspevku na športovú þin-

ZDP v znení úþinnom od 1. 1. 2020 použije na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, ktorú dieĢa vykonáva po 31. 12. 2019 Rovnako sa poskytnutie takéhoto príspevku dopĎĖa medzi oprávnené daĖové výdavky uvedené v § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

pracovnému þasu. Ak zamestnávateĐ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky. Oprávnenými výdavkami podĐa odseku 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na športovú þinnosĢ dieĢaĢa u oprávnenej osoby, ktorou je výluþne športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe podĐa osobitného predpisu (zákon o športe), ktorá zabezpeþuje pre dieĢa zamestnanca vykonávanie tejto športovej þinnosti pod dohĐadom odborne spôsobilého športového odborníka, a to najviac za obdobie kalendárneho roka, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa (§ 152b ods. 2 ZP).

nosĢ dieĢaĢa za kalendárny rok, t.j. 275 €, v ZP a do zákonom urþenej výšky. PodĐa pre1 chodného ustanovenia sa § 5 ods. 7 písm. b) zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu

Poznámka Rovnako sa umožĖuje daĖovníkovi s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, ktorý túto þinnosĢ vykonáva najmenej 24 mesiacov, aby si uplatnil príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov, do daĖových výdavkov podĐa § 19 ods. 2 nového písmena x), ak daĖovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok v súvislosti s výkonom závislej þinnosti. Uvedené si môže uplatniĢ až na športovú þinnosĢ dieĢaĢa podĐa § 152b ZP, ktorú dieĢa vykonáva po 31. 12. 2019 (§ 52zzf).

? PodĐa § 152b ods. 1 ZP zamestnávateĐ môže (nemá povinnosĢ) poskytnúĢ zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateĐa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosĢ príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný þas, sa najvyššia suma príspevku na športovú þinnosĢ dieĢaĢa za kalendárny rok podĐa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému þasu. Príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa sa zaokrúhĐuje na najbližší eurocent nahor. O príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa môže zamestnanec poþas kalendárneho roka žiadaĢ zamestnávateĐa aj opakovane až do vyþerpania najvyššej sumy príspevku za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný þas, sa

Príklad

ZamestnávateĐ sa rozhodol poskytovaĢ zamestnancom príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, pokiaĐ sú splnené všetky ustanovené podmienky. Zamestnanci k žiadosti predkladajú doklady, ktorými preukazujú výdavky na športovú þinnosĢ dieĢaĢa. Ak zamestnanec predloží doklad vystavený právnickou osobou, je povinný zamestnávateĐ preveriĢ, þi táto právnická osoba je športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe? V § 152b ZP sú ustanovené podmienky, ktoré musia byĢ splnené, aby zamestnávateĐ mohol príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa podĐa tohto ustanovenia poskytnúĢ a podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v ustanovenej sume oslobodiĢ od dane. ZamestnávateĐ má možnosĢ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviĢ ćalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovaĢ príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa. Ak si zamestnávateĐ interne neupraví povinnosĢ preukazovania, þi športová organizácia je zapísaná v registri právnických osôb v športe, potom je sám zamestnávateĐ povinný DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 uvedenú skutoþnosĢ preveriĢ prostredníctvom informaþného systému športu. Na webovom sídle MŠVVaŠ SR www.minedu.sk je zverejnené dôležité upozornenie, že informaþný systém športu je v nábehovej fáze, ktorá potrvá niekoĐko mesiacov. Údaje, ktoré sú do informaþného systému športu vkladané, budú postupne referencované na iné registre verejnej správy. Až do úplného naplnenia registrov v informaþnom systéme športu je možné vyhĐadaĢ požadovanú informáciu v iných dátových úložiskách, ktoré sú uvedené na tomto webovom sídle. V súlade s § 152b ods. 3 ZP sa za dieĢa na úþely § 152b ods. 1 a 2 ZP považuje vlastné dieĢa zamestnanca, dieĢa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieĢa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieĢa žijúce so zamestnancom v spoloþnej domácnosti, ktoré dovĚšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, a je osobou s príslušnosĢou k športovej organizácii podĐa osobitného predpisu najmenej poþas šiestich mesiacov.

Príklad

Zamestnanec žije v jednej domácnosti s družkou a jej synom. Družkin syn niekoĐko rokov vykonáva športovú þinnosĢ pod dohĐadom odborne spôsobilého športového odborníka pre športovú organizáciu zapísanú v registri právnických osôb v športe. Družkin syn 1. 1. 2020 dovĚšil 18 rokov a zamestnanec v auguste požiada svojho zamestnávateĐa o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢa. Môže zamestnávateĐ tomuto zamestnancovi poskytnutý príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa oslobodiĢ od dane z príjmov, ak zamestnanec predloží zamestnávateĐovi doklady, ktorými preukáže oprávnené výdavky na športovú þinnosĢ tohto dieĢaĢa? V súlade s ustanovením § 152b ZP príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, ktoré poþas kalendárneho roka dovĚši 18 rokov veku, možno poskytnúĢ za celý kalendárny rok, v ktorom zamestnanec žiada o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, a to kedy-

koĐvek až do konca kalendárneho roka, nie len odo dĖa dovĚšenia 18 rokov veku dieĢaĢa zamestnanca. Kećže zamestnanec s družkiným synom žije v spoloþnej domácnosti, t.j. ide o iné dieĢa žijúce so zamestnancom v spoloþnej domácnosti, potom za splnenia všetkých ustanovených podmienok môže zamestnávateĐ poskytnutý príspevok v ustanovenej sume oslobodiĢ od dane podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. ZamestnávateĐ pri poskytnutí príspevku na športovú þinnosĢ dieĢaĢa je povinný preveriĢ aj tú skutoþnosĢ, þi dieĢa je osobou s príslušnosĢou k športovej organizácii najmenej poþas šiestich mesiacov. Zamestnanec môže príslušnosĢ dieĢaĢa k športovej organizácii preukázaĢ, napr. potvrdením, ktoré vystaví oprávnená osoba.

Príklad

PätnásĢroþné dieĢa žijúce s rodiþmi v spoloþnej domácnosti vykonáva športovú þinnosĢ pre športovú organizáciu zapísanú v registri právnických osôb v športe. DieĢa je osobou s príslušnosĢou k tejto športovej organizácii tretí rok a športovú þinnosĢ vykonáva pod dohĐadom odborne spôsobilého športového odborníka. Rodiþia štvrĢroþne uhrádzajú 250 € športovej organizácii za výdavky na športovú þinnosĢ dieĢa. Úhrady za športovú þinnosĢ dieĢaĢa za prvý polrok 2020 v sume 500 € vykonal otec a za druhý polrok 2020 v sume 500 € matka. Obidvaja rodiþia požiadali zamestnávateĐa o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa. Môže zamestnávateĐ obidvom rodiþom poskytnúĢ v ustanovenej sume príspevok na športovú þinnosĢ a podĐa § 5 ods. 7 psím. b) ZDP a oslobodiĢ od dane? Z uvedeného je zrejmé, že otec uhradil výdavky dieĢaĢa na športovú þinnosĢ za iné obdobie roka ako matka, a preto ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom v danom prípade môžu obidvaja rodiþia požiadaĢ o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa. V žiadnom prípade nemôžu obidvaja rodiþia požiadaĢ o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa na oprávnené výdavky za rovnaké obdobie na tú istú sumu.

Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. Zamestnanec môže za kalendárny rok

nenie požadovaných podmienok.

Medzi základné informácie patrí ideno príspevok na športovú þinnosĢ 1 požiadaĢ ti kácia športovej organizácie zapísanej dieĢaĢa len u jedného zamestnávateĐa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniĢ v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. ZamestnávateĐ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraviĢ ćalšie podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovaĢ príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa (§ 152b ods. 4 ZP). Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateĐov súþasne a u obidvoch spĎĖa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, môže si tento príspevok uplatniĢ len u jedného z nich. PokiaĐ by zamestnancovi bol príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa poskytnutý od dvoch zamestnávateĐov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152b ZP a preto naĖ nemožno uplatniĢ oslobodenie od dane podĐa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. V súlade s § 152b ods. 5 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateĐovi oprávnené výdavky na športovú þinnosĢ dieĢaĢa predložením dokladu do 30 dní odo dĖa jeho vydania oprávnenou osobou, t.j. športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb športu, ktorého súþasĢou musí byĢ meno a priezvisko dieĢaĢa, ktoré vykonáva športovú þinnosĢ, a obdobie, na ktoré sa vzĢahuje tento doklad. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú þinnosĢ dieĢaĢa posudzuje zamestnávateĐ ku dĖu zaþatia obdobia, na ktoré sa vzĢahuje doklad podĐa prvej vety. V prípade splnenia podmienok zamestnávateĐ zamestnancovi poskytne príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa po predložení dokladu v najbližšom výplatnom termíne urþenom u zamestnávateĐa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateĐ nedohodne so zamestnancom inak. ZamestnávateĐ v nadväznosti na požiadavky § 152b ZP pri úþtovaní oprávnených nákladov príspevku na športovú þinnosĢ dieĢaĢa má vyžadovaĢ, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže spl

v registri právnických osôb v športe a identi kácia dieĢaĢa (meno a priezvisko), ktoré vykonáva športovú þinnosĢ. SúþasĢou dokladu je aj obdobie, na ktoré sa vzĢahuje tento doklad, aby zamestnávateĐ mohol ku dĖu zaþatia obdobia, na ktoré sa vzĢahuje doklad, posúdiĢ, splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú þinnosĢ dieĢaĢa. Rovnako dôležité je aj preukázanie úhrady výdavkov zamestnanca na športovú þinnosĢ dieĢaĢa u oprávnenej osoby, nakoĐko oprávnené výdavky sú preukázané výdavky zamestnanca na ustanovenú þinnosĢ dieĢaĢa. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovaĢ na príspevok na športovú þinnosĢ, ak zamestnávateĐ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého dokladu, ktorý nevystavila oprávnená osoba, t.j. športová organizácia zapísaná v registri právnických osôb v športe. Rovnako toto ustanovenie nemožno aplikovaĢ aj na príspevok na športovú þinnosĢ, ak zamestnávateĐ poskytne príspevok na základe dokladu bez identi kaþných údajov (mena a priezviska) dieĢa, resp. ak by doklad neobsahoval obdobie, na ktoré sa tento doklad vzĢahuje. Zamestnanec k žiadosti o príspevok na športovú þinnosĢ prikladá kópiu úþtovného dokladu a originál predloží zamestnávateĐovi len k nahliadnutiu, ak ho zamestnávateĐ oĖ požiada.

Príklad

Zamestnanec v apríli 2020 požiadal zamestnávateĐa o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa. Oprávnené výdavky na športovú þinnosĢ predložil dokladom do 30 dní odo dĖa jeho vydania športovou organizáciou. Zamestnanec splnil všetky ustanovené podmienky, ale v doklade mu športová organizácia fakturovala oprávnené výdavky za IV. Q 2019 a I. Q. 2020 v sume 600 €. ZamestnávateĐ poskytol zamestnancovi príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, ktorý vypoþítal zo sumy oprávnených výdavkov vynaložených DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 za I. Q. 2020, t. .j. zo sumy 300 € a splnenie podmienok na poskytnutie príspevku posúdil zamestnávateĐ k 1. 1. 2020. Môže zamestnávateĐ príspevok v sume 165 € oslobodiĢ od dane z príjmov? V súlade s § 52zzf ZDP oslobodenie od dane z príjmov podĐa § 5 ods. 7 psím. b) ZDP v znení úþinnom od 1. 1. 2020 sa použije na športovú þinnosĢ dieĢaĢa, ktorú dieĢa vykonáva po 31. 12. 2019 a preto zamestnávateĐ môže príspevok v sume 165 € (55 % zo sumy 300 €) oslobodiĢ od dane. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP možno aplikovaĢ aj na príspevok na športovú þinnosĢ, ak zamestnávateĐ poskytne zamestnancovi príspevok v roku 2020 na základe predloženého dokladu vystaveného oprávnenou osobu do 31. 12. 2019, ale na obdobie roka 2020, priþom úhrada za tieto výdavky bola vykonaná zamestnancom v roku 2020. Kećže ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nadobúda úþinnosĢ 1. 1. 2020, rozhodujúcou skutoþnosĢou je to, že musí ísĢ o oprávnené výdavky zamestnanca podĐa § 152b ZP uhradené zamestnancom od 1. 1. 2020, t.j. po 31. 12. 2019, bez ohĐadu na to, kedy oprávnená osoba doklad vystavila.

Príklad

Vlastné dieĢa zamestnanca zaþne od 1. 4. 2020 vykonávaĢ športovú þinnosĢ pre športový klub, ktorý je zapísaný v registri právnických osôb v športe a rovnako aj dieĢa je registrované k tomuto klubu. Zamestnanec po uplynutí štvrĢroka uhrádza výdavky za túto športovú þinnosĢ v sume 300 €. Kećže dieĢa šesĢmesaþnú príslušnosĢ k tomuto športovému klubu dosiahne až k 1. 10. 2020, potom výdavky zamestnanca na športovú þinnosĢ za druhý a tretí štvrĢrok 2020 nie sú považované za oprávnené. DĖa 25. 1. 2021 zamestnanec prevzal dve faktúry od športového klubu za športovú þinnosĢ dieĢaĢa, a to faktúra za obdobie štvrtého štvrĢroka 2020 na 300 € a faktúra za športovú þinnosĢ na I. štvrĢrok 2021 v sume 350 €. Obidve sumy zamestnanec uhradil v januári 2021. Môže zamestnanec vo februári 2021 požiadaĢ zamestnávateĐ o príspevok na športovú þinnosĢ dieĢa za kalendárny rok 2020 (opráv-

nené výdavky 300 €) a 2021 (oprávnené výdavky 350 €). Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, zamestnávateĐ môže zamestnancovi poskytnúĢ príspevok na športovú þinnosĢ dieĢaĢa v súlade s § 152b ZP za rok 2020 (55 % zo sumy 300 €) a za rok 2021 (55 % zo sumy 350 €). Ŷ

v odseku 7 písm. c) je oslobodený ako nepeĖažný bene t aj hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateĐom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.

Príklad

ZamestnávateĐ denne na pracovisku poskytuje svojim zamestnancom sladené alebo nesladené nápoje. Priemerné mesaþné náklady na tieto nápoje sú 25 eur na zamestnanca. Kećže ide o poskytnutie nealkoholických nápojov na pracovisku v nepeĖažnej forme, ide o príjem, ktorý je u zamestnanca oslobodený od dane. ZamestnávateĐ zamestnancovi sumu 25 eur nezdaĖuje.

Príklad

SpoloþnosĢ mesaþne poskytuje svojim zamestnancom nanþný príspevok na nealkoholické nápoje v sume 15 eur. Za tieto nanþné prostriedky si zamestnanec nakúpi nealkoholické nápoje, ktoré spotrebuje na pracovisku poþas výkonu práce. Kećže ide o poskytnutie peĖažného príspevku na nealkoholické nápoje, ide o zdaniteĐný príjem zamestnanca a zamestnávateĐ zamestnancovi sumu 15 eur zdaní spolu s jeho mesaþnou mzdou. Ŷ

v odseku 7 písm. d) je od dane oslobodené aj použitie rekreaþného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateĐom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deĢom, ktoré sa na úþely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreaþného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. alebo športového zariadenia zamestnávateĐa

teĐ sumu 50 eur zdaní zamestnancovi v mesiaci

má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto úþelom. V tejto súvislosti však nemožno uznaĢ zakúpenie rekreaþných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznaĢ možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie þasti rekreaþného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznaĢ ani poskytnutie nanþných prostriedkov.

nancovi športové zariadenie, ale poskytol mu nanþné prostriedky v sume 50 eur.

môže ísĢ aj o také zariadenie, preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí 1 zamestnancom ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateĐa, ale preto, že zamestnávateĐ neposkytol zamest-

Príklad

SpoloþnosĢ uzatvorí zmluvu s mestskou plavárĖou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používaĢ zamestnanci tejto spoloþnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deĖ hradí spoloþnosĢ na základe vystavených faktúr mestskou plavárĖou. NepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.

Príklad

SpoloþnosĢ prostredníctvom cestovnej kancelárie rezervuje v Chorvátsku dva rekreaþné penzióny na letné mesiace. Náklady na prevádzku a využívanie týchto penziónov uhrádza spoloþnosĢ na základe vystavených faktúr cestovnou kanceláriou. Rezervované penzióny spoloþnosĢ poskytuje svojim zamestnancom bezodplatne. Takouto formou poskytnuté nepeĖažné plnenie je u zamestnancov oslobodeným príjmom od dane. Ak by spoloþnosĢ zamestnancom preplatila aj cestovné náhrady v súvislosti s poskytnutím takýchto zariadení, táto suma je u zamestnanca zdaniteĐným príjmom.

Príklad

SpoloþnosĢ zo sociálneho fondu raz roþne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do tnescentra v hodnote 50 eur, prostredníctvom ktorej má zabezpeþený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateĐ preplatí túto permanentku v plnej sume. Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnáva

v odseku 7 písm. m) je oslobodenie jedného z dôležitých a každodenných nepeĖažných bene tov od zamestnávateĐa, ktorým je ním zabezpeþená doprava zamestnancov na svoje pracovisko, po splnení urþitých podmienok a do zákonom stanovenej výšky. U zamestnancov je príjem poskytnutý formou nepeĖažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateĐa za úþelom zabezpeþenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späĢ podĐa § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP oslobodený od dane vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateĐovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca. Uvedené oslobodenie však platí len v prípade, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoĖ 1. 60 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom na zabezpeþenie takejto dopravy, priþom ak by táto úhrada od zamestnancov v úhrne túto sumu nedosahovala (aspoĖ 60 % z výdavkov zamestnávateĐa), potom sa do základu dane (þiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo 2. 30 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom na zabezpeþenie takejto dopravy, ale len za podmienky, že • prevažujúca þinnosĢ zamestnávateĐa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a • takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenþného poþtu zamestnancov (urþí sa v nadväznosti na Vyhlášku Štatistického úradu DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 Slovenskej republiky þ. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisĢovaní na roky 2018 až 2020). Ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne uvedenú sumu (aspoĖ 30 % z výdavkov zamestnávateĐa), potom sa do základu dane (þiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca. Na strane zamestnávateĐa je zabezpeþenie dopravy ako daĖový výdavok upravené v § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP, podĐa ktorého sú daĖovými výdavkami výdavky zamestnávateĐa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späĢ z dôvodu, že verejným poskytovateĐom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateĐne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateĐa a zamestnávateĐ na tento úþel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasi kácie produktov 29.10.3. Na úþely oslobodenia nepeĖažného príjmu zamestnanca od dane musia byĢ splnené podmienky: • preukázateĐnosti neexistencie inej formy pravidelnej verejnej hromadnej dopravy, ktorá by zamestnancom umožnila prepravu do zamestnania podĐa potrieb a požiadaviek zamestnávateĐa, • participácie zamestnancov na úhrade zamestnávateĐom preukázateĐne vynaložených nákladov v úhrne, vo výške najmenej 60 %; u zamestnancov výrobného podniku zabezpeþujúcich plynulý chod výroby v rámci viaczmennej prevádzky vo výške najmenej 30 %. V prípade zamestnancov výrobného podniku, uplatĖujúcich si oslobodenie od dane vo vyššej sume, musí byĢ splnená aj podmienka, využívania tohto spôsobu dopravy aspoĖ 30 %-ným poþtom zamestnancov z ich celkového priemerného evidenþného poþtu. Ak úhrada za dopravu od všetkých zamestnancov nedosiahne ustanovenú sumu, rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 60 % resp. 30 % zo sumy výdavkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom a úhradou od všetkých za-

mestnancov, pripadajúci na zamestnanca, sa zahrnie do základu dane (þiastkového základu dane) tohto zamestnanca.

Príklad

ZamestnávateĐ vykonáva prepravu svojich zamestnancov zo sídla spoloþnosti na prevádzku zamestnávateĐa motorovým vozidlom, kód klasi kácie 29.10.3 (prostriedky hromadnej dopravy min. pre 10 osôb). S úþinnosĢou od 1. 1. .2018 je nastavené oslobodenie dopravy poskytnutej zamestnancom v § 5 ods. 7 ZDP. V prípade, ak sa zamestnanci nebudú podieĐaĢ na preprave zamestnávateĐa, musia im byĢ zrazené preddavky daĖ a odvody za nepeĖažný príjem, ak by sa zamestnávateĐ rozhodol, že nebude považovaĢ výdavky za prepravu zamestnancov za daĖovo uznaný výdavok? Oslobodenie sa týka aj tých zamestnávateĐov, kde sa zamestnanci dostavia do sídla spoloþnosti na vlastné náklady a následne ich zamestnávateĐ prepraví na prevádzku zamestnávateĐa (preprava zamestnancov medzi jednotlivými prevádzkami zamestnávateĐa)? V súlade s § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je od dane z príjmov oslobodené nepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateĐa za úþelom zabezpeþenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späĢ v ustanovenej výške za ustanovených podmienok. Ide o prepravu zamestnancov do zamestnania a späĢ, kedy verejným poskytovateĐom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateĐne vykonáva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateĐa, t.j. preprava zamestnancov z urþeného miesta, napr. z miesta bydliska, na miesto pravidelného pracoviska. Ak zamestnávateĐ poskytuje zamestnancom prepravu len medzi jednotlivými svojimi prevádzkami, išlo by o vnútropodnikovú prepravu, ktorá nie je u zamestnancov zdaniteĐným príjmom zo závislej þinnosti. Za takúto vnútropodnikovú dopravu by sa dala považovaĢ aj preprava z miesta sídla spoloþnosti/zamestnávateĐa, ktoré je u prepravovaných zamestnancov považované za pravidelné pracovisko a jeho prevádzkami. S úþinnosĢou od 1. 1. 2021 sa výpoþet zamestnaneckého bene tu zjednodušuje Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. a to v tom smere, že oslobodeným plnením

nepeĖažné plnenie poskytnuté zamest1 jenancovi zamestnávateĐom za úþelom zabez-

peþenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späĢ podĐa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesaþne. Ak nepeĖažné plnenie vypoþítané z prostriedkov preukázateĐne vynaložených zamestnávateĐom prepoþítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podĐa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. V nadväznosti na túto úpravu, prechodné ustanovenie § 52zzb uvádza, že oslobodenie dopravy podĐa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP v znení úþinnom od 1. 1. 2021 sa prvýkrát použije pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späĢ po 31. 12. 2019.

Príklad

ZamestnávateĐ v januári 2021 zabezpeþí dopravu pre svojich zamestnancov, nakoĐko verejná hromadná doprava k jeho prevádzke nie je. Dopravcovi uhradil 2 000 eur za dopravu v pracovných dĖoch, priþom doprava bola zabezpeþená 45 miestnym autobusom. Akým spôsobom rozpoþíta a dodaní takúto dopravu svojim zamestnancom? S úþinnosĢou od 1. 1. 2021 nie je jednou z podmienok oslobodenia nepeĖažného plnenia poskytnutého zamestnancom pri zabezpeþení dopravy aj þiastoþná úhrada tejto dopravy zamestnávateĐovi. Ak by teda zamestnávateĐ nepožadoval vôbec úhradu od svojich zamestnancov, prepoþíta celú úhradu (fakturovanú sumu) za poskytnutú dopravu na poþet miest v autobuse, t.j. 2 000 eur/45 miest, þo je suma na jedného zamestnanca 44,44 eur. Kećže uvedená suma neprevyšuje maximálnu výšku oslobodeného príjmu na dopravu 60 eur, celá suma takto poskytnutého plnenia bude u zamestnanca oslobodená. Uvedeným spôsobom sa urþí nepeĖažné plnenie na zamestnanca bez ohĐadu na skutoþnosĢ, þi bol plne obsadený autobus zamestnancom a þi zamestnanec sa prepravoval každý deĖ v mesiaci, ale musí ísĢ o zamestnanca, ktorý využíva v danom mesiaci takúto dopravu.

v § 5 ods. 7 písm. n) a o) ZDP sa s úþinnosĢou od 1. 5. 2018 zaviedli úpravy týkajúce sa špeciálne vymedzených príjmov, vyplácaných pri príležitosti letných a vianoþných dovoleniek. Jedná sa o peĖažné plnenie, ktoré môže zamestnávateĐ poskytnúĢ zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13. mzda) a peĖažné plnenie, ktoré môže zamestnávateĐ poskytnúĢ zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianoþných sviatkov (tzv. 14. mzda). Tieto inštitúty poskytnú zamestnávateĐovi možnosĢ, nie povinnosĢ, odmeĖovaĢ zamestnanca v mesiaci jún (platí pre tzv. 13. mzdu) a v mesiaci december (platí pre tzv. 14. mzdu) okrem mzdy aj týmto peĖažným plnením, priþom ich dobrovoĐné poskytovanie zamestnávateĐmi je s úþinnosĢou od 1. mája 2018 a postupne v nasledujúcich rokoch za splnenia podmienok ustanovených v osobitných predpisoch, a to v ZDP, v zákone þ. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v zákone þ. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, daĖovo aj odvodovo zvýhodĖované. PodĐa § 5 ods. 7 písm. n) je od dane oslobodená suma peĖažného plnenia za prácu alebo za plnenie služobných úloh pri príležitosti letných dovoleniek podĐa § 118 ods. 4 písm. a) ZP, § 20 ods. 1 písm. f) zákona þ. 553/2003 Z. z. o odmeĖovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona þ. 63/2018 Z. z. (ćalej len „zákon þ. 553/2003 Z. z.“) a § 142 ods. 1 písm. g) zákona þ. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona þ. 63/2018 Z. z. (ćalej len „zákon þ. 55/2017 Z. z.“) vyplatená v termíne jún (letné dovolenky) podĐa § 130 ods. 2 ZP, § 20 ods. 2 zákona þ. 553/2003 Z. z. a § 142 ods. 5 zákona þ. 55/2017 Z. z. najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateĐov. Uvedené plnenie sa však oslobodzuje len za splnenia podmienok, že je – najmenej vo výške priemerného mesaþného zárobku (funkþného platu) zamestnanca (§ 134 ZP, § 29 ods. 2 zákona þ. 553/2003 Z. z. a § 160 ods. 2 zákona þ. 55/2017 Z. z.) a – pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzĢah DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 zamestnanca u tohto zamestnávateĐa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoĖ 24 mesiacov. Do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzĢahuje oslobodenie. S úþinnosĢou od 1. 3. 2019 sa zákonom þ. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ćalej len „zákon þ. 54/2019 Z. z.“) mení podmienka výplaty mzdy pri príležitosti letných dovoleniek (13. platu) najmenej vo výške priemerného mesaþného zárobku (funkþného platu) zamestnanca na podmienku výplaty najmenej 500 eur od jedného zamestnávateĐa. Zmena podmienky urþenej pre oslobodenie tzv. 13. platu v § 5 ods. 7 písm. o) ZDP sa prvýkrát použila na sumu peĖažného plnenia vyplatenú v mesiaci jún 2019 (§ 52zx ZDP). Uvedené znamená, že pre 13. plat, každoroþne vyplácaný v júni kalendárneho roka, bude postaþovaĢ, ak bude tento plat vyplatený najmenej vo výške 500 eur a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzĢah zamestnanca u tohto zamestnávateĐa k 30. 4. príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoĖ 24 mesiacov PodĐa § 5 ods. 7 písm. o) je od dane oslobodená suma peĖažného plnenia za prácu alebo za plnenie služobných úloh pri príležitosti vianoþných sviatkov podĐa osobitných predpisov vyplatená v termíne december (vianoþné sviatky) podĐa osobitných predpisov najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateĐov. Uvedené plnenie sa však oslobodzuje len za splnenia podmienok, že je – najmenej vo výške priemerného mesaþného zárobku (funkþného platu) zamestnanca (§ 134 ZP, § 29 ods. 2 zákona þ. 553/2003 Z. z. a § 160 ods. 2 zákona þ. 55/2017 Z. z.) a – pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzĢah zamestnanca u tohto zamestnávateĐa k 31. októbru príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoĖ 48 mesiacov, a – za príslušné zdaĖovacie obdobie bolo zamestnancovi vyplatené peĖažné plnenie pri príležitosti letných dovoleniek, na ktoré sa vzĢahuje oslobodenie podĐa písmena n).

Do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzĢahuje oslobodenie.

Príklad

ZamestnávateĐ vyplatí v júni 2019 mzdu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek v sume 500 eur, priþom priemerný mesaþný zárobok zamestnanca je 1 000 eur. Má tento príjem oslobodený od dane? VzhĐadom na úpravu v § 5 ods. 7 písm. n) ZDP úþinnú od 1. 3. 2019, už zamestnávateĐ nemusí vyplatiĢ mzdu pri príležitosti letnej dovolenky najmenej vo výške priemerného mesaþného zárobku, ale postaþuje, ak je vyplatená najmenej vo výške 500 eur. Ak teda zamestnanec splnil aj druhú podmienku a to dĎžku nepretržitého pracovnoprávneho vzĢahu 24 mesiacov u vyplácajúceho zamestnávateĐa, má tento príjem oslobodený od dane.

Príklad

ZamestnávateĐ vyplatí v decembri 2019 mzdu pri príležitosti obdobia vianoþných dovoleniek v sume 800 eur, priþom priemerný mesaþný zárobok zamestnanca je 1 000 eur. Je táto mzda u zamestnanca oslobodená od dane? Nie. Nárok na oslobodenie nevzniká, pretože výška mzdy pri príležitosti obdobia vianoþných dovoleniek nedosahuje priemerný mesaþný zárobok zamestnanca. Do základu dane sa zahrnie suma 800 eur.

Príklad

Zamestnanec poberá mzdu od dvoch zamestnávateĐov, priþom každý mu vyplatil mzdu aj pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. Ako sa bude postupovaĢ pri oslobodení podĐa § 5 ods. 7 písm. n), keć je možné oslobodiĢ v úhrnnej sume mzdu vo výške 500 eur a každý zo zamestnávateĐov mu predmetné oslobodenie uplatnil už v priebehu roka? Prvý zamestnávateĐ vyplatí zamestnancovi mzdu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek v sume 500 eur. Druhý zamestnávateĐ vyplatí zamestnancovi mzdu pri príležitosti letných dovoleniek v sume 600 eur. Suma oslobodenia od prvého zamestnávateĐa je 500 eur, pretože mzda pri príležitosti obdobia letných dovoleniek Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. od tohto zamestnávateĐa spĎĖa podmienky na

s postupom pri mzde pri príležitosti pracovného

kisto spĎĖa podmienky na oslobodenie, takže je možné oslobodiĢ sumu do výšky 500 eur. Súbeh uplatnených oslobodení sa vyrovná v roþnom zúþtovaní, kde sa zohĐadní najvyššia možná suma oslobodenia 500 eur.

zárobku zamestnanca uvedie zamestnávateĐ na potvrdení o zdaniteĐných príjmoch zo závislej þinnosti podĐa § 39 ods. 5 ZDP.

výroþia alebo životného výroþia – § 134 ods. 7 Mzda pri príležitosti obdobia let1 oslobodenie. ných dovoleniek od druhého zamestnávateĐa ta- a ods. 11 ZP). Sumu priemerného mesaþného

Príklad

Ak zamestnávateĐ skonþí pracovný pomer zamestnancom k 29. 4., 30. 4. alebo 3. 5., a rozhodne sa vyplatiĢ tomuto zamestnancovi ešte tzv. 13. plat v mesiaci jún, ako sa uplatní oslobodenie podĐa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP? ZamestnávateĐ môže vyplatiĢ 13. mzdu aj tomu zamestnancovi, ktorému sa skonþil pracovný pomer u tohto zamestnávateĐa k: • 29. 4. – avšak v tomto prípade nie je možné uplatniĢ oslobodenie (úĐavu) pri výplate 13. mzdy, nakoĐko nie je splnená podmienka þasového testu trvania pracovnoprávneho vzĢahu k 30. 4. • 30. 4. – zamestnávateĐ môže uplatniĢ oslobodenie (úĐavu) pri výplate 13. mzdy vzhĐadom na to, že podmienku þasového testu zamestnanec splnil. ZamestnávateĐ prihlási zamestnanca do registra poistencov na 1 deĖ v júni kalendárneho roka, ak sú splnené podmienky podĐa § 129 ZP. • 3. 5. – zamestnávateĐ uplatní oslobodenie (úĐavu) vo výplatnom termíne v júni kalendárneho roka (výplata za máj). Obdobne sa postupuje aj v prípade vyplácania 14. mzdy, ak zamestnanec skonþí pracovný pomer k 30. 10, 31. 10. alebo 1. 11.

Príklad

Akým spôsobom sa urþí výška priemerného mesaþného zárobku pre 14. plat? V súlade s ustanovením § 134 ZP zisĢuje zamestnávateĐ priemerný zárobok na pracovnoprávne úþely zo mzdy zúþtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny štvrĢrok, predchádzajúci štvrĢroku, v ktorom sa zisĢuje priemerný zárobok. Na úþely výpoþtu priemerného mesaþného zárobku sa 14. mzda môže rozpoþítaĢ rovnomerne na nasledujúce dva kalendárne štvrĢroky (ZP presné pravidlo neobsahuje, ale je možná aj analógia

Príklad

Ako sa posudzuje nepretržitosĢ trvania pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) vzĢahu? Ak pracovnoprávny vzĢah u jedného zamestnávateĐa bol zložený z viacerých bezprostredne za sebou nasledujúcich pracovných pomerov, resp. v kombinácii s dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u tohto zamestnávateĐa, podmienka nepretržitosti trvania pracovnoprávneho vzĢahu je splnená. Pojem „pracovnoprávny vzĢah“ zahĚĖa aj pracovný pomer aj pracovnoprávny vzĢah na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Príklad

VzĢahuje sa oslobodenie 13. a 14. platu aj pre „dohodárov“? Na zamestnanca pracujúceho na dohodu sa nevzĢahuje ustanovenie § 118 ods. 4 ZP a teda mu zamestnávateĐ nemôže vyplatiĢ tento druh príjmu, t.j. mzdu za prácu vyplácanú pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianoþných sviatkov. ZamestnávateĐ nevypláca „dohodárovi“ mzdu podĐa § 118 ZP, ale vypláca mu odmenu podĐa § 224 ZP. Navyše u zamestnanca, vykonávajúceho práce na základe dohody mimo pracovného pomeru, nie je možné vypoþítaĢ priemerný mesaþný zárobok, nakoĐko sa na nich nevzĢahuje ustanovenie § 134 ZP. Zamestnanec, ktorého pracovnoprávny vzĢah u zamestnávateĐa bol poþas skúmaného obdobia 24 (48) mesiacov založený na urþitú dobu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, avšak k 30. aprílu (31. októbru) pracoval u tohto zamestnávateĐa na pracovný pomer, môže mu tento zamestnávateĐ vyplatiĢ 13. mzdu (resp. 14. mzdu). S ohĐadom na dĎžku trvania pracovného pomeru zamestnanca použije zamestnávateĐ na úþely stanovenia minimálnej výšky 13. resp. 14. mzdy jeho pravdepodobný mesaþný zárobok. Tu je však potrebné upozorniĢ, že ak dôjde DaĖové a úþtovné zákony 2020

§5 k zmene uzatvoreného pracovného vzĢahu z dohody na pracovný pomer pred vyplatením 13.teho alebo 14.-teho platu, správca dane môže postupovaĢ pri kontrole v kontexte ustanovenia § 3 ods. 6 daĖového poriadku a zisĢovaĢ, þi nedošlo uzatvorením pracovného pomeru k úþelovému obchádzaniu správneho zdanenia príjmu zo závislej þinnosti (napr. opakovane uzatvorené dohody o pracovnej þinnosti od 1. 5. 2016 do 28. 2. 2018, od 1. 3. 2018 – 30. 4. 2018 pracovný pomer, od 1. 5. 2018 opäĢ dohoda).

Príklad

Je splnená podmienka nepretržitého trvania pracovnoprávneho vzĢahu zamestnanca k zamestnávateĐovi, ak došlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzĢahu na základe vkladu podniku fyzickej osoby do spoloþnosti s ruþením obmedzeným (ćalej len „s.r.o.“)? PodĐa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP, je od dane z príjmov oslobodený tzv. 13. plat, vyplatený v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateĐov, ak suma takto vyplateného tzv. 13. platu, na ktorú sa vzĢahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške 500 eur od jedného zamestnávateĐa a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzĢah zamestnanca u tohto zamestnávateĐa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoĖ 24 mesiacov. Do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len príjem prevyšujúci sumu, na ktorú sa vzĢahuje oslobodenie. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skonþenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateĐovi (§ 110 ods. 2 ZP). V zmysle § 5 ods. 7 písm. n) ZDP je podmienka nepretržitosti pracovnoprávneho vzĢahu splnená, ak pracovnoprávny vzĢah zamestnanca u tohto konkrétneho zamestnávateĐa k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka trvá nepretržite aspoĖ 24 mesiacov. Legislatívna skratka „zamestnávateĐ“ je uvedená v § 2 písm. aa) ZDP, podĐa ktorého je zamestnávateĐom platiteĐ príjmov podĐa § 5 ZDP. Ak v súvislosti s vykonávaním závislej práce na základe pracovnoprávneho vzĢahu v testova-

nom období pracuje zamestnanec v nadväznosti na § 2 písm. aa) ZDP pre rôznych zamestnávateĐov, na úþely oslobodenia od dane podĐa § 5 ods. 7 písm. n) ZDP nie je možné prihliadaĢ na takýto pracovnoprávny vzĢah ako na nepretržitý, a to ani v prípade, ak došlo k zmene zamestnávateĐa z dôvodu prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzĢahov v súlade s osobitným predpisom. Ŷ

v § 5 ods. 7 písm. p) ZDP je oslobodené nepeĖažné plnenie zamestnávateĐa poskytnuté formou zabezpeþenia ubytovania v zákonom urþených prípadoch. Oslobodenie sa však týka nepeĖažného bene tu pre zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere (§ 42 ZP) u zamestnávateĐa, ktorého prevažujúca þinnosĢ je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, ak tento zabezpeþuje ubytovanie svojmu zamestnancovi podĐa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu ZDP. Toto oslobodenie je v úhrnnej sume najviac 60 eur mesaþne, ktoré sa urþí v pomernej výške podĐa poþtu dní, v ktorých bolo zabezpeþené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto urþené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú þasĢ zodpovedajúcu výške podĐa poþtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteĐných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Na strane zamestnávateĐa je v § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, uvedené, že za daĖové výdavky zamestnávateĐa sa považujú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasi kácie stavieb 112 a 113 podĐa Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky þ. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasi kácia stavieb, ak prevažujúca þinnosĢ zamestnávateĐa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahĚĖa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoloþným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahĚĖa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely. U zamestnávateĐa, ktorého prevažujúcou þinnosĢou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpeþenie ubytovania Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. pre zamestnancov sú daĖovým výdavkom len

Ak by išlo o bene t, ktorý je ako oslo-

tívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateĐa podĐa § 19 ods. 1 ZDP, zároveĖ sa celá výška bene tu rozpoþítaná zamestnancom zdaní v rámci ich vyplácanej mesaþnej mzdy. ZároveĖ v § 21 ods. 1 písm. f) je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateĐ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy považuje aj nepeĖažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za úþelom zabezpeþenia jeho ubytovania. S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 sa tento nepeĖažný bene t zvyšuje na sumu 100 eur mesaþne, priþom podĐa prechodného ustanovenia § 52zza od. 1 ZDP sa toto zvýšené oslobodenie použije pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019. Ŷ odsek 7 sa dopĎĖa písmenom r) s úþinnosĢou od 1. 1. 2022, v ktorom sa zavádza nový druh oslobodeného nepeĖažného bene tu poskytnutého zamestnávateĐom zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaĖovacie obdobie od všetkých zamestnávateĐov, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zamestnávateĐ takto vynaložené prostriedky neuplatní ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie zdaniteĐných príjmov [§ 2 písm. i)]. Do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Uvedené oslobodenie dopĎĖa presne vymedzené nezdaĖované zamestnanecké bene ty o skupinu nepomenovaných bene tov, kde ak sa zamestnávateĐ rozhodne poskytnúĢ nejaký bene t zamestnancovi a neuplatní si výdavok naĖ vo svojich daĖových výdavkoch, môže zamestnancovi takýto bene t oslobodiĢ od dane, ale len v úhrnnej roþnej výške 500 eur. Ak by mal zamestnanec viacerých zamestnávateĐov, sumu 500 eur môže maĢ v prípade týchto bene tov oslobodenú v úhrnnej výške od všetkých zamestnávateĐov. Ide napr. o bene ty, kde zamestnávateĐ zabezpeþuje parkovanie pre zamestnancov, alebo usporiada remné veþierky, športové súĢaže pre svojich zamestnancov.

ubytovanie, tieto nepodliehajú oslobodeniu podĐa tohto ustanovenia, nakoĐko majú svoje špeciálne úpravy v iných ustanoveniach ZDP. Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateĐa, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie. V nadväznosti na uvedené, prechodné ustanovenie § 52zzc upravuje, že ustanovenie § 5 ods. 7 písm. r) v znení úþinnom od 1. januára 2022 sa použije až na nepeĖažné plnenie poskytnuté a zúþtované zamestnancom po 31. decembri 2021.

bodený riešený v iných ustanoveniach ZDP ak je tento bene t upravený a dohodnutý 1 vtedy, ako napr. rekreácie, vzdelávanie, doprava, so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolek-

§6 Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (1) Príjmami z podnikania sú a) príjmy z poĐnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,24) b) príjmy zo živnosti,25) c) príjmy z podnikania vykonávaného podĐa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoloþníkov verejnej obchodnej spoloþnosti a komplementárov komanditnej spoloþnosti podĐa odsekov 7 a 8. (2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,27) pri ktorých daĖovník uplatnil postup podĐa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, b) z þinností,28) ktoré nie sú živnosĢou ani podnikaním, c) znalcov a tlmoþníkov za þinnosĢ podĐa osobitného predpisu,29) d) z þinností sprostredkovateĐov podĐa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosĢou,29a) e) príjmy z þinnosti športovca alebo športového odborníka podĐa osobitného predpisu29aa) vráDaĖové a úþtovné zákony 2020

§6

tane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab) (3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteĐností vrátane príjmov z prenájmu hnuteĐných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteĐnosti. (4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daĖovník uplatnil postup podĐa § 43 ods. 14. (5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej þinnosti je aj a) príjem z akéhokoĐvek nakladania s obchodným majetkom daĖovníka, b) úroky z peĖažných prostriedkov na bežných úþtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, c) príjem z predaja podniku alebo jeho þasti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,30) d) výška odpusteného dlhu alebo jeho þasti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. (6) Na zistenie základu dane (þiastkového základu dane) z príjmov podĐa odsekov 1 a 2 a základu dane (þiastkového základu dane) z príjmov podĐa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. DaĖovník s príjmami podĐa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daĖovú stratu, upraví základ dane (þiastkový základ dane) podĐa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateĐné daĖové výdavky spojené s príjmami podĐa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na úþely zistenia základu dane môžu znížiĢ len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho þasti podĐa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaĖovacom období, v ktorom bol dlh odpustený. (7) Základom dane (þiastkovým základom dane) spoloþníka verejnej obchodnej spoloþnosti je þasĢ základu dane verejnej obchodnej spoloþnosti zisteného podĐa § 17 až 29. Táto þasĢ základu dane sa urþí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeĐuje zisk podĐa spoloþenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoloþnosĢ podĐa § 17 až 29 daĖovú stratu, roz-

deĐuje sa na spoloþníka þasĢ tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoloþníka verejnej obchodnej spoloþnosti na likvidaþnom zostatku pri likvidácii spoloþnosti a vyrovnací podiel pri zániku úþasti spoloþníka v obchodnej spoloþnosti. (8) Základom dane (þiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoloþnosti je þasĢ základu dane komanditnej spoloþnosti zisteného podĐa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto þasĢ základu dane sa urþí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeĐuje þasĢ zisku pripadajúca na komplementára podĐa spoloþenskej zmluvy, inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoloþnosĢ podĐa § 17 až 29 daĖovú stratu, rozdeĐuje sa na komplementára þasĢ tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoloþnosti na likvidaþnom zostatku pri likvidácii spoloþnosti a vyrovnací podiel pri zániku úþasti komplementára v komanditnej spoloþnosti. (9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na úþely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiĢ spoloþník verejnej obchodnej spoloþnosti alebo komplementár komanditnej spoloþnosti a o výdavky podĐa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach. (10) Ak daĖovník, ktorý nie je platiteĐom dane z pridanej hodnoty, alebo daĖovník, ktorý je platiteĐom dane z pridanej hodnoty len þasĢ zdaĖovacieho obdobia, neuplatní preukázateĐné daĖové výdavky, môže uplatniĢ výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 20 000 eur. Ak daĖovník s príjmami podĐa odseku 4 nie je platiteĐom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteĐom dane z pridanej hodnoty len þasĢ zdaĖovacieho obdobia, neuplatní preukázateĐné výdavky, môže uplatniĢ výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov najviac do výšky 20 000 eur. Ak daĖovník uplatní výdavky podĐa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daĖové výdavky daĖovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daĖovník povinný platiĢ v súvislosti s dosahovaním príjmov podĐa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaĖovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daĖovník uplatniĢ vo výdavkoch v preukázanej výške. DaĖovník poþas uplatĖovania výdavkov týmto spôsobom je poZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

vinný viesĢ evidenciu v rozsahu evidencie podĐa

oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú

11 písm. a) a d). pri svojej þinnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj 1 odseku (11) Ak daĖovník uplatĖuje pri príjmoch uve- príjem z ich predaja. dených v odsekoch 1 až 4 preukázateĐne vynaložené daĖové výdavky, môže viesĢ poþas celého zdaĖovacieho obdobia daĖovú evidenciu o a) príjmoch v þasovom slede v þlenení potrebnom na zistenie základu dane (þiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĎĖajú náležitosti úþtovných dokladov,33) b) daĖových výdavkoch v þasovom slede v þlenení potrebnom na zistenie základu dane (þiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĎĖajú náležitosti úþtovných dokladov,33) c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)], d) zásobách a pohĐadávkach, e) záväzkoch. (12) Evidenciu podĐa odseku 11 je daĖovník povinný uchovávaĢ po dobu, v ktorej zanikne právo daĖ vyrubiĢ alebo dodatoþne vyrubiĢ podĐa osobitného predpisu.34) (13) Ak sa daĖovník, ktorý má príjmy podĐa odsekov 3 a 4, rozhodne úþtovaĢ v sústave jednoduchého úþtovníctva alebo podvojného úþtovníctva, aj keć táto povinnosĢ daĖovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,1) je povinný týmto spôsobom postupovaĢ poþas celého zdaĖovacieho obdobia. (14) Ak daĖovník v podanom daĖovom priznaní za príslušné zdaĖovacie obdobie uplatnil preukázateĐné daĖové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daĖového priznania za toto zdaĖovacie obdobie zmeniĢ na výdavky uplatĖované spôsobom podĐa odseku 10. Ak daĖovník v podanom daĖovom priznaní za príslušné zdaĖovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podĐa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daĖového priznania za toto zdaĖovacie obdobie zmeniĢ na preukázateĐné daĖové výdavky. (15) HnuteĐné veci a nehnuteĐnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov podĐa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteĐných vecí a nehnuteĐností sa rozdelia medzi

Komentár k § 6 Ŷ

v ods. 2 písm. a) sú zade nované príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daĖovník uplatnil postup podĐa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Príjmy autorov za vytvorenie diela, príjmy výkonných umelcov za podanie umeleckého výkonu alebo príjmy napr. vynálezcov za použitie vynálezu patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej þinnosti vtedy, ak nie sú príjmami zo závislej þinnosti podĐa § 5 ZDP, ktoré daĖovník mal vyplatené napr. na základe pracovnoprávneho vzĢahu. Na úþel správneho zaradenia príjmov k jednotlivým ustanoveniam ZDP je potrebné najskôr vyhodnotiĢ, na základe akého právneho vzĢahu daĖovník vykonáva svoju þinnosĢ, z ktorej dosahuje zdaniteĐné príjmy. Napriek tomu, že Autorský zákon nevyžaduje uzavretie zmluvy o vytvorení diela alebo podaní umeleckého výkonu písomnou formou, pre daĖové úþely a preverenie správnosti zaradenia príjmov medzi príjmy podĐa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, môže správca dane vyžadovaĢ preukázanie skutoþnosti, že ide napr. o zmluvu na vytvorenie diela na objednávku. Príjmami z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu sú aj príjmy dosiahnuté na základe iných zmlúv, v ktorých je dohodnuté vytvorenie diela alebo podanie umeleckého výkonu, ak tieto majú znaky duševného vlastníctva podĐa Autorského zákona a nejde o príjmy zo závislej þinnosti podĐa § 5 ZDP. Z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP] sa vyberie platiteĐom dane prednostne daĖ zrážkou, za predpokladu, že sa nedohodli inak a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP. Uvedené platí aj pre daĖovníkov s NDP aj s ODP, ak im takéto príjmy plynú zo zdrojov na území SR (daĖovník s ODP môže využiĢ aj postup podĐa § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP). DaĖové a úþtovné zákony 2020

§6

Príklad

ObjednávateĐ si v zmluve o vytvorení diela na objednávku objednal od autora vytvorenie nároþného umeleckého diela. Dohodli si vyplatenie odmeny v þiastoþných platbách a na platbe preddavku na materiálne zabezpeþenie, ktorá bude podliehaĢ vzájomnému vyúþtovaniu. Tieto platby mali byĢ poukázane autorovi v dohodnutých termínoch, priþom spolu neuzatvorili dohodu o nezrazení dane vyberanej zrážkou podĐa § 43 ods. 14 ZDP. Je povinný platiteĐ dane zraziĢ zrážkovú daĖ pri každej výplate þiastkovej odmeny a preddavku, alebo až po koneþnom vyúþtovaní? Ak fyzickej osobe, ktorá na základe objednávky mala vytvoriĢ autorské dielo spĎĖajúce podmienky podĐa Autorského zákona, bol vyplatený preddavok, þiastková platba alebo vyúþtovanie odmeny po odovzdaní diela, takýto príjem je príjmom, z ktorého sa vyberá daĖ zrážkou podĐa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, ak spoloþne neuzatvorili dohodu o neuplatnení zrážkovej dane podĐa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daĖ vyberanú zrážkou z príjmov z uvedených príjmov je príjem znížený o zrazený príspevok do príslušného umeleckého fondu. PlatiteĐ dane potom pri zrazení dane postupuje podĐa § 43 ods. 10 až 12 ZDP.

Príklad

Ako sa zaradia príjmy modelky za výkon jej þinnosti, ak ju vykonáva dlhodobo? Ak fyzická osoba osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradiþnej Đudovej kultúry, je výkonným umelcom. Je to najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, taneþník alebo artista, ale môže ním byĢ aj akákoĐvek iná fyzická osoba bez ohĐadu na vzdelanie, na kvalitu výkonu. Ak príjem za výkon þinnosti modelky by nebol príjmom zo závislej þinnosti podĐa § 5 ZDP, potom by mohli nastaĢ napr. tieto situácie: Ak by modelka predvádzala napr. choreogra u na základe zmluvy s autorom choreogra e, mohlo by ísĢ o podanie umeleckého výkonu a vtedy by išlo o príjmy podĐa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, z ktorých by vyplácajúci zrazil daĖ vyberanú zrážkou, ak by neuzatvorili dohodu podĐa § 43 ods. 14 ZDP.

Ak to, þo modelka vykonáva, nie je dielo a nedochádza k predvedeniu, prednesu ani k inému tvorivému vykonaniu diel podliehajúcich Autorskému zákonu, potom túto modelku nie je možné považovaĢ za výkonného umelca v zmysle § 94 Autorského zákona. Ak modelka nepredvádza uvedené dielo, nie je výkonným umelcom, potom jej odmena nie je príjmom z podania umeleckého výkonu podĐa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Predvádzaním diela nie je originál šiat, ktoré má pri prehliadke na sebe. Ak by modelka svoju þinnosĢ vykonávala ako inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ, jej príjmy by boli príjmami podĐa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP, t.j. príjmami z þinností, ktoré nie sú živnosĢou ani podnikaním. Ak by ale napr. v rámci živnostenského oprávnenia (organizovanie športových, kultúrnych a iných spoloþenských podujatí) vykonávala službu predvádzania autorských modelov, išlo by o príjmy zo živnosti podĐa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Tieto príjmy, ako aj príjmy podĐa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP sa tiež zdaĖujú osobne prostredníctvom daĖového priznania. Predmetom autorského práva je aj maĐba, kresba, náþrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia, aj koláž, tapiséria, rytina, litogra a þi iná gra ka, keramika, sklo, autorský šperk, fotogra cké dielo, dielo úžitkového umenia, a ćalšie. Dielami úžitkového umenia sú aj diela, ktoré prostriedkami výtvarného umenia vytvárajú predmety uspokojujúce potreby denného života, napr. umelecká keramika, umelecké sklo, umelecká bižutéria, umelecké textílie atć. Okrem vlastného estetického pôsobenia tieto diela plnia aj funkciu predmetov dennej potreby. Fyzická osoba môže takéto diela robiĢ bez objednávky, priþom v jednotlivom prípade je potrebné posudzovaĢ, þi sú splnené pojmové znaky diela podĐa Autorského zákona. KtorákoĐvek fyzická osoba sa môže sama rozhodnúĢ, že vlastnou tvorivou duševnou þinnosĢou vytvorí dielo a stane sa tak jeho autorom, priþom autorské právo k dielu vzniká momentom, keć je dielo objektívne vyjadrené v podobe vnímateĐnej zmyslami. Vydaním uvedených diel na vlastné náklady je ich vydanie pod vlastným menom a na vlastný úþet, priþom dielo je vydané v deĖ, keć sa oprávnene zaþalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín. Takto dosiahnutý príjem, je rovnako príjmom podĐa § 6 Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. ods. 2 písm. a) ZDP ako príjem z vydávania,

Upozornenie!

Ustanovenie § 5 ZDP vymedzuje, ktoré príja rozširovania literárnych diel 1 rozmnožovania my sú príjmami zo závislej þinnosti. Medzi takéa iných diel na vlastné náklady. Na tieto príjmy sa daĖ vyberaná zrážkou neuplatĖuje a zdaĖujú sa prostredníctvom daĖového priznania.

Poznámka Zákon þ. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona þ. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov upravuje podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach, a to na trhovisku, tržnici, stánku s trvalých stanovišĢom, verejnom priestranstve urþenom na príležitostný alebo na ambulantný predaj. Príležitostným trhom je predaj výrobkov a poskytovanie služieb na priestranstve doþasne urþenom na takýto predaj, najmä jarmoky, sezónne a výroþné trhy a sústredený predaj vlastných použitých textilných, odevných, športových a iných spotrebných výrobkov v primeranom množstve fyzickými osobami medzi sebou. PredávaĢ výrobky a poskytovaĢ služby na trhových miestach možno len na základe povolenia obce, ktorá trhové miesto zriadila, resp. ktoré zriadila iná osoba na základe povolenia obce na zriadenie trhového miesta. Ak chce na trhovom mieste predávaĢ autor svoje dielo, ktoré vytvoril na vlastné náklady, potom súþasĢou žiadosti o povolenie na predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhovom mieste je þestné vyhlásenie o tom, že je autorom výrobku, ktorý chce predávaĢ, a tento výrobok je originálom ním vytvoreného diela alebo jeho rozmnoženinou. V danom prípade teda nejde o vykonávanie živnosti ale o využívanie výsledkov duševnej tvorivej þinnosti [§ 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona] alebo o predaj autorských diel, ktoré vytvoril sám autor podĐa Autorského zákona. Ŷ

v odseku 2 písm. e) sú uvedené príjmy vybraného okruhu športovcov a športových odborníkov a to spolu s príjmami zo sponzorského, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 ZDP. Ide o príjmy • športovca a to konkrétne ¾ profesionálneho športovca,

to príjmy patrí aj príjem z þinnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu [§ 5 ods. 1 písm. m) ZDP]. Postavenie športovca upravuje zákon o športe. Úprava postavenia športovca v zákone o športe je legislatívnym odzrkadlením skutoþnosti, že v súþasnosti je možné rozoznaĢ kolektívne a individuálne športy. Ak športovú þinnosĢ vykonáva fyzická osoba samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosĢ, jedná sa o športovca, jednotlivca pôsobiaceho predovšetkým v individuálnych športoch. Športovec vykonávajúci šport ako samostatne zárobkovo þinná osoba sa musí správaĢ nezávisle a súþasĢou jeho príjmov musia byĢ vyþíslené aj náklady na dresy, trénerov, masérov, použitie športovísk, cestovné náhrady a i. Takýto športovec si vyrovnáva daĖovú povinnosĢ samostatne, a to podaním daĖového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, na ktorého sa vzĢahujú aj iné osobitné predpisy (napr. za ustanovených podmienok je platiteĐom DPH). Opak uvedenej situácie vzniká v prípade, ak športovec vykonáva športovú þinnosĢ pre športovú organizáciu v kolektívnych športoch, t.j. športovec vykonáva šport v tíme, základom þoho je vzájomná spolupráca jednotlivých þlenov tímu, priþom je športovec povinný dodržiavaĢ pokyny alebo príkazy športovej organizácie. V prípade kolektívnych športov, športovci vždy vykonávajú športovú þinnosĢ za športový klub, t.j. vždy vystupujú pod menom klubu a nemôže nastaĢ situácia, že športovú þinnosĢ vykonávajú vo svojom mene. Pre športovcov a športové organizácie je dôležité, aby sami posúdili, þi výkon športovej þinnosti vykonávaný profesionálnym športovcom, spĎĖa znaky závislej práce. Závislá práca musí byĢ vykonávaná v mene zamestnávateĐa, t.j. v mene športovej organizácie. Profesionálny športovec, ktorý vykonáva šport v kolektívnych športoch podlieha príkazom športovej organizácie, kde platí princíp podriadenosti a nadriadenosti, ktorý najviac vystihuje pracovnoprávny vzĢah a odlišuje ho od obþianskoprávnych a obchodnoprávnych vzĢahov. Ak športovec vykonáva pre športový klub þinnosĢ, ktorá má DaĖové a úþtovné zákony 2020

§6 znaky závislej práce, bez ohĐadu na jeho de níciu v príslušnom športe, musí byĢ tento vzĢah pokrytý profesionálnou charakteristikou podĐa zákona o športe. Iný stav by bol prirodzene v rozpore s týmto zákonom. Navyše zákon o športe kategóriu profesionálnych športovcov explicitne spája so zmluvou o profesionálnom výkone športu, v ktorej ustanovenia zákona o športe normujú minimálne kvalitatívne požiadavky kladené pre tento druh vzĢahu k športu. V súlade s § 46 ods. 1 zákona o športe zmluvný vzĢah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzĢah (§ 1 ods. 3 ZP). V prípade, ak napriek uvedenému, hráþi v kolektívnych športoch (hokej, futbal) so svojimi klubmi uzatvárajú zmluvy podĐa Obþianskeho zákonníka, správca dane postupuje pri správe daní v súlade s ustanoveniami daĖového poriadku, priþom v súlade s § 3 ods. 3 hodnotí dôkazy podĐa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a pritom prihliada na všetko, þo pri správe vyšlo najavo. Znamená to, že správca dane pri daĖovej kontrole zisĢuje, þi zamestnávatelia pri uzatváraní zmlúv nenahradzujú pracovnoprávne vzĢahy, napr. vzĢahmi obþianskoprávnymi alebo obchodnoprávnymi, pri ktorých využívajú zmluvné podmienky obþianskeho, resp. obchodného práva. Pri posúdení príjmu správca dane nehodnotí len obsah uzatvorených zmlúv, resp. nezameria sa len na posúdenie niektorých pojmov obsiahnutých v zmluve, ale komplexne zisĢuje všetky skutoþnosti rozhodujúce na správne zaradenie príjmu, priþom každý prípad posudzuje individuálne. ¾ amatérskeho športovca, a to vykonávajúceho šport na základe • zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak • rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, poþas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päĢ dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku, – zmluva športovca nezaväzuje k úþasti na príprave na súĢaž alebo

–

vykonáva šport v rámci jednej súĢaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súĢaží v krátkom þasovom období, • na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca, alebo Talentovaným športovcom je športovec do 23 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveĖ talentu, športových zruþnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov. • bez zmluvy, ¾ športového odborníka, a to konkrétne • trénera a inštruktora športu, • fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú þinnosĢ v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podĐa osobitného predpisu (napr. § 33 zákona þ. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13 zákona þ. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov), • fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú þinnosĢ v športe na základe odbornej spôsobilosti urþenej predpismi športového zväzu, alebo • fyzickú osobu vykonávajúcu þinnosĢ v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súĢaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosĢ.

Poznámka PosudzovaĢ uvedených športovcov alebo športových odborníkov v zmysle zákona o športe a zaradiĢ ich príjmy medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej þinnosti podĐa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP je možné, len vtedy ak uvedené fyzické osoby sú zapísané v Informaþnom systéme športu (§ 79 zákona o športe), ćalej len „IS športu“. Ak by uvedená podmienka splnená nebola, príjmy uvedených fyzických osôb by sa zaradili medzi ostatné príjmy podĐa § 8 ZDP. SúþasĢou príjmov z inej samostatnej zárobkovej þinnosti týchto športovcov a športových odborníkov je aj sponzorské, prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzavretej podĐa § 50 a 51 zákona o športe. V prípade športového odborníka je možné poskytovaĢ sponzorské Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. len trénerovi a inštruktorovi v športe.

Upozornenie!

v odseku 3 je vymedzený príjem z prePoskytovanie „prenájmu“ cez sprostred1 Ŷ nájmu kovateĐa „airbnb“ sa v nadväznosti na chanehnuteĐností vrátane príjmov z prenájmu hnuteĐných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteĐnosti, urþenie základu dane (þiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu, možnosĢ vedenia preukázateĐnej evidencie, resp. úþtovníctva pri príjmoch z prenájmu podĐa § 6 ods. 3 ZDP. Zatriedenie takýchto príjmov závisí od skutoþnosti, þo všetko v súvislosti s prenajatím nehnuteĐnosti poskytuje. Ak daĖovník v súvislosti s prenajímanou nehnuteĐnosĢou zabezpeþuje len základné služby podmieĖujúce riadnu prevádzku nehnuteĐnosti ako napr. dodávku elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz domového a komunálneho odpadu, odvádzanie splaškov, upratovanie spoloþných priestorov a pod. (de nované v Živnostenskom zákone), potom sa dosahovaný príjem z tohto prenájmu zaraćuje medzi príjmy v § 6 ods. 3 ZDP. V prípade, ak spolu s jej prenajatím daĖovník poskytuje okrem tzv. základných služieb aj služby tzv. hotelového typu, t.j. napr. chodí prenajímanú nehnuteĐnosĢ upratovaĢ, vymieĖaĢ posteĐné oblieþky, vynášaĢ smeti, potom je na takýto prenájom potrebné živnostenské oprávnenie podĐa § 4 Živnostenského zákona. Takýto príjem je potom zaraćovaný medzi príjmy zo živnosti podĐa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. V prípade poskytovania iných služieb bude prenajímateĐ nehnuteĐnosti potrebovaĢ okrem živnosti na prenájom nehnuteĐnosti aj živnosĢ na vykonávanie týchto iných služieb, ak spĎĖajú podmienky niektorej zo živností. Obdobne je to pri prevádzkovaní garáží alebo odstavných plôch. ŽivnosĢou je þinnosĢ, v rámci ktorej sa okrem prevádzkovania bude poskytovaĢ aj napr. stráženie, umývanie, údržba vozidiel. V prípade, že garáž, resp. odstavná plocha slúži na umiestnenie najmenej 5 vozidiel, ktoré nepatria majiteĐovi, je táto þinnosĢ považovaná za živnosĢ, a to bez ohĐadu na to, þi sa osobitné služby poskytujú alebo nie. Takýto živnostník – prevádzkovateĐ garáže alebo odstavnej plochy môže v súlade s § 44 ods. 2 a 4 Živnostenského zákona predávaĢ v rámci svojej živnosti pohonné hmoty, mazadlá, autosúþiastky, prípadne aj poskytovaĢ predaj drobného obþerstvenia.

rakter þinnosti a ustanovenia ŽZ a § 3 ods. 6 daĖového poriadku, nepovažuje za prenájmom, ale za poskytovanie ubytovacích služieb. Uvedené znamená, že na takúto þinnosĢ musí maĢ vlastník bytu živnostenské oprávnenie, priþom príjmy plynúce z tejto þinnosti sú príjmami z podnikania podĐa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. SúþasĢou príjmov z prenájmu nehnuteĐností podĐa § 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prenájmu hnuteĐných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteĐnosti. V súlade s § 9 ods. 1 písm. g) ZDP je príjem z prenájmu uvádzaný v § 6 ods. 3 ZDP oslobodený od dane do výšky 500 eur. Ak by bol príjem z prenájmu nehnuteĐnosti vyšší ako je oslobodená þasĢ (vyšší ako 500 eur), potom sa zvyšná þasĢ príjmov zahrnie do základu dane (þiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu nehnuteĐností podĐa § 6 ods. 3 ZDP, priþom sa musí upraviĢ aj výška výdavkov, ktoré budú môcĢ byĢ odpoþítavané od zdaniteĐných príjmov z prenájmu. Samozrejme ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteĐnosti dosahovaných ako živnosĢ, tak aj pri príjmoch z prenájmu nehnuteĐnosti, z ktorej príjmy sa uvádzajú v § 6 ods. 3 ZDP, sa daĖovník môže rozhodnúĢ, þi danú nehnuteĐnosĢ aj zaradí do obchodného majetku alebo nie. Ak sa aj daĖovník pri príjmoch z prenájmu podĐa § 6 ods. 3 ZDP rozhodne zaradiĢ nehnuteĐnosĢ do obchodného majetku, neznamená to, že by musel automaticky maĢ živnostenské oprávnenie na prenájom tejto nehnuteĐnosti. V nadväznosti na § 2 písm. m) ZDP pre daĖové úþely je možné majetok považovaĢ za obchodný majetok aj v prípade, ak dosahuje príjmy z inej samostatnej zárobkovej þinnosti (§ 6 ods. 2 ZDP), príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) a príjmov z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP). Od tejto skutoþnosĢ, t.j. þi si daĖovník zahrnie nehnuteĐnosĢ do obchodného majetku, resp. si zahrnie len þasĢ nehnuteĐnosti do obchodného majetku alebo si ju nezahrnie vôbec do obchodného majetku, iba mu bude slúžiĢ ako osobný majetok využívaný v súvislosti s dosaDaĖové a úþtovné zákony 2020

§6 hovaním príjmov z prenájmu podĐa § 6 ods. 3 ZDP, závisí následne rozsah výdavkov, ktoré si bude môcĢ odpoþítaĢ od týchto príjmov.

Príklad

DaĖovník, fyzická osoba – obþan si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteĐnosti. Zakúpenú nehnuteĐnosĢ dal do prenájmu. Môže si pri príjme z prenájmu podĐa § 6 ods. 3 ZDP uplatniĢ ako výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke? PodĐa § 2 písm. i) ZDP daĖovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov preukázateĐne vynaložený daĖovníkom, zaúþtovaný v úþtovníctve daĖovníka alebo zaevidovaný v evidencii daĖovníka podĐa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. DaĖovník poberajúci príjmy z prenájmu podĐa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (þiastkového základu dane) môže vychádzaĢ z ustanovení § 17 až 29 ZDP, ak si uplatĖuje preukázateĐne vynaložené daĖové výdavky, o ktorých úþtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného úþtovníctva alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatĖuje preukázateĐne vynaložené daĖové výdavky, o ktorých vedie poþas celého zdaĖovacieho obdobia evidenciu. Ak daĖovník o nehnuteĐnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru úþtuje alebo vedie evidenciu podĐa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteĐnosĢ jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daĖovníkom budú daĖovými výdavkami tohto daĖovníka.

Príklad

DaĖovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteĐností podĐa § 6 ods. 3 ZDP. NehnuteĐnosĢ nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku. Môže si uplatniĢ do daĖových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku? Ak vlastník nehnuteĐnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podĐa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteĐnosti opravu alebo technické zhodnotenie, priþom prenajímanú nehnuteĐnosĢ nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcĢ

daĖovník uplatniĢ až v prípade, keć z predaja predmetnej nehnuteĐnosti dosiahne zdaniteĐný príjem podĐa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. PreukázateĐne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteĐnosti si v takomto prípade daĖovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteĐnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona. V súvislosti s vynaložením preukázateĐných výdavkov pred zaþatím prenájmu je potrebné vychádzaĢ z ustanovenia § 4 ods. 4 ZDP. PodĐa tohto ustanovenia sa výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so zaþatím þinnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daĖovník s príjmami podĐa § 6 ZDP zaþal túto þinnosĢ vykonávaĢ, sa zahrnú do základu dane, poþnúc zdaĖovacím obdobím, v ktorom zaþal túto þinnosĢ vykonávaĢ. Za takéto výdavky je možné považovaĢ napr. notárske poplatky, resp. iné poplatky súvisiace so zaþatím vykonávania þinnosti. Rovnako môže ísĢ aj o nákup vybavenia (nábytok, televízor, práþka a pod.) prenajímanej nehnuteĐnosti, ak sa bude nehnuteĐnosĢ prenajímaĢ spolu s týmito hnuteĐnými vecami (HM do výšky 1 700 eur je neodpisovaným majetkom a považuje sa za zásobu pre daĖové úþely). Základná zásada pre uznanie nakupovaných vecí do daĖových výdavkov a to zásada vecnej súvislosti s dosahovanými zdaniteĐnými príjmami musí byĢ dodržaná, a preto napr. výdavky za nákup vysávaþa, vreciek do vysávaþa, þistiacich prostriedkov, posteĐného prádla, pracích prostriedkov a pod. je možné uznaĢ za daĖový výdavok len v prípade, ak prenajímateĐ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteĐnosti aj iné služby ako základné. Takéto služby však už zakladajú pre prenajímateĐa povinnosĢ vlastnenia živnostenského oprávnenia na výkon tejto þinnosti. Ak by naćalej takúto þinnosĢ vykonával bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sa zaraćujú medzi ostatné príjmy podĐa § 8 ZDP a to „iné“ ostatné príjmy (zberný riadok uvádzaný v daĖovom priznaní typ B – VIII. oddiel, tabuĐka þ. 2).

Príklad

DaĖovník prenajíma nehnuteĐnosĢ a nakúpil aj vysávaþ, vrecká do vysávaþa, þistiace Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

Príklad

prostriedky, posteĐnú bielizeĖ, pracie prostried-

davkov? Uvedené resp. podobné výdavky je možné zahrnúĢ do daĖových výdavkov len za predpokladu, že vecne súvisia s dosahovanými zdaniteĐnými príjmami, to znamená, len v prípade, ak prenajímateĐ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteĐnosti aj iné služby – upratovanie, prezliekanie a pranie posteĐnú bielizeĖ a podobne. V tomto prípade však už nejde z hĐadiska posúdenia þinnosti daĖovníka o prenájom, z ktorého príjmy sa zaraćujú medzi príjmy v § 6 ods. 3 ZDP, ale o živnosĢ, na ktorej vykonávanie by mal maĢ daĖovník živnostenské oprávnenie. Ak uvedenú þinnosĢ daĖovník vykonáva bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sú príjmami z nepovoleného podnikania a ako také sa zaraćujú medzi ostatné príjmy podĐa § 8 ZDP a to medzi „iné“ ostatné príjmy.

lenie súhlasu autora, ktorý je samostatným zostavovateĐom a pôvodcom tvorivej redakþnej a odbornej jazykovej úpravy urþitej odbornej vedeckej publikácie, na použitie diela pri vydaní publikácie, a to na vyhotovenie rozmnoženín diela a verejné rozširovanie rozmnoženín diela predajom. Autor udelil nadobúdateĐovi licencie výhradnú licenciu na použitie diela v dohodnutom rozsahu (vecnom, územnom a þasovom). NadobúdateĐ licencie sa zaviazal vyplatiĢ autorovi za udelenie licencie na použitie diela podĐa podmienok dohodnutých v zmluve odmenu vo výške 490 eur. Autor sa nedohodol s nadobúdateĐom, že z odmeny dojednanej v zmluve nadobúdateĐ licencie nevyberie zrážkovú daĖ v zmysle § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Ako vypoþíta nadobúdateĐ licencie sumu zrážkovej dane? NadobúdateĐ licencie je v danom prípade platiteĐom dane, ktorý má povinnosĢ zraziĢ daĖ vyberanú zrážku z príjmov podĐa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, v tomto prípade z príjmov z použitia diela podĐa Autorského zákona, nakoĐko daĖovník neuplatnil postup podĐa § 43 ods. 14 ZDP. Základom dane pre daĖ vyberanú zrážkou bude odmena za udelenie licencie za použitie diela znížená o 2 %, t.j. o príspevok pre umelecký fond podĐa zákona þ. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov. Z takto vypoþítaného základu dane sa daĖ vyberaná zrážkou vypoþíta sadzbou dane 19 %. Vypoþítaná daĖ sa zaokrúhli na eurocenty nadol. PlatiteĐ dane je povinný zraziĢ daĖ pri výplate alebo poukázaní odmeny a zrazenú daĖ odvedie najneskôr do pätnásteho dĖa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude odmena vyplatená. V tej istej lehote bude povinný poslaĢ správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlaþive, ktoré je zverejnené na webovom sídle nanþnej správy. Pre autora platí, že zrazením dane vyberanej zrážkou je splnená daĖová povinnosĢ.

Autor uzatvoril s vysokou školou licenþnú 1 ky aJepodobne. zmluvu podĐa § 65 Autorského zákona o udetieto možné zahrnúĢ do daĖových vý-

v ods. 4 sú zade nované príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorými sú príjmy dosiahnuté na základe licenþnej zmluvy uzatvorenej podĐa § 65 Autorského zákona. Medzi príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu sa zaraćujú aj tzv. tantiémy, þiže odmeny súvisiace s majetkovými právami autorov, ktoré vypláca kolektívna správa práv na území SR umelcovi alebo autorovi, ak sú splnené podmienky ustanovené v Autorskom zákone. Správu autorských práv upravuje piata þasĢ Autorského zákona. V súþasnosti v SR pôsobia organizácie kolektívnej správy, ktorým bolo Ministerstvom kultúry SR udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy dát, napr. SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský spravuje práva k hudobným dielam), SLOVGRAM (nezávislá spoloþnosĢ výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov), OZIS (ochranné združenie interpretov Slovenska), LITA (autorská spoloþnosĢ spravuje práva autorov a iných nositeĐov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreogra ckým dielam alebo dielam úžitkového umenia), SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii). Každá organizácia kolektívnej správy je povinná zverejniĢ a aktualizovaĢ na svojej internetovej stránke okrem iného aj zoznam nositeĐov práv, ktorých zastupuje.

Z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) vyberie platiteĐom dane prednostne daĖ zrážkou, za predpokladu, že sa nedohodli inak, a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP. Uvedené platí aj pre daĖovníkov DaĖové a úþtovné zákony 2020

§6 s NDP aj s ODP, ak im takéto príjmy plynú zo zdrojov na území SR (daĖovník s ODP môže využiĢ aj postup podĐa § 43 ods. 2 a v tej nadväznosti § 43 ods. 6 ZDP). Ŷ podĐa odseku 5 medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti patria aj príjmy vymedzené v § 6 ods. 5 ZDP a to príjmy • z akéhokoĐvek nakladania s obchodným majetkom daĖovníka, • úroky z peĖažných prostriedkov na bežných úþtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, • príjem z predaja podniku alebo jeho þasti, • ako aj výška odpusteného dlhu alebo jeho þasti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. Ako príjem z akéhokoĐvek nakladania s obchodným majetkom [pojem obchodný majetok pre fyzickú osobu je de novaný v § 2 písm. m) ZDP] sa rozumie napr. príjem z prenájmu takéhoto majetku alebo príjem z predaja takéhoto majetku, ktorý je súþasĢou príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej þinnosti. Za príjem z nakladania s obchodným majetkom sa nepovažuje preradenie majetku daĖovníka z obchodného majetku (majetku využívaného na podnikanie) na súkromné úþely. Príjem z predaja alebo z prenájmu takéhoto obchodného majetku sa zahrnie medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených þinností je majetok využívaný. Aký rozsah výdavkov je možné uplatĖovaĢ v súvislosti s majetkom, ktorý daĖovník využíva pri dosahovaní príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej þinnosti závisí od rozhodnutia daĖovníka, þi majetok zaradí do obchodného majetku alebo nie. V závislosti od tejto skutoþnosti, potom môže dôjsĢ k dvom situáciám a to: a) ak má daĖovník majetok v príslušnom zdaĖovacom období zaradený vo svojom obchodnom majetku, t.j. o Ėom úþtuje (napr. v knihe dlhodobého hmotného majetku, ak úþtuje v sústave jednoduchého

úþtovníctva), alebo ho eviduje v evidencii podĐa § 6 ods. 11 zákona, potom si v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone môže do daĖových výdavkov uplatĖovaĢ výdavky: • na obstaranie majetku, • na jeho technické zhodnotenie, • na jeho opravy a udržiavanie, • ktoré je daĖovník povinný uhradiĢ podĐa osobitných predpisov, • na riadnu prevádzku majetku. b) ak nemá daĖovník majetok v príslušnom zdaĖovacom období zaradený vo svojom obchodnom majetku, môže do daĖových výdavkov uplatĖovaĢ výluþne výdavky: • na riadnu prevádzku majetku, • za ostatné služby súvisiace s majetkom. Všetky ostatné výdavky sú u daĖovníka výdavkami, ktoré nie sú daĖovými výdavkami podĐa § 21 ZDP, nakoĐko ide o výdavky na osobnú potrebu daĖovníka (súvisia s jeho osobným majetkom nie obchodným). Tieto si daĖovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávaĢ a príjem z jeho predaja nebude oslobodený od dane, t.j. bude ostatným príjmom podĐa § 8, ku ktorému si daĖovník v súlade s § 8 ods. 5 zákona môže zahrnúĢ aj takéto výdavky.

Poznámka V prípade prenajímania majetku musí daĖovník pri uplatnení výdavkov súvisiacich s odpismi prenajímaného majetku postupovaĢ podĐa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. Ak by daĖovník predával obchodný majetok, je potrebné do úvahy aj ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. V prípade, ak daĖovník využíva majetok aj na osobné úþely, môže postupovaĢ v súlade s § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, okrem využívania nehnuteĐností, pri ktorých postupuje podĐa § 24 ZDP. Všetky tieto spomenuté úpravy budú bližšie uvedené v komentári k týmto ustanoveniam. Ŷ

v odseku 10 sú stanovené podmienky, po splnení ktorých si daĖovník môže uplatniĢ výdavky stanoveným percentom z príjmov („paušálne výdavky“). Paušálne výdavky si môže uplatniĢ len daĖovník dosahujúci príjmy – z podnikania podĐa § 6 ods. 1 ZDP, Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. –

z inej samostatnej zárobkovej þinnosti pod-

Ako poistné a príspevky, ktoré je daĖovník

§ 6 ods. 2 ZDP a povinný platiĢ a ktoré si môže uplatniĢ ako da1 – Đaz použitia diela a použitia umeleckého výkoĖové výdavky, sa rozumie aj platenie poistného nu podĐa § 6 ods. 4 ZDP.

Poznámka Paušálne výdavky nie je možné uplatĖovaĢ pri príjmoch z prenájmu nehnuteĐností zahrnovaných medzi príjmy podĐa § 6 ods. 3 ZDP. Podmienka pre uplatĖovanie paušálnych výdavkov je, že daĖovník – nie je platiteĐom DPH alebo – je platiteĐom DPH len þasĢ zdaĖovacieho obdobia.

Poznámka ZdaniteĐnou osobou pre platenie DPH je osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur (§ 4 zákona þ. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Ak daĖovník uplatní výdavky percentom z príjmov, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky jeho daĖové výdavky okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daĖovník povinný platiĢ, ak toto poistné a príspevky nebolo zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaĖovacích obdobiach. Poistné a príspevky si môže daĖovník uplatniĢ vo výdavkoch v preukázanej výške, priþom tieto si môže odpoþítaĢ až po odpoþítaní paušálnych výdavkov a maximálne do výšky príjmov. DaĖová strata z dôvodu odpoþítania si poistného a príspevkov pri uplatĖovaní paušálnych výdavkov nemôže vzniknúĢ (de nícia daĖovej straty podĐa § 2 zákona). Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podĐa zákona þ. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona þ. 95/2002 Z. z. o poisĢovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poistné na sociálne poistenie podĐa zákona þ. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podĐa zákona þ. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide teda o I. a II. dôchodkový pilier.

a príspevkov ako dobrovoĐný platiteĐ poistného do Sociálnej poisĢovne, pretože aj takáto dobrovoĐne poistená osoba je už následne povinná platiĢ tieto sumy. Táto problematika bola riešená aj Usmernením MF SR þ. 2634/2004 uverejnenom vo FS þ. 2/2004, a to konkrétne v bode 29. Okrem podmienky pre možnosĢ uplatnenia paušálnych výdavkov je v § 6 ods. 10 ZDP upravená aj výška paušálnych výdavkov, priþom táto je stanovená – pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti vo výške 60 % z ich úhrnu, avšak tieto môžu byĢ uplatnené v maximálnej výške 20 000 eur roþne, – pri príjmoch z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (oddelene od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti) rovnako vo výške 60 % z príjmov, ale tiež len v maximálnej roþnej výške 20 000 eur.

Príklad

DaĖovník/fyzická osoba dosahuje v roku 2019 príjmy zo živnosti vo výške 20 000 eur (vykonáva živnosĢ celý rok) a dosahuje príjmy z použitia diela vo výške 12 000 eur. Chce si uplatniĢ paušálne výdavky. Môže si uplatniĢ len sumu paušálnych výdavkov do maximálnej výšky 20 000 eur v úhrne zo všetkých príjmov dosahovaných z podnikania a z použitia diela? Nie. V súlade s § 6 ods. 10 uplatní daĖovník maximálnu sumu vo výške 20 000 eur samostatne, a to z príjmu zo živnosti a samostatne z príjmov z použitia diela, t.j. – pri príjmoch zo živnosti vo výške 40 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 24 000 eur, ale daĖovník si môže odpoþítaĢ max. sumu 20 000 eur, – pri príjmoch z použitia diela vo výške 12 000 eur sú paušálne výdavky vo výške 60 % v sume 7 200 eur, t.j. môže si uplatniĢ plnú sumu paušálnych výdavkov a to 7 200 eur (sú nižšie ako maximálne stanovená výška 20 000 eur).

DaĖové a úþtovné zákony 2020

§7

Príklad

DaĖovník dosahuje príjmy zo živnosti, priþom si uplatĖuje výdavky percentom z príjmov vo výške 60 %. Do výdavkov si zapoþítava aj preukázateĐne zaplatené poistné, ktoré uhradil v súvislosti s touto þinnosĢou. Po zapoþítaní výdavkov vynaložených na zaplatené poistné boli výdavky vyššie ako príjmy. Je možné, aby daĖovník vykázal stratu pri paušálnych výdavkoch? DaĖovník, ktorý si uplatĖuje výdavky percentom z príjmov, nemôže vykázaĢ stratu. PreukázateĐne zaplatené poistné si zapoþíta k paušálnym výdavkom len do výšky príjmov.

§7 Osobitný základ dane z kapitálového majetku (1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podĐa § 6 ods. 1 písm. d), sú a) úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peĖažných prostriedkov na vkladovom úþte, na úþte stavebného sporiteĐa a z bežného úþtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b), c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžiþiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoloþníkov verejných obchodných spoloþností, d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podĐa osobitného predpisu;35) rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podĐa osobitného predpisu,35) e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia urþitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predþasnom skonþení poistenia, f) výnosy zo zmeniek okrem príjmov z ich predaja, g) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladniþných poukážok. (2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predþasného splatenia cenného papiera sa

namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späĢ. (3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daĖ vyberá podĐa § 43. V prípade dlhopisov a pokladniþných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteĐa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraniþí, zahĚĖajú sa do osobitného základu dane. (4) Do osobitného základu dane sa zahĚĖajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c), f) a h) neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 7. (5) Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podĐa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podĐa odseku 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada. (6) Ak daĖovník využije možnosĢ odpoþítaĢ daĖ vybranú zrážkou podĐa § 43 ods. 10 ako preddavok na daĖ podĐa § 43 ods. 7, osobitný základ dane sa zistí podĐa odseku 5. (7) Pri príjmoch podĐa odsekov 1 až 3, ktoré sú súþasĢou osobitného základu dane, sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné20) z týchto príjmov. (8) Do osobitného základu dane sa zahĚĖajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e) zo zdrojov v zahraniþí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, priþom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, urþí sa ako rozdiel medzi strednou dĎžkou života podĐa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daĖovníka v þase, keć dôchodok zaþne po prvý raz poberaĢ. (9) Príjmy podĐa odsekov 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahĚĖajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahĚĖajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je podĐa odsekov 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiĢ príjmy zahrnované do osobitného základu dane. Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

(10) Príjmy podĐa odsekov 1 až 3, z ktorých

možné daĖ vyberanú zrážkou podĐa § 43 ods. 6 1 jepísm. a) až c) považovaĢ za preddavok na daĖ,

sa zahĚĖajú do osobitného základu dane, ak daĖovník využil možnosĢ odpoþítaĢ daĖ vyberanú zrážkou ako preddavok na daĖ podĐa § 43 ods. 7. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daĖ vybraná podĐa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daĖovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahĚĖajú.

–

Komentár k § 7 Za príjmy z držby cenných papierov sa považujú ich výnosy, ktoré sú zvyþajne výsledkom. Za príjmy z držby cenných papierov sa považujú ich výnosy, ktoré sú zvyþajne výsledkom investovania peĖažných prostriedkov do produktov nanþného trhu. Ide napr. o výnosy z dlhopisov, výnosy z vkladov na vkladových úþtoch, alebo bežných úþtoch, ale aj výnosy zo životných poistení alebo doplnkového dôchodkového sporenia. Tieto sa zaraćujú medzi príjmy z kapitálového majetku, z ktorých sa následne vyþísli osobitný základ dane podĐa § 7 ZDP zdaĖovaný sadzbou dane vo výške 19 %. Vo väþšine prípadov sa pri príjmoch z kapitálového majetku uplatĖuje vybratie dane zrážkou podĐa § 43 ZDP, ak tieto plynú zo zdrojov na území SR. Za vyberanie a platenie dane z týchto príjmov správcovi dane je zodpovedný ich platiteĐ, þiže ten daĖovník (inštitúcia), ktorý tieto príjmy vypláca alebo pripisuje daĖovníkovi k dobru. DaĖ zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území SR a ak takéto príjmy plynú daĖovníkovi zo zdrojov v zahraniþí, tento ich zahĚĖa do osobitného základu dane z príjmov podĐa § 7 ZDP. V prípade príjmov z kapitálového majetku, ustanovenie § 7 ZDP nepripúšĢa akékoĐvek uplatĖovanie výdavkov napr. poplatky súvisiace s vedením úþtu, poplatky súvisiace so zriadením úþtu a pod. Výnimkou sú – poplatky, ktoré sú súþasĢou vkladov podielnika, t.j. predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní a poplatky, ktoré sú súþasĢou ceny, ktorá ako príjem z vrátenia podielového listu plynie daĖovníkovi/podielnikov, a to vzhĐadom

–

na znenie § 13 zákona þ. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní, • § 13/5 – predajná cena pri jeho vydaní sa urþí ako súþet aktuálnej ceny podielového listu + poplatky, • § 13/12 – nákupná cena pri redemácii je súþet aktuálnej ceny podielového listu + poplatky, vklady alebo poistné rozdelené na obdobie dôchodku, ktoré sa odpoþítavajú od dôchodku vyplácaných z doplnkového dôchodkového sporenia a plnenia z poistenia pre prípad dožitia urþitého veku, zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré je daĖovník povinný platiĢ, ak súþasĢou osobitného základu dane uvádzanom v daĖovom priznaní sú príjmy z kapitálového majetku, pri splatnosti CP rozdiel medzi MH a EK pri jeho vydaní (pri predþasnom splatení CP namiesto MH sa použije cena, za ktorú sa CP kúpi späĢ), pri dlhopisoch a PP predávaných pod ich MH – rozdiel medzi ich MH a nižšou OC u majiteĐa.

Poznámka Zdravotné odvody sa vyberajú len z príjmov, ktoré sú vždy súþasĢou osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku, bez ohĐadu na skutoþnosĢ, þi plynú zo zdrojov v zahraniþí alebo zo zdrojov na území SR, t.j. nevyberá sa daĖ zrážkou podĐa § 43 ZDP, ak by plynuli z územia SR. Ide výluþne o príjmy uvádzané v § 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods. 2 a 3 ZDP. Príjmami z kapitálového majetku, z ktorých je vyberaná daĖ zrážkou, ak plynú zo zdrojov na území SR, sú napr. ¾ úroky a ostatné výnosy z CP [§ 7 ods. 1 písm. a) ZDP],

Poznámka Ide o úroky a ostatné výnosy z CP, a to napr. vkladových certi kátov, depozitných certi kátov a vkladových listov, z dlhopisov, pokladniþných poukážok a investiþných certi kátov. S úþinnosĢou od 1. 1. 2004 sem nepatria výnosy z akcií, pretože ide o formu podielu na zisku v akciovej spoloþnosti. DaĖové a úþtovné zákony 2020

§7 Nepatria sem ani výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladniþných poukážok, ktoré sú samostatne uvedené v § 7 ods. 1 písm. h) ZDP, ako príjmy zdaĖované prostredníctvom daĖového priznania. ¾ úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peĖažných prostriedkov na vkladovom úþte, na úþte stavebného sporiteĐa a z bežného úþtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) [§ 7 ods. 1 písm. b) ZDP], ¾ dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podĐa osobitného predpisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podĐa osobitného predpisu [§ 7 ods. 1 písm. d) ZDP],

Poznámka Ide o dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podĐa zákona þ. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ćalej len „zákon o DDS“). Rovnakým spôsobom sa posudzuje aj odstupné vyplácané podĐa zákona o DDS. ¾ plnenia z poistenia pre prípad dožitia urþitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípade poistenia osôb pri predþasnom ukonþení poistenia [§ 7 ods. písm. e) ZDP],

Poznámka Základom dane pre daĖ vyberanú zrážkou z týchto príjmov je podĐa § 43 ods. 5 ZDP príjem znížený o zaplatené vklady alebo poistné, t.j. zdaní sa len výnos plynúci z týchto plnení. Ak napr. daĖovník na poistnom zaplatí 10 000 eur a po skonþení poistného vzĢahu mu bude vyplatené 10 500 eur, predmetom dane bude len rozdiel vo výške 500 eur. ¾ príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) [§ 7 ods. 1 písm. g) ZDP]

Poznámka V nadväznosti na § 43 ods. 6 písm. c) ZDP, tieto sa zdaĖujú zrážkovou daĖou, priþom sa

však daĖovník môže rozhodnúĢ, þi ich zahrnie do daĖového priznania alebo nie, t.j. nie sú zrazením dane automaticky považované za vysporiadané. Ponechanie príjmov z vrátených podielových listov medzi príjmami, z ktorých sa zrazením dane nepovažuje daĖová povinnosĢ z tohto príjmu za vysporiadanú je z dôvodu, že podielové listy, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003 sú ako príjmy z predaja CP v súlade s § 52 ods. 20 ZDP pri ich vrátení v roku 2012 a nasledujúcich, oslobodené od dane. Toto oslobodenie sa dá uplatniĢ len cez podané daĖové priznanie, v ktorom si požiada daĖovník o vrátenie zrazenej dane platiteĐom dane. V prípade, ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraniþí sú súþasĢou základu dane daĖovníka z príjmov podĐa § 7 ZDP a daĖovník si ich vysporiada prostredníctvom daĖového priznania. Príjmy z kapitálového majetku, ktoré sa zahrnú do osobitného základu dane z príjmov podĐa § 7 ZDP do daĖového priznania bez uplatnenia výdavkov sú ¾ úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžiþiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoloþníkov verejných obchodných spoloþností [§ 7 ods. 1 písm. c)ZDP], ¾ výnosy zo zmeniek [§ 7 ods. 1 písm. f) ZDP], ¾ výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladniþných poukážok [§ 7 ods. 1 písm. h) ZDP], ¾ výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní priþom v prípade predþasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa CP kúpi späĢ (§ 7 ods. 2 ZDP), ¾ príjem vo výške rozdielu medzi menovitou hodnotou dlhopisov alebo pokladniþných poukážok a ich nižšou obstarávacou cenou u majiteĐa pri ich splatnosti (§ 7 ods. 3 ZDP).

Príklad

DaĖovník, fyzická osoba – obþan, nakúpil zmenky v hodnote 1 000 amerických dolárov, ktoré pri ich splatení mali hodnotu 1 030 amerických dolárov. Ak by kurz doláru od momentu Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

Príklad

nadobudnutia zmenky do jej splatnosti znaþne

splatení nedosiahne zisk ale stratu. Postupuje daĖovník pri stanovení základu dane tak, že prepoþíta hodnotu zmenky pri jej nadobudnutí a hodnotu pri je splatnosti a kećže mu vznikla strata, tak uvedené ani neuvedie do daĖového priznania, a to aj z dôvodu, že podĐa znenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f) zákona je príjmom uvádzaným do daĖového priznania výnos zo zmenky? Nie. V súlade s § 7 ods. 1 písm. f) ZDP, príjmom daĖovníka je výnos zo zmenky okrem príjmov z jej predaja a až výnos urþený v dolároch sa prepoþíta kurzom podĐa § 31 ZDP. Výnosom v takomto prípade bude 30 dolárov prepoþítaných na eurá, ktoré daĖovník uvedie do príjmov podĐa § 7 ZDP do daĖového priznania typ B, a to bez uplatnenia výdavkov.

medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžiþke podĐa Obþianskeho zákonníka. V tejto zmluve si dohodli úroky za požiþané peniaze. Fyzická osoba dosiahla okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z úrokov z poskytnutej pôžiþky. Považujú sa príjmy vo forme prijatých úrokov z poskytnutej pôžiþky u daĖovníka za zdaniteĐný príjem podĐa § 7 ZDP a akým spôsobom si daĖovník fyzická osoba vyrovná daĖovú povinnosĢ z týchto príjmov? Úroky z poskytnutej pôžiþky sa považujú za zdaniteĐné príjmy fyzickej osoby, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku podĐa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP. DaĖovú povinnosĢ z týchto príjmov daĖovník vyrovná podaním daĖového priznania, za predpokladu, že mu povinnosĢ podaĢ daĖové priznanie za príslušné zdaĖovacie obdobie vznikne v súlade s ustanovením § 32 ZDP.

Fyzická osoba nepodnikateĐ požiþal druhej v zásade daĖovník pri prepoþte ceny na1 klesol fyzickej osobe nepodnikateĐovi peniaze, priþom dobudnutia zmenky na euro a jej hodnoty pri

Príklad

DaĖovníkovi v roku 2019 okrem príjmov zo zamestnania (25 200 eur) bolo vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia urþitého veku vo výške 7 250 eur. Považuje sa vyplatené poistné plnenie za zdaniteĐný príjem daĖovníka? Ak áno, ide o kapitálové príjmy, ktoré sa zdaĖujú zrážkovou daĖou, alebo je daĖovník povinný uvedené príjmy uviesĢ v daĖovom priznaní a zdaniĢ ich? Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia urþitého veku sa považuje za zdaniteĐný príjem, ktorý sa zaraćuje medzi príjmy podĐa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR, sa daĖ vyberá zrážkou podĐa § 43 ZDP. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisĢovĖa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daĖová povinnosĢ považuje za splnenú. DaĖovník nemá povinnosĢ uvádzaĢ vyplatenú poistku v daĖovom priznaní. NakoĐko daĖovník v roku 2018 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahol žiadne iné zdaniteĐné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daĖ vysporiadaná), nemá povinnosĢ za zdaĖovacie obdobie roku 2018 podaĢ daĖové priznanie, ak požiada zamestnávateĐa o vykonanie roþného zúþtovania za rok 2018.

Príklad

Odmenu za platbu kartou vypláca banka jedenkrát mesaþne majiteĐovi úþtu vo výške urþeného podielu z hodnoty realizovaných nákupov, ak klient neplatí v hotovosti, ale platobnou kartou vydanou k bežnému úþtu. Považuje sa tento príjem za zdaniteĐný príjem daĖovníka a je povinný ho uvádzaĢ v daĖovom priznaní? Predmetné príjmy sa považujú za iné výnosy z vkladov na bežnom úþte, ktoré sa považujú za zdaniteĐné príjmy podĐa § 7 ods. 1 písm. b) ZDP. Z týchto príjmov je banka povinná vybraĢ daĖ zrážkou a zrazením dane sa daĖová povinnosĢ daĖovníka z tohto príjmu považuje za splnenú. DaĖovník z dôvodu dosiahnutia tohto príjmu (odmena za platbu kartou na bežnom úþte) nie je povinný podávaĢ daĖové priznania a tieto príjmy už nezdaĖuje.

§8 Ostatné príjmy (1) Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podĐa § 5 až 7, sú najmä a) príjmy z príležitostných þinností vrátane príjmov z príležitostnej poĐnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteĐných vecí; DaĖové a úþtovné zákony 2020

§8

za príjem z príležitostnej þinnosti podĐa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z þinnosti vykonávanej na základe zmluvného vzĢahu, ak vyplácajúci daĖovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podĐa § 6, môže znížiĢ základ dane podĐa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĎĖajúceho náležitosti úþtovného dokladu,33) b) príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteĐností, c) príjmy z predaja hnuteĐných vecí, d) príjmy z prevodu opcií, e) príjmy z prevodu cenných papierov, f) príjmy z prevodu úþasti (podielu) na spoloþnosti s ruþením obmedzeným, komanditnej spoloþnosti alebo z prevodu þlenských práv družstva, g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,36) h) dôchodky37) a podobné opakujúce sa požitky, i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súĢaží a žrebovaní, j) ceny z verejných súĢaží, ceny zo súĢaží, v ktorých je okruh súĢažiacich obmedzený podmienkami súĢaže, alebo ak ide o súĢažiacich vybratých usporiadateĐom súĢaže, a ceny zo športových súĢaží, ak nejde o daĖovníka, ktorý športovú þinnosĢ vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej þinnosti [§ 6 ods. 2 písm. e)], k) príjmy z derivátových operácií, l) peĖažné plnenie a nepeĖažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti od držiteĐa, m) kompenzaþné platby podĐa osobitného predpisu.37ad) n) náhrada nemajetkovej ujmy,37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným þinom, o) príjmy za výkup odpadu vyplatené podĐa osobitného predpisu,37af) p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab) prijaté športovcom podĐa osobitného predpisu,37afa) r) náhrada za stratu þasu dobrovoĐníka zapísaného v informaþnom systéme športu podĐa osobitného predpisu.37afb) s) príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia ka-

pitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoloþnosti v þasti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. t) príjmy z predaja virtuálnej meny. (2) Do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahĚĖa zdaniteĐný príjem znížený o výdavky preukázateĐne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. DaĖovník, ktorý vkladá do obchodnej spoloþnosti alebo družstva nepeĖažný vklad (ćalej len „vkladateĐ nepeĖažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (þiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeĖažného vkladu zapoþítanou na vklad spoloþníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaĖovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie poþas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaĖovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy roþne, poþnúc zdaĖovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeĖažného vkladu; ak poþas tohto obdobia dôjde u vkladateĐa nepeĖažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeĖažného vkladu zapoþítaného na vklad spoloþníka37a) alebo u prijímateĐa, ktorý nadobudol nepeĖažný vklad (ćalej len „prijímateĐ nepeĖažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podĐa osobitného predpisu1) (ćalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeĖažným vkladom, je vkladateĐ nepeĖažného vkladu povinný zahrnúĢ celú zostávajúcu þasĢ vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaĖovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutoþností, priþom pri vzniku týchto skutoþností vkladateĐ nepeĖažného vkladu je povinný uplatniĢ postup podĐa § 17b ods. 2 a prijímateĐ nepeĖažného vkladu je povinný uplatniĢ postup podĐa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podĐa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i) 1. cena majetku zistená podĐa § 25 ods. 1, 2. zostatková cena podĐa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

majetkom podĐa § 2 písm. m), 3. úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu, b) individuálne vloženej pohĐadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohĐadávky, c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateĐ nepeĖažného vkladu povinný upraviĢ základ dane podĐa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podĐa § 2 písm. m). (3) Do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahĚĖajú zdaniteĐné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o a) príjmy podĐa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraniþí, b) dôchodky,37) c) príjmy podĐa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateĐne vynaložené poskytovateĐom zdravotnej starostlivosti v súvislosti s výkonom tejto þinnosti. (4) Do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteĐnosti podĐa odseku 1 písm. b) až v tom zdaĖovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohĐadu na to, v ktorom zdaĖovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteĐnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (þiastkového základu dane), a to v tom zdaĖovacom období, v ktorom boli prijaté. (5) Pri príjmoch podĐa odseku 1 písm. b) až e) a s) je výdavkom a) kúpna cena preukázateĐne zaplatená za vec, cenný papier alebo opciu, b) cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v þase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podĐa písmena a), priþom pri nehnuteĐnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podĐa § 25, c) zostatková cena podĐa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, d) nanþné prostriedky preukázateĐne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ćalších výdavkov súvisiacich

s predajom veci okrem výdavkov na osobné úþely, e) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeĖažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podĐa § 35, f) výdavky preukázateĐne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii; výdavkami preukázateĐne vynaloženými na obstaranie nehnuteĐnosti sú aj 1. úhrada za prevod þlenských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, 2. úroky z hypotekárneho úveru37b) alebo stavebného úveru37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteĐnosti alebo úroky z úþelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteĐnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daĖový výdavok poþas zaradenia tejto nehnuteĐnosti do obchodného majetku, priþom rovnako sa budú posudzovaĢ aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, g) suma splateného príspevku,2d) k príjmu podĐa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podĐa odseku 1 písm. s) v tom zdaĖovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniĢ v tomto zdaĖovacom období až do výšky tohto príjmu, priþom, ak tento príjem plynie aj v ćalšom zdaĖovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. (6) Výdavkom podĐa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daĖovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil. (7) Pri príjmoch podĐa odseku 1 písm. e) a f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, priþom pri podiele na spoloþnosti s ruþením obmedzeným, komanditnej spoloþnosti alebo pri þlenskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podĐa § 25 ods. 1 písm. c) v þase ich nadobudnutia. (8) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podĐa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaĖovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteĐných vecí, cenných papierov, nehnuteĐností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoloþníka spoloþnosti s ruDaĖové a úþtovné zákony 2020

§8

þením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoloþnosti alebo þlenských práv þlena družstva, sa môžu uplatniĢ v tomto zdaĖovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ćalšom zdaĖovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podĐa tohto ustanovenia uplatniĢ. (9) Ak daĖovník pri príjmoch z príležitostnej poĐnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateĐne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniĢ výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur roþne. (10) Z príjmov podĐa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeĖažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podĐa odseku 1 písm. m) a o) sa daĖ vyberá podĐa § 43. Pri poskytnutí nepeĖažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateĐ alebo organizátor hry, súĢaže alebo žrebovania povinný oznámiĢ výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateĐa alebo organizátora hry, súĢaže alebo žrebovania, alebo poskytovateĐa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súĢaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, priþom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6. (11) Pri príjmoch podĐa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií. (12) Pri príjmoch podĐa odsekov 1 a 2, ktoré sú súþasĢou základu dane (þiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné20) z týchto príjmov. (13) Z peĖažných a nepeĖažných plnení podĐa odseku 1 písm. l) sa daĖ vyberá podĐa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.37ab) (14) V zdaĖovacom období, v ktorom daĖovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom,37afc) zahrnie do základu dane (þiastkového základu dane) súþet súm zistených podĐa jednotlivých zdaĖovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podĐa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaĖovacie obdobia sa vypoþítajú ako súþet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podĐa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podĐa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príj-

mov podĐa odseku 1 písm. d), e) a k), priþom pri ich výpoþte daĖovník neuplatní oslobodenie podĐa § 9 ods. 1 písm. i) a k). DaĖovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (þiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od nanþnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investiþných služieb podĐa osobitného predpisu.37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podĐa osobitného predpisu37af) sa nepovažuje skutoþnosĢ, ak daĖovník poþas obdobia dlhodobého investiþného sporenia37af) zomrie. (15) Pri príjmoch podĐa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateĐne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaĖovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období þerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaĖovacom období podĐa osobitného predpisu.37ah) (16) Príjmy podĐa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaĖujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný. (17) Príjem podĐa odseku 1 písm. t) z predaja virtuálnej meny nadobudnutej Ģažbou sa zahrnie do základu dane (þiastkového základu dane) v zdaĖovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny. SúþasĢou základu dane (þiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podĐa § 17 ods. 43. Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podĐa odsekov 1 a 2, nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b.

Komentár k § 8 Ŷ

odsek 1 písm. a) de nuje príjmy z príležitostných þinností vrátane príjmov z príležitostnej poĐnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteĐných vecí, podĐa ktorej sa za príjem z príležitostnej þinnosti nepovažuZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z.

je príjem dosahovaný z þinnosti vykonávanej na základe zmluvného vzĢahu, ak vyplácajúci daĖovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podĐa § 6 ZDP, môže znížiĢ základ dane podĐa § 17 až 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĎĖajúceho náležitosti úþtovného dokladu podĐa zákona o úþtovníctve. Pri posudzovaní tejto þinnosti je možné vychádzaĢ z predpokladu, že • daĖovník vykonávajúci príležitostnú þinnosĢ nemá povinnosĢ vystavovania dokladov, • daĖovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si takýto výdavok uplatĖuje v rámci urþenia základu dane (þiastkového základu dane), þi už do daĖových alebo nedaĖových (napr. právnické osoby nezriadené za úþelom podnikania) výdavkov, a preto musí maĢ zabezpeþený preukázateĐný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zaúþtuje alebo zaeviduje podĐa § 6 ods. 11 ZDP ako súþasĢ základu dane (þiastkového základu dane). Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti úþtovného dokladu v súlade so zákonom o úþtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byĢ aspoĖ podpísaný prijímateĐom odmeny, ktorý týmto zároveĖ dostane informáciu, že vystavením dokladu si ho daĖovník (objednávateĐ služby alebo tovaru) uplatĖuje ako súþasĢ základu dane. Uvedené znamená, že odmenu za takúto þinnosĢ už nemôže považovaĢ za príjem z príležitostnej þinnosti v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiĢ do výšky 500 eur roþne.

Upozornenie! V prípade, ak je daĖovník úþtovnou jednotkou, nemôže sa rozhodovaĢ, þi bude úþtovaĢ o výdavku alebo nie, nakoĐko to základné zásady úþtovníctva nepripúšĢajú. Úþtovný doklad, ktorým je podĐa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o úþtovníctve preukázateĐný úþtovný záznam, musí obsahovaĢ: a) slovné a þíselné oznaþenie úþtovného dokladu, b) obsah úþtovného prípadu a oznaþenie jeho úþastníkov, c) peĖažnú sumu alebo údaj o cene za mernú

jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia úþtovného dokladu.

Príklad

V nadväznosti na znenie § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, v ktorom je negatívne vymedzený pojem príjem z príležitostnej þinnosti, v praxi dochádza k prípadom, keć fyzická osoba dosiahne príjem z þinnosti vykonanej na základe zmluvného vzĢahu uzatvoreného s neziskovou organizáciou (obþianskym združením), ktorá vystaví doklad spĎĖajúci náležitosti úþtovného dokladu, na ktorom prijímateĐ odmeny potvrdí príjem svojim podpisom. PodĐa vyjadrenia neziskovej organizácie si táto nemôže znížiĢ základ dane podĐa § 17 až 29, nakoĐko nedosahuje príjmy, ktoré sú predmetom dane. Je preto možné považovaĢ príjem, ktorý vypláca nezisková organizácia fyzickej osobe, za príjem z príležitostnej þinnosti, ktorý je do 500 eur oslobodený od dane? Je rozhodujúce na posúdenie druhu príjmu fyzickej osoby, þi bol vydaný úþtovný doklad právnickou osobou alebo neexistujúci základ dane právnickej osoby? Ak fyzická osoba vykonáva þinnosĢ na základe uzatvoreného zmluvného vzĢahu s právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podĐa § 6, priþom vyplácajúci daĖovník nevystaví úþtovný doklad o vyplatení odmeny, považuje sa takýto príjem fyzickej osoby za príjem z príležitostnej þinnosti podĐa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP? V súlade s § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sa za príjem z príležitostnej þinnosti podĐa tohto ustanovenia nepovažuje príjem dosahovaný z þinnosti vykonávanej na základe zmluvného vzĢahu, ak vyplácajúci daĖovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podĐa § 6, môže znížiĢ základ dane podĐa § 17 až 29 ZDP o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĎĖajúceho náležitosti úþtovného dokladu podĐa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o úþtovníctve. Vychádzajúc z dôvodovej správy k predmetnej úprave, ustanovenie sa len legislatívne spresĖuje, a to spresnením de nície príležitostnej þinnosti, priþom aj do tohto spresnenia sa za príležitostnú þinnosĢ nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiĢ medzi príjmy podĐa § 5 až 7 ZDP a príjmy dosiahnuté z þinností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvDaĖové a úþtovné zákony 2020

§8 ných vzĢahov. Ak fyzickej osobe plynie príjem z þinnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, þi už podĐa ZP, ObþZ alebo ObchZ, treba v prvom rade urþiĢ konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísĢ o príjmy zo závislej þinnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Iba v prípade, ak takýto druh þinnosti nie je možné považovaĢ za þinnosĢ, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podĐa § 5 až 7, je možné zaradiĢ ich medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 ZDP. Ak ide o ostatný príjem podĐa § 8 ZDP, potom je potrebné rozlišovaĢ, þi v danom prípade ide o príjem z príležitostnej þinnosti podĐa § 8 ods. 1 písm. a) alebo ide o „iný“ ostatný príjem podĐa § 8 ZDP, na ktorý nie je možné uplatniĢ oslobodenie od dane podĐa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP vo výške 500 eur. V nadväznosti na znenie § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ak fyzickej osobe plynie na základe zmluvného vzĢahu príjem od právnickej osoby alebo fyzickej osoby s príjmami podĐa § 6 ZDP na základe dokladu spĎĖajúceho náležitosti úþtovného dokladu podĐa zákona o úþtovníctve (takýmto dokladom môže to byĢ, napr. aj zmluva obsahujúca náležitosti úþtovného dokladu podĐa ZoÚ), na základe ktorého si vyplácajúci daĖovník môže o vyplatenú odmenu znížiĢ základ dane podĐa § 17 až 29 ZDP, potom za predpokladu, že nejde o príjem podĐa § 5 až 7 ZDP, predmetnú odmenu nie je možné považovaĢ za príjem z príležitostnej þinnosti podĐa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o „iný“ ostatný príjem podĐa § 8 ZDP, na ktorý sa nevzĢahuje oslobodenie od dane vo výške 500 eur. Ak fyzická osoba vykonáva þinnosĢ na základe uzatvoreného zmluvného vzĢahu s právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podĐa § 6, priþom vyplácajúci daĖovník nevystaví úþtovný doklad o vyplatení odmeny, je potrebné upozorniĢ napr. na znenie ust. § 6 ods. 1 zákona o úþtovníctve, podĐa ktorého úþtovná jednotka je povinná doložiĢ úþtovné prípady úþtovnými dokladmi (§ 10 cit. zákona), a tiež znenie § 11 ods. 3 zákona o úþtovníctve, podĐa ktorého úþtovná jednotka nemôže okrem iného ani zatajovaĢ a nezaúþtovaĢ skutoþnosĢ, ktorá je predmetom úþtovníctva.

PokiaĐ ide o vymedzenie vyplácajúceho daĖovníka, ktorým je právnická osoba, v § 8 ods. 1 písm. a) ZDP nie je ustanovená výnimka, na základe ktorej by sa uvedené ustanovenie nemalo vzĢahovaĢ na právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie. Tieto právnické osoby sú daĖovníkmi dane z príjmov právnickej osoby podĐa § 12 a ako také zisĢujú základ dane podĐa § 17 až 29 ZDP. V nadväznosti na uvedené, ak na základe zmluvného vzĢahu takáto právnická osoba vyplatí fyzickej osobe za vykonanú þinnosĢ odmenu na základe dokladu spĎĖajúceho náležitosti úþtovného dokladu podĐa zákona o úþtovníctve, takto vyplatenú odmenu nie je možné považovaĢ za príjem z príležitostnej þinnosti fyzickej osoby podĐa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Za predpokladu, že nepôjde o príjem podĐa § 5 až 7, potom takto vyplatená odmena sa bude považovaĢ za „iný“ ostatný príjem podĐa § 8 ZDP.

Príklad

DaĖovník okrem príjmov zo závislej þinnosti dosiahol v roku 2019 aj príjem z predaja poĐnohospodárskych produktov dopestovaných vo vlastnej záhrade (zeleniny), priþom nejde o þinnosĢ vykonávanú v rámci podnikania samostatne hospodáriaceho roĐníka. Príjmy z predaja poĐnohospodárskych prebytkov dosiahol z predaja na trhových miestach. Je možné tieto príjmy považovaĢ za príjmy z príležitostnej poĐnohospodárskej výroby? Príjem z predaja poĐnohospodárskych produktov dopestovaných vo vlastnej záhrade (poĐnohospodárske prebytky) predaných na trhoviskách, priþom nejde o þinnosĢ vykonávajú v rámci podnikania samostatne hospodáriaceho roĐníka, je možné považovaĢ za príjem z príležitostnej poĐnohospodárskej výroby, nakoĐko v tomto prípade kupujúci nevystavil žiadny úþtovný doklad. Takýto príjem je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur. DaĖovník teda v podanom daĖovom priznaní za rok 2019 uvedie okrem príjmov zo závislej þinnosti aj príjem z príležitostnej poĐnohospodárskej þinnosti.

Príklad

DaĖovník, ktorý je celý rok 2019 zamestnaný, príležitostne pokosí trávnik susedovi a dosiahne príjem 100 eur za rok. Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. Je možné takýto príjem považovaĢ za prí-

Ėovník zahrnie v daĖovom priznaní za rok 2019

Áno, ak sused nie je podnikateĐom, ktorý si môže vyplatenú sumu zahrnúĢ do základu dane, a to na základe vystavenia dokladu s náležitosĢami úþtovného dokladu.

a 30 000 eur za chatu). Výdavky môže uplatniĢ len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteĐností t.j. môže uplatniĢ výdavky maximálne vo výške 150 000 eur, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateĐne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali 160 000 eur.

z príležitostnej þinnosti, ktorý je oslobo- do základu dane (þiastkového základu dane) 1 jem dený od dane z príjmov? príjmy v sume 150 000 eur (120 000 eur za byt

Príklad

DaĖovník, ktorý je celý rok 2019 zamestnaný, prenajal príležitostne (na dovolenku) svoj osobný automobil známemu. Dosiahol príjem vo výške 100 eur. Je možné považovaĢ takýto príjem za príjem z príležitostného prenájmu hnuteĐnej veci? Áno, nakoĐko nájomca nie je podnikateĐský subjekt, ktorý použil automobil na podnikanie. Ŷ

v odseku 1 písm. b), 2, 5 a 8 sa upravujú príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteĐností Príjmy z predaja nehnuteĐností, ktoré nesplĖujú podmienky oslobodenia, sú príjmami podĐa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Pre daĖové úþely je nehnuteĐnosĢ zade novaná v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP. Príjmy z predaja nehnuteĐnosti sa zahrnú do základu dane (þiastkového základu dane) vždy až v tom zdaĖovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, priþom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteĐnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Príklad

DaĖovník uzavrel v roku 2019 zmluvu o prevode bytu a rekreaþnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2018 za 100 000 eur predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2016 za 60 000 eur (po prepoþte na eurá), predal za 30 000 eur. Kúpnu cenu za obidve nehnuteĐnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2019. Obidve nehnuteĐnosti predávajúci využíval len na osobné úþely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraćujú medzi ostatné príjmy podĐa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. PodĐa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že da

Medzi nehnuteĐnosti patria aj pozemky. Ak by sa pozemok predával, ako pri každom inom druhu príjmu plynúcom fyzickej osobe, aj pri príjme z predaja pozemku, je potrebné najskôr rozriešiĢ, þi ide o zdaniteĐný príjem alebo o príjem od dane oslobodený. Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteĐností, kde sa zaraćuje aj príjem z predaja pozemkov, je upravený v § 9 ZDP. Splnenie podmienok oslobodenia príjmu z predaja nehnuteĐnosti závisí od uplynutia zákonom stanovenej doby (5 rokov) od momentu nadobudnutia predávanej nehnuteĐnosti. Príjem z predaja pozemku nadobudnutého kúpou, darovaním alebo vydržaním je oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dĖa nadobudnutia tohto pozemku [§ 9 ods. 1 písm. a) ZDP]. Momentom nadobudnutia je pri – zmluvnom prevode, t.j. kúpe alebo darovaní, moment, kedy je zavkladované vlastnícke právo do katastra nehnuteĐností podĐa Obþianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona, – vydržaní dátum urþený súdnym rozhodnutím, rozhodnutím správneho orgánu alebo notárskou zápisnicou (osvedþením notára), ktorý zapisuje katastrálny odbor formou záznamu podĐa § 34 katastrálneho zákona.

Poznámka Ak v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzĢahov k nim podĐa zákona þ. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov sú jestvujúce práva k pozemkom zapísané do verejnej listiny, ktorou je register obnovenej evidencie pozemkov (ćalej len „ROEP“), potom pri splnení ustanovených podmienok sa DaĖové a úþtovné zákony 2020

§8 rozhodnutie o schválení ROEP zapíše do katastra nehnuteĐností záznamom. Záznam rozhodnutia o schválení ROEP v katastri nehnuteĐností nezakladá nové právne vzĢahy (nezakladá vznik, zmenu alebo zánik právnych vzĢahov), nemá tzv. konštitutívne úþinky, ale má úþinky deklaratórne, t.j. len potvrdzuje už vzniknuté, hoci právne neošetrené vzĢahy súvisiace s už jestvujúcimi právami k nehnuteĐnostiam. Na úþely oslobodenia od dane, v prípade pozemku zapísaného do katastra nehnuteĐností záznamom na základe rozhodnutia o schválení ROEP, ak bol pozemok nadobudnutý zmluvou, je rozhodujúci pôvodný dátum nadobudnutia pozemku na základe zmluvy. Doba vlastníctva pozemku (5 rokov), po uplynutí ktorej je príjem z jeho predaja oslobodený od dane, sa v prípade takto nadobudnutých nehnuteĐností poþíta odo dĖa nadobudnutia pozemku do vlastníctva predávajúceho až do predaja pozemku, ktorý sa na úþely oslobodenia od dane u predávajúceho posudzuje podĐa dĖa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podĐa dĖa uzavretia zmluvy o prevode pozemku, priþom rozhodujúci je vždy ten deĖ, ktorý nastal skôr. Na úþely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaĖovacom období nadobudol vlastnícke právo k pozemku kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP). Pri posudzovaní oslobodenia príjmov z predaja pozemku od dane podĐa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP je potrebné rešpektovaĢ aj ustanovené výnimky, a to: – ak bol pozemok zaradený v obchodnom majetku fyzickej osoby [§ 2 písm. m) ZDP], takýto príjem je oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia pozemku z obchodného majetku; – ak daĖovníkovi plynul príjem podĐa zmluvy o budúcom predaji pozemku uzavretej do piatich rokov od nadobudnutia pozemku alebo od jeho vyradenia z obchodného majetku, takýto príjem z predaja pozemku nie je oslobodený od dane, aj keć kúpna zmluva by bola uzatvorená až po piatich rokoch od nadobudnutia pozemku alebo vyradenia pozemku z obchodného majetku. Príjmy z predaja pozemkov plynúce fyzickej

osobe, ktoré nespĎĖajú podmienky oslobodenia od dane vymedzené v § 9 ZDP, sú zdaniteĐnými príjmami. Tieto príjmy, ak nejde o príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti podĐa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, sa zaraćujú medzi ostatné príjmy podĐa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa do základu dane (þiastkového základu dane) zahĚĖa zdaniteĐný príjem z predaja pozemku znížený o výdavky preukázateĐne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (t.j. nie je možné vykázaĢ stratu). V súlade s § 8 ods. 5 ZDP pri príjmoch z predaja pozemkov výdavkom je: – kúpna cena preukázateĐne zaplatená za pozemok, ak daĖovník obstaral pozemok kúpou, alebo – všeobecná cena podĐa civilného sporového poriadku, t.j. cena uvedená v osvedþení o dediþstve, ak daĖovník nadobudol pozemok dedením, alebo – cena stanovená znalcom podĐa zákona þ. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmoþníkoch a predkladateĐoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak daĖovník nadobudol pozemok darovaním, priþom pri jeho predaji uskutoþnenom v deĖ darovania by sa naĖ vzĢahovalo oslobodenie od dane podĐa § 9 ZDP, alebo – obstarávacia cena zistená u darcu, ak daĖovník nadobudol pozemok darovaním, priþom pri jeho predaji uskutoþnenom v deĖ darovania by sa naĖ nevzĢahovalo oslobodenie od dane podĐa § 9 ZDP, alebo – obstarávacia cena, ak ide o pozemok, ktorý bol vyradený z obchodného majetku daĖovníka, – výdavky súvisiace s predajom pozemkov preukázateĐne vynaložené predávajúcim (napr. správne poplatky, poplatok za vypracovanie znaleckého posudku, poplatok za sprostredkovanie predaja) a – úroky z úverov na obstaranie pozemkov za podmienok ustanovených v § 8 ods. 5 písm. f) druhom bode ZDP. Príjmy z predaja pozemkov, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa v súlade s § 4 ods. 8 ZDP zahĚĖajú do základu Zákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. dane v rovnakom pomere u každého z manželov,

keć nimi sú, je príjem z predaja opcie uvádzaný

na dosiahnutie týchto príjmov. Uvedené právo rozdelenia príjmov z predaja pozemku, ktoré plynú z ich bezpodielového spoluvlastníctva nemajú manželia v prípade, ak jeden z nich mal tento pozemok zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)]. PodĐa § 8 ods. 16 ZDP, príjmy z predaja pozemkov plynúce manželom z prevodu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaĖujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok zahrnutý v obchodnom majetku ako posledný. V súlade so znením § 10 ods. 1 ZDP, ak ide o predaj pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých daĖovníkov, spoloþne dosiahnuté príjmy z predaja pozemkov a spoloþne vynaložené výdavky sa zahĚĖajú do základu dane jednotlivých podielových spoluvlastníkov podĐa ich spoluvlastníckych podielov. Ak plynú príjmy z predaja pozemkov v splátkach, resp. ak je vyplatený preddavok na predaj pozemkov, výdavky, ktoré prevyšujú príjmy v tom zdaĖovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj pozemkov, sa môžu uplatniĢ v tomto zdaĖovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ćalšom zdaĖovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy výdavkov, ktorú možno uplatniĢ. Ŷ v odseku 1 písm. d), e) a k) sú riešené zdaniteĐné príjmy z prevodu opcií, cenných papierov a derivátových operácií. V prípade príjmov z predaja cenných papierov podĐa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP, tento je možné znížiĢ o výdavky podĐa • § 8 ods. 2 ZDP a to o výdavky preukázateĐne vynaložené na dosiahnutie príjmov z predaja cenných papierov, • § 8 ods. 5 ZDP, ktorými sú napr. kúpna cena cenného papieru, cena cenného papiera zistená v þase nadobudnutia, ak ide o cenný papier nadobudnutý bezodplatne (dedením, darovaním), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov. Samostatným druhom príjmov z predaja zahĚĖaným medzi ostatné príjmy oddeleným pre daĖové úþely od sústavy cenných papierov, aj

Na uplatnenie výdavkov k príjmom z predaja opcií sa vzĢahuje ustanovenie § 8 ods. 2 a ods. 5 ZDP, tak ako pri príjmoch z predaja cenných papierov. Na príjmy z prevodu opcií sa vzĢahuje aj oslobodenie od dane rovnakým spôsobom ako pri príjmoch z predaja cenných papierov. Na uplatnenie výdavkov k príjmom z derivátových operácií sa vzĢahuje § 8 ods. 11 ZDP, podĐa ktorého sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

v § 8 ods. 1 písm. d) a príjem z derivátových sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa 1 akzahĚĖajú operácií uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. k) ZDP. do základu dane výdavky vynaložené

Príklad

DaĖovník – fyzická osoba vlastní akcie. Pred ich nadobudnutím daĖovník obstaral opciu, ktorú použil na nákup týchto akcií. Aké výdavky si môže daĖovník uplatniĢ pri predaji akcií, okrem preukázateĐných výdavkov na obstaranie akcií v súlade s § 8 ods. 5 písm. e) ZDP. Môže daĖovník uplatniĢ ako výdavok pri príjmoch z predaja akcií aj výdavky na obstaranie opcie, ktorá bola uplatnená pri nákupe akcií, a to v súlade s § 8 ods. 2 ZDP? V súlade s § 8 ods. 2 ZDP do základu dane (þiastkového základu dane) sa zahĚĖa zdaniteĐný príjem znížený o výdavky preukázateĐne vynaložené na jeho dosiahnutie, priþom ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu podĐa § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Tzn. ani pri príjmoch z prevodu cenných papierov podĐa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP nie je možné vykázaĢ stratu. Pri príjmoch z prevodu cenných papierov podĐa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP je možné uplatniĢ výdavky, ktoré sú vymedzené v § 8 ods. 5 ZDP, a to napr. kúpnu cenu preukázateĐne zaplatenú za cenný papier (ak daĖovník nadobudol cenný papier kúpou), cenu cenného papiera zistenú v þase nadobudnutia, ak daĖovník nadobudol cenný papier bezodplatne (napr. darovaním, dedením), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenného papiera. Pri uvedených príjmoch sú podĐa § 8 ods. 5 písm. f) ZDP výdavkami aj výdavky preukázateĐne vynaložené na obstaranie majetku, za ktoré sa považujú aj výdavky na obstaranie opcie, DaĖové a úþtovné zákony 2020

§8 ktorá bola použitá na nákup akcií. Uvedené platí za podmienky, že cena opcie, ktorá bola použitá na nákup akcií, nie je zohĐadnená v cene akcie z dôvodu, aby nebol dvakrát uplatnený ten istý výdavok. Ŷ

ods. 1 písm. s) a ods. 5 písm. g) rieši príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoloþnosti v þasti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. K príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov si takýto daĖovník môže uplatniĢ sumu splateného príspevku. V prípade, že suma splateného príspevku prevyšuje v príslušnom zdaĖovacom období príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, môže si daĖovník uplatniĢ iba sumu splateného príspevku do kapitálového fondu do výšky príjmu z prerozdelenia kapitálového fondu dosiahnutého v príslušnom zdaĖovacom období. Ak daĖovníkovi plynie príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, aj v ćalšom zdaĖovacom období postupuje rovnako, a to až do úplného zahrnutia celkovej sumy splateného príspevku.

Príklad

Fyzická osoba (FO) poskytla spoloþnosti s ruþením obmedzeným (ćalej len „spoloþnosĢ“) pôžiþku (uvedená FO nie je spoloþníkom tejto spoloþnosti). Predmetnú pohĐadávku od tejto FO odkúpila iná FO, ktorá je spoloþníkom spoloþnosti, ktorej bola pôžiþka poskytnutá. PohĐadávku tvorila len istina a neobsahovala žiadne nezaplatené úroky alebo iné príslušenstvo. Spoloþník spoloþnosti odkúpil túto pohĐadávku za cenu zodpovedajúcu istine. Následne, s jeho súhlasom, došlo ku kapitalizácii tohto záväzku voþi spoloþníkovi do OKF. Je možné pri výplate nanþných prostriedkov z OKF uvedenému spoloþníkovi, k dosiahnutému zdaniteĐnému príjmu uplatniĢ ako výdavok hodnotu predmetnej pohĐadávky? Zákonom þ. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĎĖa zákon þ. 513/1991 Zb. Obchodný zá-

konník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĎĖajú niektoré zákony (ćalej len „zákon þ. 264/2017 Z. z.“), došlo v þlánku VIII s úþinnosĢou od 1. 1. 2018 k zmene a doplneniu ZDP, a to v nadväznosti na novelizáciu ObchZ vo vzĢahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov (§ 123 ods. 2 a § 217a ObchZ). Zákonom þ. 264/2017 Z. z. bolo do § 8 ods. 1 ZDP doplnené písmenom s), þím sa medzi ostatné príjmy podĐa § 8 ZDP od 1. 1. 2018 zaradili príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. V súvislosti s uvedenou úpravou bolo do § 8 ods. 5 ZDP doplnené nové písmeno g), v dôsledku þoho výdavkom k predmetnému príjmu je suma splateného príspevku, priþom ZDP odkazuje na § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ. V zmysle § 768q ods. 2 ObchZ, þo je prechodné ustanovenie k úpravám úþinným od 1. 1. 2018, ustanovenia § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ [na ktoré ZDP v § 8 ods. 5 písm. g) odkazuje] sa použijú len na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 1. 1. 2018. V nadväznosti na uvedené, pri zdaĖovaní príjmov plynúcich fyzickej osobe z výplaty kapitálových fondov po 1. 1. 2018 je potrebné rozlišovaĢ, þi ide o príjmy z výplaty OKF vytvorených z príspevkov realizovaných do 1. 1. 2018 alebo ide o príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu vytvoreného z príspevkov poskytnutých po 1. 1. 2018. Znamená to, že ustanovenia § 8 ods. 1 písm. s) a § 8 ods. 5 písm. g) ZDP sa uplatnia v prípade zdanenia príjmov plynúcich z prerozdelenia kapitálového fondu vytvoreného z príspevkov poskytnutých po 1. 1. 2018. PokiaĐ ide o príjmy plynúce fyzickej osobe z výplaty OKF, ktoré boli vytvorené z príspevkov realizovaných pred 1. 1. 2018, pri ich zdaĖovaní sa aj po 1. 1. 2018 postupuje nasledovne: Ak valné zhromaždenie v súlade s príslušnými ustanoveniami ObchZ rozhodne o rozdelení nanþných prostriedkov z OKF vytvorených z príspevkov realizovaných do 1. 1. 2018 medzi spoloþníkov, ktorí sú fyzickými osobami, potom príjem z výplaty, ktorý uvedeným spoloþníkom plynie, je aj po 1. 1. 2018 ostatným príjmom podĐa § 8 ZDP, priþom ide o „iný“ ostatný príjem. Tento príjem si spoloþník, ktorý príspevok do OKF realizoval, zníži o výdavok v súlade s § 8 ods. 2 ZDP, ktorým v tomto prípade je suma, ktorú spoloþník preukázateĐne vynaložil na odZákon o dani z príjmov

Zákon þ. 595/2003 Z. z. kúpenie pohĐadávky voþi spoloþnosti, v ktorej je

poskytnuté po 1. 1. 2018. Znamená to, že aj

príspevok do OKF, bude celá suma príjmu plynúceho z výplaty OKF zdaniteĐným príjmom podĐa § 8 ZDP („iný“ ostatný príjem) bez možnosti uplatnenia výdavku.

ZDP je možné uplatniĢ len na príspevky do KFzP realizované po 1. 1. 2018. Ak teda daĖovník vloží po 1. 1. 2018 do KFzP pohĐadávku nadobudnutú postúpením a hodnota tohto nepeĖažného vkladu bude zapoþítaná na jeho vklad vyššou sumou ako bola obstarávacia cena tejto individuálne vloženej pohĐadávky, potom rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeĖažného vkladu zapoþítanou na vklad daĖovníka a hodnotou vkladaného majetku, zahrnuje uvedený daĖovník do základu dane (ýZD) spôsobom ustanoveným v § 8 ods. 2 ZDP. V prípade následného prerozdelenia KFzP, príjem, ktorý by tomuto daĖovníkovi plynul z prerozdelenia KFzP vytvoreného z tohto nepeĖažného vkladu, by sa považoval za ostatný príjem podĐa § 8 ods. 1 písm. s) ZDP, ku ktorému by si mohol daĖovník uplatniĢ v zmysle § 8 ods. 5 písm. g) ZDP výdavok, ktorým je suma splateného príspevku do KFzP.

právna úprava zdaĖovania príjmov z KFzP ob1 spoloþníkom. U spoloþníka, ktorý nerealizoval žiadny siahnutú vo vyššie citovaných ustanoveniach

Príklad

Fyzická osoba nepodnikateĐ vložila v roku 2018 do kapitálového fondu z príspevkov vytvorenom po 1. 1. 2018 (KFzP) nepeĖažný vklad vo forme pohĐadávky nadobudnutej bezodplatne postúpením. Ak dôjde k následnému prerozdeleniu kapitálového fondu z príspevkov, príjem fyzickej osoby z tohto prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov bude predstavovaĢ zdaniteĐný príjem podĐa § 8 ods. 1 písm. s) ZDP. Môže si fyzická osoba uplatniĢ pri tomto druhu príjmu ako výdavok menovitú hodnotu pohĐadávky, ktorá predstavovala nepeĖažný vklad do KFzP? Príjem z prerozdelenia KFzP plynúci fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateĐom (ćalej len „daĖovník“), sa od 1. 1. 2018 považuje za ostatný príjem podĐa § 8 ods. 1 písm. s) ZDP. Výdavkom k predmetnému príjmu je v zmysle § 8 ods. 5 písm. g) ZDP suma splateného príspevku, priþom ZDP odkazuje na § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ. V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka vo vzĢahu k úprave KFzP sa v § 2 písm. ac) ZDP od 1. 1. 2018 medzi základné pojmy doplnila de nícia pojmu vklad, ktorým v zmysle druhého bodu cit. ustanovenia je príspevok do kapitálového fondu z príspevkov (§ 123 ods. 2 a § 217a ObchZ v znení úþinnom od 1. 1. 2018) obchodnej spoloþnosti splatený daĖovníkom. V nadväznosti na zade novanie pojmu vklad a zmenu vykonanú od 1. 1. 2018 v § 8 ods. 2 ZDP sa postup pri zdanení rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeĖažného vkladu zapoþítanou na vklad spoloþníka a hodnotou vkladaného majetku, ktorý je ustanovený v predmetnom ustanovení ZDP, použije aj pri nepeĖažnom vklade do KFzP. Podotýkame, že ustanovenia § 123 ods. 2 a § 217a ObchZ, na ktoré odkazujú § 8 ods. 5 písm. g) a § 2 písm. ac) ZDP úþinné od 1. 1. 2018, sa v súlade s § 768q ods. 2 ObchZ použijú na príspevky do kapitálového fondu

v ods. 1 písm. l) a ods. 13 sú uvedené peĖažné plnenia a nepeĖažné plnenia, ktoré sú poskytnuté od držiteĐa poskytovateĐovi zdravotnej starostlivosti vrátane príjmov prijatých poskytovateĐom zdravotnej starostlivosti pri výkone klinického skúšania. Uvedené zahrnutie plnení medzi príjmy podĐa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP platí len v prípade, ak nejde o príjmy podĐa § 5 až 7 ZDP. PodĐa § 8 ods. 13 ZDP z peĖažných a nepeĖažných plnení podĐa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP sa daĖ vyberá podĐa § 43 ZDP, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania (podĐa zákona þ. 362/2011 Z. z. o liekoch). S úþinnosĢou od 1. 1. 2020 len peĖažné a nepeĖažné plnenia, ktoré svojim charakterom spadajú medzi príjmy podĐa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, zostávajú zdaĖované daĖou vyberanou zrážkou podĐa § 43 ods. 3 písm. o), a to okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie, vymedzené v zákone o liekoch. V súlade s ustanovením § 43 ods. 20 ZDP príjmami podĐa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, z ktorých sa daĖ vyberá zrážkou v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, sú aj rovnaké príjmy plynúce zo zdrojov v zahraniþí. DaĖové a úþtovné zákony 2020