EB1105037

PORADCA

9\GDYDWHĐ Poradca s.r.o., IýO: 36371271 Ul. Pri Celulózke 40 010 01 Žilina Tel.: 041-5652 983 0904 370 556, 0915 033 300 poradca@poradca.sk UHGDNFLD#SRUDGFD VN =iND]QtFN\ VHUYLV ± KRG DERV#SRUDGFD VN StVRPQH QD DGUHVH Y\GDYDWHĐD 'DQp GR WODþH M~Q VDG]ED /HQWL V U R (9 ,661 WODþHQp Y\GDQLH ,661 RQOLQH &HQD YêWODþNX MH HXU

URþQtN ± Legislatíva Ŷ 7UHVWQê ]iNRQ V NRPHQWiURP

WUHVWQê þLQ SUHþLQ ]ORþLQ WUHVWQi ]RGSRYHGQRVĢ ]DYLQHQLH SiFKDWHĐ VSROXSiFKDWHĐ ~þDVWQtN WUHVWQpKR þLQX VDQNFLH WUHVW\ GUXK\ WUHVWRY WUHVW RGĖDWLD VORERG\

=D ~GDMH D Qi]RU\ Y þOiQNRFK V~ ]RGSRYHGQt DXWRUL

SUtSUDYD QD ]ORþLQ SRNXV WUHVWQpKR þLQX

3ULSUDYXMHPH Y HGLþQRP URþQtNX

Objednávajte telefonicky: 041/56 52 871, 879, 0915 033300, mailom: abos@poradca.sk, www.poradca.sk

~YRGRP 9iåHQt þLWDWHOLD 1DNRĐNR RG SRVOHGQpKR SXEOLNRYDQLD SUHãLHO 7UHVWQê ]iNRQ QLHNRĐNêPL ]PHQDPL UR]KRGOL VPH VD SULSUDYLĢ Y FHONX QRYp ]QHQLH NRPHQWiUD N KODY QpPX SUDPHĖX WUHVWQpKR SUiYD &LHĐRP RVWDWQHM QRYHO\ ]iNRQD EROR GRSOQLĢ GR 7UHVWQpKR ]iNRQD VNXWNRY~ SRGVWDWX QRYpKR WUHVWQpKR þLQX 3RG SRUD D SURSDJiFLD VH[XiOQ\FK SDWRORJLFNêFK SUDNWtN D QLHNWRUêFK SRU~FK VH[XiOQHKR ]DPHUD QLD NWRUê Pi RFKUDĖRYDĢ VSRORþQRVĢ YRþL SRGSRUH D YHUHMQHM SURSDJiFLt U{]Q\FK VH[XiOQ\FK SDWROR JLFNêFK SUDNWtN D QDM]iYDåQHMãtFK SRU~FK VH[X iOQHKR ]DPHUDQLD NWRUêPL V~ SHGRItOLD QHNURItOLD D ]RRItOLD 1DMPl LQWHUQHW D VRFLiOQH VLHWH GQHV XPRåĖXM~ UêFKOHMãLH D MHGQRGXFKãLH YHUHMQp ãtUHQLH VSUiY DM U{]QHKR QHPUDYQpKR REVDKX ÒSOQp ]QHQLH SUiYQHKR SUHGSLVX QiMGHWH Y SXEOLNiFLL =iNRQ\ ,, þDVĢ & NWRUi REVDKXMH DM ]QHQLH 7UHVWQpKR SRULDGNX ]iNRQD R WUHVWQHM ]RGSRYHGQRVWL SUiYQLFNêFK RV{E DOHER ]iNRQ R SULHVWXSNRFK 0{åHWH VL MX REMHGQDĢ ]D ]YêKRGQHQ~ FHQX QD QDãRP H VKRSH ZZZ SRUDG FD VN DOHER ]iND]QtFNRP VHUYLVH GHQQH RG GR KRG . V~GQ\P SURFHVRP ]DVD SRQ~NDPH RG

ERUQ~ WHPDWLFN~ SXEOLNiFLX &LYLOQê VSRURYê SRULD GRN D PLPLVSRURYê SRULDGRN V NRPHQWiURP 3UHGWêP DNR VD ]DþQHWH SULSUDYRYDĢ QD RþDNiYD Q~ OHWQ~ GRYROHQNX Y WRPWR URNX SUDYGHSRGREQH OHQ QD 6ORYHQVNX GiYDP GR SR]RUQRVWL SUYp þtVOR PHVDþQtND 325$'&$ HGLþQpKR URþQtND NWRUp Y\FKiG]D ]DþLDWNRP M~OD V WpPRX YHUHMQp REVWDUiYDQLH 3ULSUDYLOL VPH DM WHPDWLFNp EDOtþN\ ]D YêKRGQp FHQ\ 6WDYHEQê ]iNRQ 7UHVWQp SUiYR SR QRYHOH 6 U R ± VSULHYRGFD SRGQLNDQtP $M ćDOãLH PHVDþQtN\ VD YHQXM~ DNWXiOQ\P WpPDP Y WRPWR HãWH VWiOH SDQGHPLFNRP REGREt ± YãHWNR VD GR]YLHWH QD ZZZ SRUDGFD VN NGH PiWH PRåQRVĢ VL SXEOLNiFLH L REMHGQDĢ 3R SUi]GQLQiFK SULSUDYXMHPH YLDFHUp NQLåQp QRYLQN\ QD NWRUp VD Xå WHUD] P{åHWH WHãLĢ 1D ]iYHU 9iP SUDMHP YHĐD SHYQpKR ]GUDYLD D VLO\ GR SRGQLNDQLD DOH L PQRåVWYR VOQHþQêFK O~ þRY NWRUp 9iV QDELM~ WRX VSUiYQRX HQHUJLRX 3UtMHPQp þtWDQLH ]RGSRYHGQi UHGDNWRUND 6WDQLVODYD .UHVDĖRYi

REVDK /(*,6/$7Ë9$

7UHVWQê ]iNRQ V NRPHQWiURP

-8'U =X]DQD âDQLQRYi 6ORYHQVNR Pi SRGĐD H[SHUWRY SUDYGHSRGREQH 7UHVWQê ]iNRQ QDMSUtVQHMãt Y FHOHM (XUySH $ WR QD SULHN WRPX åH NULPLQDOLWD X QiV QLH MH Y\ããLD DNR Y RNROLWêFK ãWiWRFK 9OiGRX ERO VFKYiOHQê 7UHVWQê ]iNRQ D SODWt Xå RG 2G QD GREXGQXWLD ~þLQQRVWL ERO YLDF DNR NUiW QRYHOL ]RYDQê 3RþDV SRVOHGQêFK GYRFK URNRY ERO 7UHVWQê ]iNRQ RSlWRYQH QRYHOL]RYDQê SUHWR SULQiãDPH QRYp ]QHQLH NRPHQWiUD N MHGQRWOLYêP XVWDQRYHQLDP 3UL WYRUEH QRYpKR 7UHVWQpKR ]iNRQD ERO UHã SHNWRYDQê PRGHO NRQWLQHQWiOQHKR SUiYQHKR V\VWp PX NXOW~UQH D SUiYQH WUDGtFLH 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ D EROL DNFHSWRYDQp SURJUHVtYQH D DM GQHV SRXåLWHĐQp WUHVWQRSUiYQH LQãWLW~W\ ] FHOpKR REGRELD SUYHM ý65 2

3UHGFKiG]DM~FH PDWHULiOQH FKiSDQLH WUHVWQpKR þLQX VD ]PHQLOR QD SULPiUQH IRUPiOQH SULþRP WiWR ]PHQD EROD G{YRGRP SRGUREQHMãLHKR GH¿ QRYDQLD ]QDNRY ]iNODGQêFK D NYDOL¿ NRYDQêFK VNXWNRYêFK SRGVWiW WUHVWQêFK þLQRY 9 7UHVWQRP ]iNRQH SULEXGOL QRYp WUHVW\ DNR QDSUtNODG WUHVW GRPiFHKR Yl]HQLD þL WUHVW SRYLQQHM SUiFH DOHER SRGPLHQHþQê RGNODG YêNRQX WUHVWX V SUREDþQêP GRKĐDGRP 7UHVW GRPiFHKR Yl]HQLD P{åH V~G SiFKDWHĐRYL XORåLĢ Då QD MHGHQ URN 'RPiFH Yl]HQLH MH YKRGQRX DOWHUQDWtYRX SUH SUYRSiFKDWHĐRY SULþRP GRPiFLFK Yl]ĖRY NRQWUROXM~ SUREDþQt D PHGLDþQt ~UDGQtFL D V SRXåLWtP WHFKQLFNêFK SURVWULHGNRY NRQWURO\ HOHNWURQLFNp ORNDOL]DþQp QiUDPN\ 7UHVWQê ]iNRQ REVDKXMH ćDOHM DM WUHVW SRYLQQHM SUiFH 3RGUREQHMãLH EROD Y ]iNRQH XSUDYHQi DM RE ODVĢ WUHVWQHM ]RGSRYHGQRVWL SUiYQLFNêFK RV{E NWR Ui VD YãDN SUHVXQXOD Y URNX GR VDPRVWDWQpKR SUiYQHKR SUHGSLVX PORADCA 12-13/2020

]R =ELHUN\ ]iNRQRY

Prehľad nových predpisov a zmien v legislatíve. =GUDYRWQtFWYR 2FKUDQD SRGSRUD D UR]YRM YHUHMQpKR ]GUDYLD =iNRQ þ = ] NWRUêP VD PHQt D GR SĎĖD ]iNRQ þ = ] R RFKUDQH SRGSRUH D UR]YRML YHUHMQpKR ]GUDYLD D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY D NWRUêP VD PHQt D GRSĎĖD ]iNRQ þ = ] R HOHNWURQLFNêFK NRPXQLNiFLiFK Y ]QHQt QHVNRU ãtFK SUHGSLVRY ÒþLQQRVĢ

3UiYQD QRUPD 0HQt XVWDQRYHQLD GRSRVLDĐ SODWQpKR ]iNRQD Y REODVWL UHJLRQiOQ\FK ~UDGRY YHUHMQpKR ]GUD YRWQtFWYD SRYLQQRVWt I\]LFNêFK RV{E ãWiWQHKR ]GUDYRWQpKR GR]RUX D SULHVWXSNRY D GRSĎĖD QRYp XVWDQRYHQLD ULHãLDFH SUREOHPDWLNX PRELOQHM DSOLNiFLH QD PRQLWRURYDQLH GRGUåLDYDQLD QDULD GHQHM L]ROiFLH D PRELOQHM DSOLNiFLH QD PRQLWRUR YDQLH NRQWDNWRY V LQêPL ]DULDGHQLDPL NDWHJyULH RVREQêFK ~GDMRY SRVN\WRYDQLD D VSUtVWXSĖRYD QLD ~GDMRY ]iUXN SUH SUiYD D VORERG\ I\]LFNêFK RV{E DNR DM ćDOãLHKR SRXåLWLD PRELOQHM DSOLNi FLH QD PRQLWRURYDQLH GRGUåLDYDQLD QDULDGHQHM L]ROiFLH 6YRMLP ]QHQtP WLHå XSUDYXMH DM QLHNWRUp XVWDQR YHQLD ]iNRQD þ = ] R HOHNWURQLFNêFK NRPXQLNiFLiFK Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY

3RVN\WRYDWHOLD ]GUDYRWQHM VWDURVWOLYRVWL =iNRQ þ = ] NWRUêP VD PHQt D GR SĎĖD ]iNRQ þ = ] R SRVN\WRYDWHĐRFK

]GUDYRWQHM VWDURVWOLYRVWL ]GUDYRWQtFN\FK SUD FRYQtNRFK VWDYRYVNêFK RUJDQL]iFLiFK Y ]GUDYRW QtFWYH D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY D NWRUêP VD PHQLD D GRSĎĖDM~ QLHNWRUp ]iNRQ\ ÒþLQQRVĢ 3UiYQ\ SUHGSLV 0HQt D GRSĎĖD XVWDQRYHQLD GRSRVLDĐ SODWQHM SUiYQHM QRUP\ V RULHQWiFLRX QD SRVN\WRYDWHĐD ]GUDYRWQHM VWDURVWOLYRVWL YHUHMQ~ PLQLPiOQX VLHĢ SRVN\WRYDWHĐRY SUHYiG]NRYDQLH ]GUDYRWQtFN\FK ]DULDGHQt SHUVRQiOQH ]DEH]SHþHQLH D PDWHULiO QR WHFKQLFNp Y\EDYHQLH ]GUDYRWQtFNHKR ]DULD GHQLD YêNRQ VDPRVWDWQHM ]GUDYRWQtFNHM SUD[H Y\GiYDQLH SRYROHQt QD SUHYiG]NRYDQLH ãSHFLDOL ]RYDQHM QHPRFQLFH ]DULDGHQLD ELRPHGLFtQVNHKR YêVNXPX WNDQLYRYpKR ]DULDGHQLD UHIHUHQþQp KR ODERUDWyULD DPEXODQFLH SHYQHM DPEXODQWQHM SRKRWRYRVWQHM VOXåE\ DPEXODQFLH GRSOQNRYHM DPEXODQWQHM SRKRWRYRVWQHM VOXåE\ DPEXODQFLH GRSUDYQHM ]GUDYRWQHM VOXåE\ D HSLGHPLRORJLFNHM DPEXODQFLH SRGPLHQN\ QD Y\GDQLH WDNpKRWR SR YROHQLD åLDGRVWL R Y\GDQLH SRYROHQLD Y\GDQLH SRYROHQLD QD SUHYiG]NRYDQLH PRELOQpKR RGEH URYpKR PLHVWD ]PHQX PLHVWD SUHYiG]NRYDQLD ]GUDYRWQtFNHKR ]DULDGHQLD MHKR RGERUQpKR ]D PHUDQLD D ]PHQX RGERUQpKR ]iVWXSFX ]PHQX SRþWX DPEXODQFLt GRSUDYQHM ]GUDYRWQHM VOXåE\ GRþDVQp SR]DVWDYHQLH SRYROHQLD ]UXãHQLH SR YROHQLD NRQDQLH R Y\GDQLH SRYROHQLD GRþDVQp SR]DVWDYHQLH SRYROHQLD D ]UXãHQLH SRYROHQLD UHJLVWHU SRYROHQt GRþDVQ~ RGERUQ~ VWiå SRG PLHQN\ QD YêNRQ ]GUDYRWQtFNHKR SRYRODQLD Y]GHOiYDQLH ]GUDYRWQtFN\FK SUDFRYQtNRY D MHKR 3

4

¿ QDQFRYDQLH VS{VRE\ XNRQþRYDQLD ćDOãLHKR Y]GHOiYDQLD SRYLQQRVWt SRVN\WRYDWHĐD D ]GUD YRWQtFNHKR SUDFRYQtND GR]RU QDG GRGUåLDYDQtP XVWDQRYHQt WRKWR ]iNRQD D SRN~W 6YRMLP ]QHQtP WLHå PHQt D GRSĎĖD QLHNWRUp XVWD QRYHQLD ]iNRQD þ = ] R VRFLiOQRP SRLVWHQt Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R ]GUDYRWQHM VWDURVWOLYRVWL VOXåEiFK V~YLVLDFLFK V SRVN\WRYDQtP ]GUDYRWQHM VWDURVWOLYRVWL D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R UR]VDKX ]GUDYRWQHM VWDURVWOL YRVWL XKUiG]DQHM QD ]iNODGH YHUHMQpKR ]GUDYRW QpKR SRLVWHQLD D R ~KUDGiFK ]D VOXåE\ V~YLVLDFH V SRVN\WRYDQtP ]GUDYRWQHM VWDURVWOLYRVWL Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R ]iFKUDQQHM ]GUDYRWQHM VOXåEH D R ]PHQH D GR SOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R ]GUD YRWQRP SRLVWHQt D R ]PHQH D GRSOQHQt ]iNRQD þ = ] R SRLVĢRYQtFWYH D R ]PHQH D GR SOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R ]GUDYRW QêFK SRLVĢRYQLDFK GRKĐDGH QDG ]GUDYRWQRX VWDURVWOLYRVĢRX D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R RFKUDQH SRGSRUH D UR]YRML YH UHMQpKR ]GUDYLD D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R OLHNRFK D ]GUDYRWQtFN\FK SRP{FNDFK D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNR QD þ = ] R UR]VDKX D SRGPLHQNDFK ~KUDG\ OLHNRY ]GUDYRWQtFN\FK SRP{FRN D GLHWH WLFNêFK SRWUDYtQ QD ]iNODGH YHUHMQpKR ]GUDYRW QpKR SRLVWHQLD D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R QiURGQRP ]GUDYRWQtFNRP LQIRUPDþQRP V\VWpPH D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSL VRY D ]iNRQD þ = ] R PLPRULDGQ\FK RSDWUHQLDFK Y V~YLVORVWL VR ãtUHQtP QHEH]SHþQHM QiND]OLYHM ĐXGVNHM FKRURE\ &29,' Y REODV

WL ]GUDYRWQtFWYD D NWRUêP VD PHQLD D GRSĎĖDM~ QLHNWRUp ]iNRQ\

)LQDQþQi REODVĢ 0LPRULDGQH RSDWUHQLD =iNRQ þ = ] NWRUêP VD PHQt D GR SĎĖD ]iNRQ þ = ] R QLHNWRUêFK PLPR ULDGQ\FK RSDWUHQLDFK YR ¿ QDQþQHM REODVWL Y V~YLV ORVWL VR ãtUHQtP QHEH]SHþQHM QiND]OLYHM ĐXGVNHM FKRURE\ &29,' Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ÒþLQQRVĢ

=iNRQ 8SUDYXMH XVWDQRYHQLD ]DPHUDQp QD SRXNi]DQLH D SRXåLWLH SRGLHOX ]DSODWHQHM GDQH ] SUtMPRY SUHGGDYN\ QD GDĖ ] SUtMPRY ¿ QDQþQ~ SRPRF QD ]DEH]SHþHQLH OLNYLGLW\ PDOêFK SRGQLNRY VWUHG QêFK SRGQLNRY DOHER YHĐNêFK SRGQLNRY RGNODG VSOiWRN D RSDWUHQt WêNDM~FLFK VD SRUXãHQLD ¿ QDQþQHM GLVFLSOtQ\

6RFLiOQH ]DEH]SHþHQLH 6RFLiOQH SRLVWHQLH =iNRQ þ = ] NWRUêP VD PHQt D GR SĎĖD ]iNRQ þ = ] R VRFLiOQRP SRLVWHQt Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY D NWRUêP VD PHQLD D GRSĎĖDM~ QLHNWRUp ]iNRQ\ =iNRQ

3ULQLHVRO UDG ]PLHQ GR S{YRGQpKR ]QHQLD NWRUp VD WêNDM~ QLHOHQ OHNiUVNHM SRVXGNRYHM þLQQRVWL SUL YêNRQH VRFLiOQHKR SRLVWHQLD DOH DM VDPR VWDWQH ]iURENRYR þLQQHM RVRE\ NWRUi QHSRGDOD GDĖRYp SUL]QDQLH ]D URN UHVS Pi SUHGĎ åHQ~ OHKRWX QD SRGDQLH GDĖRYpKR SUL]QDQLD ]D URN =iURYHĖ PHQt D GRSĎĖD QLHNWRUp XVWDQRYHQLD ]i NRQD þ = ] R FHVWRYQêFK QiKUDGiFK Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY D ]iNRQD þ = ] R VOXåEiFK ]DPHVWQDQRVWL D R ]PHQH D GR SOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY PORADCA 12-13/2020

6SODWQRVĢ SRLVWQpKR 1DULDGHQLH YOiG\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] R VSODWQRVWL SRLVWQpKR QD VRFLiOQH SRLVWHQLH Y þDVH PLPRULDGQHM VLWXiFLH Q~G]RYpKR VWDYX DOHER YêQLPRþQpKR VWDYX Y\KOiVHQpKR Y V~ YLVORVWL V RFKRUHQtP &29,' ÒþLQQRVĢ

1iKUDGD ]D EROHVĢ 2]QiPHQLH 0LQLVWHUVWYD ]GUDYRWQtFWYD 6OR YHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] R Y\GDQt RSDW UHQLD R XVWDQRYHQt YêãN\ QiKUDG\ ]D EROHVĢ D Yêã N\ QiKUDG\ ]D VĢDåHQLH VSRORþHQVNpKR XSODWQHQLD QD URN

ÒþLQQRVĢ

1DULDGHQLH 6WDQRYXMH åH SRLVWQp QD VRFLiOQH SRLVWHQLH NWR Up MH SRYLQQê SODWLĢ ]DPHVWQiYDWHĐ DOHER SRYLQ QH QHPRFHQVN\ SRLVWHQi D SRYLQQH G{FKRGNRYR SRLVWHQi VDPRVWDWQH ]iURENRYR þLQQi RVRED NWRUt Y\ND]XM~ SRNOHV þLVWpKR REUDWX DOHER SR NOHV SUtMPRY ] SRGQLNDQLD D ] LQHM VDPRVWDWQHM ]iURENRYHM þLQQRVWL R D YLDF ]D D PDUHF MH VSODWQp Y WHUPtQH GR GH FHPEUD E PiM MH VSODWQp Y WHUPtQH GR GHFHP EUD 3RYLQQRVĢ SODWLĢ SRLVWQp QD VRFLiOQH SRLVWHQLH WUYi DM Y SUtSDGH åH Y þDVH SODWHQLD SRLVWQpKR Xå SODWLWHĐ SRLVWQpKR QLH MH ]DPHVWQiYDWHĐRP DOHER SR YLQQH QHPRFHQVN\ SRLVWHQRX D SRYLQQH G{FKRGNRYR SRLVWHQRX VDPRVWDWQH ]iURENRYR þLQQRX RVRERX

ÒþLQQRVĢ

GHQLH YOiG\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] R SUHGĎåHQt SRGSRUQpKR REGRELD Y QH]DPHVWQD QRVWL SRþDV WUYDQLD PLPRULDGQHM VLWXiFLH Q~G]R YpKR VWDYX DOHER YêQLPRþQpKR VWDYX Y\KOiVHQpKR Y V~YLVORVWL V RFKRUHQtP &29,'

1D ]iNODGH Y\GDQpKR RSDWUHQLD 0LQLVWHUVWYD ]GUDYRWQtFWYD 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ 6 2/ EROD VWDQRYHQi YêãND QiKUDG\ ]D ER OHVĢ D YêãND QiKUDG\ ]D VĢDåHQLH VSRORþHQVNpKR XSODWQHQLD QD URN ]D MHGHQ ERG WYRULDFD VXPX HXUD

2EGRELH Y QH]DPHVWQDQRVWL 1DULDGHQLH YOiG\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] NWRUêP VD PHQt D GRSĎĖD QDULD

1DULDGHQLH 6WDQRYXMH åH SRGSRUQp REGRELH Y QH]DPHVWQD QRVWL NWRUp Xå EROR SUHGĎåHQp D NWRUp E\ XSO\QX OR SRþDV WUYDQLD PLPRULDGQHM VLWXiFLH Q~G]RYp KR VWDYX DOHER YêQLPRþQpKR VWDYX Y\KOiVHQpKR Y V~YLVORVWL V RFKRUHQtP &29,' VD RSlWRY QH SUHGOåXMH R MHGHQ PHVLDF

2VREQê G{FKRGNRYê ~þHW 2SDWUHQLH 0LQLVWHUVWYD SUiFH VRFLiOQ\FK YHFt D URGLQ\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] NWRUêP VD XVWDQRYXMH Y]RU YêSLVX ] RVREQpKR G{ FKRGNRYpKR ~þWX VSRULWHĐD ÒþLQQRVĢ

3UiYQD QRUPD 5LHãL ]iVDG\ SRVN\WRYDQLD LQIRUPiFLt G{FKRG NRYRX VSUiYFRYVNRX VSRORþQRVĢRX VWDQRYXMH RNUHP LQpKR L REVDK D Y]RU YêSLVX ] RVREQpKR G{FKRGNRYpKR ~þWX VSRULWHĐD 1D ]iNODGH MHKR ]QHQLD XYHGHQê YêSLV PXVt REVDKRYDĢ SURJQy]\ PHVDþQpKR GRåLYRWQpKR VWDUREQpKR G{FKRGNX ]R VWDUREQpKR G{FKRGNRYpKR VSRUHQLD NWRUp Y\FKiG]DM~ ] PRåQêFK HNRQRPLFNêFK VFHQiURY ]DKĚĖDM~FLFK SHVLPLVWLFNê VFHQiU ]iNODGQê VFH QiU D RSWLPLVWLFNê VFHQiU 3URJQy]\ G{FKRGNX VD ]RVWDYXM~ DM QD ]iNODGH SRYLQQêFK SUtVSHY NRY QD VWDUREQp G{FKRGNRYp VSRUHQLH VSRULWHĐD GREURYRĐQêFK SUtVSHYNRY QD VWDUREQp G{FKRG NRYp VSRUHQLH VSRULWHĐD VXP\ ]RGSRYHGDM~FHM DNWXiOQHM KRGQRWH RVREQpKR G{FKRGNRYpKR ~þWX VSRULWHĐD V~KUQQpKR XND]RYDWHĐD UL]LND G{FKRG NRYpKR IRQGX YHNX G{FKRGNRYê YHN VSRULWHĐD DOHER SUHGSRNODGDQê G{FKRGNRYê YHN VSRULWHĐD QD ~þHO\ XUþHQLD SURJQy] G{FKRGNX MH YHN SR WUHEQê QD QiURN QD VWDUREQê G{FKRGRN XND]RYD WHĐD ]QtåHQLD YêQRVQRVWL SUHGSRNODGDQHM LQÀ iFLH 5

SURGXNWLYLW\ SUiFH YHNRYpKR ERQXVX D SUHGSR NODGRY ~PUWQRVWL 9 WHMWR V~YLVORVWL MH SRWUHEQp XSR]RUQLĢ QD VNXWRþQRVĢ åH SUL XUþHQt YHNX VSR ULWHĐD VD QH]RKĐDGĖXMH SRþHW Y\FKRYDQêFK GHWt DQL QiURN\ Y\SOêYDM~FH ]R ]DUDGHQLD ]DPHVWQDQt GR , SUDFRYQHM NDWHJyULH D QiURN\ Y\SOêYDM~FH ]R ]DUDGHQLD VOXåE\ GR , DOHER ,, NDWHJyULH IXQNFLt $NWXiOQRVĢ SDUDPHWURY SUHGSRNODGRY D SUDYL GLHO QD XUþHQLH SURJQy] G{FKRGNRY VD SUHKRG QRWt QDMPHQHM UD] ]D WUL URN\

WHUVWYD NXOW~U\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ Y V~YLVORVWL V RFKRUHQtP &29,' ÒþLQQRVĢ

(XUySVND ~QLD 3UtVSHYN\ =iNRQ þ = ] NWRUêP VD PHQt D GR SĎĖD ]iNRQ þ = ] R SUtVSHYNX SRVN\ WRYDQRP ] HXUySVN\FK ãWUXNWXUiOQ\FK D LQYHV WLþQêFK IRQGRY D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY D NWRUêP VD GRSĎĖD ]iNRQ þ = ] R SRPRFL D SRG SRUH SRVN\WRYDQHM ] IRQGRY (XUySVNHKR VSROR þHQVWYD Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ÒþLQQRVĢ

3UiYQD QRUPD 3ULQiãD UDG ]PLHQ RULHQWRYDQêFK QD S{VREQRVĢ YOiG\ 65 REVDKX Y\KOiVHQHM Yê]Y\ SURFHVQp XVWDQRYHQLD Y þDVH PLPRULDGQHM VLWXiFLH Q~G]R YpKR VWDYX DOHER YêQLPRþQpKR VWDYX Y\KOiVHQp KR Y V~YLVORVWL V RFKRUHQtP &29,' D Y RE GREt QD SUHNRQDQLH LFK QiVOHGNRY SRVWXS\ SUL SRVN\WRYDQt SUtVSHYNX Y þDVH NUt]RYHM VLWXiFLH ]PHQ\ ]POXY\ Y þDVH NUt]RYHM VLWXiFLH GRKRG\ R VSOiWNDFK D GRKRG\ R RGNODGH SOQHQLD Y þDVH NUt]RYHM VLWXiFLH 2EVDKRP WRKWR SUiYQHKR SUHGSLVX V~ DM ]PHQ\ ]iNRQD þ = ] R SRPRFL D SRGSRUH SR VN\WRYDQHM ] IRQGRY (XUySVNHKR VSRORþHQVWYD Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY

.XOW~UD

6

=iNRQ 0HQt D GRSĎĖD QLHNWRUp XVWDQRYHQLD GRSRVLDĐ SODWQHM QRUP\ RULHQWRYDQp QD SUREOHPDWLNX XVSRULDGDQLD SRGXMDWt SRþDV WUYDQLD PLPRULDG QHM VLWXiFLH Q~G]RYpKR VWDYX DOHER YêQLPRþ QpKR VWDYX Y\KOiVHQpKR Y V~YLVORVWL V RFKRUH QtP &29,' DOH DM ]iNRQD 1iURGQHM UDG\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] R XPH OHFNêFK IRQGRFK Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSL VRY ]iNRQD þ = ] R Y\VLHODQt D UH WUDQVPLVLL D R ]PHQH ]iNRQD þ = ] R WHOHNRPXQLNiFLiFK Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHG SLVRY ]iNRQD þ = ] R $XGLRYL]X iOQRP IRQGH D R ]PHQH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ]iNRQD þ = ] R )RQGH QD SRGSRUX XPHQLD D R ]PHQH D GRSOQHQt ]iNRQD þ = ] R SRVN\WRYDQt GRWiFLt Y S{VREQRVWL 0LQLVWHUVWYD NXOW~U\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ Y ]QHQt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY D ]iNRQD þ = ] R )RQGH QD SRGSRUX NXOW~U\ QiURGQRVWQêFK PHQãtQ D R ]PH QH D GRSOQHQt QLHNWRUêFK ]iNRQRY Y ]QHQt QH VNRUãtFK SUHGSLVRY

'RSUDYD 9êFYLN YRGLþRY 9\KOiãND 0LQLVWHUVWYD GRSUDY\ D YêVWDYE\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] NWRURX VD PHQt D GRSĎĖD Y\KOiãND 0LQLVWHUVWYD GRSUDY\ Yê VWDYE\ D UHJLRQiOQHKR UR]YRMD 6ORYHQVNHM UHSXE OLN\ þ = ] NWRURX VD Y\NRQiYD ]iNRQ þ = ] R SRYLQQHM ]iNODGQHM NYDOL¿ NiFLL D SUDYLGHOQRP YêFYLNX QLHNWRUêFK YRGLþRY Y ]QH Qt QHVNRUãtFK SUHGSLVRY ÒþLQQRVĢ

2SDWUHQLD Y NXOW~UH =iNRQ þ = ] NWRUêP VD PHQLD D GRSĎĖDM~ QLHNWRUp ]iNRQ\ Y S{VREQRVWL 0LQLV

9\KOiãND 8SUDYXMH S{YRGQp ]QHQLH SODWQpKR SUiYQHKR SUHGSLVX Y REODVWL REVDKX GRNXPHQWiFLH NXU]RY PORADCA 12-13/2020

]iNODGQHM NYDOL¿ NiFLH D SUDYLGHOQpKR YêFYLNX YHGHQLD NQLK\ ~þDVWQtNRY NXU]X WULHGQHM NQLK\ YêND]X R SUHYiG]NH YêFYLNRYpKR YR]LGOD WUHQD åpURYHM NQLK\ VN~ãREQHM NRPLVLH VN~ãN\ XþHE QH SUH NXU]\ YêFYLNRYpKR YR]LGOD SRXåtYDQpKR Y NXU]RFK QiOHåLWRVWt D Y]RUX SUHXND]X NRQWUR OyUD 3UHGPHWRP WRKWR ]iNRQD MH DM UR]VDK NXU ]RY SUH YRGLþD QiNODGQHM GRSUDY\ Y]RU SURWRNR OX D Y\NRQDQt VN~ãN\ Y]RU SUHXND]X NRQWUROyUD D ]R]QDP XþHEQêFK D ãWXGLMQêFK RGERURY

3RGQLNDQLH 3RNOHV REUDWX 1DULDGHQLH YOiG\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] NWRUêP VD GRSĎĖD QDULDGHQLH YOi G\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ þ = ] R VS{VREH XUþHQLD SRNOHVX þLVWpKR REUDWX D SUtMPRY ] SRGQL NDQLD D ] LQHM VDPRVWDWQHM ]iURENRYHM þLQQRVWL ÒþLQQRVĢ

1DULDGHQLH 8SUHVĖXMH FKDUDNWHULVWLNX WUåE\ DNR þLVWê RE UDW D SUtMHP ] SRGQLNDQLD D ] LQHM VDPRVWDWQHM ]iURENRYHM þLQQRVWL RNUHP SOQHQLD SRVN\WRYD QpKR Y UiPFL SURMHNWRY QD SRGSRUX XGUåDQLD SUDFRYQêFK PLHVW YUiWDQH SUDFRYQêFK PLHVW QD NWRUêFK VD Y\NRQiYD DOHER SUHYiG]NXMH VDPR VWDWQi ]iURENRYi þLQQRVĢ D QD SRGSRUX XGUåDQLD ]DPHVWQDQFRY Y ]DPHVWQDQt Y V~YLVORVWL V Y\ KOiVHQtP PLPRULDGQHM VLWXiFLH Q~G]RYpKR VWD YX DOHER YêQLPRþQpKR VWDYX D RGVWUiQHQtP LFK QiVOHGNRY NWRUp VFKYDĐXMH 0LQLVWHUVWYR SUiFH VRFLiOQ\FK YHFt D URGLQ\ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ DOHER ÒVWUHGLH SUiFH VRFLiOQ\FK YHFt D URGLQ\ SR VFKYiOHQt SRGPLHQRN YOiGRX 6ORYHQVNHM UH SXEOLN\ D UHDOL]XMH ÒVWUHGLH SUiFH VRFLiOQ\FK YHFt D URGLQ\ DOHER ~UDG SUiFH VRFLiOQ\FK YHFt D URGLQ\

odborné mesačníky a publikácie vydavateľstva PORADCA RWi]RN D RGSRYHGt

9HUHMQi VSUiYD

2EFKRGRYDQLH

)LQDQþQp QiVWURMH ] HXUySVN\FK ãWUXNWXUiUQ\FK IRQGRY

2GYRG\ SRLVWQp &HVWRYQp QiKUDG\ 3UHGGDYN\ QD GDĖ

2SDWUHQLD Y åLYRWQRP SURVWUHGt 3R]HPNRYp VSRORþHQVWYi

'82

3$0

2GSLVRYDQLH HOHNWURPRELORY

.RURQD SUtVSHYN\ SUH ]DPHVWQiYDWHĐD

.UiGHå PDMHWNX Y -Ò 'XiOQH Y]GHOiYDQLH Y ='3

2GYRG\ VRFLiOQHM SRLVĢRYQH 2GYRG\ D LQYDOLGQê G{FKRGFD &HVWRYQp QiKUDG\

7

/(*,6/$7Ë9$

7UHVWQê ]iNRQ V NRPHQWiURP JUDr. Zuzana Šaninová

7UHVWQp SUiYR MH MHGQR ] RGYHWYLD YHUHMQpKR SUiYD 3RVN\WXMH RFKUDQX VSRORþHQVNêP ]iXM PRP XYHGHQêP Y 7UHVWQRP ]iNRQH SUHG SURWLSUiYQ\PL NRQDQLDPL WêP åH XUþXMH þR MH WUHVW QêP þLQRP Y\PHG]XMH SRGPLHQN\ D SUHGSRNODG\ WUHVWQHM ]RGSRYHGQRVWL XVWDQRYXMH WUHVW\ D RFKUDQQp RSDWUHQLD D YHGLH VXEMHNW\ N SOQHQLX ]iNRQQêFK SRYLQQRVWt D ]DFKRYDQLX SUDYLGLHO VSROXåLWLD 6NXWNRYp SRGVWDW\ WUHVWQêFK þLQRY V~ V\VWHPDWLFN\ ]DUDGHQp GR QLHNRĐNêFK KOiY Y GYRFK þDVWLDFK 7UHVWQpKR ]iNRQD SRGĐD Yê]QDPX FKUiQHQpKR ]iXMPX DOHER ãSHFLiOQHM RFKUD Q\ VSRORþHQVNêFK Y]ĢDKRY 9 WUHVWQRP SUiYH UR]OLãXMHPH 7UHVWQp SUiYR KPRWQp ± XUþXMH NWRUp NRQDQLH MH WUHVWQp D DNp RSDWUHQLD PRåQR SRXåLĢ YRþL SiFKDWHĐRP WUHVWQêFK þLQRY 7UHVWQp SUiYR SURFHVQp ± XSUDYXMH SRVWXS RUJiQRY þLQQêFK Y WUHVWQRP NRQDQt SUL ]LV ĢRYDQt D SUHMHGQiYDQt WUHVWQêFK þLQRY D SUL YêNRQH UR]KRGQXWt DNR DM SUiYD D SRYLQQRVWL RV{E ]~þDVWĖXM~FLFK VD Y WUHVWQRP NRQDQt +ODYQêP SUDPHĖRP WUHVWQpKR SUiYD MH 7UHVWQê ]iNRQ þ = ] D 7UHVWQê SRULDGRN þ = ] 9LDFHUp XVWDQRYHQLD V~ REVLDKQXWp Y ]iNODGQRP SUHGSLVH 6ORYHQVND NWRUêP MH ÒVWDYD 65 3UDPHĖPL WUHVWQpKR SUiYD V~ DM PHG]LQiURGQi ]POXYD SUHGRYãHWNêP GRKRYRU\ QD RFKUDQX ĐXGVNêFK SUiY D GRKRYRU\ ]DEH]SHþXM~FH LPXQLWX ćDOHM SUiYQH DNW\ (XUySVN\FK VSRORþHQVWLHY D (XUySVNHM ~QLH ]iNRQ\ UR]KRGQXWLD SUH]LGHQWD R DPQHVWLL D QiOH]\ ÒVWDYQpKR V~GX 9 WRPWR þtVOH GYRMþtVOH PHVDþQtND QiMGHWH NRPHQWiU N 7UHVWQpPX ]iNRQX DNR N KODYQp PX SUDPHĖX WUHVWQpKR SUiYD

8

PORADCA 12-13/2020

Úvod Od posledného publikovania bolo v Trestnom zákone schválených niekoĐko dôležitých noviel. Novela zákona þ. 161/2018 Z. z. úþinná od 1. 7. 2018 Zákon, ktorým sa mení a dopĎĖa zákon þ. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĎĖajú niektoré zákony. ± Zákon bol schválený 31. 5. 2018 a vyšiel v Zbierke zákonov 14. 6. 2018. Novelou zákona bola nanovo prepracovaná skutková podstata trestného þinu terorizmu. Východiskovou skutkovou podstatou je skutková podstata trestného þinu teroristického útoku. Za obsahovo nadväzujúce skutkové podstaty na uvedenú východiskovú skutkovú podstatu sa považujú – skutková podstata upravujúca trestný þin niektorých foriem úþasti na terorizme, skutková podstata upravujúca trestný þin nancovania terorizmu a skutková podstata upravujúca trestný þin cestovania na úþel terorizmu. Zavedený bol koncept spoþívajúci v de novaní cieĐa, ktorým je „poškodiĢ ústavné zriadenie alebo obranyschopnosĢ štátu, narušiĢ alebo zniþiĢ základnú politickú, hospodársku alebo spoloþenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiĢ obyvateĐstvo alebo donútiĢ vládu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby nieþo konala, opomenula alebo strpela“ ako základného diferenciaþného znaku medzi trestným þinom terorizmu a ostatnými trestnými þinmi. Novela zákona þ. 321/2018 Z. z. úþinná od 1. 1. 2019 Zákon, ktorým sa mení a dopĎĖa zákon þ. 550/2003 Z. z. o probaþných a mediaþných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĎĖajú niektoré zákony. ± Zákon bol schválený 8. 11. 2020 a vyšiel v Zbierke zákonov 20. 11. 2018. Probácia na území Slovenskej republiky má v porovnaní s inými krajinami len krátku históriu a jej vznik možno spájaĢ so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Náš justiþný systém preto nemal vybudovanú tradíciu, ktorá by vnímala probáciu ako jeho plnohodnotnú súþasĢ,

þo sa odzrkadĐovalo v nie vždy vhodnom spôsobe využívania techník a nástrojov, ktoré ponúka. Právny poriadok alebo interné predpisy neobsahujú normy, ktoré by v dostatoþnej miere de novali požiadavky na postupy uplatĖované v aplikaþnej praxi. Zavedenie elektronického systému monitorovania osôb v Slovenskej republike bol jedným zo spôsobov, ktorým sa mala podporiĢ oblasĢ probácie a plnenie jej cieĐov. Avšak práve zavedením tohto nového nástroja sa zároveĖ zaþali prejavovaĢ nedostatky tejto oblasti a kolízia jednotlivých úloh justiþného systému. Niektoré procesy tohto prostredia upravené platnou legislatívou využitie alternatívneho trestania komplikovali, bránili ich efektívnej príprave a následnému výkonu a nesledovali potrebu synergie medzi zapojenými subjektami (sudca, prokurátor, probaþný a mediaþný úradník, Zbor väzenskej a justiþnej stráže). Z vyššie uvedených dôvodov bola prax v oblasti využívania alternatívneho trestania a s tým spojeného výkonu probácie a mediácie v jednotlivých regiónoch nejednotná. Vyžadovali sa zmeny v oblasti ukladania obmedzení a povinností všeobecne, ukladania podmieneþného odkladu výkonu trestu odĖatia slobody, premeny trestu odĖatia slobody na trest domáceho väzenia, zabezpeþenia riadneho výkonu ochranného dohĐadu, prípravy a realizácie trestu povinnej práce, výkonu kontroly technickými prostriedkami pri nahradenej väzbe i pri treste domáceho väzenia. Dosiahnutie stanovených cieĐov bolo tiež podporené zmenou vykonávacieho právneho predpisu. Zmeny príslušnej legislatívy obsahovo predstavovali predovšetkým reakciu na požiadavky aplikaþnej praxe, akúsi optimalizáciu, prispôsobovanie právnej úpravy aktuálnym požiadavkám na exibilné postupy dotknutých subjektov v trestnom konaní, ktoré podmieĖujú efektívne ukladanie a výkon alternatívnych sankcií, teda aplikovanie princípov restoratívnej justície. Základné ciele novely na zmenu právnej úpravy: ± odstránenie prekážok v postupoch aplikaþnej praxe a zrýchlenie postupov v niektorých prípadoch využitia alternatívneho trestania, ± zefektívnenie práce probaþného a mediaþného úradníka, ± optimalizácia prípravy a realizácie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými Trestný zákon

9

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] prostriedkami. Novelou zákona sa súþasne riešili vybrané nedostatky právnej úpravy týkajúcej sa trestného práva, ktoré boli identi kované na podklade poznatkov získaných z aplikaþnej praxe alebo vyplývajúcich z judikatúry súdov. Novelou zákona došlo k zmene alebo doplneniu nasledovných právnych predpisov: ± Zákon þ. 550/2003 Z. z. o probaþných a mediaþných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ± Zákon þ. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ± Zákon þ. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ± Zákon þ. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona þ. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) v znení neskorších predpisov, ± Zákon þ. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, ± Zákon þ. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela zákona þ. 35/2019 Z. z. úþinná od 1. 7. 2019 Zákon o nanþnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ± Zákon bol schválený 12. 12. 2018 a vyšiel v Zbierke zákonov SR 15. 2. 2019. Nový zákon bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR v þasti Efektívna nanþná správa. Zákon zjednotil úpravu kompetencií orgánov nanþnej správy, ktorá bola obsiahnutá v zákone þ. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií Ministerstva nancií SR, Finanþného riaditeĐstva SR a Kriminálneho úradu nanþnej správy), v zákone þ. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií daĖových úradov a osobitne DaĖového úradu pre vybrané daĖové subjekty) a v zákone þ. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niekto10

rých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií colných úradov a oprávnení a povinností colníka). Zákon re ektoval programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa kabinet zaviazal k transformácii DaĖového úradu pre vybrané daĖové subjekty na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Úrad zostal inštitucionálne zaradený v sústave štátnych orgánov v oblastí daní, poplatkov a colníctva ako daĖový úrad. Novým zákonom však došlo k rozšíreniu osobnej pôsobnosti tohto úradu, a to tak, že plní úlohy daĖového úradu po novom aj vo vzĢahu k obchodníkom s cennými papiermi, dôchodkovým správcovským spoloþnostiam, doplnkovým dôchodkovým spoloþnostiam, platobným inštitúciám a v neposlednom rade aj voþi subjektom so statusom schváleného hospodárskeho subjektu. ZároveĖ sa z Colného úradu Žilina na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty presunula kompetencia rozhodovaĢ o žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Pri výkone tejto kompetencie má postavenie colného orgánu. Ćalším z Ģažiskových cieĐov zákona bolo ustanoviĢ zjednocujúce pravidlá vykonávania štátnej služby pre pracovníkov nanþnej správy vykonávajúcich štátnu službu, s dôrazom na zachovanie ich súþasných bene tov. Úlohy nanþnej správy plnili colníci, ktorých štátna služba je upravená v zákone þ. 200/1998 Z. z. a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom je Finanþné riaditeĐstvo SR a ktorých úprava je obsiahnutá v zákone þ. 55/2017 Z. z. VzhĐadom na zlúþenie colnej a daĖovej správy, ku ktorému došlo dĖa 1. 1. 2012, bolo žiaduce zjednotiĢ aj personálny substrát nanþnej správy a vytvoriĢ novú kategóriu „príslušník nanþnej správy“. Z predchádzajúcej štruktúry štátnych zamestnancov podĐa zákona þ. 55/2017 Z. z. sa preto novým zákonom vyþlenila osobitná kategória pracovníkov, ktorí plnia úlohy priamo þi nepriamo spojené so zabezpeþovaním príjmov do štátneho rozpoþtu SR a rozpoþtu EÚ, ktorých štátna služba bola upravená nanovo spolu so štátnou službou súþasných colníkov. Novým zákonom tak došlo k integrácii dvoch predtým samostatných skupín pracovníkov nanþnej správy. Je však potrebné zdôrazniĢ, že zákon musí re ektovaĢ rozdielnosĢ viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh nanþnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preto zaviedli pojmy „ozbrojený príslušník nanþnej správy“ a „neozbrojený príPORADCA 12-13/2020

slušník nanþnej správy“. Obe skupiny sa líšia, popri zdravotných, duševných a telesných nárokoch na nich kladených, predovšetkým v systéme sociálneho zabezpeþenia, resp. sociálneho poistenia. Na ozbrojených pracovníkov nanþnej správy sa vzĢahuje sociálne zabezpeþenie policajtov a vojakov, rovnako ako je tomu v súþasnosti v prípade colníkov. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, sú urþené interným aktom prezidenta nanþnej správy s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka nanþnej správy, na iné závažné riziká, alebo na potrebu používaĢ pri výkone funkcie donucovacie prostriedky. Z hĐadiska osobitného systému sociálneho zabezpeþenia ozbrojeného pracovníka nanþnej správy a podmienenia trvania tohto zabezpeþenia práve statusom ozbrojeného pracovníka nanþnej správy sa ustanovilo, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naćalej spĎĖa kritéria na to byĢ ozbrojeným PFS v súlade s novým zákonom. Nový zákon na jednej strane priniesol vyššie platové ohodnotenie najmä prostredníctvom zvýšenia funkþných platov v porovnaní s platmi podĐa zákona þ. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zákona þ. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane kladie na túto kategóriu pracovníkov vyššie nároky, cieĐom ktorých je zabezpeþiĢ þo najvyšší stupeĖ odbornosti a profesionality pri plnení úloh nanþnej správy a zároveĖ eliminovaĢ korupþné správanie a iné nežiaduce prejavy pri výkone štátnej služby. Štátna služba pracovníkov nanþnej správy je budovaná na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality a stability. Týmito princípmi sa riadia príslušníci nanþnej správy pri výkone štátnej služby, služobný úrad pri vytváraní podmienok na riadne fungovanie štátnej služby a nadriadení pri rozhodovacej þinnosti týkajúcej sa právnych vzĢahov upravujúcich služobný pomer príslušníkov nanþnej správy. Novým zákonom sa výrazne posilnil princíp stability služobného pomeru. Aj pre kategórie zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu podĐa zákona þ. 55/2017 Z. z., sa zaviedli inštitúty prevedenia, preloženia a zálohy pre prechod-

ne nezaradených pracovníkov nanþnej správy, popri ktorých je prepustenie zo služobného pomeru len prostriedkom ultima ratio v prípade, ak nebude možné uplatniĢ prevedenie, preloženie, ani zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených pracovníkov nanþnej správy. Novela zákona þ. 38/2019 Z. z. úþinná od 20. 2. 2019 a 20. 8. 2019 Nález þ. 38 Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 5/2017 z 9. januára 2019 V mene Slovenskej republiky Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 9. januára 2019 rozhodol: 1. Ustanovenie § 421 ods. 1 Trestného zákona v þasti „alebo nenávisĢ voþi inej skupine osôb“ a ustanovenie § 422 ods. 1 Trestného zákona v þasti „alebo nenávisĢ voþi inej skupine osôb“ nie je v súlade s þl. 1 ods. 1, þl. 26 ods. 4 a þl. 49 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Ustanovenie § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v þasti „politické presvedþenie“ a ustanovenie § 424 ods. 1 Trestného zákona v þasti „politické presvedþenie“ nie je v súlade s þl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 3. Vo zvyšnej þasti návrhu nevyhovuje. DĖom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 421 ods. 1 Trestného zákona v þasti „alebo nenávisĢ voþi inej skupine osôb“, ustanovenie § 422 ods. 1 Trestného zákona v þasti „alebo nenávisĢ voþi inej skupine osôb“, ustanovenie § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v þasti „politické presvedþenie“ a ustanovenie § 424 ods. 1 Trestného zákona v þasti „politické presvedþenie“ úþinnosĢ. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie ustanovenie § 421 ods. 1 Trestného zákona v þasti „alebo nenávisĢ voþi inej skupine osôb“ a ustanovenie § 422 ods. 1 Trestného zákona v þasti „alebo nenávisĢ voþi inej skupine osôb“ do súladu s þl. 1 ods. 1, þl. 26 ods. 4 a þl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenie § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v þasti „politické presvedþenie“ a ustanovenie § 424 ods. 1 Trestného zákona v þasti „politické presvedþenie“ do súladu s þl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosĢ.

Trestný zákon

11

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] Novela zákona þ. 214/2019 Z. z. úþinná od 1. 8. 2019 Zákon, ktorým sa mení a dopĎĖa zákon þ. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĎĖajú niektoré zákony. ± Zákon bol schválený 10. 7. 2019 a vyšiel v Zbierke zákonov SR 17. 7. 2019. Novelou zákona sa v prvom rade vykonala úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú nanþné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28. 7. 2017) a úplná implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1. 10. 2016) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Citovaná smernica nahradila Dohovor EÚ z 26. júla 1995 o ochrane nanþných záujmov Európskych spoloþenstiev (Ú. v. ES C 316, 27. 11. 1995) a jeho protokoly, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 2004 a ktorého obsah bol premietnutý do slovenského právneho poriadku. Preto väþšina požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je už splnená. Smernica však oproti dohovoru posilĖuje ochranu nanþných záujmov Európskej únie a stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných þinov a sankcií v súvislosti s bojom proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim nanþné záujmy Európskej únie. VzhĐadom na súvis smernice s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na úþely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31. 10. 2017), ustanovenia smernice sú rozhodujúce pre dobré fungovanie Európskeho prokurátora, ktorý odkazuje na smernicu obsahujúcu vymedzenie jeho príslušnosti. Na trestné stíhanie páchateĐov trestných þinov v súvislosti s poškodzovaním nanþných záujmov Európskej únie, ako sú vymedzené v smernici, resp. ako budú prevedené do vnútroštátneho práva, tak ako aj súvisiacich trestných þinov a na ich postavenie pred súd, bude príslušný Úrad európskej prokuratúry zriadený spomínaným nariadením. Protokol predstavuje významný príspevok k medzinárodnému úsiliu zameranému na odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami vrátane ich pašovania, falšovania a nezákonnej výroby. Upravuje predovšetkým kontrolu dodávateĐského reĢazca vrátane systému sledovania a zisĢovania, pro12

tiprávne konanie zahĚĖajúce aj trestné þiny, medzinárodnú spoluprácu, ktorej súþasĢou je výmena informácií na úþely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc, extradíciu a zabezpeþenie nancovania. Protokol je už v súþasnosti z podstatnej þasti implementovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, priþom novelizácia bola þiastkového charakteru a zabezpeþila sa Ėou úplná implementácia protokolu. Okrem toho sa novelou zákona rozšírila právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozšírila sa možnosĢ rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, korigovala sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmieneþného prepustenia z výkonu trestu odĖatia slobody, rozšírila sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zaviedla sa nová skutková podstata trestného þinu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie. Novelou zákona sa vykonala tiež okrem novelizácie Trestného zákona novelizácia Trestného poriadku, zákona þ. 550/2003 Z. z. o probaþných a mediaþných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona þ. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona bola vypracovaná v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo nancií Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky) a bola výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem. Rovnako je novela zákona výstupom pracovnej skupiny ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k využitiu elektronického monitoringu osôb. Novela zákona þ. 420/2019 Z. z. úþinná od 1. 1. 2020 Zákon, ktorým sa mení a dopĎĖa zákon þ. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona þ. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky þ. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĎĖajú niektoré zákony. ± Zákon bol schválený 6. 12. 2019 a vyšiel PORADCA 12-13/2020

v Zbierke zákonov SR 11. 12. 2019. CieĐom novely zákona bola podpora rodín s deĢmi, kde si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosĢ voþi deĢom. Zvýšením príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima je možné náhradné výživné poskytovaĢ väþšiemu okruhu osôb. Zvýšením maximálnej poskytovanej sumy náhradného výživného na 3,7 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieĢa sa pomôže najmä rodinám, kde bola vyživovacia povinnosĢ súdom urþená vo vyššej sume ako bol súþasný 1,2 násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieĢa. Dosiahne sa tak zlepšenie nanþnej situácie rodín, kde jeden z rodiþov zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosĢ. Zmenou príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima sa táto príjmová hranica u jedného rodiþa s jedným dieĢaĢom priblížila k priemernej mzde v národnom hospodárstve a náhradné výživné sa ako štátna sociálna dávka stala dostupnejšou. Skrátením podmienky trvania exekuþného konania na vymoženie pohĐadávky na výživnom z troch mesiacov na dva mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie sa zabezpeþilo vþasnejšie poskytnutie náhradného výživného, ktoré rieši v tom þase aktuálnu potrebu nanþných prostriedkov na dieĢa. V tejto súvislosti sa vstúpilo novelou zákona aj do Trestného zákona, kde sa sprísnila skutková podstata trestného þinu zanedbania povinnej výživy. CieĐom novely zákona bola taktiež zmena v povinnosti vrátiĢ vyplatené náhradné výživné v prípade vymoženia výživného prostredníctvom exekútora. V tej dobe mala túto povinnosĢ oprávnená osoba. Novelou zákona sa oprávnená osoba v prípade vymoženia výživného exekútorom od tejto povinnosti odbremenila. Vrátenie preddavkovo poskytnutého náhradného výživného vykonáva priamo exekútor z vymoženej sumy výživného na základe informácií, ktoré si zo zákona príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a exekútor vymieĖajú. PovinnosĢ vrátiĢ vyplatené náhradné výživné oprávnenou osobou však ostane nedotknutá v prípade, že povinný uhradí výživné priamo oprávnenej osobe. Novela zákona þ. 474/2019 Z. z. úþinná od 1. 1. 2020 Zákon, ktorým sa dopĎĖa zákon þ. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĎĖa

zákon þ. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ± Zákon bol schválený 18. 12. 2019 a v Zbierke zákonov bol publikovaný 27. 12. 2019. CieĐom novely zákona bolo doplniĢ do Trestného zákona skutkovú podstatu nového trestného þinu – Podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík a niektorých porúch sexuálneho zamerania (§ 372a), ktorý má ochraĖovaĢ spoloþnosĢ voþi podpore a verejnej propagácií rôznych sexuálnych patologických praktík a najzávažnejších porúch sexuálneho zamerania, ktorými sú pedofília, nekrofília a zoofília. Najmä internet a sociálne siete umožĖovali rýchlejšie a jednoduchšie verejné šírenie správ aj rôzneho nemravného obsahu, preto je nevyhnutné stanoviĢ nové prísnejšie hranice pred týmito osobitnými formami obĢažovania v oblasti mravnosti. Nová skutková podstata tohto nového trestného þinu bola aj reakciou na publikované þlánky o niektorých sexuálnych patologických praktikách, resp. poruchách sexuálneho zamerania, ktoré svojim obsahom tieto v spoloþnosti propagovali, resp. ospravedlĖovali, priþom trestnoprávna zodpovednosĢ takéhoto konania v Trestnom zákone Slovenskej republiky absentovala. PodĐa predkladateĐov novely zákona bolo nutné v Trestnom zákone vymedziĢ nové hranice pre možné verejné informovanie o rôznych sexuálnych patologických praktikách a najzávažnejších poruchách sexuálneho zamerania; kećže je potrebné nielen morálne, ale aj trestnoprávne, odsúdiĢ konanie, ktorého možným následkom je napríklad zvýšené páchanie trestných þinov proti Đudskej dôstojnosti. Zavedenie takéhoto trestného þinu tak predstavuje preventívne opatrenie vôbec voþi vzniku obetí trestných þinov proti Đudskej dôstojnosti. Verejné ospravedlĖovanie, þi hrubé zĐahþovanie rôznych sexuálnych patologických praktík alebo porúch sexuálneho zamerania totižto môže u þasti verejnosti, a najmä u rizikových jednotlivcov, vzbudiĢ dojem v spoloþenskú akceptáciu takéhoto patologického sexuálneho konania, ktoré je v niektorých prípadoch v Trestnom zákone jednoznaþne kvali kované ako trestný þin, a teda môže rizikových jednotlivcov aj aktivizovaĢ k súvisiacemu trestnému konaniu.

Trestný zákon

13

/

/(*,6/$7Ë9$

35(+ď$' =iNRQ þ = ] 7UHVWQê ]iNRQ PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

PRVÁ HLAVA Prvý diel Druhý diel PRVÝ ODDIEL DRUHÝ ODDIEL

PÔSOBNOSŤ ZÁKONA A ZÁKLADY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI Trestný zákon a jeho pôsobnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Základy trestnej zodpovednosti POJEM A DRUHY TRESTNÉHO ČINU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ PÁCHATEĽ, SPOLUPÁCHATEĽ A ÚČASTNÍK TRESTNÉHO ČINU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE TRESTNÚ ZODPOVEDNOSŤ . . . . . . . . . . .§ OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE PROTIPRÁVNOSŤ ČINU . . . . . . . . . . . . . .§

TRETÍ ODDIEL ŠTVRTÝ ODDIEL DRUHÁ HLAVA Prvý diel Druhý diel Tretí diel Štvrtý diel

1

16

2-7b

17

8-18

22

19-21 22-23 24-30

28 29 31

SANKCIE Druhy sankcií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Základné zásady ukladania sankcií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Ukladanie a výkon jednotlivých trestov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Podmienečné prepustenie a podmienečné upustenie od výkonu zvyšku niektorých trestov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Ochranné opatrenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

31-33 34-45 46-65

36 39 54

66-72 73-83b

89 102

TRETIA HLAVA

ZÁNIK TRESTNOSTI A TRESTU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

84-93

111

ŠTVRTÁ HLAVA Prvý diel Druhý diel Tretí diel Štvrtý diel Piaty diel Šiesty diel

OSOBITNÉ USTANOVENIA O STÍHANÍ MLADISTVÝCH Trestná zodpovednosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Zánik trestnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Ukladanie sankcií a výchovných opatrení mladistvému . . . . . . . . . .§ Ochranná výchova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Výchovné opatrenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Tresty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

94-95 96 97-101 102-105 106-108 109-121

122 123 124 126 129 131

PIATA HLAVA Prvý diel Druhý diel

VÝKLAD POJMOV Všeobecné pojmy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Osobitné kvalifi kačné pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

122-137 138-143

142 163

Piaty diel

DRUHÁ ČASŤ

OSOBITNÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA Prvý diel Druhý diel Tretí diel

TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU Trestné činy proti životu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti zdraviu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

144-154 155-160 161-178

170 177 179

DRUHÁ HLAVA Prvý diel Druhý diel

TRESTNÉ ČINY PROTI SLOBODE A ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI Trestné činy proti slobode . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

179-198 199-203

194 208

TRETIA HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI RODINE A MLÁDEŽI . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

204-210

212

ŠTVRTÁ HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI MAJETKU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 212-249a

217

PIATA HLAVA Prvý diel Druhý diel Tretí diel

TRESTNÉ ČINY HOSPODÁRSKE Trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 250-258 Trestné činy proti hospodárskej disciplíne . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 259-269a Trestné činy proti mene a trestné činy daňové . . . . . . . . . . . . . . . .§ 270-280

249 255 269

14

PORADCA 12-13/2020

Štvrtý diel

Trestné činy proti priemyselným právam a proti autorskému právu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

281-283

276

TRESTNÉ ČINY VŠEOBECNE NEBEZPEČNÉ A PROTI ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU Trestné činy všeobecne nebezpečné . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 284-299a Trestné činy proti životnému prostrediu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 300-310

278 291

SIEDMA HLAVA Prvý diel Druhý diel

TRESTNÉ ČINY PROTI REPUBLIKE Trestné činy proti základom republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti bezpečnosti republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

311-317 318-320

299 303

ÔSMA HLAVA Prvý diel Druhý diel Tretí diel Štvrtý diel Piaty diel

TRESTNÉ ČINY PROTI PORIADKU VO VEREJNÝCH VECIACH Trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 321-325 Trestné činy verejných činiteľov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 326-327 Korupcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 328-336a Niektoré formy trestnej súčinnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ 337-341 Iné formy rušenia činnosti orgánov verejnej moci . . . . . . . . . . . . . .§ 342-358

305 307 308 314 317

DEVIATA HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI INÝM PRÁVAM A SLOBODÁM . . . . . . . . . .§ 359-378a

330

DESIATA HLAVA

TRESTNÉ ČINY PROTI BRANNOSTI, PROTI CIVILNEJ SLUŽBE, PROTI SLUŽBE V OZBROJENÝCH SILÁCH A PROTI OBRANE VLASTI Trestné činy proti brannosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti civilnej službe. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti službe v ozbrojených silách . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti obrane vlasti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

379-381 382-385 386-389 390-392

341 342 343 344

393-400 401-406

346 350

407-409 410-415

353 354

TRESTNÉ ČINY PROTI MIERU, PROTI ĽUDSKOSTI, TRESTNÉ ČINY TERORIZMU, EXTRÉMIZMU A TRESTNÉ ČINY VOJNOVÉ Trestné činy proti mieru a ľudskosti, trestné činy terorizmu a extrémizmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy vojnové . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Spoločné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

417-425 426-434 435

357 376 381

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

436-440

382

ŠIESTA HLAVA Prvý diel Druhý diel

Prvý diel Druhý diel Tretí diel Štvrtý diel JEDENÁSTA HLAVA Prvý diel Druhý diel Tretí diel Štvrtý diel DVANÁSTA HLAVA

Prvý diel Druhý diel Tretí diel TRETIA ČASŤ

Príloha

TRESTNÉ ČINY VOJENSKÉ Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú službu . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§ Trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Trestný zákon

388

15

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ]

7UHVWQê ]iNRQ v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z. a zákona č. 474/2019 Z. z.

1iURGQi UDGD 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ VD X]QLHV OD QD WRPWR ]iNRQH

359È ý$6ġ 9â(2%(&1È ý$6ġ 3UHGPHW ]iNRQD 7HQWR ]iNRQ XSUDYXMH ]iNODG\ WUHVWQHM ]RGSR YHGQRVWL GUXK\ WUHVWRY GUXK\ RFKUDQQêFK RSDW UHQt LFK XNODGDQLH D VNXWNRYp SRGVWDW\ WUHVWQêFK þLQRY

Komentár k § 1 Znenie ustanovenia vymedzuje predmet právneho predpisu. Pod predmetom právneho predpisu rozumieme oblasti trestného práva, ktoré sú zákonom upravené. Upustilo sa od vymedzenia úþelu Trestného zákona, priþom v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami. 16

±

K úprave tohto zákona patrí: trestná zodpovednosĢ Trestne zodpovedným nie je mladistvý mladší ako pätnásĢ rokov, ktorý v þase spáchania þinu nedosiahol takú úroveĖ rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznaĢ jeho protiprávnosĢ alebo ovládaĢ svoje konanie. To znamená, že za svoj þin nie je trestne zodpovedný. ± druhy trestov • u FO ± trest odĖatia slobody, ± trest domáceho väzenia, ± trest povinnej práce, ± peĖažný trest, ± trest prepadnutia majetku, ± trest prepadnutia veci, ± trest zákazu þinnosti, ± trest zákazu pobytu, ± trest zákazu úþasti na verejných podujatiach, ± trest straty þestných titulov a vyznamenaní, PORADCA 12-13/2020

± ±

±

±

±

trest straty vojenskej a inej hodnosti, ± trest vyhostenia. • u mladistvého ± trest povinnej práce, ± peĖažný trest, ± trest prepadnutia veci, ± trest zákazu þinnosti, ± trest zákazu úþasti na verejných podujatiach, ± trest vyhostenia, ± trest domáceho väzenia, ± trest odĖatia slobody, druhy ochranných opatrení ± ochranné lieþenie, ± ochranná výchova, ± ochranný dohĐad, ± detencia, ± zhabanie veci. ukladanie ochranných opatrení Ochranné opatrenia možno uložiĢ, ak sa podĐa neho posudzuje trestnosĢ þinu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byĢ uložené, a to v prípade ak páchateĐ þinu inak trestného nie je trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhaĢ alebo odsúdiĢ. Tresty a ochranné opatrenia sú právnym následkom spáchaného trestného þinu alebo þinu inak trestného. Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiĢ páchateĐovi len súd podĐa tohto zákona za spáchaný trestný þin. Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiĢ len súd podĐa tohto zákona v záujme ochrany spoloþnosti pred trestnými þinmi alebo þinmi inak trestnými. skutkové podstaty trestných þinov Jednotlivé skutkové podstaty trestných þinov právny predpis de nuje postupne v Druhej þasti zákona. Skutková podstata je súhrn typických, základných, právne relevantných znakov urþitého právneho inštitútu napr. trestného þinu. Ak osoba spácha trestný þin, to znamená, že naplní svojím konaním také znaky, naplní skutkovú podstatu, þo so sebou prináša právne

následky stanovené príslušnou právnou normou. Pomocou znakov skutkovej podstaty je vyjadrený základný charakter, význam a dôvod existencie daného právneho inštitútu, napr. u trestného þinu je to spoloþenská nebezpeþnosĢ takéhoto þinu, ktorého páchanie spoloþnosĢ zakazuje. Ako znaky skutkovej podstaty sú vyberané len tie najzávažnejšie a nezohĐadĖujú sa ostatné súþasti daného skutkového deja, teda detailného priebehu danej udalosti.

3 59 È + / $9$

3Ð62%126ġ =È.21$ $ =È./$'< 75(671(=2'329('1267, Komentár k prvej hlave Zákonodarca v prvej hlave upravil pôsobnosĢ Trestného zákona a upravil základy trestnej zodpovednosti. Prvý oddiel – de nícia pôsobnosti zákona, úprava pojmu trestný þin, jeho zavinenie a spáchanie. Druhý oddiel – de nícia a úprava páchateĐa, spolupáchateĐa, úþastníka trestného þinu. Tretí oddiel – vymedzenie okolností vyluþujúcich trestnú zodpovednosĢ. Štvrtý oddiel – vymedzenie okolností vyluþujúcich protiprávnosĢ þinu.

Prvý diel

7UHVWQê ]iNRQ D MHKR S{VREQRVĢ ýDVRYi S{VREQRVĢ 7UHVWQRVĢ þLQX VD SRVXG]XMH D WUHVW VD XNODGi SRGĐD ]iNRQD ~þLQQpKR Y þDVH NHć ERO þLQ VSiFKDQê $N Y þDVH PHG]L VSiFKDQtP þLQX D Y\QHVHQtP UR]VXGNX QDGREXGQ~ ~þLQQRVĢ YLD FHUp ]iNRQ\ WUHVWQRVĢ þLQX VD SRVXG]XMH D WUHVW VD XNODGi SRGĐD ]iNRQD NWRUê MH SUH SiFKDWHĐD SULD]QLYHMãt 3iFKDWHĐRYL PRåQR XORåLĢ WDNê GUXK WUHV WX NWRUê GRYRĐXMH XORåLĢ ]iNRQ ~þLQQê Y þDVH Trestný zákon

17

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ]

NHć VD R WUHVWQRP þLQH UR]KRGXMH DN MH WR SUH Si FKDWHĐD SULD]QLYHMãLH $N WHQWR ]iNRQ QHXVWDQRYXMH LQDN RFKUDQQp RSDWUHQLH VD XNODGi SRGĐD ]iNRQD ~þLQ QpKR Y þDVH NHć VD R RFKUDQQRP RSDWUHQt UR]KR GXMH

Komentár k § 2 Toto ustanovenie zakotvuje ústavnú zásadu vylúþenia retroaktivity, ak by to bolo pre páchateĐa nepriaznivejšie. Pri retroaktivite dochádza ku skutoþnosti, že právo pôsobí do minulosti. Retroaktívna norma poskytuje práva a ukladá právne povinnosti jednotlivým subjektom práva pro praeterito. Tento jav sa uskutoþĖuje v þase, v ktorom príslušná právna norma nebola platná a úþinná. Zásada vylúþenia retroaktivity teda znamená, že ak by bolo pre páchateĐa priaznivejšie, môže byĢ skutkový stav spáchaného trestného þinu posudzovaný podĐa neskoršieho zákona, napríklad zákon prešiel novelou v priebehu rozhodovania o treste, ktorá pripúšĢa miernejší trest. Oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorá bola zrušená týmto Trestným zákonom, je oveĐa zrozumiteĐnejšie vyjadrená zásada použitia neskoršieho zákona, a to ktoréhokoĐvek do doby, než sa rozhoduje o trestnom þine, ktorý je pre páchateĐa najpriaznivejší. Ustanovenie v odseku 1 obsahuje výslovne aj trest, ktorý je pre páchateĐa priaznivejší. TrestnosĢ þinu je posudzovaná podĐa þasu, v ktorom bol trestný þin spáchaný. V praxi súdov sa stáva, že medzi vynesením rozsudku a spáchaním trestného þinu uplynie urþité þasové obdobie, poþas ktorého môže dôjsĢ k zmene zákona, a to niekedy aj do miernejšej formy, þo znamená, že uvedená situácia by bola pre páchateĐa priaznivejšia. Zákon uvedenú možnosĢ posudzovania trestnosti þinu umožĖuje podĐa ods. 1, a to vzhĐadom na znenie Ústavy SR.

•

Zmeny platné od 1. 9. 2010

Zmenilo sa znenie odseku 3, nakoĐko boli novelou Trestného zákona zavedené nové prechodné ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku z uplatĖovania zásady vyjadrenej v § 2 ods. 3 (ochranné opatrenie sa ukladá podĐa zákona 18

úþinného v þase, keć sa o ochrannom opatrení rozhoduje), preto sa ustanovilo vykonanie príslušnej zmeny v platnom znení predmetného ustanovenia („Ak tento zákon neustanovuje inak...:). To znamená, že je možné uložiĢ len taký druh trestu a taký druh ochranného opatrenia, ktoré zákon pripúšĢa v þase, keć sa trest alebo ochranné opatrenie ukladá.

Ò]HPQi S{VREQRVĢ 3RGĐD WRKWR ]iNRQD VD SRVXG]XMH WUHVW QRVĢ þLQX NWRUê ERO VSiFKDQê QD ~]HPt 6ORYHQ VNHM UHSXEOLN\ 7UHVWQê þLQ VD SRYDåXMH ]D VSiFKDQê QD ~]HPt 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ DM NHć VD SiFKDWHĐ D GRSXVWLO NRQDQLD DVSRĖ VþDVWL QD MHM ~]HPt DN SRUXãHQLH DOHER RKUR]HQLH ]iXMPX FKUi QHQpKR WêPWR ]iNRQRP QDVWDOR DOHER PDOR QDVWDĢ FHONRP DOHER VþDVWL PLPR MHM ~]HPLD DOHER E GRSXVWLO NRQDQLD PLPR ~]HPLD 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ DN WX PDOR QDVWDĢ SRUXãHQLH DOHER RKUR]HQLH ]iXMPX FKUiQHQpKR WêPWR ]iNR QRP DOHER DN WX PDO QDVWDĢ DVSRĖ VþDVWL WDNê QiVOHGRN 3RGĐD WRKWR ]iNRQD VD SRVXG]XMH DM WUHVW QRVĢ þLQX NWRUê ERO VSiFKDQê PLPR ~]HPLD 6OR YHQVNHM UHSXEOLN\ QD SDOXEH ORGH SOiYDM~FHM SRG ãWiWQRX YODMNRX 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ DOHER QD SDOXEH OLHWDGOD ]DStVDQpKR Y UHJLVWUL OLHWDGLHO 6OR YHQVNHM UHSXEOLN\

Komentár k § 3 Zákon v ustanovení vyjadruje územnú pôsobnosĢ Trestného zákona, ktorá sa viaže k územiu Slovenskej republiky. ZároveĖ sa spresĖuje, þo sa považuje za územie Slovenskej republiky na úþely tohto zákona, resp. kedy sa tiež považuje trestný þin za spáchaný na území Slovenskej republiky. Ods. 1 hovorí o posudzovaní trestnosti þinu, ktorý bol na území SR spáchaný. Platí zásada, že ustanovenia Trestného zákona sú použité v prípade, ak bol trestný þin spáchaný na našom území. Ods. 2 obsahuje urþité rozšírenie územnej pôsobnosti Trestného zákona. ýin sa považuje za spáchaný na území SR, ak sa dopustil páchateĐ konania aspoĖ sþasti na PORADCA 12-13/2020

± D území SR, ak porušenie nastalo (malo nastaĢ) þo i len z sþasti mimo územia SR, alebo ak sa dopustil páchateĐ konania mimo územia SR, ale mal tu byĢ spáchaný alebo tu mal nastaĢ následok tohto þinu. PodĐa ods. 3 územná pôsobnosĢ SR platí aj v prípade lode alebo lietadla oznaþeného alebo zapísaného pod Slovenskou republikou, aj keć sa nachádzajú mimo Slovenskej republiky.

2VREQi S{VREQRVĢ 3RGĐD WRKWR ]iNRQD VD SRVXG]XMH DM WUHVWQRVĢ þLQX NWRUê PLPR ~]HPLD 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ VSiFKDO REþDQ 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ DOHER FX G]LQHF NWRUê Pi QD ~]HPt 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ WUYDOê SRE\W

Komentár k § 4 Znenie tohto ustanovenia predstavuje výnimku z územnej príslušnosti. PodĐa ustanovenia dostáva prednosĢ osobná pôsobnosĢ Trestného zákona, a to na základe vzĢahu osoby páchateĐa k Slovenskej republike – obþan SR, ktorý sa nachádza mimo SR, trvalý pobyt na území SR cudzinca. Ide v podstate o možné rozšírenie pôsobnosti Trestného zákona aj mimo územia SR (obþan SR mimo územia).

3RGĐD WRKWR ]iNRQD VD SRVXG]XMH DM WUHVWQRVĢ RE]YOiãĢ ]iYDåQpKR ]ORþLQX DN ERO þLQ VSiFKDQê PLPR ~]HPLD 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ SURWL REþD QRYL 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ D Y PLHVWH þLQX MH þLQ WUHVWQê DOHER DN PLHVWR þLQX QHSRGOLHKD åLDGQHM WUHVWQHM SUiYRPRFL

Komentár k § 5 V tomto ustanovení je premietnutý princíp ochrany nášho obþana pred zloþinmi spáchanými proti nemu mimo územia Slovenskej republiky. Zákon však kladie dôraz, že musí ísĢ o obzvlášĢ závažný zloþin, ktorý na mieste spáchania nepodlieha žiadnej trestnosti. Pod obzvlášĢ závažným zloþinom zákon rozumie úmyselný trestný þin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odĖatia slobody s dol-

nou hranicou trestnej sadzby najmenej desaĢ rokov.

D 3RGĐD WRKWR ]iNRQD VD SRVXG]XMH WUHVWQRVĢ QHGRYROHQHM YêURE\ RPDPQêFK D SV\FKRWURS QêFK OiWRN MHGRY DOHER SUHNXU]RURY LFK GUåDQLD D REFKRGRYDQLH V QLPL D IDOãRYDQLD SR]PHĖRYDQLD D QHRSUiYQHQHM YêURE\ SHĖD]t D FHQQêFK SDSLHURY XYiG]DQLD IDOãRYD QêFK SR]PHQHQêFK D QHRSUiYQHQH Y\UREHQêFK SHĖD]t D FHQQêFK SDSLHURY YêURE\ D GUå E\ IDOãRYDWHĐVNpKR QiþLQLD IDOãRYDQLD SR]PHĖRYDQLD D QHGRYROHQHM YêURE\ NRONRYêFK ]QiPRN SRãWRYêFK FHQtQ QiOHSLHN D SRãWRYêFK SHþLDWRN IDOãRYDQLD D SR]PHĖRYDQLD NRQWUROQêFK WHFKQLFNêFK RSDWUHQt QD R]QDþHQLH WRYDUX ]DORåHQLD ]RVQRYDQLD D SRG SRURYDQLD WHURULVWLFNHM VNXSLQ\ DOHER MHM þOHQD QHGRYROHQHM YêURE\ D GUåDQLD MDGURYêFK PDWHULiORY UiGLRDNWtYQ\FK OiWRN Y\VRNR UL]L NRYêFK FKHPLFNêFK OiWRN D Y\VRNR UL]LNRYêFK ELRORJLFNêFK DJHQVRY D WR[tQRY D ~NODGRY SURWL 6ORYHQVNHM UHSXEOLNH WH URUX D ]iãNRGQtFWYD D VDERWiåH Y\]YHGDþVWYD ~WRNX QD RUJiQ YHUHMQHM PRFL ~WRNX QD YHUHMQp KR þLQLWHĐD IDOãRYDQLD D SR]PHĖRYDQLD YHUHMQHM OLVWLQ\ ~UDGQHM SHþDWH ~UDGQHM X]iYHU\ ~UDGQpKR ]QDNX D ~UDGQHM ]QDþN\ RKUR ]HQLD G{YHUQHM VNXWRþQRVWL D Y\KUDGHQHM VNXWRþ QRVWL SUHYiG]DþVWYD RKUR]HQLD PLHUX JHQRFtGLD WHURULVWLFNpKR ~WRNX QLHNWRUêFK IRULHP ~þDVWL QD WHUR UL]PH E ¿ QDQFRYDQLD WHURUL]PX F FHVWRYDQLD QD ~þHO WHURUL]PX G QHĐXG VNRVWL SRXåtYDQLD ]DNi]DQpKR ERMRYpKR SURVWULHGNX D QHGRYROHQpKR YHGHQLD ERMD SOLHQHQLD Y SULHVWRUH YRMQRYêFK RSHUiFLt ]QHXåtYDQLD PHG]LQiURGQH X]QiYDQêFK R]QDþH Qt D ãWiWQ\FK ]QDNRY YRMQRYHM NUXWRVWL SHU]HN~FLH RE\YDWHĐVWYD YRMQR YpKR EH]SUiYLD DM YWHG\ DN WDNê WUHVWQê þLQ VSiFKDO PLPR ~]HPLD 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ FXG]LQHF NWRUê QHPi QD ~]HPt 6ORYHQVNHM UH SXEOLN\ WUYDOê SRE\W

Komentár k § 5a Znením tohto ustanovenia sa od 1. 1. 2010 do zákona opäĢ zaviedla zásada ochrany, ktoTrestný zákon

19

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] rá bola v Trestnom zákone z roku 1961 (zákon þ. 576/2009 Z. z.). Potreba opätovného zavedenia tejto zásady vyplývala z nedostatku ochrany najzávažnejších záujmov štátu na ochrane ústavného zriadenia, meny, boja proti drogám, na úseku jadrovej, chemickej a rádioaktívnej bezpeþnosti, ochrany utajovaných a iných chránených skutoþností, orgánov verejnej moci a verejných þiniteĐov, nedovoleného prekraþovania hraníc a trestných þinov proti mieru, Đudskosti a vojnových zloþinov. ýiny spáchané v cudzine cudzincami, ak nemajú trvalý pobyt na území SR a neohrozujú záujem chránený Trestným zákonom priamo na území Slovenskej republiky, by inak neboli postihnuteĐné podĐa Trestného zákona okrem prípadu, ak by išlo o obzvlášĢ závažný zloþin proti obþanovi Slovenskej republiky, ale vtedy by þin musel byĢ v mieste spáchania trestný. Ustanovenie obsahuje výpoþet trestných þinov, na ktoré sa vzĢahuje Trestný zákon aj v prípade, ak došlo k spáchaniu trestného þinu mimo územia, prípadne je trestný þin spáchaný osobou, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt – cudzinec.

•

Komentár k § 6 Zákon v tomto ustanovení zakotvil možnosĢ postihu páchateĐa trestného þinu v prípade, keć nie je daná ani osobná ani miestna pôsobnosĢ Trestného zákona. Ide o situácie, keć bol páchateĐ zadržaný na našom území a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie. Ide o osobu cudzinca, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt. Zákon stanovuje zásadu uloženia trestu, ktorý nemôže byĢ prísnejší, ako v krajine, kde bol spáchaný.

3{VREQRVĢ SRGĐD PHG]LQiURGQêFK ]PO~Y 7UHVWQRVĢ þLQX VD SRVXG]XMH SRGĐD WRKWR ]iNRQD DM YWHG\ DN WR XVWDQRYXMH PHG]LQiURGQi ]POXYD NWRUi EROD UDWL¿ NRYDQi D Y\KOiVHQi VS{ VRERP XVWDQRYHQêP ]iNRQRP NWRURX MH 6ORYHQ VNi UHSXEOLND YLD]DQi 8VWDQRYHQLD Då VD QHSRXåLM~ DN WR QHSULS~ãĢD PHG]LQiURGQi ]POXYD NWRUi EROD UD WL¿ NRYDQi D Y\KOiVHQi VS{VRERP XVWDQRYHQêP ]iNRQRP NWRURX MH 6ORYHQVNi UHSXEOLND YLD]DQi

Zmeny platné od 1. 7. 2018

Ostatnou novelou zákona dochádza k úprave s ohĐadom na nové znenie právnej úpravy trestných þinov terorizmu. V trestnom poriadku sa nanovo zmenilo znenie § 419 upravujúce teroristický útok a doplnilo sa ustanovenie § 419b, ktoré upravuje niektoré formy úþasti na terorizme, § 419c, ktoré upravuje nancovanie terorizmu a § 419d, ktoré upravuje cestovanie na úþel terorizmu.

3RGĐD WRKWR ]iNRQD VD SRVXG]XMH WUHVW QRVĢ þLQX VSiFKDQpKR PLPR ~]HPLD 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ FXG]LQFRP NWRUê QHPi QD ~]HPt 6OR YHQVNHM UHSXEOLN\ WUYDOê SRE\W DM YWHG\ DN D þLQ MH WUHVWQê DM SRGĐD ]iNRQD ~þLQQpKR QD ~]HPt NGH ERO VSiFKDQê E SiFKDWHĐ ERO ]DGUåDQê DOHER ]DWNQXWê QD ~]HPt 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ D F QHERO Y\GDQê QD WUHVWQp VWtKDQLH FXG]LHPX ãWiWX 3iFKDWHĐRYL XYHGHQpPX Y RGVHNX YãDN 20

QHPRåQR XORåLĢ WUHVW SUtVQHMãt QHå XVWDQRYXMH ]i NRQ ãWiWX QD NWRUpKR ~]HPt ERO WUHVWQê þLQ VSi FKDQê

Komentár k § 7 Toto ustanovenie zakotvuje, že pôsobnosĢ nášho Trestného zákona môže byĢ upravovaná aj vyhlásenými medzinárodnými zmluvami, resp. že zásady vyššie uvedené sa neuplatnia, ak vyhlásená medzinárodná zmluva to nepripustí. To znamená, že aj medzinárodná zmluva môže založiĢ pôsobnosĢ Trestného zákona Slovenskej republike. V zásade ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá bola prijatá do nášho právneho poriadku. Medzinárodná zmluva, ktorá bola prijatá do nášho poriadku, má prednosĢ pred vnútroštátnou úpravou. V ustanoveniach o pôsobnosti trestných zákonov bolo spresnené, že namiesto pojmu cudzina bol použitý pojem mimo územia Slovenskej republiky.

D 3{VREQRVĢ QD XNODGDQLH RFKUDQQêFK RSDWUHQt 2FKUDQQp RSDWUHQLH SRGĐD WRKWR ]iNRQD PRåQR XORåLĢ DN VD SRGĐD QHKR SRVXG]XMH WUHVW PORADCA 12-13/2020

± E

QRVĢ þLQX Y V~YLVORVWL VR VSiFKDQtP NWRUpKR Pi E\Ģ RFKUDQQp RSDWUHQLH XORåHQp 8VWDQRYHQLH RGVHNX VD SRXåLMH DM YWH G\ DN SiFKDWHĐ þLQX LQDN WUHVWQpKR QLH MH WUHVWQH ]RGSRYHGQê DOHER DN LGH R RVREX NWRU~ QHPRåQR VWtKDĢ DOHER RGV~GLĢ

±

Komentár k § 7a Pod ochranným opatrením zákon rozumie sankciu, ktorá je priamo právnym následkom spáchaného trestného þinu alebo þinu inak trestného. Ochranným opatrením je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiĢ len súd podĐa tohto zákona v záujme ochrany spoloþnosti pred trestnými þinmi alebo þinmi inak trestnými. DĖa 1. 9. 2010 sa do právneho predpisu doplnilo ustanovenie upravujúce pôsobnosĢ na ukladania ochranných opatrení (zákon þ. 224/2010 Z. z.). Zavedenie nových typov ochranných opatrení a podmienok ich ukladania právnickým osobám si vyžadovalo exaktnejšie vymedzenie pôsobnosti, þi aplikácie Trestného zákona pri ich ukladaní. Práve preto bola do tohto ustanovenia premietnutá uvedená požiadavka. Ochranné opatrenia môžu byĢ použité v prípade, ak je možné použiĢ Trestný zákon podĐa vymedzených zásad v predchádzajúcich ustanoveniach týkajúcich sa trestnej zodpovednosti.

±

±

±

±

Zásady ukladania ochranných opatrení Ochranné opatrenie možno uložiĢ páchateĐovi trestného þinu buć popri treste, alebo aj pri upustení od potrestania páchateĐa, ak ochranné opatrenie zabezpeþí ochranu spoloþnosti pred páchateĐom úþinnejšie ako trest. Ochranné opatrenie môže postihnúĢ osobu iba tak, aby bol zabezpeþený þo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby. Ochranné opatrenie možno uložiĢ aj páchateĐovi þinu inak trestného alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpeþenie ochrany spoloþnosti pred páchaním nových trestných þinov. Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému

þinu, ale potrebou ochrany spoloþnosti, priþom prihliada aj na potrebu lieþenia, výchovy alebo dovĚšenia nápravy páchateĐa alebo inej osoby. Výkon ochranného opatrenia sa musí skonþiĢ najneskôr dosiahnutím jeho úþelu, prípadne uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovĚšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného alebo inej osoby.

Ochranné opatrenia podĐa Trestného zákona ± ochranné lieþenie – § 73 a § 74 ± ochranná výchova – § 75 ± ochranný dohĐad – § 76 – § 80 ± detencia – § 81 a § 82 ± zhabanie veci – § 83.

±

±

± ±

Kedy bude uložené ochranné opatrenie ak sa podĐa neho posudzuje trestnosĢ þinu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byĢ ochranné opatrenie uložené, ak ide o páchateĐa þinu inak trestného, ktorý nie je trestne zodpovedný (nedovĚšenie veku), ak ide o osobu, ktorú nie je možné stíhaĢ, ak ide o osobu, ktorú nie je možné odsúdiĢ.

E 9êNRQ D ]RKĐDGQHQLH UR]KRGQXWLD LQpKR ãWiWX 5R]KRGQXWLH V~GX LQpKR ãWiWX Y WUHVWQHM YHFL PRåQR QD ~]HPt 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ Y\NR QDĢ DOHER P{åH PDĢ LQp SUiYQH ~þLQN\ OHQ DN WDN XVWDQRYXMHPHG]LQiURGQi ]POXYD DOHER ]iNRQ 3UiYRSODWQp RGV~GHQLH V~GRP LQpKR þOHQ VNpKR ãWiWX (XUySVNHM ~QLH Y WUHVWQRP NRQDQt QD ~þHO\ WUHVWQpKR NRQDQLD VD ]RKĐDGQt URYQDNR DNR NHE\ EROR Y\GDQp V~GRP 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\ DN EROR Y\GDQp SUH þLQ WUHVWQê DM SRGĐD SUiYQHKR SRULDGNX 6ORYHQVNHM UHSXEOLN\

Komentár k § 7b Od 1. 1. 2013 (zákon þ. 334/2012 Z. z.) ustanovenie vymedzuje ± v ods. 1 základné podmienky, na základe ktorých možno vykonaĢ priznaĢ úþinky rozhodnutiu súdu iného štátu v trestnej veci, prípadne ho vykonaĢ na území Slovenskej republiky. Základným predpokladom takýchto dôsledkov môžu byĢ relevantné Trestný zákon

21

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] ustanovenia zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Medzinárodná zmluva je dohoda dvoch alebo viacerých subjektov medzinárodného práva, ktorá má medzinárodnoprávne úþinky a riadi sa medzinárodným právom. Medzinárodné zmluvy spolu s medzinárodnými obyþajami, ktoré sú hlavnými prameĖmi medzinárodného práva. Uvedené znenie ods. 1 bolo pre svoj hmotnoprávny charakter vyĖaté z ustanovenia § 515 ods. 1 Trestného poriadku a systematicky zaradené v úvodných ustanoveniach Trestného zákona ako zákonný predpoklad, na ktorý priamo nadväzuje tretia hlava piatej þasti Trestného poriadku (výkon rozhodnutí vo vzĢahu k cudzine). ±

v ods. 2 – znenie, ktoré vyplynulo z požiadavky stanovenej v þl. 3 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohĐadnení odsúdení v þlenských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Pri stanovení podmienky obojstrannej trestnosti spáchaného skutku sa vytvára predpoklad pre procesný postup orgánov þinných v trestnom konaní a súdov uvedený v znení § 488a Trestného poriadku (zákon þ. 301/2005 Z. z.). ZohĐadnenie právoplatného odsúdenia súdom iného þlenského štátu Európskej únie v trestnom konaní vykoná orgán þinný v trestnom konaní a súd. Na tieto úþely môže orgán þinný v trestnom konaní alebo súd požiadaĢ generálnu prokuratúru o zabezpeþenie kópie právoplatného rozsudku a ćalších súvisiacich informácií vydaných súdom tohto þlenského štátu Európskej únie.

•

Zmeny od 1. 1. 2015

DĖa 1. 1. 2015 sa precizoval text ods. 2 (zákon þ. 397/2015 Z. z.), ktorým sa vykonala transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohĐadĖovaní odsúdení v þlenských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15. 8. 2008) zákonom þ. 334/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĎĖa zákon þ. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĎĖajú niektoré zákony. 22

CieĐom oznaþeného rámcového rozhodnutia bolo v novom trestnom konaní zohĐadniĢ právoplatné odsúdenie súdom iného þlenského štátu Európskej únie v trestnom konaní tým spôsobom, že sa im priznajú rovnaké právne úþinky, ako majú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia. Priznanie právnych úþinkov trestných rozhodnutí vydaných súdmi iného þlenského štátu Európskej únie je v zmysle oznaþeného rámcového rozhodnutia striktne viazané na úþely trestného konania, napr. pri urþení recidívy a nemá presah do iných právnych odvetví, rovnako ako nepriznáva im právne úþinky mimo samotného trestného konania.

Druhý diel

=iNODG\ WUHVWQHM ]RGSRYHGQRVWL PRVÝ ODDIEL

32-(0 $ '58+< 75(671e+2 ý,18 7UHVWQê þLQ 7UHVWQê þLQ MH SURWLSUiYQ\ þLQ NWRUpKR ]QDN\ V~ XYHGHQp Y WRPWR ]iNRQH DN WHQWR ]iNRQ QH XVWDQRYXMH LQDN

Komentár k § 8 Znenie ustanovenia de nuje ústrednú kategóriu trestného práva hmotného, a to trestný þin, ktorý je protiprávnym þinom Trestným zákonom de novanými znakmi. Ide o základný pojem trestného práva hmotného. Oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo v tomto ustanovení k najväþšej zmene Trestného zákona oproti predchádzajúcemu zneniu, ktoré vychádzalo hlavne z materiálneho ponímania trestného þinu. V Trestnom zákone sa de nuje trestný þin ako v zásade formálna kategória, þo vyplynulo najmä z požiadaviek praxe. Takýmto poĖatím trestného þinu je tiež lepšie zabezpeþená ústavná zásada rovnosti pred zákonom. Práve z uvedených dôvodov došlo k vypusteniu pojmu spoloþenská nebezpeþnosĢ, ktorého poPORADCA 12-13/2020

± užívanie v justiþnej praxi bolo þasto krát pred rokom 2005 preceĖované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateĐov trestnej þinnosti. Formálne chápanie trestného þinu umožĖuje súþasne orgánom þinným v trestnom konaní sústrediĢ sa na základné otázky trestného konania, a to zistenie trestného þinu a jeho páchateĐa. Na naplnenie znakov trestného þinu je potrebné, aby boli splnené dve základné podmienky: 1. musí ísĢ o protiprávny þin, 2. jeho znaky musia byĢ uvedené výluþne v Trestnom zákone (iné zákony už do budúcna nebudú obsahovaĢ skutkové podstaty trestných þinov, napríklad aj trestný þin proti mieru sa preberá zo zákona na ochranu mieru do osobitnej þasti Trestného zákona hneć na prvé miesto). Z obsahu de nície trestného þinu sa však spoloþenská nebezpeþnosĢ úplne nevytratila, pretože ona je daná tým, že zákonodarca urþité protiprávne konanie už sám o sebe oznaþil za najvyššiu formu protiprávneho konania a tým je trestný þin. Navyše zákon u preþinov pripúšĢa možnosĢ, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty trestného þinu, ak je závažnosĢ þinu nepatrná a u mladistvého malá, (ak pôjde o preþin), tak nejde o trestný þin. Široká možnosĢ odklonov, ktorá je zakotvená v Trestnom poriadku (zákon þ. 301/2005 Z. z.) súþasne zabezpeþuje, aby sa nedostávali pred súdy páchatelia takých konaní, ktoré by mohli byĢ charakterizované ako bagateĐné trestné þiny.

'UXK\ WUHVWQêFK þLQRY 7UHVWQê þLQ MH SUHþLQ D ]ORþLQ

Komentár k § 9 Trestnými þinmi sú preþiny a zloþiny. Ide o základné delenie trestných þinov podĐa závažnosti. Touto kategorizáciou sa Slovenská republika vrátila k tradícii delenia trestných þinov v medzivojnovom období. Uvedené delenie znamenalo aj návrat k pôvodnému deleniu súdne trestných þinov platné-

mu do 1. júla 1990 (preþiny a trestné þiny). Nejde o samoúþelné delenia trestných þinov. UmožĖuje presnejšie vyjadrenie ich rôznej závažnosti a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných trestných þinov a ich pomer k menej závažnej kriminalite. Delenie – teda kategorizácia tiež umožĖuje podstatne odlíšiĢ zložitosĢ trestného konania o jednotlivých kategóriách trestných þinov. Menovite konanie o menej závažných preþinoch doteraz zbytoþne formálne a zdĎhavé napomáha zjednodušiĢ a urýchliĢ a tiež môže prispieĢ k vytvoreniu priestoru pre vykonanie skutoþne kvalitného a dôsledného trestného konania o obzvlášĢ závažných zloþinoch, ktorých kategória sa tiež zaviedla. Z hĐadiska teoreticko-praktického však zostáva naćalej nadradeným pojmom trestný þin. Rozhodujúcim kritériom pre de novanie jednotlivých kategórií trestných þinov je síce ich typová závažnosĢ, ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odĖatia slobody, ktorý možno za jednotlivé trestné þiny uložiĢ podĐa osobitnej þasti tohto zákona. Pre urþenie, þi ide o zloþin alebo preþin pritom nie je rozhodujúca výmera trestu, ktorú súd v konkrétnom prípade za trestný þin páchateĐovi skutoþne uloží, ani minimálna hranica trestu odĖatia slobody, ktorú súd môže páchateĐovi uložiĢ, ako tomu je v právnych poriadkoch niektorých štátov, kde sa kategorizácia trestných þinov uplatĖuje. Jediným kritériom u úmyselných trestných þinov je len výmera trestu odĖatia slobody – jeho horná hranica, ktorú je možné za trestný þin uložiĢ podĐa Trestného zákona. Nedbanlivostné trestné þiny sú všetky preþiny, bez ohĐadu na stanovenú trestnú sadzbu. V dôsledku takéhoto riešenia odpadá i potreba v osobitnej þasti tohto zákona u každého trestného þinu zvlášĢ upresĖovaĢ, þi ide o zloþin alebo preþin. Na túto otázku dávajú dostatoþnú odpoveć všeobecné de nície preþinu alebo zloþinu uvedené v tomto ustanovení. Až po dôslednom komplexnom posúdení každého þinu zvlášĢ a po zistení, ktoré zákonné znaky osoTrestný zákon

23

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] bitnej þasti tohto zákona napĎĖa a trest odĖatia slobody, v akej výmere tento zákon s ich naplnením spája, bude možné povedaĢ þi ide o preþin alebo zloþin – formálny prístup. Pri takejto de nícii sa potom môže vyskytnúĢ pri prvom odseku úmyselného trestného þinu prípad, kde vzhĐadom na trestnú sadzbu, je þin kvali kovaný ako preþin a v ćalších kvali kovaných skutkových podstatách už ako zloþin. Zavedením inštitútu nepatrnej závažnosti bola výluþne u preþinov sledovaná možnosĢ vylúþenia súdneho prejednávania takýchto bagateĐných preþinov.

3UHþLQ 3UHþLQ MH D WUHVWQê þLQ VSiFKDQê ] QHGEDQOLYRVWL DOHER E ~P\VHOQê WUHVWQê þLQ ]D NWRUê WHQWR ]iNRQ Y RVRELWQHM þDVWL XVWDQRYXMH WUHVW RGĖDWLD VORERG\ V KRUQRX KUDQLFRX WUHVWQHM VDG]E\ QHSUHY\ãXM~FRX SlĢ URNRY 1HMGH R SUHþLQ DN Y]KĐDGRP QD VS{VRE Y\NRQDQLD þLQX D MHKR QiVOHGN\ RNROQRVWL ]D NWR UêFK ERO þLQ VSiFKDQê PLHUX ]DYLQHQLD D SRKQ~W NX SiFKDWHĐD MH MHKR ]iYDåQRVĢ QHSDWUQi

Komentár k § 10 Ustanovenie presne de nuje prvú kategóriu trestných þinov, a to preþin, pod ktorým rozumieme menej závažný trestný þin. Preþin musí spĎĖaĢ urþité znaky podĐa ods. 1, aby bol Trestným zákonom považovaný za preþin. ± spáchanie trestného þinu z nedbanlivosti Trestný þin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateĐ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiĢ alebo ohroziĢ záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiĢ, hoci o tom vzhĐadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieĢ mal a mohol. ± úmyselný trestný þin s hornou hranicou trestnej sadzby maximálne päĢ rokov Trestný þin je spáchaný úmyselne, ak páchateĐ chcel spôsobom uvedeným v tom24

to zákone porušiĢ alebo ohroziĢ záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiĢ, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Znenie ods. 2 vymedzuje, kedy nie je trestný þin považovaný za preþin.

=ORþLQ =ORþLQ MH ~P\VHOQê WUHVWQê þLQ ]D NWRUê WHQWR ]iNRQ Y RVRELWQHM þDVWL XVWDQRYXMH WUHVW RG ĖDWLD VORERG\ V KRUQRX KUDQLFRX WUHVWQHM VDG]E\ SUHY\ãXM~FRX SlĢ URNRY 2 ]ORþLQ LGH DM YWHG\ DN Y SUtVQHMãHM VNXW NRYHM SRGVWDWH SUHþLQX VSiFKDQpKR ~P\VHOQH MH XVWDQRYHQi KRUQi KUDQLFD WUHVWQHM VDG]E\ SUHY\ ãXM~FD SlĢ URNRY =ORþLQ ]D NWRUê WHQWR ]iNRQ XVWDQRYXMH WUHVW RGĖDWLD VORERG\ V GROQRX KUDQLFRX WUHVWQHM VDG]E\ QDMPHQHM GHVDĢ URNRY VD SRYDåXMH ]D RE ]YOiãĢ ]iYDåQê

Komentár k § 11 Ustanovenie de nuje trestný þin, ktorým je zloþin. Súþasne je de novaná podkategória zloþinu – obzvlášĢ závažný zloþin. Aj zloþin, podobne ako preþin, musí spĎĖaĢ urþité znaky. ± úmyselný trestný þin, ± trestná sadzba v hornej hranici prevyšujúca päĢ rokov, ± najnebezpeþnejší typ trestného þinu.

± ± ± ± ±

ObzvlášĢ závažný zloþin protiprávny þin, zloþin s hornou hranicou trestnej sadzby viac ako 10 rokov, najzávažnejšia forma trestného þinu, obvinený páchateĐ musí byĢ zastupovaný obhajcom poþas vykonávania rozhodnutia, najprísnejšia forma trestného þinu.

0LHVWR VSiFKDQLD WUHVWQpKR þLQX 0LHVWR VSiFKDQLD WUHVWQpKR þLQX MH NDåGp PLHVWR QD NWRURP D SiFKDWHĐ NRQDO DOHER E QDVWDO DOHER SRGĐD SUHGVWDY\ SiFKDWHĐD PDO QDVWDĢ QiVOHGRN SUHGSRNODGDQê WêPWR ]iNR QRP PORADCA 12-13/2020

±

Komentár k § 12 Uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale tiež príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne de novaĢ miesto spáchania trestného þinu nielen z hĐadiska konania, ale aj následku, þo v predchádzajúcej právnej úprave bolo ponechané len na teóriu trestného práva a výklad orgánov þinných v trestnom konaní.

± ± ±

Miesto spáchania trestného þinu miesto spáchania þinu páchateĐom miesto, kde mal nastaĢ následok trestného þinu, miesto, kde nastal následok trestného þinu.

3UtSUDYD QD ]ORþLQ 3UtSUDYD QD ]ORþLQ MH NRQDQLH NWRUp VSRþt YD Y ~P\VHOQRP RUJDQL]RYDQt ]ORþLQX ]DGRYDåR YDQt DOHER SULVS{VRERYDQt SURVWULHGNRY DOHER Qi VWURMRY QD MHKR VSiFKDQLH Y VSROþHQt ]KOXNQXWt QiYRGH REMHGQiYDQt DOHER SRPRFL QD WDNê ]ORþLQ DOHER Y LQRP ~P\VHOQRP Y\WYiUDQt SRGPLHQRN QD MHKR VSiFKDQLH DN QHGRãOR N SRNXVX DQL GRNR QDQLX ]ORþLQX 3UtSUDYD QD ]ORþLQ MH WUHVWQi SRGĐD WUHVW QHM VDG]E\ XVWDQRYHQHM ]D ]ORþLQ NX NWRUpPX VPHURYDOD 7UHVWQRVĢ SUtSUDY\ QD ]ORþLQ ]DQLNi DN SiFKDWHĐ GREURYRĐQH D XSXVWLO RG ćDOãLHKR NRQDQLD VPHUXM~FHKR N VSiFKDQLX ]ORþLQX D RGVWUiQLO QHEH]SHþHQ VWYR NWRUp Y]QLNOR ]iXMPX FKUiQHQpPX WêPWR ]iNRQRP ] SRGQLNQXWHM SUtSUDY\ DOHER E XURELO R SUtSUDYH QD ]ORþLQ R]QiPHQLH RUJiQX þLQQpPX Y WUHVWQRP NRQDQt DOHER 3ROLFDMQpPX ]ERUX Y þDVH NHć QHEH]SHþHQVWYR NWRUp Y]QLNOR ]iXMPX FKUiQHQpPX WêPWR ]iNRQRP ] SRGQLNQX WHM SUtSUDY\ VD PRKOR HãWH RGVWUiQLĢ YRMDN P{åH WRWR R]QiPHQLH XURELĢ DM VYRMPX QDGULDGHQpPX DOHER VOXåREQpPX RUJiQX D RVRED YR YêNRQH WUHVWX RGĖDWLD VORERG\ DOHER YR YêNRQH Yl]E\ DM SUtVOXãQtNRYL =ERUX Yl]HQVNHM D MXVWLþQHM VWUiåH 8VWDQRYHQtP RGVHNX QLH MH GRWNQXWi WUHVWQRVĢ SiFKDWHĐD ]D LQê WUHVWQê þLQ NWRUê Xå WêPWR NRQDQtP VSiFKDO

Komentár k § 13 Znenie ustanovení § 13 a § 14 upravujú vývojové štádia trestných þinov pred ich doko-

naním. Bez ohĐadu na dokonþenie je potrebné z hĐadiska ochrany záujmov chránených Trestným zákonom tiež ich postihovaĢ. Dá sa hovoriĢ o þasovej postupnosti v poradí ± príprava, ± pokus, ± dokonþenie. Prvou vývojovou fázou trestného þinu je samotná príprava na zloþin (zásadne sa týka len zloþinu, nakoĐko pri ostatných trestných þinoch nejde o obzvlášĢ závažný trestný þin), vymedzená v znení tohto ustanovenia. Trestný zákon zároveĖ vymedzuje podmienky trestnosti uvedenej fázy. Druhou vývojovou fázou je pokus trestného þinu upravený v ustanovení § 14, kde sa mu budeme podrobnejšie venovaĢ. Nepriamo z týchto ustanovení vyplýva aj tretia vývojová fáza, ktorou je dokonanie trestného þinu, t.j. naplnenie všetkých jeho znakov vrátane následku. Ustanovenie vo svojom znení zakotvuje zásadu, ako sme už vyššie spomenuli, že príprava je trestná len u vyššej formy trestného þinu, a to u zloþinu – rovnaká úprava bola aj v predchádzajúcej právnej úprave, kde je síce príprava viazaná na obzvlášĢ závažný trestný þin, ktorým je však trestný þin s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov – ide o zloþin. Obsahové vymedzenie prípravy a pokusu zostalo v zákone zachované. Osobitne je však vyjadrené a þasto krát v praxi opomínané, avšak právnou teóriou akceptované pravidlo, že páchateĐ prípravy ešte nezaþal na rozdiel od páchateĐa pokusu napĎĖaĢ znaky trestného þinu, ku ktorému príprava smeruje. Preto sa v praxi príprava s pokusom neraz zamieĖala práve pre opomenutie tohto základného rozdielu, þo viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutku páchateĐa a napokon aj k uloženiu nesprávneho trestu. Podmienky zániku trestnosti prípravy a pokusu zostali zachované až na niekoĐko menších zmien. Znenie odseku 2 de nuje spôsob zániku trestnosti prípravy zloþinu, a to v prípade, ak páchateĐ dobrovoĐne upustil od samotnej prípravy alebo prípravu oznámil orgánu þinnému v trestnom konaní. Trestný zákon

25

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] Pod pojmom Policajný zbor v odseku 3, ako aj podĐa ćalších ustanovení, rozumieme akéhokoĐvek príslušníka poverených orgánov uvedených v Trestnom poriadku, t.j. napr. akýkoĐvek príslušník Policajného zboru. Znaky fázy prípravy na zloþin úmyselné organizovanie zloþinu, zadovažovanie, prispôsobovanie prostriedkov a nástrojov na spáchanie, ± spolþenie, zhluknutie, návod, objednávanie, pomoc na zloþin, ± úmyselné vytváranie podmienok na jeho spáchanie, a to pred samotným pokusom alebo dokonaním zloþinu. Trestná sadzba je stanovená vo výške podĐa tohto, k akému þinu smerovala. ± ±

3RNXV WUHVWQpKR þLQX 3RNXV WUHVWQpKR þLQX MH NRQDQLH NWRUp EH]SURVWUHGQH VPHUXMH N GRNRQDQLX WUHVWQpKR þLQX NWRUpKR VD SiFKDWHĐ GRSXVWLO Y ~P\VOH VSi FKDĢ WUHVWQê þLQ DN QHGRãOR N GRNRQDQLX WUHVWQp KR þLQX 3RNXV WUHVWQpKR þLQX MH WUHVWQê SRGĐD WUHVWQHM VDG]E\ XVWDQRYHQHM QD GRNRQDQê WUHVWQê þLQ 7UHVWQRVĢ SRNXVX WUHVWQpKR þLQX ]DQLNi DN SiFKDWHĐ GREURYRĐQH D XSXVWLO RG ćDOãLHKR NRQDQLD SRWUHEQpKR QD GRNRQDQLH WUHVWQpKR þLQX D RGVWUiQLO QHEH] SHþHQVWYR NWRUp Y]QLNOR ]iXMPX FKUiQHQpPX WêPWR ]iNRQRP ] SRGQLNQXWpKR SRNXVX DOH ER E XURELO R SRNXVH WUHVWQpKR þLQX R]QiPHQLH RUJiQX þLQQpPX Y WUHVWQRP NRQDQt DOHER 3R OLFDMQpPX ]ERUX Y þDVH NHć QHEH]SHþHQVWYR NWRUp Y]QLNOR ]iXMPX FKUiQHQpPX WêPWR ]i NRQRP ] SRGQLNQXWpKR SRNXVX VD PRKOR HãWH RGVWUiQLĢ YRMDN P{åH WRWR R]QiPHQLH XURELĢ DM VYRMPX QDGULDGHQpPX DOHER VOXåREQpPX RU JiQX D RVRED YR YêNRQH WUHVWX RGĖDWLD VORERG\ DOHER YR YêNRQH Yl]E\ DM SUtVOXãQtNRYL =ERUX Yl]HQVNHM D MXVWLþQHM VWUiåH 8VWDQRYHQtP RGVHNX QLH MH GRWNQXWi WUHVWQRVĢ SiFKDWHĐD ]D LQê WUHVWQê þLQ NWRUê Xå WêPWR NRQDQtP VSiFKDO 26

Komentár k § 14 Ide o þin postihovaný Trestným zákonom, ktorý sa udial pred samotným dokonaním trestného þinu a zároveĖ nadväzuje na prípravu zloþinu vymedzenú v § 13. To znamená, že ide o druhú vývojovú fázu s vymedzením podmienok trestnosti pokusu z þasového hĐadiska. Pod dokonaním rozumieme naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného þinu. Pokusom je konanie páchateĐa, ktoré bezprostredne smeruje k spáchaniu trestného þinu, a to bez ohĐadu, þi ide o preþin alebo zloþin. V uvedenom prípade ide o úmysel spáchaĢ trestný þin, zároveĖ však nedošlo k úplnému dokonaniu. Znenie ods. 2 stanovuje trestnú sadzbu v prípade pokusu, ktorá je rovnaká ako u dokonaného trestného þinu, o ktorý sa páchateĐ pokúsil, bez ohĐadu þi ide o preþin alebo zloþin. Odsek 3 vymedzuje, kedy dochádza k zániku trestnosti pokusu o spáchanie trestného þinu. Ide o tieto situácie, ako v prípade prípravy: ± dobrovoĐne upustil od ćalšieho konania, ± následne odstránil vzniknuté nebezpeþenstvo, ± dobrovoĐne urobil oznámenie o pokuse spáchania trestného þinu orgánom þinným v trestnom konaní, a to pred dokonaním þinu. Zánikom trestnosti pokusu o trestný þin nie je dotknutá trestnosĢ páchateĐa za iný trestný þin, ktorý už týmto konaním spáchal.

=DYLQHQLH 7UHVWQê þLQ MH VSiFKDQê ~P\VHOQH DN SiFKD WHĐ D FKFHO VS{VRERP XYHGHQêP Y WRPWR ]iNRQH SRUXãLĢ DOHER RKUR]LĢ ]iXMHP FKUiQHQê WêPWR ]iNRQRP DOHER E YHGHO åH VYRMtP NRQDQtP P{åH WDNp SRUXãH QLH DOHER RKUR]HQLH VS{VRELĢ D SUH SUtSDG åH KR VS{VREt ERO V WêP X]UR]XPHQê

Komentár k § 15 V ustanoveniach § 15 až § 18 Trestného zákona je de novaná subjektívna stránka PORADCA 12-13/2020

± skutkovej podstaty trestného þinu v podobe zavinenia, ako vnútorného psychického vzĢahu páchateĐa k podstatným zložkám trestného þinu. Predchádzajúce dve formy zavinenia v podobe úmyslu a nedbanlivosti zostali zachované. Taktiež þlenenie § 15 a § 16 umožĖuje rozlíšiĢ zavinenie vo forme úmyslu na úmysel priamy a nepriamy a zavinenie vo forme nedbanlivosti na vedomú a nevedomú.

alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom, aj napriek tomu, že o tom vedieĢ mal.

3UH WUHVWQRVĢ þLQX VSiFKDQpKR I\]LFNRX RVR ERX WUHED ~P\VHOQp ]DYLQHQLH DN WHQWR ]iNRQ YêVORYQH QHXVWDQRYXMH åH VWDþt ]DYLQHQLH ] QH GEDQOLYRVWL

Komentár k § 17 Úmyselné spáchanie trestného þinu úmyselné ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, úmyselné porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, vedomosĢ, že k ohrozeniu alebo porušeniu jeho konaním dôjde, aj keć bol priamo o tom informovaný.

Ustanovenie pre jednotlivé skutkové podstaty trestných þinov vyjadruje subjektívnu stránku trestného þinu zavinenia. To znamená, že pre trestnosĢ þinu treba úmyselné zavinenie v prípade zavinenia FO. Výnimkou je, ak Trestný zákon stanovil, že je postaþujúce zavinenie z nedbanlivosti.

Priamym úmyslom je vyšší stupeĖ zavinenia. Na samotné spáchanie úmyselného trestného þinu v zásade staþí aj úmysel nepriamy.

1D SULĢDåXM~FX RNROQRVĢ DOHER QD RNROQRVĢ NWRUi SRGPLHĖXMH SRXåLWLH Y\ããHM WUHVWQHM VDG]E\ VD SULKOLDGQH DN LGH R D ĢDåãt QiVOHGRN DM YWHG\ NHć KR SiFKDWHĐ ]DYL QLO ] QHGEDQOLYRVWL DN WHQWR ]iNRQ QHY\åDGXMH DM Y WRPWR SUtSDGH ]DYLQHQLH ~P\VHOQp DOHER E LQ~ VNXWRþQRVĢ DM YWHG\ NHć R QHM SiFKDWHĐ QHYHGHO KRFL R QHM Y]KĐDGRP QD RNROQRVWL D QD VYRMH RVREQp SRPHU\ YHGLHĢ PDO D PRKRO DN WHQWR ]iNRQ QHY\åDGXMH DE\ R QHM SiFKDWHĐ YH GHO

± ± ±

7UHVWQê þLQ MH VSiFKDQê ] QHGEDQOLYRVWL DN SiFKDWHĐ D YHGHO åH P{åH VS{VRERP XYHGHQêP Y WRPWR ]iNRQH SRUXãLĢ DOHER RKUR]LĢ ]iXMHP FKUiQHQê WêPWR ]iNRQRP DOH EH] SULPHUDQêFK G{YRGRY VD VSROLHKDO åH WDNp SRUXãHQLH DOHER RKUR]HQLH QHVS{VREt DOHER E QHYHGHO åH VYRMtP NRQDQtP P{åH WDNp SRUX ãHQLH DOHER RKUR]HQLH VS{VRELĢ KRFL R WRP Y]KĐDGRP QD RNROQRVWL D QD VYRMH RVREQp SR PHU\ YHGLHĢ PDO D PRKRO

Komentár k § 16 Ustanovenie upravuje formu zavinenia z nedbanlivosti, priþom pri uvedenom zavinení absentuje vôĐa naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného þinu. Zavinenie z nedbanlivosti – zavinenie vo forme nedbanlivosti je buć vedomé alebo nevedomé: ± vedomosĢ, že môže porušiĢ alebo ohroziĢ záujem chránený Trestným zákonom, ale spoliehal sa na to, že sa tak nestane, ale bez primeraných dôvodov, ± nevedomosĢ, že môže dôjsĢ k porušeniu

Komentár k § 18 V znení ustanovenia sa stretávame s pojmom ± priĢažujúca okolnosĢ, ± okolnosĢ podmieĖujúca použitie vyššej trestnej sadzby. Ide o okolnosti na ktoré Trestný zákon prihliada pri ukladaní trestu. Pod týmito okolnosĢami si môžeme predstaviĢ okolnosti, ktoré vyvolávajú Ģažší následok prípadne inú skutoþnosĢ. PriĢažujúce okolnosti pri spáchaní trestného þinu ± obzvlášĢ zavrhnutiahodné pohnútky, ± odplata voþi inému, ± zmarenie alebo sĢaženie uplatnenia základných práv a slobôd poškodeného, ± uĐahþenie iného trestného þinu, ± zakrytie iného trestného þinu, Trestný zákon

27

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] ±

±

± ± ± ± ± ± ± ±

±

za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie Đudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosĢ, zneužitie svojho zamestnania, povolania, funkcie, postavenia s cieĐom dosiahnuĢ neoprávnenú a neprimeranú výhodu, verejným spôsobom, na mieste s osobitnou ochranou – v dome alebo byte iného, viac trestných þinov, zneužitie na spáchanie trestného þinu osoby trestne nezodpovednej, mladistvého, organizátor spáchania trestného þinu, v spojení s cudzou mocou a cudzím þiniteĐom, bol za taký trestný þin už odsúdený, þlen skupiny osôb poþas premiestĖovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.

ġažším následkom je aj zavinenie z nedbanlivosti, alebo ak došlo napríklad k Ģažkej ujme na zdraví alebo svojím konaním spôsobil znaþnú škodu.

DRUHÝ ODDIEL

lupodieĐala þi zúþastnila. PáchateĐ – subjekt, ktorý spáchal trestný þin. Môže ísĢ o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. PodĐa predchádzajúcej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateĐstvo trestného þinu obmedzovalo výluþne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosĢ právnických osôb Trestný zákon v znení nepripúšĢal. VzhĐadom na to, že bol do právneho poriadku zavedený nový právny predpis o trestnej zodpovednosti právnických osôb (zákon þ. 91/2016 Z. z.), došlo k doplneniu ustanovenia aj o právnickú osobu, a to od 1. 7. 2016. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžadovala modi káciu vymedzenia všeobecného páchateĐstva podĐa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripúšĢa aj páchateĐstvo právnických osôb, priþom právna úprava trestnej zodpovednosti je teda upravená v osobitnom zákone, ktorým sme už spomenuli. Trestný zákon však kladie dôraz aj na splnenie dvoch podmienok pri osobe páchateĐa. Prvou podmienkou je jeho vek, priþom platí, že páchateĐ musí byĢ trestne zodpovedným – musí maĢ v þase spáchania trestného þinu dovĚšený štrnásty rok svojho veku, s výnimkou trestného þinu sexuálneho zneužívania, kde sa vyžaduje pätnásty rok veku.

3È&+$7(ď 632/83È&+$7(ď $ Òý$671Ë. 75(671e+2 ý,18

Druhou podmienkou je príþetnosĢ páchateĐa v þase spáchania trestného þinu.

3iFKDWHĐ

6SROXSiFKDWHĐ

3iFKDWHĐ WUHVWQpKR þLQX MH WHQ NWR WUHVWQê þLQ VSiFKDO ViP 3iFKDWHĐRP WUHVWQpKR þLQX P{åH E\Ģ I\]LFNi RVRED D SUiYQLFNi RVRED ]D SRGPLHQRN XVWDQRYHQêFK RVRELWQêP SUHGSLVRP

$N ERO WUHVWQê þLQ VSiFKDQê VSRORþQêP NR QDQtP GYRFK DOHER YLDFHUêFK SiFKDWHĐRY VSR OXSiFKDWHOLD ]RGSRYHGi NDåGê ] QLFK DNR NHE\ WUHVWQê þLQ VSiFKDO ViP

Komentár k § 20 Komentár k § 19 Ustanovenia § 19 až § 21 Trestného zákona de nujú subjekt trestného þinu, t.j. páchateĐa, spolupáchateĐa a úþastníka. Pod subjektom trestného þinu teda rozumieme, osobu, ktorá trestný þin spáchala, alebo sa na spáchaní spo28

Aj spolupáchateĐ, podobne ako páchateĐ, je subjektom trestného þinu. Za spolupáchateĐa Trestný zákon rozumie osobu, ktorá spáchala trestný þin spolu s minimálne jednou ćalšou osobou, priþom išlo o konanie spoloþné na základe vzájomnej dohody. ZodpovednosĢ je PORADCA 12-13/2020

± na osobu spolupáchateĐa kladená v pomere, ako keby trestný þin spáchal sám, a to v prípade každého jedného zo spolupáchateĐov. Pre každého jedného Trestný zákon stanoví trest v závislosti od ćalších okolností, napríklad miera zavinenia.

ÒþDVWQtN ÒþDVWQtN QD GRNRQDQRP WUHVWQRP þLQH DOHER QD MHKR SRNXVH MH WHQ NWR ~P\VHOQH D ]RVQRYDO DOHER ULDGLO VSiFKDQLH WUHVWQpKR þLQX RUJDQL]iWRU E QDYLHGRO LQpKR QD VSiFKDQLH WUHVWQpKR þLQX QiYRGFD F SRåLDGDO LQpKR DE\ VSiFKDO WUHVWQê þLQ REMHG QiYDWHĐ DOHER G SRVN\WRO LQpPX SRPRF QD VSiFKDQLH WUHVWQpKR þLQX QDMPl ]DGRYiåHQtP SURVWULHGNRY RGVWUi QHQtP SUHNiåRN UDGRX XWYUG]RYDQtP Y SUHG VDY]DWt VĐXERP SRP{FĢ SR WUHVWQRP þLQH SR PRFQtN 1D WUHVWQ~ ]RGSRYHGQRVĢ ~þDVWQtND VD SR XåLM~ XVWDQRYHQLD R WUHVWQHM ]RGSRYHGQRVWL SiFKD WHĐD DN WHQWR ]iNRQ QHXVWDQRYXMH LQDN

S úþastníctvom na spáchaní trestného þinu sa stretávame iba vo fáze pokusu alebo dokonania trestného þinu, priþom pri príprave nie. Úþastníkom trestného þinu je teda organizátor, návodca, objednávateĐ a pomocník, priþom ide o rozdelenie vzhĐadom na ich úlohu pri spáchaní trestného þinu. Úþastníctvo je trestné iba v prípade úmyselného trestného þinu, pri nedbanlivosti (bez vôle) sa s ním nestretávame.

TRETÍ ODDIEL

2.2/1267, 9</8ý8-Ò&( 75(671Ò =2'329('126ġ 9HN .WR Y þDVH VSiFKDQLD þLQX LQDN WUHVWQpKR QHGRYĚãLO ãWUQiVW\ URN VYRMKR YHNX QLH MH WUHVWQH ]RGSRYHGQê 3UH WUHVWQê þLQ VH[XiOQHKR ]QHXåtYDQLD SRGĐD QLH MH WUHVWQH ]RGSRYHGQê NWR Y þDVH VSiFKDQLD þLQX QHGRYĚãLO SlWQiVW\ URN VYRMKR YHNX

Komentár k § 22 Komentár k § 21 Spáchanie trestného þinu za použitia tzv. živého nástroja nie je v zákone zakotvené, lebo v týchto prípadoch ide o typicky nepriameho páchateĐa. Napr. použitie nepríþetnej osoby na spáchanie trestného þinu, použitie dieĢaĢa atć. PokiaĐ ide o použitie zvieraĢa na spáchanie trestného þinu, ide o prípad priameho páchateĐstva a iba z hĐadiska zavinenia – zo subjektívnej stránky bude taký þin posudzovaný ako úmyselný alebo nedbanlivostný. VzhĐadom na vývoj kriminality, kedy dochádza k þastému páchaniu trestnej þinnosti tzv. na objednávku, bolo na túto skutoþnosĢ upozornené aj v Trestnom zákone, kedy bol popri návodcovi osobitne de novaný aj ćalší úþastník na dokonanom trestnom þine alebo jeho pokuse a to objednávateĐ.

Trestný zákon v ustanovení vyjadruje prvú okolnosĢ vyluþujúcu trestnú zodpovednosĢ. Na rozdiel od okolností vyluþujúcich protiprávnosĢ v tomto prípade ide o spáchanie trestného þinu, avšak pre nedostatok veku na strane páchateĐa nemôže dôjsĢ k jeho potrestaniu. Pri de novaní veku trestne zodpovedného páchateĐa došlo k mimoriadne závažnej zmene, keć hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásĢ na štrnásĢ rokov. Pre rozvoj modernej civilizácie je príznaþná aj akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to oveĐa viac jej fyzickej vyspelosti, menej mentálnej zrelosti, ale na druhej strane nemožno poprieĢ ani to, že i po tejto stránke dnešná mládež dospieva oveĐa rýchlejšie než tomu bolo pred niekoĐkými desiatkami rokov.

V tomto prípade totiž nejde o typické navedenie na spáchanie trestného þinu, pretože nájomní páchatelia trestných þinov sú tieto už vopred ochotní spáchaĢ a objednávateĐ len konkretizuje prakticky predmet útoku.

Nesporne je to vyvolané aj celkovým, životným štýlom, materiálnymi podmienkami, tempom a úrovĖou jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií vrátane výpoþtovej techniky a podobne.

Trestný zákon

29

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] Tieto faktory a mnohé k nim pridružené bio-psycho-sociologické podmienky a príþiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodĖujú potrebu ešte dôslednejšie chrániĢ mládež pred negatívnymi vplyvmi, pred sociálno-patologickými javmi a zintenzívniĢ pôsobenie všetkých súþastí systému výchovy a vzdelávania, vytvoriĢ mládeži materiálne i kultúrne podmienky pre vzdelávanie, kultúrne vyžitie i pre pracovné uplatnenie, zvýšiĢ ich perspektívy, pokiaĐ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, vrátane oddychu, využívania voĐného þasu a zdravé výchovné prostredie. Na druhej strane niet ale žiadnych pochybností o tom, že u mládeže sa neustále znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieĐajú mnohí už opakovane a v trestnej þinnosti v súþinnosti s dospelými páchateĐmi na páchaní mnohokrát závažnej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. VeĐmi þasto sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok, drogy nevynímajúc. Sústavne to dokazujú kriminalistické štatistiky, dokumentujúce stav a vývoj kriminality, jej štruktúru i štruktúru jej páchateĐov. V prevencii trestnej a inej protispoloþenskej þinnosti mládeže musia dominovaĢ neprávne prostriedky tak ako sú vyššie uvedené. PokiaĐ ide o právne prostriedky, tak tieto najmä mimo trestného práva a prostriedky trestného práva považovaĢ len ako najkrajnejšie riešenie, ak iné prostriedky formy a metódy zlyhajú. Treba prihliadaĢ aj na to, že mládež sama nemôže niesĢ dôsledky za mnohé problémové javy v sociálnej, ekonomickej a iných oblastiach spoloþenského života, ktoré sama nezavinila a ktoré sú mnohokrát impulzom jej delikvencie. Rovnako treba prihliadaĢ tiež na fakt, že mládež samotná je jednou z prvých a najviac zraniteĐných obetí zloþinu. Znaþná þasĢ tých, ktorí predložili námety na obsahové zameranie rekodi kácie Trestného zákona po roku 2005, apelovala na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti z pätnástich na štrnásĢ rokov. Je zrejmé, že takéto opatrenie samo o sebe problém kriminality mládeže nerieši a ani nevyrieši. Na druhej strane je ale tiež jasné, že zníženie vekovej hranice zodpovednosti za trestné þiny vyjadrí i dnešnú disproporciu v akcelerácii vývoja dospievania (a to aj mentálneho) mlá30

deže, þo je nutné z hĐadiska ochrany spoloþnosti pred kriminalitou. Nejde teda len o automatický a niþím neodôvodnený pragmatizmus. Nižšiu hranicu trestnej zodpovednosti ako pätnásĢ rokov pozná napokon celá rada vyspelých demokratických štátov. V ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých je zakotvená tzv. poistka proti nesprávnemu stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateĐov, ktorí prekroþili štrnásty rok veku. PodĐa Trestného poriadku sa u páchateĐov vo veku 14 až 15 rokov sa skúma mentálna vyspelosĢ obligatórne. U mladistvých do 18 rokov sa táto vyspelosĢ skúma v odôvodnených prípadoch.

1HSUtþHWQRVĢ .WR SUH GXãHYQ~ SRUXFKX Y þDVH VSiFKDQLD þLQX LQDN WUHVWQpKR QHPRKRO UR]SR]QDĢ MHKR SUR WLSUiYQRVĢ DOHER RYOiGDĢ VYRMH NRQDQLH QLH MH ]D WHQWR þLQ WUHVWQH ]RGSRYHGQê DN WHQWR ]iNRQ QH XVWDQRYXMH LQDN

Komentár k § 23 Aj v znení tohto ustanovenia ide o vyjadrenie okolnosti vyluþujúcej trestnú zodpovednosĢ. Aj napriek tomu, že ide o spáchanie trestného þinu, avšak pre nepríþetnosĢ na strane páchateĐa nemôže dôjsĢ k jeho potrestaniu. Pod nepríþetnosĢou rozumieme napríklad niektoré formy duševných chorôb, pri ktorých, ak Ėou páchateĐ trpí, nevie rozpoznaĢ protiprávnosĢ svojho konania, prípadne nevie svoje konanie ovládaĢ. Nie je trestne zodpovedným aj napriek tomu, že spĎĖa podmienku vekovej trestnej zodpovednosti. NepríþetnosĢou nie je stav po požití návykovej látky (alkohol, Đahšie ale i tvrdé drogy), nakoĐko si takýto stav spôsobil sám svojím vlastným rozhodnutím, priþom došlo k strate jeho rozpoznávacích ale i ovládacích schopností. Kto pre duševnú poruchu v þase spáchania þinu inak trestného nemohol rozpoznaĢ jeho protiprávnosĢ alebo ovládaĢ svoje konanie, nie je za tento þin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak. PORADCA 12-13/2020

±

ŠTVRTÝ ODDIEL

2.2/1267, 9</8ý8-Ò&( 3527,35È9126ġ ý,18 .UDMQi Q~G]D ýLQ LQDN WUHVWQê NWRUêP QLHNWR RGYUDFLD QHEH]SHþHQVWYR SULDPR KUR]LDFH ]iXMPX FKUiQH QpPX WêPWR ]iNRQRP QLH MH WUHVWQêP þLQRP 1HMGH R NUDMQ~ Q~G]X DN EROR PRåQp QHEH]SHþHQVWYR SULDPR KUR]LDFH ]iXMPX FKUiQH QpPX WêPWR ]iNRQRP ]D GDQêFK RNROQRVWt RGYUi WLĢ LQDN DOHER DN VS{VREHQê QiVOHGRN MH ]MDYQH ]iYDåQHMãt DNR WHQ NWRUê KUR]LO 5RYQDNR QHMGH R NUDMQ~ Q~G]X DN WHQ NRPX QHEH]SHþHQVWYR SULDPR KUR]LOR ERO SRGĐD YãHREHFQH ]iYl]QpKR SUiYQHKR SUHGSLVX SRYLQQê KR ]QiãDĢ

Trestný zákon v ods. 2 vymedzuje, kedy nejde o krajnú núdzu. ZároveĖ je pri krajnej núdzi dôležité, že nebolo možné urobiĢ žiadny iný miernejší alebo menej závažný krok k odvráteniu hroziaceho nebezpeþenstva, a tiež aby následok nebol závažnejší po odvrátení nebezpeþenstva ako bez toho, aby ku konaniu došlo. Trestný zákon v prípade krajnej núdze ako okolnosti vyluþujúcej trestnosĢ stanovil zásadu, že trestne zodpovedným nebude ani ten, kto urobil na odvrátenie nebezpeþenstva aj kroky, ktoré boli nad, nakoĐko bol rozrušený z daného nebezpeþenstva. O krajnú núdzu nejde aj v prípade, ak ten, komu nebezpeþenstvo priamo hrozilo, bol povinný ho znášaĢ.

Komentár k § 24 Ustanovenia § 24 až § 30 Trestného zákona upravujú okolnosti vyluþujúce protiprávnosĢ þinu. Ide o sedem nasledujúcich okolností: ± krajná núdza (§ 24), ± nutná obrana (§ 25), ± oprávnené použitie zbrane (§ 26), ± dovolené riziko (§ 27), ± výkon práv a povinností (§ 28), ± súhlas poškodeného (§ 29), ± plnenie úloh agenta (§ 30). S výnimkou dovoleného rizika ide o okolnosti, ktoré poznal aj predchádzajúci právny predpis. U niektorých okolností však došlo k spresneniu podmienok ich uplatĖovania. Zásada proporcionality u krajnej núdze je upravená takým spôsobom, že spôsobený následok nesmie byĢ zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

1XWQi REUDQD ýLQ LQDN WUHVWQê NWRUêP QLHNWR RGYUDFLD SULDPR KUR]LDFL DOHER WUYDM~FL ~WRN QD ]iXMHP FKUiQHQê WêPWR ]iNRQRP QLH MH WUHVWQêP þLQRP 1HMGH R QXWQ~ REUDQX DN REUDQD EROD FHONRP ]MDYQH QHSULPHUDQi ~WRNX QDMPl N MHKR VS{VREX PLHVWX D þDVX RNROQRVWLDP Y]ĢDKXM~FLP VD N RVREH ~WRþQtND DOHER N RVREH REUDQFX 7HQ NWR RGYUDFLD ~WRN VS{VRERP XYHGH QêP Y RGVHNX QHEXGH WUHVWQH ]RGSRYHGQê DN NRQDO Y VLOQRP UR]UXãHQt VS{VREHQRP ~WRNRP QDMPl Y G{VOHGNX ]PlWNX VWUDFKX DOHER ]ĐDNQX WLD $N VD QLHNWR Y]KĐDGRP QD RNROQRVWL SUt SDGX P\OQH GRPQLHYD åH ~WRN KUR]t QHY\OXþXMH WR WUHVWQ~ ]RGSRYHGQRVĢ ]D þLQ VSiFKDQê ] QH GEDQOLYRVWL DN RP\O VSRþtYD Y QHGEDQOLYRVWL

Komentár k § 25 De nícia krajnej núdze ýin, ktorý je inak trestný, ktorým dochádza k odvráteniu nebezpeþenstva, ktoré priamo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom. Uvedený þin nie je posudzovaný ako trestný þin. Zákon požaduje, aby boli splnené podmienky pre vykonanie krajnej núdze, medzi ktoré patrí odvrátenie hroziaceho nebezpeþenstva, ktoré aj skutoþne hrozí (osoba má presvedþenie, že tomu tak je) – ublíženie na zdraví, smrĢ, atć.

Ćalšou okolnosĢou vyluþujúcou protiprávnosĢ þinu je nutná obrana. Dá sa povedaĢ, že ide o urþitý stav krajnej núdze. Najmä u nutnej obrany, ktorá z hĐadiska praktického v rozhodovacej þinnosti vyvolávala v minulosti najväþšie problémy, došlo k spresneniu a rozšíreniu podmienok jej uplatnenia. De nícia nutnej obrany Ide o þin, ktorý by bol inak trestný, ktorým dochádza k odvráteniu hroziaceho alebo trvajúTrestný zákon

31

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] ceho útoku na záujem chránený Trestným zákonom. V uvedenom prípade nejde o trestný þin. Okrem iného bola do de nícií zahrnutá aj problematika omylu takým spôsobom, aby tento automaticky nevyluþoval nutnú obranu. Za nutnú obranu sa ćalej považuje aj konanie v silnom rozrušení spôsobenom útokom najmä v dôsledku zmätku, strachu, alebo zĐaknutia podobne ako pri krajnej núdzi. Zásada proporcionality u nutnej obrany vyjadrená tým, že obrana nesmie byĢ celkom zjavne neprimeraná útoku, zostala zachovaná, avšak zákon presnejšie vyjadruje z þoho pri jej posudzovaní je nutné vychádzaĢ (spôsob, miesto a þas útoku, okolnosti týkajúce sa ako osoby útoþníka, tak aj obrancu).

2SUiYQHQp SRXåLWLH ]EUDQH 3RXåLWLH ]EUDQH Y V~ODGH VR ]iNRQRP QLH MH WUHVWQêP þLQRP =D SRXåLWLH ]EUDQH Y V~ODGH VR ]iNRQRP VD SRYDåXMH DM MHM SRXåLWLH SURWL LQpPX YR VYRMRP RE\GOt QD RFKUDQX åLYRWD ]GUDYLD DOHER PDMHWNX DN RVRED GR RE\GOLD QHRSUiYQHQH YQLNQH DOHER Y ĖRP QHRSUiYQHQH ]RWUYi D QHMGH R QXWQ~ RE UDQX 7R QHSODWt DN EROD SULWRP LQpPX ~P\VHOQH VS{VREHQi VPUĢ

Komentár k § 26 Ćalšou v poradí treĢou okolnosĢou vyluþujúcou protiprávnosĢ þinu, je oprávnené použitie zbrane. V znení tohto ustanovenia bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu vykonaná zásadná zmena v súlade s legislatívnym zámerom u oprávneného použitia zbrane. Ide o zmenu, keć je možné zbraĖ použiĢ aj vo svojom obydlí, a to aj v prípade, keć ešte nepôjde o nutnú obranu. Ochrana života alebo zdravia osoby, prípadne jeho majetku v jej obydlí je ohrozená, avšak ešte nemusí ísĢ o priamo hroziaci alebo trvajúci útok. Použitie tejto okolnosti je však vylúþené, ak pri takomto použití zbrane vo svojom obydlí dôjde k usmrteniu ohrozujúcej osoby. Použitie zbrane v súlade so znením Trestného zákona nie je považované za trestný þin. 32

ZbraĖ môže byĢ použitá, iba ak je osoba držiteĐom zbrojného preukazu.

'RYROHQp UL]LNR ýLQ LQDN WUHVWQê QLH MH WUHVWQêP þLQRP DN QLHNWR Y V~ODGH V GRVLDKQXWêP VWDYRP SR]QDQLD Y\NRQiYD VSRORþHQVN\ SURVSHãQ~ þLQQRVĢ Y RE ODVWL YêURE\ D YêVNXPX DN VSRORþHQVN\ SURVSHã Qê YêVOHGRN NWRUê VD RG Y\NRQiYDQLD þLQX RþD NiYD QHPRåQR GRVLDKQXĢ EH] UL]LND RKUR]HQLD ]iXMPX FKUiQHQpKR WêPWR ]iNRQRP 1HMGH R GRYROHQp UL]LNR DN YêVOHGRN NX NWRUpPX þLQ VPHUXMH FHONRP ]MDYQH QH]RGSRYH Gi PLHUH UL]LND DOHER Y\NRQiYDQLH þLQX RGSRUXMH YãHREHFQH ]iYl]QpPX SUiYQHPX SUHGSLVX YHUHM QpPX ]iXMPX ]iVDGiP ĐXGVNRVWL DOHER VD SULHþL GREUêP PUDYRP

Komentár k § 27 Ćalšou okolnosĢou vyluþujúcou protiprávnosĢ þinu je dovolené riziko. De nícia dovoleného rizika Ide o þin, ktorý je inak trestný, pri ktorom dochádza k urþitému riziku pri dosiahnutí spoloþensky prospešného výsledku, ktorý nie je možné dosiahnuĢ bez rizika, vzhĐadom vykonanie spoloþensky prospešnej þinnosti v oblasti výroby a výskumu. Ide o konanie, ktoré je nebezpeþné, ale nie je považované za trestný þin. S dovoleným rizikom sa môžeme stretnúĢ napríklad pri výskume urþitého lieku – medicína, farmácia, atć. Zavedením tohto znenia Trestného zákona, ako už bolo spomenuté, išlo o úplne novú okolnosĢ doplnenú do právneho predpisu. Tejto okolnosti sa verejnosĢ domáhala niekoĐko rokov. Potreba zakotvenia dovoleného rizika ako okolnosti vyluþujúcej protiprávnosĢ trestného þinu v Trestnom zákone sa týkala len þinov alebo þinností v oblasti výroby a výskumu. Môže ísĢ aj o akýkoĐvek iný vo svojej podstate nie nebezpeþný þin (þinnosĢ), ktorého uskutoþnenie v danom mieste, þase, alebo daným spôsobom je spojené s urþitým rizikom, lebo ohrozuje záujem chránený týmto zákonom, ale inak ide o þin (þinnosĢ) spoloþensky prospešný, ktorý však nemôže byĢ uskutoþnený bez rizika. PORADCA 12-13/2020

± Podmienky dovoleného rizika výsledok, ku ktorému þin (þinnosĢ) smeruje zjavne zodpovedá miere rizika, ± vykonanie þinu neodporuje zákonu, alebo inému právnemu predpisu, záujmom spoloþnosti, zásadám Đudskosti, ani sa neprieþi dobrým mravom, ± þin (þinnosĢ) sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné v þase jeho vykonania, ± þinom (þinnosĢou) sa sleduje dosiahnutie spoloþenského prospechu, ± spoloþensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania þinu (þinnosti) oþakáva, nemožno dosiahnuĢ bez rizika. Uvedená okolnosĢ sa nemôže uplatniĢ v prípade, ak je pochybnosĢ þo i len malá o prospešnosti pre spoloþnosĢ.

±

9êNRQ SUiYD D SRYLQQRVWL ýLQ LQDN WUHVWQê QLH MH WUHVWQêP þLQRP DN LGH R YêNRQ SUiYD DOHER SRYLQQRVWL Y\SOêYDM~ FLFK ]R YãHREHFQH ]iYl]QpKR SUiYQHKR SUHGSLVX ] UR]KRGQXWLD V~GX DOHER LQpKR RUJiQX YHUHMQHM PRFL ] SOQHQLD SUDFRYQêFK þL LQêFK ~ORK DOHER ]R ]POXY\ NWRUi QHRGSRUXMH YãHREHFQH ]iYl]QpPX SUiYQHPX SUHGSLVX DQL KR QHREFKiG]D VS{VRE YêNRQX SUiY D SRYLQQRVWt QHVPLH RGSRURYDĢ YãH REHFQH ]iYl]QpPX SUiYQHPX SUHGSLVX 8VWDQRYHQLH RGVHNX VD QHSRXåLMH DN ERO VSiFKDQê WUHVWQê þLQ JHQRFtGLD SRGĐD WUHVWQê þLQ QHGREURYRĐQpKR ]PL]QXWLD SRGĐD D DOHER WUHVWQê þLQ QHĐXGVNRVWL SRGĐD VSOQHQtP QDULDGHQLD SUtND]X UR]ND]X DOHER SR N\QX RUJiQX YêNRQQHM PRFL DOHER QDGULDGHQpKR 8VWDQRYHQLH RGVHNX VD QHSRXåLMH DN ERO VSiFKDQê WUHVWQê þLQ YRMQRYpKR EH]SUiYLD SRGĐD VSOQHQtP QDULDGHQLD SUtND]X UR]ND]X DOHER SRN\QX RUJiQX YêNRQQHM PRFL DOHER QDGULDGHQp KR RNUHP SUtSDGX DN RVRED NWRUi SOQLOD WDNp QD ULDGHQLH SUtND] UR]ND] DOHER SRN\Q D PDOD ]iNRQQ~ SRYLQQRVĢ VSOQLĢ WDNp QDULDGH QLH SUtND] UR]ND] DOHER SRN\Q E QHYHGHOD åH WDNp QDULDGHQLH SUtND] UR]ND] DOHER SRN\Q MH QH]iNRQQp D F REVDK WDNpKR QDULDGHQLD SUtND]X UR]ND]X DOHER SRN\QX QHQDVYHGþRYDO åH MH QH]iNRQ Qp

Komentár k § 28 PokiaĐ ide o výkon práv a povinností, u tejto okolnosti vyluþujúcej protiprávnosĢ þinu, došlo k podstatnej zmene, ktorá vyplývala z požiadaviek medzinárodných zmlúv (Štatút medzinárodného trestného súdu) v tom smere, že sa vymenovávajú prípady, kedy sa táto okolnosĢ neuplatní buć z hĐadiska vedomia páchateĐa alebo z hĐadiska konkrétnych trestných þinov (genocídium, neĐudskosĢ).

•

Zmeny od 1. 1. 2010

DĖa 1. 1. 2010 (zákon þ. 576/2009 Z. z.) došlo v znení odsekov 2 a 3 ustanovenia k zásadným zmenám. Zmeny k Trestnému zákonu sa odvolávali na Rímsky štatút Medzinárodného trestného tribunálu, ktorý sa však týka len troch trestných þinov podĐa Trestného zákona, a to trestný þin genocídia, trestný þin neĐudskosti a trestný þin vojnového bezprávia. Rímsky štatút uvádza príkazy nadriadeného a nariadenie zákona. SkutoþnosĢ, že trestný þin v jurisdikcii Súdu spáchala osoba v súlade s príkazom vlády alebo vojenského alebo civilného nadriadeného, nezbavuje túto osobu trestnej zodpovednosti, s výnimkou, keć osoba podliehala zákonnej povinnosti plniĢ príkazy vlády alebo daného nadriadeného, osoba nevedela, že tento príkaz je nezákonný a príkaz nebol zjavne nezákonný. Na úþely Rímskeho štatútu sú príkazy páchaĢ genocídu alebo zloþiny proti Đudskosti zjavne nezákonné. Je zrejmé, že nariadenie zákona v anglickej verzii ako „prescription of law“ nemusí byĢ len nariadenie zákona, ale akýkoĐvek právny predpis. Takisto je potrebné upozorniĢ, že uvedený dôvod vylúþenia protiprávnosti sa netýka všetkých trestných þinov v 12 hlave Trestného zákona, ale len genocídia, zloþinov proti Đudskosti a vojnových zloþinov. Úþelom znenia odseku 2 a 3 malo byĢ riešenie otázky zosúladenia slovenského Trestného poriadku Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného tribunálu, teda zabezpeþiĢ, aby osoby, ktoré sa dopustili genocídia, zloþinov proti Đudskosti a vojnových zloþinov v zmysle skutkových Trestný zákon

33

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] podstát prijatých na výklad nemohli byĢ nesúdené slovenskými súdmi z dôvodu, že ich konaniu by chýbala protiprávnosĢ z dôvodu, že konali na základe pokynu nadriadeného. Z hĐadiska vnútroštátneho práva pri iných trestných þinoch je uvedený problém riešený dostatoþne v odseku 1 „...z rozhodnutia .. iného orgánu verejnej moci, ... z plnenie ... iných úloh... spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovaĢ všeobecne záväznému právnemu predpisu.“ Nebolo teda potrebné pre úþely iných trestných þinov odlišných od trestných þinov genocídia, neĐudskosti a vojnového bezprávia, uvádzaĢ, že osoba nevedela, že príkaz vládneho orgánu alebo nadriadeného je v rozpore s právnym predpisom a že zároveĖ bolo rozhodnutie zjavne nezákonné. Pre úþely výkonu povinnosti vyplývajúceho z rozhodnutia vlády pri iných trestných þinoch ako podĐa Rímskeho štatútu je podstatné, aby spôsob výkonu povinnosti neodporoval právnemu predpisu. To, že þi rozhodnutie vlády alebo nadriadeného v súlade s takýmto rozhodnutím vlády bolo nezákonné, je pre úþely odseku 1 bezvýznamné a to aj z toho dôvodu, že význam zákonnosti takéhoto rozhodnutia na úrovni okolnosti vyluþujúcej protiprávnosĢ by mohol byĢ sporný, nakoĐko by si orgán þinný v trestnom konaní alebo súd musel urobiĢ úsudok o tom, þi je rozhodnutie vlády nezákonné, þo sa javí pri následnom skúmaní, þi osoba vedela, že þi je rozhodnutie vlády nezákonné, ako bezpredmetné pre skúmanie protiprávnosti samotného spáchania trestného þinu, kećže významné pre protiprávnosĢ v Trestnom zákone je samotné konanie páchateĐa, teda spôsob výkonu povinnosti, ale nie jeho právny základ, ktorým je rozhodnutie vlády. Pri predchádzajúcom znení odseku 3 bolo riziko, že v prípade, ak spôsob výkonu povinnosti z úlohy uloženej nadriadeným podriadenému bude nezákonný, ale osoba to nebude vedieĢ a zároveĖ rozhodnutie vlády nebude zjavne nezákonné, tak nebude niesĢ trestnú zodpovednosĢ. ZároveĖ sa neriešil problém þl. 33 Rímskeho štatútu, ktorým je neoprávnený príkaz nadriadeného bez neoprávneného príkazu vlády. V tomto prípade § 28 ods. 2 vôbec problém neriešil, þo vo väzbe na odsek 3 možno pri genocídiu a neĐudskosti hodnotiĢ ako imple34

mentáciu Rímskeho štatútu, nakoĐko pri týchto zloþinoch sa nemožno dovolávaĢ plnenia príkazu, kećže taký príkaz je vždy zjavne neoprávnený. Odsek 3 vyluþuje výkon povinnosti aj pri trestnom þine vojnového bezprávia Trestného zákona, ktorý je premietnutím Rímskeho štatútu, ktorý uvádza vojnové zloþiny, pri ktorých neplatí nevyvrátiteĐná domnienka, že príkaz na vojnový zloþin je zjavne neoprávnený. ýiže pri vojnovom bezpráví podĐa Trestného zákona je potrebné zohĐadniĢ 3 podmienky Rímsky štatút, a to, þi osoba podliehala povinnosti plniĢ príkaz, þi nevedela, že je príkaz neoprávnený a þi nebol príkaz zjavne nezákonný. Ak sú splnené všetky tri podmienky, nastúpi § 28 ako okolnosĢ vyluþujúca protiprávnosĢ. Pri vojnovom bezpráví sa teda stanovovala prísnejšia trestnosĢ ako požaduje Rímsky štatút, þo nebolo vhodné a dokonca umožĖoval vystaviĢ Slovenskú republiku kritike tohto medzinárodného súdu za nerešpektovanie štandardov pri vojnových zloþinoch. OsobitosĢ riešenia výkonu povinnosti pri vojnovom bezpráví bola daná povahou príkazov v rámci vojenských štruktúr, kde sa príkazy þasto krát vykonávali okamžite a nebolo možné si u podriadeného overiĢ, þi je neoprávnený a za nesplnenie príkazu hrozili prísne sankcie a objektívne, ak bol vojak názoru, že príkaz je nezákonný a následne by sa ukázalo, že je zákonný, zrejme by to malo tiež za následok sankcie zo strany nadriadeného, dokonca oprávnené. De nícia výkonu práv a povinností Ide o þin inak trestný, ktorý nie je trestným þinom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plnenia pracovných, iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza. Platí zásada, že spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovaĢ všeobecne záväznému právnemu predpisu.

6~KODV SRãNRGHQpKR ýLQ LQDN WUHVWQê QLH MH WUHVWQêP þLQRP DN ERO Y\NRQDQê VR V~KODVRP SRãNRGHQpKR D QHVPH PORADCA 12-13/2020

±

UXMH SURWL MHKR åLYRWX DOHER ]GUDYLX 1HMGH R V~KODV SRãNRGHQpKR DN V~KODV QHERO GDQê YRSUHG QHERO YiåQ\ D GREURYRĐQê DOHER DN Y V~YLVORVWL V QtP ERO VSiFKDQê LQê WUHVW Qê þLQ 8VWDQRYHQLH RGVHNX VD QHSRXåLMH DN SRGĐD VNXWNRYHM SRGVWDW\ WUHVWQpKR þLQX Pi E\Ģ þLQ WUHVWQê DM YWHG\ NHć ERO GDQê V~KODV SRãNRGH QpKR SRGĐD RGVHNX

Komentár k § 29 Súhlas poškodeného je ćalšou okolnosĢou vyluþujúcou protiprávnosĢ þinu. ýiže znamená, že zákonom je protiprávnosĢ vylúþená v prípade, ak poškodený udelil súhlas. De nícia súhlasu poškodeného Ide o þin, ktorý by bol inak trestný, vykonaný s už spomenutým súhlasom za splnenia podmienky, že þin neohrozoval zdravie a ani život poškodeného. Podmienkou je udelenie súhlasu vopred, a to pred vykonaním þinu. ZároveĖ nie je možné akceptovaĢ túto okolnosĢ, ak bol súhlas daný bez požadovanej vážnosti, nedobrovoĐne, napríklad pod nátlakom, prípade bol súhlasom spôsobený trestný þin. Poškodený udelením súhlasu si musí byĢ vedomý toho, þo ho po udelení súhlasu þaká a s þím má rátaĢ. Výnimkou je poisĢovací podvod, pri ktorom dal poškodený súhlas k úmyselnému poškodeniu veci, majetku (napríklad automobil) s cieĐom vymôcĢ od poisĢovne nejaký nanþný prospech. V tomto prípade ide zásadne o trestný þin. Ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného þinu.

3OQHQLH ~ORK\ DJHQWD ýLQ LQDN WUHVWQê QLH MH WUHVWQêP þLQRP DN QtP DJHQW XVWDQRYHQê SRGĐD RVRELWQpKR SUHGSLVX SUL RGKDĐRYDQt WUHVWQpKR þLQX D SUL ]LVĢRYDQt MHKR SiFKDWHĐD RKUR]t DOHER SRUXãt ]iXMHP FKUiQHQê WêPWR ]iNRQRP OHQ SUHWR åH ERO N WRPX GRQ~ WHQê ]ORþLQHFNRX VNXSLQRX DOHER WHURULVWLFNRX VNXSLQRX Y NWRUHM S{VREt DOHER DN VSiFKD WDNê þLQ Y G{YRGQHM REDYH R åLYRW DOHER ]GUDYLH VYRMH DOHER EOt]NHM RVRE\

8VWDQRYHQLH RGVHNX QHSODWt DN DJHQW VSiFKD WUHVWQê þLQ ~NODGQHM YUDåG\ SRGĐD YUDåG\ SRGĐD ]QiVLOQHQLD SRGĐD VH [XiOQHKR QiVLOLD SRGĐD VH[XiOQHKR ]QHXåt YDQLD SRGĐD YãHREHFQpKR RKUR]HQLD SRGĐD RGV Då RKUR]HQLD EH]SHþQRVWL Y]GXã QpKR GRSUDYQpKR SURVWULHGNX D ORGH SRGĐD ]DYOHþHQLD Y]GXãQpKR GRSUDYQpKR SURVWULHGNX GR FXG]LQ\ SRGĐD YODVWL]UDG\ SRGĐD ~NODGRY SURWL 6ORYHQVNHM UHSXEOLNH SRGĐD WHURUX SRGĐD ]iãNRGQtFWYD SRGĐD VDERWiåH SRGĐD Y\]YHGDþVWYD SRGĐD JHQRFtGLD SRGĐD WHURULVWLFNp KR ~WRNX SRGĐD QLHNWRUêFK IRULHP ~þDVWL QD WHURUL]PH SRGĐD E ¿ QDQFRYDQLD WHURUL]PX SRGĐD F FHVWRYDQLD QD ~þHO WHURUL]PX SRGĐD G DOHER QHĐXGVNRVWL SRGĐD DOHER DN þLQRP XYHGHQêP Y RGVHNX VS{VREt ĢDåN~ XMPX QD ]GUDYt DOHER VPUĢ ýLQ LQDN WUHVWQê XYHGHQê Y Då D Y RGV VSiFKDQê QD ~þHO\ RGKDOHQLD WUHVW QpKR þLQX DOHER ]LVWHQLD SiFKDWHĐD WUHVWQpKR þLQX SRGĐD Då RGV D DOHER E VS{VRERP XVWDQRYHQêP Y 7UHVWQRP SRULDGNX QLH MH WUHVWQêP þLQRP

Komentár k § 30 Trestný zákon v tomto ustanovení vymedzuje poslednú okolnosĢ vyluþujúcu protiprávnosĢ þinu, ktorou je plnenie úloh agenta. De nícia agenta Jeho úlohou je podieĐaĢ sa na odhaĐovaní obzvlášĢ závažných trestných þinov, v prípade odhaĐovania korupcie to môže byĢ osoba poverená Ministerstvom vnútra, inak ide o príslušníka Policajného zboru. De nícia plnenia úloh agenta Ide o þin, ktorý je inak trestný, ak je agentom porušený alebo ohrozený záujem chránený Trestným zákonom, a to pri odhaĐovaní alebo zisĢovaní páchateĐa, ak bol donútený k takému þinu zloþineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, prípadne ak predpokladá ohrozenie zdravia alebo života nielen pre seba ale i blízku osobu. Aj keć agent môže naplniĢ znaky skutkovej podstaty trestného þinu, nejde v týchto prípadoch o trestný þin. Skupinou osôb sa na úþely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby. Organizovanou Trestný zákon

35

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] skupinou sa na úþely tohto zákona rozumie spolþenie najmenej troch osôb na úþel spáchania trestného þinu, s urþitou deĐbou urþených úloh medzi jednotlivými þlenmi skupiny, ktorej þinnosĢ sa v dôsledku toho vyznaþuje plánovitosĢou a koordinovanosĢou, þo zvyšuje pravdepodobnosĢ úspešného spáchania trestného þinu. Extrémistickou skupinou sa na úþely tohto zákona rozumie spolþenie najmenej troch osôb na úþely spáchania trestného þinu extrémizmu. Zloþineckou skupinou sa na úþely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje poþas urþitého þasového obdobia a koná koordinovane s cieĐom spáchaĢ jeden alebo viacej zloþinov, trestný þin legalizácie príjmu z trestnej þinnosti podĐa § 233 alebo niektorý z trestných þinov korupcie podĐa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej þasti na úþely priameho alebo nepriameho získania nanþnej alebo inej výhody.

z pohĐadu organizovanej trestnej þinnosti alebo z pohĐadu nepriameho korupþného správania. Práve tento trestný þin bol doplnený do znenia odseku 3 tohto ustanovenia s úþinnosĢou zákona þ. 440/2015 Z. z. o športe od 1. 1. 2016, priþom je vylúþené ho akceptovaĢ u agenta ako okolnosĢ vyluþujúcu protiprávnosĢ þinu.

•

Zmeny platné od 1. 7. 2018

Od 1. 7. 2018 došlo v znení odseku 2 k úprave s ohĐadom na znenie novej právnej úpravy trestných þinov terorizmu, preto bolo potrebné upraviĢ vnútorné odkazy na dotknuté ustanovenia.

' 5 8 + È + / $9$

6$1.&,( Prvý diel

'UXK\ VDQNFLt Teroristickou skupinou sa na úþely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje poþas urþitého þasového obdobia na úþely spáchania trestného þinu teroru alebo trestného þinu terorizmu. Znenie ustanovenia v odseku 2 vymenúva, kedy Trestný zákon neumožĖuje okolnosĢ vyluþujúcu protiprávnosĢ þinu – plnenie úlohy agenta akceptovaĢ. To znamená, že ide konanie trestné. ġažkou ujmou na zdraví sa na úþely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzaþenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, muþivé útrapy, alebo porucha zdravia trvajúca dlhší þas. SmrĢou sa rozumie biologická smrĢ mozgu (cerebrálna smrĢ).

•

Zmeny od 1. 1. 2016

Zákon o športe od 1. 1. 2016 de nuje novú samostatnú skutkovú podstatu trestného þinu „športovej korupcie“, a to priamo v Trestnom zákone za úþelom lepšieho vymedzenia tejto veĐmi špeci ckej trestnej þinnosti, napr. 36

7UHVW D RFKUDQQp RSDWUHQLH 6DQNFLH SRGĐD WRKWR ]iNRQD V~ WUHVW\ D RFKUDQQp RSDWUHQLD NWRUp V~ SUiYQ\P QiVOHG NRP VSiFKDQpKR WUHVWQpKR þLQX DOHER þLQX LQDN WUHVWQpKR 7UHVW MH XMPD QD RVREQHM VORERGH PDMHW NRYêFK DOHER LQêFK SUiYDFK RGV~GHQpKR NWRU~ P{åH XORåLĢ SiFKDWHĐRYL OHQ V~G SRGĐD WRKWR ]i NRQD ]D VSiFKDQê WUHVWQê þLQ 2FKUDQQp RSDWUHQLH MH XMPD QD RVREQHM VORERGH DOHER PDMHWNX RGV~GHQpKR DOHER LQHM RVRE\ NWRU~ P{åH XORåLĢ OHQ V~G SRGĐD WRKWR ]i NRQD Y ]iXMPH RFKUDQ\ VSRORþQRVWL SUHG WUHVWQê PL þLQPL DOHER þLQPL LQDN WUHVWQêPL

Komentár k § 31 Trestný zákon zachoval predchádzajúce rozdelenie trestných sankcií na tresty a ochranné opatrenia. Uvedené delenie sa v minulosti v plnej miere osvedþilo, práve preto sa ponechalo aj v súþasnom znení Trestného zákona. Uvedené ustanovenie tiež vyjadruje základné zásady humanizácie, demokratizácie nášho trestného práva a v neposlednom rade aj zásadu zodpovednosti páchateĐa za spáchaný trestný þin s vylúþením dopadu náPORADCA 12-13/2020

± sledkov trestného þinu na iné osoby, prípadne minimalizáciu takéhoto dopadu. Trestný zákon de nuje tak tresty ako aj ochranné opatrenia, priþom v týchto de níciách je zakotvený už aj úþel ukladania a výkonu trestných sankcií. Tým sa však nemení skutoþnosĢ, že tresty a ochranné opatrenia slúžia ochrane spoloþnosti. Sankciou je následok spáchaného trestného þinu, a to buć teda trest alebo ochranné opatrenie. Trestom je ujma na slobode, majetku alebo právach. Ukladá ho súd, riadi sa Trestným zákonom. Ochranným opatrením je ujma na slobode, majetku nielen páchateĐa ale i inej osoby, ukladané v záujme ochrany spoloþnosti pred trestnými þinmi. Tak ako trest, aj ochranné opatrenie ukladá súd (vecne a miestne príslušný).

'UXK\ WUHVWRY =D VSiFKDQp WUHVWQp þLQ\ P{åH V~G XORåLĢ Si FKDWHĐRYL NWRUê MH I\]LFNRX RVRERX OHQ D WUHVW RGĖDWLD VORERG\ E WUHVW GRPiFHKR Yl]HQLD F WUHVW SRYLQQHM SUiFH G SHĖDåQê WUHVW H WUHVW SUHSDGQXWLD PDMHWNX I WUHVW SUHSDGQXWLD YHFL J WUHVW ]iND]X þLQQRVWL K WUHVW ]iND]X SRE\WX L WUHVW ]iND]X ~þDVWL QD YHUHMQêFK SRGXMDWLDFK M WUHVW VWUDW\ þHVWQêFK WLWXORY D Y\]QDPHQDQt N WUHVW VWUDW\ YRMHQVNHM D LQHM KRGQRVWL O WUHVW Y\KRVWHQLD

Komentár k § 32 Platným Trestným zákonom bol v porovnaní s predchádzajúcim znením rozšírený systém trestov o ćalšie druhy, a to domáce väzenie a trest povinnej práce. Rozšírenie druhov trestu je výrazom depenalizácie, pretože umožĖuje súdom vo zvýšenej miere siahaĢ aj k trestom bez odĖatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odĖatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúĢ reedukaþné a resocializaþné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateĐa od spoloþ-

nosti v prostredí iných páchateĐov mal þasto negatívny dopad na samotného odsúdeného. CieĐom rozšírenia alternatívnych trestov bolo posilniĢ zásadu, že nepodmieneþný trest odĖatia slobody je „ultima ratio“, ktoré treba uplatniĢ len vtedy, keć iné, menej závažné prostriedky boja proti zloþinnosti, vrátane trestov bez odĖatia slobody, zlyhali.

•

Zmeny od 1. 4. 2014

DĖa 1. 4. 2014 (zákon þ. 1/2014 Z. z.) sa k trestom doplnil aj trest zákazu úþasti na verejných podujatiach. Išlo o doplnenie existujúceho systému trestov o nový druh trestu, ktorý môže byĢ uložený aj samostatne. Divácke násilie je spoloþenský fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúĢ aj na iné verejné podujatia, práve preto sa ustanovilo zavedenie tohto špeciálneho druhu trestu, ktorého primárnym cieĐom je to, aby sa páchateĐ nemohol zúþastĖovaĢ na verejných podujatiach, ktorých rozsah v súlade s úþelom trestu a so zásadou primeranosti urþí súd. V mnohých európskych štátoch tento druh trestu existuje už dlhšie obdobie a s jeho aplikáciou sú pozitívne skúsenosti. Tento druh trestu bol doplnený v roku 2010 aj do systému trestov v ýeskej republike. Tento trest bude môcĢ súd uložiĢ pri trestných þinoch spáchaných v súvislosti s úþasĢou na verejnom podujatí alebo ak to bude so zreteĐom na doterajší spôsob života páchateĐa a okolnosti spáchania þinu žiaduce pre ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku a to najviac na 10 rokov.

± ± ± ± ± ± ± ± ± ±

Druhy trestov trest odĖatia slobody – upravený v § 46 až § 52 trest domáceho väzenia – upravený § 53 trest povinnej práce – upravený § 54 a § 55 peĖažný trest – upravený § 56 a § 57 trest prepadnutia majetku – upravený § 58 a § 59 trest prepadnutia veci – upravený § 60 trest zákazu þinnosti – upravený § 61 trest zákazu pobytu – upravený § 62 trest zákazu úþasti na verejných podujatiach – upravený § 62a trest straty þestných titulov a vyznamenaní – upravený § 63 Trestný zákon

37

/

/(*,6/$7Ë9$

=iNRQ þ = ] ± ±

trest straty vojenskej a inej hodnosti – upravený § 64 trest vyhostenia – upravený § 65.

'UXK\ RFKUDQQêFK RSDWUHQt 2FKUDQQp RSDWUHQLD V~ D RFKUDQQp OLHþHQLH E RFKUDQQi YêFKRYD F RFKUDQQê GRKĐDG G GHWHQFLD H ]KDEDQLH YHFL

Komentár k § 33 Terajšie znenie Trestného zákona rozšírilo aj predchádzajúci systém katalóg ochranných opatrení. Doplnené bolo len ochranné opatrenie, ktorý bol ochranný dohĐad tzv. detencia. Ochranný dohĐad bol už súþasĢou systému trestných sankcií predchádzajúceho Trestného zákona, ale sa neosvedþilo jeho vykonávanie policajnými orgánmi. Navyše jeho úþel sa þasto míĖal cieĐa a namiesto dovĚšenia nápravy páchateĐa slúžil ako prostriedok dosahovania policajných úloh. Na druhej strane aj prax potvrdila, že u tých páchateĐov, ktorí páchajú trestné þiny zo zvyku, resp. z návratu do kriminogénneho prostredia, bolo nevyhnutné pokraþovaĢ v resocializácii aj v etape postpenitenciárnej starostlivosti, priþom u nebezpeþných páchateĐov bolo nevyhnutné ponímaĢ túto formu postpenitenciárnej starostlivosti ako nútenú, priþom dohĐad nad odsúdeným bolo treba zveriĢ orgánom súdneho dohĐadu – probaþnému a mediaþnému úradníkovi. Probaþný a mediaþný úradník je súdny úradník vykonávajúci v zákonom vymedzenom rozsahu úkony probácie (napr. dohĐad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri podmieneþnom prepustení z výkonu trestu odĖatia slobody) a mediácie (mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným) vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní, sú uložené súdom alebo iným príslušným orgánom a inú þinnosĢ súdu v rozsahu osobitného zákona, ktorým je zákon o mediácii. 38

Detencia by mala slúžiĢ na ochranu spoloþnosti proti tým páchateĐom, u ktorých ochranné lieþenie je neúþinné buć preto, že sa mu odsúdený odmieta podrobiĢ alebo preto, že jeho ochorenie je podĐa poznatkov súþasnej vedy nelieþiteĐné, ale v prípade jeho prepustenia na slobodu neprestáva byĢ nebezpeþným pre spoloþnosĢ.

•

Zmeny od 1. 10. 2010

DĖa 1. 10. 2010 (zákon þ. 224/2010 Z. z.) boli do ustanovenia doplnené ćalšie ochranné opatrenia zhabanie peĖažnej þiastky a zhabanie majetku, ktoré ukladali právnickým osobám zneužitým na spáchanie trestnej þinnosti fyzickými osobami. Uvedená koncepcia postihu právnických osôb v trestnom konaní vychádzala pri de novaní možných sankcií z charakteru ochranného opatrenia, t.j. urþitej zákonom dovolenej ujmy, ujmy na majetku, v záujme ochrany spoloþnosti pred trestnými þinmi alebo þinmi inak trestnými. Medzinárodné záväzky Slovenskej republiky explicitne neurþujú typ trestnej sankcie, ktoré sa mali vyvodiĢ voþi právnickej osobe – nakoĐko sa volil model nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, ustanovilo sa využiĢ trestnú sankciu v podobe ochranného opatrenia.

•

Zmeny od 1. 7. 2016

Následne tieto doplnené ochranné opatrenia boli zo zákona vypustené s úþinnosĢou od 1. 7. 2016 (zákon þ. 91/2016 Z. z.) v nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb, priþom sa upustilo od predchádzajúceho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§ 83a) a zhabanie peĖažnej þiastky (§ 83b). Na uvedený úþel sa zrušila právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

± ± ± ± ±

Druhy ochranných opatrení ochranné lieþenie – upravené § 73 a § 74 ochranná výchova – upravená § 75 ochranný dohĐad – upravený § 76 až § 80 detencia – upravená § 81 a § 82 zhabanie veci – upravené § 83.

PORADCA 12-13/2020