Vydavateºstvo Spolku slovensk˘ch spisovateºov
Edícia Próza
RUÎENA SMATANOVÁ
Vianoãné príbehy
Vydavateºstvo Spolku slovensk˘ch spisovateºov
Copyright © RuÏena Smatanová 2007 Cover design © Anna Chovanová 2007 © Vydavateºstvo Spolku slovensk˘ch spisovateºov, spol. s r. o., Bratislava e-mail:vsss@stonline.sk http://www.vsss.sk
Schválilo Ministerstvo ‰kolstva Slovenskej republiky dÀa 5. 9. 2007 ãíslo CD-2007-16527/34345-1:911 ako doplnkovú literatúru na vyuãovanie literárnej v˘chovy a etickej v˘chovy pre Ïiakov s tredn˘ch ‰kôl a 2. stupÀa základn˘ch ‰kôl
VYDAVATEªSTVO SPOLKU SLOVENSK¯CH SPISOVATEªOV spol. s r. o. RuÏena Smatanová: Vianoãné príbehy Zodpovedná redaktorka BoÏena Rolková Obálku s pouÏitím ilustrácie.......... navrhla Anna Chovanová Sadzba Anna Chovanová Tlaã Prvé vydanie Printed in Slovakia ISBN 978-80-8061-272-6
Milí ãitatelia, v knihe, ktorú v tejto chvíli drÏíte v rukách, Vám ponúkam príbehy zo Ïivota. Sú o ºudsk˘ch radostiach i trápeniach, o tom, ão ãlovek cíti, s ãím sa v kaÏdodennom Ïivote stretá, s ãím zápasí, o tom, ão preÏíva. Sú o pochopení, láske a spolupatriãnosti, ale aj o chladnej ºahostajnosti a bolestivej samote. V uponáhºanom svete kaÏdodenn˘ch povinností si veºa ráz ani nestíhame uvedomiÈ, ão má pre nás najväã‰iu hodnotu. Na svete niet niã kraj‰ieho, tajuplnej‰ieho, vzru‰ujúcej‰ieho a dôleÏitej‰ieho ako je láska. V citlivej du‰i ãloveka sa neustále zaznamenáva v‰etko dobré i zlé, ão preÏíva, a tvaruje ju do jedineãn˘ch, neopakovateºn˘ch foriem, ktor˘m dobro a láska dodávajú u‰ºachtilosÈ. Bola by som ‰Èastná, keby sa moja kniha stala poslom dobra a lásky, poslom ºudskosti. Nech ãaro Vianoc a tieto príbehy otvoria Va‰e srdcia a navÏdy v nich zakorenia toto posolstvo: NAJKRAJ·ÍM DAROM NA ZEMI JE LÁSKA, NEKONEâNÁ, âISTÁ, ªUDSKÁ... NECHAJTE JU V SEBE RÁSË A CHRÁ≈TE SI JU! Autorka
5
LYÎOVAâKA
Jana s Andreou sa dohodli, Ïe tohtoroãné Vianoce preÏijú na chate, niekde v blízkosti lyÏiarskeho vleku. Janin brat Michal sa uÏ dávno chystal s priateºkou na Oravu, do jednej z t˘ch rázovit˘ch dediniek, ão vyzerajú, akoby boli na konci sveta. Neìaleko dedinky je v˘born˘ lyÏiarsky terén s vlekom. „Hm, to by nebolo celkom na zahodenie,” poznamenala Andrea. „âo keby sme sa pridali k nim? Tvoj brat je príma chalan a hlavne, je s ním zábava. Nenápadne mu navrhne‰, Ïe pôjdeme aj my dve,“ ‰ibalsky Ïmurkla na Janu. „A vec je vybavená!“ „No jasné,” zachichotala sa Jana. „Akurát nás dve tam potrebuje. A hlavne teba, Aìa, takú potvoru pre‰ibanú!” „Ale... neboj sa, prisahám, Ïe ho nebudem zvádzaÈ,” zdvihla dva prsty ako na prísahu a zasmiala sa. „âo ja viem? Nedbám! MôÏem mu to nadhodiÈ a uvidíme, ako zareaguje.” KeìÏe Michal nebol proti a jeho priateºke to tieÏ neprekáÏalo, v‰etko bolo dohodnuté. Ide sa! Zaãali sa prípravy. „Dievãatá, dúfam, Ïe ma tam nenecháte zahynúÈ hladom!” „Jasné, Mi‰ko! Potravinové zásoby si berieme na starosÈ my. A ty sa postaraj o dopravu!” ‰tuchla do Michala Jana.
6
„Baby, nie aby ste zabudli na ‰ampanské!” „Len sa neboj, Michal, niã ti nebude ch˘baÈ! Tak sa o teba postaráme, Ïe sa bude‰ maÈ ako brunejsk˘ sultán,” Ïartovala Andrea a hodila na Michala veºavravn˘ pohºad. „Ejha! Tak to sa uÏ te‰ím!” usmial sa polichotene. Jana nebadane stupila Andrei na nohu a za‰epkala jej do ucha: „Sºúbila si, Ïe ho nebude‰ zvádzaÈ, ty mrcha!” „No a? Veì ho ani nezvádzam!” odplatila sa jej ‰típancom. „KuchyÀu si dobrovoºne beriem na starosÈ!” povedala nahlas, aby ju Michal poãul. „No, to je super, vedel som, Ïe si trieda, Andrejka!” pochválil ju. „AspoÀ niekto tu vie variÈ!” Michalova priateºka Mirka sa na neho vyãítavo pozrela a pohrozila mu. „To hovorí‰ iba preto, Ïe ja neviem variÈ. Ale neboj sa, nauãím sa a ty bude‰ moja prvá obeÈ. Keì ma bude‰ stále takto podpichovaÈ, tak ti do jedla zakaÏd˘m pridám aj trochu preháÀadla!” smiala sa. Mirka bola vynikajúca lyÏiarka a uÏ sa nevedela doãkaÈ, kedy vy‰tartujú. Michalovu sestru Janu mala rada ako svoju vlastnú. Dobre si rozumeli moÏno aj preto, Ïe boli rovesníãky. Obe mali dvadsaÈ. Michal v lete ukonãil ‰túdium práva a bol od Mirky o ‰tyri roky star‰í. Chodili spolu tretí rok a cítili sa vo svojom vzÈahu ‰Èastní. Jana s Andreou boli spoluÏiaãky z vysokej ‰koly. ·tudovali na univerzite ekonómiu a od prvého roãníka b˘vali spolu na internáte.
7
„Nezabudnite na jedliãku a orechy!” zakriãala Jana z kuchyne. Michal e‰te raz skontroloval batoÏinu, lyÏe pripevnené v stojane na streche auta, a zavelil: „NasadaÈ! Poìme koãky, odchádzame!” Cesta im ubiehala r˘chlo. Andrea s Janou rozprávali piko‰ky o svojich profesoroch a Mirka im zasa rozpovedala pár vesel˘ch príhod, ktoré zaÏila v operaãn˘ch sálach. Pracovala ako in‰trumentárka na chirurgii a dievãatá Ïasli, aké kuriozitky sa tam dajú zaÏiÈ. „E‰teÏe pacienti sú v narkóze!” smiala sa Mirka. „Keby neboli, urãite by sa tieÏ dobre zabávali.” Nálada v aute bola perfektná aj zásluhou Michala, ktor˘ v‰etko vtipne komentoval a hodnotil zo svojho ãisto muÏského pohºadu. Keì dorazili na miesto, prekvapila ich zasneÏená drevenica s mal˘mi okienkami, ktorá stála pri zamrznutom potôãiku, rovno pod vysokánskym previsnut˘m bralom, necel˘ch sto metrov od malého bieleho kostolíka v románskom slohu. Dievãatá sa so zatajen˘m dychom pozerali na rozprávkovú chalúpku. „To je nádhera! To je romantika!” potichu vzdychla Jana. Mirka s Michalom sa drÏali za ruky a Ïiarili ‰Èastím. „Bombastické! Perfektné!” v˘skala od radosti Andrea. „Ak je tu niekde e‰te aj lyÏiarsky vlek, namôjveru ma odtiaºto nikto nedostane!” zastrájala sa. Keì vo‰li do drevenice, ãakalo ich ìal‰ie prekvapenie.
8
Vykúrená, komfortne vybavená moderná chata s kozubom na drevo, dvoma spálÀami, kuchyÀou a veºkou kúpeºÀou. „To nie je moÏne, veì zvonka to vyzerá ako perníková chalúpka,” Ïasla Jana. S nad‰ením zaãali vybaºovaÈ. Po veãeri Michal priloÏil do kozuba a pri plameni ohÀa a svieãok v‰etci vychutnávali príjemnú atmosféru a biele víno, ktoré im na cestu pribalil Andrein otec. Na druh˘ deÀ, hneì po raÀajkách, sa vybrali na lyÏovaãku. Svah s vlekom bol vzdialen˘ necel˘ch dvadsaÈ minút cesty autom. Snehu bolo neúrekom a podmienky na svahu v˘borné. Mirka s Michalom lyÏovali perfektne a naozaj si pri‰li na svoje. Andrea bola tieÏ dobrá lyÏiarka, len Jana mala men‰ie problémy. Jednoducho, v lyÏovaní nebola preborníãka. Spú‰Èala sa pomaly, opatrne, a tak trochu závidela lyÏiarom, ktorí obãas okolo nej preleteli ako víchor. Musím sa zlep‰iÈ! Veì vyzerám ako drevo, hnevala sa sama na seba. Hoci Michal s Mirkou sa jej chceli venovaÈ, odbila ich: „Nechajte ma! Ja sa o seba postarám!” Aj Andrea sa pri nej kaÏdú chvíºu pristavila, ale Jana ju odháÀala: „Choì si len po svojom, Aìka. Nechcem, aby si mi cel˘ rok vyãítala, Ïe si si kvôli mne poriadne nezalyÏovala,” smiala sa. „No fajn, to sa mi hodí. Aj tak mám uÏ in˘ program!” „Ale, nevrav! A ão také mበna programe?” „Práve som si vyhliadla jeden náramne zaujímav˘ objekt
9