Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Viktor Olegoviē Pelevin
Utopický román Viktora Pelevina o najhlbších záhadách ženského srdca a najvyšších tajomstvách leteckého majstrovstva.
Russian text copyright © by Viktor Olegoviē Pelevin 2011 © TranslaƟon rights into Slovak language are acquired via FTM Agency, Ltd., Russia 2015 TranslaƟon © Iva Vranská Rojková 2015 Cover illustraƟon © Timotej ŠebeŸ 2015 Cover design © Jana Satková 2015 Slovak ediƟon © Vydavateűstvo Spolku slovenských spisovateűov, spol. s r. o., BraƟslava 2015 hƩp://www.vsss.sk; e-mail: vsss@vsss.sk
Realizované věaka šƟpendiu Literárneho fondu
s Įnanēnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
VYDAVATE@STVO SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATE@OV, spol. s r. o.
Z ruského originálu Viktor Pelevin: S.N.U.F.F., Eksmo, Moskva, Rossijskaja federacija, 2011 Preložila: Iva Vranská Rojková Zodpovedná redaktorka: Anna Penkovová Obálku s použiơm ilustrácie Timoteja ŠebeŸa graĮcky spracovala: Jana Satková GraĮcká úprava: Jana Satková Tlaē: P+M Turany Prvé slovenské vydanie Printed in Slovakia ISBN 978-80-8061-880-3
jour après jour les amours mortes n‘en Įnissent pas de mourir1 Serge Gainsbourg
1
DeŸ za dŸom mƍtve lásky neprestávajú umieraƛ.
Prvá ēasƛ:
DAMSEL IN DIST RESS2
2
Dievēa v nebezpeēenstve DAMSEL IN DISTRESS / 7
Sú ēinnosƟ, ēo ƛa zachránia, keě dušu Ɵ nepokoj zjedá3. Zmätený rozum pri nich chápe, ēo robiƛ a v akom poradí – a doēasne nachádza pokoj. K nim patrí napríklad vykladanie pasiansu, strihanie brady a fúzov a Ɵbetské meditaơvne vysýpanie mandaly. Medzi ne zaraěujem aj už takmer zabudnuté umenie písaƛ knihy. CíƟm sa príšerne. Keby mi niekto povedal, že budem doslova ako posledný someliér sedieƛ pred manytú a vƍšiƛ na seba na argumentovaēi vybrúsené kocky stavebnice slov, takému ēloveku by som napűul do tváre. Samozrejme, obrazne. ZaƟaű som ešte nezorkovatel, hoci poznám to plemeno lepšie, než by som chcel. No Ɵeto struēné memoáre som ani náhodou nenapísal pre űudí. PusƟl som sa do toho kvôli Manytúovi, pred ktorého ēoskoro predstúpim – samozrejme, ak ma zatúži uvidieƛ (môže sa staƛ, že bude príliš zaneprázdnený, lebo na to stretnuƟe sa spolu so mnou poberie more národa). KŸazi vravia, že pri každom obracaní sa na Singulárneho treba podrobne vysvetliƛ všetky okolnosƟ. Zlé jazyky tvrdia, 3
kurzíva – prekl.: Citát z Lermontovovej básne I smutno, i nudno
8 / S.N.U.F.F.
že sa tým snažia nafukovaƛ ceny za deklamácie: ēím je apelácia dlhšia, tým drahšie ēloveka vyjde preēítaƛ ju v chráme. No keě ma už raz napadlo vyrozprávaƛ túto históriu pred tvárou veēnosƟ, urobím to podrobne, a vysvetlím dokonca aj to, ēo sa beztak vie. Pretože zo sveta, na ktorý sme zvyknuơ, nám ēoskoro nemusí zostaƛ niē okrem týchto náērtkov. Keě som sa pusƟl do spisovania poznámok, ešte som nevedel, ako sa celá táto história skonēí – a udalosƟ sú poväēšine opísané tak, ako som ich prežíval a chápal v momente, kedy sa diali. Preto sa ēasto vo svojom rozprávaní odvolávam na prítomný ēas. Všetko by sa dalo opraviƛ v rámci korektúr, no zdá sa mi, že takto moja správa vyzerá autenƟckejšie – akoby osud tak chcel, že sa moja história ocitla zosnímaná na chrámový celuloid. Nech už všetko ostane tak, ako je. V tomto príbehu úēinkuje mladý Ork Grym a jeho priateűka Chloja. OkolnosƟ sa zbehli tak, že som tých dvoch dlhý ēas pozoroval zo vzduchu a prakƟcky všetky ich dialógy, ktoré uvádzam, som nahral dištanēnými mikrofónmi mojej Hennelóry. Preto mám možnosƛ porozprávaƛ túto históriu tak, ako ju videl Grym – ēím sa moja rola stáva oveűa zaujímavejšou, no nijako to neškodí dôveryhodnosƟ rozprávania. Môj pokus vidieƛ svet oēami mladého Orka sa môže niekomu zdaƛ nepresvedēivý – osobitne v tej ēasƟ, kde opisujem jeho pocity a myšlienky. Súhlasím, úsilie civilizovaného ēloveka vnoriƛ sa do nepokojných stavov orkskej duše vyzerá podozrivo a neúprimne. Ja sa však nepokúšam vykresliƛ vnútorný portrét Orka do poslednej bodky. Staroveký básnik tvrdil, že každé rozprávanie sa podobá na tkaninu napnutú na ēepeliach presných vcítení. A ak DAMSEL IN DISTRESS / 9
sú moje vcítenia do orkskej duše presné – a oni presné sú – tak nie mojou zásluhou. Ani nie zásluhou našich someliérov, ktorí stároēie za stároēím tvorili takzvanú „orkskú kultúru“, aby uēinili jej duchovný horizont absolútne transparentným pre náležitý dozor a kontrolu. Všetko je jednoduchšie. Ide o to, že som strávil znaēnú ēasƛ práce nad týmito zápiskami v ēase, keě sa Grym hrou osudu stal mojím susedom a mohol som mu položiƛ každú otázku, ēo ma zaujímala. A keě píšem „Grym si pomyslel...“ alebo „Grym sa rozhodol...“, nie sú to moje domnienky, ale trochu zredigované dešifrovanie jeho vlastného rozprávania. Samozrejme, pokúsiƛ sa uzrieƛ svet, ktorý poznáme od detstva, orkskými oēami je ƛažká úloha. Ukázaƛ, ako mladý barbar, ktorý nemá ani šajnu o histórii a vesmírnom systéme, postupne vrastá do civilizácie, zvyká si na jej „zázraky“ a kultúru (s radosƛou by som dal do úvodzoviek aj druhé slovo). No ešte ƛažšie je pokúsiƛ sa vidieƛ cudzími oēami samého seba – takže mi prichodí staƛ sa hrdinom chystaných memoárov hneě dvakrát: aj ako rozprávaē, aj ako úēinkujúci. No ústredné miesto v tomto trúchlivom rozprávaní o láske a pomste neprináleží ani mne, ani Orkom, ale tej, ktorej meno ešte stále nedokážem spomenúƛ bez sŰz v oēiach. Možno, že tak o desaƛ – dvadsaƛ strán ěalej naberiem dostatok síl. *** Pár slov o mne. Volám sa Demjan-Landulf Damilola Karpov. Nemám zbytoēné manitú na genealógiu mena, a viem len toűko, že ēasƛ týchto slov je blízka cirkevno-anglickému 10 / S.N.U.F.F.
jazyku, ēasƛ spisovnej rušƟne a ēasƛ pochádza zo zabudnutých starovekých jazykov, ktorými v súēasnosƟ na Sibíri už dávno nik nerozpráva. Moji priatelia ma volajú prosto Damilola. Ak mám hovoriƛ o svojej kultúrnej a nábožensko – poliƟckej samoidenƟĮkácii (to je, samozrejme, vec veűmi relaơvna – musíte však vedieƛ, ēí hlas k vám dolieha ponad prahy stároēí), som post – anƟkresƛanský laik – existencionalista, liberaơvny konzervál, zamilovaný služobník Manytúa a jednoducho slobodný neangažovaný ēlovek, zvyknutý o všetkom na svete rozmýšűaƛ vlastnou hlavou. Ak je reē o mojej práci – tak som tvorca reality. Vôbec nie som blázon, ktorý si navráva, že je božstvom, rovným Manytúovi. Naopak, ja tú prácu, za ktorú tak málo plaƟa, hodnoơm triezvo. Akákoűvek realita je ēiastkou informaēných technológií. To sa v rovnakej miere týka hviezdy, rozpoznanej mozgom z impulzov oēného nervu, aj orkskej revolúcie, o ktorej informuje spravodajský program. K informaēným technológiám patrí aj pôsobenie vírusov, usadených pozdŰž trasy nervu. Takže, ja som súēasne oko, nerv aj vírus. A ešte dopravný prostriedok oka k cieűu a (prechádzam na jemný šepot) dve rýchlopalné delá po bokoch. OĮciálne sa moja práca nazýva „kameraman live news“. Ak máme veci nazývaƛ pravými menami, cirkevno – anglické „live“ by tu bolo ēestnejšie zmeniƛ na „dead“. o robiƛ, každá epocha si vymýšűa svoje eufemizmy. V dávnych dobách miestnosƛ šƛasƟa nazývali hajzeű, potom záchod, toaleta, kúpeűŸa a ešte kadejako – no každé z týchto slov postupne nasiaklo záchodovým zápachom a vyžadovalo zámenu. Presne tak je to aj s núteným zbavovaním DAMSEL IN DISTRESS / 11
života – nech by ste ho pokrsƟli akokoűvek, podstata realizovanej procedúry vyžaduje ēastú rotáciu šơtkov a eƟkiet. Věaēne používam slová „kameraman“ a „videoumelec“, no v hŰbke duše, prirodzene, veűmi dobre chápem, ēomu presne sa venujem. Všetci to v hŰbke duše veűmi dobre chápeme – pretože práve tam, v predveēnej tme, kde sa zažíha svetlo nášho rozumu, žije Manytú, a ten cez zdrapy akýchkoűvek slov vidí podstatu. Moja profesia zahƍŸa dva vzájomne neoddeliteűné aspekty. Som videoumelec. Moje osobné virtuálne štúdio sa nazýva DK v-arts & all – jeho maliēké nenápadné logo, ktoré je vidno v pravom dolnom rohu obrazovky pri veűkom zväēšení, poznajú všetci uznávaní profesionáli. A som aj bojový pilot CINEWS INC – spoloēnosƟ, ktorá sníma správy a snuīy. Je to na štáte celkom nezávislá štruktúra, ēo Orkom ƛažko vysvetlíte. Orci nás upodozrievajú, že im klameme. Zdá sa im, že každá spoloēnosƛ môže byƛ usporiadaná len podűa rovnakej schémy, ako je to u nich, len cynickejšie a podlejšie. No veě preto sú Orci. Náš štát je prosto úrad, ktorý upcháva škáry na náklady daŸových poplatníkov. Prezidilina neopűúva len lenivec, a z roka na rok je ƛažšie nájsƛ záujemcov o zvolenie do tejto funkcie – dnes musia štátnych funkcionárov dokonca skrývaƛ. No všetkých drží pod krkom Manytúova Rezerva: chlapci stadiaű nemajú príliš v láske, keě sa o nich veűa hovorí, a vymysleli dokonca špeciálny zákon o hate speech4. Pri jeho 4
o výrokoch zasievajúcich nenávisƛ
12 / S.N.U.F.F.
podrobnom skúmaní zisơte, že podeŸ spadá prakƟcky každá zmienka o nich. A tak, hoci CINEWS kašle na štát, s Rezervou sa nemieni ƛahaƛ za prsty. Ani s Manytúovým Domom, ktorý podűa zákona nepodlieha nikomu, len pravde (takže pátraním po nej sa netreba príliš intenzívne zaoberaƛ– nemuselo by to byƛ správne chápané). Nie som zlý umelec, no takých je mnoho. Som však najlepší pilot. Aj v spoloēnosƟ to všetci vedia. Práve mne vždy zveria najzložitejšie a najdelikátnejšie úlohy. A ja som nikdy neoblafol ani CINEWS INC, ani Manytúov Dom. Skutoēne milujem v živote len dve veci – moju kameru a moju suru. Tentoraz porozprávam o kamere. Svoju kameru Hennelóra-25 s plným vizuálnym maskovaním mám v osobnom vlastníctve, ēo mi umožŸuje uzatváraƛ zmluvy za oveűa výhodnejších podmienok, než dokážu páni bez vlastného tátoša. Kdesi som ēítal, že Hennelóra je krycie meno machra anƟky Jošku Rudela zo strany Zelených SS, vyznamenaného erveným krížom s korunkami a listami konope za hrdinstvá na africkom fronte. No môžem sa aj mýliƛ, pretože historický aspekt ma zaujíma minimálne. Mne osobne taký názov pripomína meno láskavého a múdreho morského prasiatka. Navonok je to stroj v tvare ryby s opƟkou na špici a niekoűkými kormidlami – stabilizátormi, ēo z neho trēia v rôznych rovinách. Niektorým Hennelóra pripomína aerodynamické závodné motocykle dávnych epoch. Věaka maskovacím manytú, ktoré pokrývajú jej povrch, má matno ēiernu farbu. Ak by stála verƟkálne, bol by som od nej o dve hlavy nižší. DAMSEL IN DISTRESS / 13
Hennelóra sa dokáže neuveriteűne svižne premiestŸovaƛ vzduchom. Môže dlho krúžiƛ okolo cieűa a vyberaƛ si najlepší uhol útoku alebo snímania. Robí to tak Ɵcho, že sa dá zaēuƛ len z tesnej blízkosƟ. A pri zapnutom maskovaní je prakƟcky neviditeűná. Jej mikrofóny vedia zachyƟƛ a nahraƛ rozhovor za zatvorenými dvermi, hyperopƟka umožŸuje vidieƛ cez stenu űudské siluety. Je ideálna na špionáž, na letecký útok v prízemných výškach – no a, samozrejme, na nakrúcanie. Hennelóra nie je najnovší model na trhu. Mnohí si myslia, že Sky Pravda ju vo väēšine parametrov predsƟhuje, najmä v oblasƟ nakrúcania pornoĮlmov v infraēervenom spektre. Pravda má oveűa lepšie vizuálne maskovanie – systém „split Ɵme“ na kremíkových vlnovodoch. Tú vôbec nezaregistrujete. No moja Hennelóra využíva tradiēné metamateriály, preto prilietaƛ príliš blízko k živým terēom sa mi nemusí vyplaƟƛ. A keě už, tak radšej zo strany slnka. Moja Hennelóra je však, po prvé, oveűa lepšie vyzbrojená. Po druhé, věaka tuningu je akékoűvek porovnávanie so sériovými modelmi bezpredmetné. Po treƟe, zžil som sa s Ÿou ako s vlastným telom, a presedlaƛ na inú kameru by mi prišlo veűmi zaƛažko. Keě vravím „bojový pilot“, neznamená to, že lietam na nebi ja sám so svojím tlstým bruchom ako naši vlasaơ predkovia v ich kerozínových gondolách. Tak ako všetci vyspelí profesionáli našich ēias pracujem z domu. Sedím za kontrolným manytú s pokrēenými kolenami, opierajúc sa hruěou a bruchom o kopu mäkkých vankúšov – v podobnej polohe sa jazdí na rýchlostných motocykloch. Pod sebou mám najnaozajstnejšie orkské kniežatské sedlo z dávnych ēias, ktoré som kúpil za ohromné peniaze u starožitníka. Je sēerneté ēasom a ešte sa na Ÿom dá rozlíšiƛ dra14 / S.N.U.F.F.
hocenná výšivka. Je poriadne tvrdé, ēo pri práci v sede a poloűahu pomáha predchádzaƛ problémom s prostatou a s hemoroidmi. Na nos si dávam űahké okuliare so stereoskopickými manytú, v ktorých vidím priestor v okolí Hennelóry tak, ako keby som otáēal hlavou primontovanou ku kamere. Nad kontrolným manytú visí ryƟna starodávneho umelca Štyria jazdci Apokalypsy. Poprosil som známeho someliéra, aby jedného z jazdcov odstránil, ēím sa moje pracovné miesto zdanlivo stalo pokraēovaním metafory. Niekedy ma to nadchýna. Pilotáž je zložité umenie podobné jazde na koni: v rukách mám ohnuté rukoväte a pod chodidlami orkské strieborné strmene, kúpené spolu so sedlom a pripojené ku kontrolnému manytú. Hennelóru riadim zložitými, takmer taneēnými pohybmi nôh. Tlaēidlá na rukoväƟach majú na starosƟ bojové a snímacie systémy kamery; je ich veűmi veűa, no prstami ich poznám naspamäƛ. Keě kamera leơ, zdá sa mi, že to leơm ja, korigujúc svoju polohu v priestore najjemnejšími pohybmi nôh a rúk. Preƛaženie však necíƟm. Keě zaēína ohrozovaƛ kamerový systém, realita v mojich okuliaroch sēervenie, to je všetko. Zaujímavé, že neskúsenejšiemu pilotovi oveűa menej hrozí zniēenie kamery, pretože má akƟvizovanú zabudovanú „ochranu pred hlupákom“. No ja musím tento systém vypínaƛ kvôli niekoűkým mimoriadne vybrúseným manévrom – a ešte aby som si zachoval schopnosƛ klesnúƛ takmer k zemi. Ak sa rozbije kamera, ostanem živý. No stálo by ma to toűko manytú, že popravde by bolo lepšie, keby som rovno umrel. Vlastne preto naozaj lietam ja sám, a táto ilúzia je pre mŸa najskutoēnejšou realitou. DAMSEL IN DISTRESS / 15
Už som hovoril, že plním najzložitejšie a najdelikátnejšie úlohy korporácie. Napríklad, zaēaƛ ěalšiu vojnu s Orkami. Samozrejme, treba o nich porozprávaƛ hneě na zaēiatku, inak nik nepochopí, ēo je to za slovo. Preēo ich tak nazývajú? Nejde o to, že by sme sa k nim správali pohƍdavo a považovali ich za rasovo menejcenných – také predsudky v našej spoloēnosƟ nie sú. Každopádne, po fyzickej stránke to sú rovnakí űudia ako my. Zhoda so starobylým slovom „ork“5 je tu celkom náhodná – hoci polohlasne poznamenávam, že náhody nebývajú. Podstata tkvie v ich oĮciálnom jazyku, ktorý sa nazýva spisovná strednosibírēina. Jestvuje taká veda – „lingvisƟcká archeológia“, o ktorú som sa trochu zaujímal, keě som sa uēil orkské príslovia a porekadlá. Výsledkom je, že si doteraz pamätám kopu všelijakých zaujímavých faktov. Do rozpadu Ameriky a íny žiaden spisovný strednosibírsky jazyk nikde neexistoval. Vytvorili ho tajné služby narkoštátu Actland – keě vysvitlo, že ēínske ekokráűovstvá, ktoré proƟ sebe bojujú za Veűkým Múrom, sa nebudú vmiešavaƛ do diania, ak sa actlandskí Nazgúlovia rozhodnú pochuƟƛ si na Sibírskej Republike. Actland sa vybral tradiēnou cestou – rozhodol sa rozbiƛ Sibír na niekoűko bantustanov a každý prinúƟl hovoriƛ vlastným náreēím. To boli ēasy všeobecného úpadku a degradácie, preto spisovnú strednosibírēinu vymysleli sfetovaní fušerskí migranƟ z ēiernomorských brehov, ktorým, ako bolo v Actlande zvykom, vyplácali mzdu vo forme návykových látok. Vyzná5 Ork je pomenovanie pre postavu humanoida podobného škretom v knihe Pán prsteŸov od Tolkiena. – pozn. prekl.
16 / S.N.U.F.F.
vali kult Druhého Mashiacha a na jeho pamiatku vytvorili spisovnú strednosibírēinu na báze ukrajinēiny s indušizmami – no z akéhosi dôvodu (možno pod vplyvom návykových látok) k nemu pricapili veűmi zložitú gramaƟku, mätúci tvrdý znak a sedem minulých ēasov. A keě vymýšűali foneƟcký systém, pridali „úkanie“ – zjavne im niē iné neprišlo na um. A tak úkajú už tristo rokov, ak nie päƛsto. Už dávno neexistuje ani Actland ani Sibírska republika – no jazyk ostal. Doma hovoria spisovnou rušƟnou, štátnym jazykom celej administraơvy je však spisovná strednosibírēina. Na to prísne dohliada ich vlastný Úrad kultúrnej expanzie, a áno, dozeráme i my. No v skutoēnosƟ dohűad nie je potrebný, pretože tým jazykom sa živí celá orkská byrokracia a vrhá sa preŸ po krku. Orkský byrokrat sa tento jazyk najprv desaƛ rokov uēí, zato potom je pánom sveta. Každý dokument treba toƟž najprv preložiƛ do spisovnej strednosibírēiny, potom ho zaevidovaƛ, získaƛ od riadiaceho orgánu rozhodnuƟe v spisovnej strednosibírēine, a až potom smie žiadateű dokument znova podaƛ. A ak je v Ÿom ēo i len jedna chyba, môžu ho vyhlásiƛ za neplatný. Žijú a tlstnú z toho vedúci pracovníci všetkých orkských úradov a prekladateűských oddelení – a tých je tam viac než chlievov. Do hovorovej reēi spisovná strednosibírēina takmer neprenikla. Jedinou výnimkou je názov ich štátu. Nazývajú ho Urkajinský Urkaganát alebo Urkajina a sami seba nazývajú Urkami (zdá sa, že im to v náhlivosƟ navrhli podűa výzvy „ukry!“, hoci sú aj iné ĮlozoĮcké hypotézy). V űudovej reēi je slovo „Urk“ nepopulárne – patrí k honosnému pateƟckému štýlu a považuje sa za staromódno – úradné. No práve z neho vzniklo cirkevno – anglické „Orkland“ a „Orks“. DAMSEL IN DISTRESS / 17
Urkovia, najmä ơ, ēo žijú v mestách, ktorí každou bunkou nasávajú našu kultúru a vo všetkom sa po nás opiēia, už mnoho stároēí nazývajú sami seba podűa cirkevno – anglického zvyku Orkami, priēom prehnane „ókajú“. Pre nich je to spôsob, ako vyjadriƛ protest proƟ autoritaơvnemu despoƟzmu a ako podēiarknuƛ svoj civilizaēný výber. Náš kinematograĮcký priemysel to plne uspokojuje. Preto slovo „Ork“ takmer celkom vytesnilo termín „Urk“, a dokonca aj naše spravodajské kanály ich zaēínajú volaƛ „Urci“ len vtedy, keě hustne historická atmosféra a ja dostávam rozkaz na vzlet. Keě hovorím – „rozkaz na vzlet“, to samozrejme neznamená, že mi zveria prvý bojový útok. To zvládne každý nováēik. MŸa poverujú tým, aby som na chrámový celuloid nakrúƟl predvojnové spravodajstvo. Každý ēlovek, ēo pracuje v informaēnom biznise, chápe, aká je táto robota dôležitá. V skutoēnosƟ na každej vojne pracuje more űudí, no nezainteresovaný ēlovek ich úsilie nevidí. Vojny sa obvykle zaēínajú, keě orkské mocenské zložky opäƛ raz pritvrdo (a oni to inak nevedia) potláēajú revoluēný protest. A ěalší revoluēný proces sa rozhára – tak to už vychádza – keě je naēase nakrúcaƛ novú sériu snuīov. Približne raz za rok. Niekedy trochu zriedkavejšie. Mnohí nechápu, ako to, že sa orkské povstania zaēínajú presne v potrebnom ēase. Ja osobne to, samozrejme, neskúmam, no mechanizmus je mi jasný. V orkských dedinách sa ešte aj dnes dostávajú do náboženského vytrženia pri pohűade na mikrovlnnú rúru. Nechápu, ako je to možné – oheŸ nikde, hamburgera sa nikto nedotýka, a ten je ēoraz horúcejší. Robí sa to jednoducho – treba vytvoriƛ elektromagneƟcké pole, v ktorom sa ēasƟce hamburgera dostanú do búrlivého pohybu. Orkské revolúcie sa pripravujú presne tak ako hamburgery, s tou vý18 / S.N.U.F.F.
nimkou, že ēasƟce somarín v orkských lebkách sa neuvádzajú do pohybu elektromagneƟcký poűom, ale informaēným. Ani k nim netreba posielaƛ emisárov. Staēí, aby nejaká globálna metafora – a všetky naše metafory sú globálne – naznaēila hrdej orkskej dedine, že ak sa v nej prebudí túžba po slobode, űudia prídu na pomoc. Vtedy sa v tej dedine túžba po slobode zaruēene prebudí, jednoducho kvôli vidine bezprácneho zisku – pretože centrálna vláda bude deŸ ēo deŸ plaƟƛ viac a viac dedinskému starostovi, aby sa táto túžba ēo možno najdlhšie neprebúdzala v plnej sile, no živelnú tendenciu k slobode a šƛasƟu už nebude možné zabrzdiƛ. Priēom my na to neminieme ani jeden manytú – hoci by sme si ich mohli natlaēiƛ, koűko treba. Budeme len so záujmom sledovaƛ proces. A keě sa vyeskaluje do potrebného stupŸa, zaēneme bombardovaƛ. Pochopiteűne, že nie tú dedinu, ale to, ēo potrebujeme maƛ na záberoch. Nevidím na tom niē mimoriadne odsúdeniahodné. Naše informaēné kanály neklamú. Orkom skutoēne vládne zriedkavá svoloē, ktorá si zaslúži bombardovanie v každom momente, a ak sa ich režim nejaví stelesneným zlom, tak výluēne preto, že je znaēne zriedený degeneraơvnym marazmom. Ani ospravedlŸovaƛ sa nemáme pred kým. i nás odsudzujú, ēi nie – no sme, žiaű, to najlepšie, ēo na tomto svete je. A to si nemyslíme len my, ale aj samotní Orci. Informaēnou podporou revoluēného hnuƟa v Orkladne sa zaoberajú someliéri z iného oddelenia. Ja zodpovedám výluēne za videolevel, ēo je oveűa dôležitejšie aj z umeleckého, aj z náboženského hűadiska. Najmä celkom na poēiatku vojny, keě už prebehla prvá vlna Ɵtulkov („svet Orkov varoval“), ale štandardný İdbek ešte nedorazil. DAMSEL IN DISTRESS / 19
Posledných niekoűko vojen so mnou vo dvojici pracoval Bernard-Henry Montaigne Montesquieu – urēite to meno poznáte. Okrem toho, Bernard-Henry bol môj sused (chýry o jeho hýrivom spôsobe života výrazne zveliēovali). Nestali sme sa priateűmi, pretože som neschvaűoval niektoré jeho záűuby, no poznali sme sa dobre, a v profesionálnom zmysle sme tvorili dobrý súdržný ơm. Ja som bol honec – kameraman, a on spravodajca – navádzaē. Sám seba však s obűubou oznaēoval za Įlozofa. Aj v správach ho tak predstavovali. No na výplatnej lisƟne, ktorú spisujú v cirkevno – anglickom jazyku, sa jeho funkcia nazýva jednoznaēne: crack discourse - monger Įrst grade6. V skutoēnosƟ je teda aj on vojak. NeproƟreēí si to – veě nie sme deƟ a veűmi dobre vieme, že sila súēasnej ĮlozoĮe nie je v sylogizmoch, ale v podpore vzdušných síl. Práve preto Orci slovom „diskutérēik“ strašia svoje deƟ. Ako sa na skutoēného Įlozofa patrí, Bernard-Henry napísal abstraktnú knihu v starofrancúzšƟne. Nazýva sa Les Feuilles Mortes, ēo znamená Mƍtve lísƟe (sám to preložil trochu inak – Mƍtve listy). Útoēní diskutérēíci sa hrdia znalosƛou tohto jazyka a vzƛahujú svoj rodokmeŸ až k starofrancúzskym mysliteűom, vymýšűajúc si podobné mená. Je to, samozrejme, najēistejší transvesƟzmus a maškaráda. Berú to však vážne – ich špeciálny útvar sa nazýva Le Coq d’Esprit7 a na verejnosƟ sa neustále ēastujú nezrozumiteűnými ráēkovanými frázami. Ja však dobre viem, že Bernard-Henry vedel po starofrancúzsky len niekoűko viet a dokonca aj piesne poēúval s prekladom. Preto, ak si zrátate dve 6 7
útoēný diskutérēik prvého rangu „Kohút ducha“
20 / S.N.U.F.F.
a dve, knihu zaŸho napísal kreaơvny argumentovaē s francúzskym modulom. Vieme, ako sa tvoria Ɵeto starofrancúzske traktáty – vezme sa dáky hmlistý prastarý citát, naēíta sa do manytú, prsty sa pár sekúnd poihrajú s tlaēidlami menu, a je to – stavebnicu slov možno vƍšiƛ po plafón. No iní navádzaēi útoēnej aviácie si takým ēímsi život nekomplikujú. Takže Bernard-Henry bol svedomitým profesionálom, a nebyƛ jeho mrzutého hobby, televízny slovník by mu venoval oveűa viac priestoru. Mnohí ho doposiaű považujú za dákeho nezištného ryƟera ducha a pravdy. Nebol ním. No neodsudzujem ho. Život je prikrátky a naša cesta, to nie je vždy med lízaƛ. Normálny verejný intelektuál uprednostŸuje komfortne klamaƛ po spáde diskusných siloēiar, ktoré sa zaēínajú a konēia kdesi na hornej pologuli Big Biza. Niekedy, v bezpeēnej zóne, si dovolí voűnomyšlienkársky zakikiríkaƛ – obyēajne po starofrancúzsky, aby sa náhodou niekoho nedotkol. No a, pochopiteűne, odhaűuje represívny orkský režim. A bodka. Akékoűvek iné správanie býva ekonomicky zle moƟvované. Po cirkevno – anglicky sa to volá smart free speech – umenie, ktoré dokonale ovládajú všetci úēastníci svetovej psycho – parády. Nie je to také jednoduché, ako to možno vyzerá. Nepostaēuje známa vnútorná plasƟcita, ešte je nevyhnutné poznaƛ aj skutoēný priebeh siloēiar, ēo Orci nikdy nechápu. A charakterisƟckým znakom predmetných línií je, že neustále menia polohu. Takže tá robota dokáže poriadne vynervovaƛ a je skoro rovnako riskantná ako práca burzového makléra. DAMSEL IN DISTRESS / 21
Ach, mimochodom – kreaơvny argumentovaē predpokladá, že slovo „smart“, teda „dôvƟpný“, je odvodené z prastarého znaku dolára (tak sa kedysi nazývali manytú) a skrátene súvisí so slovom „trh“ – „mart“. To je veru možné. No samotné ovládanie smart free speech – je dosƛ biedne platená znalosƛ, pretože ponuka znaēne prevyšuje dopyt. Len si nemyslite, že sa dívam na tých chlapíkov povýšenecky. V podstate nie som o niē lepší. Ako komerēný vizuálny umelec som, nepochybne, zbabelý konformista – a taká poloha mi absolútne vyhovuje. Zato som smelý a skúsený letec, to je fakt. A ešte – vynaliezavý a ohnivý milenec, hoci tá, na koho upriamujem svoju lásku, to sotva môže skutoēne oceniƛ. No o tom potom. Takže, všetko sa zaēalo tým, že sme s Bernardom-Henrym dostali príkaz nahraƛ do televíznych správ formálny videodôvod vojny ēíslo 221 – takzvaný casus belly. Elektronické slovníky tvrdia, že tento cirkevno – anglický výraz pochádza zo starodávneho idiómu „rozpáraƛ [nepriateűovi] brucho“. Nahraƛ v skutoēnosƟ znamená „zorganizovaƛ“. My s Bernardom-Henrym tomu rozumieme aj bez slov, nakoűko sme spolu zaēali už dve vojny – ēíslo 220 a 218. Devätnástu iniciovali konkurenēní tvorcovia. Zorganizovaƛ casus belly je tajné, delikátne a veűmi komplikované zadanie. Poverujú ním len najlepších špecialistov. Teda nás. Za najpresvedēivejší a najnespornejší videodôvod vojny, na ktorom sa zhodnú absolútne všetci kriƟci, komentátori a pándiƟ súēasnej vizuálnej kultúry, tak ako aj pred stároēiami, sa považuje takzvaná damsel in distress. Opäƛ sa ospra22 / S.N.U.F.F.
vedlŸujem za cirkevno – anglický výraz, no inak to nevyjadríte. Navyše sa mi páēi zvuk tých hrozných slov, doslova napáchnutých pušným prachom. Damsel in distress – nie je proste len „dievēa v nebezpeēenstve“, ako sa prekladá tento výraz. Povedzme, ak toto orkské dievēa spí kdesi v senníku a uzrie prízrak, a zaliate potom sa celé sa trasie, bombardovaƛ kvôli tomu nezaēnete. Ak sa orkské dievēa vyváűalo v bahne, dostalo zaucho od babky a teraz sedí uprostred mláky a rumázga, aj to je nedostatoēná pohnútka, hoci jeho žiaű môže byƛ dokonale úprimný. Nie, damsel in distress predpokladá na jednej strane utláēanú ēistotu a na druhej strane nad Ÿou visiace po zuby ozbrojené zlo. Vygenerovaƛ podobný obrázok s űubovoűným rozuzlením sfúknu naši someliéri za päƛ minút. No takými vecami sa CINEWS INC zaoberá len v zábavnom bloku. To, ēo sa dostáva do informaēných šotov správ, sa má skutoēne udiaƛ na fyzickej úrovni a staƛ sa ēasƛou Svetla Vesmíru. „Thou shalt keep thy newsreel wholesome“8, povedal Manytú. Možno to ani nehovoril, no nám to tak podali. Práve z náboženských dôvodov sa informaēné šoty správ nakrúcajú na chrámový celuloidový Įlm. Fotóny sa vrežú do svetlocitlivej emulzie, pripravenej služobníkmi Manytúovho Domu podűa starodávnych receptúr, presne ako pred mnohými stároēiami (z pietnych dôvodov sa dokonca vyrába v pôvodnej šírke). Film má byƛ horűavý, pretože v Prepisoch je fráza, že „planie ako krv Manytúa“. A preēo treba uchovaƛ živý odtlaēok sveta, vysvetűujú pri zasvätení do Mystéria, no ja som už 8
Tvoje správy nech budú ēisté. DAMSEL IN DISTRESS / 23
príliš vyrástol z detských nohavíc, aby som si to pamätal – a ani nechcem zabƍdaƛ do bohosloveckých otázok. Podstatné je tu jedno – Įlmová kamera zaberá príšerne veűa miesta v mojej Hennelóre. Nebyƛ tej kamery a rakiet s guűometmi, na ostatnú technológiu by staēilo puzdro nie väēšie ako na róbertka. No ēo narobíš, ak to tak chce Manytú? Keě je reē o správach, nesmieme falšovaƛ zobrazenie udalosơ. No Manytú, nakoűko to chápu teológovia, nezaēne namietaƛ, ak udalosƟam trocha dopomôžeme, aby sa uskutoēnili. Prirodzene, celkom nepatrne – a túto hranicu vycíƟa len skutoēní profesionáli. Takí ako Bernard-Henry. My realitu nefalziĮkujeme. No môžeme jej urobiƛ, takpovediac, cisársky rez, obnažiƛ to, ēím je tehotná – na vhodnom mieste a v potrebnom ēase. Na príhodný moment pre operáciu sme ēakali niekoűko dní. Potom informátor v družine urkagana oznámil, že Šklban Durex, už pošpinený krvou orkských povstalcov (ơm televíznych kamier sƟhol raketovým útokom pripraviƛ masívne krvipreliaƟe, no na svedomí kanálu ostali kolaterálne obete), sa severnou cestou vracia do Slávy (tak sa volá orkské hlavné mesto). S Bernardom-Henrym sme okamžite vzlietli, aby sme im skrížili cestu. Keě vravím „my“, to znamená, že tam odletela moja Hennelóra nabitá Įlmovým materiálom a nábojmi. Sprevádzalo ju moje vedomie, no telo ostávalo doma – len krúƟlo hlavou v bojových okuliaroch a stláēalo páky. Bernarda-Henryho však do Orklandu skutoēne dopravili, taká je už raz jeho práca. Prirodzene, je to riziko. No keě je s ním moja Hennelóra, tak celkom minimálne. ZákladŸa vysadila Bernarda-Henryho na okraji cesty pár 24 / S.N.U.F.F.
kilometrov od Slávy – a zdvihla sa do oblakov, aby nemíŸala batériu na kamuŇáž. Misia sa zaēala. Bernard-Henry mi prikázal prehliadnuƛ okolie a nájsƛ vhodné pozadie, kým sa bude modliƛ. To jeho modlenie... V skutoēnosƟ ten starý satyr do seba pchal dáke svinstvo, ako vždy pred nakrúcaním vojnových scén. No starší someliéri nad tým prižmurujú oēi, pretože Bernard-Henry v takom stave pred kamerou lepšie vyzerá. A to je, pochopiteűne, v práci televízneho diskutérēika to najdôležitejšie. Úprimné gestá a póza, pokojný a pomalý hlas, presvedēivé správanie a reē. Žiadne škrabanie hlavy, žiadne ruky vo vreckách. Žijeme vo vizuálnej spoloēnosƟ a zmyslový obsah tárania na obrazovke zabezpeēuje len pätnásƟnu jeho celkového efektu. Ostatné robí obraz. Prášky Bernarda-Henryho zaēínajú naplno úēinkovaƛ tak za pol druha – dve hodiny, a práve vtedy sa mala objaviƛ kaganova kolóna. as sme teda mali, no strácaƛ sme ho nemohli – bolo treba rýchlo vyhűadaƛ pozadie. Nabral som výšku. Krajina pôsobila dosƛ depresívne. Presnejšie, na jednej strane za cestou vyzerala dokonca malebne – iste, do tej miery, ako je toto slovo použiteűné v súvislosƟ s Orklandom – nachádzali sa tam konopné a banánové plantáže, rieēka a dvojica smradűavých orkských dedín. No oproƟ sa zaēínala najpochmúrnejšia orklandská džungűa. Nebola pochmúrna sama osebe, ale pre to, ēo je za Ÿou. Po niekoűkých stovkách metrov stromy rednú a zaēína sa obrovský moēiar, ktorý na vedűajší úväzok slúži ako cintorín. Orci ho nazývajú Moēiar PamäƟ – tam celá Sláva pochováva svojich mƍtvych. Z výšky sa podobá na pochmúrDAMSEL IN DISTRESS / 25
ne sivozelené jazero, do ktorého úsƟa žilky tenkých rieēok. Takmer celé je posiate žltými, sivými a tmavými bodkami, z výšky pripomínajúcimi pehy. To sú plávajúce orkské truhly, takzvané „sputniky“ – okrúhle loěky, ktoré zakrývajú slamenou strechou so štyrmi nahor trēiacimi paliēkami. Orci veria, že v týchto plavidlách ich duše ulietajú do kozmu k Manytúovi. Neviem, neviem... Les pozdŰž moēiara Orci vysadili úmyselne (áno, aj to existuje – Ork vysádzajúci strom). Urobili to preto, aby zapáchajúce sivozelené bariny odƟsli od cesty a od svojich záhrad. Keě okolo jazdí kagan, vždy ho sprevádza ochranka, lebo sa tu dá űahko naraĮēiƛ pasca. No celkovo je v týchto konēinách űudoprázdno – Orci sa svojich mƍtvol boja. Ktosi im vbil do hlavy, že každé ich pokolenie zradí to predchádzajúce, a strach predkov sa u nich stal analógiou kolekơvnej neurózy. Tej napomáhajú aj tuēné krokodíly, ēo žijú v bahne – hoci z vody nevyliezajú. Postaēujú im sputniky. V dávnych dobách sa tu usídűovali takzvaní „mudrci“, ktorí sa snažili zvýrazniƛ svoj nadpozemský status každodennou blízkosƛou k smrƟ. A mestskí Orci si k nim chodili dávaƛ vešƟƛ z knihy Tao Peƛing – verili, že tak možno položiƛ otázku samému Manytúovi (nežartujem, Orci skutoēne takú knihu majú, hoci s najväēšou pravdepodobnosƛou ju napísali naši someliéri). No za orkského imperátora Presra Likvida slobodných mudrcov odstránili a všetkých veštcov podriadili generálnemu štábu. Od tých ēias chodí do cintorínskeho lesa len mládež – páriky, ktoré sa nemajú kam uƟahnuƛ. Mƍtvych a krokodílov sa samozrejme boja, no láska je silnejšia než smrƛ. Keby som bol Įlozofom ako Bernard-Henry, urēite by som ospieval po starofrancúzsky tajnú slávnosƛ života, prekvitajúcu v týchto mƍtvych húšƟnách. 26 / S.N.U.F.F.
Vhodnú scenériu som mohol hűadaƛ v blízkosƟ dedín, kde sa túlajú orkské ơnedžerky pasúce dobytok. A dalo sa leƟeƛ pozdŰž cesty nad okrajom džungle. Vybral som si to druhé, a doslova po piaƟch minútach letu som narazil na to, ēo som potreboval. Po krajnici šiel orkský párik. Chlapec a dievēa, zhruba rovesníci – mohli maƛ tak šestnásƛ, alebo trošku viac. Ten vek preto urēujem tak suverénne, lebo u Orkov je to consent age, a keby bol niekto z nich mladší, sotva by sa rozhodli ukazovaƛ sa spolu. Orkské úrady s tupou horlivosƛou napodobujú náš mechanizmus sexuálnych represií. Prebrali by aj náš vek súhlasu, keby to dovolili naši radcovia. Zjavne si myslia, že práve tadiaűto vedie cesta k technotrónnej spoloēnosƟ. Koniec koncov, iná cesta im aj tak nezvýšila. Párik mal so sebou udice. Hneě bolo všetko jasné – „rybaēka“ nahrádza mladým Orkom posledný rad kinosály. Nastavil som maximálny zoom a istý ēas som si prehliadal ich tváre. Mladík bol obyēajný orkský chalan – sympaƟcký bloněák. Všetci bývajú takí, kým nezaēnú piƛ vôűu a pichaƛ si durian. No damsel bola ideálna. V zábere vyzerala jednoducho excelentne. Po prvé, nepôsobila detsky, a to bolo dobre, pretože maloleté dievēatká ukazovali pred vypuknuơm posledných dvoch vojen a divákom sa už zunovali. Po druhé, sama osebe pôsobila skvelo – mám na mysli samozrejme z hűadiska biologickej ženy. Nabetón som vedel, že Bernard-Henry tú dráždivú svinku ihneě zatúži zachrániƛ pred nejakým útokom. Pozrel som na manytú. Kagan sa nachádzal ešte ěaleko, takže mi zvyšoval ēas. No sotva malo zmysel hűadaƛ iný materiál. Struēne som Bernarda-Henryho informoval o svojom náleze, preposlal som mu dievēenský ksichơk na jeho maDAMSEL IN DISTRESS / 27
nytú a on naŸ okamžite zabral. Pochopil som to po dychu. Vtedy som zapol maximálne maskovanie, opatrne som párik obletel, zašiel im za chrbát a letel za nimi, poēúvajúc ich táranie. Zaboēili do lesa a ēoskoro na brehu jednej z rieēok vtekajúcich do moēiara našli poűanu, kde sa ihneě pusƟli... do lovu rýb. Chlapec sa zjavne venoval športovému rybárēeniu – a zaháŸal od seba všetky hlúpe myšlienky. Dievēa sa ēoskoro zaēalo viditeűne nudiƛ, a ja Ɵež, no on len lovil a lovil. A brali mu. Keě do príchodu kolóny ostávala polhodina, zaēalo sa to medzi nimi vyvíjaƛ zaujímavejšie. Už som však, žiaű, musel zasiahnuƛ.
28 / S.N.U.F.F.
Grym hűadel na ēiernu guűu BizanƟuma, ktorá visela v nebi. Keě zaklonil hlavu a zažmúril oēi, vedel si predstaviƛ, že je to hniezdo obrovského vtáka, ktorý sa usadil na susednom strome. Ak zažmúril oēi ešte tuhšie, dokázal si predstaviƛ, že je to lopta akýchsi Ɵtanských futbalistov – prilietajúca z ěalekej minulosƟ, keě naokolo ešte nerástli palmy, mnoho dní v roku zvyklo snežiƛ a po bielej pláni špacírovali chlpaté mamuty... Grym pozrel na Chloju. „Treba ísƛ hneě na vec,“ pomyslel si. „Potom bude neskoro... No ako? o tak vstaƛ, podísƛ k nej a objaƛ ju? No ēo ak sa schyơ a spýta sa: , o ƛa to zrazu raŇo?‘ Preēo nie predtým, ale práve teraz? Do ēerta s udicami...“ Podűa všetkých príznakov, Chloja chcela to isté, ēo on. Pred schôdzkou sa nenamaűovala – podűa nepísaného mládežníckeho rituálu to naznaēovalo oēakávanie rozhodných ēinov, ktorými môže mejkap utrpieƛ. Dobre, že sa nenamaűovala. Jej guűatá hlava so smiešne odstávajúcimi ušami, ružové líēka s kožou hladkou ako na vojnovom bubne sa mu DAMSEL IN DISTRESS / 29
omnoho viac páēila bez kozmeƟky. Chloja aj veűmi príjemne voŸala, vôbec nie po orksky – urēite si na noc povkladala medzi šaty voŸavé bylinky. Alebo si kúpila parfum Ancient Serpent, hit tejto sezóny – jej rodina nepatrí práve medzi najchudobnejšie. Obliekala sa Ɵež štýlovo. Dala si novú školskú rovnošatu, ktorá pripomínala detstvo a súēasne pozývala rozlúēiƛ sa s ním. Mala aj vestu s portrétmi Nikola – Oliviera Laurenca von Triera v rolách z rôznych rokov. Také vesƟēky s nápisom „Two cultures – one world“ šili v Žltej Zóne a stáli najmenej sto manytú. V Grymovej rodine na nezmysly toűko neutrácali. Chloji cez plece visela kozmeƟcká kabelka z dobermanej kože – Ɵež nie najlacnejšia. – Nespi, zasa Ɵ zabrali. Grym šklbol udicou, sŸal rybu z háēika a hodil ju Chloji. Tá ju zdvihla a zűahka ju udrela hlavou o kameŸ. Vzápäơ to s chichotom zopakovala. A potom znovu. Grym to nevydržal, podišiel k dievēine a rybu jej vzal. Úbohého tvora ohlušil jediným úderom, hodil ho na zem a vráƟl sa k udiciam. Nechcel sa hádaƛ. Na rozdiel od iných orkských dievēat bola Chloja dobrá. Nikdy nemuēila moskytov predtým, než ich pricapila. – Preēo sa hneváš? – spýtala sa Chloja, keě schovávala rybu do plastového vrecka s vodou, kde sa už trápili dve iné. – Nudím sa. Zbytoēne som sa sem trepala. Gryma zamrazilo v duši. „Staēilo,“ pomyslel si. „Neskôr to už nepôjde...“ – Ak sa nudíš, poě, porozprávame sa, – navrhol. NašƛasƟe mal ēím zamestnaƛ ruky – bolo treba nasadiƛ na háēik nového ēervíka. 30 / S.N.U.F.F.
– No dobre, – povzdychla si Chloja a objala si rukami kolená. Grym hodil udicu, podišiel ku Chloji a sadol si vedűa nej tak, aby sa jej ani náhodou nedotkol. – Sloh si už napísala? Chloja prikývla. – Napísala. A ty? – Nie. – povzdychol si Grym. – Ani som nezaēal. – To si zlízneš, – skonštatovala Chloja. – Preēo? – nesúhlasil Grym. – Za deŸ to zmáknem. Odkopēím to zo Slobodnej encyklopédie. – Stále sa chvastáš svojou encyklopédiou, – odvrkla Chloja. – Naschvál skrúƟš každý rozhovor tak, aby si o nej hovoril. Poěme, aj ja sa zaēnem chvastaƛ, že môj otec má motorku. Grym oēervenel – traĮla do ēierneho. – Figu tomu rozumieš, – zahundral. – O encyklopédii som sa zmienil z celkom iného dôvodu. Konkrétne preto, že ani tam nemôžem niektoré veci nájsƛ. – Aké? – Preēo všetkým orkským dynasƟám vyberajú mená hore. Napríklad Šklbanovcom. Ani Vizit, ani Durex nie sú orkské mená, však? – Nie, nie sú orkské, – súhlasila Chloja. – Berú slová z dávnych ēias, ktorým nik nerozumie. Možno majú urážlivý význam, a my to nevieme. Vymýšűajú aj vojenské rovnošaty. Nám len pred vojnou spusƟa strih. O niēom takom v encyklopédii nie je ani Ÿ. A na trhu hovorili, že Šklbanovci celú orkskú štátnu pokladŸu uložili u űudí. Inak by űudia pre nás netlaēili manytú. Chloja Grymovi zűahka vylepila zaucho. DAMSEL IN DISTRESS / 31
– Radšej o tom mlē, – varovala ho. – Inak z teba narobia fašírky. Si mi to ty pekný hrdina zo Žltej Zóny. Keě mu uštedrovala zaucho, nadvihla sa tak, že Grym pocíƟl dotyk jej boku. Zaplavil ho veűmi príjemný pocit. No nevedno preēo sa odƟahol. Chloja si povzdychla. – A pozri ešte na toto, – pokraēoval Grym, zasunul ruku do vaēku a vyƟahol odƟaű bankovku hodnoty päƛ manitú. Keě ju zložil zamýšűaným spôsobom, dosiahol, že holograĮcký obor vo vrúbkovanej kapucni, ktorý držal na pleciach guűu BizanƟuma, sa zmenil na prekvapivo odporného trpaslíka s nohami vyrastajúcimi mu spod pazúch. – Tá tvoja poliƟka ma unavuje, – skonštatovala Chloja. – A zase Ɵ berú. Grym stoicky prikývol. – Tak ja sa teda namaűujem, – odsekla Chloja a pozrela naŸho s neskrývaným posmeškom. Grym odvráƟl pohűad. Chloja zaviazala vrecko s rybami na riadny dvojitý uzol, otvorila svoju psiu kabelku a zaēala sa skrášűovaƛ. Grym na Ÿu zazeral a zaēal baliƛ udice. Keby mu na duši neležali také chmáry, urēite by mu to zaēalo byƛ smiešne. Poznal celý ěalší beh udalosơ – zažil ho už poēas predošlej, rovnako neplodnej rybaēky. Chloja vyƟahla z tašƟēky uhlíkovú ceruzku a nakreslila si na ēele tri cikcakovité krivky, ēo sa podobali na starecké vrásky – takzvané „ēiary múdrosƟ“. Orkské dievēatá verili, že im to pridá múdry výzor, no Grym o tom pochyboval. Potom sa jej v rukách objavila ceruzka z bielej hlinky. Výrazne si Ÿou nafarbila ružové líēka, potom hlinku skryla, vyƟahla rúž na líca a na povrch hlinky naniesla dva okrúhle ēervené ʼnaky, ktoré mali vyjadrovaƛ zdravý mladý rumenec. 32 / S.N.U.F.F.
Na zavƍšenie procedúry si opatrne založila na tvár masívny ēierny rám bez skiel, na dvoch miestach previazaný nitkou: posledný výkrik dievēenskej módy. No aj po všetkých týchto operáciách v nej z Grymovho pohűadu ostalo ēosi príƛažlivé – hoci mu teraz Chloja pripomínala hrdinku orkskej básne svinku Chrju, ktorá sa vyváűala v špine a v sene, aby v predveēer Veűkého Obžerstva predsƟerala, že je stará krysa, a tak ušla svojmu osudu. BáseŸ mala jednoduché morálne pouēenie – všetky svinky zjedli mlēky, no keě jedli Chrju, ēastovali sa prísloviami. Chloja schovala kozmeƟcké náležitosƟ, zdvihla tvár a spod hustých ryšavých mihalníc vyslala Grymovým smerom pohƍdavý pohűad. – Môžeme ísƛ, – skonštatovala. No vtom – možno preto, že sa mu teraz Chloja oveűa menej páēila, sa Grym nakoniec odhodlal. Vykroēil ku Chloje, rázne ju objal a pobozkal – najprv na krk, a potom na hornú peru. – Ach, ēo ty... o to... Och. Zmizni, idiot, už som sa namaűovala... Myslím to vážne... No Grym neustúpil a po pár minútach koncentrovaného soptenia už Chloja ležala na chrbte, a jasajúci Grym na nej, a v praxi skúšal všetko, ēo si predtým dovolil len v myšlienkach. Chloja nijako nepovzbudzovala jeho akƟvitu, no ani príliš neprotestovala – hűadela bokom, mraēila sa a opovržlivo vzdychala, doslova ako by ju toto všetko prestalo baviƛ pred mnohými rokmi. Grym nepostupoval príliš šikovne, nakoűko nemal takmer žiadne skúsenosƟ, no všetky potrebné gombíky sa porozopínali, vrstvy látok sa vyhrnuli a on pochopil, že sa to teraz skutoēne stane. DAMSEL IN DISTRESS / 33
Už sa to aj zaēalo diaƛ, keě ho Chloja náhle silno capla dlaŸou po chrbte. – Pozri, – šepla a kývla smerom k poűane. Grym zodvihol zrak. Pred sebou niē nevidel. No podűa toho ako sa Chlojino telo naplo, pochopil, že nežartuje. Potom to zbadal aj on. Vo vzduchu nad poűanou sa daēo kolísalo. Chvela sa tam dáka nejasná škvrna. Vlastne nechvela sa ona sama, ale stromy na druhej strane poűany – tak to býva, keě v horúci deŸ hűadíte cez vlny sálajúceho vzduchu. Najprv to bolo celkom nebadateűné, no ēím dlhšie Grym ostril zrak, tým podivnejšie vyzerali stromy v škvrne – akoby to ani neboli skutoēné kmene a vetvy, ale ich odraz, skrivený v zrkadlovej stene. – Vidíš? – šepla Chloja. – Uhm. – o je to? – Hneě, – povedal Grym. Snažil sa, aby mu Chloja nevykŰzla, a pritom schyƟl do päste hrudu zeme s trávou, nadvihol sa a hodil ju do chvejúceho sa kruhu. Radšej to nemal robiƛ. Zemina, namiesto toho, aby preletela cez škvrnu, sa zosypala nadol. Úder dopadol celkom űahúēko, no so škvrnou sa zaēali diaƛ absolútne šokujúce zmeny. V zlomku sekundy sa sƟahla do svojho centra a zmizla. No na tom mieste, kde sa pred okamihom nachádzala, vznikla smrƛ. Grym ihneě pochopil, že je to ona – akoby mu už ukazovali a vysvetűovali, aké bude ich posledné stretnuƟe. Spoznal ju a takmer sa ani nezűakol. 34 / S.N.U.F.F.
Smrƛ mala matno ēiernu farbu a podobala sa na dlhú nízku motorku – bez kolies, ale zato s množstvom nesymetrických reŇektorov na nose. Niektoré boli priezraēné a iné biele ako oēi slepca. Motocykel nemal sedadlo, no pre smrƛ sa to zdalo celkom normálne. SmrƟ šikmo do strán trēali krátke ēierne krídla a jej skosený nesymetrický trup pozostával z množstva plavne sa pohojdávajúcich plôšok – akoby z nejakých neustále sa otvárajúcich a zatvárajúcich klapiek. Smrƛ mala dokonca tetovanie – ēervené šípy zbiehajúce sa k nosu, vytvárajúce v strede trupu cikcak. Pod šípmi sa vynímali malé odznaky, oceŸujúce víƛazstvá – veűké aj maliēké űudské Įgúrky a akési ēísla – veűmi solídne ēísla. Hneě za ēíslami sa na trupe nachádzali oceűové platniēky, z ktorých trēali krátke hlavne guűometov. Navyše smrƛ bzuēala – no celkom poƟchu. Keby sa Grym špeciálne nezapoēúval, nevšimol by si to. – Kamera, – vydýchla Chloja a Grym pochopil, že má pravdu. No vôbec to neznamenalo, že sa mýlil ohűadom smrƟ. Nikdy nevidel bojovú telekameru tak zblízka. Len na obrázkoch. – Netras sa tak, – šepla Chloja. – Keby nás chcela zabiƛ, už by nás zabila. Daēo potrebuje. Poě, vstaneme, ale pomaliēky... A s rukami hore. Grym vstal snažiac sa vyvarovaƛ rýchlych pohybov – no pochopil celú ƛažkosƛ svojej situácie. Chloja to mala jednoduché: keě vstávala, jednoducho si napravila šaty. No jemu spadli nohavice a stál tam ēervený od hanby, hűadiac do beliem ēierneho motocykla, ktorý pred ním visel. Zrazu sa ozvala hlasná hudba – to zahrali vonkajšie reproduktory kamery. DAMSEL IN DISTRESS / 35
Bola to ēudná hudba, vôbec nie orkská. Znela hrozivo prenikavo a pripomínala minulosƛ, zabudnutú slávu a smrƛ. Hrala celú minútu, nie menej – a ku koncu Grym pocíƟl v hrudi takú odvahu, že sa nahol, naƟahol si nohavice a zapol gombík. Hudba sơchla, kamera sa plavne zahojdala vo vzduchu – akoby ukazovala, kam treba ísƛ. Grym nerozhodne vykroēil tým smerom, a kamera ihneě prikývla bielym nosom, celkom tak ako vyjadruje súhlas ēlovek. Grym urobil krok, potom ěalší. Kamera sa premiestnila spolu s ním. – Chce, aby sme vyšli na cestu, – povedala Chloja. – To je mi jasné, – odveƟl Grym. – A ēo keby sme ušli do lesa? Ako nás bude naháŸaƛ medzi stromami? eažko tomu veriƛ, no kamera akoby zaēula ich slová. ObráƟla sa k lesu, ktorý delil poűanu od cesty, a Grym uzrel jej zložito ohnuté telo z proĮlu. Na jednom zo stabilizátorov mohol teraz pozorovaƛ emblém BizanƟuma – dvojité zrkadlové „B“, ponášajúce sa na verƟkálne preēiarknutú osmiēku. Ozval sa hlasný treskot. Kamera sa zahalila dymom a do lesa vleteli veűmi rýchle ēervené ēiary, zanechávajúce za sebou dymovú stopu. Tam, kde sa Ɵeto ēiary zrážali s kmeŸmi, vznikali žlté oblaky drevených pilín a vysoké staré stromy sa ako podƛaté svieēky zváűali na všetky strany. Potom kamera prestala strieűaƛ, otoēila sa ku Grymovi a Chloji a niekoűkokrát zavelila sem a tam nosom – presne tak, ako keě ēlovek záporne krúƟ hlavou. Potom znehybnela, no ešte stále sa ozýval treskot padajúcich stromov. – Tak takto nás bude naháŸaƛ, – povedala Chloja. – Pochopil si? – Pochopil, – odveƟl Grym sám nevediac komu, ēi kamere, ēi Chloji. 36 / S.N.U.F.F.
Teraz viedol k ceste dymiaci priesek a nebolo ƛažké vybraƛ si cestu. Kamera ich pusƟla dopredu a niesla sa za nimi. Keě Grym a Chloja vyšli na cestu, zastali. – A ěalej? – spýtal sa Grym? – Hneě nám to objasnia, – vyslovila predpoklad Chloja. Grym sa obráƟl ku kamere. Kamera sa správala zvláštne. Neodtrhnúc od nich svoje beűmá sa vzniesla nahor a nabok smerom k slnku – a zrazu zmizla. Grym pochopil, že opäƛ zapla maskovanie. Zrazu nevedeli, kde je – žiadne chvenie vo vzduchu sa nedalo rozlíšiƛ. Grym niekoűko sekúnd pátral v nebi. – Možno odletela, – vyslovil predpoklad. Nik neodveƟl. Grym sa obráƟl a zbadal, že Chloja leží na ceste, skrútená do klbka. Vyzerala, akoby spala, a z ruky jej trēala akási zelená šípka. Grym sa chcel nahnúƛ, no vtom zaēul svišƛanie a ēosi ho bodlo. Zbadal, že mu z hrude trēí rovnaká šípka. Vytrhol ju – za plastovou nôžkou bola krátka pružná ihielka, taká tenká, že ani nevystúpila krv. „Niē strašné,“ pomyslel si. Potom sa mu príšerne zachcelo sadnúƛ si na cestu a nejestvovala možnosƛ odolaƛ tomu želaniu. A keě si sadol, bolo mu jasné, že si treba űahnúƛ, a űahol si. Chloja ležala vedűa – videl jej šaty, plece a ēasƛ líca. Oēi mala otvorené, no hűadela bokom. Grym ƛažko chápal, ēo sa deje. Mal pocit, že treba nazbieraƛ trochu síl a dokáže vstaƛ. Potreboval, aby mu niekto pomohol, trochu ho podoprel, a otupenie by prešlo. No pomoc neprišla. Zdá sa, že sa slnko sƟhlo kúsok premiestniƛ po oblohe. A potom pocíƟl ešte jedno bodnuƟe, tentoraz do nohy DAMSEL IN DISTRESS / 37
a paralýza ihneě prešla. ObráƟl hlavu a zbadal, že aj Chloja ožila. Už takmer vstala, no zrazu dostala taký úder do chrbta, že znova spadla do prachu. Grymovi sa zdalo, akoby slnko zašlo za oblak. Zdvihol zrak. SkláŸali sa nad ním ozbrojení jazdci, zakrývajúc pol oblohy. Za ich chrbtami nasledovala celá kavalkáda, ktorej Grym s Chlojou prehradili cestu. Zjavne v nej šiel ktosi veűmi dôležitý. OchraŸovali ho ganžuberserkovia zo slávskej posádky – sivobradí bohaƟeri s falošnými zaprášenými dredmi a krátkymi kostenými fajkami v zuboch. Mali na sebe maskáēe s ēiernym brnením a boli ozbrojení ƛažkými kopijami. Jeden z jazdcov práve udrel Chloju do chrbta tupým koncom kopije – a teraz zbraŸ obracal, aby zasadil ranu ostrím. Berserkovia zabíjali bez rozmyslu, preto Grym zamrel hrôzou. No tu sa ozval krátky rozkaz a berserko spusƟl kopiju. Línia jazdcov sa rozostúpila a zišli z cesty. – Vztyk! Grym a Chloja sa horko ƛažko zdvihli na nohy. Stál pred nimi ēierny motorenvagen – dlhý, otvorený, jeden z najdrahších. Opodiaű stál druhý motorenvagen – takisto ēierny, ešte nižší a impozantnejší, ibaže zatvorený. A ešte ěalej sa výšili ēervené nosidlá ozdobené zlatými spasƟkami, so zázraky tvoriacou tvárou Manytúa, skrytou za závesom. Niesli ich mohutní siláci v zamatových šortkách po štyroch na každé držadlo. Strecha druhého motorenvagena sa plynulo otvorila a zrolovala do schránky za sedadlami. K dvierkam ihneě priskoēil od horlivosƟ poskakujúci dvorný tajomník – kastrát, odetý do triēka s erbom, v maske kohúta. 38 / S.N.U.F.F.
V motrenvagene sedel... Grym neveril vlastným oēiam. Sedel tam Šklban Durex, urkský kagan a vládca, veűký hrdina siedmych vojen. Zűava od neho sa na zadnom sedadle rozvaűoval slasƛami zahƍŸaný chlapec – milenec. Napravo blýskala zlatými reƛazami gumová žena – z tých, ēo vyrábajú v Big Bize. Kagan nemal rád ženy, o tom vedeli všetci. Táto proste predstavovala symbol šƛasƟa, tolerantnosƟ a pripravenosƟ k medzikultúrnemu dialógu. Zachmúrená tvár vodcu so šikmo oholenými bokombradami a sivými mieškami okolo oēí nevešƟla niē dobré. Zdvihol ruky a zívol, naƛahujúc si telo, navleēené do ēierneho atlasového kaŌanu. – o sa deje? Sekretár sa ohol, aby sa zobák jeho masky ocitol bližšie k pánovmu uchu, a ēosi Ɵcho rozprával ukazujúc na Gryma a Chloju. Vrásky na tvári Šklbana Durexa sa vyhladili a uškrnul sa. – Na ceste? – spýtal sa. Sekretár prisvedēil. Šklban Durex hodnoƟacky pozrel na Gryma – akoby premýšűal, ēi ho nezobraƛ za páža. Grym si všimol, že naŸho pozorne hűadí aj kaganov obűúbenec. Durex preniesol pohűad na Chloju, potom opäƛ na Gryma – a zjavne si to rozmyslel. – Preē, – mávol rukou. A tu sa stalo ēosi neēakané. – J´accuse! – zahrmel nad cestou panovaēný hlas. Nech Gryma akokoűvek vydesilo to, ēo sa dialo, vydesil sa ešte viac. V prítomnosƟ kagana nik nesmel hovoriƛ takým tónom. Nik, okrem diskutérēikov. DAMSEL IN DISTRESS / 39
Tento hvízdajúci, práskaniu biēa podobný výkrik poznali v Urkajine všetci. Strašili ním deƟ, lebo v pätách mu prichádzala smrƛ. „J´accuse“ znamenalo „ja obviŸujem“, no nie v cirkevnej angliēƟne, ale v jazyku akéhosi prastarého plemena, od ktorého diskutérēici odvíjali svoj rodokmeŸ. Nevedno odkiaű sa vzal ēlovek, ktorý rýchlo kráēal k Chloji. Iste sa priblížil k procesii, kým sa všetky oēi upierali na kagana. lovek bol vysoký a vyžaroval veűkoleposƛ, hoci mal jednoduchý a dokonca skromný odev – plášƛ z vrecoviny prepásaný špagátom. Veűkoleposƛ mu dodávali sivé kuēery po plecia a orlí nos. Tak vyzerali ryƟeri a hrdinovia. Grym si nevedno preēo ihneě spomenul na starodávnu mincu so zlatým okrajom – jedno euro z Múzea Predkov, na ktorej boli vyrazené dva vzájomne sa zlievajúce űudské obrysy s rozƟahnutými rukami a nohami. Obrázok zahƍŸal toűko slobody a hrdej dôstojnosƟ, že zjavne mincu nevyrazili ani Orci, ani Bizanơjci. Informaēná tabuűka hlásala: „t. n. Vitruviánski mužoložci, ryƟna, Leonardo da Vinci“. Odhliadnuc od vysvetűujúceho popisu, minca urobila na Gryma silný dojem. A práve približne rovnaký pocit vyvolával diskutérēik. No toho samého zjavne znepokojovalo, ēo sa deje – dolná ēeűusƛ sa mu ledva badateűne chvela, akoby veűmi rýchlo vyslovoval akési kratuēké slová, oēi mu jasne žiarili. Zohnutou rukou držal berlu omotanú koženým remienkom. Keě rozpäl ruky, v priesvite plášƛa sa dala badaƛ presne v jeho odƟeni vybraná nepriestrelná vesta. Také mali len u űudí. Kagan mlēal, zamraēene hűadiac na neznámeho – podűa eƟkety odpovedaƛ po takom výstupe by bolo nehodné. Ako prvý sa spamätal kohúơ tajomník. 40 / S.N.U.F.F.
– Kto si? – prišiel na pomoc suzerénovi. – o robíš v zemi Urkov? Akým právom a na základe akého splnomocnenia sa staviaš do cesty urkaganovi? lovek spravil krok k Chloji a voűnou rukou ju objal okolo pliec. – Odpoviem Ɵ, – zahrmel a zdvihol berlu ešte vyššie. – Som Įlozof. No ak nerozumieš, ēo znamená to slovo, nech som pre teba jednoducho okoloidúci, ktorý nie je űahostajný. Okoloidúci, ktorý nemá žiadne splnomocnenia okrem tých, ēo mu dáva vlastné svedomie... Grym si všimol, že ēlovek nehűadí na kohúƟeho tajomníka a kagana, ale celkom iným smerom – do priestoru nad lesom. Dovơpil sa, že kamera doposiaű visí kdesi tam. To, ēo sa dialo, sa stalo trochu pochopiteűnejším. – No hoci nemám splnomocnenia, mám novinky! – správne posadeným hlasom hrmel ēlovek. – A Ɵe sa vám páēiƛ nebudú. Vaša banda katov a vrahov neublíži tomuto dieƛaƛu a nepreleje viac ani jednu slzu z týchto modrých oēí! Grym si pomyslel, že zjavne nehovorí o Ÿom – oēi mal sivožlté. A potom zbadal, ako ēlovek pomaliēky otáēa Chloju k neviditeűnej kamere a odtláēa ju bokom, aby mu Grym ostal za chrbtom. No pradávny orkský inšƟnkt zrazu Grymovi našepkal, že ak chce prežiƛ, teraz nesmie bežaƛ od kamery, ale naopak, za každú cenu ostávaƛ v zábere. Vykroēil vpred a postavil sa vedűa Chloji. Diskutérēik naŸho zachmúrene zazrel – no niē nenarobil. Hlas mu práve spevavo hrmel nad cestou: – Každý ēlovek sa rodí slobodný, takým ho vytvoril Manytú! A ja nemôžem a nebudem mlēaƛ, keě nejaké monštrum, násilný a zlostný zver pošliapava svetlý sviatok detstva ēiernou pneumaƟkou svojej limuzíny, zaplatenej slzami DAMSEL IN DISTRESS / 41
nespoēetných vdov. Neviem, no na druhej strane by bolo veűmi zaujímavé sa dozvedieƛ, a to ihneě, ako dlho ešte slobodný svet mieni byƛ zmierený s týmto temným škrƟēom slobody a tváriƛ sa, že si nevšimol nevinné slzy a fƍkance krvi, leƟace rovno do našej kamery! Niē nemôže ospravedlniƛ výsmech z bezbrannej ēistoty, žiadne štuple v űahostajných ušiach nezahlušia tlkot detského srdca, hodeného na zožranie psom a sviniam! Dnes obviŸujem orkského urkagana z toho, že je katom vlastného národa. Ako dlho budeme ešte prehliadaƛ zverstvá tohto zvrátenca, masového vraha, túto psychiatrovu noēnú moru a najnebezpeēnejšieho zo sadistov? No nechcem viac rozprávaƛ o tomto vyvrheűovi, pretože sa mi z neho obracia žalúdok. Chcem zachrániƛ túto... Túto... Tieto deƟ, ktorým surová krajina odobrala právo na detstvo a mladosƛ... Vyhlasujem, že sú odteraz pod ochranou BizanƟuma! Dostávajú právo na vjazd do Big Biza! Ukázal na vzdialenú ēiernu guűu na nebi a súēasne otoēil hlavu bokom. Tam, kam hűadel, rástli len prícestné kríky. Grym pochopil, že diskutérēik prosto ukazoval kamere svoj ušűachƟlý proĮl. – Nik sa nesmie tak rozprávaƛ s kaganom! – ohromene zašepkal kohúơ tajomník. Neznámy k nemu na okamih obráƟl tvár žiariacu nadpozemskou radosƛou a opäƛ sa pootoēil k sektoru neba, ktorý sa nezasväteným javil prázdny. – A kto sa podűa teba s ním vlastne rozpráva, s tým tvojím kaganom? Grymovi sa zazdalo, že naokolo zavládlo prílišné Ɵcho. Kagan, tak ako doposiaű, zachmúrene mlēal, hűadiac pred seba. No kohúơ tajomník to nezniesol. 42 / S.N.U.F.F.
– Neúcta! – vydýchol, vytasil svoj kordík a vrhol sa na diskutérēika. Ten s vysoko zdvihnutou berlou pokojne ēakal a na tvári mu stále ihral rovnako sebavedomý úsmev ēloveka odhodlaného za svoje slová aj umrieƛ. A keě si bol Grym istý, že práve to sa teraz stane, z neba sa neēakane ozval treskot, a už známe ēervené ēiary roztrhli kohúƟeho sekretára napoly. Naokolo sa zdvihli vysoké fontány prachu. Všetci, ēo stáli na ceste, zamreli. A v nasledujúcu sekundu sa všetko ocitlo v pohybe. Prvá sa z miesta pohla Chloja – vytrhla sa tomu ēloveku spod ramena a utekala preē. Potom sa spamätali vojaci, obkolesujúci Durexov motorenvagen – vytasili zbrane a vyrazili do útoku na ēloveka. No len ēo postúpili po tajomníka plávajúceho v ēervenej mláke, zrazili ich rovnaké dymiace ēervené strely – hoci vojaci postupovali rýchlo, delá poűahky premieűali ich nápor. Nad cestou sa zdvihol oblak prachu, za ktorým sa kaganov motorenvagen už strácal z dohűadu, na zemi rástla hromada rozmetaných Ɵel, a len ēlovek s rovnakým úsmevom zdvíhal v ústrety útoēiacim svoju berlu. Grymovi napokon došlo, že je najvyšší ēas zmiznúƛ z cesty. Nik ho nedržal. PrekŰzol sa popri berserkoch, ktorí sa snažili udržaƛ svoje preűaknuté kone, a uháŸal do lesa. Bežal pár minút, potom sa potkol o peŸ a spadol. Spadol a ostal ležaƛ, v snahe dostaƛ pod kontrolu divoko pracujúce pűúca. Zozadu sa istý ēas ozývali výstrely. Potom sơchli. Vyēkal tak pol hodiny, chvíűu šiel lesom a potom vyliezol späƛ na cestu. Rozstrieűaná kolóna sa ocitla za lesným výbežkom – mƍtvoly odƟaűto nebolo vidno. – Chloja! – zakriēal. DAMSEL IN DISTRESS / 43
Bál sa kriēaƛ nahlas, no predsa sa rozhodol zvolaƛ ešte raz: – Chloja! – Tu som! – doletela odpoveě. Grym zbadal postaviēku, ktorá sa oddelila od línie stromov – Chloja vyšla na cestu o sto krokov ěalej. Grym jej vyšiel v ústrety, prižmurujúc oēi pred slnkom, ēo mu bilo do oēí. Už otváral ústa, aby prehovoril o nedávnych hrôzach, keě vysvitlo, že sa nechystali skonēiƛ. Za Chlojiným chrbtom blysol priezraēný ƟeŸ. Potom sa v prázdne vytvoril trojuholníkový otvor, z ktorého sa spusƟli zužujúce sa schodíky. V diere sa objavil diskutérēik v hnedom plášƟ – zostúpil nadol a skôr, než si ho Chloja všimla, schyƟl ju do náruēia a šmaril dovnútra ēierneho trojuholníka. Grym sa vrhol za ním, ale diskutérēik už stúpal po schodíkoch. Grym ho sƟhol schyƟƛ za nohu – no straƟl rovnováhu a takmer spadol. Diskutérēik si pozrel pod nohy. Slnko mu ožiarilo vlasy rozhodené po pleciach a Grymovi sa na okamih zazdalo, že naŸ hűadí nejaký slneēný boh, ktorý zostúpil z neba na zem. No potom si slneēný boh vyslobodil chodidlo, zdvihol nohu – a zrazil Gryma do prachu svojím sladko páchnucim sandálom.
44 / S.N.U.F.F.
Získal som jednoducho úžasné zábery. Jednu sériu pre veēnosƛ – so slnkom bijúcim priamo do kamery nad útvarom vojakov s kopijami. A druhú už bez všetkých kudrliniek – pre správy. Snímal som na všetky nosiēe súēasne, a teraz som mal takmer minútu na chrámovom celuloide, kde sa dalo v jednom zábere vidieƛ Šklbana Durexa rozvaűujúceho sa v motorenvagene so svojou gumovou ženou (dokonca ani nie animovanou, s kožou z najlacnejšieho bioplastu), bradatých vojakov divokého výzoru so zdvihnutými zbraŸami, a pred nimi stáli deƟ. Mimoriadne sa vydarila najmä Chloja, pretože celý ēas mrkala velikánskymi oēami. Snažila sa rozrevaƛ, no nijako sa jej to nedarilo, ale vyzeralo to tak, akoby skutoēne nechápala, kde je a ēo sa deje. Veűmi vhod prišiel jej orkský mejkap – Ɵe cikcaky na ēele prichádzajú do módy aj medzi našou mládežou. Dopomôžu k empaƟi, v tom má jasno každý someliér. Zišli sa aj orkskí bradáēi. Orci majú dva druhy elitnej gardy – oddiely, ktoré sa zoraěujú po kaganovej pravici a űavici. Prví sa volajú „pravoochrancovia“, druhí „gandžuberserkovia“ („űavoochrancami“ ich DAMSEL IN DISTRESS / 45
nenazývajú, pretože túto stranu považujú Orci za neēistú). V bojovom zmysle sú si približne rovnocenní, no gandžuberserkovia věaka fajkám, bradám a dredom vyzerajú na manytú oveűa lepšie. Mal som šƛasƟe, že deƛmi sa zaēali zaoberaƛ práve oni. Lebo pravoochrancovia nosia dlhé ēierne plášte so spasƟkou a viac sa podobajú na popov než na vojakov. Do záberu sa dostal aj Grym, o ēo som sa vôbec nesnažil. No našlo sa zo pätnásƛ sekúnd, kedy Chloja mávala mihalnicami sama – vedűa vyštrbeného hrotu kopije, s trochu rozmazaným kaganom v pozadí. Gryma teraz mohli vystrihnúƛ, ale pri kalkulácii s gej-auditóriom ho mohli v zábere aj nechaƛ, pôsobil celkom sympaƟcky. No o takých otázkach ja nerozhodujem. A tu do arény skoēil ten klaun Bernard-Henry, na ktorého som, ak mám byƛ úprimný, celkom zabudol – a pusƟl sa predvádzaƛ svoje vystúpenie. Takého vymletého som ho ešte nikdy nevidel, no musel som nakrúcaƛ – je to predsa moja práca. Skrátka, vyobjímal sa s orkskou mládežou, pohrozil päsƛou vojakom, a potom sa mal už len odprataƛ z cesty. Všetko by sa skonēilo hladko – veě kagan nie je hlupák a chápe, koűko sú dve a dve. No ten truűo zašiel priěaleko a musel som strieűaƛ. Neznášam, keě musím pracovaƛ v takých podmienkach – to je ako pre slona tancovaƛ v obchode s porcelánom. V žiadnom prípade som nesmel traĮƛ do kagana alebo do toho orkského párika, už nahratého na chrámový Įlm. Pochopiteűne, ani do Bernarda-Henryho som nemohol strieűaƛ, hoci takmer by som to rád spravil. Medzi ním a kaganom ostala úzka štrbina, v ktorej som mohol pracovaƛ svojimi delami, a prirodzene, nemal som žiadnu záruku, ēo narobia odrazené strely lietajúce nebezpeēne blízko automobilu. 46 / S.N.U.F.F.
– Zmizni z direktrisy, kretén! – zakriēal som Bernardovi-Henrymu cez vysielaēku. No ten akoby nepoēul – a možno jednoducho vypol spojenie. Už som si myslel, že zložím kagana a prídem o prácu – no zachránila ma náhoda. Kagan bol v tom ēase Ɵež na linke – a hoci vedel, že doŸho strieűaƛ nemajú, vyűakal sa. Len ēo zaēala paűba, priƟsol sa k svojej gumenej ženskej. Spravil to mimovoűne, pretože je skúsený a vie, ako sa má správaƛ pred kamerou. No vyznelo to smiešne. A ěalej sa to vyvinulo ešte smiešnejšie. „Direktrisa“ v našom žargóne oznaēuje koridor pre guűky, v ktorom sa nesmú zdržiavaƛ ēlenovia Įlmového štábu. Ale kagan, ten tupý Ork, si myslel, že űudia tak volajú gumené ženy a že mi kazí záber. Preto sa rýchlo odsunul nabok. A v tom momente jedna z odrazených striel zasiahla presne jeho gumenú ženskú, z ktorej na všetky strany vyprskla ēervená farba. Vnímavému divákovi to okamžite veűmi veűa prezradilo o kaganovom inơmnom vkuse. Strecha jeho motorenvagena sa síce zaēala zatváraƛ, no neskoro. Len vtedy Bernardovi-Henrymu došlo, že je najvyšší ēas odprataƛ sa z cesty. Stráž naježila kopije, zomkla kruh okolo motorenvagena a procesia sa pohla ěalej po ceste, rovno po mƍtvolách – aby nerozbíjali útvar. Bernard-Henry ešte stále zdvíhal dohora svoju berlu, no už som ho nesnímal. Nakoűko na Bernarda-Henryho už nik neútoēil, nemal som dôvod strieűaƛ. Keě Orci prešli, vysvitlo, že na ceste leží minimálne štyridsaƛ mƍtvych vojakov. Boli ēierni, rozdupaní podrážkami a vyzerali príšerne – snímaƛ ich do správ nemalo zmysel. Zachránených už nebolo vidno – dokázali sa úspešne zdekovaƛ. DAMSEL IN DISTRESS / 47