Skip to main content

EB1104527

Page 1

Zväzok 3


2


Илья Ильф и Евгений Петров: Рассказы Iľja Iľf a Jevgenij Petrov: Poviedky Preklad © Valerij Kupka 2002, 2010 Doslov © Alexandra Iľfová 2002, 2010 Vysvetlivky © Valerij Kupka 2002, 2010 Návrh obálky a ilustrácie © Martin Šútovec 2002, 2010 Sadzba © Bee and Honey (www.beeandhoney) 2010 Ako tretí zväzok edície Kolotoč vydalo © Vydavateľstvo Európa, s.r.o. 2010 Prvé slovenské vydanie, dotlač www.vydavatelstvo-europa.sk ISBN 80-89129-01-3


6


AKO PRACUJEME Vo dvojici sme zaèali pracova náhodou v roku 1927. Dovtedy ka dý z nás písal samostatne. Boli to drobné poviedky, fejtóny, niekedy dos pochybné básne. Keï sme zaèali písa spolu, vysvitlo, e sa k sebe hodíme a, ako sa hovorí, navzájom sa dopåòame. Najavo vy la e te jedna okolnos . Písa vo dvojici je a ie, zlo itej ie, ako písa sám. No zato, ako sa nám zdá, pre nás osobne to bolo ve¾mi blahodarné. Nemô eme odporúèa takýto spôsob práce ako metódu, ktorá nevyhnutne priná a pozitívne výsledky. Ale pokia¾ ide o nás, sme presvedèení, e obaja by sme oddelene písali ove¾a hor ie, ne ako pí eme teraz vo dvojici. Èo sa týka metódy na ej práce, je iba jedna. Èoko¾vek pí eme román, fejtón, hru alebo úradný list, v etko pí eme spolu, nevzïa¾ujúc sa jeden od druhého, pri jednom stole. Spolu h¾adáme tému, spoloèným úsilím ju obliekame do sujetovej formy, v etky postrehy, my lienky a literárne ozdoby dôkladne vyberáme zo spoloèného kotla a spoloène pí eme ka dú frázu, ka dé slovo. Samozrejme, ka dý krok podrobujeme vzájomnej kritike, kritike pomerne zádrapèivej, ale zato nepokryteckej, nepripú ajúcej kompromisy a priate¾ské slu by. Dokonca aj túto malú poznámku zostavujeme spoloène. A keï e, ako sme u hovorili, písa vo dvojici je a ké, týmto aj konèíme. I¾ja I¾f, Jevgenij Petrov

7


8


10


MODRÝ DIABOL V septembri sa do Kolokolamska vrátil doktor Hrom, ktorý bol v Moskve v obchodnej zále itosti. Kríval a, èo sa stávalo iba zriedka, zo stanice pri iel domov dro kou. Zvyèajne chodieval doktor Hrom zo stanice pe o. Obèianka Hromová bola neobyèajne prekvapená. A keï si na mu ovej ¾avej topánke v imla vrúbkovanú stopu po kolese auta, jej prekvapenie bolo e te väè ie. Spadol som pod auto, povedal doktor Hrom radostne, a potom som sa súdil. A doktor-podnikate¾ s hojnými a zbytoènými podrobnos ami vyrozprával ene príbeh o svojom astí. V Moskve, neïaleko Tverského mýta, sa so krípaním automobilových bàzd na doktora Hroma usmiala Fortuna. Jej úsmev bol nato¾ko oslòujúci, a doktor spadol. A a keï vstal, uvedomil si, e spadol pod auto. Okam ite sa upokojil, oprá il si za pinené nohavice a vykríkol: Zabili ma! Z modrého packardu vyskoèil mu v decentnom obleku a ofér s hnedými fúzmi. Nad chladièom previnilo sa tváriaceho automobilu sa trepotala pestrofarebná vlajoèka neve¾kého susedného tátu. Zabili ma! rázne zopakoval doktor Hrom smerom k zhroma deným zvedavcom. Veï ja ho poznám, povedal èísi mladistvý hlas. Je to ve¾vyslanec Zloty ska. Zloty ský ve¾vyslanec. Súdne pojednávanie sa konalo hneï na druhý deò a pod¾a jeho rozhodnutia bolo zloty ské ve¾vyslanectvo povinné za spôsobenú ujmu vypláca doktorovi stodvadsa rub¾ov mesaène. Na poèes tejto udalosti vystrojil doktor Hrom ve¾kolepú oslavu a so svojimi kolokolamskými priate¾mi hýril nepretr ite tri dni a tri noci. Na konci oslavy si v etci v imli, e zmizol nezamestnaný cukrár Alexej Jelisejeviè. E te ani neutíchlo nad enie zo astného zvratu osudu doktora Hroma, keï Kolokolamskom otriasla nová senzácia. Vrátil sa Alexej Jelisejeviè. Vysvitlo, e bol v Moskve, kde 11


èírou náhodou vletel pod auto zloty ského ve¾vyslanectva, a domov doviezol rozhodnutie súdu. Tentoraz bolo ve¾vyslanectvo povinné cukrárovi za spôsobenú ujmu na zdraví vypláca mesaène sto tyridsa rub¾ov, keï e mal poèetnú rodinu. Rozradostený cukrár vykotú¾al na ulicu sud piva. Celý Kolokolamsk si odfukoval z fúzov penu a oslavoval obe cestnej premávky. Tretia obe sa zjavila o tý deò. Bol to vedúci kurzov recitácie a spevu Syndik-Bujakovský. Ten si poèínal s priamos ou jeho povahe vlastnou. Po príchode do Moskvy iel rovno k bráne zloty ského ve¾vyslanectva a akonáhle sa auto vyrútilo na ulicu, strèil nohu pod koleso. Syndik-Bujakovský utrpel pomerne a ké zranenia a storub¾ový dôchodok a po hrob. A teraz si Kolokolamèania uvedomili, e ich mesto vstúpilo do nového, astnej ieho obdobia svojich dejín. Zo zlatej bane, ktorú objavil doktor Hrom, zaèali obèania a i s nevídaným nasadením. Na sezónne práce do Moskvy sa rozbehli v etci múdri starci, mladí podnikatelia, poslucháèi kurzov recitácie a spevu, aj uznávaní pracovníci. Obzvlá si novú mo nos zárobku ob¾úbili mestskí dro kári v modrých kabátcoch. Istý èas v Kolokolamsku nebolo mo né natrafi na iadneho dro kára. V etci boli v Moskve. S batohmi na pleciach sa hádzali pod zloty ské auto, zotavovali sa v nemocniciach a potom si pravidelne vyberali ve¾vyslanectvom stanovenú sumu. Medzitým v Zloty sku prepukla nevídaná finanèná kríza. Náklady na prevádzku ve¾vyslanectva stúpli do takej miery, e bolo potrebné radikálne zní i platy tátnych úradníkov a zní i stavy v armáde z tristo vojakov na pätnás . Rozhýbal a sa opozièná strana kres anských socialistov. Predseda rady ministrov pán Edgar Paviajnen bol neustále napádaný opozièným lídrom pánom Suupom. Keï sa pod zloty ské auto hodil v poradí tridsiaty obèan Kolokolamska Nikita Psov a v Zloty sku museli kvôli od kodnému za ublí enie na zdraví zatvori tátnu operu, nepokoje v krajine dosiahli vrchol. Oèakával sa puè zo strany armádnej kliky. V snemovni bola vznesená otázka: 12


Je pánu predsedovi rady ministrov známe, e sa krajina nachádza na pokraji krachu? Na èo pán predseda rady ministrov odpovedal: Nie, o tom niè neviem. Av ak napriek tejto uspokojivej odpovedi si Zloty sko muselo vzia zahraniènú pô ièku. No aj po ièané prostriedky Kolokolamèania prejedli za necelé dva mesiace. ofér zloty ského auta, na ktorého sa spoliehal celý tát, sa prekonával v ostra itosti. No Kolokolamèania dokonale ovládli svoje nezvyèajné remeslo a neomylne sa hádzali pod kolesá auta. Kolokolamèania vláèili Zloty sko po súdoch. Krajina hynula. S príchodom prvých mrazov sa z Kolokolamska do Moskvy vybral aj predseda pseudodru stva Robsam monsieur Originálov. Dlho váhal a fòukal. Ale ena bola nemilosrdná. Poukazujúc na bezpracný zárobok spoluobèanov povedala: Ak nepôjde do Moskvy ako ostatní, hodím sa pod vlak. Originálova odprevádzalo celé mesto. A keï nastupoval do vlaku, skúsení Kolokolamèania krièali: Dávaj si pozor na hlavu! Voz je a ký! Staèí, ak podlo í nohu! Originálov sa vrátil o dva dni s obviazanou hlavou a s monoklom ve¾kým ako rozpitá atramentová kvrna. ¼avú ruku mal nehybnú. Ko¾ko? spytovali sa spoluobèania na vý ku dôchodku z biednej zloty skej pokladnice. No predseda pseudodru stva sa namiesto odpovede len ticho rozplakal. Hanbil sa poveda , e sa omylom hodil pod auto trustu farebných kovov, e vodiè staèil vèas zabrzdi a e potom dlho mlátil jeho, Originálova, po hlave a po rukách maticovým k¾úèom americkej výroby. Poh¾ad na monsieura Originálova bol nato¾ko hrôzostra ný, e Kolokolamèania u viac do Moskvy za zárobkom ne li. Iba vïaka tejto príhode sa Zloty sko zachránilo pred úplným zbedaèením. Mesto sa opä ponorilo do ka dodennej nudy a jeho pokojný provinèný ivot trval dovtedy, kým do Kolokolamska z Argentíny nepricestoval èudný gentleman v ru ovom obleku. 13


HOS Z JU NEJ AMERIKY V nede¾u ráno sa na Ve¾kej Závodnoradnej ulici objavil gentleman, ktorého v Kolokolamsku dovtedy nikto nevidel. Mal na sebe oblek z ru ového eviotu a kravatu posiatu hviezdami. írila sa od neho aróma voòavých prérií. Gentleman rozpaèito otáèal hlavu na v etky strany a po tuènej tvári mu stekali purpurové slzy dojatia. Tesne za èudným obèanom sa inul fúrik plný pestrofarebných kufrov, tlaèený stanièným nosièom. Na Èlenskom námestí sa sprievod zastavil. Naskytol sa im taký oèarujúci poh¾ad na mesto Kolokolamsk a rieku Uzdavu, ktorá ho obtekala, e sa ru ový gentleman hlasno rozplakal. Zo slu nosti zavzlykal aj nosiè. Vzápätí sa od neho roz íril zadú ajúci zápach vodky. V takomto stave ich o hodinu zastihol predseda pseudodru stva Robsam monsieur Originálov, ktorý mal cestu cez námestie kvôli zále itostiam svojho dru stva. Originálov zastal asi desa krokov od cudzinca a prekvapene sa spýtal: Pardon, kde ste zohnali takýto oblek? V Buenos Aires, odpovedal plaèúci gentleman. A kravatu? V Montevideu. A kto ste? Som Kolokolamèan! odpovedal gentleman. Som Horácio Fedorenkos. Nad enie predsedu pseudodru stva nemalo konca. Oblápal ru ového tuèniaka okolo pása, dvíhal ho do vzduchu, mliaskavo ho bozkával a hlasno mu kládol otázky. Po desiatich minútach vedel Originálov v etko. Gerasim Fedorenko pred tridsiatimi rokmi odi iel z Kolokolamska, na iel diamantové lo iská a nesmierne zbohatol. Pri potulkách po stepiach Ju nej Ameriky v ak Horácio tú il pozrie sa aspoò jedným oèkom na rodný Kolokolamsk. A teraz je tu a plaèe od astia. Oslavy na poèes návratu rodáka sa uskutoènili v anketovej sále militarizovaných kurzov recitácie a spevu. Horácio 14


Ivanoviè vyplnil èestnú anketu vlo enú do evrového fascikla a pobozkal sa s vedúcim kurzov Syndikom-Bujakovským. Poèas neoficiálnej èasti osláv Fedorenkos tancoval ruskú . Vlnil chrbtom a pri tanci mäkko podupkával kauèukovými podrá kami. Na úsvite sa rozcitlivený Horácio rozhodol zveèni svoj príchod do rodného mesta výstavbou tridsa dvaposchodového mrakodrapu pre svojich spoluobèanov. Tára! hovorili Kolokolamèania, vyhadzujúc hos a do vzduchu. Nech si hovorí, èo chce, ale èo sa týka domu, tára! Také nieèo nemô e existova . Aké v ak bolo ich prekvapenie, keï sa u o tý deò na Èlenskom námestí zjavili eriavy. Ve¾ké skupiny technikov, in inierov a robotníkov pri li z viacerých guberniálnych centier. Výstavbu riadil sám Horácio. Na sebe mal obleèenú modrú plachtovinovú kombinézu a dôle ito nadával v èudnej zmesi ru tiny a panielèiny. Kolokolamèania ironicky sledovali výstavbu. Prechádzali sa okolo vznikajúcej budovy s výrazom trochu urazených oslávencov a obmedzovali sa na to, e kradli materiál na kúrenie a trúsili poznámky, e budova rastie príli pomaly. Koncom druhého mesiaca bol mrakodrap takmer hotový. Jeho tridsiate druhé poschodie sa strácalo v oblakoch. Hlboko pod zemou dokonèovali montá elektromotorov. tvorcové okenné sklá dolných poschodí odrá ali husté lesy a jazerá kolokolamského okolia. A v oknách dvadsiateho piateho poschodia sa dokonca odrá alo guberniálne mesto, ktoré bolo od Kolokolamska vzdialené vy e 180 kilometrov. Zostalo u iba namontova ústredné kúrenie, da na záchody záchodové misy a zapoji kuchynské rúry do spoloènej elektrickej siete. Okrem toho bolo e te treba dotiahnu drobné detaily, bez ktorých sa ivot vo ve¾kom dome stáva neznesite¾ným. V tom istom èase sa po meste rozniesli chýry, e do mrakodrapu sa v noci svojvo¾ne nas ahoval Nikita Psov s celou svojou domácnos ou a psom. Hovorilo sa, e Psov obsadil najlep í byt. Búdu so psom na re azi umiestnil na odpoèívadle na svojom poschodí. 15


To staèilo, aby sa Kolokolamèania, spa¾ovaní nedoèkavos ou, ako lavína vovalili do nedokonèenej budovy, aby mohli obsadi najlep ie byty. Na svojej ceste zrá ali z nôh montérov a predákov. Zbytoène Horácio Fedorenkos vyzýval spoluobèanov k rozvahe. S nepokrytou hlavou stál pri vchodových dverách olemovaných listovou meïou a krièal: Milicios! Obèania prenikajúci do domu sa iba smiali a bolestivo strkali do Horácia Ivanovièa policami a vá¾andami. Fedorenkos odcestoval. Jeho odchod si nikto ani len nev imol. V novom dome sa ubytoval celý Kolokolamsk so v etkými obyvate¾mi, piváròami, úradmi, hovädzím dobytkom a hydinou. Oddelenie milície a poèetné budoáre na vytriezvenie obèanov sa rozlo ili v centre domu na estnástom poschodí. Na iados Kolokolamèanov boli pivárne rozmiestnené rovnomerne po celej budove a kvôli rýchlej doprave za vytú eným nápojom bolo dovolené prednostné vyu ívanie osobných vý ahov. Expresné vý ahy, keï e boli najväè ie, sa vyu ívali na prepravu hovädzieho dobytka. Ka dé ráno pastier zháòal kravy do vý ahov a zvá al ich dolu na pastvisko. Spoèiatku sa nate ení obèania nestriedmo oddávali oslavám. Cirkulovali po mrakodrape s dokonalos ou krvného obehu: z bytu do pivárne na najbli om poschodí, odtia¾ do budoáru na vytriezvenie, potom na milíciu kvôli spísaniu protokolu, potom na prvé poschodie pred súd a nakoniec na 29. poschodie Väzenské. Pominuli sviatky, nastali v edné dni. Ka dé ráno bolo na v etkých poschodiach poèu buchot sekier. To Kolokolamèania rúbali drevené prieèky, ktorými kúrili v elezných pieckach dovezených zo starých bytov. Z rúrok nedokonèeného ústredného kúrenia robili Kolokolamèania postele. Moderné dverné kovanie pou ívali na výrobu zapa¾ovaèov. Tento podomácky vyrobený tovar predávali v centre gubernie. Na lakovanom schodi ovom zábradlí sa su ila bielizeò a na mramorových odpoèívadlách vyrástli drevené chatové latríny. Nikita Psov, obyvate¾ 19. poschodia, v smútku za bezstarostným kolokolamským ivotom zaliezol jedného dòa do vý ahu rúba drevo. Sekerou zachytil ktorýsi gombík a vý ah 16


sa rozbehol. Nikita Psov nepretr ite lietal vo svojej klietke hore-dolu. Obèania sa vyrojili na mramorové schodi te a s hrôzou pozerali na ialený stroj. V oèiach sa zraèila nedôver a k technike. Obèianka Psovová, absolútne hlúpa osoba, behala hore-dolu za vý ahom a krièala: Nikita Ivanyè! Daj mi aspoò k¾úèe! Nemô em sa dosta do bytu! Dvere do bytu Psovovcov museli vylomi . A keï e byt nebolo èím zatvori , zlodeji ho vybielili hneï tej noci. Podozrenie padlo na piate poschodie, poschodie ve¾mi podozrivé, a preto nazvané Krkavèie hniezdo. Vý ah sa podarilo zastavi a na druhý deò veèer, a to tak, e pokazili dynamo. Dom sa ponoril do tmy. Keï polomàtveho Nikitu Psova vytiahli z vý ahu, zlostne zastenal: Netreba nám také domy! Za v etko mô e ten medzinárodný gentleman! A keï uvidel svoj vykradnutý byt, okam ite sa ods ahoval z mrakodrapu do svojej starej chalupy, prièom e te predbe ne kameòmi porozbíjal okná v nenávidenom Krkavèom hniezde. Jeho obyvatelia, hnaní chladom, násilne vtrhli na ieste poschodie, kde sa nachádzali kurzy recitácie s nezvyèajne vo¾ným programom. Zo iakov-recitátorov sa stali chuligáni. Na tmavom schodisku sa rozmohli lúpe e. Osamelých Kolokolamèanov okrádali o ko uchy a galo e. Prepadli aj byt Originálovovcov, ktorý sa nachádzal na zabudnutom 22. poschodí s pokazenou kanalizáciou. Pre¾aknutý predseda pseudodru stva nasledoval príklad Nikitu Psova. Na domovej správe vyhlásil, e sa bojí býva tak vysoko a e mu preká a vlhkos z oblakov, èo sa preháòajú popod okná. V priebehu troch dní bol mrakodrap celkom prázdny. Kolokolamèania sa vrátili na svoje staré miesta. Nejaký èas tam e te zostala milícia, ale aj tá sa èoskoro ods ahovala. Postupne bolo v etko zariadenie mrakodrapu porozvláèané do chalúp. Z budovy zostala iba kostra. Èierne tvorce okien sa smutne dívali na hlboké lesy a jazerá kolokolamského okolia a guberniálne mesto sa u viac neodrá alo v oknách 25. poschodia. 17


VASISUALIJ LÔCHANKIN U dávno Kolokolamsk nevidel truhlára Vasisualija Lôchankina takého vzru eného. Keï prechádzal po Malej bývalej ulici, celý sa triasol, hoci za posledné dva dni nevypil ani kvapku. Vchádzal zaradom do v etkých domov a oznamoval spoluobèanom najnov iu správu: Koniec sveta. Potopa. Roztrhli sa nebesá. V hlavnom meste gubernie sedem dní a sedem nocí bez prestania leje. U sa utopili dvaja zodpovední pracovníci. Súdny deò prichádza. Len pozrite, kam a nás bo¾ evici doviedli! A Lôchankin tras¾avou rukou ukazoval na oblohu. Smerom k mestu sa zo v etkých strán blí ili fialové mraky. Horizont hrmel a vypú al krátke zlé blesky. Vnímavý obèan Pferd z domu èíslo 17 kreatívne rozvinul Lôchankinovu správu. Pod¾a Pferdom získaných informácií bola u Moskva zaplavená a v etky rieky sa vyliali z brehov, v èom on osobne videl trest Bo í. A keï ku skupinke obèanov, znepokojene h¾adiacich na nebesá, pribehla Sicília Petrovna v upane z oran ového flanelu a oznámila, e o potope sa u dávno vedelo a e jej o tom minulý tý deò hovoril jeden známy komunista z centra, v meste vypukla panika. Kolokolamèania milovali ivot a nikto z nich nechcel zomrie v rozkvete svojich síl. Zaèali sa sypa návrhy na záchranu mesta pred potopou: Mo no by sme sa mali pres ahova do iného mesta, povedal Nikita Psov, najmenej múdry zo v etkých obèanov. Lep ie by bolo strie¾a do neba z kanónov, povedal monsieur Originalov, a takýmto spôsobom rozohna mraky. No obidva tieto návrhy boli rezolútne zamietnuté. Prvý bol odmietnutý po brilantnom Lôchankinovom prejave, v ktorom dokázal, e celá krajina je zaplavená a e s ahova sa u absolútne niet kam. Druhý návrh nemohli realizova kvôli jednoduchej preká ke v Kolokolamsku nebolo delostrelectvo. A vtedy sa poh¾ady v etkých Kolokolamèanov s nádejou a tú bou upreli na kapitána Noema Archipovièa Chlipenka, ktorý stál bokom a samo¾úbo si vykrúcal svoje triumfálne 18


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
EB1104527 by Knižní­ klub - Issuu