Skip to main content

EB1104501

Page 1

Veºké dobrodruÏstvá malého

havkáãa


Venujem spomienke ška, ktorý ma naučil milovať na svojho otca Franti zvieratá a prírodu.


Veºké dobrodruÏstvá

havkáãa

malého


Text © Mária Vrkoslavová–·evãíková Photographs © Author’s archive, Perfekt’s archive, internet, ªubor âaãko, Marcel Jakúbek, Miroslav Saniga, Zuzana Vrábelová Slovak edition © Perfekt 2014

Veºké dobrodruÏstvá malého havkáãa Text: Mária Vrkoslavová–·evãíková Fotografie: archív autorky, archív vydavateºstva Perfekt, internet, ªubor âaãko, Marcel Jakúbek, Miroslav Saniga, Zuzana Vrábelová Jazyková redaktorka: Lucia Tulová Grafická úprava: Marián Hatvani Zalomenie: MONGER POINT, s. r. o., ·aºa Vydal Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava, ako svoju 693. publikáciu. Rok vydania 2014 Prvé vydanie Tlaã: Polygraf Print spol. s r. o., Pre‰ov Knihu si môÏete objednaÈ vo vydavateºstve PERFEKT, Karpatská 7, 811 05 Bratislava 1, fax: 02/524 99 788, e-mail: odbyt@perfekt.sk alebo kúpiÈ na rovnakej adrese v Kníhkupectve Vojtecha Zamarovského, alebo na www.perfekt.sk s 30 % zºavou. Elektronickú verziu tejto knihy si môÏete kúpiÈ na www.martinus.sk, www.dibuk.sk, www.datart.sk a www.prestigio.sk. ISBN 978-80-8046-687-9 www.perfekt.sk


Prázdniny s Mackom

Îiarivé ranné lúãe po‰teklili oãi malého spáãa. „Ach, e‰te nie, e‰te chvíºku!“ zamrmlal prosebne a vytiahol si perinu aÏ na hlavu. „Slnieãko je uÏ vysoko, vstávaj!“ ozvalo sa z kuchyne. AÏ v tej chvíli si uvedomil, Ïe sa zaãali prázdniny. Skonãil prvú triedu a na stole leÏalo jeho prvé vysvedãenie so sam˘mi jednotkami. Pehav˘, skoro osemroãn˘ chlapec s ohniv˘mi vlasmi, ktoré mu na hlave trãali ako drôtiky, odhodil perinu, vyskoãil z postele a utekal sa pozrieÈ na svoj nov˘ poklad. Prebehol cez kuchyÀu, kde mamiãka ‰trngala s riadom a pripravovala raÀajky. Ako vÏdy si pri práci pospevovala. „Martin, a dobré ráno si nezaÏeláme? UmyÈ, obliecÈ a sadnúÈ. RaÀajky sú na stole!“ zvolala, no Martina uÏ nebolo. Prebehol cez predsieÀ a utekal do izby na konci chodby, v ktorej mala svoje kráºovstvo babiãka. „Ahoj, babi! Aká bola jeho prvá noc v novom domove?“ „Dobré ráno,“ usmiala sa babiãka svojimi nezábudkov˘mi oãami a ukázala na mal˘ pele‰tek pri posteli. „Spal dobre, divoch mal˘. Ani nezaskuãal. Cítil, Ïe je v dobrej rodine, v bezpeãí, kde ho majú v‰etci radi,“ pokraãovala a zohla sa k pele‰teku,

5


z ktorého vybrala malú ãokoládovo hnedú guºôãku. Pohladkala malé ‰teniatko po hlave a s úsmevom ho podávala Martinovi. „Zober si ho opatrne na ruky. Odteraz si jeho pánom ty. Bude‰ sa o neho staraÈ, dávaÈ jesÈ, dbaÈ o to, aby mal v miske vÏdy ãerstvú vodu a budete chodiÈ na prechádzky. Odmení sa ti veºkou láskou. Bude tvojím priateºom. MaÈ psíka – to je záväzok na dlh˘ ãas. Psík nie je hraãka. Je to Ïiv˘ tvor, ktor˘ cíti bolesÈ, a preto mu nesmie‰ ubliÏovaÈ. Pozri, aké má krehké telíãko. Ani sa nenazdበa z malého ‰teniatka r˘chlo vyrastie krásny pes, ktor˘ bude vern˘m spoloãníkom pri tvojich hrách. Veì si si ho zaslúÏil! Cel˘ ‰kolsk˘ rok si sa usilovne uãil a pani uãiteºka Èa chválila za pekné ãítanie. A ja mám pre teba darãek,“ usmiala sa a ukázala na kniÏku s vyobrazen˘m koker‰panielom na obálke. „Z nej sa dozvie‰ v‰etko, ão potrebuje‰ vedieÈ o psíkovi a ãomu nebude‰ rozumieÈ, to ti ja s ockom a mamiãkou vysvetlíme.“ „Teraz pôjdeme na dvor a vyvenãíme ho. Aj tak˘ psíãek má svoje potreby, a tie sa v dome robiÈ nesmú. Tomu by sa, veru, mamiãka nepote‰ila. Hneì prv˘ deÀ a taká pohroma!“ Martin sa zamyslel nad nov˘mi povinnosÈami a vy‰iel so psíkom v náruãí na priedomie. Mal˘ psík len na to ãakal, na tráviãke sa uãupil a urobil, ão bolo treba. „Múdry psík,“ pochválil ho Martin a koneãne vo‰iel do kuchyne.

6


„Predstav si, mami...“ zaãal, ale mamiãka mu uÏ podávala chlebík s maslom, do ‰álky naliala jeho obºúbené kakao.

Tak sa Martin, Ïiak, ktor˘ so sam˘mi jednotkami ukonãil prvú triedu, stal ‰Èastn˘m majiteºom malého koker‰paniela. Cel˘ ‰kolsk˘ rok o Àom sníval, ãakal na neho a predstavoval si, ako sa spolu naháÀajú po lese. Rodiãom sºuboval, Ïe sa bude dobre uãiÈ, aÏ sa otecko s mamiãkou rozhodli odmeniÈ ho za dobré vysvedãenie psíkom. Nad svojím rozhodnutím dlho prem˘‰ºali, otecko napokon povedal rozhodné slovo. „Neboj sa, mamka. Martin je rozumn˘ chlapec. Veì vyrastá v horárni a máme tu rôzne domáce zvieratká, bude sa vedieÈ postaraÈ aj o psíãa.“ „Urãite bude maÈ radosÈ, ale nie je na psíka e‰te mal˘? Je to Ïiv˘ tvor,“ váhala chvíºku, ale naozaj len chvíºku mamka. Poznala Martina a vedela, Ïe keì nieão sºúbi, snaÏí sa to aj dodrÏaÈ. Veì sú chlapi, ako to s obºubou s ockom hovorievali. Po raÀajkách sa Martin zamyslel a zobral psíka na ruky: „Mami, má uÏ môj psík nejaké meno? KaÏd˘ má nejaké, aké meno má teda on?“ zvedavo sa obrátil k mamiãke. „To sme nechali s ockom na teba. Je to tvoj psík, ty mu dበaj meno. Malo by byÈ krátke, aby si ho ºahko zapamätal a na zavolanie pribehol.“ „Vie‰, páãia sa mi rôzne mená, ktoré by bolo to najlep‰ie? Chcem, aby bolo pekné a zároveÀ aby môjho psíka vystihovalo. Je hned˘ a guºat˘ ako mal˘ medvedík, ão keby sme ho pomenovali MACKO?“ „DôleÏité je, aby sa meno páãilo tebe. Keì ho bude‰ vyslovovaÈ

7


s láskou, urãite sa bude páãiÈ aj Mackovi,“ pouÏila mamiãka uÏ psíkovo meno a dodala: „Meno mu zapí‰eme do preukazu, keì pôjde‰ k zverolekárovi psíka zaãipovaÈ.“ „Poãuje‰, Macko? Pôjdeme k Andrejovi. Je to zvierací doktor a ockov i môj dobr˘ kamarát. Lieãi zvieratká u nás vo dvore, ale aj v zoologickej záhrade. Neboj sa, ãipovanie nebolí. Keby si sa niekde stratil, bude‰ maÈ v ãipe adresu, aj meno a ºudia, ktorí Èa nájdu, budú vedieÈ, Ïe patrí‰ sem, do na‰ej horárne,“ ãiãíkal Martin svojho psíka. „Ocko, poìme uÏ k Andrejkovi. Pochválim sa mu svojím Mackom a on ho r˘chlo zaãipuje. To bude pán doktor prekvapen˘, keì uvidí, akého krásneho ‰tvornohého kamaráta mám. Martin sa nevedel doãkaÈ prvej náv‰tevy u veterinára. âasto chodieval s ockom k Andrejovi do ambulancie a vÏdy potichu závidel deÈom, ktoré sedeli v ãakárni so svojím zvieratkom. A teraz tam pôjde prv˘krát aj on s vlastn˘m psíkom. S Mackom!

„Vitajte, Martinovia! Fíha, mበnového psíka,“ usmial sa Andrej na Martinka a poloÏil ‰teniatko na vy‰etrovací stôl. Skúsen˘mi pohybmi mu prehmatal bru‰ko, prezrel oãi, u‰i, popoãúval srdieãko a povedal: „Zdrav˘ ako buk. E‰te ho zaãipujem a bude v‰etko tak, ako má byÈ. Len sa o neho dobre staraj, aby s tebou preÏil dlh˘ a ‰Èastn˘ Ïivot. A akoÏe sa tvoj psík volá?“

8


„Macko, lebo je hned˘ a okrúhly – celkom ako mal˘ medvedík.“ „Vybral si mu pekné meno. Tak, Macko, podaj labku a uvidíme sa pri oãkovaní,“ lúãil sa so v‰etk˘mi tromi. „E‰te vám dám granuly, ktor˘mi ho budete do roka k⁄miÈ, aby bol siln˘ a zdrav˘,“ dodal Andrej a podával im farebné vrecko s granulami, na ktorom bol obrázok ‰teniatka. „Dúfam, Ïe k Andrejovi budeme chodievaÈ len na takéto príjemné náv‰tevy. Nechcem, aby bol Macko chor˘,“ s obavou v oãiach pozrel Martin na otca. „Neboj sa. Macko je zo zdravého chovu. Pri starostlivosti, aká mu patrí, bude zdrav˘ a preÏijete spolu vesel˘ Ïivot.“ Ocko chytil za ruku svojho syna a dvaja chlapi s mal˘m psíkom vykroãili k autu.


Veãer babiãka poloÏila pele‰tek k Martinovej posteli. „Odteraz bude Macko spávaÈ s tebou v tvojej izbe. Daj mu do pele‰teka nejakú hraãku, aby mu v noci nebolo smutno.“ Sotva zatvorila dvere, zobral Martin hnedé klbko a poloÏil ho vedºa seba do postele a prikryl perinou. „Neboj sa, Macko, nebude‰ spávaÈ tu – ale so mnou,“ povedal. Oãi mu zaklipkali a o chvíºku sa izbou oz˘valo pokojné d˘chanie.

„Tak poì, Macko! Pôjdeme sa poprechádzaÈ okolo horárne!“ zavolal ráno Martin na ‰teÀa a vybehol na dvor. Psíkovi nebolo treba príkaz opakovaÈ. Od prvého dÀa vedel, Ïe hoci jeho pánom je najmen‰í z ºudí, rozumel si s ním a nebol by ho vymenil za nikoho na svete. Tí dvaja sa na‰li. Od prvého dÀa boli nerozluãní: Martin a Macko. V‰etci vedeli, Ïe kde je Macko, tam niekde bude aj Martin, a kde sa hrá Martin, tam sa bude motkaÈ Macko. Psíãa sa prekoprclo dolu schodíkmi a ponáhºalo sa za pánom. Ktovie, aké nové cestiãky dnes objavia. Martin pre‰iel cez dvor, Macko rozohnal

10


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
EB1104501 by Knižní­ klub - Issuu