s.r.o. – SPRIEVODCA
bez chýb, pokút a penále Ing. Ján Mintál n s.r.o. – založenie a vznik n Právny aspekt spoločníka v s.r.o. n Konateľ s.r.o. n s.r.o. v podnikaní n Zdaňovanie príjmov plynúcich zo s.r.o. Vážení čitatelia! Cieľom odbornej publikácie je komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia. Publikácia je členená na 9 kapitol, v ktorých sa autor Ing. Ján Mintál cca v 300 stranách autorského textu podrobne venuje právam a povinnostiam spoločníkov ako aj konateľov spoločností po právnej stránke, ale aj z pohľadu účtovného, zdaňovania ich možných príjmov, odvodových povinností alebo z pohľadu cestovných náhrad. Z daňovo-účtovného aspektu je v publikácii riešená problematika rozdelenia zisku, resp. úhrady straty v spoločnosti s r.o.. Odborná tematická publikácia je obohatená o platnú judikatúru z oblasti právnej praxe spoločnosti s r.o. a z dôvodu komplexnosti je doplnená o vzory najčastejšie sa vyskytujúcich zmlúv a právnych podaní v „živote“ spoločnosti s r.o. a zákon o obchodnom registri. Viac informácií s problematikou s.r.o. ponúkame v ďalších odborných publikáciách: Obchodný zákonník s komentárom;
Vydavateľ Poradca, s.r.o. Pri Celulózke 40, 010 01 Žilina 041/565 2983 IČO: 36371271 www.poradca.sk s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
PORADCA
n Odvody z odmien a podielov na zisku n Zrušenie, likvidácia a zánik s.r.o. n Judikatúra s problematikou s.r.o. n Zákon o obchodnom registri
Občiansky zákonník s komentárom; Súdne spory po novele; Zákonník práce s komentárom; Daňové a mzdové zákony; Daňové a nedaňové výdavky 2020; 100 otázok • odpovedí – ZDP a DPH; DOM, bez chýb, pokút a penále; Daňové a účtovné zákony; Optimalizácia základu dane, bez chýb, pokút a penále; Podnikáme bezpečne a ekonomicky; Účtovné súvzťažnosti; Pracovnoprávny slovník; Povinnosti zamestnávateľa; Odvody poistného od 1. 1. 2020 alebo v stálych mesačníkoch vydavateľstva: Poradca; Dane, účtovníctvo a odvody bez chýb, pokút a penále; Práca a mzdy bez chýb, pokút a penále a 1000 riešení – príklady z praxe. Všetky potrebné informácie ponúkame na www.poradca.sk alebo prostredníctvom zákazníckeho centra. Verím, že nová odborná publikácia naplní vaše očakávania a svojou komplexnosťou osloví nielen podnikateľov, konateľov a spoločníkov s.r.o. ale aj širokú verejnosť. Jarmila Blaščíková odborná redaktorka
Zodpovedná redaktorka Jarmila Blaščíková redakcia@poradca.sk Doporučená cena: 10,50 eur Tlač apríl 2020
Objednávky 091 503 3300, 091 119 3135 041/565 2871, 2877, 2879 www.poradca.sk abos@poradca.sk ISBN 978-80-8162-146-8
1
ÚVOD Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z najrozšírenejších právnych foriem podnikateľskej aktivity, najmä v oblasti malého a stredného podnikania. V súčasnej dobe je spoločnosť s ručením obmedzeným upravená v § § 105 až 153 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Okrem toho platia pre túto spoločnosť, rovnako ako pre ostatné formy obchodných spoločností, ustanovenia § § 56 až 75a Obchodného zákonníka (všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach). Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zaraďuje medzi kapitálové spoločnosti, keďže základnou povinnosťou spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní spoločnosti, ale povinnosť vniesť určitý kapitál (peňažný alebo nepeňažný), pričom veritelia môžu uspokojiť svoju pohľadávku zásadne len z majetku spoločnosti a spoločníci sú postihnuteľní len v obmedzenom rozsahu. Podnikanie vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným je vhodné vzhľadom na určité osobné rysy najmä tam, kde počet spoločníkov má byť obmedzený a relatívne uzavretý. Výhoda spoločnosti s ručením obmedzeným oproti iným formám obchodných spoločností je v tom, že umožňuje spojiť výhody osobných spoločností (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť) so spoločnosťou čisto kapitálovou (akciová spoločnosť). Spoločnosť s ručením obmedzeným má spoločné s akciovou spoločnosťou to, že obidve povinne vytvárajú základné imanie. Spoločníci nie sú priamo zo zákona povinní k osobnej účasti na podnikaní, avšak u spoločnosti s ručením obmedzeným možno osobnú účasť na podnikaní dohodnúť 2
v spoločenskej zmluve. Je možné, že spoločníci vnesú iba vklady (zabezpečia kapitál) a vlastné podnikanie bude organizovať najatý manažment, alebo budú spoločníci okrem vkladov aj osobne angažovaní v obchodných záležitostiach spoločnosti alebo časť spoločníkov sa okrem vnesenia vkladu bude osobne podieľať aj na podnikaní a druhá časť vnesie iba vklady. Spoločné pre obidve spoločnosti je aj to, že majú zákonom neobmedzený predmet činnosti (osobné spoločnosti môžu byť založené len za účelom podnikania). Spoločnosť s ručením obmedzeným je tiež menej formalizovaná než akciová spoločnosť a kapitálové toky v nej sú prehľadnejšie. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť minimálne jedna osoba (tzv. jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným), alebo viacero osôb. Maximálny počet spoločníkov eseročky je 50. Minimálne základné imanie je 5 000 eur. Ak má eseročka viac ako jedného spoločníka, potom je minimálny vklad do spoločnosti 750 eur. Snažil som sa komplexne a prehľadne spracovať problematiku s.r.o. od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia. Venujem sa právam a povinnostiam spoločníkov ako aj konateľov spoločnosti po právnej stránke, ale aj z pohľadu účtovného, zdaňovania ich možných príjmov, odvodových povinností ale aj napr. z pohľadu cestovných náhrad. Z daňovo-účtovného aspektu je riešená aj problematika rozdelenia zisku resp. úhrady straty v spoločnosti s r. o. Publikácia obsahuje navyše aj platnú judikatúru z oblasti právnej praxe spoločnosti s ručením obmedzeným. autor s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
s.r.o. – ZALOŽENIE A VZNIK Spoločnosť s ručením obmedzeným je jednou z najrozšírenejších právnych foriem podnikateľskej aktivity, najmä v oblasti malého a stredného podnikania. V súčasnej dobe je spoločnosť s ručením obmedzeným upravená v § 105 až § 153 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Obchodný zákonník“).Okrem toho platia pre túto spoločnosť, rovnako ako pre ostatné formy obchodných spoločností, ustanovenia § § 56 až 75k Obchodného zákonníka (všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach). Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zaraďuje medzi kapitálové spoločnosti, keďže základnou povinnosťou spoločníkov nie je osobná účasť na podnikaní spoločnosti, ale povinnosť vniesť určitý kapitál (peňažný alebo nepeňažný), pričom veritelia môžu uspokojiť svoju pohľadávku zásadne len z majetku spoločnosti a spoločníci sú postihnuteľní len v obmedzenom rozsahu. Podnikanie vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným je vhodné vzhľadom na určité osobné rysy najmä tam, kde počet spoločníkov má byť obmedzený a relatívne uzavretý. Výhoda spoločnosti s ručením obmedzeným oproti iným formám obchodných spoločností je v tom, že umožňuje spojiť výhody osobných spoločností (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť) so spoločnosťou čisto kapitálovou (akciová spoločnosť). Spoločnosť s ručením obmedzeným má spoločné s akciovou spoločnosťou to, že obidve povinne vytvárajú základné imanie. Spoločníci nie s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
sú priamo zo zákona povinní k osobnej účasti na podnikaní, avšak u spoločnosti s ručením obmedzeným možno osobnú účasť na podnikaní dohodnúť v spoločenskej zmluve. Je možné, že spoločníci vnesú iba vklady (zabezpečia kapitál) a vlastné podnikanie bude organizovať najatý manažment, alebo budú spoločníci okrem vkladov aj osobne angažovaní v obchodných záležitostiach spoločnosti alebo časť spoločníkov sa okrem vnesenia vkladu bude osobne podieľať aj na podnikaní a druhá časť vnesie iba vklady. Spoločné pre obidve spoločnosti je aj to, že majú zákonom neobmedzený predmet činnosti (osobné spoločnosti môžu byť založené len za účelom podnikania). Spoločnosť s ručením obmedzeným je tiež menej formalizovaná než akciová spoločnosť a kapitálové toky v nej sú prehľadnejšie. Podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí vždy určitej konkrétnej osobe a nie je možné, aby znel na majiteľa, ako to môže byť pri akciách. U spoločnosti s ručením obmedzeným je ľahšie regulovateľný pohyb spoločníkov. Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným je teda osobne viacej spätý so spoločnosťou než akcionár s akciovou spoločnosťou. Určitou nevýhodou je však ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti, aj keď len v obmedzenom rozsahu, zatiaľ čo akcionári za záväzky akciovej spoločnosti neručia vôbec. Výhodou spoločnosti s ručením obmedzeným oproti osobným spoločnostiam je to, že u spoločnosti s ručením obmedzeným je viac obmedzené riziko podnikania. Na založenie verejnej 3
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE obchodnej spoločnosti nie je síce potrebný žiaden počiatočný kapitál, avšak spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím aj osobným majetkom. Majú teda podobné postavenie ako pri individuálnom podnikaní. Rozdiel je iba v tom, že u individuálneho podnikania priamo zodpovedajú za porušenie záväzkov (veritelia vymáhajú splnenie priamo od podnikateľa), zatiaľ čo vo verejnej obchodnej spoločnosti iba ručia. Veritelia musia teda najskôr písomne požiadať o splnenie záväzku spoločnosť a až potom môžu vyžadovať plnenie od spoločníkov ako ručiteľov spoločnosti. Ručenie je tu však neobmedzené. U spoločnosti s ručením obmedzeným je ručenie spoločníka obmedzené na čiastku nesplateného vkladu. Spoločník, ktorý svoj vklad splatil teda veriteľom spoločnosti neručí. Spoločník, ktorý ešte nesplatil vklad, veriteľom spoločnosti síce ručí tiež celým svojím majetkom, avšak maximálne do čiastky, ktorú ešte spoločnosti dlhuje na svojom vklade. Spoločník ručí aj príplatkovou povinnosťou (§ 121 Obchodného zákonníka) ustanovenou rozhodnutím valného zhromaždenia na základe úpravy v spoločenskej zmluve.
¢ Zakladateľom spoločnosti s r.o. môže byť akákoľvek FO alebo PO Nie je dôležité, či pôjde o osobu slovenskú alebo zahraničnú. Pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným majú totiž slovenské aj zahraničné osoby rovnaké práva a povinnosti. Na základe uvedeného možno tiež konštatovať, že zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť právnická osoba aj nepodnikateľského charakteru (napr. obec, občianske združenie, nadácia). To isté platí pre osoby fyzické, pretože 4
k tomu, aby založili spoločnosť s ručením obmedzeným, nemusia byť podnikateľmi. To vyplýva z § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločnosťou a spoločníkmi a medzi spoločníkmi navzájom, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti riadia vždy Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov (t.j. bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nie). Zakladateľom s.r.o. môže byť aj štát, aj keď o tom Obchodný zákonník výslovne nehovorí.
Založenie spoločnosti s r.o. Vo všeobecnosti v zmysle § 57 Obchodného zákonníka platí, že ak z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, zakladá sa spoločnosť spoločenskou zmluvou podpísanou všetkými zakladateľmi. Pravosť podpisov zakladateľov musí byť úradne overená. Spoločenskú zmluvu môže uzavrieť aj splnomocnenec vybavený na to plnomocenstvom. Plnomocenstvo s úradne overeným podpisom splnomocniteľa sa pripojí k spoločenskej zmluve. Nakoľko Obchodný zákonník pripúšťa, aby spoločnosť s ručením obmedzeným založil jediný zakladateľ, spoločenskú zmluvu nahrádza tzv. zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva alebo zakladateľská zmluva. Obchodný zákonník ustanovuje určité obmedzenia zakladateľov pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným. V súčasnosti je možné obmedzenie práva na zakladanie týchto spoločností s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
posudzovať v zmysle ustanovení § 105a a § 105b Obchodného zákonníka. a) Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Registrový súd má pred zápisom spoločnosti do registra kompetencie, ktoré sa týkajú uvedených zistení. Všetko musí byť spísané v písomnom vyhlásení zakladateľa spoločnosti. b) Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo Sociálna poisťovňa na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Ide o právny stav účinný do 30. septembra 2020. c) Počnúc 1. 10. 2020 platí, že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného zákona alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného zákona; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť ani osoba, ktorá je vedená ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Uvedenou s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
zmenou sa sleduje účinná realizácia ustanovenia § 61cods. 4písm. a) ab) zákona č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v praxi (ďalej len „Exekučný poriadok“).V rozsahu zmeny ustanovenia v časti pojednávajúcej o zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, k tejto bolo potrebné pristúpiť na základe výstupov z rozporového konania so Sociálnou poisťovňou, ktorej informačný systém v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie bude od 1. 10. 2020 rozhodným zdrojom informácii pre účely preverenia neexistencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je teda možné konštatovať, že nedochádza k zmene vecnej (zoznam dlžníkov rovnako ako „evidencia nedoplatkov“ uvádzajú výpočet subjektov porušujúcich tú istú zákonnú povinnosť), rozdiel spočíva v technickom riešení, ktoré by mal registrový súd v procese registrácie v obchodnom registri využívať pre účely preverenia splnenia ustanovenej zákonnej podmienky. Technické riešenie predpokladá využitie údajov poskytovaných prostredníctvom ISCSRU–Informačný systém Centrálneho systému referenčných údajov, ktorý z hľadiska frekvencie aktualizácií (na dennej báze) poskytuje prístup k údajom, pri použití ktorých sa znižuje riziko ich neaktuálnosti vo významnej miere a tým sa prispieva k efektívnejšiemu priebehu registrácie. 5
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE
¢ Spoločnosť s r.o. môže byť založená jedným alebo viacerými zakladateľmi Tým sa líši od osobných spoločností, kde sú potrební najmenej dvaja zakladatelia. Na rozdiel od akciovej spoločnosti môže byť jediným zakladateľom fyzická osoba aj právnická osoba (jediným zakladateľom akciovej spoločnosti môže byť len osoba právnická). Obchodný zákonník limituje maximálny počet spoločníkov, a teda aj zakladateľov spoločnosti s ručením obmedzeným. Horná hranica počtu spoločníkov je 50. Tento počet nemôže byť prekročený ani počas trvania spoločnosti. Pokiaľ by počet spoločníkov prekročil túto hranicu, bolo by potrebné, aby sa s.r.o. premenila na inú právnu formu obchodnej spoločnosti (na akciovú spoločnosť) alebo na družstvo. V opačnom prípade by takú spoločnosť mohol zrušiť súd podľa § 68 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka, pretože zanikli predpoklady vyžadované pre vznik spoločnosti (maximálny počet 50 spoločníkov). Každá osoba, ktorá je zakladateľom, sa môže nechať pri zakladaní spoločnosti zastúpiť na základe plnej moci. Vyplýva to z § 57 Obchodného zákonníka. Plná moc však musí byť písomná a musí v nej byť výslovne uvedené, že ide splnomocnenie na podpis spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným. Podpis splnomocniteľa na plnej moci musí byť úradne overený. V mene právnickej osoby môže plnú moc udeliť len jej štatutárny orgán a pokiaľ je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, treba priložiť aj výpis o zápise tejto osoby do obchodného registra. Do plnej moci je možné v záujme právnej istoty zahrnúť aj plný text spoločenskej zmluvy, ktorá má byť podpísaná, pokiaľ 6
chce mať splnomocniteľ istotu, že v jeho mene nebude podpísaná zmluva iná, ale nie je to podmienkou platnosti plnej moci. Podľa nášho názoru nemusí plná moc obsahovať celý text zmluvy, ktorá má byť podpísaná, ako to niekedy úrady vyžadujú. V akej podobe má byť zmluva podpísaná, je totiž vecou vnútorného vzťahu splnomocnenca a splnomocniteľa, pretože splnomocniteľ môže poveriť splnomocnenca aj na to, aby pristúpil na určité zmeny zmluvy alebo na to, aby ich sám navrhol. Pokiaľ by splnomocnenec prekročil nariadené pokyny, malo by to vplyv na jeho zodpovednosť voči splnomocniteľovi, ale nie na platnosť podpísanej zmluvy. Podobne je možné postupovať aj v prípade zakladania spoločnosti jednou osobou vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, pretože zákon túto možnosť nevylučuje. V záujme právnej istoty splnomocniteľa by mal byť celý obsah zakladateľskej listiny obsiahnutý v plnej moci. Ak zakladá spoločnosť jeden zakladateľ, je potrebné na založenie spoločnosti vyhotovenie zakladateľskej listiny, ak zakladá spoločnosť viac osôb, je spoločnosť založená podpísaním spoločenskej zmluvy. Založením spoločnosti sa konštituujú vzájomné vzťahy medzi zakladateľmi (budúcimi spoločníkmi), budúce vzťahy medzi spoločníkmi navzájom a vzťahy budúcich spoločníkov k spoločnosti. Založením však ešte nevzniká spoločnosť ako právnická osoba (ako samostatný subjekt práv a povinností). Spoločnosť ako právnická osoba vzniká až ku dňu zápisu do obchodného registra. Až do dňa, ku ktorému bude spoločnosť zapísaná v obchodnom registri, nemôže nadobúdať s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
práva a povinnosti, a preto z právnych úkonov, ktoré zakladatelia alebo konatelia v mene spoločnosti do toho času vykonajú, nie je zaviazaná spoločnosť, ale osobne tieto osoby konajúce za spoločnosť. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do 3 mesiacov od vzniku spoločnosti, platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku. Toto konanie v mene spoločnosti pred jej vznikom, ako aj prechod záväzkov na spoločnosť.
¢ Spoločnosť je založená okamihom, kedy je uzavretá spoločenská zmluva Za uzavretie spoločenskej zmluvy možno považovať deň, kedy je spoločenská zmluva podpísaná poslednou zmluvnou stranou. Na postup pri uzavieraní spoločenskej zmluvy sa použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzavieraní zmlúv obsiahnuté v § § 43a až 44 a príslušné ustanovenia § § 269 až 275 Obchodného zákonníka. Zmluva vznikne v okamihu, kedy sa strany dohodnú na celom obsahu zmluvy, nestačí dohoda o podstatných častiach zmluvy, ktoré sú upravené v § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka. Aby bolo možné takúto zmluvu označiť za spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, musí zmluva obsahovať časti uvedené v § 110 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by niektorú z týchto častí zmluva neobsahovala, spoločnosť s ručením obmedzeným nie je založená a registrový súd by bol na základe takej zmluvy povinný odmietnuť zápis spoločnosti do obchodného registra. Okrem podstatných častí, ktoré spoločenská zmluva o založení spoločnosti s ručením obmedzeným obsahovať musí, môže ktorýkoľvek zo zakladateľov požadovať, s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
aby zmluva obsahovala ešte ďalšie časti, ktoré zákon výslovne nepredpisuje a na ktorých sa môžu účastníci medzi sebou dohodnúť. Pokiaľ teda niektorý z účastníkov vyžaduje, aby zmluva obsahovala okrem podstatných častí ešte ďalšie časti, je zmluva uzavrená až dosiahnutím dohody o všetkých častiach zmluvy. Obchodný zákonník v § 269 ods. 3 umožňuje, aby bola určitá časť zmluvy nahradená dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku. Táto možnosť platí aj pri uzavieraní spoločenskej zmluvy. Nie je však možné dohodnúť, že chýbajúci obsah zmluvy určí iba jedna zo strán. Doplnenie zmluvy môže byť preto vyhradené neskoršej dohode strán alebo sa môžu dohodnúť na tom, že chýbajúci obsah zmluvy bude určený treťou osobou alebo súdom, príp. že sa takto bude postupovať, pokiaľ by sa strany nedohodli na chýbajúcom obsahu zmluvy. Vyhradenie určitých častí zmluvy budúcej dohode môže mať rôzne právne následky podľa toho, či ide o podstatnú časť alebo nepodstatnú časť zmluvy. Pokiaľ sa strany neskôr nedohodnú na chýbajúcich podstatných častiach, spoločenská zmluva nevznikne a spoločnosť nebude založená (pokiaľ sa strany nedohodli, že chýbajúci obsah zmluvy bude určený treťou osobou alebo súdom pre prípad, že sa samé nedohodnú na doplnení obsahu zmluvy). Pri určovaní chýbajúceho obsahu zmluvy postupuje tretia osoba alebo súd podľa § 290 a § 292 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Chýbajúca podstatná časť je potom doplnená rozhodnutím tretej osoby alebo súdu a až od toho okamihu je spoločenská zmluva uzavretá. Pokiaľ sa strany dohodnú 7
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE na tom, že neskôr bude dohodnutá určitá nepodstatná časť zmluvy, spoločenská zmluva vzniká, ale neskoršia dohoda sa považuje za podmienku platnosti celej zmluvy. Pokiaľ sa však strany pri podpise zmluvy dohodli na tom, že dosiahnutie dodatočnej dohody o nepodstatnej časti nemá mať vplyv na platnosť zmluvy, bude zmluva platiť aj bez dosiahnutia dohody o tejto časti zmluvy, teda v pôvodnom znení. To však musí byť v zmluve výslovne zakotvené, inak platí, že neskoršia dohoda je podmienkou platnosti celej zmluvy. Aj pri chýbajúcich nepodstatných náležitostiach sa však strany môžu dohodnúť, že chýbajúci obsah zmluvy, pokiaľ sa samé nedohodnú, bude nahradený rozhodnutím súdu alebo tretej osoby. Spoločenská zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Pravosť podpisov musí byť úradne overená. To isté platí o doplnení zmluvy treťou osobou. Právny úkon smerujúci k založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným môže sama vykonať len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony. Zakladateľom by však mohol byť aj neplnoletý alebo osoba, ktorej spôsobilosť bola obmedzená súdom alebo ktorá bola spôsobilosti na právne úkony zbavená. Zakladateľský právny úkon by však za takéto osoby mohol vykonať len ich zákonný zástupca (rodičia, súdom určený opatrovník). Pretože však nejde o bežnú záležitosť, bolo by k takému narábaniu s majetkom potrebné schválenie súdu podľa § 28 Občianskeho zákonníka. V mene právnickej osoby je oprávnený zakladateľský úkon vykonať jej štatutárny orgán. Ten však môže byť vnútornými predpismi zaviazaný vyžiadať si súhlas iného orgánu právnickej osoby alebo zakladateľa. Pokiaľ by štatutárny 8
orgán konal bez takéhoto povolenia, bolo by založenie spoločnosti platné, avšak ten, kto takto konal, by niesol zodpovednosť voči právnickej osobe, ktorej je štatutárnym orgánom.
¢ Podstatné časti spoločenskej zmluvy sú vymedzené v § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide o tieto náležitosti: a) Obchodné meno spoločnosti Obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným je názov, pod ktorým vykonáva spoločnosť právne úkony. Obchodné meno musí byť vymedzené v spoločenskej zmluve a zapisuje sa do obchodného registra. Výber a zostavenie obchodného mena je plne v kompetencii zakladateľov spoločnosti, ktorí sú však v tomto prípade obmedzení ustanoveniami Obchodného zákonníka o obchodnom mene (§ 8 až 12 a § 107 Obchodného zákonníka). Obchodné meno spoločnosti s ručením obmedzeným musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“ alebo skratku „spol. s r. o.“ alebo „s. r. o.“. Zákonom uvedené druhy označenia právno-organizačnej formy obchodného mena majú kogentnú povahu. Povinné označenie právno-organizačnej formy obchodnej spoločnosti neslúži ako rozlišovací prvok, ale je súčasťou obchodného mena. b) Sídlo spoločnosti Sídlom spoločnosti sa rozumie adresa, ktorá bude ako jej sídlo uvedená v obchodnom registri. Určenie tejto adresy je vecou zakladateľov a nie je k nemu potrebný súhlas žiadneho štátneho orgánu. c) Spoločníci Obchodný zákonník vyžaduje, aby v spoločenskej zmluve boli presne s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
identifikovaní jej zakladatelia – budúci spoločníci. Ak ide o zakladateľa – právnickú osobu, musí byť v zmysle § 110 ods. 1 písm. b) uvedené v spoločenskej zmluve jej obchodné meno a sídlo, a ak ide o zakladateľov – fyzické osoby, musí byť uvedené ich meno, priezvisko a bydlisko – t.j. adresu trvalého pobytu evidovanú v centrálnej evidencii pobytu obyvateľstva. Pri právnických osobách je vhodné uvádzať aj identifikčné číslo (IČO) a pri fyzických osobách rodné číslo, keďže ide o údaje zapisujúce sa do obchodného registra. d) Predmet podnikania (činnosti) Stanovenie predmetu činnosti spoločnosti je plne vecou slobodnej vôle zakladateľov spoločnosti. Je však potrebné zvážiť, či zakladatelia vedia splniť podmienky pre vykonávanie určitej činnosti, pretože Obchodný zákonník vyžaduje, aby k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra bol priložený doklad preukazujúci živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie. Predmetom činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť akákoľvek podnikateľská aj nepodnikateľská činnosť, pokiaľ nie je zákonom zakázaná. Predmetom činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť činnosť, ktorá je vyhradená štátu alebo len určitej právnickej osobe. Predmetom činnosti spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť ani poisťovníctvo v zmysle § 6 ods.2 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v z.n.p. a banková činnosť v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v z. n.p.. Ustanovenie § 56 ods.4 Obchodného zákonníka umožňuje, aby predmetom činnosti spoločnosti bola aj činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
vykonávať iba fyzické osoby (napr. advokáti, komerční právnici, lekári) – t.j. povolania, ktoré sú v § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona vylúčené spomedzi živností. Takúto činnosť môže s.r.o. vykonávať, len ak preukáže, že uvedená činnosť bude vykonávaná pomocou týchto osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Aj počas existencie spoločnosti musí byť neustále dodržaná táto podmienka vyplývajúca z § 56 ods. 4 Obchodného zákonníka, inak môže súd rozhodnúť o zrušení spoločnosti a jej likvidácii. V spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že spoločnosť bude pri svojom vzniku vykonávať predmet podnikania v užšom rozsahu, než je uvedený v príslušnej časti spoločenskej zmluvy. V takomto prípade sa registrovému súdu predkladá podnikateľské oprávnenie len na zúžený predmet podnikania, ktoré sa navrhuje pri prvozápise zapísať do obchodného registra. e) Výška základného imania spoločnosti Základné imanie sa v s.r.o. vytvára povinne a je tvorené súhrnom vkladov spoločníkov. Určenie výšky základného imania je vecou dohody spoločníkov v spoločenskej zmluve, avšak jeho minimálna hodnota musí byť v súlade s § 108 ods. 1 Obchodného zákonníka 5 000 eur a pod túto čiastku nesmie klesnúť po celú dobu trvania spoločnosti, pretože inak by mohol spoločnosť súd zrušiť a rozhodnúť o jej likvidácii. Keďže základné imanie je tvorené vkladmi spoločníkov, musí sa vždy súčet hodnoty peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov rovnať hodnote základného imania spoločnosti. 9
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE Prostriedky, ktoré tvoria základné imanie sa používajú na podnikateľskú činnosť a sú súčasťou majetku spoločnosti. Základné imanie pri vzniku spoločnosti je totožné s majetkom spoločnosti a v tomto momente vyjadruje mieru istoty veriteľov, že ich pohľadávky sú týmto majetkom kryté. Neskôr má základné imanie význam skôr účtovný a slúži hlavne na porovnávanie hospodárskeho vývoja spoločnosti. Ak spoločnosť dosahuje zisk, je základné imanie nižšie ako čisté obchodné imanie (rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami spoločnosti). Pri strate môže dôjsť k situácii, že poklesne čisté obchodné imanie (vlastné imanie) pod hodnotu základného imania zapísanú v obchodnom registri. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na platné znenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, v ktorom § 11 ods. 2 stanovuje povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení (záporné vlastné imanie). Aj z hľadiska zodpovednosti spoločnosti je dôležitejší jej obchodný majetok (súhrn všetkých majetkových hodnôt – aktív), pretože spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, nielen základným imaním. Znamená to napríklad, že v rámci konkurzu je postihnuteľný celý majetok spoločnosti. f) Vklady spoločníkov Obchodný zákonník ukladá, aby spoločenská zmluva povinne obsahovala výšku vkladu každého spoločníka, ako aj výšku splatených vkladov pri založení 10
spoločnosti, spôsob a lehotu splácania vkladu. Vkladom spoločníka sa rozumie súhrn peňažných prostriedkov (tzv. peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (tzv. nepeňažný vklad). Podľa § 109 Obchodného zákonníka hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur, pričom na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa pre jednotlivých spoločníkov môže určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Peňažným, resp. nepeňažným vkladom sa spoločník podieľa na výsledku podnikania spoločnosti. Zákon definuje, čo sa rozumie pod pojmom „nepeňažné vklady“ a tiež bližšie špecifikuje situáciu, keď sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažné vklady. V takomto prípade je potrebné v spoločenskej zmluve (príp. v zakladateľskej listine) uviesť predmet nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa tento vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. Z § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že predmetom nepeňažného vkladu môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Nepeňažnými vkladmi teda vo všeobecnosti môžu byť vklady hmotné (veci hnuteľné a nehnuteľné), nehmotné (pohľadávky, know-how, licencie, autorské práva, ochranné známky, značka, obchodné meno), či dokonca súbor hmotných a nehmotných zložiek podnikania (podnik). Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Zákon upresňuje situáciu, keď je predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti podnik (resp. časť podniku) a pohľadávka. Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku (§ § 476 až 488 Obchodného zákonníka). Ak vklad alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky (nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti), použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky (§ § 524 až 530 Občianskeho zákonníka). Zároveň spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty jeho vkladu (do výšky jej ocenenia znaleckým posudkom). Ustanovenie § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
teda stanovuje osobitnú zodpovednosť postupcu (spoločníka, zakladateľa) zo zákona voči postupníkovi (spoločnosti) za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky oproti zodpovednosti postupcu podľa § 527 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je povinná vykonať všetky úkony potrebné k vymáhaniu splatnej pohľadávky. Zákon bez ohľadu na predmet vkladu používa pri plnení vkladovej povinnosti pojem „splatenie vkladu“. Pred podaním návrhu na zápis s.r.o. do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 2 500 eur. Ak spoločnosť založil iba jeden zakladateľ, môže sa zapísať spoločnosť do obchodného registra iba vtedy, keď je v plnej výške splatené základné imanie (t.j. keď sú splatené všetky peňažné a nepeňažné vklady). Z § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka tiež vyplýva, že pri splácaní nepeňažného vkladu je ustanovená povinnosť jeho úplného splatenia ešte pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote stanovenej zákonom, príp. určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr do 5 rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka. Spoločník, ktorý v spomínanej lehote nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 11
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Ak je spoločník v omeškaní s platením vkladu, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 mesiace. Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť. Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len „správca vkladu“). Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti. Ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku, ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie opatrené osvedčením o pravosti jeho podpisu pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním 12
tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Po vzniku spoločnosti je osoba spravujúca vklady povinná odovzdať ich bez zbytočného odkladu spoločnosti. Ak spoločnosť nevznikne, je povinná ich vrátiť. Za splnenie tejto povinnosti ručia ostatní zakladatelia spoločne a nerozdielne. Osoba spravujúca vklady je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. g) Konatelia spoločnosti Konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a zapisuje sa do obchodného registra. Konateľ môže byť buď jeden, príp. ich môže byť aj viac. Prví konatelia sú ustanovení spoločenskou zmluvou, neskôr menuje a odvoláva konateľov valné zhromaždenie. Konateľom s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
nemusí byť spoločník. V spoločenskej zmluve je potrebné uviesť meno, bydlisko, rodné číslo prvého konateľa, resp. konateľov (v prípade zahraničnej fyzickej osoby sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené) a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti (samostatne alebo spoločne). Prípadné obmedzenia konateľov stanovené spoločenskou zmluvou či valným zhromaždením nemajú účinky voči tretím osobám. Porušenie obmedzenia konateľského oprávnenia zakladá iba zodpovednosť konateľa, ale spoločnosť takéto konanie zaväzuje. Konateľom s. r. o. môže byť len fyzická osoba. Do 31. januára 2004 v zmysle § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka platilo, že konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin súvisiaci s podnikaním. Osoba odsúdená za taký trestný čin sa mohla stať konateľom najskôr po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, pričom do tejto lehoty sa nezapočítaval čas výkonu trestu. Priamo Obchodný zákonník v súčasnosti uvedené podmienky nestanovuje, to však neznamená, že ich nie je treba dodržať. Predpoklady na výkon funkcie konateľa, rovnako aj jeho bezúhonnosť, sa skúmajú podľa predpisov pri získavaní oprávnenia na podnikanie. Najčastejším oprávnením, na základe ktorého sa vykonáva podnikateľská činnosť, je živnostenské oprávnenie. V zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) sú všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti, ktoré musí spĺňať konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným – dosiahnutie veku 18 rokov, s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa na neho nehľadí, ako by nebol odsúdený. Podľa trestného zákona v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Záverom možno uviesť, že v prípade osvedčenia sa v skúšobnej dobe sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, takže podmienka bezúhonnosti podľa živnostenského zákona je splnená. Následne si treba uvedomiť, že na základe § 6 ods. 3 živnostenského zákona musí u slovenskej právnickej osoby uvedené všeobecné podmienky spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom – tj v podmienkach podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ resp. viacero konateľov. V dôsledku novely Obchodného zákonníka účinnej od 1. 10. 2020 navyše konateľom spoločnosti môže byť len taká fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Pre konateľov spoločnosti platí zákaz konkurencie v zmysle ustanovení § 136 a § 65 Obchodného zákonníka. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa riadi ustanoveniami o mandátnej zmluve, vrátane jeho zodpovednosti. To platí, ak nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie v zmysle § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka. 13
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE h) Členovia dozornej rady Dozorná rada nie je povinným orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Zriaďuje sa len vtedy, pokiaľ sa na tom spoločníci dohodnú v spoločenskej zmluve. V takomto prípade však musí spoločenská zmluva obsahovať aj mená, bydliská a rodné čísla prvých členov dozornej rady. V prípade zahraničnej fyzickej osoby sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. i) Správca vkladov Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti (t.j. pred zápisom do obchodného registra) spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve – tzv. správca vkladu. Správcom vkladu môže byť aj banka, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Banka býva správcom vkladu prevažne v prípadoch, keď ide o peňažné vklady, aj keď vzhľadom na zmluvný typ vymedzený v § 700 a nasl. Obchodného zákonníka o bankovom uložení veci, je banka ako správca vkladov využiteľná aj pri nepeňažných vkladoch. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na zásadný rozdiel medzi stavom, keď je banka správcom vkladu na základe svojho slobodného rozhodnutia, čím preberá na seba povinnosti vyplývajúce pre takúto osobu z platnej právnej úpravy, a stavom, kedy správca vkladov – zakladateľ uložil obdržané prostriedky v banke na svoj účet. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, príp. aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Správca vkladu je povinný po vzniku spoločnosti odovzdať predmety vkladov bez zbytočného odkladu spoločnosti. 14
Vlastnícke práva k nehnuteľnosti spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu štatutárneho orgánu spoločnosti podaného do 15 dní od vzniku spoločnosti, ku ktorému sa pripája písomné vyhlásenie vkladataľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Obdobne je to aj pri iných predmetoch nepeňažného vkladu, ktorých oprávnené užívanie sa viaže na zápis do evidencie podľa osobitného zákona (napr. do registra ochranných známok vedeného Úradom priemyselného vlastníctva). Správca vkladu je povinný vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi (prikladá sa k návrhu na zápis do obchodného registra). Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než ktorá je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo. Ak by spoločnosť nevznikla, je správca vkladu povinný ich vrátiť spoločníkom. j) Spôsob tvorby rezervného fondu Spoločnosť s ručením obmedzeným vytvára rezervný fond povinne zo zisku bežného účtovného obdobia vykázaného v schválenej riadnej účtovnej závierke. Rezervný fond možno vytvoriť už pri vzniku spoločnosti alebo pri zvyšovaní základného imania príplatkami spoločníkov nad výšku vkladov. V zmysle § 124 ods. 1 Obchodného zákonníka s.r.o. vytvára s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
rezervný fond v čase a vo výške určenej spoločenskou zmluvou. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom po prvý raz zisk vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Práve z tohto dôvodu ustanovenie § 110 ods. 1 písm. h) Obchodného zákonníka obsahuje ako podstatnú časť spoločenskej zmluvy uvedenie výšky rezervného fondu, ak ho spoločnosť vytvára pri svojom vzniku, výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať a spôsob dopĺňania. Rezervný fond nemusí byť viazaný na účte v banke. O použití prostriedkov rezervného fondu rozhodujú v súlade s § 67 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia. Doplnenie rezervného fondu zo zisku má prednosť pred podielom spoločníkov zo zisku spoločnosti. Preto je možné spoločníkom určiť podiel na zisku až po doplnení rezervného fondu. Doplnenie fondu je nutné vykonať v rozsahu uvedenom v spoločenskej zmluve alebo stanovách. Nie je možné doplniť fond len tou časťou zisku, ktorá je ako minimum stanovená zákonom, pokiaľ zmluva alebo stanovy určujú prídel vyšší, pretože povinným prídelom je v takomto prípade prídel uvedený v zmluve alebo v stanovách. k) Ostatné podstatné náležitosti spoločenskej zmluvy V súlade s ustanovením § 110 ods. 1 Obchodného zákonníka sú podstatnými náležitosťami spoločenskej zmluvy aj: s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
– výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť [§ 110 ods. 1 písm. i)], – predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti [§ 110 ods. 1 písm. j)], – ďalšie údaje, ak tak ustanovuje zákon [§ 110 ods. 1 písm. k)].
¢ Nepodstatné časti spoločenskej zmluvy Pokiaľ bude spoločníkom vyhovovať dispozitívna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemusí spoločenská zmluva obsahovať žiadne ďalšie dojednania. Priamo z ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že v spoločenskej zmluve je možné odlišne upraviť: – výšku úrokov z omeškania pri omeškaní so splácaním vkladu (v súlade s § 113 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže určiť inú výšku úroku z omeškania, než zákonom stanovených 20 % z nesplatenej sumy peňažného vkladu – v prípade, že spoločník v zákonom stanovenej 5-ročnej lehote od vzniku spoločnosti nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu), – prevoditeľnosť obchodného podielu (v súlade s § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže zakázať možnosť prevodu obchodného podielu spoločníka na iného spoločníka; spoločenská zmluva môže pripustiť, aby spoločník mal možnosť previesť svoj obchodný podiel aj na inú osobu, pričom zmluva zároveň môže určiť, že na takýto prevod je 15
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE
–
–
–
–
–
– 16
potrebný súhlas valného zhromaždenia), prechod obchodného podielu (v súlade s § 116 môže spoločenská zmluva vylúčiť možnosť prechodu obchodného podielu na právneho nástupcu spoločníka – zaniknutej právnickej osoby; spoločenská zmluva môže tiež vylúčiť dedenie obchodného podielu, ale len vtedy, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom), možnosť rozdeleniaobchodného podielu (v súlade s § 117 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže vylúčiť možnosť rozdelenia obchodného podielu pri jeho prevode alebo prechode), príplatkovú povinnosť (v súlade s § 121 ods.1 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie má právo uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky vkladov), konkretizáciu výkonu práva spoločníkov týkajúceho sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti (v súlade s § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva určí rozsah a spôsob vykonávania práv spoločníkov pri riadiacej a kontrolnej činnosti), spôsob delenia zisku medzi spoločníkov (v súlade s § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže stanoviť, že nárok spoločníkov na podiel na zisku nebude zodpovedať hodnote ich splatených vkladov, ale bude stanovený v inom pomere), podrobnejšie vymedzenie pôsobnosti valného zhromaždenia (v súlade
s § 125 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže zveriť do pôsobnosti valného zhromaždenia aj iné otázky, než tie, ktoré sú vymedzené zákonom), – spôsob hlasovania na valnom zhromaždení (v súlade s § 127 ods. 1 spoločenská zmluva môže stanoviť iný počet hlasov k zabezpečeniu uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia, než je stanovené zákonom; spoločenská zmluva môže stanoviť iný počet hlasov každého spoločníka, než zákonom stanovený pomer hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti; spoločenská zmluva môže stanoviť vyšší počet hlasov pre rozhodovanie valného zhromaždenia, než zákonom stanovenú prostú väčšinu hlasov prítomných spoločníkov; spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie rozhodnutí podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i), než zákonom vyžadovaný súhlas aspoň 2/3-novej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov), – lehoty a spôsob zvolávania valného zhromaždenia (v súlade s § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže stanoviť kratšiu lehotu pre zvolávanie valného zhromaždenia konateľmi, než zákonom stanovenú lehotu najmenej raz za rok; v súlade s § 129 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže upraviť lehotu pre oznámenie termínu a programu valného zhromaždenia spoločníkom ako dlhšiu, než zákonom stanovených najmenej 15 dní predo dňom jeho konania; spoločenská zmluva môže tiež určiť iný spôsob zvolávania valného zhromaždenia, než zákonom stanoveným zvolávaním písomnou pozvánkou), s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Založenie spoločnosti s r.o.
– právo rozhodovania mimo valného zhromaždenia (v súlade s § 130 spoločenská zmluva môže určiť, že návrh uznesenia na vyjadrenie pri rozhodovaní mimo valného zhromaždenia má právo predložiť aj spoločník s výškou vkladu zodpovedajúcej menšej výške ako 10 % základného imania), – podrobnejšie vymedzenie pôsobnosti konateľov (v súlade s § 133 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže určiť, že konatelia sú oprávnení konať viacerí spoločne, príp. iným spôsobom; spoločenská zmluva tiež môže obmedziť konateľské oprávnenia; v súlade s § 134 môže spoločenská zmluva určiť vyšší počet hlasov na rozhodnutia o obchodnom vedení spoločnosti patriacom do pôsobnosti konateľov, než zákonom požadovaný súhlas väčšiny konateľov), – rozsah zákazu konkurencie (v súlade s § 136 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže ustanoviť aj ďalšie obmedzenia činnosti konateľov, než ktoré sú uvedené v zákone; spoločenská zmluva môže tiež určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov), – zriadenie dozornej rady (v súlade s § 137 Obchodného zákonníka v ustanoveniach spoločenskej zmluvy je možné zriadiť dozornú radu), – predkupné právo na nové vklady (v súlade s § 143 spoločenská zmluva môže určiť inú možnosť a spôsob prevzatia záväzku na nové vklady, než zákonom stanovené prednostné právo doterajších spoločníkov v pomere podľa veľkosti ich podielu), – spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu (v súlade s § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka v spoločenskej zmluve je s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
–
–
–
–
možné stanoviť aj iný spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu, než zákonom stanoveným pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov), dôvody zrušenia spoločnosti (v súlade s § 151 písm. b) Obchodného zákonníka v spoločenskej zmluve je možné uviesť aj iné dôvody zrušenia spoločnosti okrem prípadov uvedených v § 68 Obchodného zákonníka; v súlade s § 152 spoločenská zmluva môže stanoviť dôvody a podmienky zrušenia spoločnosti súdom na návrh konateľov), schvaľovanie zmlúv o splynutí, resp. o zlúčení spoločnosti (v súlade s § 152a ods. 2 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže stanoviť vyšší počet hlasov pre rozhodovanie valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení spoločnosti, než zákonom stanovenú 2/3-novú väčšinu hlasov všetkých spoločníkov), spôsob výpočtu podielu na likvidačnom zostatku (v súlade s § 153 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločenská zmluva môže určiť iný výpočet podielu na likvidačnom zostatku pri zrušení spoločnosti s likvidáciou, než zákonom stanovený výpočet pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným vkladom všetkých spoločníkov), ďalšie práva a povinnosti, ktoré zákon neupravuje ani dispozitívne (napr. úročenie vkladov spoločníkov, povinnosť k osobnej účasti na podnikaní, práva a povinnosti správcu vkladov, lehotu, do ktorej je povinný správca vkladov odovzdať spravovaný vklad spoločnosti, úrok z omeškania, resp. zmluvná pokuta z titulu 17
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE nesplnenia povinnosti odovzdať spravované vklady spoločnosti, doba trvania spoločnosti a pod.). Spoločenská zmluva môže tiež určiť, že spoločnosť vydá stanovy, ktoré podrobnejšie upravia vnútornú organizáciu spoločnosti a niektoré záležitosti obsiahnuté v spoločenskej zmluve.
¢ Zakladateľská listina Ak zakladá spoločnosť iba jeden zakladateľ (fyzická alebo právnická osoba), nahrádza spoločenskú zmluvu zakladateľská listina. Zakladateľská listina musí obsahovať rovnaké podstatné časti ako spoločenská zmluva, pričom môže obsahovať aj časti nepodstatné. Zakladateľská listina je svojou povahou jednostranným právnym úkonom. Ak zakladá spoločnosť jeden zakladateľ a je tiež súčasne osobou spravujúcou vklady pred zápisom spoločnosti do obchodného registra, je povinný splatiť celý vklad a tým aj celé základné imanie ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Zakladateľ – fyzická osoba môže (ale nemusí) byť súčasne aj konateľom spoločnosti.
Vznik spoločnosti Spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká až ku dňu svojho zápisu do obchodného registra. V dobe od založenia do vzniku spoločnosti musia však zakladatelia splniť určité povinnosti, a preto Obchodný zákonník reguluje aj právne postavenie zakladateľov a štatutárnych orgánov v dobe od založenia do vzniku spoločnosti. Pretože spoločnosť ako právny subjekt do dňa zápisu v obchodnom registri neexistuje, nemôžu vznikať záväzky jej, ale zo záväzkov, ktoré prevzali 18
za spoločnosť, sú spoločne a nerozdielne zaviazané všetky osoby konajúce v mene spoločnosti. Ak spoločníci konanie v mene spoločnosti schvália do 3 mesiacov od vzniku spoločnosti platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku. Spoločnosť nesmie prevziať iné záväzky než tie, ktoré súvisia so vznikom spoločnosti a z ktorých sú zaviazaní zakladatelia alebo štatutárne orgány, okrem tých záväzkov, ktoré prevzala s odkladacou podmienkou účinnosti právneho úkonu, ktorou je dodatočné schválenie spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti. Osoby, ktoré prevzali v mene spoločnosti iné záväzky, zodpovedajú za spôsobenú škodu a sú zaviazané z týchto úkonov osobne. Aby sa zabezpečila prehľadnosť a transparentnosť konania týchto osôb, sú zakladatelia a konatelia vo vlastnom záujme povinní vyhotoviť zoznam právnych úkonov, ktoré podliehajú schvaľovaciemu procesu zo strany spoločnosti. Ak spôsobili porušením tejto povinnosti škodu, zodpovedajú za ňu veriteľom spoločne a nerozdielne. Konatelia sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť účastníkom záväzkových vzťahov schválenie právnych úkonov, ktoré boli vykonané pred vznikom spoločnosti. Jednou z najdôležitejších úloh, ktoré musia osoby konajúce v mene spoločnosti pred jej vznikom zabezpečiť, je získanie živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia (pokiaľ nejde o oblasť, v ktorej je možné podnikať aj bez osobitného oprávnenia), pretože inak registrový súd nezapíše spoločnosť do obchodného registra. s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Vznik spoločnosti s r.o.
Podmienky pre získanie podnikateľských oprávnení, ktoré nie sú živnosťou, ustanovujú osobitné zákony. Na žiadosť zakladateľov príp. konateľov vydá živnostenský úrad živnostenský list na obchodné meno spoločnosti, ak je preukázané, že s.r.o. bola založená (tzn. je potrebné predložiť spoločenskú zmluvu, resp. zakladateľskú listinu). V ohlásení živnosti remeselnejalebo viazanej musí byť uvedená aj osoba zodpovedného zástupcu, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Táto osoba nemusí byť z okruhu spoločníkov alebo konateľov. Zodpovedný zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnom pomere k podnikateľovi; to však v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným neplatí ak je ním jej spoločník. Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné i osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, musí mať bydlisko na území SR, prípadne povolenie na pobyt na účely podnikania alebo povolenie na trvalý pobyt na území SR. Zodpovedným zástupcom spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť člen dozornej rady, prípadne iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby. Zodpovedným zástupcom fyzickej osoby ani právnickej osoby nemôže byť osoba, ktorej bolo zrušené živnostenské oprávnenie podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo ods. 2 písm. a) živnostenského zákona, a to počas troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia. Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá hodlá prevádzkovať živnosť, je povinná to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa jej sídla. s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Spoločnosť s ručením obmedzeným v zmysle § 45 ods. 3 živnostenského zákona v ohlásení uvedie: a) svoje obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, spôsob, akým budú za spoločnosť konať, b) identifikačné číslo, c) predmet podnikania, d) adresy prevádzkarní, ak sú zriadené, e) dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú, f) osobné údaje a rodné číslo osoby ustanovenej za zodpovedného zástupcu. Ak spoločnosť s ručením obmedzeným uvádza v ohlásení viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný. Zakladatelia spoločnosti uvedú údaje podľa písm. a) až e) a pripoja doklad o tom, že spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená (spoločenská zmluva). Spoločnosť uvedie zároveň s ohlásením živnosti tiež údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ktorými sú miesto a okres narodenia, meno a priezvisko alebo pôvodné priezvisko osôb, na ktoré sa podľa živnostenského zákona vzťahuje podmienka bezúhonnosti. Právnická osoba, ktorá nie je registrovaná u správcu dane, ktorým je daňový úrad, zároveň s ohlásením živnosti môže uviesť aj údaje na splnenie registračnej povinnosti a oznamovacej povinnosti vyžadované podľa daňových predpisov. Spoločnosť môže zároveň s ohlásením živnosti uviesť aj údaje a predložiť doklady vyžadované podľa zákona o obchodnom 19
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE registri pre návrh na zápis údajov do obchodného registra. Spoločnosť s ručením obmedzeným ďalej: a) preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu alebo preukáže spôsobilosť podľa § 11 ods. 12 živnostenského zákona, b) pripojí vyhlásenie zodpovedného zástupcu o skutočnostiach podľa § 11 ods. 4 živnostenského zákonaa o tom, že nemá súdom alebo správnym orgánom uložený zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, c) pripojí súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie, d) pripojí vyhlásenie o skutočnostiach podľa § 5 ods. 2, § 8 ods. 1, 2 a 5živnostenského zákona, e) pripojí výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky a na ktoré sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti podľa živnostenského zákona. Živnostenské oprávnenie na základe vydaného živnostenského listu vzniká spoločnosti až dňom, ku ktorému bude spoločnosť zapísaná do obchodného registra. Zakladatelia na základe týchto listín podnikať nemôžu. Po splnení stanovených podmienok (založenie spoločnosti uzavretím spoločenskej zmluvy, získanie podnikateľského oprávnenia, splatenie zákonom stanovenej hodnoty vkladov a pod.) môže byť podaný na registrovom súde návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Pravosť ich 20
podpisu musí byť úradne overená. Návrh na zápis môže podať aj splnomocnenec s vystaveným splnomocnením na tento úkon s úradne overeným podpisom splnomocniteľa. Podľa § 62 ods. 1 Obchodného zákonníka návrh na zápis do obchodného registra musia konatelia podať do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia živnostenského listu alebo iného dokladu podnikateľského oprávnenia. Po uplynutí 90-dňovej lehoty by teda mohol registrový súd odmietnuť vykonanie zápisu, pretože oprávnené osoby držia tieto doklady už neoprávnene. Štruktúra zapisovaných údajov v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je ustanovená v § 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v z.n.p. (ďalej iba „zákon o obchodnom registri“). Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa zákona o obchodnom registri preveriť. Pravosť podpisu navrhovateľa a pravosť podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, musí byť osvedčená. Späťvzatie návrhu na zápis sa nepripúšťa. Návrh na zápis možno podať elektronickými prostriedkami. Tento návrh na zápis sa podáva v elektronickej podobe tlačiva, ktoré je zverejnené na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy a špecializovaného portálu a ktoré obsahuje náležitosti ustanovené osobitným predpisom, a tento návrh musí byť s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Vznik spoločnosti s r.o.
autorizovaný navrhovateľom, inak registrový súd naň neprihliada. Ak sa návrh na zápis podáva elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré sa k nemu dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s návrhom na zápis, inak registrový súd naň neprihliada. Ak bol návrh na zápis podaný elektronickými prostriedkami a dokladajú sa k nemu listiny v listinnej podobe, musia byť všetky listiny, ktoré sa dokladajú v listinnej podobe, doručené na registrový súd súčasne, inak registrový súd naň neprihliada. Ak sa návrh na zápis podáva elektronickými prostriedkami a všetky alebo niektoré listiny, ktoré sa k nemu dokladajú, sa podávajú v listinnej podobe, musí byť v návrhu uvedené, ktoré listiny sa podávajú v listinnej podobe a ktoré v elektronickej podobe. Účinky doručenia návrhu na zápis v tomto prípade nastávajú, ak bola na registrový súd doručená listina alebo listiny, ktoré sa mali podať v listinnej podobe, a registrovému súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku. Lehota na doručenie listiny alebo listín, ktoré sa mali podať v listinnej podobe, a lehota na zaplatenie súdneho poplatku je 15 dní odo dňa podania návrhu na zápis elektronickými prostriedkami. Ak sa návrh na zápis a listiny, ktoré sa k nemu dokladajú, podávajú len elektronickými prostriedkami, účinky doručenia návrhu na zápis nastávajú v deň, keď súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku a neuplynulo 15 dní odo dňa podania návrhu na zápis elektronickými prostriedkami. Návrh na zápis možno podať aj prostredníctvom obvodného úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“). s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Jednotné kontaktné miesto zabezpečí doručenie návrhu na zápis a jeho príloh registrovému súdu uvedenému v návrhu na zápis v lehote a spôsobom ustanoveným živnostenským zákonom. Jednotné kontaktné miesto doručí návrh na zápis elektronickými prostriedkami. Takto podaný návrh na zápis musí byť však autorizovaný jednotným kontaktným miestom alebo prevádzkovateľom informačného systému živnostenského podnikania, inak naň registrový súd neprihliada. Navrhovateľ alebo splnomocnenec je povinný zabezpečiť na jednotnom kontaktnom mieste overenie svojich osobných údajov. Osvedčenie pravosti podpisu navrhovateľa a pravosti podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na základe plnomocenstva podľa § 5 ods.3 zákona o obchodnom registri, môže vykonať aj jednotné kontaktné miesto. Registrový súd postupuje pri preverovaní návrhu na zápis podanom prostredníctvom jednotného kontaktného miesta rovnako ako pri preverovaní návrhu na zápis podanom navrhovateľom podľa § 5 ods. 1 zákona o obchodnom registrialebo splnomocnencom. Ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, platí, že navrhovateľ tým splnomocnil jednotné kontaktné miesto na doplnenie identifikačného čísla a na jeho doručenie príslušnému registrovému súdu. Pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným registrový súd okrem skutočností podľa § 6 zákona o obchodnom registri z predložených listín preverí aj to, či a) spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina obsahuje náležitosti podľa § 110 Obchodného zákonníka, 21
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE b) v spoločenskej zmluve nie je uvedených viac ako 50 spoločníkov, c) výška základného imania, výška vkladu každého spoločníka a výška splateného vkladu každého spoločníka uvedená v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine je v súlade s Obchodným zákonníkom, d) spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, má viac spoločníkov, e) fyzická osoba, ktorá je jediným zakladateľom spoločnosti, nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, f) spoločenskú zmluvu podpísali všetci spoločníci a či je pravosť podpisov všetkých spoločníkov na spoločenskej zmluve osvedčená; ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, či podpísal zakladateľskú listinu a či pravosť jeho podpisu na zakladateľskej listine je osvedčená, g) k návrhu na zápis bol pripojený súhlas správcu dane podľa osobitného zákona alebo Sociálnej poisťovne, ak osoba, ktorá má byť zapísaná ako spoločník, je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa Daňového poriadku alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Ak sú splnené podmienky podľa § 6 a § 7 zákona o obchodnom registri, registrový súd vykoná zápis v lehote dvoch pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše údaj k tomuto dňu. Ak registrový súd vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, registrový súd zapíše 22
navrhovaný údaj ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu. Proti vykonaniu zápisu v súlade s návrhom na zápis nie sú prípustné námietky. O vykonaní zápisu navrhovaných údajov vydá registrový súd potvrdenie, ktoré bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. V potvrdení sa uvedie obsah vykonaného zápisu. Po zápise navrhovaných údajov vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá navrhovateľovi. Ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a § 7 zákona o obchodnom registri, registrový súd zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Oznámenie obsahuje uvedenie presných nedostatkov návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Za návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra v prípade listinnej podoby sa platí súdny poplatok vo výške 300 eur, ak ide návrh na zápis spoločnosti elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta vo výške 150 eur. (položka 17 Sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov – zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Od 1. 10. 2020 bude možné podávať návrhy na zápis s.r.o. do obchodného registra už len elektronicky. s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Vznik spoločnosti s r.o.
¢ Vznik spoločnosti s r.o. – daňový a účtovný aspekt Uvedeným spôsobom a postupom založená a vzniknutá spoločnosť s ručením obmedzeným sa pri svojom podnikaní riadi primerane ustanoveniami druhej časti Obchodného zákonníka, vedie podvojné účtovníctvo v súlade s § 35 až 40 Obchodného zákonníka, so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a Postupmi účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve a je daňovníkom dane z príjmov právnických osôb v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
¢ Povinnosť registrácie k dani z príjmov Spoločnosť s ručením obmedzeným je povinná požiadať správcu dane o registráciu, ak: Ø získa na území Slovenskej republiky povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, a to do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie sa považuje deň, keď je spoločnosť s ručením obmedzeným oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky (§ 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov). Ø jej vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo daň vyberať a nie je už registrovaná podľa predchádzajúceho odseku, je povinná požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom jej vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
alebo daň vyberať. Ak spoločnosť s ručením obmedzeným je už registrovaná podľa predchádzajúceho odseku, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane (§ 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov). Registračná povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov. Príklad 1. Spoločnosť ABC, s.r.o. bola dňa 16. marca 2020 zapísaná do Obchodného registra. Dokedy je povinná sa registrovať u správcu dane pre daň z príjmov právnických osôb? Spoločnosť ABC, s.r.o. je povinná sa registrovať pre daň z príjmov právnických osôb do 30. apríla 2020. Správca dane zaregistruje spoločnosť s ručením obmedzeným k dani z príjmov v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu. Príklad 2. Na akom tlačive má spoločnosť s ručením obmedzeným požiadať o registráciu pre daň z príjmov právnických osôb? Registračnú povinnosť k dani z príjmov si právnická osoba splní predložením riadne vyplneného registračného tlačiva „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“, ktoré je zverejnené na stránke www.financnasprava. sk. V žiadosti o registráciu je spoločnosť s r.o. povinná uviesť údaje podľa § 67 ods. 2 Daňového poriadku. 23
1
s.r.o. – SPRIEVODCA BEZ CHÝB, POKÚT A PENÁLE Príklad 3. Môže spoločnosť s ručením obmedzeným požiadať o registráciu pre daň z príjmov právnických osôb aj cez jednotné kontaktné miesto? Spoločnosť s ručením obmedzeným si môže svoje registračné povinnosti splniť aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne. Príklad 4. Spoločnosť ABC, s.r.o. bola dňa 16. marca 2020 zapísaná do Obchodného registra a z tohto titulu spoločnosť podala žiadosť o registráciu pre daň z príjmov právnických osôb. Správca dane daňový subjekt zaregistroval dňa 30. apríla 2020. V mesiaci máj 2020 do spoločnosti nastúpili prví zamestnanci. Je spoločnosť povinná sa registrovať na daňovom úrade ako platiteľ dane? Keďže spoločnosť ABC, s.r.o. je už u správcu dane zaregistrovaná pre daň z príjmov, skutočnosť, že sa stala platiteľom dane miestne príslušnému správcovi dane len oznámi. Zákon o dani z príjmov ani Daňový poriadok neukladá daňovému subjektu povinnosť splniť si oznamovaciu povinnosť na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financií SR, a preto si ju daňový subjekt môže splniť buď na tlačive „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“ alebo cez všeobecné podanie finančnej správy. Príklad 5. Spoločnosť XYZ, s.r.o. bola dňa 19. 12. 2016 zapísaná do Obchodného registra a z tohto titulu spoločnosť podala žiadosť o registráciu pre daň z príjmov právnických osôb. Správca dane daňový subjekt zaregistroval dňa 28. 12. 2016. 24
V mesiaci apríl 2020 spoločnosť na základe rozhodnutia valného zhromaždenia vyplatila tuzemským spoločníkom podiely na zisku vykázaný za zdaňovacie obdobie 2019. Z vyplatených podielov na zisku je spoločnosť povinná zraziť 7 % daň. Je spoločnosť povinná sa registrovať na daňovom úrade ako platiteľ dane? Skutočnosť, že sa spoločnosť stala platiteľom zrážkovej dane je povinná spoločnosť správcovi dane oznámiť buď na tlačive „Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty“ alebo cez všeobecné podanie finančnej správy. Otvorenie účtovných kníh Odo dňa svojho vzniku sú právnické osoby účtovnými jednotkami a sú povinné viesť účtovníctvo. Ku dňu vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným (účtujúcej samozrejme v sústave podvojného účtovníctva), kedy sa otvárajú účtovné knihy, sa bude účtovať predovšetkým o kapitále, ktorý vkladajú zakladatelia ako vstupný vlastný zdroj majetku účtovnej jednotky, ktorý sa neskôr zvyšuje ďalšími vkladmi vlastníkov alebo sa doplňuje zo zisku (t.j. o základnom imaní) a o rezervnom fonde, pokiaľ sa spoločnosť rozhodla ho vytvárať pri vzniku s.r.o.. Prvým účtovným prípadom vzniknutej spoločnosti je zaúčtovanie pohľadávky za upísané základné imanie na účte 353 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 411. Ďalší účtovný prípad vyplýva zo splatenia vkladov. Súvaha, ktorú zostavujú účtovné jednotky ku dňu svojho vzniku v súlade s § 16ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve (tzv. zahajovaciu súvahu), by mala zodpovedať právnemu stavu účtovnej jednotky ku dňu jej vzniku. V pasívach bude vždy uvedená hodnota základného imania, s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Vznik spoločnosti s r.o.
ktorá musí súhlasiť s výpisom z obchodného registra. V pasívach môže byť tiež rezervný fond, ak sa spoločnosť s ručením obmedzeným ho rozhodla vytvoriť už pri svojom vzniku. Základné imanie a rezervný fond Základné imanie a jeho zmeny sa účtujú na účte 411 – Základné imanie resp.
419 – Zmeny základného imania podľa právnej formy účtovnej jednotky. Na tomto účte sa vedie analytická evidencia podľa jednotlivých spoločníkov. Vklad do rezervného fondu, ak to ustanovuje spoločenská zmluvauž pri vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným sa účtuje prostredníctvom účtu 417 – Zákonný rezervný fond z kapitálových vkladov.
1 Názov účtovného prípadu
MD
D
Pohľadávka za upísané vklady spoločníkov na základe spoločenskej zmluvy 1. – vklad do základného imania vo výške zapísanej v obchodnom registri
2.
353
411.01
– vklad do rezervného fondu, ak to ustanovuje spoločenská zmluva
353
417
Splatená časť peňažných vkladov v hotovosti (min. 30 % základného imania podľa § 111 ods. 1 Obchodného zákoníka)
211
353
221
353
221
353
01x, 02x, 03x, 04x, 06x 11x, 124, 13x 3xx
353
221
353
538, 512, 518, 5..
379
379 379
211, 221 353
3. Splatené vklady na bankový účet Ďalšie splácanie vkladovspoločníkmi do základného imania a rezervného fondu) – inkaso pohľadávky za upísané vlastné imanie – v peniazoch 4.
– vo forme nepeňažného vkladu – dlhodobý majetok – zásoby – pohľadávky – splatenie vkladu do rezervného fondu Vyúčtovanie záväzku voči zakladateľovi, ktorý uhrádzal výdavky na založenie s.r.o.
5. Úhrada záväzku zakladateľovi, ktorý uhrádzal výdavky na založenie s.r.o. – v peniazoch – zápočtom s pohľadávkou za upísané vlastné imanie
s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
353 353
25
PRÁVNY ASPEKT SPOLOČNÍKA V s.r.o.
PRÁVNY ASPEKT SPOLOČNÍKA V s.r.o. Nasledujúca kapitola sa zaoberá postavením spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, jeho právami a povinnosťami, riešením otázok vo vzťahu k výsledku hospodárenia s.r.o. ako aj právnymi spektami zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Pre spoločnosť s ručením obmedzeným, a teda aj jej spoločníkov platia ustanovenia § 105 až § 153 Obchodného zákonníka. Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť jedna osoba alebo viac osôb (fyzických či právnických), pričom však platí, že maximálny počet je 50 spoločníkov. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v zozname daňových dlžníkov podľa osobitného predpisu alebo v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne; to neplatí, ak mu príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo Sociálna poisťovňa na založenie spoločnosti udelí súhlas. Súhlas sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Uvedené sa však neaplikuje, ak je zakladateľom s.r.o. zahraničná osoba. Spoločnosť s jedným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá spoločenskou zmluvou resp. zakladateľskou listinou, ak ju zakladá 26
jediný spoločník. Okrem spoločenskej zmluvy (ak sa na tom spoločníci dohodnú) môže spoločnosť vydať stanovy s.r.o., ktoré budú podrobnejšie upravovať organizáciu spoločnosti a podmienky jej vnútorného fungovania.
¢ Vloženie a splatenie vkladu spoločníka s.r.o. V zmysle ustanovenia § 108 ods. 1 Obchodného zákonníka musí byť hodnota povinne vytváraného základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným aspoň 5 000 eur. Na tomto povinne vytváranom základnom imaní spoločnosti je spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným povinný sa podieľať vkladom v minimálnej výške 750 eur. Keďže základné imanie je tvorené vkladmi spoločníkov, musí sa vždy súčet hodnoty peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov rovnať hodnote základného imania spoločnosti. V spoločenskej zmluve sa musí spoločník zaviazať na vklad do spoločnosti minimálne vo výške 750 eur. Ak by teda spoločenská zmluva obsahovala ustanovenie o nižšej výške vkladu spoločníka, takéto jej znenie by bolo absolútne neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Návrh na zápis takéhoto vkladu do obchodného registra by súd v dôsledku nesplnenia podmienok podľa § 7 ods.3 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) odmietol. Obchodný zákonník ukladá, aby spoločenská zmluva povinne obsahovala výšku s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
Postavenie spoločníka v s.r.o.
vkladu každého spoločníka, ako aj výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti, spôsob a lehotu splácania vkladu. Vkladom spoločníka sa rozumie súhrn peňažných prostriedkov (tzv. peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (tzv. nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Ako už bolo spomenuté, hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur, pričom na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa pre jednotlivých spoločníkov môže určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Celková hodnota vkladu musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločnosti. Zákon definuje, čo sa rozumie pod pojmom „nepeňažný vklad“ a tiež bližšie špecifikuje situáciu, keď sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti nepeňažné vklady. V takomto prípade je potrebné v spoločenskej zmluve (príp. v zakladateľskej listine) uviesť predmet nepeňažného vkladu a určenie peňažnej sumy, v akej sa tento vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal. Z § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že predmetom nepeňažného vkladu môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále
či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú prípustné. Takáto úprava zabraňuje vytváraniu fiktívneho základného imania fiktívnymi vkladmi zakladateľov. Nepeňažnými vkladmi teda vo všeobecnosti môžu byť vklady hmotné (veci hnuteľné a nehnuteľné), nehmotné (pohľadávky, know-how, licencie, autorské práva, ochranné známky, značka, obchodné meno), či dokonca súbor hmotných a nehmotných zložiek podnikania (podnik). Obchodný zákonník upresňuje situáciu, keď je predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti podnik (resp. časť podniku) a pohľadávka. Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku (§ 476 až § 488 Obchodného zákonníka). Ak vklad alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky (nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti), použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky (§ § 524 až 530 Občianskeho zákonníka). Zároveň spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty jeho vkladu (do výšky jej ocenenia znaleckým posudkom). Ustanovenie § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka teda stanovuje osobitnú zodpovednosť postupcu (spoločníka, zakladateľa) zo zákona voči postupníkovi (spoločnosti) za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky oproti zodpovednosti postupcu podľa § 527 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť je povinná vykonať všetky úkony potrebné k vymáhaniu splatnej pohľadávky. 27
2
PRÁVNY ASPEKT SPOLOČNÍKA V s.r.o.
Časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len „správca vkladu“). Spoločenská zmluva môže správou vkladov poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky (ďalej len „banka”), aj keď nie je zakladateľom spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam splateným pred vznikom spoločnosti, prípadne aj iné práva k týmto vkladom prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda však spoločnosť až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Ak sa na prevod práva k predmetu nepeňažného vkladu vyžaduje zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, je štatutárny orgán spoločnosti povinný podať návrh na zápis do tejto evidencie do 15 dní od vzniku spoločnosti. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Spoločnosť vyzve písomne spoločníka, aby zaplatil hodnotu nepeňažného vkladu, ku ktorému spoločnosť nenadobudla právo, a spoločník je povinný splniť túto povinnosť do 90 dní odo dňa doručenia výzvy. Pred podaním návrhu na zápis s.r.o. do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných 28
nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % so zákonom ustanovenej minimálnej výšky základného imania podľa § 108 ods. 1 Obchodného zákonníka (5 000 eur). Ak spoločnosť založil iba jeden zakladateľ, môže sa zapísať spoločnosť do obchodného registra iba vtedy, keď je v plnej výške splatené základné imanie (t.j. keď sú splatené všetky peňažné a nepeňažné vklady). Z § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka tiež vyplýva, že pri splácaní nepeňažného vkladu je ustanovená povinnosť jeho úplného splatenia ešte pred zápisom základného imania do obchodného registra.
Postavenie spoločníka v s.r.o. Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote stanovenej zákonom, príp. určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr do 5 rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Príklad 6. Spoločník jedoosobovej s.r.o. by chcel vymeniť peňažný vklad za nepeňažný. Môže zvýšiť základné imanie o nepeňažný vklad a keďže potom bude celkova hodnota základného imania vyššia ako minimálna, tak sa spoločnosť môže rozhodnúť o znížení základného imania a peňažný vklad sa mu vráti? Obchodný zákonník ako základná právna norma v súvislosti s obchodným právom neobsahuje inštitút zámeny peňažného vkladu za nepeňažný v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným. To však neznamená, že to možné nie je. Naznačený postup je možnosťou, ako takýto cieľ v jednoosobovej s.r.o. dosiahnuť. Prvým krokom by teda bolo zvýšenia s.r.o. – SPRIEVODCA bez chýb, pokút a penále