P O R A D C A
VYDAVATEĽSTVO
PORADCA
25 rokov radí
GDPR ochrana osobných údajov komentár • nariadenie • príklady
Obsah 1. kapitola Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov s komentárom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 VYHLÁŠKA č. 158/2018 Z. z. o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov . . . . . . 208 2. kapitola Prísnejšie pravidlá ochrany osobných údajov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 214 Nariadenie k ochrane osobných údajov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 265 3. kapitola Otázky a odpovede k ochrane osobných údajov . . . . . . . . . . . . . . . . . 325 Slovník odborných pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 340
Vážení čitatelia. Podnikanie prináša mnohé povinnosti a reálne riziká. Nedodržiavanie predpisov, zákonov a nariadení prináša okrem iného pokuty, ktorým by mal každý podnikateľ a zamestnávateľ správnymi postupmi predchádzať. Od 25. 5. 2018 vstúpil do platnosti nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý zohľadňuje požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, inak nazvaný aj GDPR. Priniesol veľké zmeny a podnikatelia sa dočkali nových povinností, za ktoré v prípade neplnenia hrozia likvidačné pokuty. Tento zákon sa týka všetkých podnikateľských subjektov, ktorí spracovávajú osobné údaje - osobné údaje zamestnancov alebo zákazníkov - a tiež sprostredkovateľov, ktorí spracovávajú osobné údaje iných organizácií - účtovníci, právnici, informatici, reklamné agentúry, …. Práve z dôvodu, aby bol podnikateľ o nových povinnostiach informovaný a vedel ako pri ochrane osobných údajov postupovať, sme sa rozhodli vydať túto odbornú tematickú publikáciu. Prvá kapitola obsahuje úplné znenie zákona s komentárom a úplné znenie vyhlášky o postupe pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov, druhá kapitola obsahuje úplné znenie nariadenia GDPR a výklad k nariadeniu a tretia kapitola obsahuje prípady a otázky z praxe a slovník nových pojmov týkajúcich sa osobných údajov, ktorý Vám pomôže zorientovať sa v spleti odborných výrazov. Naše vydavateľstvo PORADCA každý rok vydáva zborníky Zákony I – VI s úplným znením zákonov po novelách platných k 1. januáru kalendárneho roka. Ani tento rok nie je výnimkou. K ukončeniu roka zasa vydávame publikácie, ktoré pomôžu účtovníkom uzavrieť účtovný rok, spracovať účtovnú závierku a daňové priznanie bez chýb, pokút a penále. Sú to Účtovná závierka a Daňové priznania FO a PO a ročné zúčtovanie preddavkov na daň. U personalistov a mzdových účtovníčok sú obľúbené Odvody poistného platné k 1. januáru, či Povinnosti zamestnávateľa. Vzhľadom na rozsiahle zmeny vydávame každoročne viacero odborných tematických publikácií – Daňové a nedaňové výdavky, Kontrola podnikania, Vnútropodnikové smernice, Podnikáme bezpečne a ekonomicky, Zákonník práce s komentárom, Účtovné súvzťažnosti v PÚ, Príručka mzdovej účtovníčky. Naše vydavateľstvo je predovšetkým zamerané na vydávanie mesačníkov. Poradca, ktorý sa venuje legislatíve formou komentovaných zákonov z oblasti práva, daní účtovníctva, miezd, ale i verejnej správy. Nadstavbou Poradcu je mesačník 1000 riešení, ktorý prostredníctvom riešení prípadov a príkladov aplikuje zákony v podnikateľskej praxi. Ďalšími dvoma periodikami sú Práce a mzdy – bez chyb, pokút a penále a Dane a účtovníctvo – bez chyb pokút a penále. V prípade, že si vyberiete z našej bohatej ponuky, zavolajte na zákaznícky servis, napíšte mailom na abos@ poradca.sk alebo na www.poradca.sk. Dúfame, že obsah tejto publikácie bude pre Vás pomocníkom. za kolektív redakcie Stanislava Kresaňová K ochrane osobných údajov sme publikovali: • Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.) • Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.) - Zákony II časť A/2019 • Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z. z.) • Civilný mimosporový poriadok (zák. č. 161/2015 Z. z.) • Správny súdny poriadok (zák. č. 162/2015 Z. z.) • Zákon o policajnom zbore (zák. č. 171/1993 Z. z.) • Trestný poriadok (zák. č. 301/2005 Z. z.) • Správny poriadok (zák. č. 71/1967 Z. z.) – Zákony II časť B/2019 • Zákon o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.) • Zákon o sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z. z.) – Zákony III časť B/2019
• Zákon o výkone práce vo verejnom záujme (zák. č. 552/2003 Z. z.) • Zákon o štátnej službe (zák. č. 55/2017 Z. z.) • Zákon rozpočtových pravidlách verejnej správy (zák. č. 523/2004 Z. z.) – Zákony V/2019 • Zákonník práce s komentárom, Povinnosti zamestnávateľa bez chýb, pokút a penále, Podnikáme bezpečne a ekonomicky, Kontrola podnikania – odborné tematické publikácie • Osobné údaje u zamestnávateľa – mesačník DUO 4-5/2019 • Otázky z praxe k osobným údajom – mesačník 1000 riešení 4-5/2019
Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, e-mail:abos@poradca.sk, www.poradca.sk
2
Zákon o ochrane osobných údajov s komentárom
1
JUDr. Lukáš Fudák V súvislosti s nástupom novej právnej úpravy – nového zákona o ochrane osobných údajov – úrad poskytuje právnu pomoc podnikateľským subjektom pri aplikácii v praxi, a to najmä vo forme metodických usmernení úradu, či v rámci poskytovania vyjadrení. Okrem toho úrad poskytuje a bude aj naďalej poskytovať pravidelné telefonické konzultácie určené najmä pre prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ale aj pre samotné dotknuté osoby pri uplatňovaní si ich práv. Týmito opatreniami sa úrad snaží a aj naďalej sa bude snažiť napomáhať subjektom správne aplikovať novú právnu úpravu. Prijatie iných opatrení, napríklad vykonávanie školení, vzdelávacích aktivít aj v spolupráci s podnikateľským sektorom, nie je vylúčené.
Predslov Ochrana osobných údajov tvorí neoddeliteľnú súčasť práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré patrí medzi základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Účelom ochrany osobných údajov je poskytnúť ochranu každému pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pred zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním jeho osobných údajov. Pravidlá a podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje na zabezpečenie uvedených ústavných práv zákon o ochrane osobných údajov. V našom právnom poriadku bude od 25. 5. 2018 platiť nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorý bol schválený 19. 12. 2017. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov 30. 1. 2018 pod číslom 18/2018 Z. z. Účelom nového zákona o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je dosiahnuť súlad vnútroštátneho právneho poriadku pre oblasť ochrany osobných údajov s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/
ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119,4.5.2016), ktoré vstúpilo do platnosti dňa 24. mája 2016 s dvojročným prechodným obdobím na zosúladenie sa s vnútroštátnymi právnymi poriadkami členských štátov, teda aj právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nariadenie sa začne uplatňovať od 25. mája 2018. Nariadenie ruší smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995) v znení (Ú. v. ES L 284, 31.10.2003). Novým zákonom sa zároveň transponuje Smernica Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nové pravidlá Európskej únie o ochrane osobných údajov vrátia kontrolu späť do rúk občanov. Prvoradým cieľom bolo vytvoriť jednotné pravidlá v celej Európskej únii, posilniť právnu istotu a podporiť dôveru občanov a podnikov v jednotný digitálny trh. 3
GDPR •
Rekodifikácia práva na ochranu osobných údajov obsahuje dva právne predpisy, ktoré spolu vytvárajú balík opatrení na ochranu osobných údajov: – prvým predpisom je už spomínané nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, – druhým predpisom je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/680 o dátach spracúvaných políciou a justičnými autoritami. Na úrovni európskeho práva a medzinárodnej spolupráce si prijatím novej právnej úpravy Slovenská republika splní svoje záväzky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Nezosúladenie vnútroštátneho právneho poriadku s nariadením a netransponovanie smernice by mohlo byť Európskou komisiou považované za nesplnenie povinností vyplývajúcich Slovenskej republike z primárneho práva Európskej únie (Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie), následne by Európska komisia na základe článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mohla predložiť túto záležitosť Súdnemu dvoru Európskej únie. Prijatie novej právnej úpravy znamená splnenie medzinárodných záväzkov, vytvorenie jednotnej (zosúladenej a transponovanej) vnútroštátnej právnej úpravy ochrany osobných údajov a jej prispôsobenie sa moderným technológiám a existencii globálneho podnikania. Zapracovanie návrhov verejnosti na rozšírenie niektorých definícií, iná právna úpravu vzťahu prevádzkovateľa a sprostredkovateľa znamená porušenie povinností vyplývajúcich Slovenskej republike z primárneho práva Európskej únie. •
Nariadenie a smernica vytvárajú nový modernizovaný právny rámec ochrany osobných údajov, ktorý má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie základných práv a slobôd, predovšetkým práva na ochranu osobných údajov v prostredí nových a stále častejšie používaných informačných a komunikačných technológií a zároveň podporiť posilňovanie a zbližovanie ekonomík členských štátov Európskej únie v rámci vnútorného trhu 4
Európskej únie. Nový právny rámec ochrany osobných údajov zohľadňuje zmeny v oblasti spracúvania osobných údajov za obdobie viac ako dvadsiatich rokov od prijatia smernice 95/46. V súčasnosti sa osobné údaje v omnoho väčšej miere spracúvajú tak v rámci verejného, ako aj súkromného sektora a vykonáva sa ich „prenos“ prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, tak v rámci krajín Európskej únie, ako aj do tretích krajín, či už zaručujúcich alebo nezaručujúcich primeranú ochranu osobných údajov na základe rozhodnutí Európskej Komisie o primeranosti a tiež medzinárodným organizáciám. Nemožno opomenúť ani rozšírenie globálneho podnikania, výskyt materských spoločností a ich dcérskych spoločností so sídlom a prevádzkarňami v rôznych krajinách sveta a s tým spojeného globálneho spracúvania a prenosov osobných údajov. Ďalšie zmeny nastali aj v oblasti uchovávania osobných údajov; osobné údaje sú uchovávané postupne stále viac v elektronickej podobe prostredníctvom tzv. „cloudových služieb“. Úložiská osobných údajov, tzv. „cloudy“, sa často nachádzajú mimo územia Európskej únie alebo Európy. Nový zákon teda prináša komplexnú, prepracovanú a precizovanú úpravu práv dotknutých osôb. •
Spracúvanie osobných údajov je potrebné a nevyhnutné aj na účely zabezpečenia činnosti orgánov verejnej moci spojených s plnením ich funkcií podľa nového zákona. Bolo potrebné zabezpečiť ochranu osobných údajov v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a ústavnými garanciami. Práve z tohto dôvodu je nový zákon implementačným aktom pre nariadenie a zároveň sa ním transponuje do právneho poriadku smernica. Ide o komplexný právny rámec ochrany osobných údajov pre spracovateľské operácie s osobnými údajmi, ktoré sa vykonávajú v rámci činností, ktoré nespadajú do pôsobnosti práva Európskej únie, a ktorý je zosúladený a do najvyššej možnej miery konzistentný s právnou úpravou ochrany osobných údajov v nariadení. Novým zákonom bude zrušený zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. a dve vyhlášky úradu
Ochrana osobných údajov s ním súvisiace, a to vyhláška úradu č. 164/2013 Z. z. o rozsahu a dokumentácii bezpečnostných opatrení a vyhláška úradu č. 165/2013 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o skúške fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby sa zrušia. Ochrana osobných údajov sa dotýka celého právneho poriadku Slovenskej republiky, nový zákon prináša niekoľko priamych noviel, ktorými zabezpečuje súlad identifikovaných osobitných právnych predpisov upravujúcich spracúvanie osobných údajov s novým zákonom, nariadením, ako aj smernicou. Takto bude zaistený plynulý výkon činností a úloh dotknutých subjektov, vrátane požiadaviek vyplývajúcich zo smernice pre príslušné orgány. •
Cieľ nového zákona Cieľom novej právnej úpravy je zabezpečiť jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov v právnom poriadky Slovenskej republiky a zaistiť tak výkon práv dotknutých osôb a kontrolu nad spracúvaním ich osobných údajov a tak podporiť dôveru dotknutých osôb v právny rámec zabezpečujúci ich základné ľudské práva, najmä právo na súkromie a tiež upraviť práva a povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s dôrazom na materiálne plnenie stanovených povinností a zaistenie reálnej bezpečnosti spracúvania osobných údajov. Nový zákon upravuje úlohy a právomoci úradu, ako dozorného orgánu nad ochranou osobných údajov vrátane ich rozšírenia pre oblasť vzájomnej spolupráce medzi dozornými orgánmi v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Zákonom dochádza k potrebnej aktualizácii terminológie v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky spojenej so spracúvaním osobných údajov a nových spôsobov spracúvania. Právna úprava stanovuje pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov v rámci činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Európskej únie. Právna úprava dopĺňa pravidlá stanovené nariadením pre spracúvanie v rámci činností, ktoré patria do pôsobnosti Európskej únie, konkrétne ide o pravidlá spracúvania osobných údajov na akademické, umelecké a literárne účely, pravidlá spracúvania osobných údajov v súvislosti so zamestnaním,
spracúvanie národného identifikačného čísla - rodného čísla a prenos osobitnej kategórie osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám, ktoré nezaručujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov. Zákon upravuje postavenie a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov SR a upravuje procesné pravidlá pre výkon kontroly, konania o ochrane osobných údajov a pre proces schvaľovanie kódexov správania a pre proces certifikácie. Zákon tiež v rámci transpozície smernice upravuje spracúvanie a ochranu osobných údajov prevádzkovateľmi – príslušnými orgánmi. Cieľom novej právnej úpravy je implementovaním a transponovaním právnych aktov Európskej únie splniť medzinárodné záväzky a zároveň tak reagovať na existenciu globálneho podnikania a vývoj moderných technológií, ktoré majú vplyv na vznik nových spôsobov spracúvania osobných údajov. Právna úprava má za cieľ zabezpečiť jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov vo vnútroštátnom práve, zaistiť výkon práv dotknutých osôb a kontrolu nad spracúvaním ich osobných údajov v rozsahu garantovanom nariadením a smernicou, a tak podporiť dôveru dotknutých osôb v právny rámec zabezpečujúci ich základné ľudské práva, najmä právo na súkromie, upraviť povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s dôrazom na materiálne plnenie stanovených povinností a zaistenie reálnej bezpečnosti spracúvania osobných údajov a tiež upraviť právomoci úradu, ako dozorného orgánu nad ochranou osobných údajov vrátane rozšírenia právomocí pre oblasť vzájomnej spolupráce medzi dozornými orgánmi v jednotlivých členských štátoch. Nová právna úprava zavádza aktualizovanú terminológiu najmä v súvislosti s novými spôsobmi zaistenia bezpečnosti údajov a cezhraničným spracúvaním a prenosmi, rozširuje rozsah práv dotknutých osôb a prispôsobuje povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov zásadnej požiadavke zaistenia materiálneho súladu s požiadavkami zákona a právnych aktov Európskej únie na ochranu osobných údajov a zabezpečenia ich reálnej bezpečnosti. Zákon zrušuje doterajšie povinnosti prevádzkovateľov, a to oznamovaciu povinnosť a povinnosť 5
1
GDPR osobitnej registrácie v ustanovených prípadoch. Zrušuje sa potreba zdokumentovania prijatých bezpečnostných opatrení vo forme bezpečnostného projektu a zavádza sa nová povinnosť posúdenia vplyvu a predbežných konzultácií s úradom v zákonom stanovených prípadoch. Prevádzkovatelia budú oprávnení v rámci prijatých bezpečnostných opatrení dať na posúdenie úradu tzv. kódexy správania; prípadne požiadať o certifikáciu preukazujúcu súlad s nariadením a zákonom. V niektorých prípadoch sa zákonom stanovuje povinnosť prevádzkovateľa a sprostredkovateľa určiť zodpovednú osobu. Zároveň sa nanovo upravuje postavenie (právomoci a kompetencie) a organizácia úradu v oblasti vykonávania dozoru nad ochranou osobných údajov. •
Zloženie nového zákona Nová právna úprava preto v prvej a druhej časti stanovuje pravidlá spracúvania osobných údajov pre prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov podľa nariadenia. Tretia časť stanovuje pravidlá spracúvania osobných údajov pre prevádzkovateľov, ktorými sú príslušné orgány pri spracúvaní osobných údajov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií na základe transpozície smernice. Štvrtá časť zákona vo svojich ustanoveniach je vykonávacou časťou zákona, ktorá dopĺňa osobitné pravidlá spracúvania osobných údajov stanovené nariadením. Zákon vo vzťahu k spracúvaniu v rámci tejto časti upravuje spracovateľské operácie, ktoré nariadenie výslovne ukladá alebo umožňuje jednotlivým členským štátom upraviť osobitnou vnútroštátnou úpravu. Ide o úpravu členského štátu využijúc tzv. splnomocňujúce ustanovenia nariadenia. Konkrétne ide o osobitné úpravy spracúvania osobných údajov upravujúce pravidlá spracúvania osobných údajov na akademické, umelecké, literárne účely; pravidlá spracúvania osobných údajov v súvislosti so zamestnaním; spracúvanie národného identifikačného čísla a prenos osobitnej kategórie osobných údajov do tretích krajín, ktoré nezaru6
čujú primeranú úroveň ochrany osobných údajov, spracúvanie genetických údajov, biometrických údajov a údajov týkajúcich sa zdravia; ako aj úprava spracúvania osobných údajov na vedecké účely, účely historického výskumu alebo štatistické účely. Zároveň nariadenie určuje členským štátom prijať pravidlá týkajúce sa postavenia a organizácie dozorného orgánu v rámci vnútroštátneho právneho poriadku členského štátu, ako aj procesné pravidlá pre výkon kontroly a konania o ochrane osobných údajov dozorným orgánom. Piata časť zákona je venovaná úradu, jeho pôsobnosti, právomociam a jeho personálnemu aparátu. Je venovaná tiež kódexom správania, certifikátom, procesu akreditácie, monitorujúcemu a certifikačnému subjektu. Tretia hlava piatej časti je venovaná kontrole, štvrtá hlava konaniu o ochrane osobných údajov. Piata hlava je venovaná pokutám, správnym deliktom a poriadkovým pokutám, teda sankciám. Šiesta časť upravuje spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. •
Nový zákon zachováva zásady spracúvania osobných údajov uplatňované v predchádzajúcej právnej úprave Vo vzťahu k právnym základom spracúvania stanovuje zákona vymedzené prípady zákonného spracúvania – spracúvanie na základe súhlasu dotknutej osoby; – spracúvanie bez súhlasu dotknutej osoby na účely nevyhnutné na plnenie zmluvy, ak zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzavretím zmluvy; – spracúvanie nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa; – spracúvanie nevyhnutné, na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby; – spracúvanie nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi; – spracúvanie nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou prípadov, keď nad ta-
Ochrana osobných údajov
–
–
–
–
•
kýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobu dieťa, pričom tento právny základ sa nevzťahuje na spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci pri výkone ich úloh; spracúvanie nevyhnutné na účely akademické, umelecké, literárne alebo na účely informovania v masovokomunikačných prostriedkoch; prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť, poskytovať alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytovanie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby; prevádzkovateľ môže spracúvať genetické údaje, biometrické údaje a údaje týkajúce sa zdravia aj na právnom základe uvedenom v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná; právne základy uvedené v súvislosti so spracúvaním osobitnej kategórie osobných údajov (rasový a etnický pôvod, politické názory, náboženské a filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby, údaje týkajúce sa zdravia, údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby).
Práva dotknutej osoby Nová právna úprava výslovne stanovuje, že súhlas dotknutej osoby musí byť jasne oddeliteľný od iných podmienok a dojednaní a tiež, že súhlas dotknutej osoby je možné kedykoľvek odvolať bez uvedenia dôvodu. Zároveň sa stanuje veková hranica pre zákonné spracúvanie osobných údajov detí v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti.
Novým zákonom sa posilňujú práva dotknutých osôb. Vyžaduje sa informačná povinnosť smerom k dotknutej osobe v širšom rozsahu, ktorá umožňuje jednoduchší výkon práv dotknutých osôb. Dotknutým osobám sa explicitne garantujú práva doteraz vyplývajúce iba z judikatúry alebo aplikačnej praxe dozorných orgánov (právo na prístup k údajom vrátane kópií spracúvaných osobných údajov, právo na zabudnutie, právo na obmedzenie spracúvania) a tiež sa upravujú a stanovujú nové práva (právo na prenosnosť údajov). •
Povinnosti prevádzkovateľov Zákonom sa zrušujú administratívne povinnosti prevádzkovateľov spojené so spracúvaním osobných údajov plnené ex ante, pred začatím spracúvania, a to oznamovacia povinnosť, povinnosť osobitnej registrácie a evidenčná povinnosť. Nahrádzajú sa novými inštitútmi, ktoré zdôrazňujú materiálne, nie formálne zabezpečenie súladu spracúvania osobných údajov s právnymi predpismi a spočívajú v prijatí resp. realizácii opatrení na zaistenie bezpečnosti osobných údajov primeraných rizikám, ktoré sú s konkrétnymi spracovateľskými operáciami spojené (záznamy o spracovateľských činnostiach, posúdenie vplyvu na ochranu údajov). Vo vzťahu k úradu a dotknutým osobám sa stanovuje nová povinnosť, oznamovať zistené a preukázané porušenie ochrany osobných údajov zo strany prevádzkovateľov. Zákonom sa tiež zrušuje povinnosť úspešného absolvovania skúšky pred úradom na výkon funkcie zodpovednej osoby, i keď podmienka odborných kvalít a spôsobilosti osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby ostáva zachovaná. Stanovujú sa prípady, kedy je určenie zodpovednej osoby obligatórne. Zákon odráža tiež existenciu nových nástrojov zaistenia bezpečnosti osobných údajov v zariadeniach, v ktorých sú dnes už bežne spracúvané osobné údaje (napríklad mobilné telefóny, tablety, počítačové programy, mobilné aplikácie), ide o tzv. špecificky navrhnutú a štandardnú ochranu údajov, primerané politiky ochrany osobných údajov, certifikáciu a prijatie a dodržiavanie schválených kódexov správania. Zákon splnomocňuje úrad na vydanie vykonávacích podzákonných predpisov, ktorými sa ustanovia 7
1
GDPR podrobnosti týkajúce sa výkonu niektorých činností úradu alebo stanovia spresňujúce informácie; vykonávacími predpismi sa nebudú ukladať nové práva, povinnosti a právomoci nad rámec nového zákona. V rámci všeobecnej ochrany osobných údajov sa bude uplatňovať: – pre spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré podliehajú právu Európskej únie tak nariadenie, ako aj zákon, s výnimkou 1 časti až 3 časti zákona, – pre spracúvanie osobných údajov v rámci činností, ktoré nepodliehajú právu Európskej únie, zákon ako celok, – pre spracúvanie osobných údajov na účely plnenia trestného konania príslušným orgánom zákon, s výnimkou vybraných ustanovení 3. časti zákona. • –
Budú vydané vykonávacie predpisy § 29 ods. 9 „Informácie, ktoré majú byť obsiahnuté v štandardizovaných ikonách a postupy určovania štandardizovaných ikon, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.” Zásady spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná o existencii spracovateľskej operácie a jej účeloch. Prevádzkovateľ by mal dotknutej osobe poskytnúť všetky ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na zaručenie spravodlivého a transparentného spracúvania, pričom sa zohľadnia konkrétne okolnosti a kontext, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú. Ak sa osobné údaje získavajú od dotknutej osoby, dotknutá osoba by mala byť informovaná aj o tom, či je povinná osobné údaje poskytnúť a o následkoch v prípade, že tieto údaje neposkytne. Tieto informácie možno poskytnúť v kombinácii so štandardizovanými ikonami s cieľom poskytnúť dobre viditeľným, zrozumiteľným a čitateľným spôsobom zmysluplný prehľad zamýšľaného spracúvania. Ak sú ikony uvedené v elektronickej podobe, mali by byť strojovo čitateľné. Na základe čl. 12 ods. 8 nariadenia „Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 92 prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť informácie, ktoré sa 8
majú prezentovať vo forme ikon, a postupy určovania štandardizovaných ikon.“ Na základe jedného s cieľov legislatívneho procesu, ktorým je zachovanie konzistentnosti a jednotnosti právnej úpravy, tak pre prevádzkovateľov a sprostredkovateľov podľa návrhu zákona, ako aj podľa nariadenia, toho času nie je možné vydať vykonávací predpis podľa § 29 ods. 9 návrhu zákona a poskytnúť ho súčasne so znením návrhu zákona nakoľko Komisia na základe čl. 12 ods. 8 nariadenia je splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov v tejto oblasti; nakoľko Komisia v tejto veci ešte delegovaný akt nevydala, nie je možné, aby sa úrad sám zhostil tejto úlohy. Je preto potrebné počkať na delegovaný akt Komisie, ktorý úrad potom následne textovo premietne do vykonávacieho predpisu podľa § 29 ods. 9 návrhu zákona z dôvodu jednotnej plošnej úpravy ochrany osobných údajov na území Slovenskej republiky. Vykonávacím predpisom sa nebudú žiadnym subjektom ukladať práva, povinnosti ani kompetencie, bude sa ním iba precizovať technická a formálna stránka vzhľadu ikon a ich uvádzanie do praxe v oblasti ochrany osobných údajov. – § 70 ods. 4 „Ďalšie spracovateľské operácie pre príslušný orgán, ktoré podliehajú povinnosti uskutočniť predchádzajúce konzultácie podľa odseku 1, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.” Na základe tohto splnomocňovacieho ustanovenia zákona má úrad možnosť vydať vykonávací predpis obsahujúci ďalšie spracovateľské operácie, ktoré budú podliehať povinnosti predchádzajúcej konzultácie s úradom pre príslušný orgán. V zákone v § 70 ods. 1 sú stanovené niektoré spracovateľské operácie, ktoré už s účinnosťou zákona budú podliehať povinnosti vykonania predchádzajúcej konzultácie príslušného orgánu s úradom „Príslušný orgán uskutoční s úradom konzultáciu pred spracúvaním osobných údajov, ktoré má tvoriť súčasť nového informačného systému, ak je z posúdenia vplyvu na ochranu osobných údajov podľa § 41 zrejmé, že toto spracúvanie by viedlo k vysokému riziku, ak by príslušný orgán neprijal opatrenia na zmiernenie tohto rizika, alebo sa s typom spracúvania, najmä s využitím nových
Ochrana osobných údajov technológií, mechanizmov alebo postupov, spája vysoké riziko porušenia práv a slobôd dotknutých osôb.“ Úradu toho času z aplikačnej praxe nie sú známe iné spracovateľské operácie, ktoré by mali podliehať povinnosti vykonania predchádzajúcej konzultácie príslušného orgánu s úradom. V prípade, ak sa najmä z aplikačnej praxe prípady takýchto spracovateľských operácií vyskytnú, úrad tieto posúdi z pohľadu ich závažnosti a prikročí k vydaniu vykonávacieho predpisu. Vykonávacím predpisom sa nebudú žiadnym subjektom ukladať práva, povinnosti ani kompetencie. – § 86 ods. 19 „Certifikačné kritéria, podmienky certifikačného postupu, obsahové náležitosti technickej a bezpečnostnej dokumentácie a podmienky výkonu auditu ochrany osobných údajov vrátane podmienok odborných znalostí audítora vykonávajúceho audit ochrany osobných údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.” Vykonávací predpis bude bližšie určovať certifikačné kritéria, podmienky certifikačného postupu, obsahové náležitosti technickej a bezpečnostnej dokumentácie a podmienky výkonu auditu ochrany osobných údajov vrátane podmienok odborných znalostí audítora. Vykonávacím predpisom sa nebudú žiadnym subjektom ukladať práva, povinnosti ani kompetencie. – § 87 ods. 20 „Kritéria na udelenie akreditácie, podmienky akreditačného postupu, obsahové náležitosti technickej a bezpečnostnej dokumentácie a podmienky výkonu auditu monitorovania kódexu správania vrátane podmienok odborných znalostí audítora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.” Vykonávací predpis bude bližšie ustanovovať kritéria na udelenie akreditácie, podmienky akreditačného postupu, obsahové náležitosti technickej a bezpečnostnej dokumentácie a podmienky výkonu auditu monitorovania kódexu správania vrátane podmienok odborných znalostí audítora. Vykonávacím predpisom sa nebudú žiadnym subjektom ukladať práva, povinnosti ani kompetencie.
–
§ 88 ods. 19 „Kritéria na udelenie akreditácie, podmienky certifikačného postupu, certifikačné kritéria, obsahové náležitosti technickej a bezpečnostnej dokumentácie a podmienky výkonu auditu certifikačného postupu vrátane podmienok odborných znalostí audítora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.” Vykonávací predpis bude bližšie ustanovovať na udelenie akreditácie, podmienky certifikačného postupu, certifikačné kritéria, obsahové náležitosti technickej a bezpečnostnej dokumentácie a podmienky výkonu auditu certifikačného postupu vrátane podmienok odborných znalostí audítora. Vykonávacím predpisom sa nebudú žiadnym subjektom ukladať práva, povinnosti ani kompetencie. – § 108 ods. 2 „Ďalšie prípady spracovateľských operácii, ktoré podliehajú posúdeniu vplyvu na ochranu osobných údajov a postup pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov podľa tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“ Vykonávací predpis bude bližšie ustanovovať ďalšie prípady spracovateľských operácii, ktoré podliehajú posúdeniu vplyvu na ochranu osobných údajov a postup pri posudzovaní vplyvu na ochranu osobných údajov podľa tohto zákona. Úradu toho času z aplikačnej praxe nie sú známe iné spracovateľské operácie, ktoré by mali podliehať povinnosti posúdenia vplyvu. V prípade, ak sa najmä z aplikačnej praxe prípady takýchto spracovateľských operácií vyskytnú, úrad tieto posúdi z pohľadu ich závažnosti a prikročí, ak to bude potrebné, k vydaniu vykonávacieho predpisu. Vykonávacím predpisom sa nebudú žiadnym subjektom ukladať práva, povinnosti ani kompetencie, bude sa ním iba dopĺňať zoznam spracovateľských operácií podliehajúcich posúdeniu vplyvu. •
Vplyv nového zákona na verejnú správu Finančné prostriedky súvisiace s realizáciou zákona o ochrane osobných údajov budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov Úradu na ochranu osobných údajov SR na príslušný rozpočtový rok, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy. 9
1
GDPR Prevádzkovatelia informačných systémov príslušných orgánov, ako Policajný zbor, Vojenská polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráže, colníci, prokuratúra, súdy, budú musieť zosúladiť svoje informačné systémy s požiadavkou uchovávať vedenie logov v týchto systémoch, ktorá vyplýva zo smernice 2016/680. Vzhľadom na to, že podľa prechodných ustanovení sa táto požiadavka musí plniť až od 6. mája 2023, resp. vo výnimočných prípadoch až od 6. mája 2026, prípadné finančné dopady s touto požiadavkou spojené si tieto subjekty budú uplatňovať v rámci prípravy štátneho rozpočtu na jednotlivé roky, v ktorých budú tieto úpravy implementovať. Ostatné orgány verejnej správy, ktoré si uplatnili nekryté nároky na rozpočet verejnej správy, ak je to potrebné si budú musieť tieto taktiež uplatňovať v rámci prípravy návrhu štátneho rozpočtu na jednotlivé roky v rámci svojich rozpočtových kapitol. V súvislosti s činnosťou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky dochádza k rozšíreniu jeho kompetencií, ako aj jeho povinností v oblasti vzájomnej spolupráce s inými dozornými orgánmi v iných členských štátoch Európskej únie, či už pri vykonávaní kontrol, zdieľaní informácií alebo spoločným vykonávaním rozhodnutí. Tieto zmeny sa nevyhnutne premietnú do potreby odborne kvalifikovaných a jazykovo zdatných zamestnancov, vyššie uvedené sa premietne aj do potreby softwarového zabezpečenia a ďalšieho potrebného technického zabezpečenia úradu. •
Vplyv nového zákona na podnikateľské prostredie Nový zákon sa dotkne celého podnikateľského prostredia. Konkrétneho podnikateľa sa dotkne, ak tento spracúva osobné údaje v pozícii prevádzkovateľa a určuje sám účely a prípadne prostriedky spracúvania osobných údajov alebo mu ich určuje osobitný zákon alebo osobné údaje spracúva v mene prevádzkovateľa, ako jeho sprostredkovateľ; právna forma podnikateľského subjektu nie je v tomto prípade rozhodujúca. V súvislosti s nástupom novej právnej úpravy - nového zákona o ochrane osobných údajov bude úrad poskytovať právnu pomoc podnikateľským subjektom pri aplikácii v praxi, a to najmä vo forme 10
metodických usmernení úradu, či v rámci poskytovania vyjadrení. Okrem toho úrad poskytuje a bude aj naďalej poskytovať pravidelné telefonické konzultácie určené najmä pre prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ale aj pre samotné dotknuté osoby pri uplatňovaní si ich práv. Týmito opatreniami sa úrad teraz snaží a bude sa snažiť napomáhať subjektom správne aplikovať novú právnu úpravu; prijatie iných opatrení, napríklad vykonávanie školení, vzdelávacích aktivít aj v spolupráci s podnikateľským sektorom, nie je týmto vylúčené. Nový zákon predpokladá zníženie priamych finančných nákladov súvisiacich so zrušením regulačnej povinnosti vo vybraných prípadoch s ohľadom na spracovateľskú operáciu a podmienky spracúvania. Konkrétne sa zrušuje správnym poplatkom spoplatnená žiadosť o osobitnú registráciu informačného systému osobných údajov (správny poplatok vo výške 50 eur za každý informačný systém osobných údajov. Tiež sa ruší povinnosť zasielať úradu oznámenie o informačnom systéme osobných údajov, kde správny poplatok zavedený nebol, ale zaslanie oznámenia poštovou prepravou tiež vyžadovalo náklady. Nový zákon môže mať vplyv na zvýšenie nákladov, a to v závislosti od podmienok spracúvania u konkrétneho prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Náklady môžu vzniknúť najmä u prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje vo veľkom rozsahu a môžu súvisieť s úpravou formulárov s informáciami o právach dotknutej osoby, s poskytovaním kópií osobných údajov, ktoré sa spracúvajú a so zaistením bezpečnosti osobných údajov. Konkrétnu výšku nákladov vzhľadom na rôznorodosť spracovateľských operácií a veľkosť jednotlivých prevádzkovateľov, ktorá je nie vždy úmerná zvýšeniu nákladov, nie je možné určiť. Zrušujú sa niektoré právne základy spracúvania osobných údajov, ako právny základ pre spracúvanie osobných údajov, ktoré boli zverejnené; právny základ pre spracúvanie osobných údajov v poštovom styku a marketingovú komunikáciu; právny základ pre monitorovanie priestorov prístupných verejnosti, čo ovplyvní vedenie záznamov prevádzkovateľov, ako aj ich informačnú povinnosť voči dotknutej osobe. V zmysle novej právnej úpravy bude pri týchto
Ochrana osobných údajov spracovateľských operáciách prevádzkovateľ povinný disponovať iným primeraným právnym základom pre spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb. Konkrétnu výšku nákladov vzhľadom na rôznorodosť spracovateľských operácií a možnosť prevádzkovateľov nájsť iný právny základ pre spracúvanie osobných údajov, prípadne od spracúvania upustiť nie je možné konkrétne vyčísliť. Pre novou právnou úpravou určené typy spracovateľských operácií a pre určité typy prevádzkovateľov (orgány verejnej moci) vzniká povinnosť niektorým prevádzkovateľom a sprostredkovateľom (prevažne však tou zmenou bude zasiahnutá verejná správa, t. j. orgány verejnej moci) určiť si obligatórne zodpovednú osobu. U striktne neurčených podnikateľských subjektov na základe novej právnej úpravy ostáva určenie zodpovednej osoby dobrovoľné. Zrušuje sa povinnosť úspešného absolvovania skúšky fyzickej osoby na výkon funkcie zodpovednej osoby pred úradom (úspora cestovných nákladov na skúšku a prípadné školenie zamestnanca pred skúškou), zodpovedná osoba však aj naďalej musí disponovať potrebnými odbornými znalosťami a zručnosťami. Zodpovednou osobou bude môcť byť ako fyzická, tak aj právnická osoba (konkrétne určená fyzická osoba danej právnickej osoby). Zodpovednou osobou môže byť tak zamestnanec prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ako aj externá fyzická či právnická osoba na základe zmluvy; na základe výberu prevádzkovateľa či dá prednosť internému zamestnancovi pred externou zodpovednou osobou je možné predpokladať kolísanie výdavkov spojených s poverením zodpovednej osoby. Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zodpovednú osobu má poverenú na základe terajšej právnej úpravy predpoklad úspory alebo prudkého nevyvyšovania nákladov je pravdepodobnejší. Právna úprava môže ako znížiť, tak aj zvýšiť administratívne náklady jednotlivých prevádzkovateľov, prípadne sprostredkovateľov, a to najmä v závislosti od typu spracovateľských operácií, ktoré subjekt vykonáva a od typu samotného prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa; prípadné zvýšenie alebo zníženie nákladov môže závisieť aj od predmetu jeho činnosti.
Prienik administratívnych a nepriamych nákladov Potreba nastavenia, prípadne zosúladenia interných postupov a pravidiel prevádzkovateľov pri uplatňovaní si dotknutou osobou jej nových práv na ochranu osobných údajov, ako a spracúvania osobných údajov maloletých pri poskytovaní služieb informačnej spoločnosti. Administratívny náklad sa vyskytne skôr jednorazovo pri zosúlaďovaní sa subjektov s novým zákonom o ochrane osobných údajov. Na výšku administratívneho nákladu spojenú s vyššie uvedenými povinnosťami môže mať vplyv aj forma, akou si prevádzkovateľ uvedené povinnosti splní, nakoľko právna úprava nie vždy striktne ustanovuje formu, ale jej voľbu ponecháva na konkrétnom prevádzkovateľovi, je na ňom ako si „nastaví“ interne procesy v rámci seba tak, aby bol v súlade s právnou úpravou (zavedenie formou elektronických aplikácií a pod.). Prienik administratívnych a priamych nákladov Zrušuje sa povinnosť osobitnej registrácie informačných systémov na úrade, ktorú bol prevádzkovateľ povinný vykonať v zákonom stanovených prípadoch spracúvania (spracúvanie biometrických údajov, spracúvanie na účely ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany, ak o tom rozhodne úrad, pri prenose osobitnej kategórie osobných údajov do tretích krajín, ktoré nezaručujú primeranú úroveň ochrany prostredníctvom zmluvných doložiek, vnútropodnikových záväzných pravidiel alebo ďalších nástrojov). Administratívne náklady Zrušuje sa povinnosť vypracovania bezpečnostného projektu a táto je nahradená povinnosťou posudzovania vplyvu na ochranu osobných údajov a predchádzajúcimi konzultáciami s úradom. Avšak povinnosť posúdenia vplyvu a možnej následnej konzultácie s úradom predpokladá, že sa na základe stanovených nových kritérií bude týkať menšieho počtu prevádzkovateľov, ako tomu bolo podľa doterajšej právnej úpravy, kedy sa naopak povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt dotkla vždy subjektu, ktorý splnil dané kritériá podľa súčasnej právnej úpravy; napríklad ak prevádzkovateľ spracúval rodné číslo na počítači prepojenom s verejne prístupnou 11
1
GDPR počítačovou sieťou (internetom), mal povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt. Ako sme vyššie uviedli predpokladá sa skôr pokles povinnosti posúdenia vplyvu prípadne povinnosti následnej predchádzajúcej konzultácie s úradom. Stanovuje sa prevádzkovateľovi nová povinnosť vyplývajúca zo snahy o zabezpečenie materiálnej ochrany osobných údajov oznamovať porušenie ochrany osobných údajov úradu a pri vysokom riziku pre práva a slobody fyzických osôb dotknutým osobám ako aj Úradu na ochranu osobných údajov zo strany prevádzkovateľov (túto povinnosť má aj sprostredkovateľ avšak len voči prevádzkovateľovi v mene, ktorého spracúva osobné údaje dotknutej osoby) s výnimkou prípadov, kedy zanalyzované porušenie ochrany osobných údajov nepovedie k riziku pre práva a slobody fyzických osôb. Dotknutej osobe nemusí byť porušenie ochrany osobných údajov oznámené, ak by to vyžadovalo neprimerané úsilie prevádzkovateľa, ak ním boli prijaté primerané opatrenia, takže údaje nebudú čitateľné pre všetky osoby prípadne ak boli prijaté následne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že vysoké riziko pre práva osôb nebude mať dôsledky. V súvislosti s oznámeniami porušenia ochrany osobných údajov vzniká prevádzkovateľovi nová povinnosť dokumentovať prípady porušenia ochrany osobných údajov. Povinnosť oznamovať porušenie ochrany osobných údajov ako úradu tak dotknutej osobe, ak subjektu vznikne, sa týka všetkých subjektov. Upravujú sa podmienky prenosu osobných údajov do tretích krajín a zavádza sa povinnosť zosúladiť postupy s primeranými zárukami, nielen zohľadnenie zoznamu Európskej Komisie krajín spĺňajúcimi primeranú úroveň ochrany. Tento administratívny náklad vznikne iba tým prevádzkovateľom, ktorí prenášajú osobné údaje do tretích krajín. Zrušuje sa evidenčná povinnosť, ktorá sa nahrádza povinnosťou viesť záznamy o spracovateľských činnostiach tak pre prevádzkovateľa, ako aj sprostredkovateľa. V súčasnej právnej úprave bola táto povinnosť daná, len prevádzkovateľovi. Zrušuje sa povinnosť oznamovania informačných systémov, ktoré boli v zákonom stanovených prípadoch prevádzkovatelia povinní oznamovať 12
pred začatím spracúvania úradu. Táto povinnosť sa odvodzuje od právneho základu spracúvania prevádzkovateľa, to znamená, ak osobné údaje spracúval na základe súhlasu dotknutej osoby; alebo s ohľadom na ustanovenie zodpovednej osoby prevádzkovateľom. Nová právna úprava zjednocuje právnu úpravu ochrany osobných údajov v rámci Slovenskej republiky s právnou úpravou vo všetkých členských štátoch Európskej únie zjednotením pravidiel, terminológie, podmienok spracúvania, čím odstraňuje legálne bariéry, zvyšuje právnu istotu podnikateľských subjektov a zlepšuje ich konkurencieschopnosť. Umožňuje im tiež využiť na báze dobrovoľnosti založené nové nástroje na zaistenie súladu spracúvania osobných údajov s pravidlami ochrany osobných údajov (certifikácia, kódexy správania), ako aj na preukázanie zabezpečenia primeraných záruk spracúvania pri prenosoch do tretích krajín všetko s cieľom posilniť postavenie dotknutej osoby pri ochrane súkromia v oblasti spracúvania jej osobných údajov. Predpokladá sa, že obchodné bariéry budú do značnej miery odstránené, nakoľko nová právna úprava je súladná s nariadením, teda nevytvára zbytočné bariéry ani pre tých prevádzkovateľov, ktorí v rámci nimi vykonávaných činností nespadajú úplne alebo aspoň čiastočne pod právny rámec nariadenia (činnosti, na ktoré sa uplatňuje právny poriadok Európskej únie). Nová právna úprava práve vďaka svojej homogénnosti a súladnosti s nariadením poskytne podnikateľským subjektom výbornú štartovaciu pozíciu a konkurenčnú výhodu, a to tak v rámci podnikania, ako aj v minimalizácii dodatočných problémov súvisiacich s odstraňovaním právnych bariér v prípade, ak svoje podnikanie vykonávajú alebo plánujú vykonávať aj mimo Slovenskej republiky v rámci Európskej únie. Nová právna úprava nekladie prekážky novým technológiám, naopak, tieto zohľadňuje, čo môže byť prínosom nielen v rámci klasického podnikania, ale aj v rámci podnikania tzv. startupov a iných malých podnikateľských entít, ktorých potenciál je založený práve na nových technológiách a netradičných riešeniach, kedy práve zapracovanie ochrany osobných údajov priamo do technológií a aplikácií výrobku môže byť ich konkurenčnou výhodou na trhu.
Ochrana osobných údajov Takýmto prístupom nová právna úprava je spôsobilá podporovať inovácie, vedu a výskum a produkovať a podporovať kvalitné vývojárske činnosti a projekty, a tým pozdvihnúť aj povedomie o ochrane a spracúvaní osobných údajov v spoločnosti celkovo. Nakoľko je predpoklad zapracúvania prvkov ochrany osobných údajov priamo do výrobkov s technológiami, je predpoklad aj šetrenia tovarov a surovín, nakoľko výrobok alebo služba obsahujúca prvky ochrany osobných údajov priamo od výroby má na trhu predpoklad preraziť a zotrvať na ňom dlhšie, ako výrobok, ku ktorému je nutnosť dokupovať jednorazovo alebo v časových odstupoch nový softvér alebo časové verzie týkajúce sa ochrany osobných údajov. Nový zákon upravuje nové činnosti v oblasti ochrany osobných údajov, ako monitorovanie dodržiavania kódexov správania a vydávanie certifikátov v oboch prípadoch akreditovanými subjektami s relevantnou odbornou znalosťou problematiky. •
Vplyv nového zákona na sociálnu oblasť Nový zákon zlepšuje priamo právne postavenie dotknutých osôb, t. j. fyzických osôb, garantovaním nových práv vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov v prostredí nových technológií a spôsobov spracúvania osobných údajov.
Konkrétne zákon rozširuje rozsah informácií, ktoré majú byť dotknutej osobe poskytnuté prevádzkovateľom pri získavaní osobných údajov priamo od tejto dotknutej osoby ako aj v prípade, ak sú osobné údaje získavané od inej ako dotknutej osoby, nový zákon tiež upravuje nové práva dotknutej osoby, ako napríklad právo na zabudnutie, právo na prenosnosť údajov, výslovne stanovuje právo dotknutej osoby na odvolanie súhlasu so spracúvaním osobných údajov bez uvedenia dôvodu, ako aj právo namietať voči automatickému spracúvaniu a prípadnému profilovaniu. Nakoľko sa spracúvanie osobných údajov týka širokého spektra spracovateľských operácií v rôznych životných situáciách dotknutej osoby, ako fyzickej osoby, zlepšenie spracúvania a ochrany osobných údajov bude možné zaznamenať v mnohých životných situáciách dotknutej osoby, kedy bude mať väčšie práva. Novým zákonom sa zabezpečí vznik pracovných miest – IT sektor, ochrana osobných údajov. Pôjde o osoby so zameraním na ochranu osobných údajov, ktoré budú môcť pôsobiť ako zodpovedné osoby u prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, a to, ako ich zamestnanci, alebo ako zazmluvnené zodpovedné osoby. Pokiaľ ide o typy úväzkov je predpoklad na vzniku trvalých pracovných úväzkov ako aj čiastkových.
Mzdové zákony a predpisy úplné znenie po novelách • Zákonník práce a mzdové predpisy • zákon o zamestnanosti • pedagogickí zamestnanci • bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci • autorské právo, správne právo a ochrana osobných údajov
Objednávejte na tel. čísle: 558731 125-127, 732 705 627 nebo e-mail: abo@i-poradce.cz, www.i-poradce.cz 13
1
Zákon č. 18/2018 Z. z.
o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA §1 Predmet úpravy Tento zákon upravuje a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov, b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
Komentár k § 1 Nový zákon o ochrane osobných údajov vymedzuje v § 1, ktorý patrí do základných ustanovení, predmet úpravy zákona. Nový zákon o ochrane osobných údajov upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb v súlade so zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Poznámka Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Predmetom úpravy nového zákona o ochrane osobných údajov je ochrana práv fyzických osôb 14
pred neoprávneným spracúvaním ich osobných údajov. Fyzickou osobou je prirodzená osoba, ľudská bytosť, človek, jednotlivec, ktorej právo priznáva možnosť byť účastníkom právneho vzťahu prostredníctvom právnej spôsobilosti, pričom je irelevantné, či je štátnym občanom štátu pobytu, cudzincom alebo bezdomovcom. Nový zákon tiež upravuje práva, povinnosti a zodpovednosť subjektov pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb a postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. V texte budeme označovať ako úrad. •
Úrad na ochranu osobných údajov Úrad je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a podieľa sa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov. Pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nezávisle a riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky bol zriadený 1. septembra 2002 na základe zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Úrad svojou povahou je dozorným orgánom, ktorý dohliada na dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky a právne záväzných aktov medzinárodného práva v oblasti ochrany osobných údajov fyzických osôb. Svojou činnosťou sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Zriadenie úradu ako orgánu štátnej správy bolo podmienené predovšetkým potrebou existencie inštitúcie s vyšetrovacími a intervenčnými právomocami na tomto úseku, ktorá vyplýva z právne
Ochrana osobných údajov záväzných aktov medzinárodného práva. Nemenej dôležitým atribútom zriadenia úradu je aj jeho nezávislosť od jednotlivých orgánov verejnej správy. Aby úrad mohol vykonávať svoje úlohy čo najefektívnejšie, bez nežiaducich vplyvov politických alebo iných entít, je potrebné, aby bola zabezpečená úplná nezávislosť úradu pri výkone svojej činnosti. Táto požiadavka pramení z neustále rastúceho tempa spoločenských a technologických zmien, ktoré výrazne ovplyvnili spôsob spracúvania a prenos čoraz väčšieho množstva osobných údajov ako aj prístup k nim. Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo obrátiť sa na úrad v prípade nejasností vyplývajúcich z aplikácie zákonných ustanovení týkajúcich sa ochrany osobných údajov alebo pri podozrení z porušovania jej práv pri spracúvaní jej osobných údajov.
§2 Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
Komentár k § 2 »
Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 smernice sú „osobné údaje“ akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (dotknutej osoby). Pod identifikovateľnou fyzickou osobou smernica rozumie osobu, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, onli-
ne identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby. Nový zákon o ochrane osobných údajov v ustanovení poskytuje definíciu osobného údaja. Zákon neupravuje konkrétny konečný zoznam údajov, ktoré sú považované za osobné údaje. Poskytuje tzv. demonštratívny výpočet charakteristík určujúcich fyzickú osobu. Uvedená definícia osobných údajov nevyžaduje, aby išlo o konkrétnu identitu fyzickej osoby, ale postačuje, aby za splnenia daných podmienok bola osoba identifikovateľná. Z vecnej stránky sa pojem osobných údajov vzťahuje na také údaje, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, t. j. určenej alebo určiteľnej, či už priamo alebo nepriamo. Z pohľadu ochrany osobných údajov sa „určiteľnosťou fyzickej osoby“ rozumie taký stav, keď na základe jedného alebo viacerých dostupných údajov o danej osobe túto možno identifikovať. •
Identifikátory Identifikácia sa realizuje prostredníctvom konkrétnych charakteristických znakov, t. j. „identifikátorov“, ktoré možno priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe. Pod identifikátormi si môžeme predstaviť meno, priezvisko, tetovanie, zdravotné postihnutie, dátum narodenia, adresa a iné. Miera, do akej sú určité identifikátory dostačujúce pre dosiahnutie identifikácie konkrétnej fyzickej osoby, závisí od komplexného posúdenia dostupných údajov v ich vzájomnej súvislosti a konkrétnej situácie. V závislosti od kvality, kvantity a druhu údajov sa v určitom momente konvertuje určiteľnosť do určenia konkrétnej fyzickej osoby. Fyzickú osobu považujeme za určenú, keď na základe dostupných údajov je jednoznačne identifikovaná a odlíšená od ostatných osôb v danom informačnom systéme, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú. Na určenie toho, či je fyzická osoba identifikovateľná, sa majú vziať do úvahy všetky prostriedky, pri ktorých existuje primeraná pravdepodobnosť, že ich prevádzkovateľ alebo akákoľvek iná osoba využije, napríklad osobitným výberom, na priamu alebo nepriamu identifikáciu fyzickej osoby. 15
1
GDPR Osobnými údajmi môžu byť v konkrétnej situácii napríklad titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, rodné číslo, údaj o zdravotnom stave, konkrétne tetovanie, lokalizačný údaj, online identifikátor a pod. Poznámka Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách definuje pojem lokalizačné údaje. Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejnej služby len vtedy, ak sa anonymizujú, alebo ak s tým účastník alebo užívateľ verejnej siete alebo verejnej služby súhlasí v rozsahu a trvaní nevyhnutnom na poskytnutie služby s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov. •
Fyzická osoba Z pohľadu definície osobného údaja, ktorá je veľmi široká, nie je možné jednoznačne určiť rozdiel medzi fyzickou osobou – nepodnikateľom a fyzickou osobou – podnikateľom, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že fyzickú osobu je možné identifikovať nepriamo, najmä na základe jej charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej ekonomickú identitu. Na základe uvedeného, samotný názov fyzickej osoby – podnikateľa ešte sám o sebe nie je osobným údajom. Ak k takémuto údaju priradíme ďalšie údaje, na základe ktorých je už možné identifikovať fyzickú osobu, napríklad rodné číslo alebo pobyt, pôjde o spracúvanie osobných údajov. Na základe toho, že z dostupných osobných údajov je možná identifikácia fyzickej osoby, sa tento zákon logicky nevzťahuje a neuplatňuje na ano16
nymné údaje, ktoré sa neviažu na identifikovanú alebo identifikovateľnú fyzickú osobu, ani na osobné údaje, ktoré sa stali anonymnými takým spôsobom, že dotknutá osoba nie je alebo už nie je na ich základe identifikovateľná. Tento zákon sa preto netýka spracúvania anonymných údajov vrátane ich spracúvania na štatistické účely alebo účely výskumu.
§3 Pôsobnosť (1) Tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému. (2) Tento zákon, okrem § 2, § 5, druhej a tretej časti zákona, sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.2) (3) Tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov Policajným zborom, Vojenskou políciou, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Finančnou správou, prokuratúrou a súdmi (ďalej len „príslušný orgán“) na účely predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov, stíhania trestných činov alebo na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu (ďalej len „plnenie úloh na účely trestného konania“); z druhej časti tohto zákona sa na spracúvanie osobných údajov podľa predchádzajúcej časti vety vzťahujú len ustanovenia uvedené v § 52, § 59, § 67 a § 73. (4) Tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov a) v rámci činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorého sídlo, miesto
Ochrana osobných údajov
podnikania, organizačná zložka, prevádzkareň alebo trvalý pobyt je na území Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či sa spracúvanie osobných údajov vykonáva na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, b) v rámci činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorého sídlo, miesto podnikania, organizačná zložka, prevádzkareň alebo trvalý pobyt nie je na území Slovenskej republiky, ale je v mieste, kde sa na základe medzinárodného práva verejného uplatňuje právny poriadok Slovenskej republiky, c) dotknutej osoby, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky, prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ktorého sídlo, miesto podnikania, organizačná zložka, prevádzkareň alebo trvalý pobyt nie je v členskom štáte, pričom spracúvanie osobných údajov súvisí 1. s ponukou tovaru alebo služieb tejto dotknutej osobe na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sa od dotknutej osoby vyžaduje platba alebo nie, alebo 2. so sledovaním jej správania na území Slovenskej republiky. (5) Tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov a) fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej činnosti alebo domácej činnosti, b) Slovenskou informačnou službou,3) Vojenským spravodajstvom,4) c) Národným bezpečnostným úradom na účely vykonávania bezpečnostných previerok a na účely zabezpečovania podkladov pre rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti.5)
Komentár k § 3 Ustanovením je upravená vecná a územná pôsobnosť nového zákona o ochrane osobných údajov.
»
Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 2 ods. 2 smernice – smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie inými než automatizovanými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému. Podľa nového zákona o ochrane osobných údajov ods. 1 – sa zákon vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracúvanie osobných údajov inými než automatizovanými prostriedkami, ak ide o osobné údaje, ktoré tvoria súčasť informačného systému alebo sú určené na to, aby tvorili súčasť informačného systému •
Pozitívna vecná pôsobnosť zákona Zákon upravuje pozitívne vecnú pôsobnosť zákona v odseku 1, 2 a 3. Táto vecná pôsobnosť je vymedzená vo vzťahu k prostriedkom spracúvania, teda k tomu na čom, prípadne ako sú osobné údaje spracúvané. Primárne delenie prostriedkov spracúvania je na prostriedky spracúvania automatizované, teda používajúce napríklad počítačový program, alebo aplikáciu. Druhou možnosťou je spracúvanie osobných údajov neautomatizovanou formou, napríklad vykonávaním zápisov osobných údajov fyzicky osobou do záznamovej knihy. Zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané prostredníctvom automatizovaných prostriedkov spracúvania, ako aj na spracúvanie vykonávané prostredníctvom neautomatizovaných prostriedkov spracúvania. Automatizované spracúvanie osobných údajov – počítač, tablet, smartphone. Neautomatizované spracúvanie osobných údajov – záznamová kniha, evidenčný zošit, papierová evidencia. Zákon sa tiež vzťahuje na spracúvanie osobných údajov, ktoré je vykonávané kombináciou oboch vyššie uvedených prostriedkov spracúvania v rámci jedného informačného systému osobných údajov. Napríklad, ak je časť spracúvania osobných údajov na konkrétny účel vykonávaná na počítači a časť je vykonávaná formou záznamov v papierovej eviden17
1
GDPR cii v neautomatizovanej forme. V prípade kombinovaného spracúvania osobných údajov automatizovanou formou a neautomatizovane je podstatné, ak sa má spracúvanie vykonávať v rámci jedného informačného systému, aby toto spracúvanie osobných údajov, bolo vykonávané na jeden účel a osobné údaje boli súčasťou jedného informačného systému osobných údajov. Praktickým príkladom kombinovaného využívania prostriedkov spracúvania v rámci jedného informačného systému osobných údajov je vedenie dochádzky zamestnancov v dochádzkovej knihe, papierová neautomatizovaná podoba, a vedenie dochádzky zamestnancov aj v elektronickej podobe, automatizovaná forma, napríklad priložením dochádzkovej karty zamestnanca k čítačke. Účel spracúvania je jeden, vedenie dochádzky, no prostriedky spracúvania na dosiahnutie účelu sú typovo dva, automatizovaný a neautomatizovaný. Softvérový počítačový program nemusí byť vždy zároveň aj informačným systémom osobných údajov, nakoľko môže mať vymedzených viacero účelov spracúvania, prípadne sa v rámci jeho funkcionalít osobné údaje nemusia vôbec spracúvať. Tento zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016) okrem § 2 a § 5 a druhej a tretej časti zákona. Druhá časť zákona upravuje Všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní a tretia časť zákona upravuje Osobitné pravidlá ochrany osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní príslušnými orgánmi. Tento zákon sa okrem svojej druhej a tretej časti vzťahuje aj na spracúvanie osobných údajov na základe nariadenia. » Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 1 ods. 1 smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania ale18
bo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. Podľa Čl. 2 ods. 1 sa smernica vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1. Podľa Čl. 3 p 7 je príslušný orgán akýkoľvek orgán verejnej moci príslušný v oblasti predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu, alebo akýkoľvek iný orgán alebo subjekt, ktorý bol právom členského štátu poverený vykonávať verejnú moc a verejné právomoci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. Nový zákon o ochrane osobných údajov sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov, stíhania trestných činov alebo na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu (plnenie úloh na účely trestného konania). Z druhej časti nového zákona, ktorá upravuje Všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní, sa na spracúvanie osobných údajov vzťahujú len ustanovenie § 52 upravujúce ZÁSADY SPRACÚVANIA OSOBNÝCH ÚDAJOV, ustanovenie § 59 upravujúce PRÁVA DOTKNUTEJ OSOBY, ustanovenie § 67 upravujúce Práva a povinnosti príslušného orgánu a sprostredkovateľa a ustanovenie § 73 upravujúce PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV DO TRETEJ KRAJINY ALEBO MEDZINÁRODNEJ ORGANIZÁCII. •
Pozitívna územná pôsobnosť zákona Pozitívnym spôsobom upravuje územnú pôsobnosť zákona v znení odseku 4. Nový zákon sa vzťahuje na prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a) so sídlom, miestom podnikania, organizačnou zložkou, prevádzkarňou alebo trvalým pobytom
Ochrana osobných údajov na území Slovenskej republiky, a to aj v prípade, ak spracúvanie osobných údajov je vykonávané mimo územia Slovenskej republiky, b) so sídlom, miestom podnikania, organizačnou zložkou, prevádzkarňou alebo trvalým pobytom na území, kde sa uplatňuje právo Slovenskej republiky podľa zásad medzinárodného práva verejného. Príkladom sú zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí. Zákon sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzických osôb, dotknutých osôb, nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na ich občianstvo alebo inú príslušnosť, ak spracúvanie ich osobných údajov vykonáva prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, ktorého sídlo, miesto podnikania, organizačná zložka, prevádzkareň alebo trvalý pobyt nie je v členskom štáte, pričom ním vykonávané spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb má súvis s ponukou tovarov alebo služieb dotknutým osobám na území Slovenskej republiky, bez ohľadu na povinnosť zaplatenia za ponúkaný tovar alebo službu alebo spracúvanie osobných údajov takýmto prevádzkovateľom má súvis so sledovaním správania dotknutých osôb na území Slovenskej republiky. Pod sledovaním správania dotknutej osoby si možno predstaviť napríklad sledovanie jej aktivít na internete, kde môže byť sledovaná aktivita danej osoby a táto následne spracúvaná ako osobný údaj danej fyzickej osoby. Za monitorovanie správania v prostredí internetu možno považovať napríklad spracúvanie preferencií na internete o danej fyzickej osobe prostredníctvom cookies, IP adresy pripojenia, MAC adresy zariadenia z ktorého osoba do internetovej siete pristupuje, alebo tiež sledovanie a následné spracúvanie geolokalizačných údajov. V určitých prípadoch za osobný údaj možno považovať aj informáciu o stránkach, ktoré osoba na internete navštívila, ku ktorým má alebo môže získať prístup poskytovateľ internetového pripojenia. •
Negatívna vecná pôsobnosť zákona Nový zákon vymedzuje negatívne vecnú pôsobnosť zákona v znení odseku 5. Stanovuje, na ktoré činnosti všeobecne, prípadne na ktoré
spracovateľské činnosti alebo prevádzkovateľov pri výkone ich činností a kompetencií sa zákon nevzťahuje, a to napriek tomu, že pri nich k spracúvaniu osobných údajov dochádza. Tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzickou osobou pre jej vlastnú potrebu v rámci jej domácich činností. Pod domácimi činnosťami si môžeme predstaviť vedenia osobného diára, osobná korešpondencia prípadne vedenie denníka, vytvorenie fotoalbumu. Aj pri takomto spracúvaní osobných údajov fyzickou osobou pre jej vlastnú potrebu nie je vylúčená ochrana osobnosti podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Poznámka Ochrana osobnosti Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s pri19
1
GDPR hliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Nový zákon o ochrane osobných údajov sa tiež nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov fyzických osôb, ktoré vykonáva na základe osobitných zákonov Slovenská informačné služba, Vojenské spravodajstvo a ktoré vykonáva Národný bezpečnostný úrad na účely vykonávania bezpečnostných previerok a na účely zabezpečovania podkladov pre rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Poznámka Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe sa na spracúvanie osobných údajov informačnou službou, na evidencie a informačné systémy informačnej služby a na sprístupňovanie údajov z nich sa nevzťahujú osobitné predpisy, ktorými sú zákon o ochrane osobných údajov alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií). Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve sa na informačné systémy v rozsahu pôsobnosti tohto zákona nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov o ochrane osobných údajov v informačných systémoch. Podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov informačný systém, ktorý obsahuje údaje o občanoch, ktorí požiadali o prijatie do štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve, o profesionálnych vojakoch vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a o profesionálnych vojakoch, ktorým sa skončil služobný pomer vo Vojenskom spravodajstve, vedie osobitne iba Vojenské spravodajstvo. 20
§4 Voľný pohyb osobných údajov medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi sa zaručuje; Slovenská republika neobmedzí ani nezakáže prenos osobných údajov z dôvodu ochrany základných práv fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov.
Komentár k § 4 Ide v podstate o vysvetľujúce ustanovenie o tom, že voľný pohyb osobných údajov v rámci Európskej únie je zaručený, ak je vyžadovaný podľa osobitného predpisu so silou zákona, alebo nariadenia Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súkromie je v bežnom živote vnímané ako sféra života človeka, do ktorej nemôže nikto zasahovať bez jeho súhlasu, sú to informácie, ktoré môže jednotlivec zatajovať bez strachu, že bude štátom potrestaný alebo znevýhodnený oproti iným. Do tejto sféry patria zároveň všetky záležitosti jednotlivcov, ktoré nemôže štát alebo iná súkromná osoba bezdôvodne získavať a o ktorých nemožno informovať verejnosť.
§5 Vymedzenie základných pojmov Na účely tohto zákona sa rozumie a) súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek vážny a slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby vo forme vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov, b) genetickými údajmi osobné údaje týkajúce sa zdedených genetických charakteristických znakov fyzickej osoby alebo nadobudnutých genetických charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré poskytujú jedinečné informácie o fyziológii alebo zdraví tejto fyzickej osoby a ktoré vyplývajú najmä z analýzy biologickej vzorky danej fyzickej osoby,
Ochrana osobných údajov
c) biometrickými údajmi osobné údaje, ktoré sú výsledkom osobitného technického spracúvania osobných údajov týkajúcich sa fyzických charakteristických znakov fyzickej osoby, fyziologických charakteristických znakov fyzickej osoby alebo behaviorálnych charakteristických znakov fyzickej osoby a ktoré umožňujú jedinečnú identifikáciu alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu tejto fyzickej osoby, ako najmä vyobrazenie tváre alebo daktyloskopické údaje, d) údajmi týkajúcimi sa zdravia osobné údaje týkajúce sa fyzického zdravia alebo duševného zdravia fyzickej osoby, vrátane údajov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave, e) spracúvaním osobných údajov spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami, f ) obmedzením spracúvania osobných údajov označenie uchovávaných osobných údajov s cieľom obmedziť ich spracúvanie v budúcnosti, g) profilovaním akákoľvek forma automatizovaného spracúvania osobných údajov spočívajúceho v použití osobných údajov na vyhodnotenie určitých osobných znakov alebo charakteristík týkajúcich sa fyzickej osoby, najmä na analýzu alebo predvídanie znakov alebo charakteristík dotknutej osoby súvisiacich s jej výkonnosťou v práci, majetkovými pomermi, zdravím, osobnými preferenciami, záujmami, spoľahlivosťou, správaním, polohou alebo pohybom, h) pseudonymizáciou spracúvanie osobných
údajov spôsobom, že ich nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií, ak sa takéto dodatočné informácie uchovávajú oddelene a vzťahujú sa na ne technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby osobné údaje nebolo možné priradiť identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osobe, i) logom záznam o priebehu činnosti používateľa v automatizovanom informačnom systéme, j) šifrovaním transformácia osobných údajov spôsobom, ktorým opätovné spracúvanie je možné len po zadaní zvoleného parametra ako je kľúč alebo heslo, k) online identifikátorom identifikátor poskytnutý aplikáciou, nástrojom alebo protokolom najmä IP adresa, cookies, prihlasovacie údaje do online služieb, rádiofrekvenčná identifikácia, ktoré môžu zanechávať stopy, ktoré sa najmä v kombinácii s jedinečnými identifikátormi alebo inými informáciami môžu použiť na vytvorenie profilu dotknutej osoby a na jej identifikáciu, l) informačným systémom akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom základe alebo geografickom základe, m) porušením ochrany osobných údajov porušenie bezpečnosti, ktoré vedie k náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, strate, zmene alebo neoprávnenému poskytnutiu prenášaných, uchovávaných osobných údajov alebo inak spracúvaných osobných údajov, alebo k neoprávnenému prístupu k nim, n) dotknutou osobou každá fyzická osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú, o) prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel a prostriedky spracúvania osobných údajov a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; prevádzkovateľ alebo konkrétne požiadavky 21
1
GDPR
na jeho určenie môžu byť ustanovené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak takýto predpis alebo táto zmluva ustanovuje účel a prostriedky spracúvania osobných, p) sprostredkovateľom každý, kto spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa, q) príjemcom každý, komu sa osobné údaje poskytnú bez ohľadu na to, či je treťou stranou; za príjemcu sa nepovažuje orgán verejnej moci, ktorý spracúva osobné údaje na základe osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov vzťahujúcimi sa na daný účel spracúvania osobných údajov, r) treťou stranou každý, kto nie je dotknutou osobou, prevádzkovateľ, sprostredkovateľ alebo inou fyzickou osobou, ktorá na základe poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa spracúva osobné údaje, s) zodpovednou osobou osoba určená prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ktorá plní úlohy podľa tohto zákona, t) zástupcom fyzická osoba alebo právnická osoba so sídlom, miestom podnikania, organizačnou zložkou, prevádzkarňou alebo trvalým pobytom v členskom štáte, ktorú prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ písomne poveril podľa § 35, u) podnikom fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba vykonávajúca hospodársku činnosť bez ohľadu na jej právnu formu, vrátane združení fyzických osôb alebo združení právnických osôb, ktoré pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť, v) skupinou podnikov ovládajúci podnik a ním ovládané podniky, w) hlavnou prevádzkarňou 1. miesto centrálnej správy prevádzkovateľa v Európskej únii, ak ide o prevádzkovateľa s prevádzkarňami vo viac než jednom členskom štáte, okrem prípadu, keď sa rozhodnutia o účeloch a prostriedkoch spracúvania osobných 22
údajov prijímajú v inej prevádzkarni prevádzkovateľa v Európskej únii a táto iná prevádzka má právomoc presadiť vykonanie takýchto rozhodnutí, pričom v takom prípade sa za hlavnú prevádzkareň považuje prevádzkareň, ktorá takéto rozhodnutia prijala, 2. miesto centrálnej správy sprostredkovateľa v Európskej únii, ak ide o sprostredkovateľa s prevádzkarňami vo viac než jednom členskom štáte alebo ak sprostredkovateľ nemá centrálnu správu v Európskej únii, prevádzkareň sprostredkovateľa v Európskej únii, v ktorej sa v kontexte činností prevádzkarne sprostredkovateľa uskutočňujú hlavné spracovateľské činnosti, a to v rozsahu, v akom sa na sprostredkovateľa vzťahujú osobitné povinnosti podľa tohto zákona, x) vnútropodnikovými pravidlami postupy ochrany osobných údajov, ktoré dodržiava prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ so sídlom, miestom podnikania, organizačnou zložkou, prevádzkarňou alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky na účely prenosu osobných údajov prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v tretej krajine, y) kódexom správania súbor pravidiel ochrany osobných údajov dotknutej osoby, ktorý sa prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zaviazal dodržiavať, z) medzinárodnou organizáciou organizácia a jej podriadené subjekty, ktoré sa riadia medzinárodným právom verejným, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý bol zriadený dohodou medzi dvoma alebo viacerými krajinami alebo na základe takejto dohody, aa) členským štátom štát, ktorý je členským štátom Európskej únie alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ab) treťou krajinou krajina, ktorá nie je členským štátom, ac) zamestnancom úradu zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu podľa osobitné-
Ochrana osobných údajov
ho predpisu6) alebo štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného predpisu.7)
Komentár k § 5 Zákon v tomto ustanovení vymedzuje základné pojmy a definuje ich význam na účely ochrany osobných údajov. •
Súhlas dotknutej osoby Súhlas dotknutej osoby je definovaný v písmene a). Ide o jeden z právnych základov spracúvania osobných údajov. Súhlas by sa mal poskytnúť výslovným a jasným prejavom vôle, ktorý je slobodným, konkrétnym, informovaným a jednoznačným vyjadrením vôle dotknutej osoby so spracúvaním osobných údajov. Forma písomného vyhlásenia vrátane vyhlásenia prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo ústnym vyhlásením je za splnenia ostatných náležitostí súhlasu akceptovateľná. Zákon určuje konkrétne podmienky na udelenie súhlasu, ako aj na spracúvanie osobných údajov na tomto právnom základe. Zákon vyžaduje aktívnu účasť dotknutej osoby pri udeľovaní súhlasu, je teda potrebné formulovať súhlas tak, aby dotknutá osoba musela konať. Nečinnosť dotknutej osoby, respektíve nevyjadrenie nesúhlasu dotknutej osoby nemožno považovať za vyjadrenie súhlasu. Dotknutá osoba má k súhlasu vždy pristupovať aktívne a z jej strany je očakávaná aktivita. V prípade, ak je predmetom spracúvania spracúvanie osobitnej kategórie osobných údajov, je potrebné, aby bol súhlas dotknutej osoby výslovný, teda taký, ktorý je oddelený od inej časti dokumentu, do ktorej môže byť včlenený a hlavne v ktorom je výslovne uvedené aké konkrétne osobitné kategórie osobných údajov majú na jeho základe byť predmetom spracúvania zo strany prevádzkovateľa a na aký účel. • »
Genetický údaj Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 12 sú genetické údaje osobné údaje týkajúce sa zdedených alebo nadobudnutých genetic-
kých charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré poskytujú jedinečné informácie o fyziológii alebo zdraví tejto fyzickej osoby a ktoré vyplývajú najmä z analýzy biologickej vzorky danej fyzickej osoby. Genetický údaj podľa písmena b) možno vymedziť ako osobný údaj týkajúci sa zdedených alebo nadobudnutých genetických charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré sú najmä výsledkom analýzy biologických vzoriek danej fyzickej osoby, najmä analýzy chromozómov, deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) alebo ribonukleovej kyseliny (RNA) alebo analýzy inej látky, ktorá umožňuje získanie rovnocenných informácií o konkrétnej dotknutej osobe. Genetické osobné údaje patria medzi osobitnú kategóriu osobných údajov, ktorá tiež býva označovaná, ako „citlivé osobné údaje“. • »
Biometrický údaj Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 13 sú biometrické údaje osobné údaje, ktoré sú výsledkom osobitného technického spracúvania, ktoré sa týka fyzických, fyziologických alebo behaviorálnych charakteristických znakov fyzickej osoby a ktoré umožňujú alebo potvrdzujú jedinečnú identifikáciu tejto fyzickej osoby, ako napríklad vyobrazenia tváre alebo daktyloskopické údaje. Biometrický údaj podľa písmena c) možno definovať ako biologickú alebo fyziologickú vlastnosť alebo charakteristiku špecifickú pre konkrétneho jednotlivca a zároveň merateľnú veličinu, s určitým stupňom zohľadnenej pravdepodobnosti. Príkladom biometrických údajov sú odtlačky prstov, biometrický snímok sietnice oka, tvar tváre a vzdialenosti jednotlivých orgánov na nej, hlas, geometria ruky, geometria štruktúry žíl ruky alebo dlane určitého človeka alebo určitá hlboko zakorenená schopnosť alebo vlastnosť týkajúca sa správania konkrétneho jedinca. Príkladom je vlastnoručný podpis spôsob jeho písania vyvíjanie tlaku na podložku, udieranie na klávesnicu, osobitný spôsob chôdze alebo artikulácie atď., v tomto prípade ide o tzv. behaviorálnu biometriu. • »
Osobné údaje týkajúce sa zdravia Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon 23
1
GDPR Podľa Čl. 3 p 14 sú údaje týkajúce sa zdravia osobné údaje týkajúce sa fyzického alebo duševného zdravia fyzickej osoby vrátane údajov o poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave. Osobné údaje týkajúce sa zdravia, ktoré sú definované v písmene d), sú také osobné údaje, ktoré poskytujú informácie o minulom, súčasnom alebo možnom budúcom fyzickom alebo duševnom zdravotnom stave dotknutej osoby. Patria sem aj údaje o zdraví fyzickej osoby získané pri jej registrácii na účely poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo sociálnych služieb. Medzi osobné údaje týkajúce sa zdravia patrí tiež číslo, symbol alebo osobitný údaj, ktorý bol fyzickej osobe pridelený na jej individuálnu identifikáciu na zdravotné účely, informácie získané na základe vykonania testov alebo prehliadok častí jej organizmu alebo skúmania jej telesných látok vrátane genetických údajov a biologických vzoriek a akékoľvek informácie o chorobe, zdravotnom postihnutí, riziku ochorenia, anamnéze, klinickej liečbe, alebo o fyziologickom alebo biomedicínskom stave dotknutej osoby bez ohľadu na zdroj týchto informácií, ktorým môže byť lekár alebo iného zdravotníckeho pracovníka, nemocnice ako inštitúcia, zdravotnícka pomôcka pridelená konkrétnej osobe alebo informácie pochádzajúce z vykonania diagnostického testu in vitro. Medzi údaje o zdraví patria aj informácie o zdraví konkrétnej osoby získané z mobilných aplikácií slúžiacich k monitorovaniu životných funkcií alebo fyziologických parametrov osoby. • »
Spracúvanie osobných údajov Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 2 je spracúvanie operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami. 24
Spracúvaním osobných údajov podľa písmena e) je potrebné chápať každú spracovateľskú operáciu alebo niekoľko na seba nadväzujúcich operácií (nadväznosť v čase nie je podstatná), ktoré prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ vykonáva na splnenie určitého vymedzeného účelu, systematicky, a to bez ohľadu na spôsob a využité prostriedky (alebo ich kombináciu) spracúvania. Spracúvanie môže byť vykonávané rôznymi spôsobmi, formou ľudskej činnosti, automatizovane, ide teda o charakteristiku toho, ako sú jednotlivé spracovateľské operácie u prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vykonávané, technicky nastavené. • »
Obmedzenie spracúvania osobných údajov Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 3 obmedzením spracúvania je označenie uchovávaných osobných údajov s cieľom obmedziť ich spracúvanie v budúcnosti. Pri obmedzení spracúvania definovaného v písmene f) sú spracúvané osobné údaje označené na účely obmedzenia ich spracúvania do budúcnosti. Obmedzením nie je vždy potrebné chápať iba ich blokovanie, ale obmedzenie ich spracúvania napríklad na určitý účel. Osobné údaje, ktorých spracúvanie má byť obmedzené by takto v informačnom systéme mali byť označené. Pod obmedzením spracúvania osobných údajov si možnosť predstaviť napríklad ich presun v rámci prevádzkovateľa do iného informačného systému alebo ich zneprístupnenie dovnútra, alebo navonok, teda voči verejnosti („stiahnutie“ zverejnených osobných údajov z určitého dôvodu, no ich zachovanie u prevádzkovateľa). Obmedzenie spracúvania môže byť vykonané na účely ochrany dotknutej osoby a uplatnenia si jej práv v prípade, že namieta spracúvanie týchto svojich osobných údajov, má pochybnosti o správnosti alebo zákonnosti ich spracúvania, prípadne ak odpadla potreba spracúvania osobných údajov prevádzkovateľom, avšak dotknutá osoba potrebuje spracúvať tieto osobné údaje u daného prevádzkovateľa napríklad na účely domáhania sa svojich právnych nárokov v budúcnosti. • »
Profilovanie Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon
Ochrana osobných údajov Podľa Čl. 3 p 4 je profilovaním akákoľvek forma automatizovaného spracúvania osobných údajov, ktoré pozostáva z použitia osobných údajov na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby, predovšetkým analýzy alebo predvídania aspektov dotknutej fyzickej osoby súvisiacich s výkonnosťou v práci, majetkovými pomermi, zdravím, osobnými preferenciami, záujmami, spoľahlivosťou, správaním, polohou alebo pohybom. Profilovaním podľa písmena g) sa rozumie spracúvanie osobných údajov, na základe ktorého možno získať v závislosti od kvality a kvantity spracúvaných informácií relatívne ucelený profil dotknutej osoby, ktorý možno využiť s vysokým stupňom pravdepodobnosti na predpovedanie správania konkrétnej dotknutej osoby do budúcnosti. Použitie profilovania je rozsiahle, jednou z možností jeho využitia, ktorá je na vzostupe, je využívanie na vytvorenie cielenej reklamy na mieru konkrétneho jedinca. Na účely profilovania by mali byť používané primerané matematické alebo štatistické postupy, mali by byť prijaté technické a organizačné opatrenia tak, aby sa zabezpečilo, že faktory, ktoré vedú, alebo by mohli viesť k nesprávnosti osobných údajov sa opravia a riziko chýb sa minimalizuje. Zabezpečí sa tak zohľadnenie súvisiacich potenciálnych rizík pre záujmy a práva dotknutej osoby. Zabráni sa tiež diskriminačným účinkom na základe rasového alebo etnického pôvodu, politického názoru, náboženstva alebo presvedčenia, členstva v odborových organizáciách, genetického alebo zdravotného stavu či sexuálnej orientácie, alebo účinkom, ktoré vedú k opatreniam majúcim takéto účinky. Profilovanie založené na spracúvaní osobitných kategóriách osobných údajov je možné len za osobitných podmienok viažucich sa na spracúvania osobitnej kategórie osobných údajov.
sa takéto dodatočné informácie uchovávajú oddelene a vzťahujú sa na ne technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby osobné údaje neboli priradené identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osobe. Pseudonymizácia je vymedzená v písmene h). Ide o spracúvanie osobných údajov spočívajúce v takej ich forme, že dané údaje už následne nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez toho, aby sa na to museli použiť dodatočné informácie, ktoré by mali byť uchovávané oddelene a osobitne zabezpečené. Pseudonymizované údaje sú stále osobnými údajmi podliehajúcimi tomuto zákonu, prípadne nariadeniu, ide o jedno z bezpečnostných opatrení, ktoré môže prevádzkovateľ využiť, aby ním spracúvané osobné údaje chránil. Rozdiel medzi anonymizovanými a pseudonymizovanými údajmi je v tom, že anonymizované údaje ani s použitím dodatočných informácií nemožno priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe, naopak s pseudonymizovanými údajmi by to možné byť malo, pokiaľ nie je, ide o anonymizované osobné údaje, na ktoré sa nový zákon o ochrane osobných údajov nevzťahuje. Príkladom pseudonymizácie je, že určité osobné údaje sa zmenia na sadu písmen a číslic no informácia, že skôr uvedený kód patrí napríklad určitej osobe bude u prevádzkovateľa uchovávaná osobitne. Práve na základe spojenia zvlášť uchovanej informácie, že daný kód patrí tejto osobe bude stále možné zistiť, komu konkrétne kód patrí a daná dotknutá osoba bude stále v prostredí prevádzkovateľa identifikovateľná. Osobné údaje, ktoré boli pseudonymizované, a ktoré by sa mohli použitím dodatočných informácií priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe, by sa mali považovať za informácie o identifikovateľnej fyzickej osobe.
• »
•
Pseudonymizácia Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 5 je pseudonymizáciou spracúvanie osobných údajov takým spôsobom, aby osobné údaje už nebolo možné priradiť konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií, pokiaľ
Logo Logo je vymedzené a definované v písmene i). Vedenie logov, logovanie je bezpečnostné opatrenie, slúžiace k zaznamenávaniu akýchkoľvek zmien, prehliadania, poskytovania, prenosu, kombinovania alebo vymazávania osobných údajov v rámci informačného systému osobných údajov alebo ich 25
1
GDPR pokusov o zmenu, ktoré je založené na zachytení údaja o tom, kto, kedy a akú zmenu v automatizovanom informačnom systéme osobných údajov vykonal alebo sa pokúšal vykonať. Výsledkom logovania je zaznamenávanie logov, ktoré následne môžu slúžiť na vykonávanie analýzy a na zaznamenávanie činnosti používateľa v automatizovanom informačnom systéme. Logom je tiež akékoľvek používateľské meno alebo heslo alebo iný prihlasovací údaj, ktorý slúži na prihlásenie používateľa do automatizovaného informačného systému osobných údajov. •
Šifrovanie Šifrovanie podľa písmena j) znamená zmenu obsahu informácie na skupinu bezvýznamných znakov, kedy na to, aby sa skupina týchto znakov opätovne transformovala do pôvodnej zmysluplnej informácie, je potrebné, aby prijímateľ správy disponoval správnym prístupovým kódom, heslom alebo iným, na to určeným parametrom. •
Online identifikátor Online identifikátor definovaný v písmene k) alebo jednoznačný identifikátor využívaný pri vzájomnej komunikácii koncových zariadení užívateľov prostredníctvom komunikačných sietí. Takýmito identifikátormi sú napríklad IP adresa a cookies, či iné identifikátory využívajúce napríklad rádiovú frekvenciu (tzv. RFID identifikátory). Online identifikátor je osobným údajom konkrétnej fyzickej osoby, pokiaľ ho je možné k tejto osobe jednoznačne priradiť, teda pokiaľ sa možno s najvyššou pravdepodobnosťou domnievať alebo je potvrdené, že koncové zariadenie je vo vlastníctve konkrétnej osoby, teda z neho možno aj na základe informácií pochádzajúcich z identifikátorov vyčítať konkrétne aspekty správania a preferencií fyzickej osoby. • »
Informačný systém Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 6 je informačný systémom akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa určených kritérií, bez ohľadu na to, či 26
ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe. Informačným systémom vymedzenom v písmen l) sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek usporiadaný súbor, sústava alebo databáza určená na zhromažďovanie osobných údajov alebo obsahujúca osobné údaje fyzických osôb, ktoré sú systematicky spracúvané pre potreby dosiahnutia vopred vymedzeného alebo ustanoveného účelu podľa osobitných kritérií a podmienok s použitím automatizovaných, čiastočne automatizovaných alebo iných ako automatizovaných prostriedkov spracúvania bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe. Jedným informačným systémom osobných údajov sa rozumie aj situácia, kedy prevádzkovateľ spracúva osobné údaje viacerými prostriedkami spracúvania na jeden účel. Ako príklad môžeme uviesť papierovú evidenciu dochádzky a čipovú kartu zamestnanca, ktoré sú súčasťou dochádzky zamestnancov, teda napriek využitiu viacerých prostriedkov spracúvania ide o jeden informačný systém osobných údajov, nakoľko účelom je sledovanie a zaznamenávanie dochádzky zamestnancov viacerými spôsobmi. • Porušenie ochrany osobných údajov Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 11 je porušením ochrany osobných údajov porušenie bezpečnosti, ktoré vedie k náhodnej alebo nezákonnej likvidácii, strate, zmene, neoprávnenému poskytnutiu osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú, alebo neoprávnený prístup k nim. Za porušenie ochrany osobných údajov podľa písmena m) považujeme situácie, pri ktorých dochádza k nedovolenému, resp. nezákonnému, nakladaniu s osobnými údajmi, či už úmyselne alebo v dôsledku zanedbania povinností a opatrení prijatých na ich ochranu. Ak sa porušenie ochrany osobných údajov nerieši primeraným spôsobom a včas, môže fyzickým osobám spôsobiť ujmu na zdraví, majetkovú alebo nemajetkovú
Ochrana osobných údajov ujmu alebo akékoľvek iné závažné hospodárske či sociálne znevýhodnenie dotknutej fyzickej osoby. Porušenie ochrany môže byť vyvolané zvonka prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, kybernetický útok alebo zvnútra prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, pochybenie zamestnanca, a to tak úmyselné ako neúmyselné, ktoré povedie k narušeniu integrity, dostupnosti a dôvernosti osobných údajov. •
Dotknutá osoba Dotknutou osobou vymedzenou písmenom n) je fyzická osoba, o ktorej sa osobné údaje spracúvajú, dotknutou osobou je osoba aj vtedy, ak sa jej osobné údaje spracúvané v informačnom systéme osobných údajov týkajú. Definícia dotknutej osoby korešponduje s Chartou základných ľudských práv Európskej Únie a tiež so Zmluvou o fungovaní Európskej Únie. Poznámka Charta základných ľudských práv Európskej Únie – Ochrana osobných údajov Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislého orgánu. Zmluva o fungovaní Európskej Únie Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov. Pravidlami prijatými na základe tohto článku nie sú dotknuté osobitné
pravidlá ustanovené v článku 39 Zmluvy o Európskej únii. • »
Prevádzkovateľ Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 8 je prevádzkovateľom príslušný orgán, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov. V prípade, že sa účely a prostriedky takéhoto spracúvania stanovujú právom Únie alebo právom členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť právom Únie alebo právom členského štátu. Prevádzkovateľom podľa písmena o) je každý, kto sám alebo spoločne s inými pred začatím spracúvania osobných údajov vymedzí účel spracúvania osobných údajov a prostriedky ich spracúvania. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje vo vlastnom mene. Účel spracúvania môže byť ustanovený v osobitnom predpise, prevádzkovateľ ho musí rešpektovať a dodržiavať, napríklad spracúvanie osobných údajov žiakov školou podľa školského zákona, alebo je prevádzkovateľovi daná možnosť, aby si ho vymedzil napríklad na základe zamerania jeho podnikateľskej činnosti rešpektujúc právny poriadok a legálne možnosti, ktoré mu ponúka. • »
Sprostredkovateľ Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 9 je sprostredkovateľom fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa. Sprostredkovateľom vymedzeným písmenom p) je každý, kto spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa. Právny vzťah na základe ktorého dochádza k spracúvaniu osobných údajov sprostredkovateľom v mene prevádzkovateľa je založený na zmluve, plnej moci, poverení sprostredkovateľa prevádzkovateľom. Minimálne náležitosti zmluvy medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, plnej moci alebo poverenia ustanovuje zákon o ochrane osobných údajov alebo iný osobitný zákon v rámci právneho 27
1
GDPR poriadku Slovenskej republiky. Sprostredkovateľ spracúva osobné údaje na právnom základe prevádzkovateľa, t.j. sprostredkovateľ nemá osobitný právny základ od prevádzkovateľa odlišný, ale spracúvanie osobných údajov vykonáva na základe podmienok a prostriedkov, ktoré určil prevádzkovateľ, alebo ktoré prevádzkovateľovi ustanovuje napríklad osobitný zákon. Zákon nevylučuje, aby subjekt mal postavenie sprostredkovateľa, kedy vykonáva spracovateľské operácie v mene prevádzkovateľa a na základe jeho pokynov, prípadne aj postavenie sprostredkovateľa pre viacerých prevádzkovateľov, ako aj postavenie prevádzkovateľa pre svoje vlastné spracovateľské operácie, ktoré vykonáva vo svojom mene a sám si pre takéto spracúvanie určil účel, podmienky a primeraný právny základ (napríklad vedenie informačného systému personalistika a mzdy, informačného systému účtovníctvo, informačného systému registratúra). Tak prevádzkovateľ, ako aj sprostredkovateľ, ak je prevádzkovateľom poverený spracúvať v jeho mene osobné údaje, obaja sú viazaní zákonom o ochrane osobných údajov, prípadne inými osobitnými zákonmi, ak tieto upravujú spracúvanie osobných údajov. • »
Príjemca Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 10 je príjemcom fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorému sa osobné údaje poskytujú bez ohľadu na to, či je treťou stranou. Orgány verejnej moci, ktoré môžu prijať osobné údaje v rámci konkrétneho zisťovania v súlade s právom členského štátu sa však nepovažujú za príjemcov. Spracúvanie uvedených údajov uvedenými orgánmi verejnej moci sa uskutočňuje v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov v závislosti od účelov spracúvania. Príjemcom podľa písmena q) na účely tohto zákona je každý, komu sú osobné údaje poskytnuté alebo sprístupnené, či sa jedná o tretiu stranu alebo nie. Orgány verejnej moci, ktoré môžu prijať osobné údaje v rámci konkrétneho zisťovania v súlade 28
osobitným predpisom, sa však nepovažujú za príjemcov; spracúvanie uvedených údajov uvedenými orgánmi verejnej moci sa uskutočňuje v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov v závislosti od účelov spracúvania im stanovených osobitnými právnymi predpismi. Najmä vo vzťahu k zodpovednej osobe je používaný aj pojem kategória príjemcov, možno si pod ňou predstaviť napríklad kategóriu prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov majúcich rovnaké alebo podobné podnikateľské zameranie. Ako príklad môžeme uviesť banky, poisťovne, živnostníkov s rovnakým predmetom podnikania a podobne. •
Tretia strana Treťou stranou podľa písmena r) na účely ochrany osobných údajov je každý subjekt súkromného sektora alebo orgán verejnej moci, alebo fyzická osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom, sprostredkovateľom alebo dotknutou osobou. Treťou stranou sú aj osoby, ktoré nie sú priamo poverené spracúvaním osobných údajov prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom. Tretia strana je užší pojem ako príjemca. Príjemca je akýkoľvek subjekt, ktorému sa osobné údaje poskytujú, s výnimkou orgánov verejnej moci. Kategóriou príjemcu sa rozumejú ako finančné inštitúcie, poisťovne, banky, zamestnávatelia a pod. •
Zodpovedná osoba Zodpovedná osoba vymedzená v písmene s) je osoba určená prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom na základe jej odborných kvalít v zákonom stanovených situáciách vždy, inak dobrovoľne. Zodpovednou osobou môže byť tak zamestnanec prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ako aj fyzická osoba vykonávajúca funkciu zodpovednej osoby na základe zmluvy. Základnou úlohou zodpovednej osoby je poskytovať informácie a poradenstvo prevádzkovateľovi a sprostredkovateľovi a ich zamestnancom pri spracúvaní osobných údajov a plnení úloh podľa nového zákona o ochrane osobných údajov. Úlohou zodpovednej osoby navonok je poskytovanie spolupráce úradu a vybavovanie žiadostí dotknutých osôb.
Ochrana osobných údajov •
Zástupca prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa Zástupcom prevádzkovateľa alebo spro-stredkovateľa podľa písmena t), ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, organizačnou zložkou, prevádzkareň alebo trvalý pobyt v Európskej únii, spracúva osobné údaje dotknutých osôb, ktoré sa nachádzajú v Slovenskej republike, pričom vykonávané spracovateľské činnosti súvisia s ponukou tovaru alebo služieb takýmto dotknutým osobám v Slovenskej republike, bez ohľadu na to, či sa od dotknutej osoby vyžaduje platba, alebo súvisia so sledovaním ich správania sa. Pokiaľ sa toto ich správanie uskutočňuje v Slovenskej republike, je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorú si prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ písomne určí na to, aby konala v jeho mene v súvislosti s jeho povinnosťami podľa tohto zákona v rámci Slovenskej republiky. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný určiť sídlo zástupcu v jednom z členských štátov Európskej únie. Uvedené sa nevzťahuje na prípady, kedy vykonávané spracúvanie je občasné a nezahŕňa spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov vo veľkom rozsahu alebo spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky a nie je pravdepodobné, že povedie k riziku pre práva fyzických osôb, pričom sa zohľadní povaha, kontext, rozsah a účely spracúvania, alebo keď je prevádzkovateľ orgánom verejnej moci alebo verejnoprávnym subjektom. Určenie takého zástupcu neovplyvňuje zodpovednosť alebo povinnosť prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa podľa nového zákona o ochrane osobných údajov. Takýto zástupca má vykonávať svoje úlohy podľa poverenia, ktoré dostal od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, a ktoré zahŕňa spoluprácu s úradom v súvislosti s opatreniami prijatými na zabezpečenie súladu so zákonom. V prípade, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ nezabezpečia súlad, určený zástupca podlieha konaniam na presadenie práva. •
Podnik Podnikom podľa písmeno u) je fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba v akejkoľvek forme vykonávajúca hospodársku podnikateľskú
činnosť, a to tak sama, ako aj v spolupráci so svojimi partnermi. Poznámka Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu. Obvykle je to podnik, organizácia, nadácia, ktorá je spôsobilá k právam a povinnostiam, má teda právnu subjektivitu. Vznik právnickej osoby je viazaný predpismi, ktoré sú špecifické pre každý typ právnickej osoby. Procesu vzniku právnickej osoby je dokončený evidenciou na Štatistickom úrade SR a pridelením identifikačného čísla organizácie – IČO. •
Skupina podnikov Skupinu podnikov vymedzenú v písmene v) zahŕňa riadiaci podnik a ním riadené podniky, pričom riadiaci podnik má dominantný vplyv na ostatné podniky, pretože ich vlastní, alebo v dôsledku finančnej účasti alebo pravidiel upravujúcich činnosť podniku alebo v dôsledku jeho právomoci presadiť vykonávanie pravidiel ochrany osobných údajov. Podnik, ktorý kontroluje spracúvanie osobných údajov v podnikoch, ktoré sú s ním prepojené, sa považuje za skupinu podnikov. Príkladom skupiny podnikov sú napríklad holdingy, koncerny, konzorciá. •
Hlavná prevádzkareň Hlavnou prevádzkarňou podľa písmena w) je miesto centrálnej správy prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Európskej únii. •
Záväzné vnútropodnikové pravidlá Záväzné vnútropodnikové pravidlá podľa písmena x) sú súčasťou internej politiky ochrany osobných údajov prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorý nimi definuje svoje postupy a pravidlá v rámci svojej obchodnej politiky s ohľadom na prenos mimo územia členských štátov Európskej únie. Možno ich považovať za istý druh bezpečnostného opatrenia, ktorým prevádzkovateľ a sprostredkovateľ zaisťujú primeranú úroveň ochrany spracúvaných osobných údajov v týchto tzv. tretích krajinách, ich častiach, prípadne medzinárodných organizáciách, ktoré 29
1
GDPR takúto primeranú úroveň ochrany osobných údajov nezaručujú. Kódex správania Kódex správania podľa písmena y) je súbor určitých ustanovení, ktorého účelom je upresniť, konkretizovať dodržiavanie jednotlivých povinností podľa nového zákona o ochrane osobných údajov týkajúcich sa spracúvania a ochrany osobných údajov s ohľadom na osobitné charakteristiky určitého odvetvia, pre ktoré konkrétny kódex správania bol schválený. Ku kódexom správania je možnosť pristúpiť a zaviazať sa ich dodržiavať dobrovoľne, ak však prevádzkovateľ pristúpi k schválenému kódexu správania, je povinný ho ako súčasť bezpečnostných opatrení dodržiavať a uplatňovať.
ným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. A predovšetkým nové ciele – spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra.
•
•
Tretia krajina Treťou krajinou podľa písmena ab) sa rozumie krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Poznámka Európsky hospodársky priestor je komplex členských štátov Európskej únie a štátov Európskeho združenia voľného obchodu okrem Švajčiarska. Európsky hospodársky priestor bol založený na základe Dohody o Európskom hospodárskom priestore podpísanej v Porte roku 1992, a jej platnosť bola nadobudnutá v roku 1994. Zmluvnými stranami sú Európska únia, členské krajiny Európskej únie a členské krajiny Európskeho združenia voľného obchodu okrem Švajčiarska. Cieľom Európskeho hospodárskeho priestoru bolo rozšíriť ustanovenia Európskej únie týkajúce sa jej vnútorného trhu o krajiny patriace do Európskeho združenia voľného obchodu. Ide o krajiny, ktoré ešte nepožiadali o vstup do Európskej únie, alebo ani nechcú vstúpiť. Európsky hospodársky priestor prekračuje rámec klasických dohôd o voľnom obchode v tom, že rozširuje všetky práva a povinnosti vnútorného trhu EÚ na krajiny Európskeho združenia voľného obchodu. Európsky hospodársky priestor zahŕňa slobodu vnútorného trhu ako voľný pohyb osôb, tovaru, služieb, kapitálu a súvisiace politiky ako doprava, energetika a spolupráca v menovej a hospodárskej oblasti.
• »
Medzinárodná organizácia Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 3 p 16 je medzinárodná organizácia a jej podriadené subjekty, ktoré sa riadia medzinárodným právom verejným, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý bol zriadený dohodou medzi dvoma alebo viacerými krajinami alebo na základe takejto dohody. Medzinárodná organizácia vymedzená v písmene z) je inštitucionalizovaná podoba medzinárodných vzťahov vznikajúca najčastejšie dohodou dvoch a viacerých krajín, ktoré určia aj jej podobu, stanovia jej orgány, podmienky jej fungovania a podmienky pristúpenia k takejto medzinárodnej organizácii. •
Členský štát Členským štátom podľa písmena aa) sa rozumie štát, ktorý na účely nového zákona o ochrane osobných údajov je členským štátom Európskej únie, alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. • Poznámka Európska únia je integračné zoskupenie, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov. Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske inštitúcie. Hlav30
Zamestnanec úradu Zamestnanec úradu podľa písmena ac) je osoba vykonávajúca prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom pomere podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v mene úradu a štátny zamestnanec podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.
Ochrana osobných údajov
DRUHÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ PRAVIDLÁ OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV FYZICKÝCH OSÔB PRI ICH SPRACÚVANÍ PRVÁ HLAVA ZÁSADY SPRACÚVANIA OSOBNÝCH ÚDA JOV
§6 Zásada zákonnosti Osobné údaje možno spracúvať len zákonným spôsobom a tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv dotknutej osoby.
Komentár k § 6 »
Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 4 ods. 1 smernice členské štáty stanovia, že osobné údaje sú: •
spracúvané zákonným spôsobom a spravodlivo. Zásady spracúvania osobných údajov sú vymedzené v prvej hlave druhej časti, ktorá upravuje všeobecné pravidlá ochrany osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní. Zásadami sa zaberajú ustanovenia § 6 až § 18. Zásady spracúvania osobných údajov sú základnými mantinelmi, v rámci ktorých sa konkrétne spracúvanie osobných údajov fyzickej osoby posudzuje a vykonáva. Cieľom týchto zásad je vykonávanie spracúvania osobných údajov takým spôsobom, aby boli rešpektované práva dotknutých osôb a aby spracúvaním osobných údajov nedochádzalo k porušovaniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do práva na ochranu súkromia. Každé spracúvanie osobných údajov má byť vykonávané výlučne zákonne, musí byť založené na legálnom právnom základe podľa znenia nového zákona o ochrane osobných údajov.
•
Zákonné spracúvanie Spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z právnych základov, a to dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov aspoň na jeden konkrétny účel, spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo na vykonanie opatrenia pred uzatvorením zmluvy na základe žiadosti dotknutej osoby, spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, alebo spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany okrem prípadov, keď nad týmito záujmami prevažujú záujmy alebo práva dotknutej osoby vyžadujúce si ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobou dieťa; tento právny základ sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh. Spracúvanie nesmie byť protiprávne, nesmie prebiehať na nelegálnom právnom základe alebo samotný účel spracúvania nesmie byť nelegitímny.
§7 Zásada obmedzenia účelu Osobné údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, výslovne uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom; ďalšie spracúvanie osobných údajov na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel, ak je v súlade s osobitným predpisom8) a ak sú dodržané primerané záruky ochrany práv dotknutej osoby podľa § 78 ods. 8, sa nepovažuje za nezlučiteľné s pôvodným účelom.
Komentár k § 7 Ďalšou zásadou pre spracúvanie osobných údajov je zásada obmedzenia účelu. Spracúvané osobné 31
1
GDPR údaje majú byť primerané, relevantné a obmedzené na zoznam alebo rozsah osobných údajov nevyhnutný vzhľadom na účel, na ktorý sa spracúvajú. Účel je základným obmedzujúcim faktorom najmä vo vzťahu k zoznamu alebo rozsahu spracúvaných osobných údajov a vo vzťahu k dobe spracúvania, ako aj uchovávania spracúvaných osobných údajov. Účel má byť vymedzený dostatočne jasne a určito, aby z neho bolo jasné, aké spracovateľské operácie na základe neho budú a nebudú prebiehať, alebo aké spracovateľské operácie dotknutá osoba môže očakávať, že s jej osobnými údajmi na základe jeho vymedzenia môžu prebiehať. •
Spracúvanie na iný účel Spracúvať osobné údaje na iný účel, než na ktorý boli získané, je zakázané, ibaže by tento iný účel úzko súvisel s pôvodným účelom spracúvania, bol s ním zlučiteľný. Spracúvanie osobných údajov získaných na stanovený účel nevylučuje, aby takto získané osobné údaje nemohli byť spracúvané na isté nadradené účely, a to napríklad na účely archivácie, na účely vedeckého alebo historického výskumu a na štatistické účely v súlade s týmto zákonom a vo vzťahu k primeraným zárukám pre práva dotknutej osoby. Štatistický účel musí byť v súlade s právnymi predpismi, medzi ktoré patrí zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach alebo zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu (zákon o pamäti národa). Tieto záruky obsahujú zavedenie primeraných a účinných technických a organizačných opatrení najmä s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady minimalizácie údajov, pseudonymizácie, pokiaľ sa týmto opatrením môžu dosiahnuť uvedené účely. Ďalšie spracúvanie na účely archivácie, na účely vedeckého či historického výskumu alebo štatistické účely sa považuje za zlučiteľné so zákonnými spracovateľskými operáciami.
rané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú.
Komentár k § 8 »
Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 4 ods. 1 členské štáty stanovia, že osobné údaje sú: •
primerané, relevantné a nie neúmerné vo vzťahu k účelom, na ktoré sa spracúvajú. Nový zákon v ustanovení upravuje ďalšiu zásadu spracúvania osobných údajov, ktorou je zásada minimalizácie osobných údajov. Spracúvanie osobných údajov má byť úzko naviazané na účel spracúvania osobných údajov, a to najmä pokiaľ ide o zoznam alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktorý by mal byť nevyhnutný na to, aby sa spracúvaním daných osobných údajov účel mohol dosiahnuť. Nie je správne, aby sa zoznam alebo rozsah osobných údajov umelo alebo dodatočne rozširoval vzhľadom na účel. Ide o zásadu, ktorá sa musí dodržiavať. Ak je účel a zoznam alebo rozsah osobných údajov stanovený zákonom, je potrebné ho rešpektovať, ak si zoznam alebo rozsah spracúvaných osobných údajov určuje prevádzkovateľ, má dbať na to, aby ho zbytočne nad rámec účelu nerozširoval.
§9 Zásada správnosti Spracúvané osobné údaje musia byť správne a podľa potreby aktualizované; musia sa prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bez zbytočného odkladu vymazali alebo opravili.
Komentár k § 9 »
§8 Zásada minimalizácie osobných údajov Spracúvané osobné údaje musia byť prime32
Smernica o ochrane osobných údajov verzus nový zákon Podľa Čl. 4 ods. 1 smernice členské štáty stanovia, že osobné údaje sú:
Ochrana osobných údajov správne a podľa potreby aktualizované; musia sa prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bezodkladne vymažú alebo opravia. Ďalšiu zásadou upravenou v tejto hlave je zásada správnosti. Osobné údaje, ktoré sa spracúvajú na určitý účel, musia byť správne, presné a podľa potreby aktualizované tak, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne sa bezodkladne vymažú alebo opravia. Ak nesprávny osobný údaj odhalí prevádzkovateľ má povinnosť ho opraviť, ak je to možné, ak nie, má povinnosť ho zlikvidovať. V prípade ak nesprávny osobný údaj zistí dotknutá osoba, mala by sama iniciatívne kontaktovať prevádzkovateľa a požadovať opravu nesprávneho osobného údaja alebo jeho likvidáciu podľa nového zákona o ochrane osobných údajov, ak sa nesprávnosť údaju potvrdí, prevádzkovateľ má požiadavke dotknutej osoby na opravu vyhovieť.
§ 10 Zásada minimalizácie uchovávania
•
•
Pravidelná kontrola Zásada aktuálnosti znamená tiež to, že prevádzkovateľ má povinnosť spracúvané osobné údaje pravidelne kontrolovať a aktualizovať. Pravidelnosť kontroly bude potrebné nastaviť s ohľadom na ujmu, ktorá môže vzniknúť dotknutej osobe pri spracúvaní nesprávneho osobného údaja prevádzkovateľom. Osobné údaje kontrolované a aktualizované aj po obsahovej stránke, nielen gramatickej. Ako príklad uvádzame, že ak bola osoba vedená v systéme prevádzkovateľa ako dlžník a následne svoj dlhy vyplatila, nemala by byť naďalej vedená v systéme prevádzkovateľa stále ako dlžník, napriek tomu, že reálny aj právny stav tomu už nezodpovedá. Zodpovedným je v uvedenom prípade prevádzkovateľ, to znamená, sám prevádzkovateľ nesie zodpovednosť za aktuálnosť osobného údaja v jeho informačnom systéme osobných údajov. Môže však nastať aj opačná situácia, že dotknutá osoba sama poskytne prevádzkovateľovi nesprávne osobné údaje. V tom prípade za ich nesprávnosť nenesie zodpovednosť prevádzkovateľ, iba že by mal možnosť, prípadne zákonom stanovenú povinnosť si ich správnosť preveriť.
Osobné údaje musia byť uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutej osoby najneskôr dovtedy , kým je to potrebné na účel, na ktorý sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, ak sa majú spracúvať výlučne na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel na základe osobitného predpisu,8) a ak sú dodržané primerané záruky ochrany práv dotknutej osoby podľa § 78 ods. 8.
Komentár k § 10 Zákon v ustanovení definuje ďalšiu zásadu, a to zásadu minimalizácie uchovávania spracúvaných osobných údajov. Cieľom uvedenej zásady je dosiahnuť, aby sa osobné údaje vo forme, kedy je ich možné priradiť ku konkrétnej fyzickej osobe, spracúvali iba dovtedy, kým je to potrebné na dosiahnutie sledovaného účelu spracúvania. Ako náhle je tento cieľ spracúvania osobných údajov dosiahnutý, je možné, aby sa osobné údaje už spracúvali iba na účely archivácie, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike, zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach alebo zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, za predpokladu prijatia primeraných technických a organizačných opatrení vyžadovaných novým zákonom o ochrane osobných údajov na ochranu práv dotknutých osôb. •
Cieľ zásady Zásada minimalizácie uchovávania má za cieľ, aby sa osobné údaje uchovávali vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb len v nevyhnutnom rozsahu a len dovtedy, dokiaľ je to s ohľadom na účel spracúvania potrebné a nevyhnutné. Spracúvanie osobných údajov výlučne na účely archivácie, na účely vedeckého alebo historického výskumu či na štatistické účely v súlade s týmto zákonom je považované za výnimku z tejto zásady, teda nie je porušením tohto zákona. 33
1