Skip to main content

EB1102419

Page 1

Úþtovanie – zákony a predpisy Vážení þitatelia!

Obsah

Ak úþtovná jednotka postupuje podĐa zákona, je úþtovníctvo považované za správne, úplné, preukázateĐné, zrozumiteĐné, prehĐadné a zaruþujúce trvalosĢ úþtovných záznamov. Úþtovné jednotky sú povinné pri vedení úþtovníctva dodržiavaĢ obecne uznávané úþtovné princípy a zásady. Základná problematika úþtovníctva je upravená zákonom þ. 431/2002 Z. z., Opatrením MF SR þ. MF/27076/2007-74 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úþtovania pre úþtovné jednotky úþtujúce v sústave jednoduchého úþtovníctva a Opatrením MF SR þ. 23054/200292, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úþtovania pre podnikateĐov úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva. V rukách držíte publikáciu urþenú najmä úþtovníkom, ale i podnikateĐom, ekonómom, daĖovým poradcom a audítorom. Snažili sme sa zhrnúĢ všetky potrebné informácie pre úþtovnú prax. Úþtovníci pri svojej práci urþite ocenia i publikáciu DaĖové a nedaĖové výdavky, Úþtovné súvzĢažnosti a Kontrolu podnikania bez chýb, pokút a penále, v ktorej je rozobraná kontrola daĖová, mzdová i povinnosti zamestnávateĐa. Okrem tejto publikácie sme vydali pre mzdových úþtovníkov a personalistov Pracovno-právny slovník, ktorý obsahuje viac ako 2 000 odborných výrazov. Odborná tematická publikácia Podnikáme ekonomicky a bezpeþne prichádza s problematikou BOZP, ochranou osobných údajov a novelou zákona o odpadoch.

1. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve s komentárom . . . . 2 Ing. Ivana Hudecová Príloha Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie . . . . . . 218

2. Postupy účtovania v JÚ Opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74 . . . . . . . . . 220 Príloha č. 1 Účtovná závierka . . . . . . . . . . . . . . . . . 244

3. Postupy účtovania v PÚ s komentárom Ing. Ľudmila Novotná Opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 . . . . . . . . . . . . . . . . 248 Príloha č. 1 Rámcová účtová osnova pre podnikateľov . . . . . . . . . . . . . . . . . 457 Príloha č. 2 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie . . . . . . 465

Využívate pri svojej práci auto? Ak áno, potom je dobre poznaĢ aktuálne znenie zákona o cestnej premávke a prevádzke vozidiel v cestnej premávke, ktoré nájdete v publikáciách v praktickom formáte A6 z edície Zákony do vrecka.

4. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách . . . . . 466

Veríme, že sa táto publikácia stane pomocníkom pri Vašej práci!

5. Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde . . . . . . . . . . . 491

za kolektív redakcie OĐga Bulková

6. Slovník odborných pojmov . . . . 495


Zákon o úþtovníctve s komentárom Ing. Ivana Hudecová

PREHďAD Zákon þ. 431/2002 Z. z. o úþtovníctve

PRVÁ ýASġ

ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA . . . . . . . .§

DRUHÁ ýASġ

ÚýTOVNÉ SÚSTAVY, ÚýTOVNÉ DOKLADY,

1-8 . . . . . . . . 3

ÚýTOVNÉ ZÁPISY A ÚýTOVNÉ KNIHY. . . . . . . . . . . .§

9-16 . . . . . . 49

TRETIA ýASġ

ÚýTOVNÁ ZÁVIERKA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

17-22b . . . . 85

ŠTVRTÁ ýASġ

REGISTER. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

23-23d . . . 123

PIATA ýASġ

SPÔSOBY OCEĕOVANIA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

24-28 . . . . 134

ŠIESTA ýASġ

INVENTARIZÁCIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

29-30 . . . . 179

SIEDMA ýASġ

ÚýTOVNÁ DOKUMENTÁCIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

31-37 . . . . 195

ÔSMA ýASġ

OSOBITNÉ USTANOVENIA NA ÚýELY PRECHODU ZO SLOVENSKEJ MENY NA EURO . . . . . . . . . . . . . . . .§

37a-37d . . 204

DEVIATA ýASġ

ZÁVEREýNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .§

38-41 . . . . 208

PRÍLOHA

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 218

Účtovanie – zákony a predpisy


Zákon þ. 431/2002 Z. z.

o úþtovníctve v znení

1

zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 423/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z. a zákona č. 275/2017 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ýASġ ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA §1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) rozsah, spôsob a preukázateĐnosĢ vedenia úþtovníctva 1. právnických osôb,1) ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, 2. zahraniþných osôb,2) ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú þinnosĢ podĐa osobitných predpisov,3) 3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov na úþely zistenia základu dane z príjmov podĐa osobitného predpisu4) s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daĖovú evidenciu podĐa osobitného predpisu,4a) b) rozsah, obsah a preukázateĐnosĢ úþtovnej závierky, c) register úþtovných závierok (ćalej len „register“). (2) Osoby podĐa odseku 1 písm. a) sa považujú za úþtovnú jednotku.

Komentár k § 1 Zákon o úþtovníctve upravuje a) vedenie úþtovníctva pre právnické osoby, zahraniþné osoby a fyzické osoby, b) úþtovnú závierku, c) register úþtovných závierok. 1. Úþtovné jednotky Zákon o úþtovníctve upravuje rozsah, spôsob a preukázateĐnosĢ vedenia úþtovníctva pre právnické osoby, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, pre zahraniþné osoby, ak podnikajú na území SR a za urþitých podmienok aj pre fyzické osoby podnikateĐov. Uvedené osoby (právnické osoby, zahraniþné osoby, fyzické osoby) pre úþely zákona o úþtovníctve sa považujú za úþtovnú jednotku (§ 1 ods. 2 zákona o úþtovníctve). 1.1 Právnické osoby Zákon o úþtovníctve sa vzĢahuje na právnické osoby, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky. Zákon o úþtovníctve právnické osoby nede nuje, ale odvoláva sa na ustanovenie § 18 Obþianskeho zákonníka, v ktorom je právnická osoba vymedzená. PodĐa tohto ustanovenia právnickú osobu možno vymedziĢ ako organizáciu osôb (fyzických alebo právnických) alebo majetku vytvorenú za urþitým úþelom, ktorej právo priznáva právnu subjektivitu. Právnickou osobou môže byĢ len subjekt, ktorý spĎĖa zákonom predpísané podmienky na to, aby právnická osoba mohla vzniknúĢ. Právnická osoba predovšetkým musí byĢ zriadená, resp. založená, písomnou zmluvou alebo zakladacou listinou a musí vzniknúĢ, a to tým, že bude za


Zákon þ. 431/2002 Z. z. písaná do obchodného alebo iného zákonom urþeného registra (zákon rozlišuje zriadenie právnickej osoby od jej vzniku). PodĐa § 18 ods. 2 Obþianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) úþelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Združenia fyzických alebo právnických osôb Združenie fyzických alebo právnických osôb sa oznaþuje ako korporácia (obchodné združenie tvoriace samostatný právnický subjekt), priþom môže ísĢ o korporáciu súkromnoprávnu alebo verejnoprávnu. Korporáciami sú obþianske združenia a politické strany, ale aj obchodné spoloþnosti þi družstvá vytvárané podĐa ustanovení Obchodného zákonníka, priþom povahu korporácie majú aj v prípade, že majú len jedného þlena (jednoosobová spoloþnosĢ s ruþením obmedzeným). Združením fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú právnu subjektivitu, sú obchodné spoloþnosti (verejná obchodná spoloþnosĢ, komanditná spoloþnosĢ, spoloþnosĢ s ruþením obmedzeným, akciová spoloþnosĢ) a družstvá. Medzi právnické osoby korporatívneho typu patria aj obþianske združenia, spolky a odborové organizácie, ak vznikli spôsobom ustanoveným v zákone þ. 83/1990 Zb. o združovaní obþanov v znení neskorších predpisov. Politické strany a politické hnutia ako právnické osoby môžu vzniknúĢ za podmienok ustanovených v zákone þ. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Právnickými osobami sú tiež cirkvi a náboženské spoloþnosti fungujúce v súlade so zákonom þ. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoloþností v znení neskorších predpisov. Do tejto skupiny právnických osôb možno zaradiĢ aj samosprávne komory (napr. Slovenská advokátska komora), ktoré majú skôr povahu osôb verejného práva. Korporáciami sú takisto aj záujmové združenia právnických osôb založené podĐa § 20f a nasl. Obþianskeho zákonníka. Právnickou osobou nie je podnik a ani organizaþná zložka podniku (odštepný závod).

Úþelové združenia majetku Za úþelové združenia (súbory) majetku sa považujú právnické osoby, ktorých základom nie je osobná zložka, ale vecná zložka (majetok).Úþelovými združeniami majetku sú najmä nadácie (zákon þ. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Obþianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), ústavy a fondy, ktoré sa vytvárajú na báze združenia majetku. Pre ne je charakteristické, že majú tiež osobný základ (fyzické osoby, ktoré zabezpeþujú ich þinnosĢ nemajú postavenie þlenov alebo spoloþníkov, ale postavenie zamestnancov). Právnickou osobou môže byĢ aj štátny fond, ktorý sa zariaćuje na základe zákona na nancovanie osobitne urþených úloh. Okrem štátnych fondov môžu byĢ zákonom zriadené verejnoprávne fondy, ako sú napr. umelecké fondy (Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení), Fond ochrany vkladov (zákon þ. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), súkromné fondy, ktorými sú napr. neinvestiþné fondy zriaćované na základe zákona þ. 147/1997 Z. z. o neinvestiþných fondoch o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky þ. 207/1996 Z. z. Medzi fondy zriaćované zákonom parí napr. Fond národného majetku a Pozemkový fond. Jednotky územnej samosprávy Medzi jednotky územnej samosprávy patrí napr. obec (zákon þ. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a vyšší územný celok (zákon þ. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov – zákon o samosprávnych krajoch). Iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon Z iných subjektov sa za právnické osoby považujú štátne podniky, štátne peĖažné ústavy, rozpoþtové a príspevkové organizácie zriaćované ústrednými orgánmi štátnej správy, burzy, obecné podniky zriaćované obcami, právnické osoby zriaćované zákonom napr. Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Spoloþenstvo vlastníkov bytov, Sociálna poisĢovĖa, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby atć. PodĐa § 3 zák. þ. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoloþenstvách pozemkové spoloþenstvo Účtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve je právnická osoba podĐa § 18 ods. 2 písm. d) Obþianskeho zákonníka (iné subjekty). Vedenie úþtovníctva v pozemkových spoloþenstvách s právnou subjektivitou Do 31. 12. 2007 pozemkové spoloþenstvá viedli úþtovníctvo ako nepodnikateĐské úþtovné jednotky, buć a) jednoduché úþtovníctvo pre neziskové organizácie, b) podvojné úþtovníctvo pre neziskové organizácie. Od roku 2008 museli viesĢ jednoduché alebo podvojné úþtovníctvo ustanovené pre podnikateĐské subjekty. Zákonom þ. 378/2008 Z. z. bol zmenený a doplnený s úþinnosĢou od 1. 12. 2008 zákon o úþtovníctve (§ 9 ods. 2 písm. e) tak, že pozemkové spoloþenstvá s právnou subjektivitou, ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom úþtovnom období 99 581,76 €, od 1. 3. 2009 sumu 200 000 € (zvýšenie sumy sa ustanovilo zákonom þ. 61/2009 Z. z.), mohli úþtovaĢ v sústave jednoduchého úþtovníctva. Jednoduché úþtovníctvo museli viesĢ podĐa Opatrenia MF SR þ. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úþtovania a podrobnosti o usporiadaní, oznaþovaní a obsahovom vymedzení položiek úþtovnej závierky pre úþtovné jednotky úþtujúce v sústave jednoduchého úþtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov na úþely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedená zmena bola ustanovená aj do § 1 písm. c) Opatrenia MF SR þ. MF/24101/200874 (FS 13/2007), ktorým došlo k zmene postupov úþtovania v jednoduchom úþtovníctve pre podnikateĐov od 1. 12. 2008. PodĐa prechodného ustanovenia § 39e zákona o úþtovníctve sa ustanovenie § 9 ods. 2 v znení úþinnom od 1. decembra 2008 použilo už pri zostavovaní úþtovnej uzávierky za úþtovné obdobie roka 2008. Ak sa pozemkové spoloþenstvo dobrovoĐne rozhodlo úþtovaĢ v sústave podvojného úþtovníctva pre podnikateĐov (Opatrenia MF SR þ. 23054/2002-92 v znení neskorších pred-

§1 pisov), mohlo v tejto sústave úþtovaĢ už v roku 2008. Od 1. 1. 2012 musí pozemkové spoloþenstvo viesĢ podvojné úþtovníctvo pre podnikateĐov bez ohĐadu na sumu dosiahnutých príjmov. Na základe zákona þ. 547/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o úþtovníctve, od 1. 1. 2012 zanikla možnosĢ, aby pozemkové spoloþenstvo viedlo jednoduché úþtovníctvo. K úprave sa pristúpilo preto, že ide o jediný typ právnickej osoby – podnikateĐov, ktoré doposiaĐ viedli jednoduché úþtovníctvo. V súlade s § 39i ods. 1 zákona o úþtovníctve pozemkové spoloþenstvo, ktoré viedlo jednoduché úþtovníctvo, malo otvoriĢ úþtovné knihy v sústave podvojného úþtovníctva k 1. januáru 2012, ak má úþtovné obdobie kalendárny rok alebo prvým dĖom úþtovného obdobia, ktoré zaþína po 1. januári 2012, ak má úþtovné obdobie hospodársky rok. Podvojné úþtovníctvo musí pozemkové spoloþenstvo viesĢ podĐa Opatrenia MF SR þ. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úþtovania a rámcovej úþtovej osnove pre podnikateĐov úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva v znení neskorších predpisov. 1.2 Zahraniþné osoby Zákon o úþtovníctve sa vzĢahuje aj na zahraniþné osoby, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú þinnosĢ podĐa osobitných predpisov. Pri de nícii zahraniþnej osoby sa zákon o úþtovníctve odvoláva na § 21 Obchodného zákonníka. PodĐa tohto ustanovenia zahraniþnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Zahraniþné osoby sú ohĐadom možnosti podnikaĢ na území Slovenskej republiky postavené na roveĖ slovenským osobám. Podnikaním zahraniþnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizaþnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraniþnej osoby podnikaĢ na území Slovenskej republiky vzniká ku dĖu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizaþ

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. nej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraniþná osoba. Organizaþná zložka zahraniþnej osoby, aj keć sa zapisuje do obchodného registra, nemá právnu subjektivitu, ale to neznamená, že sa zákon o úþtovníctve na Ėu nevzĢahuje. Táto organizaþná zložka musí viesĢ podvojné úþtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o úþtovníctve. Výnimku z uvedeného všeobecného pravidla (povinnosĢ zápisu do obchodného registra) tvoria fyzické osoby s bydliskom v niektorom z þlenských štátov Európskej únie alebo v inom þlenskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky. Tieto fyzické osoby nemajú povinnosĢ zápisu do obchodného registra a pozerá sa na ne, ako na podnikateĐov podĐa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto ustanovenie § 21 ods. 6 nadobudlo úþinnosĢ od 1. 5. 2004, tj. od platnosti zmluvy o pristúpení SR k Európskym spoloþenstvám. 1.3 Fyzické osoby podnikatelia Zákon o úþtovníctve sa vzĢahuje aj na fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov na úþely zistenia základu dane z príjmov podĐa osobitného predpisu (zákon þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). To znamená, že ak fyzické osoby podnikatelia budú v peĖažnom denníku úþtovaĢ o skutoþných výdavkoch, ktoré vynaložili na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov, považujú sa za úþtovné jednotky a v plnom rozsahu sa na ne vzĢahuje zákon o úþtovníctve. 1.3.1 Fyzické osoby podnikatelia, na ktoré sa zákon o úþtovníctve nevzĢahuje okrem § 10 ods. 1 písm. a) až d) – náležitosti úþtovných dokladov Fyzická osoba podnikateĐ, ktorý si uplatĖuje výdavky percentom z príjmov U fyzickej osoby platí výnimka, že ak daĖovník, ktorý nie je platiteĐom dane z pridanej hodnoty, alebo daĖovník, ktorý je

platiteĐom dane z pridanej hodnoty len þasĢ zdaĖovacieho obdobia a neuplatní preukázateĐné daĖové výdavky, môže uplatniĢ výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 odsekoch 1 a 2 (príjmy z podnikania a príjmy z inej samostatnej zárobkovej þinnosti) najviac do výšky 20 000 eur. Ak daĖovník s príjmami podĐa § 6 odseku 4 (príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu), ktorý nie je platiteĐom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteĐom dane z pridanej hodnoty len þasĢ zdaĖovacieho obdobia a neuplatní preukázateĐné daĖové výdavky, môže uplatniĢ výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac do výšky 20 000 eur. Ak daĖovník uplatní výdavky uvedeným spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daĖové výdavky daĖovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daĖovník povinný platiĢ v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej þinnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaĖovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daĖovník uplatniĢ vo výdavkoch v preukázanej výške. DaĖovník poþas uplatĖovania výdavkov percentom z príjmov je povinný viesĢ evidenciu podĐa § 6 ods. 11 písm. a) a d), t.j. evidenciu o • príjmoch v þasovom slede v þlenení potrebnom na zistenie základu dane (þiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĎĖajú náležitosti úþtovných dokladov (odv. 33), • zásobách a pohĐadávkach. Túto evidenciu je daĖovník povinný uchovávaĢ po dobu, v ktorej zanikne právo daĖ vyrubiĢ alebo dodatoþne vyrubiĢ podĐa osobitného predpisu (§ 69 zákona þ. 563/2009 Z. z. o správe daní (daĖový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona þ. 331/2011 Z. z. Odvolávka 33: § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona þ. 431/2002 Z. z. v znení zákona þ. 198/2007 Z. z. (náležitosti úþtovných dokladov). § 10 ods. 1 zákona o úþtovníctve Úþtovný doklad je preukázateĐný úþtovný záznam, ktorý musí obsahovaĢ Účtovanie – zákony a predpisy


§1

o úþtovníctve a) slovné a þíselné oznaþenie úþtovného dokladu, b) obsah úþtovného prípadu a oznaþenie jeho úþastníkov, c) peĖažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, d) dátum vyhotovenia úþtovného dokladu, e) dátum uskutoþnenia úþtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za úþtovný prípad v úþtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúþtovanie, g) oznaþenie úþtov, na ktorých sa úþtovný prípad zaúþtuje v úþtovných jednotkách úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia. Pre úþely daĖové sa použijú len ustanovenia pod písm. a) až d). Fyzická osoba podnikateĐ, ktorý vedie daĖovú evidenciu Zákon o úþtovníctve, okrem ustanovenia o náležitostiach úþtovných dokladov, sa nevzĢahuje ani na daĖovníka, ktorý uplatĖuje pri príjmoch uvedených v § 6 v odsekoch 1 až 4 (príjmy z podnikania, príjmy z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, príjmy z prenájmu, príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu) preukázateĐne vynaložené daĖové výdavky. Takýto daĖovník môže viesĢ poþas celého zdaĖovacieho obdobia daĖovú evidenciu o a) príjmoch v þasovom slede v þlenení potrebnom na zistenie základu dane (þiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĎĖajú náležitosti úþtovných dokladov podĐa zákona o úþtovníctve [(§ 10 ods. 1 písm. a) až d)], b) daĖových výdavkoch v þasovom slede v þlenení potrebnom na zistenie základu dane (þiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĎĖajú náležitosti úþtovných dokladov podĐa zákona o úþtovníctve [(§ 10 ods. 1 písm. a) až d)], c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)], d) zásobách a pohĐadávkach, e) záväzkoch. Ak daĖovník v podanom daĖovom priznaní

za príslušné zdaĖovacie obdobie uplatnil preukázateĐné daĖové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daĖového priznania za toto zdaĖovacie obdobie zmeniĢ na výdavky uplatĖované percentom z príjmov (§ 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov). Ak daĖovník v podanom daĖovom priznaní za príslušné zdaĖovacie obdobie uplatnil výdavky percentom z príjmov, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daĖového priznania za toto zdaĖovacie obdobie zmeniĢ na preukázateĐné daĖové výdavky. Evidenciu vedenú podĐa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je daĖovník povinný uchovávaĢ po dobu, v ktorej zanikne právo daĖ vyrubiĢ alebo dodatoþne vyrubiĢ podĐa osobitného predpisu [§ 69 zákona þ. 563/2009 Z. z. o správe daní (daĖový poriadok)]. De nície príjmov Príjmy z podnikania PodĐa § 6 ods. 1 zákona þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príjmami z podnikania sú a) príjmy z poĐnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (odv. 24), b) príjmy zo živnosti (odv. 25), c) príjmy z podnikania vykonávaného podĐa osobitných predpisov (odv. 26) neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoloþníkov verejnej obchodnej spoloþnosti a komplementárov komanditnej spoloþnosti podĐa odsekov 7 a 8. Odvolávky: 24) Napríklad § 12a zákona þ. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní obþanov v znení z. þ. 219/1991 Zb., 25) zákon þ. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon) 26) napríklad zákon þ. 95/2002 Z. z. o poisĢovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona þ. 430/2003 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady þ. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona þ. 337/1998 Z. z., zákon þ. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady þ. 78/1992 Zb. Ŷ

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. o daĖových poradcoch a Slovenskej komore daĖových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady þ. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej þinnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Ŷ Príjmy z inej samostatnej zárobkovej þinnosti PodĐa § 6 ods. 2 zákona þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príjmami z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 (príjmy zo závislej þinnosti), sú príjmy: a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (odv. 27), pri ktorých daĖovník uplatnil postup podĐa § 43 ods. 14 ZDP a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, b) z þinností, (odv. 28) ktoré nie sú živnosĢou ani podnikaním, c) znalcov a tlmoþníkov za þinnosĢ podĐa osobitného predpisu, (odv. 29) d) z þinností sprostredkovateĐov podĐa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosĢou (odv.29a). Odvolávky: 27) Napríklad zákon þ. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona þ. 125/2016 Z. z. 28) napríklad zákon þ. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 20 zákona þ. 447/2008 Z. z. o peĖažných príspevkoch na kompenzáciu Ģažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 29) zákon þ. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmoþníkoch a predkladateĐoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 29a) napríklad zákon þ. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení zákona þ. 747/2004 Z. z., zákon þ. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady þ. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, zákon þ. 566/2001 Z. z. o cenných papie

roch a investiþných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon þ. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej þinnosti je aj a) príjem z akéhokoĐvek nakladania s obchodným majetkom daĖovníka, b) úroky z peĖažných prostriedkov na bežných úþtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej þinnosti, c) príjem z predaja podniku alebo jeho þasti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku (odv. 30) d) výška odpusteného dlhu alebo jeho þasti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. Odvolávka 30) § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Ŷ Príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 a v § 5 zákona o dani z príjmov, sú príjmy z prenájmu nehnuteĐností vrátane príjmov z prenájmu hnuteĐných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteĐnosti. Ŷ Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (odv. 27) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, pri ktorých daĖovník uplatĖoval postup podĐa § 43 ods. 14 ZDP. Odvolávka 27) Napríklad zákon þ. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona þ. 125/2016 Z. z. Ŷ DaĖovník, ktorý poberá príjmy z prenájmu a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu a vedenie úþtovníctva (§ 6 ods. 13 ZDP) Ak sa daĖovník, ktorý má príjmy z prenájmu a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, rozhodne úþtovaĢ v sústave jednoduchého úþtovníctva alebo podvojného úþÚčtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve tovníctva, aj keć táto povinnosĢ daĖovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov, ktorým je zákon o úþtovníctve, je povinný týmto spôsobom postupovaĢ poþas celého zdaĖovacieho obdobia. 2. Úþtovná závierka Zákon o úþtovníctve upravuje aj rozsah, obsah a preukázateĐnosĢ úþtovnej závierky úþtovných jednotiek. Úþtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným úþtovníctvom zostavovaĢ za úþtovnú jednotku individuálnu úþtovnú závierku § 17 (riadna alebo mimoriadna úþtovná závierka) a 18 (priebežná úþtovná závierka) alebo zostavovaĢ individuálnu úþtovnú závierku podĐa § 17a (úþtovná zvierka zostavená podĐa medzinárodných štandardov nanþného výkazníctva). V prípadoch podĐa § 22 a 22a zostavuje úþtovnú závierku za skupinu úþtovných jednotiek, bez ohĐadu na ich sídlo (konsolidovaný celok), ako konsolidovanú úþtovnú závierku. Do skupiny úþtovných jednotiek patrí materská úþtovná jednotka a všetky jej dcérske úþtovné jednotky. Úþtovná jednotka teda zostavuje: – riadnu úþtovnú závierku, – mimoriadnu úþtovnú závierku, – priebežnú úþtovnú závierku, ak tak ustanovuje osobitný predpis, – úþtovnú závierku podĐa medzinárodných úþtovných štandardov, – konsolidovanú úþtovnú závierku. Úþtovná jednotka je povinná úþtovaĢ tak, aby úþtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutoþnostiach, ktoré sú predmetom úþtovníctva, a o nanþnej situácii úþtovnej jednotky. Zostavenie úþtovnej závierky je jednou z podmienok úplnosti úþtovníctva. 3. Register úþtovných závierok Zákonom þ. 547/2011 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon o úþtovníctve, sa s úþinnosĢou od 1. 1. 2012 predmet úpravy zákona o úþtovníctve rozšíril o register úþtovných závierok (§ 23, 23a, 23b, 23c a 23d), ako centrálneho miesta ukladania úþtovných závierok. Register je informaþným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo nancií SR.

§1 PrevádzkovateĐom registra je rozpoþtová organizácia Ministerstva nancií SR DataCentrum (ćalej len „prevádzkovateĐ registra“). Do novely zákona o úþtovníctve zákonom þ. 333/2014 Z. z., t.j. do 31. 12. 2014 sa prevádzkovateĐ registra nazýval „správca registra“. Do registra úþtovných závierok sa ukladajú všetky úþtovné závierky (okrem priebežnej, ktorá ostáva u správcu dane), ktoré sa zostavujú podĐa zákona o úþtovníctve, správy audítorov k úþtovným závierkam, ak úþtovná jednotka má podĐa § 19 povinnosĢ overenia úþtovnej závierky audítorom a výroþné správy úþtovných jednotiek, ktoré úþtovná jednotka vyhotovuje v súlade s § 20 zákona o úþtovníctve, alebo v súlade s osobitným predpisom. Do registra sa ukladajú aj súhrnné úþtovné závierky verejnej správy, roþné nanþné správy podĐa osobitného predpisu, výkazy vybraných údajov z úþtovných závierok podĐa § 17a a 22 a oznámenia o dátume schválenia úþtovnej závierky. Register má verejnú a neverejnú þasĢ. Vo verejnej þasti sa ukladajú dokumenty úþtovných jednotiek, ktorým povinnosĢ zverejnenia vyplýva z osobitných predpisov. Napríklad niektoré obchodné spoloþnosti majú povinnosĢ podĐa § 40 Obchodného zákonníka ukladaĢ úþtovnú závierku a výroþnú správu v zbierke listín obchodného registra a uložené dokumenty sú pre každého verejne prístupné, tzn., že ich úþtovné závierky majú byĢ verejne prístupné a preto budú zaradené vo verejnej þasti registra. Fyzickým osobám – podnikateĐom, ak sú úþtovnou jednotkou podĐa zákona o úþtovníctve, neukladá žiadny predpis povinnosĢ zverejĖovaĢ úþtovnú závierku, a preto ich úþtovné závierky budú v neverejnej þasti a budú dostupné len oprávneným osobám. Registru úþtovných závierok sa venujeme v komentári k § 23 až 23d zákona o úþtovníctve. § 40 Obchodného zákonníka (1) Akciová spoloþnosĢ, jednoduchá spoloþnosĢ na akcie, spoloþnosĢ s ruþením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiĢ riadnu individuálnu úþtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu úþtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. orgán schválil do 12 mesiacov odo dĖa, ku ktorému sa riadna individuálna úþtovná závierka a mimoriadna individuálna úþtovná závierka zostavuje. Iná zapísaná osoba má tieto povinnosti, len ak jej to ukladá osobitný predpis. (2) Osoba podĐa odseku 1 je povinná uložiĢ riadnu individuálnu úþtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu úþtovnú závierku do zbierky listín do deviatich mesiacov odo dĖa jej zostavenia; to neplatí, ak sa do zbierky listín ukladá podĐa osobitného predpisu. (3) Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosĢ overiĢ úþtovnú závierku audítorom, ukladá sa do zbierky listín úþtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identi kaþným þíslom právnickej osoby a s evidenþným þíslom zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov. Ak sa do zbierky listín ukladá neoverená úþtovná závierka, postupuje úþtovná jednotka podĐa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosĢ vyhotoviĢ výroþnú správu a táto výroþná správa obsahuje úþtovnú závierku overenú audítorom, úþtovná závierka môže byĢ uložená ako súþasĢ výroþnej správy. (4) PovinnosĢ podĐa odsekov 1 až 3 sa považuje za splnenú uložením úþtovnej závierky v registri úþtovných závierok podĐa osobitného zákona.

§2 Všeobecné ustanovenia (1) Úþtovná jednotka úþtuje v sústave podvojného úþtovníctva alebo v sústave jednoduchého úþtovníctva (§ 9). (2) Predmetom úþtovníctva je úþtovanie skutoþností o a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov, c) rozdiele majetku a záväzkov, d) výnosoch, e) nákladoch, f) príjmoch, g) výdavkoch, h) výsledku hospodárenia úþtovnej jednotky, (ćalej len „úþtovné prípady“).

(3) Predmetom úþtovníctva je aj vykazovanie skutoþností o úþtovných prípadoch podĐa odseku 2 v úþtovnej závierke, priþom predmetom vykazovania v úþtovnej závierke sú aj iné aktíva a iné pasíva. (4) Na úþely tohto zákona sa rozumie a) majetkom sú tie aktíva úþtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky úþtovnej jednotky a dajú sa spoĐahlivo oceniĢ podĐa § 24 až 28; vykazujú sa v úþtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch, b) záväzkom existujúca povinnosĢ úþtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky úþtovnej jednotky a dá sa spoĐahlivo oceniĢ podĐa § 24 až 28; vykazuje sa v úþtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch, c) výnosom zvýšenie ekonomických úžitkov úþtovnej jednotky v úþtovnom období, ktoré sa dá spoĐahlivo oceniĢ, d) ekonomickým úžitkom možnosĢ priamo alebo nepriamo prispieĢ k toku peĖažných prostriedkov a ekvivalentov peĖažných prostriedkov, e) nákladom zníženie ekonomických úžitkov úþtovnej jednotky v úþtovnom období, ktoré sa dá spoĐahlivo oceniĢ, f) príjmom prírastok peĖažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peĖažných prostriedkov úþtovnej jednotky, g) výdavkom úbytok peĖažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peĖažných prostriedkov úþtovnej jednotky, h) výsledkom hospodárenia ocenený výsledný efekt þinnosti úþtovnej jednotky dosiahnutý v úþtovnom období, i) aktívami ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa oþakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov; aktíva tvoria majetok a iné aktíva, j) iným aktívom þasĢ aktív úþtovnej jednotky, ktoré nespĎĖajú podmienky na ich zaúþtovanie na úþtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v úþtovnej závierke v poznámkach, k) pasívami zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov úþtovnej jednotky Účtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve

vrátane iných pasív a rozdielu majetku a záväzkov, l) iným pasívom povinnosĢ úþtovnej jednotky, ktorá nespĎĖa podmienky na jej zaúþtovanie na úþtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v úþtovnej závierke v poznámkach, m) podielovou úþasĢou aspoĖ dvadsaĢpercentný podiel na základnom imaní v inej úþtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou úþtovnou jednotkou na úþel, aby toto prepojenie prispelo k þinnosti úþtovnej jednotky. (5) Na úþely tohto zákona sa obchodná spoloþnosĢ, družstvo, fyzická osoba podĐa § 1 ods. 1 písm. a) tretieho bodu úþtujúca v sústave podvojného úþtovníctva, fyzická osoba podĐa osobitného predpisu4b) a pozemkové spoloþenstvo,4c) triedia do veĐkostných skupín takto: a) mikro úþtovná jednotka, b) malá úþtovná jednotka alebo c) veĐká úþtovná jednotka. (6) Do veĐkostnej skupiny mikro úþtovnej jednotky sa zatriedi úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa aspoĖ dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, b) þistý obrat nepresiahol 700 000 eur, c) priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov poþas úþtovného obdobia nepresiahol desaĢ. (7) Do veĐkostnej skupiny malej úþtovnej jednotky sa zatriedi úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa aspoĖ dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur, b) þistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur, c) priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov poþas úþtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50. (8) Do veĐkostnej skupiny veĐkej úþtovnej jednotky sa zatriedi úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa aspoĖ dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, b) þistý obrat presiahol 8 000 000 eur, c) priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov poþas úþtovného obdobia presiahol 50. (9) Celkovou sumou majetku podĐa odsekov

§2

6 až 8 sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podĐa § 26 ods. 3. (10) Úþtovné jednotky podĐa odseku 5 sa zatriedia do veĐkostnej skupiny na základe splnenia podmienok podĐa odsekov 6 až 8 k prvému dĖu úþtovného obdobia, priþom sa posudzuje splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce úþtovné obdobia. Úþtovná jednotka je povinná zmeniĢ zatriedenie do inej veĐkostnej skupiny od nasledujúceho úþtovného obdobia po tých dvoch bezprostredne po sebe idúcich úþtovných obdobiach, v ktorých presiahne alebo prestane spĎĖaĢ podmienky podĐa odsekov 6 až 8, ak odseky 11 a 12 neustanovujú inak. Pri posudzovaní podmienok podĐa odsekov 6 až 8 sa pri zmene úþtovného obdobia neposudzujú podmienky za kratšie úþtovné obdobie podĐa § 3 ods. 5. Úþtovná jednotka, ktorá nespĎĖa podmienky zatriedenia do veĐkostných skupín podĐa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá úþtovná jednotka. Úþtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veĐkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu. (11) Novovzniknutá úþtovná jednotka sa zatriedi do veĐkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veĐkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom úþtovnom období, priþom nepostupuje podĐa odseku 12. Ak pri zrušení bez likvidácie úþtovná jednotka, ktorá sa stane právnym nástupcom7c) zanikajúcej právnickej osoby (ćalej len „nástupnícka úþtovná jednotka“), nie je novovzniknutou úþtovnou jednotkou, je povinná k rozhodnému dĖu opätovne prehodnotiĢ svoje zatriedenie do veĐkostných skupín a zohĐadniĢ veĐkosĢ majetku a priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov, ktoré prevzala od zanikajúcej úþtovnej jednotky. (12) Úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa podmienky pre mikro úþtovnú jednotku, môže postupovaĢ ako malá úþtovná jednotka. (13) Odseky 5 až 12 sa nevzĢahujú na úþtovnú jednotku, ktorá je uvedená v § 17a a 17b alebo je subjektom verejného záujmu. (14) Na úþely tohto zákona sa subjektom verejného záujmu rozumie úþtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoĐvek þlenského štátu Európskej únie (ćalej len „þlen

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z.

ský štát“), banka, poboþka zahraniþnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisĢovĖa, poboþka zahraniþnej poisĢovne, zaisĢovĖa, poboþka zahraniþnej zaisĢovne, zdravotná poisĢovĖa, správcovská spoloþnosĢ, poboþka zahraniþnej správcovskej spoloþnosti, dôchodková správcovská spoloþnosĢ, doplnková dôchodková spoloþnosĢ, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peĖazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, poboþka zahraniþnej nanþnej inštitúcie29db) a úþtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 2. (15) Na úþely tohto zákona sa do þistého obratu zahĚĖajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpoþítaní zliav. Do þistého obratu sa zahĚĖajú aj iné výnosy po odpoþítaní zliav tej úþtovnej jednotky, ktorej predmetom þinnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb.

Komentár k § 2 Zákon v § 2 ods. 1 ustanovuje, že úþtovná jednotka úþtuje v sústave podvojného alebo v sústave jednoduchého úþtovníctva. Ktorá úþtovná jednotka môže úþtovaĢ v sústave jednoduchého úþtovníctva a ktorá úþtovná jednotka musí úþtovaĢ v sústave podvojného úþtovníctva je ustanovené v § 9 zákona (vić komentár k tomuto paragrafu). 1. Predmet úþtovníctva (§ 2 ods. 2) Predmetom úþtovníctva je úþtovanie skutoþností o stave a pohybe majetku, o stave a pohybe záväzkov, o rozdiele majetku a záväzkov, o výnosoch, o nákladoch, o príjmoch, o výdavkoch a o výsledku hospodárenia úþtovnej jednotky. Zákon tieto skutoþnosti oznaþuje ako úþtovné prípady. SúþasĢou predmetu úþtovníctva je aj úþtovanie o rozdiele majetku a záväzkov. Je to všeobecný pojem, ktorý možno aplikovaĢ pre všetky úþtovné jednotky. Napr. pri úþtovných jednotkách, ktoré sú podnikateĐmi a úþtujú v sústave podvojného úþtovníctva, rozdiel majetku a záväzkov predstavuje vlastné imanie (vlastné zdroje krytia majetku), ktoré sa úþtuje na úþtoch úþtových skupín 41 až 43 (41 – Základné

imanie a kapitálové fondy, 42 – Fondy tvorené zo zisku a prevedené výsledky hospodárenia a 43 – Výsledok hospodárenia); v rozpoþtových organizáciách sú to fondy (napr. majetkové fondy). Najdôležitejším úþtom z úþtovej skupiny 41 je základné imanie. Základné imanie a jeho zmeny sa úþtujú na úþte 411 – Základné imanie. Osobitne na analytických úþtoch úþtu 411 – Základné imanie sa vedie a) základné imanie vytvorené vkladmi, b) základné imanie vytvorené priamo alebo sprostredkovane zo zisku, c) u družstiev základné imanie v þlenení na zapisované a nezapisované do obchodného registra, d) podĐa jednotlivých spoloþníkov a þlenov družstva, ktorí vložili vklad alebo im bol vklad zvýšený zo zisku. V úþtovníctve úþtovnej jednotky sa úþtujú tieto fondy: a) kapitálové fondy, ktoré sú tvorené a doplĖované z kapitálových peĖažných a nepeĖažných vkladov (z kapitálových fondov úþet 413 – Ostatné kapitálové fondy), b) fondy tvorené zo zisku úþtovnej jednotky (úþet 423 – Štatutárne fondy, 427 – Ostatné fondy), c) prevedené výsledky hospodárenia, ide o úþty 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov a úþet 429 – Neuhradená strata minulých rokov. Na úþte 431 – Výsledok hospodárenia v schvaĐovaní sa úþtuje rozdelenie úþtovného zisku alebo usporiadanie úþtovnej straty. Na Ģarchu úþtu 431 sa úþtujú aj tantiémy a dividendy na výplatu podĐa rozhodnutia úþtovnej jednotky o rozdelení úþtovného zisku, ak sa pre ne netvoria osobitné fondy zo zisku. Tento úþet nemá ku dĖu uzatvorenia úþtovných kníh z dôvodu zostavenia úþtovnej závierky zostatok. Ak do konca úþtovného obdobia úþtovná jednotka nerozhodla o jeho vysporiadaní, musí sa zostatok tohto úþtu preúþtovaĢ podĐa charakteru na úþet nerozdeleného zisku (úþet 428) alebo na úþet neuhradená strata (úþet 429). Predmetom úþtovníctva (§ 2 ods. 3) je aj vykazovanie skutoþností v úþtovnej závierke, priþom predmetom vykazovania sú aj Účtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve iné aktíva a iné pasíva. Iným aktívom je þasĢ aktív (majetku) úþtovnej jednotky, ktoré nespĎĖajú podmienky na ich zaúþtovanie na úþtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v úþtovnej závierke v poznámkach. Iné pasívum zákon de nuje ako povinnosĢ (záväzok) úþtovnej jednotky, ktorá nespĎĖa podmienky na jej zaúþtovanie na úþtoch hlavnej knihy a ktorá sa vykazuje v úþtovnej závierke v poznámkach.

?

Príklad

Úþtovná jednotka vedie s inou úþtovnou jednotkou súdny spor a podĐa toho, aký výsledok z tohto sporu oþakáva, teda þi oþakáva prírastok peĖažných prostriedkov alebo úbytok peĖažných prostriedkov, potom v úþtovnej závierke v poznámkach vykáže (uvedie) toto oþakávanie buć ako iné aktívum (prírastok peĖažných prostriedkov) alebo iné pasívum (úbytok peĖažných prostriedkov). Alebo úþtovná jednotka je spoluruþiteĐom úveru inej úþtovnej jednotky. Poþas úþtovného obdobia zistí, že dlžník sa dostal do nanþných problémov a nebude schopný svoj dlh splácaĢ, takže je predpoklad, že úþtovná jednotka bude musieĢ tento dlh (záväzok) splácaĢ. Toto oþakávanie potom vykáže ako iné pasívum v poznámkach v úþtovnej závierke. De nícia pojmov používaných v úþtovníctve Zákon v § 2 ods. 4 de nuje niektoré pojmy používané v úþtovníctve. Jednotlivé de nície ekonomických pojmov v zákone o úþtovníctve nadväzujú na medzinárodné štandardy nanþného výkazníctva, ale nakoĐko sa aj štandardy neustále vyvíjajú a menia, menia sa aj jednotlivé ekonomické pojmy v zákone o úþtovníctve. De nícia záväzku a aktív spĎĖa tri základné kritériá a to, že sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa spoĐahlivo oceniĢ a je pravdepodobné, že povedú k zvýšeniu alebo zníženiu ekonomických úžitkov. Tieto tri kritériá platili aj pri de nícii majetku, avšak novelou platnou od 26. 4. 2007 sa kritérium „pravdepodobnosti“ nahradilo kritériom „takmer isté“, to znamená, že majetkom sa rozumejú tie aktíva úþtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, dajú sa spoĐahlivo oceniĢ a je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky úþtovnej

§2 jednotky (pri majetku miera pravdepodobnosti je vyššia, takmer istá ako napr. pri úþtovaní rezerv, kde sa suma stanovuje odhadom). Pri de nícií nákladov a výnosov je dôležitá spoĐahlivosĢ ocenenia. De nície uvedené v zákone majú všeobecný charakter a to z toho dôvodu, že zákon o úþtovníctve sa vzĢahuje na široký okruh úþtovných jednotiek, nielen na podnikateĐov. PodĐa medzinárodných úþtovných štandardov, peĖažným ekvivalentom je krátkodobý, vysoko likvidný nanþný majetok, ktorý je Đahko zameniteĐný za známe sumy peĖazí a u ktorého nie je riziko výraznej zmeny hodnoty v þase, napr. krátkodobé termínované vklady. PeĖažné tokysú prílivy a odlivy peĖažných prostriedkov a peĖažných ekvivalentov. Budúci ekonomický úžitok podĐa medzinárodných štandardov nanþného výkazníctva je de novaný ako možnosĢ prispieĢ priamo alebo nepriamo k toku peĖažných prostriedkov a peĖažných ekvivalentov do podniku. Touto možnosĢou môže byĢ tvorba výkonov, ktorá je súþasĢou prevádzkových þinností podniku (úþtovnej jednotky). Môže tiež spoþívaĢ v prevoditeĐnosti na peĖažné prostriedky alebo peĖažné ekvivalenty, alebo schopnosti redukovaĢ tok peĖazí, napríklad ak alternatívny výrobný proces znižuje náklady. Pod ekonomickými úžitkami sa teda rozumejú najmä príliv peĖažných prostriedkov a peĖažných ekvivalentov do podniku a zníženie nákladov podniku. Zmena v § 2 ods. 4 zákona o úþtovníctve zákonom þ. 130/20015 Z. z. sa s úþinnosĢou od 1. 1. 2016 doplnila de nícia „podielovej úþasti“. „Podielovou úþasĢou sa rozumie aspoĖ 20 % podiel na základnom imaní v inej úþtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou úþtovnou jednotkou na úþel, aby toto prepojenie prispelo k þinnosti úþtovnej jednotky“. V nadväznosti na transpozíciu (prenesenie) de nícií vymedzených v þlánku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sú zákonom ustanovené de nície podielovej úþasti na úþely ocenenia cenných papierov a podielov metódou vlastného imania podĐa § 27. Pre podielovú úþasĢ smernica vyžaduje aspoĖ 20 % podiel na základnom imaní, ktorý zakladá trvalú

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. väzbu s úþtovnou jednotkou. Úþtovná jednotka má podiel s úmyslom trvalého prepojenia s úþtovnou jednotkou, aby jej prinášal majetkový alebo iný prospech a tým prispel k þinnosti úþtovnej jednotky. 2. Mikro úþtovná jednotka v roku 2014 Novelou zákona o úþtovníctve zákonom þ. 352/2013 Z. z. sa zade novala tzv. mikro úþtovná jednotka. PodĐa tejto novely zákona za mikro úþtovnú jednotku sa mohla považovaĢ (úþtovná jednotka sa mohla dobrovoĐne rozhodnúĢ) obchodná spoloþnosĢ, družstvo, fyzická osoba podnikateĐ úþtujúca v podvojnom úþtovníctve, fyzická osoba dobrovoĐne zapísaná v obchodnom registri [§ 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka] a pozemkové spoloþenstvo s právnou subjektivitou (zákon þ. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoloþenstvách), a) ak za úþtovné obdobie v ktorom vznikla, rozhodla sa postupovaĢ ako mikro úþtovná jednotka, alebo b) ak ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce úþtovné obdobie neprekroþila dve z týchto podmienok: 1. celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, priþom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podĐa § 26 ods. 3 (ocenenie „brutto“ bez korekcií), 2. þistý obrat nepresiahol 700 000 eur, priþom þistým obratom sa na tento úþel rozumejú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou þinnosĢou úþtovnej jednotky po odpoþítaní zliav, 3. priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov poþas úþtovného obdobia nepresiahol desaĢ, alebo c) dve z vyššie uvedených podmienok prekroþila len v jednom úþtovnom období, priþom v prvom z týchto dvoch úþtovných období sa považovala za mikro úþtovnú jednotku. Dôvodom novelizácie zákona bolo zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2012/6/EÚ zo 14. marca 2012, ktorou sa mení a dopĎĖa smernica Rady Európ

skej únie 78/660/EHS. CieĐom prijatia zmien je najmä zníženie administratívnej záĢaže úþtovných jednotiek a zlepšenie podnikateĐského prostredia v oblasti úþtovníctva. PodĐa legislatívy platnej do 31. 12. 2014 všetky podnikateĐské úþtovné jednotky, ktoré úþtovali v sústave podvojného úþtovníctva, zostavovali úþtovnú závierku v rovnakom rozsahu podĐa Opatrenia MF SR þ. 4455//2003-92 v znení neskorších predpisoch (právny predpis pre zostavenie úþtovnej závierky vrátane úþtovných výkazov). Úþtovné výkazy ustanovené v tomto opatrení boli záväzné pre všetky úþtovné jednotky, to znamená, že aj malé a stredné podniky museli používaĢ výkazy v celom rozsahu, aj keć nemali pre jednotlivé riadky náplĖ a tak výkazy odovzdávali vyplnené len v minimálnom rozsahu. Hlavnou výhodou mikro úþtovnej jednotky, oznaþovanej aj ako malý podnikateĐ, je zostavovanie „skrátenej“ úþtovnej závierky (približne 8 stranová závierka) namiesto doterajšej „riadnej“ úþtovnej závierky (niekoĐko strán textovej þasti vrátane tabuliek). Súvaha a výkaz ziskov a strát sa zostavuje v skrátenej forme, poznámky obsahujú len minimum údajov, ktoré požaduje legislatíva EÚ uvádzaĢ. ýíselné údaje v poznámkach sa nemusia zapracovaĢ do tabuliek. Poznámky sa zostavujú len za bežné úþtovné obdobie a sumy v poznámkach sa uvádzajú v celých eurách. Kećže novela zákona vstúpila do platnosti 1. 1. 2014, úþtovné jednotky sa mohli testovaĢ už k tomuto dátumu, teda mohli sa rozhodnúĢ, že mikro úþtovnou jednotkou sa stanú už od 1. 1. 2014. Ak existujúce úþtovné jednotky sa testovali k 1. 1. 2014, pri testovaní posudzovali úþtovné obdobie roka 2013 a 2012. Ak úþtovná jednotka splnila podmienky v každom roku osobitne, mohla sa rozhodnúĢ, že v roku 2014 sa bude považovaĢ za mikro úþtovnú jednotku. Kećže k tomuto ustanoveniu neboli prechodné ustanovenia, Ministerstvo nancií SR, ako tvorca zákona o úþtovníctve, pristúpilo k tomu, že úþtovné jednotky sa ako mikro úþtovná jednotka mohli testovaĢ aj ku koncu roka 2014, priþom potom testovali rok 2014 a rok 2013. Ak za tieto dve úþtovné obdobia (každé obdobie osobitne testované) splnili podmienky, Účtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve mohli sa staĢ mikro úþtovnou jednotkou, a teda mohli za rok 2014 zostaviĢ úþtovnú závierku ako mikro úþtovná jednotka. V tomto prípade sa mikro úþtovnou jednotkou mohla staĢ aj úþtovná jednotka, ktorá vznikla v roku 2013. PodĐa § 2 ods. 5 zákona o úþtovníctve v znení úþinnom do 31. 12. 2014, úþtovná jednotka, ktorá splnila podmienky pre mikro úþtovnú jednotku a mikro úþtovnou jednotkou sa aj stala, táto úþtovná jednotka mala postupovaĢ ako mikro úþtovná jednotka aj naćalej, kým by spĎĖala podmienky. Mikro úþtovnou jednotkou nemohla byĢ úþtovná jednotka zostavujúca úþtovnú závierku podĐa medzinárodných štandardov nanþného vykazovania (IFRS/EÚ). 3. Mikro úþtovná jednotka v roku 2015 a triedenie úþtovných jednotiek od 1. 1. 2015 Novelou zákona o úþtovníctve zákonom þ. 333/2014 Z. z. v znení úþinnom od 1. 1. 2015 sa do zákona o úþtovníctve ustanovilo triedenie úþtovných jednotiek. Triedenie úþtovných jednotiek sa vzĢahuje na obchodné spoloþnosti, družstvo, na fyzickú osobu úþtujúcu v podvojnom úþtovníctve a na pozemkové spoloþenstvo. Od 1. 1. 2015 sa tak tieto úþtovné jednotky musia zatriediĢ (majú povinnosĢ, nie dobrovoĐnosĢ).

Neprehliadnite! Skôr, ako pristúpime k samotnému triedeniu úþtovných jednotiek, je potrebné upozorniĢ na prechodné ustanovenia novely zákona ustanovené v § 39k ods. 3 a 4 zákona o úþtovníctve, podĐa ktorého: a) úþtovná jednotka, ktorá sa v roku 2014 považovala za mikro úþtovnú jednotku, sa považuje za mikro úþtovnú jednotku aj v roku 2015, b) úþtovná jednotka, ktorá sa mohla staĢ mikro úþtovnou jednotkou v roku 2014, ale sa rozhodla, že sa nebude považovaĢ za mikro úþtovnú jednotku, od 1. 1. 2015 sa považuje za malú úþtovnú jednotku. Z uvedeného vyplýva, že od 1. 1. 2015 sa musia testovaĢ tie obchodné spoloþnosti, družstvo, fyzická osoba úþtujúca v podvojnom úþtovníctve a pozemkové spoloþenstvo, ktoré sa v roku 2014 nemohli staĢ mikro úþtovnou jednot-

§2 kou. Tieto sa museli k 1. 1. 2015 testovaĢ a zatriediĢ buć ako mikro, malá alebo veĐká úþtovná jednotka. 3.1 Triedenie úþtovných jednotiek od 1. 1. 2015 Od 1. 1. 2015 novela zákona o úþtovníctve de nuje tri typy úþtovných jednotiek (zákon þ. 333/2014 Z. z.): a) mikro úþtovná jednotka, b) malá úþtovná jednotka, c) veĐká úþtovná jednotka. Zatriedenie do veĐkostnej skupiny sa týka týchto úþtovných jednotiek: • obchodná spoloþnosĢ (s.r.o., akciová spoloþnosĢ, v.o.s. a komanditná spoloþnosĢ), • družstvo, • fyzická osoba – podnikateĐ úþtujúca v podvojnom úþtovníctve (ide o fyzické osoby – podnikateĐov, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov na úþely zistenia základu dane z príjmov podĐa zákona o dani z príjmov, ktoré dobrovoĐne úþtujú v sústave podvojného úþtovníctva), • fyzická osoba podĐa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník – § 27 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka úþtujúca v podvojnom úþtovníctve: – ide o fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateĐmi podĐa Obchodného zákonníka a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosĢ, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon þ. 56/2012 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Dopravcovia ako podnikajúce fyzické osoby (SZýO) sú povinní od 1. 3. 2012 zapísaĢ sa do obchodného registra. DržiteĐ oprávnenia na výkon povolania prevádzkovateĐa cestnej dopravy je podnikateĐom, ktorý nepodniká na základe živnostenského oprávnenia, a teda nie je zapísaný v živnostenskom registri. Preto sa v záujme právnej istoty a prehĐadnosti podnikateĐov v tomto

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. segmente navrhol ich zápis do obchodného registra a to aj vtedy, keć je dopravca fyzickou osobou, pretože tá by inak nebola evidovaná nikde a pre verejnosĢ by bola utajená. Táto povinnosĢ vyplýva z § 5 ods. 3 zákona o cestnej doprave: (1) Ak ćalej nie je ustanovené inak, vykonávaĢ povolanie prevádzkovateĐa vnútroštátnej dopravy môže podnik na základe povolenia udeleného podĐa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeĐuje na desaĢ rokov. Postup udeĐovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis. (2) PrevádzkovaĢ medzinárodnú dopravu v þlenských štátoch môže prevádzkovateĐ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoloþenstva podĐa osobitných predpisov. (3) PrevádzkovateĐ cestnej dopravy podĐa odseku 1 alebo 2 sa zapisuje do obchodného registra s predmetom þinnosti podĐa obsahu povolenia alebo licencie Spoloþenstva. • pozemkové spoloþenstvo s právnou subjektivitou (z. þ. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoloþenstvách). Uvedené úþtovné jednotky sa zatriedia do príslušnej skupiny úþtovných jednotiek na základe veĐkostných kritérií.

Do veĐkostnej skupiny mikro úþtovnej jednotky sa zatriedi úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa aspoĖ dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, b) þistý obrat nepresiahol 700 000 eur, c) priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov poþas úþtovného obdobia nepresiahol desaĢ. Do veĐkostnej skupiny malej úþtovnej jednotky sa zatriedi úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa aspoĖ dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur, b) þistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur, c) priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov poþas úþtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50. Do veĐkostnej skupiny veĐkej úþtovnej jednotky sa zatriedi úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa aspoĖ dve z týchto podmienok: a) celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur, b) þistý obrat presiahol 8 000 000 eur, c) priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov poþas úþtovného obdobia presiahol 50.

PrehĐad veĐkostných podmienok pre mikro, malú a veĐkú ÚJ k 1. 1. 2015 Mikro ÚJ (§ 2 ods. 6 ZoÚ)

Malá ÚJ (§ 2 ods. 7 ZoÚ)

VeĐká ÚJ (§ 2 ods. 8 ZoÚ)

Suma majetku netto

Nepresiahla 350 000 €

Presiahla 350 tis. € ale nepresiahla 4 mil. €

Presiahla 4 mil. €

ýistý obrat

Nepresiahol 700 000 €

Presiahol 700 tis. € ale nepresiahol 8 mil. €

Presiahol 8 mil. €

Priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov

Nepresiahol 10

Presiahol 10 ale Nepresiahol 50

Presiahol 50

ÚJ = úþtovná jednotka, ZoÚ = zákon o úþtovníctve Celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podĐa § 26 ods. 3 (oprávky, opravné položky), t.j. netto hodnota majetku (ide teda o aktíva z riadku 001 a zo stĎpca 2 Súvahy). Od 1. 1. 2015 pre triedenie do veĐkostných skupín suma majetku „brutto“ sa nahrádza sumou majetku „netto“ (zákonom þ. 333/2014 Z. z.).

De nícia þistého obratu na úþely zákona o úþtovníctve Od 1. 1. 2015 sa novelou zákona o úþtovníctve zákonom þ. 333/2014 Z. z. novo zade noval aj pojem „þistý obrat“. Aj keć k podstatnej zmene v jeho de nícii nedošlo, upresnila sa tak, aby bolo zrejmé, þo sa do þistého obratu zahĚĖa a þo nie (v praxi sa tento pojem rôzne vysvetĐoÚčtovanie – zákony a predpisy


§2

o úþtovníctve val, napr. že do þistého obratu sa zahĚĖajú celé výnosy z triedy 6, alebo výnosy z úþtovej skupiny 60 a 64, alebo výnosy z úþtovej skupiny 60, 64 a 66, atć.). Do þistého obratu sa zahĚĖajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpoþítaní zliav. Do þistého obratu sa zahĚĖajú aj iné výnosy po odpoþítaní zliav tej úþtovnej jednotky, ktorej predmetom þinnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Napr. ak úþtovná jednotka poskytuje služby, ktoré úþtuje na úþte 602 – Tržby z predaja služieb, do þistého obratu tejto úþtovnej jednotky sa zapoþíta len hodnota zaúþtovaná na tomto úþte. Ak táto úþtovná jednotka predá majetok, ktorý sa úþtuje na úþte 641 – Tržby z predaja dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, do þistého obratu sa táto hodnota nezapoþíta. Z uvedeného vyplýva, že podĐa de nície, þistým obratom je súþet výnosov úþtovaných na úþte 601 alebo 604 alebo 602, ak ide o úþtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú predajom výrobkov, tovaru alebo poskytovaním služieb. Ak ide o úþtovnú jednotku, ktorá predáva výrobky a zároveĖ poskytuje aj služby, potom do þistého obratu pôjdu úþty 601 a 602, alebo predáva tovar a poskytuje aj služby, o ktorých úþtuje na úþte 604 a 602, do þistého obratu tejto úþtovnej jednotky pôjdu hodnoty z obidvoch úþtov. Ak pôjde napr. o úþtovné jednotky, ktoré dosahujú výnosy v rámci poskytovania služieb v oblasti nanþného prenájmu, ktoré sa úþtujú výnosy v súlade s § 30a ods. 3 postupov úþtovania na úþte 662, tak potom do þistého obratu u týchto úþtovných jednotiek bude vstupovaĢ hodnota zaúþtovaná na úþte 662 – Úroky. U stavebných riem môže ísĢ o úþty 606 – Výnosy zo zákazky alebo 607 – Výnosy z nehnuteĐnosti na predaj, ak tieto úþtovné jednotky svoju þinnosĢ úþtujú prostredníctvom týchto úþtov, atć. Priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov presiahol 30. Zákon o úþtovníctve tento pojem nede nuje, ale je to objektívny ukazovateĐ vychádzajúci so štatistických metód a je používaný bežne v personálnej agende. Zatriedenie novovzniknutej úþtovnej jed-

notky v roku 2015 Úþtovná jednotka, ktorá vznikla v roku 2015, sa zatriedila do veĐkostnej skupiny na základe vlastného rozhodnutia a zostáva v tejto veĐkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom úþtovnom období (teda aj v roku 2016).

?

1

Príklad

Úþtovná jednotka vznikla 15. 2. 2015. Do akej skupiny sa môže táto úþtovná jednotka zatriediĢ? PodĐa novelizovaného znenia zákona o úþtovníctve, úþtovná jednotka ktorá vznikne po 1. 1. 2015 (novovzniknutá úþtovná jednotka), sa na základe vlastného rozhodnutia zatriedi buć ako mikro úþtovná jednotka, malá úþtovná jednotka, alebo ako veĐká úþtovná jednotka. Avšak vzhĐadom na to, že ide o novozaloženú spoloþnosĢ, je predpoklad, že úþtovná jednotka sa zatriedi ako mikro úþtovná jednotka alebo ako malá úþtovná jednotka. Zatriedenie existujúcej úþtovnej jednotky Existujúca úþtovná jednotka (úþtovná jednotka, ktorá vznikla pred 1. 1. 2015) a ktorá sa v roku 2014 nemohla staĢ mikro úþtovnou jednotkou, sa zatriedila do veĐkostnej skupiny na základe splnenia podmienok testovaných osobitne za: • úþtovné obdobie, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka (r. 2014) a • za bezprostredne predchádzajúce úþtovné obdobie (r. 2013) ako mikro úþtovná jednotka, malá úþtovná jednotka alebo ako veĐká úþtovná jednotka. Úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa podmienky pre mikro úþtovnú jednotku, môže sa zaradiĢ a postupovaĢ ako malá úþtovná jednotka. Prechodné ustanovenia k úpravám úþinným od 1. januára 2015 (§ 39k ods. 1 a 2) • Existujúca úþtovná jednotka, ktorá v roku 2014 nebola mikro úþtovnou jednotkou (nemohla sa Ėou staĢ), sa musela od 1. 1. 2015 zatriediĢ podĐa veĐkostných kritérií, priþom posudzovala splnenie podmienok k 31. decembru 2014 (samozrejme musela testovaĢ aj rok predchádzajúci, teda rok 2013). • Úþtovná jednotka, ktorá má úþtovné obdobie hospodársky rok a hospodársky


Zákon þ. 431/2002 Z. z. rok zaþínal poþas roka 2015, posudzovala splnenie podmienok ku dĖu, ku ktorému sa zostavovala úþtovná závierka v priebehu roka 2015. Triedenie sa netýka: • úþtovných jednotiek, ktoré sú uvedené v § 17a a 17b zákona o úþtovníctve (ide o nanþné inštitúcie, ktoré zostavujú úþtovnú závierku podĐa medzinárodných úþtovných štandardov nanþného výkazníctva IFRS/ IAS a Národnú banku Slovenska), • úþtovných jednotiek, ktoré sú subjektom verejného záujmu. De nícia subjektu verejného záujmu Na úþely zákona o úþtovníctve subjektom verejného záujmu sa rozumie úþtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoĐvek þlenského štátu Európskej únie (ćalej len „þlenský štát“), banka, poboþka zahraniþnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisĢovĖa, poboþka zahraniþnej poisĢovne, zaisĢovĖa, poboþka zahraniþnej zaisĢovne, zdravotná poisĢovĖa, správcovská spoloþnosĢ, poboþka zahraniþnej správcovskej spoloþnosti, dôchodková správcovská spoloþnosĢ, doplnková dôchodková spoloþnosĢ, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peĖazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, poboþka zahraniþnej nanþnej inštitúcie a úþtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 2. Zostavovanie úþtovných závierok zatriedených úþtovných jednotiek • Mikro úþtovné jednotky úþtovnú závierku budú zostavovaĢ podĐa: Opatrenia MF

SR þ. MF/15464/2013-74 v znení Opatrenia MF SR þ. MF/18008/2014-74. • Malé úþtovné jednotky úþtovnú závierku budú zostavovaĢ podĐa: Opatrenia MF SR þ. MF/23378/2014-74 v znení Opatrenia MF SR þ. MF/19927/2015-74. PodĐa tohto opatrenia pre zostavenie úþtovnej závierky pre malé úþtovné jednotky musia postupovaĢ aj úþtovné jednotky uvedené v § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona, t.j. zahraniþné osoby podnikajúce na území SR. • VeĐké úþtovné jednotky a subjekty verejného záujmu (pozn. nie všetky subjekty verejného záujmu) úþtovnú závierku musia zostavovaĢ podĐa: Opatrenia MF SR þ. MF/23377/2014-74 v znení Opatrenia MF SR þ. MF/19926/2015-74. PodĐa tohto opatrenia pre veĐké úþtovné jednotky musia úþtovnú závierku zostavovaĢ aj štátny podnik a subjekt verejného záujmu, ak nie je bankou, poboþkou zahraniþnej banky, Exportno – importnou bankou Slovenskej republiky, poisĢovĖou, poboþkou zahraniþnej poisĢovne, zaisĢovĖou, poboþkou zahraniþnej zaisĢovne, zdravotnou poisĢovĖou, správcovskou spoloþnosĢou, poboþkou zahraniþnej správcovskej spoloþnosti, dôchodkovou správcovskou spoloþnosĢou, doplnkovou dôchodkovou spoloþnosĢou, Burzou cenných papierov, Centrálnym depozitárom cenných papierov, obchodníkom s cennými papiermi, platobnou inštitúciou, inštitúciou elektronických peĖazí, subjektom kolektívneho investovania, dôchodkovým fondom, poboþkou zahraniþnej nanþnej inštitúcie, úþtovnou jednotkou uvedenou v § 17a ods. 2 zákona, rozpoþtovou organizáciou a príspevkovou organizáciou.

PrehĐad zatriedenia ÚJ do veĐkostných skupín v roku 2015 2014

2015

Ustanovenia zákona o úþtovníctve

ÚJ spĎĖala k 1. 1. 2014 podmienky pre mikro ÚJ, ale rozhodla sa nepovažovaĢ sa mikro ÚJ

nestala sa mikro ÚJ

musí byĢ malá ÚJ

§ 39k ods. 4

ÚJ spĎĖala k 1. 1. 2014 podmienky pre mikro ÚJ, a aj sa rozhodla považovaĢ za mikro ÚJ

stala sa mikro ÚJ

musí byĢ mikro ÚJ

§ 39k ods. 3

ÚJ nespĎĖala k 1. 1. 2014 podmienky pre mikro ÚJ

nebola mikro ÚJ

zatriedi sa podĐa podmienok (mikro, malá alebo veĐká ÚJ)

§ 2 ods. 5 až 14, § 39k ods. 2

Účtovanie – zákony a predpisy


§2

o úþtovníctve ÚJ nespĎĖala k 1. 1. 2014 podmienky pre mikro ÚJ a má úþtovné obdobie hospodársky rok

nie je mikro ÚJ

ÚJ sa zatriedi podĐa podmienok k poslednému dĖu úþtovného obdobia, ktoré konþí poþas r. 2015

§ 2 ods. 11

ÚJ vznikla v roku 2015

xxx

Zatriedi sa podĐa vlastného rozhodnutia ako mikro, malá alebo veĐká ÚJ

§ 2 ods. 11

1

ÚJ = úþtovná jednotka

Poznámka § 27ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ćalej len „zapísané údaje“), ktorého súþasĢou je zbierka zákonom ustanovených listín (ćalej len „zbierka listín“). (2) Do obchodného registra sa zapisujú a) obchodné spoloþnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické osoby založené podĐa práva Európskej únie, podniky a organizaþné zložky podnikov zahraniþných osôb, b) odštepné závody a iné organizaþné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon, c) fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateĐmi podĐa tohto zákona a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosĢ, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon (ćalej len „zapísaná osoba“). Zmena v § 2 ods. 10 zákona o úþtovníctve na základe zákona þ. 130/2015 Z. z. s úþinnosĢou od 1. 7. 2015 – úþtovná jednotka, ktorá sa nevie zatriediĢ, postupuje ako malá; úþtovná jednotka poþas konkurzu alebo likvidácie nemení svoje zatriedenie Úþtovná jednotka, ktorá nespĎĖa podmienky zatriedenia do veĐkostných skupín, sa zatriedi ako malá úþtovná jednotka. Úþtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veĐkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu. V § 2 v odseku 10 sa ustanovilo zaþlenenie do veĐkostných skupín tých úþtovných jednotiek, u ktorých sa nedá identi kovaĢ splnenie veĐkostných podmienok podĐa § 2 ods. 5 až 8 zákona. Zákon doplnením priamo urþuje postup

úþtovnej jednotky pri zaþlenení sa do veĐkostnej skupiny, ktorý podĐa ustanovení do novely zákona vyplýval len nepriamo. Úþtovná jednotka, ktorá priamo nespĎĖa podmienky zatriedenia sa do veĐkostnej skupiny, zatriedi sa ako malá úþtovná jednotka. V nadväznosti na trvanie likvidácie alebo konkurzu sa ustanovuje, že úþtovná jednotka poþas týchto období sa zaþlení do veĐkostnej skupiny, v ktorej bola pred vstupom do likvidácie alebo konkurzu. Zmena v § 2 ods. 10 zákona o úþtovníctve na základe zákona þ. 423/2015 Z. z. s úþinnosĢou od 1. 1. 2016 – testovanie k prvému dĖu úþtovného obdobia Uvedenou novelou zákona sa ustanovila povinnosĢ vykonaĢ triedenie k prvému dĖu úþtovného obdobia, priþom sa posudzuje splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce úþtovné obdobia, napr. ak sa testovanie vykoná k 1.1.2018, posudzuje sa splnenie podmienok za rok 2017 a za rok 2016. Zmena v § 2 ods. 11 zákona o úþtovníctve na základe zákona þ. 275/2017 Z. z. s úþinnosĢou od 1. 1. 2018 – postup pri zatriedení v nástupníckej úþtovnej jednotke Uvedenou novelou zákona sa ustanovil postup nástupníckej úþtovnej jednotky pri zatriedení do veĐkostných skupín úþtovných jednotiek. V prípade zlúþenia alebo rozdelenia zlúþením nástupnícka úþtovná jednotka pri zostavení otváracej súvahy k rozhodnému dĖu prehodnotí veĐkostné kritériá a zohĐadĖuje prevzatú hodnotu majetku a poþet zamestnancov zanikajúcej úþtovnej jednotky. Na základe daného posúdenia vykoná potrebné úþtovné operácie, aby mohla správne zostaviĢ individuálnu úþtovnú závierku pre danú veĐkostnú skupinu. Týmto sa upravuje všeobecný prístup zaþlenenia do veĐkostnej skupiny minimálne na dve po sebe idúce úþtovné obdobia a z dôvodu prevzatia ma


Zákon þ. 431/2002 Z. z. jetku a záväzkov zanikajúcej úþtovnej jednotky môže u nástupníckej úþtovnej jednotky nastaĢ zmena veĐkostnej skupiny aj skôr. V prípade, ak nástupnícka spoloþnosĢ je novo založená spoloþnosĢ, zostáva prístup nezmenený, kedy ako novovzniknutá úþtovná jednotka sa môže rozhodnúĢ na zaradenie do veĐkostnej skupiny úþtovných jednotiek. Z uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zlúþeniu dvoch spoloþností napr. spoloþnosĢ A a spoloþnosĢ B, priþom nástupnícka úþtovná jednotka je spoloþnosĢ B, ktorá bola pred zlúþením so spoloþnosĢou A zatriedená ako malá úþtovná jednotka, musí potom k rozhodnému dĖu vykonaĢ testovanie existujúceho zatriedenia sa do veĐkostnej skupiny. Ako nástupnícka úþtovná jednotka musí k rozhodnému dĖu zostaviĢ otváraciu súvahu, v ktorej musí zohĐadniĢ prevzatý majetok zanikajúcej úþtovnej jednotky, teda môže dôjsĢ k zvýšeniu hodnoty majetku a zamestnancov (pri testovaní pre zatriedenie sa do inej veĐkostnej skupiny staþí splnenie, resp. prekroþenie dvoch veĐkostných kritérií, ktorým je celková hodnota majetku a priemerný prepoþítaný poþet zamestnancov) a tým dochádza aj k zmene zatriedenia. Teda nástupnícka úþtovná jednotka vykoná prehodnotenie zatriedenia sa vo veĐkostnej skupine, a ak splní veĐkostné kritériá napr. pre veĐkú úþtovnú jednotku, za úþtovné obdobie, v ktorom došlo k zlúþeniu, musí potom ku koncu úþtovného obdobia zostaviĢ úþtovnú závierku ako veĐká úþtovná jednotka. Triedenie úþtovných jednotiek k 1. 1. 2018 Úþtovná jednotka, ktorá pred 1. 1. 2018 bola dva roky po sebe (rok 2017 a 2016) zatriedená v urþitej veĐkostnej skupine, napr. ako malá úþtovná jednotka, k 1. 1. 2018 vykoná testovanie zatriedenia, priþom testovaĢ musí dve predchádzajúce úþtovné obdobia, rok 2017 a rok 2016. Ak úþtovná jednotka v oboch úþtovných obdobiach osobitne splní podmienky napr. pre mikro úþtovnú jednotku, za rok 2018 zostaví úþtovnú závierku ako mikro úþtovná jednotka. Ako mikro úþtovná jednotka bude potom postupovaĢ aj v roku 2019. Ćalšie testovanie vykoná až k 1. 1. 2020. Táto úþtovná jednotka, ak sa tak rozhodne, môže pokraþovaĢ aj naćalej ako malá

úþtovná jednotka, pretože zákon ustanovuje, že úþtovná jednotka, ktorá spĎĖa podmienky pre mikro úþtovnú jednotku, môže postupovaĢ ako malá úþtovná jednotka. Ak úþtovná jednotka dva roky po sebe (rok 2016 a rok 2017) bola zatriedená ako mikro úþtovná jednotka a pri testovaní splní podmienky pre malú úþtovnú jednotku, od 1. 1. 2018 bude postupovaĢ ako malá úþtovná jednotka a úþtovnú závierku za rok 2018 zostaví ako malá úþtovná jednotka. Ako malá úþtovná jednotka bude postupovaĢ aj v roku 2019. Ćalšie testovanie potom vykoná 1. 1. 2020. Ak úþtovná jednotka pri testovaní k 1. 1. 2018 splní podmienky pre veĐkú úþtovnú jednotku, za rok 2018 zostaví úþtovnú závierku ako veĐká úþtovná jednotka. V novom zatriedení musí každá úþtovná jednotka zotrvaĢ minimálne dve úþtovné obdobia, teda aj v roku 2019, a až po týchto dvoch úþtovných obdobiach môže vykonaĢ opätovné testovanie splnenia podmienok (k 1. 1. 2020). Úþtovná jednotka, ktorá sa nevie zatriediĢ, pretože napr. za rok 2017 podmienky splnila ale za rok 2016 už nie, musí sa zatriediĢ ako malá. Novovzniknutá úþtovná jednotka v roku 2018 sa zatriedi do veĐkostnej skupiny podĐa vlastného rozhodnutia a zostáva v tomto zatriedení aj v nasledujúcom úþtovnom období, teda v roku 2019. Nové testovanie vykoná k 1. 1. 2020. Úþtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veĐkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu. Nástupnícka úþtovná jednotka vykoná testovanie zatriedenia k rozhodnému dĖu.

?

Príklad

V roku 2014, 2015 a 2016 úþtovná jednotka spĎĖala podmienky pre mikro úþtovnú jednotku, ale dobrovoĐne sa rozhodla nepovažovaĢ za mikro úþtovnú jednotku, ale zatriedila sa ako malá. Môže sa od 1. 1. 2017 zatriediĢ ako mikro úþtovná jednotka, alebo až od 1. 1. 2018? Úþtovná jednotka testovanie zatriedenia do veĐkostnej skupiny musí vykonaĢ na zaþiatku úþtovného obdobia (napr. k 1.1.2017, ak je úþtovné obdobie kalendárny rok) a na základe zaÚčtovanie – zákony a predpisy


§3

o úþtovníctve triedenia potom postupuje pri úþtovaní a zostavení úþtovnej závierky. Kećže sa zatriećuje na zaþiatku úþtovného obdobia, napr. k 1.1.2017, sleduje sa splnenie podmienok za dve po sebe bezprostredne predchádzajúce úþtovné obdobiam za rok 2016 a rok 2015. Ak úþtovná jednotka bola zatriedená v úþtovnom období kalendárneho roka 2015 a roka 2016 dobrovoĐne ako malá (dve po sebe idúce úþtovné obdobia), a spĎĖa podmienky pre zatriedenie ako mikro úþtovná jednotka, za rok 2017 a za rok 2018 podá úþtovnú závierku ako mikro úþtovná jednotka. Ćalšie testovanie vykoná k 1. 1. 2019.

?

Príklad

Keć sme v úþtovnej závierke za rok 2017 boli prvýkrát považovaní za mikro úþtovnú jednotku, tak v úþtovnej závierke za rok 2018 musíme byĢ tiež považovaný za mikro úþtovnú jednotku, aj keby sme spĎĖali kritériá na malú úþtovnú jednotku? ýiže musíme byĢ vždy zaradený 2 roky po sebe v jednej veĐkostnej skupine? Ak bola úþtovná jednotka v úþtovnom období kalendárneho roku 2017 (zatriedenie k 1. 1. 2017) na základe veĐkostných podmienok zatriedená prvýkrát ako mikro úþtovná jednotka, musí byĢ zatriedená aj v úþtovnom období kalendárneho roka 2018 ako mikro úþtovná jednotka. Úþtovná jednotka musí maĢ dve po sebe idúce úþtovné obdobia rovnaké zatriedenie. Ćalšia zmena zatriedenia je možná alebo povinná po týchto dvoch úþtovných obdobiach (testovanie sa musí vykonaĢ k 1. 1. 2019). Ak by úþtovná jednotka prestala spĎĖaĢ podmienky zatriedenia do mikro veĐkostnej skupiny, musela by povinne staĢ sa malou alebo veĐkou úþtovnou jednotkou alebo dobrovoĐne by sa stala malou úþtovnou jednotkou, ak by aj naćalej spĎĖala kritéria pre mikro úþtovnú jednotku.

?

Príklad

SpoloþnosĢ s.r.o. bola zapísaná v obchodnom registri aj zaregistrovaná na daĖovom úrade v priebehu roka 2017. DaĖové priznanie a úþtovnú závierku za rok 2017 spoloþnosĢ podala ako malá úþtovná jednotka.

Za rok 2018 podá úþtovnú závierku tiež ako malá úþtovná jednotka, napriek tomu, že nespĎĖa podmienky pre zatriedenie do skupiny malá úþtovná jednotka? PodĐa kritérií na zatriedenie sa môže s.r.o. preradiĢ až za rok 2019? Ak novovzniknutá úþtovná jednotka sa v roku 2017 zatriedila podĐa vlastného rozhodnutia ako malá úþtovná jednotka, musí zostaĢ v tejto veĐkostnej skupine aj v bezprostredne nasledujúcom úþtovnom období, t. j. aj v roku 2018, nesmie zmeniĢ svoje zatriedenie (dve úþtovné obdobia musí byĢ zatriedená do rovnakej veĐkostnej skupiny – teda ako malá úþtovná jednotka). Ak bude spĎĖaĢ veĐkostné kritéria ako mikro úþtovná jednotka za úþtovné obdobia kalendárneho roku 2018 a roku 2017, môže zmeniĢ svoje zatriedenie k 1.1.2019 a za úþtovné obdobie kalendárneho roka 2019 bude ako mikro úþtovná jednotka zostavovaĢ úþtovnú závierku k 31.12.2019 ako mikro úþtovná jednotka (Úþ MÚJ).Mikro úþtovná jednotka nemá povinnosĢ meniĢ svoje zatriedenie, ak chce byĢ malou úþtovnou jednotkou, þiže mikro úþtovná jednotka môže byĢ stále zatriedená ako malá úþtovná jednotka.

§3 (1) Úþtovná jednotka úþtuje a vykazuje úþtovné prípady v období, s ktorým þasovo a vecne súvisia (ćalej len „úþtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržaĢ, úþtovná jednotka ich zaúþtuje a vykáže v období, keć sa tieto skutoþnosti zistili. (2) Úþtovná jednotka postupuje v úþtovnom období v úþtovníctve podĐa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy úþtuje úþtovná jednotka v tom úþtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohĐadu na deĖ ich úhrady, inkasa alebo na deĖ vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy úþtuje úþtovná jednotka vždy v tom úþtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu. (3) Úþtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Úþtovným obdobím môže byĢ aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z.

(5) K zmene úþtovného obdobia môže dôjsĢ len k prvému dĖu kalendárneho mesiaca. Pri zmene úþtovného obdobia je obdobie od skonþenia predchádzajúceho úþtovného obdobia do zaþatia iného úþtovného obdobia úþtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. To primerane platí aj pri vzniku alebo zániku úþtovnej jednotky, priþom pri vzniku úþtovnej jednotky zaþína prvé úþtovné obdobie dĖom vzniku úþtovnej jednotky a pri zániku úþtovnej jednotky konþí posledné úþtovné obdobie dĖom zániku úþtovnej jednotky. (6) Úþtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, uplatní úþtovná jednotka písomným oznámením daĖovému úradu a) do 30 dní odo dĖa vzniku úþtovnej jednotky alebo b) najmenej 15 dní pred zmenou úþtovného obdobia úþtovnej jednotky.47a) (7) Ak oznámenie podĐa odseku 6 nie je daĖovému úradu doruþené v ustanovenej lehote, úþtovná jednotka nesmie uplatniĢ úþtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom. Úþtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí úþtovná jednotka uplatĖovaĢ minimálne jedno úþtovné obdobie. Obdobne postupuje úþtovná jednotka aj pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok. (8) Úþtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, nemôže uplatniĢ úþtovná jednotka, ktorou je subjekt verejnej správy5) (ćalej len „úþtovná jednotka verejnej správy“), právnická osoba s majetkovou úþasĢou štátu založená podĐa osobitných predpisov,29b) právnická osoba s majetkovou úþasĢou obce alebo právnická osoba s majetkovou úþasĢou vyššieho územného celku a úþtovná jednotka uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) treĢom bode.

Komentár k § 3 1. Úþtovanie úþtovných prípadov do obdobia, s ktorým þasovo a vecne súvisia (§ 3 ods. 1) Úþtovná jednotka úþtuje a vykazuje úþtovné prípady v období, s ktorým þasovo a vecne súvisia (ćalej len „úþtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržaĢ, úþtovná jednotka ich zaúþtuje a vykáže v období, v ktorom sa tieto skutoþnosti zistili.

Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie úþtovného prípadu do úþtovného obdobia je „deĖ uskutoþnenia úþtovného prípadu“, ktorý je de novaný v § 2 Opatrenia MF SR þ. 23054/200292, ktorým sa stanovili podrobnosti o postupoch úþtovania a rámcovej úþtovej osnove pre podnikateĐov úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva v znení neskorších predpisov (ćalej len „postupy úþtovania“). Teda úþtovná jednotka najskôr urþí, kedy je deĖ uskutoþnenia úþtovného prípadu a potom sa rozhodne, do ktorého úþtovného obdobia úþtovný prípad zaúþtuje. Toto rozhodnutie je pre úþtovnú jednotku dôležité najmä na prelome úþtovných období. 2. DeĖ uskutoþnenia úþtovného prípadu PodĐa § 2 postupov úþtovania, dĖom uskutoþnenia úþtovného prípadu je deĖ splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohĐadávky, zapoþítania pohĐadávky, postúpenia pohĐadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžiþky poskytnutím nového úveru alebo pôžiþky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoloþnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri úþtovnej jednotky a deĖ zistenia ćalších skutoþností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok úþtovnej jednotky, ktoré sú predmetom úþtovníctva a ktoré v úþtovnej jednotke nastali a úþtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutoþnosti. V praxi þastým problémom je stanoviĢ „deĖ splnenia dodávky“ tak u odberateĐa (kupujúceho) ako aj u dodávateĐa (predávajúceho), nakoĐko postupy úþtovania deĖ splnenia dodávky nede nujú. Preto pri stanovení dĖa splnenia dodávky je potrebné vychádzaĢ z iných právnych predpisov, ktoré deĖ splnenia dodávky de nujú, napr. z Obchodného zákonníka, na základe ktorých je možné deĖ splnenia dodávky a teda aj deĖ uskutoþnenia úþtovného prípadu stanoviĢ, napr. deĖ odovzdania alebo deĖ prevzatia dodávky, prípadne deĖ splnenia dodávky sa urþí v zmluve po dohode medzi kupujúcim a predávajúcim. • Dodanie tovaru podĐa Obchodného zákonníka (§ 412 až 416) Ak predávajúci nie je povinný podĐa zmluvy dodaĢ tovar v urþitom mieste, uskutoþÚčtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve Ėuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva urþuje odoslanie tovaru predávajúcim. Predávajúci umožní kupujúcemu uplatniĢ práva z prepravnej zmluvy voþi dopravcovi, pokiaĐ tieto práva nemá kupujúci na základe prepravnej zmluvy. Ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo urþený alebo urþený podĐa druhu, ale má byĢ dodaný z urþitých zásob alebo sa má vyrobiĢ, a strany v þase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiĢ, uskutoþĖuje sa dodanie, keć sa kupujúcemu umožní nakladaĢ s tovarom v tomto mieste. V prípadoch, na ktoré sa nevzĢahuje vyššie uvedené, splní predávajúci povinnosĢ dodaĢ tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladaĢ s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizaþnú zložku, ak predávajúci jej miesto vþas kupujúcemu oznámi. Ak sa dodanie tovaru uskutoþĖuje jeho odoslaním a tovar odovzdávaný dopravcovi nie je zjavne a dostatoþne oznaþený ako zásielka pre kupujúceho, nastanú úþinky dodania, len keć predávajúci bez zbytoþného odkladu oznámi kupujúcemu odoslanie tovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie urþí. Ak tak predávajúci neurobí, uskutoþĖuje sa dodanie až odovzdaním tovaru dopravcom kupujúcemu. Predávajúci je povinný dodaĢ tovar: a) v deĖ, ktorý je v zmluve urþený alebo urþený spôsobom urþeným v zmluve, b) kedykoĐvek poþas lehoty, ktorá je v zmluve urþená alebo urþená spôsobom urþeným v zmluve, ibaže zo zmluvy alebo z úþelu zmluvy, ktorý bol predávajúcemu známy pri uzavretí zmluvy, vyplýva, že dobu dodania v rámci tejto lehoty urþuje kupujúci. Ak zo zmluvy nevyplýva nieþo iné, zaþína lehota, v ktorej sa má tovar dodaĢ, plynúĢ odo dĖa uzavretia zmluvy. Ak však podĐa zmluvy má kupujúci splniĢ urþité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (napr. predložiĢ nákresy potrebné na výrobu tovaru, zaplatiĢ kúpnu cenu alebo jej þasĢ alebo zabezpeþiĢ jej zaplatenie), zaþína táto lehota plynúĢ až odo dĖa splnenia tejto povinnosti.

§3 Ak predávajúci dodá tovar pred urþenou dobou, je kupujúci oprávnený tovar prevziaĢ alebo ho odmietnuĢ. PokiaĐ z obchodných zvyklostí alebo z ustálenej predchádzajúcej praxe medzi stranami nevyplýva nieþo iné, rozumie sa pre urþenie þasu plnenia v zmluve výrazom: a) „zaþiatkom obdobia“ prvých 10 dní tohto obdobia, b) „v polovici mesiaca“ od 10. do 20. dĖa mesiaca, c) „v polovici štvrĢroka“ druhý mesiac štvrĢroka, d) „koncom obdobia“ posledných 10 dní obdobia, e) „ihneć“ pri potravinách a surovinách do dvoch dní, pri strojárskych výrobkoch 10 dní, pri ostatnom tovare päĢ dní. Ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci povinný bez vyzvania kupujúceho dodaĢ tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a na miesto dodania. Doklady vzĢahujúce sa na tovar (§ 417 až 419 Obchodného zákonníka) • § 417 Predávajúci je povinný odovzdaĢ kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ćalšie doklady ustanovené v zmluve. • § 418 Odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzĢahuje § 419, sa uskutoþĖuje v þase a mieste urþenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred urþenou dobou, môže až do tejto doby odstrániĢ vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané Ģažkosti alebo výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. • § 419 Doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voĐné nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdaĢ kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsĢ pri tomto platení, inak v sídle alebo mieste podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho. Doklady vzĢahujúce sa k tovaru odovzdá predávajúci kupujúcemu vþas tak, aby kupujúci

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. mohol s tovarom voĐne nakladaĢ alebo prevziaĢ prepravovaný tovar v þase jeho dôjdenia do miesta urþenia a dovezený tovar bez zbytoþného odkladu precliĢ. DeĖ uskutoþnenia úþtovného prípadu pri nehnuteĐnostiach Pri nehnuteĐnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteĐností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateĐ nehnuteĐnosĢ užíva, dĖom uskutoþnenia úþtovného prípadu je deĖ prevzatia nehnuteĐnosti nadobúdateĐom. U predávajúceho je dĖom uskutoþnenia úþtovného prípadu deĖ odovzdania nehnuteĐnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteĐnosti povolený, úþtovné zápisy sa zrušia. Teda aj naćalej platí, že pri nehnuteĐnostiach obstaraných na základe zmluvy sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteĐností, ale ak nadobúdateĐ bude nehnuteĐnosĢ užívaĢ ešte pred nadobudnutím vlastníctva povolením vkladu do katastra nehnuteĐností, potom dĖom uskutoþnenia úþtovného prípadu u nadobúdateĐa je deĖ prevzatia nehnuteĐnosti. U predávajúceho je

to deĖ odovzdania nehnuteĐnosti. Táto zmena vstúpila do platnosti od 1. 1. 2003. Do tejto zmeny dĖom uskutoþnenia úþtovného prípadu pri obstaraní nehnuteĐnosti bol iba deĖ povolenia vkladu do katastra nehnuteĐnosti. Nákup a predaj nehnuteĐnosti sa tak mohol úþtovaĢ až po tomto dni bez ohĐadu na to, kedy bola nehnuteĐnosĢ kupujúcemu odovzdaná. 3. Úþtovanie nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým þasovo a vecne súvisia Na dodržanie zásady ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona o úþtovníctve, že úþtovné prípady (najmä náklady a výnosy, ktoré majú najväþší vplyv na výsledok hospodárenia) sa úþtujú a vykazujú v období, s ktorým þasovo a vecne súvisia, nadväzujú postupy úþtovania v § 5, ktoré priamo ustanovujú, že náklady a výnosy sa úþtujú do obdobia, s ktorým þasovo a vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých úþtovných období sa úþtujú ako úþtovné prípady bežného úþtovného obdobia na príslušných úþtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej þinnosti. Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich úþtovných období sa úþtujú do výnosov bežného úþtovného obdobia.

Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich úþtovných období, sa þasovo rozlišujú ako: a) náklady budúcich období na úþtoch 381 a 382, b) výdavky budúcich období na úþte 383. Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich úþtovných období, sa þasovo rozlišujú ako: a) výnosy budúcich období na úþte 384, b) príjmy budúcich období na úþte 385.

Kritériom na úþtovanie úþtovných prípadov þasového rozlíšenia je skutoþnosĢ, že je známy ich vecný obsah, suma a je urþené obdobie, ktorého sa týkajú. Náklady a výnosy sa úþtujú na príslušných úþtoch nákladových druhov a výnosových položiek þasovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady

budúcich období. Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúþtovaní na príslušných úþtoch nákladových druhov v úþtovej triede 5 (5xx/112,321,...) úþtuje v prospech úþtu 655 a na Ģarchu úþtu 382 (382/655) a ich zúþtovanie v prospech úþtu 382 a na Ģarchu úþtu 555 (555/382).

Účtovanie – zákony a predpisy


§3

o úþtovníctve Základné súvzĢažnosti úþtovania komplexných nákladov budúcich období:

MD

D

úþty nákladov (501, 518, 52x,...)

rôzne úþty (112, 211, 321...)

v bežnom roku: aktivácia do výnosov

382

655

c) v budúcich rokoch: náklad

555

382

v bežnom roku: výdavok

1 Poznámka Pred rokom 2003 sa na tomto úþte úþtovali napríklad náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady na dlhodobú propagáciu, náklady na reklamu. Tieto úþtovné prípady boli z náplne úþtu 382 vypustené a postupy úþtovania neuvádzajú žiadny prípad, ktorý by sa teraz na tomto úþte úþtoval, takže je predpoklad, že úþtovných prípadov, ktoré by sa na tomto úþte mohli úþtovaĢ, nie je veĐa. Ako príklad možno spomenúĢ len poĐnohospodárstvo, napr. úþtovanie nákladov na zúrodnenie pôdy. Na úþty þasového rozlíšenia sa vzĢahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosĢ.

•

Náklady budúcich období V praxi najviac používaným úþtom z úþtovej skupiny 38 – ýasové rozlišovanie nákladov a výnosov je úþet nákladov budúcich období. PodĐa § 56 postupov úþtovania, na úþte 381 – Náklady budúcich období sa úþtujú výdavky bežného úþtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych úþtov v úþtovej triede 5 – Náklady, napr. vopred platené nájomné a predplatné (výdavok peĖažných prostriedkov þasovo predchádza nákladu). Zúþtovanie nákladov budúcich období na príslušný úþet nákladov sa vykoná v úþtovnom období, s ktorým þasovo rozlíšené náklady vecne súvisia.

Základné súvzĢažnosti úþtovania nákladov budúcich období:

MD

D

v bežnom roku: výdavok

381

211, 221, 321

v budúcich rokoch: náklad

5xx

381

Úþtovné súvzĢažnosti na úþte 381 – Náklady budúcich období:

MD

D

1. Zaplatené predplatné odbornej tlaþe, právnych predpisov a pod. na budúce úþtovné obdobie (výdavok v r. 2018)

381

221

2. Zúþtovanie nákladov budúcich období do nákladov bežného úþtovného obdobia (náklad v roku 2019)

501

381

3. Nájomné platené vopred na nasledujúce úþtovné obdobie napr. podĐa zmluvy (výdavok r. 2018)

381

221

4. Zúþtovanie nákladov budúcich období do nákladov bežného úþtovného obdobia (náklad v roku 2019)

518

381

•

Výdavky budúcich období Na úþte 383 – Výdavky budúcich období sa úþtuje þasové rozlíšenie nákladov bežného úþtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v urþitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné platené pozadu (náklad þasovo predchádza výdavku peĖažných prostriedkov). MD

D

v bežnom roku: náklad

Základné súvzĢažnosti úþtovania výdavkov budúcich období:

5xx

383

v budúcich rokoch: výdavok

383

211, 221


Zákon þ. 431/2002 Z. z. Úþtovné súvzĢažnosti:

MD

D

a) zaúþtovanie nájomného do nákladov bežného roka (rok 2018)

518

383

b) zúþtovanie výdavkov budúcich úþtovných období v nasledujúcom úþtovnom období (rok 2019)

383

221

1. Nájomné a iné služby, ak sa podĐa zmluvy alebo iných dokladov uhrádzajú pozadu

•

Výnosy budúcich období Na úþte 384 – Výnosy budúcich období sa úþtujú príjmy v bežnom úþtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpeþenie servisných služieb a prijaté predplatné. MD

D

v bežnom roku: príjem

Základné súvzĢažnosti úþtovania výnosov budúcich období:

211, 221

384

v budúcich rokoch: výnos

384

6xx

MD

D

1. Prijaté predplatné odbornej tlaþe (hospodárske noviny), právnych predpisov a pod. na budúce úþtovné obdobie (príjem v r. 2018)

Úþtovné súvzĢažnosti:

221

384

2. Zúþtovanie výnosov budúcich období do výnosov bežného úþtovného obdobia (výnos rok 2019)

384

60x

3. Nájomné prijaté vopred na nasledujúce úþtovné obdobie napr. podĐa zmluvy (príjem v r. 2018)

221

384

4. Zúþtovanie výnosov budúcich období do výnosov bežného úþtovného obdobia (výnos rok 2019)

384

602

a) priznanie dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku

346

384

b) dotácia prijatá na bankový úþet

221

346

c) obstaranie dlhodobého majetku (stroj)

042

321

d) zaradenie stroja do užívania

022

042

e) zúþtovanie odpisov za bežné úþtovné obdobie

551

082

f) zúþtovanie dotácie – alikvotný podiel k odpisom

384

648

5. Úþtovanie dotácie na obstaranie dlhodobého majetku:

•

Príjmy budúcich období Na úþte 385 – Príjmy budúcich období sa úþtujú þasovo rozlíšené výnosy, ktoré þasovo a vecne patria do bežného úþtovného obdobia a týkajú sa príjmov v urþitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté pozadu. Na úþte 385 sa úþtuje so súvzĢažným zápisom v prospech príslušných úþtov výnosov v úþtovej triede 6 – Výnosy. Základné súvzĢažnosti úþtovania príjmov budúcich období:

MD

D

385

6xx

211, 221

385

MD

D

a) zaúþtovanie nájomného do výnosov bežného roka (r. 2018)

385

602

b) zúþtovanie príjmov budúcich úþtovných období v nasledujúcom úþtovnom období (rok 2019)

221

385

v bežnom roku: výnos v budúcich rokoch: príjem Úþtovné súvzĢažnosti: 1. Nájomné a iné služby, ak sa podĐa zmluvy alebo iných dokladov inkasujú pozadu

Účtovanie – zákony a predpisy


§3

o úþtovníctve

Poznámka Od 1. 1. 2003 sa neúþtuje na dohadných úþtoch 388 – Dohadné úþty aktívne a 389 – Dohadné úþty pasívne (suma zaúþtovaná na dohadných úþtoch sa odhadovala). Úþtovanie odhadnej sumy pohĐadávok PodĐa § 86 postupov úþtovania, zostatok úþtu 388 sa mal previesĢ na príslušné úþty pohĐadávok, pretože od 1. 1. 2003 podĐa § 48 ods. 3 postupov úþtovania, pohĐadávky, ktorých výška sa urþí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu, ku dĖu ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, sa úþtujú na príslušných úþtoch pohĐadávok, s ktorými súvisia a vedú sa na samostatnom analytickom úþte. Napr. pohĐadávka voþi poisĢovni v dôsledku poistných udalostí v prípadoch, kedy nebola ešte poskytnutá poistná náhrada sa môže zaúþtovaĢ na úþet 378 – Iné pohĐadávky, teda úþtovné prípady týkajúce sa pohĐadávok s dohadnými sumami sa úþtujú priamo na úþtoch pohĐadávok na samostatných analytických úþtoch. Úþtovanie odhadnej sumy záväzkov Na úþte 389 – Dohadné úþty pasívne sa úþtovali napr. tieto úþtovné prípady: nevyfakturované dodávky, náhrady mzdy za nevyþerpanú dovolenku a sociálne zabezpeþenie súvisiace so mzdami za dovolenku. Zostatok tohto úþtu sa podĐa charakteru úþtovného prípadu mal podĐa § 86 postupov úþtovania previesĢ buć na úþet 323 – Krátkodobé rezervy alebo na úþet 459 – Ostatné rezervy. • ak suma záväzku nie je známa, úþtujú sa rezervy – na úþte 323 – Krátkodobé rezervy (§ 50 ods. 3 postupov úþtovania) sa úþtujú rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok, napr. za nevyþerpané dovolenky vrátane sociálneho poistenia, reklamácie, nevyfakturované dodávky, ak je neurþité þasové vymedzenie alebo výška záväzku. Ak predpokladaná doba vyrovnania je viac ako jeden rok, potom tieto úþtovné prípady sa úþtujú na úþte 459 – Ostatné rezervy,

•

ak suma záväzku je známa, úþtujú sa nevyfakturované dodávky – v súvislosti s úþtovaním dohadných položiek upozorĖujeme na úþet 326 – Nevyfakturované dodávky (§ 50 ods. 6 postupov úþtovania) a úþet 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky (§ 61 ods.10 postupov úþtovania). Na úþte 326 sa úþtujú položky neúþtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak úþtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku do dĖa zostavenia úþtovnej závierky. Na úþte 476 sa úþtujú položky neúþtované ako obvyklé záväzky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok, napr. nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak úþtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku. Teda v prípade úþtovania záväzkov, ak pôjde o taký úþtovný prípad, pri ktorom nebude známa presná suma, tá sa bude odhadovaĢ, zaúþtuje sa na úþet rezerv, buć na úþet 323 (krátkodobý záväzok) alebo na úþet 459 (dlhodobý záväzok). Ak úþtovná jednotka bude poznaĢ presnú výšku záväzku, tento sa potom zaúþtuje na úþet 326 (krátkodobý záväzok) alebo na úþet 476 (dlhodobý záväzok). 4. Úþtovné prípady, ktoré sa þasovo nerozlišujú

UpozorĖujeme! úþtovné jednotky na ustanovenie § 56 ods. 6 postupov úþtovania, podĐa ktorého sa od 1. 1. 2003 þasovo nerozlišujú: – náklady na prípravu a zábeh výkonov, – náklady spojené so zlúþením, splynutím a rozdelením spoloþnosti a so zmenou ich právnej formy, – náklady na získanie vlastného imania, napr. upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov,

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. – –

náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové štúdie a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certi kátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo þasti podniku, náklady na rozšírenie výroby, – náklady na reklamu a propagáciu, – pokuty, penále, manká a škody. Uvedené úþtovné prípady sa úþtujú do nákladov v tom úþtovnom období, v ktorom vznikli. Ak tieto služby sú vopred platené, napr. platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho þasu, inzertného priestoru, potom sa þasovo rozlišujú.

?

Príklad

Prenájom za vysielací þas v rozhlase Úþtovná jednotka v mesiaci december 2018 zaplatí za prenájom vysielacieho þasu v televízii z dôvodu reklamy svojho výrobku sumu vo výške 10 000 €. Reklama sa uskutoþní v mesiaci január 2019. Odpoveć Kećže úþtovný prípad „reklama výrobku“ sa v rámci vysielacieho þasu v televízii uskutoþní až v roku 2019, úþtovným prípadom (nákladom) bude v tomto úþtovnom období. Vykonaná úhrada v roku 2018 za prenájom vysielacieho þasu sa zaúþtuje ako výdavok peĖažných prostriedkov v hotovosti a na úþet þasového rozlíšenia nákladov, teda tiež sa jedná o službu, za ktorú bolo zaplatené vopred a preto sa musí þasovo rozlíšiĢ.

Úþtovné súvzĢažnosti:

Suma v €

MD

D

10 000 €

381

221

10 000 €

518

381

Rok: 2018 1. Úhrada za prenájom vysielacieho þasu platená vopred podĐa zmluvy Rok: 2019 1. Zúþtovanie þasovo rozlíšeného nákladu do úþtovného obdobia roka 2019

?

Príklad

Poplatok za školenie Úþtovná jednotka v decembri 2018 zaplatí za školenie, ktoré sa uskutoþní vo februári 2019 sumu vo výške 60 €. Ako sa daný prípad zaúþtuje? Odpoveć: Kećže úþtovný prípad školenie sa uskutoþní až v úþtovnom období roka 2019, úþtovným prípadom (nákladom) bude v tomto úþtovnom období. Vykonaná úhrada na školenie v roku 2018 sa zaúþtuje ako výdavok peĖažných prostriedkov v hotovosti a na úþet þasového rozlíšenia nákladov, teda jedná sa o službu, za ktorú bolo zaplatené vopred. Úþtovné súvzĢažnosti:

Suma v €

MD

D

60 €

381

221

60 €

518

381

Rok: 2018 1. Úhrada za školenie podĐa pozvánky zaplatená vopred Rok: 2019 1. Zúþtovanie þasovo rozlíšeného nákladu do úþtovného obdobia roka 2019

5. ýasové rozlišovanie v mikro úþtovných jednotkách a v ostatných úþtovných jednotkách od 31. 12. 2014 Opatrením MF SR þ. MF/17922/2013-74 sa od 1. 1. 2014 novelizovali postupy úþtovania pre podnikateĐov. Touto novelou sa do § 56 ustanovil nový odsek 14, v ktorom bolo uvedené, že: „na úþtoch þasového rozlíšenia sa neúþtuje, ak ide o nevýznamné sumy výnosov a nákladov a zároveĖ

Účtovanie – zákony a predpisy


§3

o úþtovníctve ide o každoroþne sa opakujúce plnenia, napríklad náklady na telefónne poplatky, poplatky za odpad, predplatné“. Toto ustanovenie platilo do 31. 12. 2014 a týkalo sa všetkých úþtovných jednotiek. PodĐa tohto ustanovenia museli úþtovné jednotky þasovo rozlišovaĢ alebo þasovo nerozlišovaĢ, nemali možnosĢ rozhodnúĢ sa. Ministerstvo nancií SR dĖa 3. decembra 2014 prijalo ćalšie Opatrenie þ. MF/23635/201474, ktorým sa opätovne novelizovali postupy úþtovania pre podnikateĐov úþtujúcich v podvojnom úþtovníctve. Opatrenie vstúpilo do platnosti v dvoch termínoch, a to od 31. 12. 2014 a od 1. 1. 2015. Ustanovenia úþinné od 31. 12. 2014 sa museli zapracovaĢ do úþtovnej závierky zostavovanej za rok 2014, t.j. k 31. 12. 2014, ak úþtovným obdobím je kalendárny rok a neskôr, ako k 31. 12. 2014, ak úþtovným obdobím je hospodársky rok, ktorý konþil v priebehu roka 2015. Jednou zo zmien postupov úþtovania, ktorá vstúpila do platnosti od 31. 12. 2014, bola aj zmena ustanovenia § 56 ods. 14, ktorý znie nasledovne: „V mikro úþtovných jednotkách nie je potrebné na úþte þasového rozlíšenia úþtovaĢ nevýznamný a stále sa opakujúci úþtovný prípad, ktorý sa týka úþtovania nákladov a výnosov medzi dvoma úþtovnými obdobiami, priþom nejde o úþtovný prípad týkajúci sa úþtovania dotácií a emisných kvót. Vo veĐkých úþtovných jednotkách a v malých úþtovných jednotkách sa náklady a výnosy þasovo rozlišujú. Vo veĐkých úþtovných jednotkách a v malých úþtovných jednotkách nie je potrebné þasovo rozlišovaĢ náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci úþtovný prípad týkajúci sa þasového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca úþtovného obdobia.“. PodĐa novelizovaného ustanovenia, úþtovné jednotky majú možnosĢ, nie povinnosĢ, úþtovné prípady þasovo nerozlišovaĢ, samozrejme, za predpokladu, že spĎĖajú opatrením stanovené podmienky. Na základe uvedeného, ak úþtovné jednotky poþas roka 2014 zaúþtovali nejaké úþtovné prípady þasového nerozlišovania podĐa znenia, ktoré bolo v platnosti od 1. 1. 2014, museli pred-

metné úþtovné prípady zaúþtovaĢ (opraviĢ) tak, aby boli v súlade s novelizovaným ustanovením § 56 ods. 14 v znení od 31. 12. 2014. Mikro úþtovné jednotky a þasové nerozlišovanie od 31. 12. 2014 Po novele § 56 ods. 14 postupov úþtovania došlo k rozdeleniu úþtovných jednotiek na mikro úþtovné jednotky a na ostatné úþtovné jednotky. Pre mikro úþtovné jednotky je stanovená iná forma þasového nerozlišovania ako u ostatných úþtovných jednotiek. V mikro úþtovných jednotkách nie je potrebné na úþte þasového rozlíšenia úþtovaĢ nevýznamný a stále sa opakujúci úþtovný prípad, ktorý sa týka úþtovania nákladov a výnosov medzi dvoma úþtovnými obdobiami, priþom nejde o úþtovný prípad týkajúci sa úþtovania dotácií a emisných kvót.

?

Príklad

Nájomné platené každoroþne za dlhodobý prenájom nehnuteĐnosti SpoloþnosĢ s ruþením obmedzeným má uzatvorenú nájomnú zmluvu za prenájom skladových priestorov na dobu neurþitú. Nájomné platí každoroþne v máji bežného roka do apríla nasledujúceho roka, t.j. v máji v roku 2014 zaplatila nájomné do mája 2015 v sume 1 200 €. Pre spoloþnosĢ je to nevýznamná suma. Je možné túto sumu po splnení podmienky významnosti v roku 2014 þasovo nerozlišovaĢ? Ak áno, potom v nákladoch v roku 2014 bude maĢ s.r.o. zaúþtovanú þasĢ nájomného z roku 2013, ktorá sa þasovo rozlišovala a celé nájomné na rok 2014. Je tento postup správny? Môžeme rovnako postupovaĢ aj v roku 2015 pri nájomnom na rok 2015 a 2016? Odpoveć: MožnosĢ neúþtovaĢ niektoré úþtovné prípady na úþtoch þasového rozlíšenia platila od 1. 1. 2014. Kećže z roka 2013 s.r.o. zostalo zaúþtovaĢ þasĢ nájomného za 4 mesiace vo výške 400 € a nájomné na rok 2014/2015 vo výške 1 200 €, v nákladoch v roku 2014 bude maĢ s.r.o. zaúþtovanú sumu vo výške 1 600 €. Uvedenú sumu s.r.o. zaúþtuje do nákladov na úþet 518 v roku 2014. To znamená, že v prvom a v poslednom roku uplatnenia možnosti náklady þasovo nerozlišovaĢ bude akési „prechodné“

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. obdobie, v ktorom bude zaúþtovaná vyššia alebo nižšia suma, þo však je správne. V roku 2015 s.r.o. v máji 2015 zaúþtuje nájomné na roky 2015/2016 sumu vo výške 1 200 € atć.

Neprehliadnite! Ak by suma 1 200 € pre mikro úþtovnú jednotku bola významná, potom musí nájomné za-

platené vopred þasovo rozlišovaĢ. To znamená, že v roku 2014 bude maĢ zaúþtovanú alikvotnú þasĢ nájomného z roku 2013 vo výške 400 € a þasĢ nájomného pripadajúceho na rok 2014 vo výške 800 €. Suma nájomného vo výške 400 € pripadajúca na rok 2015 sa zaúþtuje na úþet 381 – Náklady budúcich období.

Úþtovné súvzĢažnosti v roku 2014: 1. Zúþtovanie nájomného z roku 2013 2. Nájomné zaplatené vopred

MD

D

400 €

518

381

1 200 €

–

211 (221)

a) nájomné pripadajúce na rok 2014

800 €

518

–

b) nájomné pripadajúce na rok 2015

400 €

381

–

Suma

MD

D

Úþtovné súvzĢažnosti v roku 2015: 1. Zúþtovanie nájomného z roku 2014

400 €

518

381

1 200 €

–

211 (221)

a) nájomné pripadajúce na rok 2015

800 €

518

–

b) nájomné pripadajúce na rok 2016

400 €

381

–

2. Nájomné zaplatené vopred

ýasové nerozlišovanie a ostatné úþtovné jednotky od 31. 12. 2014 PodĐa novelizovaného znenia § 56 ods. 14 postupov úþtovania, v ostatných úþtovných jednotkách, t.j. od 1. 1. 2015 vo veĐkých úþtovných jednotkách a v malých úþtovných jednotkách sa náklady a výnosy þasovo rozlišujú. Vo veĐkých úþtovných jednotkách a v malých úþtovných jednotkách nie je potrebné þasovo rozlišovaĢ náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci úþtovný prípad týkajúci sa þasového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca úþtovného obdobia. Z uvedeného vyplýva, že veĐké a malé úþtovné jednotky musia aj naćalej náklady a výnosy þasovo rozlišovaĢ. Len stále sa opakujúci úþtovný prípad týkajúci sa þasového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného mesiaca úþtovného obdobia a prvého mesiaca nasledujúceho úþtovného obdobia nemusia tieto úþtovné jednotky þasovo rozlišovaĢ.

Suma

?

Príklad

Nájomné platené každoroþne za dlhodobý prenájom nehnuteĐnosti SpoloþnosĢ s ruþením obmedzeným má uzatvorenú nájomnú zmluvu za prenájom skladových priestorov na dobu neurþitú. Nájomné platí každoroþne v máji bežného roka do apríla nasledujúceho roka, t.j. v máji v roku 2014 zaplatila nájomné do mája 2015 v sume 1 200 €. Pre spoloþnosĢ je to nevýznamná suma. Je možné túto sumu po splnení podmienky významnosti v roku 2014 þasovo nerozlišovaĢ? Ak áno, potom v nákladoch v roku 2014 bude maĢ s.r.o. zaúþtovanú þasĢ nájomného z roku 2013, ktorá sa þasovo rozlišovala a celé nájomné na rok 2014. Je tento postup správny? Aké bude úþtovanie tohto prípadu v nasledujúcom úþtovnom období? Odpoveć: Ak ide o malú úþtovnú jednotku alebo o veĐkú úþtovnú jednotku, nájomné zaplatené v máji v roku 2014 na obdobie od mája 2014 do apríla 2015 sa musí þasovo rozlíšiĢ. Uvedené platí aj pre ćalšie úþtovné obdobia. Účtovanie – zákony a predpisy


§3

o úþtovníctve Úþtovné súvzĢažnosti v roku 2014:

Suma

MD

D

400 €

518

381

1 200 €

–

211 (221)

a) nájomné pripadajúce na rok 2014

800 €

518

–

b) nájomné pripadajúce na rok 2015

400 €

381

–

Suma

MD

D

400 €

518

381

–

211 (221)

1. Zúþtovanie nájomného z roka 2013 2. Nájomné zaplatené vopred

Úþtovné súvzĢažnosti v roku 2015: 1. Zúþtovanie nájomného z roka 2014 2. Nájomné zaplatené vopred 1 200 €

?

a) nájomné pripadajúce na rok 2015

800 €

518

–

b) nájomné pripadajúce na rok 2016

400 €

381

–

Príklad

Paušál na telefón zaplatený vopred Úþtovná jednotka dĖa 19. 12. 2014 obdržala faktúru za telefón, kde je zaúþtovaný aj paušál, ktorý sa platí dopredu na obdobie od 15. 12. 2014 do 14. 1. 2015. Suma paušálu je vo výške 50 €. Môže sa v tomto prípade použiĢ ustanovenie § 56 ods. 14 postupov úþtovania a sumu vo výške 50 € zaúþtovaĢ do nákladov v roku 2014 bez toho, aby sa þasovo rozlišovala? Odpoveć: NakoĐko pre úþtovnú jednotku ide o nevýznamnú sumu, ide o opakujúce sa plnenie a platba sa uskutoþĖuje na prelome úþtovných období (posledný a prvý mesiac), úþtovná jednotka došlú faktúru za paušál na telefón v sume 50 € zaúþtuje do nákladov v roku 2014. Rovnako bude postupovaĢ aj na konci roka 2015 atć.

Poznámka Uvedený úþtovný prípad a jeho úþtovanie sa vzĢahuje aj na mikro úþtovnú jednotku, t.j. aj mikro úþtovná jednotka paušál na telefón zaplatený v decembri 2014 na obdobie od decembra 2014 do januára 2015 zaúþtuje do nákladov v roku 2014; paušál zaplatený v decembri 2015 za december 2015 a január 2016 zaúþtuje do nákladov v roku 2015 atć.

1

ýasové nerozlišovanie zaúþtované poþas roka 2014 a jeho oprava ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, t.j. k 31. 12. 2014 v nadväznosti na novelizované znenie opatrenia.

?

Príklad

Nájomné platené každoroþne za dlhodobý prenájom nehnuteĐnosti SpoloþnosĢ s ruþením obmedzeným má uzatvorenú nájomnú zmluvu za prenájom skladových priestorov na dobu neurþitú. Nájomné platí každoroþne v máji bežného roka do apríla nasledujúceho roka, t.j. v máji v roku 2014 zaplatila nájomné do mája 2015 v sume 1 200 €. Pre spoloþnosĢ je to nevýznamná suma. Je možné túto sumu po splnení podmienky významnosti v roku 2014 þasovo nerozlišovaĢ? Ak áno, potom v nákladoch v roku 2014 bude maĢ s.r.o. zaúþtovanú þasĢ nájomného z roku 2013, ktorá sa þasovo rozlišovala a celé nájomné na rok 2014. Je tento postup správny? Odpoveć: PodĐa znenia § 56 ods. 14 platného od 1. 1. 2014 všetky úþtovné jednotky mohli takýto úþtovný prípad þasovo nerozlišovaĢ, teda nielen mikro úþtovná jednotka, ale aj veĐká alebo malá úþtovná jednotka. Ak napr. malá úþtovná jednotka alebo veĐká úþtovná jednotka daný úþtovný prípad, ktorý sa uskutoþnil v máji 2014 þasovo nerozlišovala, potom úþtovala nasledovne:


Zákon þ. 431/2002 Z. z. Úþtovné súvzĢažnosti v máji 2014:

Suma

1. Zúþtovanie nájomného z roka 2013 2. Nájomné zaplatené vopred na roky 2014/2015

MD

D

400 €

518

381

1 200 €

518

211, 221

400 €

381

518

Ak ide o mikro úþtovnú jednotku, k 31.12.2014 nemusela robiĢ žiadnu opravu úþtovania. Ak ide ostatnú úþtovnú jednotku, t.j. od 1.1.2015 o malú alebo veĐkú úþtovnú jednotku, ktorá od 31. 12. 2014 musí tento úþtovný prípad þasovo rozlišovaĢ, opravu daného úþtovného prípadu vykoná alebo mala vykonaĢ nasledovne: 3. Oprava zaúþtovaného nájomného na roky 2014/2015 o sumu, ktorá sa musí zaúþtovaĢ do nákladov v roku 2015

Neprehliadnite! V uvedenej þasti k þasovému rozlišovaniu sme ponechali roky 2013, 2014 a 2015 zámerne a to z z dôvodu výkladu zmeny v þasovom rozlišovaní, ktoré vstúpilo do platnosti od 31. 12. 2014. Princíp þasového rozlišovania, resp. nerozlišovania platí aj naćalej, takže úþtovné jednotky pokraþujú v tomto princípe aj v rokoch 2016 až 2018 a nasl. rokoch (úþtovných obdobiach). ýasové nerozlišovanie úrokov V praxi sa niektoré úþtovné jednotky pýtajú, þi sa musia þasovo rozlišovaĢ úroky alebo nie. Ak ide o úroky z úverov, z pôžiþiek, atć., tie sa vyþísĐujú vždy ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka (napr. posledný bankový výpis nielen o bežnom úþte, ale aj o úvere je so stavom k 31. 12. bežného roka). Ak ide o úroky úþtované pri obstaraní majetku formou nanþného prenájmu ( nanþný lízing) a zasahujú obdobia na prelome úþtovných období (napr. lízingová splátka je od 5. 12. bežného úþtovného obdobia do 5. 1. nasledujúceho úþtovného obdobia), sme toho názoru, že aj tieto úroky sa musia þasovo rozlíšiĢ a to tak na strane nájomcu ako aj na strane prenajímateĐa, pretože táto povinnosĢ im vyplýva z § 30a ods. 4 a 10 postupov úþtovania pre podnikateĐov (ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, sa v úþtovníctve prenajímateĐa úþtuje na Ģarchu úþtu 374 – PohĐadávky z nájmu nanþný výnos pripadajúci na obdobie od posledného dĖa splatnosti dohodnutých platieb do dĖa, ku ktorému sa

zostavuje úþtovná závierka, so súvzĢažným zápisom v prospech úþtu 662 – Úroky; ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, sa v úþtovníctve nájomcu úþtuje v prospech úþtu 474 – Záväzky z nájmu nanþný náklad pripadajúci na obdobie od posledného dĖa splatnosti dohodnutých platieb do dĖa, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, so súvzĢažným zápisom na Ģarchu úþtu 562 – Úroky). 6. Opravy nákladov a výnosov minulých úþtovných období S dodržaním zásady, že „náklady a výnosy sa úþtujú do obdobia, s ktorým þasovo a vecne súvisia“, úzko súvisí aj úþtovanie opravy nákladov a výnosov minulých úþtovných období. Kedy sa o oprave chýb minulých úþtovných období bude úþtovaĢ? Napr. vtedy, ak úþtovná jednotka nezaúþtuje náklady a výnosy do úþtovného obdobia, s ktorým þasovo a vecne súvisia, tzn., že ich nezaúþtuje vôbec, alebo ich zaúþtuje nesprávne, tak potom musí o nich úþtovaĢ v tom úþtovnom období, v ktorom sa o týchto chybách dozvie, teda bude úþtovaĢ o oprave chýb minulého úþtovného obdobia alebo minulých úþtovných období. Postupy úþtovania rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých úþtovných období a podĐa toho ustanovujú aj spôsob ich úþtovania. • Úþtovanie nevýznamných opráv nákladov a výnosov Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých úþtovných období Účtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve sa úþtujú ako úþtovné prípady bežného úþtovného obdobia na príslušných úþtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej þinnosti úþtovnej jednotky (§ 5 ods. 1 postupov úþtovania). • Úþtovanie významných opráv nákladov a výnosov Opravy významných nákladov a významných výnosov sa úþtujú na úþte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na úþte 429 – Neuhradená strata minulých rokov (§ 59 ods. 13 postupov úþtovania). Opravu nákladov minulých úþtovných období v prípade významnej sumy úþtovná jednotka zaúþtuje buć na úþet 428 alebo 429 podĐa toho, ktorý úþet má otvorený. Ide o tzv. opravu „skokom“, to znamená, že sa obchádza úþet nákladov alebo výnosov a úþtuje sa priamo na úþty 428 alebo 429. Kedy pôjde o významnú sumu a kedy o nevýznamnú sumu, to si musí stanoviĢ úþtovná jednotka sama napr. v internej smernici, pretože napr. 2 000 € je pre menšiu úþtovnú jednotku významná suma a pôjde teda aj o významnú opravu, ale pre inú úþtovnú jednotku pôjde o sumu nevýznamnú a teda aj o nevýznamnú opravu. 6.1 ýo sa nepovažuje za opravu chýb minulých úþtovných období PodĐa § 59 ods. 14 postupov úþtovania, za opravu chýb minulých úþtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny úþtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúcich zo meny úpravy ocenenia podĐa § 26 a 27 zákona o úþtovníctve, napr. úþtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebovania dlhodobého hmotného majetku. Teda za opravu chýb sa nepovažuje prehodnotenie opodstatnenosti položiek, ktorých výška bola stanovená odhadom. 6.2 Oprava chýb do dĖa schválenia úþtovnej závierky – opätovné otvorenie úþtovných kníh PodĐa § 16 ods. 10 zákona o úþtovníctve, do schválenia úþtovnej závierky môžu úþtovné jednotky opätovne otvoriĢ úþtovné knihy v prípade, že sa zabezpeþí pravdivý a verný obraz úþtovníctva. To znamená, že

§3 ak úþtovná jednotka po zostavení úþtovnej závierky do dĖa jej schválenia najvyšším orgánom spoloþnosti zistí, že zabudla zaúþtovaĢ nejaký úþtovný prípad, alebo že ho zaúþtovala nesprávne, môže opätovne otvoriĢ úþtovné knihy, daný úþtovný prípad doúþtovaĢ alebo ho opraviĢ a zaúþtovaĢ správne. Potom opätovne uzavrie úþtovné knihy, zostaví úþtovnú závierku a doruþí ju svojmu správcovi dane (ale až po schválení príslušným orgánom úþtovnej jednotky). Pretože zákon o úþtovníctve bližšie nešpeci kuje prípady, pri ktorých je možné úþtovné knihy opätovne otváraĢ, treba predpokladaĢ, že úþtovné jednotky tak urobia iba v ojedinelých prípadoch (zabezpeþenie pravdivého a verného obrazu úþtovníctva) a že toto ustanovenie sa nebude v praxi zneužívaĢ. 6.3 Opravy chýb minulých úþtovných období v úþtovnom období, v ktorom sa tieto skutoþnosti zistili Tak ako je vyššie uvedené, zákon o úþtovníctve v § 3 jednoznaþne ustanovuje, že úþtovná jednotka úþtuje a vykazuje úþtovné prípady v období, s ktorým þasovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržaĢ, úþtovná jednotka ich zaúþtuje a vykáže v období, keć sa tieto skutoþnosti zistili. To znamená, že ak úþtovná jednotka v bežnom úþtovnom období zistí, že nesprávne zaúþtovala nejaký úþtovný prípad v predchádzajúcom úþtovnom období, prípadne ho nezaúþtovala vôbec a úþtovná závierka za toto úþtovné obdobie už bola schválená najvyšším orgánom spoloþnosti, takže opätovné otvorenie úþtovných kníh už neprichádza do úvahy, o oprave nesprávne zaúþtovaného úþtovného prípadu bude úþtovaĢ v tom úþtovnom období, v ktorom na chybu, resp. nesprávne zaúþtovaný úþtovný prípad prišla. To isté platí aj v prípade, že hoci úþtovná jednotka ešte nemá schválenú úþtovnú závierku najvyšším orgánom spoloþnosti, ale z pohĐadu úþtovnej jednotky ide o nevýznamnú opravu, kvôli ktorej nebude opätovne otváraĢ úþtovné knihy, aj takýto úþtovný prípad zaúþtuje v tom úþtovnom období, v ktorom sa chyba alebo nesprávne zaúþtovaný úþtovný prípad zistili.

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. Opravy chýb minulých úþtovných období Druh chyby

Do zostavenia úþtovnej závierky

Do schválenia úþtovnej závierky

Po schválení úþtovnej závierky

Významná

Na úþty výnosov a nákladov do obdobia, v ktorom k chybe došlo

V rámci znovu otvorených úþtovných kníh na úþty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom k chybe došlo

Na úþty vlastného imania: 428, 429

Nevýznamná

Na úþty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom k chybe došlo

Na úþty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom sa chyba zistila

Na úþty nákladov a výnosov do obdobia, v ktorom sa chyba zistila

7. Základný princíp vedenia úþtovníctva (§ 3 ods. 2) Zákon ustanovuje základný princíp vedenia podvojného a jednoduchého úþtovníctva: • podvojného úþtovníctva – predpisový princíp – náklady a výnosy úþtuje úþtovná jednotka v tom úþtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohĐadu na deĖ ich úhrady, inkasa, alebo na deĖ vyrovnania iným spôsobom, to znamená, že podvojné úþtovníctvo je úþtovníctvo predpisové – úþtuje sa na základe predpisu úþtovného prípadu, bez ohĐadu na platbu, • jednoduchého úþtovníctva – hotovostný princíp – výdavky a príjmy úþtuje úþtovná jednotka vždy v tom úþtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu, to znamená, že v jednoduchom úþtovníctve sa úþtuje iba vtedy, keć dôjde k pohybu peĖažných prostriedkov s výnimkou uzávierkových úþtovných operácií na konci obdobia, kedy sa úþtuje bez pohybu peĖažných prostriedkov, napr. odpisy dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku, úþtovanie kurzových rozdielov. 8. Úþtovné obdobie kalendárny rok alebo hospodársky rok (§ 3 ods. 3 až 8) Hospodársky rok je menej rozšíreným druhom úþtovného obdobia. Ide o dobrovoĐne zvolené úþtovné obdobie – obdobie nepretržite za

sebou idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom. Motívom pre uplatnenie tohto úþtovného obdobia v praxi je napríklad to, že konkrétny hospodársky rok lepšie odráža prirodzený hospodársky cyklus (sezónu) alebo sa tuzemská úþtovná jednotka prispôsobuje zahraniþnej materskej rme. PodĐa § 3 ods. 3 zákona o úþtovníctve, úþtovným obdobím aj naćalej zostáva kalendárny rok (obdobie od 1. 1. do 31. 12.). PodĐa § 3 ods. 4 zákona o úþtovníctve, úþtovným obdobím môže byĢ aj hospodársky rok. Je to obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. K zmene úþtovného obdobia (napr. z kalendárneho na hospodársky alebo opaþne) môže dôjsĢ len k prvému dĖu kalendárneho mesiaca. Kratšie obdobie ako 12 kalendárnych mesiacov môže byĢ v prípade zmeny úþtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, alebo z hospodárskeho roka na kalendárny rok, alebo z hospodárskeho roka na iný hospodársky rok a tiež pri vzniku alebo zániku úþtovnej jednotky. História uplatĖovania hospodárskeho roka Hospodársky rok mohli úþtovné jednotky uplatniĢ od 1. januára 2004 v odôvodnených prípadoch, ak to vyplývalo z charakteru hospodárskej þinnosti úþtovnej jednotky (napr. poĐnohospodárske podniky), alebo úþtovná jednotka bola ovládanou osobou (dcérska spoloþnosĢ) a ovládajúca osoba (materská spoloþnosĢ) používala iné úþtovné obdobie. Ovládaná osoba a ovládajúca osoba sú upravené v § 66a ObÚčtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve chodného zákonníka. Úþtovná jednotka, ktorá je podnikateĐom, mohla o zmenu úþtovného obdobia požiadaĢ miestne príslušný daĖový úrad. Správca dane povolil zmenu úþtovného obdobia rozhodnutím na základe žiadosti úþtovnej jednotky, ktorá bola úþinne podaná až po 1. 1. 2004. Pre uplatnenie jednotného postupu pre podávanie žiadosti MF SR vydalo metodický pokyn þ. 21 114/2003-92, ktorý je zverejnený vo Finanþnom spravodajcovi þ. 16/2003. Úþtovné jednotky – nepodnikatelia, mohli o zmenu úþtovného obdobia požiadaĢ Ministerstvo nancií, odbor metodiky úþtovníctva. Rozpoþtové a príspevkové organizácie napojené na štátny rozpoþet alebo rozpoþet obce alebo vyššieho územného celku, úþtovné obdobie hospodársky rok nemohli uplatniĢ. Hospodársky rok ako úþtovné obdobie nemohli uplatniĢ ani úþtovné jednotky, ktorými sú fyzické osoby – podnikatelia, a to z toho dôvodu, že zákon o dani z príjmov fyzických osôb nepozná iné zdaĖovacie obdobie, len kalendárny rok. • Uplatnenie hospodárskeho roka od 1. 1. 2005 Už od 1. 1. 2005 došlo k výrazným zmenám v oblasti zmeny úþtovného obdobia, ktorými sa zjednodušil spôsob prechodu z kalendárneho roka na hospodársky rok. Zmeny vyplynuli zo zákona þ. 561/2004 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon þ. 431/2002 Z. z. o úþtovníctve v znení zákona þ. 562/2003 Z. z. Išlo o nasledovné zmeny: a) od roku 2005 úþtovná jednotka už nemusí o zmenu úþtovného obdobia žiadaĢ daĖový úrad, ale hospodársky rok môže uplatniĢ na základe písomného oznámenia, ktoré však musí doruþiĢ na daĖový úrad najmenej 15 dní pred zmenou úþtovného obdobia. Ak úþtovné obdobie hospodársky rok chcú uplatniĢ aj úþtovné jednotky nepodnikatelia (úþtovné jednotky nezriadené na podnikanie), oznámenia o zmene úþtovného obdobia už neposielajú na MF SR, ale tiež na daĖový úrad; b) daĖový úrad už nedáva súhlas k zmene úþtovného obdobia a zámer zmeniĢ úþtovné obdobie úþtovnou jednotkou musí akceptovaĢ; žiadatelia o zmenu úþtovného obdobia

§3 už nemusia uvádzaĢ dôvody, preþo chcú zmenu úþtovného obdobia vykonaĢ a neprikladajú úþtovnú závierku a ani iné dokumenty. • Úþtovné obdobie hospodársky rok môžu uplatniĢ úþtovné jednotky už od svojho vzniku Zákonom þ. 198/2007 Z. z. s platnosĢou od 1. 1. 2008 došlo k ćalšej zmene zákona o úþtovníctve vrátane doplnenia nového ustanovenia o hospodárskom roku, podĐa ktorého nové úþtovné jednotky môžu uplatniĢ úþtovné obdobie hospodársky rok už od svojho vzniku. Ak úþtovná jednotka bude chcieĢ uplatniĢ úþtovné obdobie hospodársky rok hneć od svojho vzniku, musí túto skutoþnosĢ oznámiĢ daĖovému úradu do 30 dní odo dĖa svojho vzniku. Ak úþtovná jednotka uvedenú lehotu nesplní, nemôže úþtovné obdobie hospodársky rok uplatniĢ. Úþtovné obdobie hospodársky rok musí úþtovná jednotka uplatĖovaĢ minimálne jedno úþtovné obdobie. Kto nemôže uplatniĢ hospodársky rok? Aj naćalej platí, že hospodársky rok nemôžu uplatniĢ a) úþtovné jednotky verejnej správy (rozpoþtové organizácie, príspevkové organizácie, obec, vyšší územný celok, verejné vysoké školy, štátne fondy, zdravotná poisĢovĖa, Sociálna poisĢovĖa, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Pozemkový fond), pretože sú napojené svojim vzĢahom na štátny rozpoþet, ktorý sa naćalej zostavuje za kalendárny rok, b) fyzická osoba – podnikateĐ uvedená v § 1 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o úþtovníctve, pretože zákon o dani z príjmov pre fyzické osoby podnikateĐov ustanovuje zdaĖovacie obdobie iba kalendárny rok, c) právnická osoba s majetkovou úþasĢou štátu založená podĐa osobitných predpisov, d) právnická osoba s majetkovou úþasĢou obce alebo právnická osoba s majetkovou úþasĢou vyššieho územného celku. K zmene zákona o úþtovníctve úþinnej od 1. 1. 2016 zákonom þ. 130/2015 Z. z. V § 3 ods. 8 zákona o úþtovníctve sa rozšíril okruh úþtovných jednotiek, ktoré si nemôžu

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. uplatniĢ úþtovné obdobie hospodársky rok o nasledovné úþtovné jednotky: – právnická osoba s majetkovou úþasĢou štátu založená podĐa osobitných predpisov (napr. zákon þ. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, zákon þ. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), – právnická osoba s majetkovou úþasĢou obce, – právnická osoba s majetkovou úþasĢou vyššieho územného celku. • Zmena úþtovného obdobia z kalendárneho na hospodársky rok a opaþne a z hospodárskeho roka na iný hospodársky rok Všetky ustanovenia platné pri zmene úþtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok platia rovnako aj pre zmenu úþtovného obdobia z hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene z jedného hospodárskeho roka na iný hospodársky rok (§ 3 ods. 7 zákona o úþtovníctve). To znamená, že existujúca úþtovná jednotka musí uplatnenie úþtovného obdobia z hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo zmenu z jedného hospodárskeho roka na iný hospodársky rok písomne oznámiĢ daĖovému úradu v lehote najmenej 15 dní pred zmenou úþtovného obdobia úþtovnej jednotky. Ak oznámenie nebolo daĖovému úradu doruþené v ustanovenej lehote, úþtovná jednotka nesmie uplatniĢ úþtovné obdobie kalendárny rok alebo úþtovné obdobie, ktorým je iný hospodársky rok. PodĐa § 3 ods. 5 zákona o úþtovníctve, k zmene úþtovného obdobia môže dôjsĢ len k prvému dĖu kalendárneho mesiaca. Pri zmene úþtovného obdobia je obdobie od skonþenia prechádzajúceho úþtovného obdobia do zaþatia iného úþtovného obdobia úþtovným obdobím, ktoré je kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov. Napr. úþtovná jednotka uplatĖovala úþtovné obdobie hospodársky rok od 1. 5. 2017 do 30. 4. 2018 a od 1. 1. 2019 chce prejsĢ na úþtovné obdobie, ktorým je kalendárny rok. Potom obdobie od 1. 5. 2018 do 31. 12. 2018 je úþtovným obdobím kratším ako 12 kalendárnych mesiacov, za ktoré musí úþtovná jednotka zostaviĢ riadnu úþtovnú závierku. • ZdaĖovacie obdobie hospodársky rok – daĖové priznanie a zdaĖovacie obdobie

PodĐa § 41 ods. 1 zákona þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, daĖové priznanie za prechádzajúce zdaĖovacie obdobie je povinný podaĢ daĖovník v lehote podĐa § 49 – daĖové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaĖovacieho obdobia. V lehote na podanie daĖového priznania je daĖovník povinný daĖ aj zaplatiĢ. Zákon o dani z príjmov v § 41 ods. 11 ustanovuje, že ak v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon o úþtovníctve, došlo k zmene úþtovného obdobia na hospodársky rok, je súþasne hospodársky rok aj zdaĖovacím obdobím. Na termín predloženia daĖového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daĖového priznania, ktoré sú uvedené v § 49 tohto zákona. DaĖové priznanie za zdaĖovacie obdobie, ktoré je hospodársky rok, sa podáva podĐa § 49 zákona o dani z príjmov v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaĖovacieho obdobia, ak úþtovná jednotka neoznámi predĎženie termínu na podanie daĖového priznania. Pri zmene zdaĖovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok, sa obdobie od zaþiatku kalendárneho roka do dĖa predchádzajúceho zmene zdaĖovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaĖovacie obdobie. Aj za toto samostatné zdaĖovacie obdobie sa daĖové priznanie podáva do 3 mesiacov po jeho uplynutí.

?

Príklad

Oznámenie zmeny úþtovného obdobia daĖovému úradu Úþtovná jednotka chce zmeniĢ úþtovné obdobie kalendárny rok na hospodársky rok. Túto skutoþnosĢ musí oznámiĢ daĖovému úradu. ýo má toto oznámenie obsahovaĢ? Odpoveć: PodĐa § 3 ods. 5 a 6 zákona o úþtovníctve, k zmene úþtovného obdobia môže dôjsĢ len k prvému dĖu kalendárneho mesiaca. Zmenu úþtovného obdobia je úþtová jednotka povinná oznámiĢ daĖovému úradu, a to v lehote najmenej 15 dní pred zmenou úþtovného obdobia. Okrem identi kaþných údajov a adresy úþtovnej jednotky, ktorá oznamuje zmenu úþtovného obdobia, oznámenie musí obsahovaĢ dátum, od Účtovanie – zákony a predpisy


§4

o úþtovníctve ktorého úþtovná jednotka úþtovné obdobie hospodársky rok chce uplatniĢ. Dôvody zmeny sa v oznámení neuvádzajú.

§4 (1) Úþtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie úþtovníctvo odo dĖa svojho vzniku až do dĖa svojho zániku s výnimkou podĐa odseku 3; fyzická osoba vedie úþtovníctvo po dobu, poþas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov na úþely zistenia základu dane z príjmov. (2) Podrobnosti o rámcových úþtových osnovách (§ 13) pre jednotlivé skupiny úþtovných jednotiek úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva, dni uskutoþnenia úþtovného prípadu, postupoch úþtovania, usporiadaní a oznaþovaní položiek individuálnej úþtovnej závierky a konsolidovanej úþtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto položiek a štruktúre úþtovnej závierky, rozsahu údajov urþených z úþtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch, postupoch a mieste ukladania úþtovnej závierky a výroþnej správy, obsahovom vymedzení úþtovných kníh v sústave jednoduchého úþtovníctva a v sústave podvojného úþtovníctva a tiež o úþtovných zásadách a úþtovných metódach urþujúcich spôsoby oceĖovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúþtovanie opravných položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre þlenenie majetku a záväzkov, zásadách pre vytváranie analytických úþtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a úþtovných sústavách ustanoví Ministerstvo nancií Slovenskej republiky (ćalej len „ministerstvo“) opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky8) a úþtovná jednotka je povinná ho dodržiavaĢ. (3) Úþtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie úþtovníctvo do dĖa, ktorý predchádza rozhodnému dĖu. Rozhodný deĖ na úþely úþtovníctva je deĖ urþený podĐa osobitného predpisu,7a) ktorý nesmie byĢ neskorší ako deĖ nadobudnutia úþinkov zlúþenia, splynutia alebo rozdelenia.7b) Od rozhodného dĖa

skutoþnosti, ktoré sú predmetom úþtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súþasĢou úþtovníctva a úþtovnej závierky nástupníckej úþtovnej jednotky. Ak táto ešte nevznikla, vedie úþtovníctvo a zostavuje úþtovnú závierku za nástupnícku úþtovnú jednotku, a to do dĖa nadobudnutia úþinkov splynutia alebo rozdelenia7b) zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dĖa sa vedie úþtovníctvo tak, aby bolo možné jednoznaþne vyþísliĢ majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú úþinky zlúþenia, splynutia alebo rozdelenia.7b) (4) Úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo a zostavovaĢ úþtovnú závierku za úþtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých úþtovná jednotka musí viesĢ za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné úþtovníctvo a zostavovaĢ oddelene úþtovnú závierku, môžu ustanoviĢ osobitné predpisy.9) (5) Úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo ako sústavu úþtovných záznamov podĐa § 31 ods. 2. Úþtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeĐom informácie týkajúcej sa predmetu úþtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu úþtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je úþtovná jednotka povinná zaznamenávaĢ len úþtovnými záznamami. (6) Úþtovnými záznamami sú najmä úþtovné doklady, úþtovné zápisy, úþtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, úþtový rozvrh, úþtovná závierka a výroþná správa. Jednotlivé úþtovné záznamy sa môžu zoskupovaĢ do úþtovných záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ćalej len „súhrnné úþtovné záznamy“). Úþtovná jednotka je povinná úþtovné záznamy viesĢ v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (7) Úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo a zostavovaĢ úþtovnú závierku v peĖažných jednotkách meny euro. V prípade pohĐadávok a záväzkov, podielov,10) cenných papierov,11) derivátov,11) cenín a peĖažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je úþtovná jednotka povinná úþtovaĢ v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosĢ platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách,12) ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene.

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z.

(8) Úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo a zostaviĢ úþtovnú závierku v štátnom jazyku.13) Úþtovný doklad vyhotovený v inom ako štátnom jazyku musí spĎĖaĢ podmienku zrozumiteĐnosti podĐa § 8 ods. 5.

Komentár k § 4 1. Doba vedenia úþtovníctva (§ 4 ods. 1) Zákon o úþtovníctve v § 4 ods. 1 ustanovuje povinnosĢ doby vedenia úþtovníctva. Právnická osoba vedie úþtovníctvo odo dĖa svojho vzniku až do dĖa svojho zániku (s výnimkou právnickej osoby, ktorá sa zrušuje bez likvidácie). Napríklad právnickou osobou je aj obchodná spoloþnosĢ, ktorá podĐa § 62 Obchodného zákonníka vzniká zápisom do obchodného registra a podĐa § 68 Obchodného zákonníka zaniká výmazom z obchodného registra. Fyzická osoba vedie úþtovníctvo po dobu, poþas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú þinnosĢ, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov na úþely zistenia základu dane z príjmov. Ak fyzická osoba urþí výdavky percentom z príjmov podĐa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, alebo vedie daĖovú evidenciu podĐa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, nie je považovaná za úþtovnú jednotku, zákon o úþtovníctve sa na Ėu nevzĢahuje [(okrem náležitostí úþtových dokladov podĐa § 10 ods. 1 písm. a) až d)] a nie je teda povinná viesĢ úþtovníctvo. 2. Vydávanie predpisov z oblasti úþtovníctva (§ 4 ods. 2) V § 4 ods. 2 zákona o úþtovníctve je ustanovené splnomocnenie pre Ministerstvo nancií SR k vydávaniu opatrení (predpisov) z oblasti úþtovníctva, ktoré sa vyhlasujú oznámením o ich vydaní v Zbierke zákonov a úþtovné jednotky sú povinné ich dodržiavaĢ (teda aj opatrenia pre vedenie úþtovníctva sú zákonnou normou). Medzi najdôležitejšie Opatrenia z oblasti úþtovníctva patria rámcové úþtovné osnovy a postupy úþtovania pre jednotlivé úþtovné jednotky. Pre podnikateĐské úþtovné jednotky MF SR vydalo doteraz tieto opatrenia a ich zmeny: • Opatrenie MF SR þ. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úþtovania a rámcovej úþtovej

•

osnove pre podnikateĐov úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva (Opatrenie je zverejnené vo FS þ. 1/2003) v znení Opatrenia MF SR þ. 25167/2003-92 (FS þ. 20/2003), Oznámenie o oprave textu þ. 120 (FS þ. 20/2003), Opatrenia MF SR þ. MF/10069/2004-74 (FS þ. 14/2004), Opatrenia MF SR þ. MF/26670/200574 (FS þ. 11/2005), Opatrenia MF SR þ. MF/25814/2006-74 (FS þ. 12/2006), Opatrenia MF SR þ. MF/16317/200774 (FS þ. 12/2007), Opatrenia MF SR þ. MF/23535/2008-74 (FS þ. 11/2008), Opatrenia MF SR þ. MF/10531/2009-74 (FS þ. 5/2009), Opatrenia MF SR þ. MF/26312/2009-74 (FS þ. 14/2009), Opatrenia MF SR þ. MF/15653/2010-74 (FS þ. 6/2010), Opatrenia MF SR þ. MF/25822/2010-74 (FS þ. 12/2010), Opatrenia MF SR þ. MF/27262/201174 (FS þ. 13/2011), Opatrenia MF SR þ. MF/17922/2013-74 (FS 12/2013), Opatrenia MF SR þ. MF/23635/201474 (FS 12/2014),Opatrenia MF SR þ. MF/19930/2015-74 (FS þ. 12/2015) a Opatrenia MF SR þ. MF/14776/2017-74 (príspevok þ. 18 vo FS v roku 2017). Opatrenie MF SR þ. MF/27076/200774, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch úþtovania a podrobnosti o usporiadaní, oznaþovaní položiek úþtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov urþených z úþtovnej závierky na zverejnenie pre úþtovné jednotky úþtujúce v sústave jednoduchého úþtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú þinnosĢ, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeþenie a udržanie príjmov na úþely zistenia základu dane z príjmov v znení Opatrenia MF SR þ. MF/24101/2008-74 (FS þ. 11/2008), Opatrenia MF SR þ. MF/10154/200974 (FS þ. 5/2009), Opatrenia MF SR þ. MF/25454/2009-74 (FS þ. 14/2009), Opatrenia MF SR þ. MF/25065/201074 (FS þ. 11/2010), Opatrenia MF SR þ. MF/26567/2011-74 (FS þ. 13/2011), Opatrenia MF SR þ. MF/17694/201374 (FS þ. 12/2013), Opatrenia MF SR Účtovanie – zákony a predpisy


§4

o úþtovníctve þ. MF/15523/2014-74 (FS 10/2014) a Opatrenia MF SR þ. MF/18451/2015-74 (FS þ. 12/2015). • Pre úþtovné jednotky úþtujúce v sústave podvojného úþtovníctva, MF SR vydalo aj Opatrenie þ. 4455/2003-92, ktorým sa stanovujú podrobnosti o usporiadaní, oznaþovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej úþtovnej závierky a rozsahu údajov urþených z individuálnej úþtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateĐov úþtujúcich v sústave podvojného úþtovníctva, ktoré je zverejnené vo FS þ. 10/2003 v znení Opatrenia MF SR þ. 25 167/200392 (FS þ. 20/2003), Opatrenia MF SR þ. MF/10069/2004-74 (FS þ. 14/2004), Opatrenia MF SR þ. MF/26670/200574 (FS þ. 11/2005), Opatrenia MF SR þ. MF/25812/2006-74 a oznámenie o oprave textu (FS þ. 2/2007), Opatrenia MF SR þ. MF/26120/2007-74, Opatrenia MF SR þ. MF/24219/2008-74 (FS þ. 11/2008), Opatrenia MF SR þ. MF/25947/2010-74, Opatrenia MF SR þ. MF/24013/201174 (FS þ. 11/2011), Opatrenia MF SR þ. MF/17920/2013-74 (FS þ. 12/2013) a Opatrenia MF SR þ. 18009/2014-74 (FS þ. 10/2014). PodĐa tohto opatrenia postupovali úþtovné jednotky pri zostavovaní úþtovnej závierky k 31. 12. 2014 (úþtovné obdobie kalendárny rok) a pri zostavovaní úþtovnej závierky, keć úþtovným obdobím bol hospodársky rok, ktorý konþil poþas roka 2015. PodĐa tohto opatrenia sa postupovalo aj pri zostavovaní priebežnej individuálnej úþtovnej závierky v roku 2015. Nové opatrenia na zostavovanie úþtovných závierok Opatrenie pre mikro úþtovné jednotky Opatrenie Ministerstva nancií SR þ. MF/ 15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, oznaþovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej úþtovnej závierky a rozsahu údajov urþených z individuálnej úþtovnej závierky na zverejnenie pre mikro úþtovné jednotky v znení Opatrenia MF SR þ. MF/18008/2014-74 (FS þ. 10/2014) a Opatrenia MF SR þ. MF/14775/2017-74 (príspevok þ. 17 vo FS v roku 2017).

•

Mikro úþtovné jednoty podĐa tohto opatrenia postupujú pri zostavovaní úþtovnej závierky od roku 2014 (úþtovná závierka zostavovaná k 31. 12. 2014 a neskôr). Opatrenie pre malé úþtovné jednotky Opatrenie Ministerstva nancií SR þ. MF/23378 /2014-74 (FS 12/2014), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej úþtovnej závierke a rozsahu údajov urþených z individuálnej úþtovnej závierky na zverejnenie pre malé úþtovné jednotky v znení Opatrenia MF SR þ. MF/19927/2015-74 (FS 12/2015) a Opatrenia MF SR þ. MF/14774/2017-74 (príspevok þ. 16 vo FS v roku 2017). • Toto opatrenie sa prvýkrát použilo pri zostavovaní riadnej individuálnej úþtovnej závierky za úþtovné obdobie, ktoré sa zaþalo od 1. januára 2015, ak má úþtovná jednotka úþtovné obdobie kalendárny rok a za úþtovné obdobie, ktoré sa zaþalo v priebehu roka 2015, ak má úþtovná jednotka úþtovné obdobie hospodársky rok. • Opatrenie sa použilo aj pri zostavovaní mimoriadnej individuálnej úþtovnej závierky za úþtovné obdobie, ktoré sa konþilo v priebehu roka 2015. • Pri zostavovaní individuálnej priebežnej úþtovnej závierky v roku 2015 sa postupovalo podĐa predpisu úþinného do 31. 12. 2014 (Opatrenie MF SR þ. 4455/2003-92 v znení opatrenia þ. MF/25947/2010-74). • PodĐa tohto opatrenia pre malé úþtovné jednotky postupujú aj zahraniþné osoby podnikajúce na území SR. Opatrenie pre veĐké úþtovné jednotky Opatrenie Ministerstva nancií SR þ. MF/ 27377 /2014-74 (FS 12/2014), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej úþtovnej závierke a rozsahu údajov urþených z individuálnej úþtovnej závierky na zverejnenie pre veĐké úþtovné jednotky a subjekty verejného záujmu, ak nie je bankou, poboþkou zahraniþnej banky, Exportno – importnou bankou Slovenskej republiky, poisĢovĖou, poboþkou zahraniþnej poisĢovne, zaisĢovĖou, poboþkou zahraniþnej zaisĢovne, zdravotnou poisĢovĖou, správcovskou spoloþnosĢou, poboþkou zahraniþnej správcovskej spoloþnosti, dôchodkovou správcovskou spoloþnosĢou, doplnkovou

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. dôchodkovou spoloþnosĢou, Burzou cenných papierov, Centrálnym depozitárom cenných papierov, obchodníkom s cennými papiermi, platobnou inštitúciou, inštitúciou elektronických peĖazí, subjektom kolektívneho investovania, dôchodkovým fondom, poboþkou zahraniþnej nanþnej inštitúcie, úþtovnou jednotkou uvedenou v § 17a ods. 2 zákona, rozpoþtovou organizáciou a príspevkovou organizáciou. • PodĐa tohto opatrenia postupuje aj štátny podnik. • PodĐa tohto opatrenia postupujú aj zahraniþné osoby podnikajúce na území SR zapísané v obchodnom registri. • Toto opatrenie sa prvýkrát použilo pri zostavovaní riadnej individuálnej úþtovnej závierky za úþtovné obdobie, ktoré sa zaþalo od 1. januára 2015, ak má úþtovná jednotka úþtovné obdobie kalendárny rok a za úþtovné obdobie, ktoré sa zaþalo v priebehu roka 2015, ak má úþtovná jednotka úþtovné obdobie hospodársky rok. • Opatrenie sa použilo aj pri zostavovaní mimoriadnej individuálnej úþtovnej závierky za úþtovné obdobie, ktoré sa skonþilo v priebehu roka 2015. • Pri zostavovaní individuálnej priebežnej úþtovnej závierky v roku 2015 sa postupovalo ešte podĐa predpisu úþinného do 31. 12. 2014 (Opatrenie MF SR þ. 4455/2003-92 v znení opatrenia þ. MF/25947/2010-74). • Opatrením pre veĐké úþtovné jednotky sa zrušilo Opatrenie MF SR þ. 4455/200392 v znení neskorších predpisov – výnimka pre rok 2015 (§ 6 prechodné ustanovenia tohto opatrenia).

Neprehliadnite! Zákonom þ. 333/2014 Z. z., ktorým sa od 1. 1. 2015 novelizoval zákon o úþtovníctve, sa do § 4 ods. 2 zákona o úþtovníctve, ktorý splnomocĖuje Ministerstvo nancií SR k vydávaniu predpisov z oblasti úþtovníctva doplnil text „o štruktúre úþtovnej závierky“, þo znamená, že MF SR vydáva opatrenia o oznaþovaní položiek úþtovných závierok, o obsahovom vymedzení týchto položiek, štruktúre úþtovnej závierky, rozsahu zverejĖovaných údajov z úþtovných závierok a ich ukladaní.

3. Vedenie úþtovníctva v právnickej osobe, ktorá sa zrušuje bez likvidácie (§ 4 ods. 3) Stav do 31. 12. 2009 Ak sa právnická osoba zrušovala bez likvidácie, bola povinná viesĢ úþtovníctvo do dĖa zrušenia bez likvidácie. Odo dĖa nasledujúceho po dni zrušenia bez likvidácie do dĖa zániku mala viesĢ úþtovníctvo nástupnícka úþtovná jednotka. Ak nástupnícka úþtovná jednotka ešte nevznikla, úþtovníctvo mala viesĢ zanikajúca úþtovná jednotka do dĖa vzniku nástupníckej úþtovnej jednotky a nástupnícka úþtovná jednotka odo dĖa svojho vzniku pokraþovala vo vedení úþtovníctva. Zavedením tohto ustanovenia do zákona (rok 2005) sa vyriešila situácia, keć úþtovná jednotka zanikala bez likvidácie a deĖ zániku nebol vždy totožný s dĖom zrušenia. V praxi vznikali situácie, keć sa úþtovná jednotka zrušila bez likvidácie, jej majetok a záväzky prešli na nástupnícku úþtovnú jednotku, ale úþtovníctvo musela viesĢ zanikajúca úþtovná jednotka do dĖa jej právneho zániku. Toto ustanovenie zákona sa zosúladilo aj so znením v zákone o dani z príjmov (§ 49 ods. 6 zákona o dani z príjmov). Od 1. 1. 2010 Novela zákona o úþtovníctve (zákon þ. 504/2009 Z. z.) priniesla ćalšiu zmenu pre úþtovnú jednotku, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie. Táto úþtovná jednotka musí viesĢ úþtovníctvo do dĖa, ktorý predchádza rozhodnému dĖu. Vedenie úþtovníctva do dĖa zrušenia bez likvidácie sa tak mení na vedenie úþtovníctva do dĖa, ktorý predchádza rozhodnému dĖu. Rozhodný deĖ na úþely úþtovníctva je deĖ, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoloþností považujú z hĐadiska úþtovníctva za úkony vykonané na úþet nástupníckej spoloþnosti. Rozhodný deĖ nesmie byĢ neskorší ako deĖ nadobudnutia úþinkov zlúþenia, splynutia alebo rozdelenia. PodĐa § 69a ods. 1 obchodného zákonníka, úþinky splynutia, zlúþenia alebo rozdelenia spoloþnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra a) prechádza imanie zanikajúcich spoloþností na nástupnícku spoloþnosĢ, b) spoloþníci zanikajúcich spoloþností sa stáÚčtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve vajú spoloþníkmi nástupníckej spoloþnosti; ustanovenie § 69 ods. 8 tým nie je dotknuté, c) spoloþnosti zanikajúce splynutím, zlúþením alebo rozdelením zanikajú, d) pri splynutí alebo rozdelení vznikajú nástupnícke spoloþnosti. Od rozhodného dĖa úþtovníctvo zanikajúcej úþtovnej jednotky prechádza na nástupnícku úþtovnú jednotku. Ak táto ešte nevznikla, úþtovníctvo vedie a úþtovnú závierku zostavuje zanikajúca právnická osoba. Od rozhodného dĖa sa úþtovníctvo vedie tak, aby bolo možné jednoznaþne vyþísliĢ majetok, záväzky a výsledok hospodárenia zanikajúcej právnickej osoby, ak nenastanú úþinky zlúþenia, splynutia alebo rozdelenia. 4. Úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo ako jeden celok (§ 4 ods. 4) PodĐa § 4 ods. 4 zákona je úþtovná jednotka povinná viesĢ úþtovníctvo za úþtovnú jednotku ako celok. Toto ustanovenie musí dodržaĢ aj v prípadoch, ak má miestne odlúþenú organizaþnú zložku, napr. vo forme odštepného závodu (§ 7 Obchodného zákonníka), alebo ak má svoju organizaþnú zložku v zahraniþí, teda musí aj úþtovníctvo, ktoré vedie v zahraniþí, zahrnúĢ do úþtovníctva tuzemskej úþtovnej jednotky. Úþtovná jednotka zostavuje jednu úþtovnú závierku, vykazuje jeden výsledok hospodárenia za celý právny subjekt. Pre svoje potreby však môže viesĢ vnútroorganizaþné (vnútropodnikové) úþtovníctvo podĐa jednotlivých organizaþných zložiek, územného þlenenia alebo dislokovaných pracovísk. Aj úþtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, musí viesĢ úþtovníctvo ako jeden celok, a to aj v prípade, že prevádzkuje viac druhov živností alebo þinností. Prípady, v ktorých úþtovná jednotka musí oddelene úþtovaĢ o svojom majetku od majetku iných osôb, s ktorým nakladá vo vlastnom mene, sa dotýka napr. správcovských spoloþností ktoré zakladajú fondy (napr. podielové, investiþné), ktorých majetok spravujú. Do 31. 12. 2017 bol v tomto ustanovení len odkaz na zákon þ. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní. Nový odkaz je na § 40 nového zákona þ. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v ktorom je ustanovená povinnosĢ správcovskej spoloþnosti viesĢ úþtovníctva za seba a za kaž-

§4 dý fond oddelené samostatné úþtovníctvo a zostaviĢ úþtovnú závierku. Týmto zákonom došlo k zrušeniu þl. I. v zákone þ. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní. Od 1. 1. 2018 sa odkaz rozširuje aj o § 56 zákona þ. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podĐa ktorého dôchodková správcovská spoloþnosĢ za seba a za každý dôchodkový fond vedie oddelené samostatné úþtovníctvo a zostavuje za seba a za každý dôchodkový fond, ktorý spravuje, úþtovnú závierku. Úþtovnú závierku dôchodkovej správcovskej spoloþnosti a dôchodkového fondu musí overiĢ audítor alebo audítorská spoloþnosĢ a musí ju schváliĢ valné zhromaždenie dôchodkovej správcovskej spoloþnosti. Uvedená legislatívno-technická úprava aktualizácie poznámky pod þiarou k odkazu 9 sa uskutoþnila z dôvodu prijatia novej právnej úpravy v oblasti kolektívneho investovania a tiež potreby doplnenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a to z dôvodu upresnenia k zostavovaniu oddelenej úþtovnej závierky. 5. Úþtovníctvo ako sústava úþtovných záznamov (§ 4 ods. 5 a 6) Zákon de nuje úþtovníctvo ako sústavu úþtovných záznamov. Úþtovný záznam je údaj, ktorý je nositeĐom informácie týkajúcej sa predmetu úþtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Je to pojem zavedený pre úþtovné písomnosti. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu úþtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia, je úþtovná jednotka povinná zaznamenávaĢ len úþtovnými záznamami. Úþtovnými záznamami sú najmä úþtovné doklady, úþtovné zápisy, úþtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, úþtový rozvrh, úþtovná závierka a výroþná správa. Jednotlivé úþtovné záznamy sa môžu zoskupovaĢ do úþtovných záznamov obsahujúcich súhrnné informácie, ktoré sa nazývajú súhrnné úþtovné záznamy. 5.1 Formy úþtovného záznamu Úþtovný záznam môže maĢ písomnú alebo technickú formu. Úþtovným záznamom sa zrovnoprávĖuje písomná aj technická forma vedenia úþtovných písomností. Písomnou formou je úþtovný záznam vykonaný rukopisom, písacím strojom, tlaþiarenskými alebo reprogra ckými

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. technikami alebo tlaþiarenským výstupným zariadením výpoþtovej techniky, ktorého obsah je pre fyzickú osobu þitateĐný. Technickou formou je úþtovný záznam vykonaný elektronickým, optickým alebo iným spôsobom, ktorý umožĖuje jeho prevedenie do písomnej formy. 6. Úþtovníctvo sa vedie v mene euro (§ 4 ods. 7) PodĐa § 4 ods. 7 zákona o úþtovníctve, úþtovné jednotky sú povinné viesĢ úþtovníctvo a zostavovaĢ úþtovnú závierku v peĖažných jednotkách meny euro (táto povinnosĢ platí od 1. 1. 2009, kedy zákonnou menou v SR sa stala mena euro; do 31. 12. 2008 zákonnou menou bola slovenská koruna). V prípade pohĐadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peĖažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je úþtovná jednotka povinná úþtovaĢ v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosĢ platí aj pri opravných položkách a rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Z uvedeného vyplýva, že úþtovné jednotky sú povinné v prvom rade viesĢ úþtovníctvo v eurách, ale ak má úþtovná jednotka majetok a záväzky vyjadrené aj v cudzej mene, musí úþtovaĢ aj v eurách aj v cudzej mene. Táto zásada platí tak pre úþtovné jednotky obchodujúce so zahraniþím, ako aj pre slovenské úþtovné jednotky, ktoré na území SR medzi sebou obchodujú v cudzej mene. Úþtovníctvo budú viesĢ v eurách aj v cudzej mene a samozrejme budú úþtovaĢ aj o kurzových rozdieloch. 7. Úþtovníctvo sa vedie v slovenskom jazyku (§ 4 ods. 8) PodĐa § 4 ods. 8 zákona o úþtovníctve, úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo v štátnom jazyku (slovenský jazyk). Úþtovný doklad vyhotovený v inom ako v štátnom jazyku, musí spĎĖaĢ podmienku zrozumiteĐnosti podĐa § 8 ods. 5 zákona o úþtovníctve. Úþtovný doklad je zrozumiteĐný, ak umožĖuje spoĐahlivo a jednoznaþne urþiĢ obsah úþtovného prípadu. Zákon bližšie nestanovuje, akým spôsobom sa má zrozumiteĐnosĢ úþtovného dokladu zabezpeþiĢ, najmä pokiaĐ ide o úþtovné doklady vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku. Úþtovné jednotky musia zabezpeþiĢ, aby dokla

dy vyhotovené v cudzom jazyku boli preložené do slovenského jazyka, priþom treba rozlišovaĢ o aký úþtovný doklad ide. Ak ide o zmluvy, je potrebné, aby celá zmluva bola preložená do slovenského jazyka. Ak ide napr. o dodávateĐskú faktúru, potom úþtovná jednotka preklad textu faktúry môže napísaĢ aj þitateĐne rukou na túto faktúru, alebo priložiĢ k nej preklad.

§5 (1) Úþtovná jednotka môže poveriĢ vedením svojho úþtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. (2) Poverením podĐa odseku 1 sa úþtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie úþtovníctva, zostavenie a predloženie úþtovnej závierky a za preukázateĐnosĢ úþtovníctva v rozsahu podĐa tohto zákona.

Komentár k § 5 ZodpovednosĢ za vedenie úþtovníctva Úþtovná jednotka môže poveriĢ vedením svojho úþtovníctva aj inú právnickú alebo fyzickú osobu. Úþtovníctvo si môže daĢ viesĢ aj na území iného štátu (využíva sa najmä vo vzĢahu k organizaþným zložkám), avšak týmto sa nezbavuje zodpovednosti za jeho vedenie, za zostavenie a predloženie úþtovnej závierky, ako aj za preukázateĐnosĢ úþtovníctva na území SR. Ak úþtovná jednotka poverí vedením svojho úþtovníctva inú fyzickú alebo právnickú osobu (zabezpeþenie vedenia úþtovníctva dodávateĐským spôsobom), potom je vhodné dohodnúĢ si písomne pravidlá a postup jeho vedenia. V zmluve odporúþame riešiĢ tieto skutoþnosti: • aké práce sú zahrnuté pod pojem „vedenie úþtovníctva“, • kto bude osobou zodpovednou za zaúþtovanie úþtovného prípadu a kto bude zodpovedaĢ za to, aby úþtovné doklady obsahovali náležitosti požadované § 10 zákona o úþtovníctve, • kto zodpovedá za dodržanie zákona o úþtovníctve a kto ponesie zodpovednosĢ za prípadné nedostatky zistené daĖovou kontrolou, • kto zodpovedá za vydanie vnútroorganizaþného predpisu pre úþtovníctvo (interná Účtovanie – zákony a predpisy


§5–§6

o úþtovníctve smernica), kto zodpovedá za daĖovú agendu a správnosĢ údajov v nej uvedených, • cenové a platobné podmienky. Teda dohodnutím si tzv. „pravidiel hry“ sa potom úþtovné jednotky vzájomne vyhnú mnohým problémom. •

Poznámka Z ustanovenia § 5 novelou zákona platnou od 1. 1. 2005 boli vypustené slová o preukázateĐnosti úþtovníctva na „území Slovenskej republiky“. Úþtovná jednotka je však aj naćalej zodpovedná za preukázateĐnosĢ úþtovníctva na území SR. Táto povinnosĢ jej vyplýva z ostatných ustanovení zákona, napr. z ustanovení § 8 zákona o úþtovníctve (úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo správne, úplne, preukázateĐne, zrozumiteĐne a spôsobom zaruþujúcim trvalosĢ úþtovných záznamov). Ak úþtovná jednotka má organizaþnú zložku v zahraniþní, je povinná zabezpeþiĢ, aby všetky úþtovné doklady zo zahraniþia boli k dispozícií aj na území SR napr. z dôvodu vykonania daĖovej kontroly, kećže úþtovné jednotky sú povinné viesĢ úþtovníctvo za úþtovnú jednotku ako celok (§ 4 ods. 4 zákona).

§6 (1) Úþtovná jednotka je povinná doložiĢ úþtovné prípady úþtovnými dokladmi (§ 10). (2) Úþtovanie úþtovných prípadov v úþtovných knihách vykoná úþtovná jednotka úþtovným zápisom iba na základe úþtovných dokladov. (3) Úþtovná jednotka je povinná inventarizovaĢ majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podĐa § 29 a 30. (4) Úþtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným úþtovníctvom zostavovaĢ za úþtovnú jednotku individuálnu úþtovnú závierku podĐa § 17 a 18 alebo zostavovaĢ individuálnu úþtovnú závierku podĐa § 17a. V prípadoch podĐa § 22 a 22a zostavuje úþtovnú závierku aj za skupinu úþtovných jednotiek, bez ohĐadu na ich sídlo (ćalej len „konsolidovaný celok“), ako konsolidovanú úþtovnú závierku. Do skupiny úþtovných jednotiek patrí materská úþtovná jednotka a všetky jej dcérske úþtovné jednotky. (5) Úþtovná jednotka zostavuje

a) riadnu úþtovnú závierku, b) mimoriadnu úþtovnú závierku, c) priebežnú úþtovnú závierku (§ 18), ak tak ustanovuje osobitný predpis.14)

Komentár k § 6 PovinnosĢ dokladovosti, inventarizácie a zostavenia úþtovnej závierky Tieto povinnosti úþtovným jednotkám vyplývajú z § 6 zákona o úþtovníctve. Úþtovná jednotka je povinná: a) úþtovné prípady doložiĢ úþtovnými dokladmi, ktoré musia spĎĖaĢ náležitosti požadované § 10 zákona o úþtovníctve, b) úþtovné prípady zaúþtovaĢ do úþtovných kníh iba na základe úþtovných dokladov (úþtovné zápisy), c) úþtovná jednotka je povinná inventarizovaĢ majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov (u podnikateĐov je to vlastné imanie), d) zostaviĢ individuálnu úþtovnú závierku prípadne konsolidovanú úþtovnú závierku. Zákonom þ. 275/2017 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o úþtovníctve, od 1. 1. 2018 došlo k upresneniu ustanovenia v § 6 ods. 4 ohĐadne zostavovania úþtovnej závierky v tom, aby sa úþtovná závierka zostavovala v súlade s vedením úþtovníctvom. PodĐa doterajšieho znenia zákon ustanovoval povinnosĢ vykazovania jednotlivých položiek individuálnej úþtovnej závierky v nadväznosti na vedené úþtovníctvo len v rámci záväznej štruktúry výkazov individuálnej úþtovnej závierky, ktoré sú upravené v príslušných opatreniach na zostavenie individuálnej úþtovnej závierky resp. osobitných predpisoch (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) þ. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatĖovaní Medzinárodných úþtovných noriem ćalej len „nariadenie“). Opatrenia na zostavenie úþtovnej závierky konkrétne ustanovujú, že zostatky úþtov z hlavnej knihy sa vykazujú na konkrétnych riadkoch individuálnej úþtovnej závierky s výnimkou, ak úþtovná jednotka postupuje podĐa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. DaĖové úrady pri kontrolách úþtovníctva zistili, že úþtovné jednotky nedodržiavajú uvedenú povinnosĢ, zámerne vykazujú nižšiu sumu majetku alebo nevykazujú žiadny majetok, a tým znižujú ale

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. bo znemožĖujú uloženie sankcie za porušenie zákona (výška sankcie sa stanovuje z výšky majetku uvedeného v súvahe úþtovných jednotiek alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch pri vedení jednoduchého úþtovníctva). Preto sa povinnosĢ, aby individuálna úþtovná závierka nadväzovala na vedené úþtovníctvo, dopĎĖa do ustanovení zákona. Od 1. 1. 2008 novelou § 6 ods. 4 zákona o úþtovníctve (z. þ. 198/2007 Z. z.) sa ustanovila povinnosĢ úþtovným jednotkám, ktorými sú subjekty verejnej správy, zostavovaĢ konsolidovanú úþtovnú závierku v prípadoch uvedených § 22a zákona. Touto novelou sa zároveĖ rozšírilo splnomocnenie pre Ministerstvo nancií SR vydávaĢ pre úþtovné jednotky opatrenia (predpisy) z oblasti úþtovníctva o možnosĢ vydaĢ opatrenie upravujúce konsolidáciu vo verejnej správe (§ 4 ods. 2 zákona o úþtovníctve). PovinnosĢ zostavovaĢ konsolidovanú úþtovnú závierku majú aj úþtovné jednotky ustanovené v § 17a zákona (banky, poisĢovne, zaisĢovne, správcovské spoloþnosti, Burza cenných papierov, poboþky zahraniþných bánk, správcovských spoloþností, poisĢovní a zaisĢovní, teda ide o úþtovné jednotky – nanþné inštitúcie, ktoré hospodária s veĐkým objemom nanþných prostriedkov). Novela § 6 ods. 4 zákona o úþtovníctve zákonom þ. 130/2015 Z. z. s úþinnosĢou od 1.1.2016 – v tomto ustanovení sú uvedené úþtovné jednotky, ktoré majú povinnosĢ zostavovaĢ konsolidovanú úþtovnú závierku za skupinu úþtovných jednotiek. Novelou zákona sa zade novala tzv. „skupina úþtovných jednotiek“. Do skupiny úþtovných jednotiek patrí materská úþtovná jednotka a všetky jej dcérske úþtovné jednotky. Zákonom sa precizujú (presne vyjadrujú, spresĖujú) základné pojmy ako je vymedzenie skupiny úþtovných jednotiek, pre ktorú zákon naćalej používa pojem konsolidovaný celok z dôvodu zaužívania tohto pojmu v praxi a iných právnych predpisoch. Vymedzenie a obsahová náplĖ skupiny, materskej úþtovnej jednotky ako aj dcérskej úþtovnej jednotky sú prijaté v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ a taktiež podĐa IFRS/EÚ. Základné

povinnosti úþtovnej jednotky vo vzĢahu ku konsolidovanej úþtovnej závierke za konsolidovaný celok (skupinu) sú obsiahnuté v § 22. Vo vzĢahu k termínu zostavenia, zákon (§ 6 ods. 5) þlení úþtovnú závierku na: • riadnu, ktorá sa zostavuje ku koncu riadneho úþtovného obdobia, t.j. ku koncu kalendárneho roka alebo ku koncu hospodárskeho roka, • mimoriadnu, ktorá sa zostavuje v prípadoch mimoriadneho uzatvárania úþtovných kníh podĐa § 16 zákona o úþtovníctve, napr. ku dĖu predchádzajúcemu deĖ vstupu do likvidácie alebo deĖ úþinnosti vyhlásenia konkurzu, • priebežnú, ktorá sa zostavuje v prípadoch, ak tak ustanovuje osobitný predpis, napr. zákon þ. 483/2001 Z. z. o bankách (podĐa § 39 ods. 11 zákona o bankách banky zostavujú priebežnú úþtovnú závierku k poslednému dĖu kalendárneho štvrĢroka; priebežnú úþtovnú závierku banka a poboþka zahraniþnej banky predkladajú do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrĢroka Národnej banke Slovenska), alebo podĐa § 14 zákona þ. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa zostavuje priebežná úþtovná závierka u daĖovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (do platnosti zákona þ. 431/2002 Z. z. o úþtovníctve sa zostavovala tzv. „informatívna“ úþtovná závierka).

§7 (1) Úþtovná jednotka je povinná úþtovaĢ tak, aby úþtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutoþnostiach, ktoré sú predmetom úþtovníctva, a o nanþnej situácii úþtovnej jednotky. (2) Zobrazenie v úþtovnej závierke je verné, ak obsah položiek úþtovnej závierky zodpovedá skutoþnosti a je v súlade s ustanovenými úþtovnými zásadami a úþtovnými metódami. Zobrazenie v úþtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri Ėom použité úþtovné zásady a úþtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutoþností v úþtovnej závierke. Účtovanie – zákony a predpisy


o úþtovníctve

(3) Úþtovná jednotka musí používaĢ v jednom úþtovnom období rovnaké úþtovné metódy a úþtovné zásady; ak úþtovná jednotka zmení doterajšie úþtovné zásady a úþtovné metódy v priebehu úþtovného obdobia, nové úþtovné zásady a úþtovné metódy musí používaĢ od prvého dĖa tohto úþtovného obdobia. O zmene úþtovných zásad a úþtovných metód je úþtovná jednotka povinná informovaĢ v úþtovnej závierke v poznámkach. Ak úþtovná jednotka zistí, že úþtovné zásady a úþtovné metódy použité v úþtovnom období sú nezluþiteĐné s požiadavkou verného a pravdivého zobrazenia skutoþností, je povinná zostaviĢ úþtovnú závierku tak, aby poskytla verný a pravdivý obraz skutoþností. O tom je úþtovná jednotka povinná informovaĢ v úþtovnej závierke v poznámkach. (4) Úþtovná jednotka je povinná použiĢ úþtovné zásady a úþtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokraþovaĢ vo svojej þinnosti a že u nej nenastáva žiadna skutoþnosĢ, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraĖovala v tejto þinnosti pokraþovaĢ aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna úþtovná závierka. V prípade, že úþtovná jednotka má informáciu o tom, že u nej takáto skutoþnosĢ nastáva, je povinná použiĢ tomu zodpovedajúci spôsob úþtovania, priþom je povinná uviesĢ informáciu o použitom spôsobe v úþtovnej závierke v poznámkach. (5) Úþtovná jednotka úþtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v úþtovných knihách a zobrazuje ich v úþtovnej závierke samostatne bez ich vzájomného zapoþítania s výnimkou niektorých prípadov upravených úþtovnými zásadami pre úþtovné jednotky zriadené podĐa osobitných predpisov.15)

Komentár k § 7 Zásady vedenia úþtovníctva pre úþely zobrazenia v úþtovnej závierke (§ 7 ods. 1 a 2) Úþtovné jednotky sú povinné úþtovaĢ tak, aby úþtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutoþnostiach, ktoré sú predmetom úþtovníctva a o nanþnej situácii úþtovnej jednotky. • Zobrazenie v úþtovnej závierke je verné, ak obsah položiek úþtovnej závierky zodpove-

§7 dá skutoþnosti a je v súlade s ustanovenými úþtovnými zásadami a úþtovnými metódami. • Zobrazenie v úþtovnej jednotke je pravdivé, ak sú pri Ėom použité úþtovné zásady a úþtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutoþností v úþtovnej závierke. Posudzovanie informácií v úþtovnej závierke Informácie v úþtovnej závierke sa posudzujú z hĐadiska významnosti. Musia byĢ zrozumiteĐné, porovnateĐné a spoĐahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v úþtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v úþtovnej závierke mohlo ovplyvniĢ úsudok alebo rozhodovanie používateĐa úþtovnej závierky. ZrozumiteĐnosĢ informácií v úþtovnej závierke sa zabezpeþí, ak je úþtovná závierka vyhotovená v štátnom jazyku a jej obsah je zrozumiteĐný vzhĐadom na používanú formu úþtovného záznamu (písomná, technická) a pri jej zostavení sú použité úþtovné metódy a úþtovné záznamy stanovené v zákone o úþtovníctve, postupoch úþtovania a v opatrení pre úþtovnú závierku. Informácia v úþtovnej závierke sa nemôže považovaĢ za nezrozumiteĐnú len z dôvodu, že jej nerozumie používateĐ informácií z úþtovnej závierky. PorovnateĐnosĢ informácií z úþtovnej závierky sa zabezpeþí, ak úþtovná jednotka nezmenila v priebehu úþtovného obdobia použité úþtovné metódy a úþtovné zásady a vyhotovila úþtovnú závierku za predpokladu nepretržitosti pokraþovania v þinnosti minimálne 12 mesiacov odo dĖa, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka. V prípade zmeny úþtovných zásad a úþtovných metód a tiež, ak nie je predpoklad trvania þinnosti úþtovnej jednotky minimálne 12 mesiacov odo dĖa, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, musí sa postupovaĢ podĐa ustanovení zákona o úþtovníctve, postupov úþtovania a opatrenia na úþtovnú závierku. V takomto prípade sa porovnateĐnosĢ zabezpeþí uvedením zmeny uvádzaných skutoþností v poznámkach úþtovnej závierky. SpoĐahlivosĢ informácií v úþtovnej závierke sa zabezpeþí, ak úþtovná jednotka úþtovala tak, že úþtovná závierka poskytuje verný a prav

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. divý obraz o skutoþnostiach, ktoré sú predmetom úþtovníctva a o nanþnej situácii úþtovnej jednotky pri zabezpeþení úplnosti a vþasnosti poskytovaných informácií. ÚplnosĢ sa zabezpeþí tým, že úþtovná jednotka zaúþtovala všetky úþtovné prípady, ktoré vecne a þasovo súvisia s úþtovným obdobím. Pri úplnosti informácií sa berie na zreteĐ hĐadisko významnosti a zohĐadĖujú sa náklady na ich získanie. Berie sa do úvahy predovšetkým rovnováha medzi nákladmi a úžitkom pri získavaní konkrétnej informácie. VþasnosĢ informácií z úþtovnej závierky sa zabezpeþí zostavením úþtovnej závierky do šiestich mesiacov odo dĖa, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, pri dodržaní termínov ustanovených v iných právnych predpisoch. Informácie v úþtovnej závierke sa uvádzajú podĐa stavu ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka. ZároveĖ sa v úþtovnej závierke zohĐadĖujú všetky skutoþnosti, ktoré úþtovná jednotka zistila až do samotného dĖa zostavenia úþtovnej závierky a ktoré sa týkajú stavu ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka. Dodržanie tejto zásady sa zabezpeþí najmä upravujúcimi úþtovnými prípadmi podĐa § 2a postupov úþtovania. Upravujúcimi úþtovnými prípadmi sa upresĖuje informácia o stave, ktorý je ku dĖu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka. Úþtovné metódy a úþtovné zásady (§ 7 ods. 3) V § 7 ods. 3 je ustanovená zásada, že úþtovné jednotky nemôžu poþas úþtovného obdobia meniĢ úþtovné metódy a úþtovné zásady, teda mali by sa používaĢ rovnaké úþtovné metódy a rovnaké úþtovné zásady (napr. metóda oceĖovania majetku a záväzkov). Do 31. 12. 2004 sa táto zásada musela striktne dodržiavaĢ a úþtovné jednotky nesmeli v priebehu úþtovného obdobia meniĢ použité úþtovné metódy a úþtovné zásady. ZmeniĢ ich mohli až od nasledujúceho úþtovného obdobia a rozdiely zo zmien použitých úþtovných metód a úþtovných zásad boli úþtovnými prípadmi bezprostredne nasledujúceho úþtovného obdobia. Hoci táto zásada v zákone platí stále, novelou zákona od 1. 1. 2005 sa pripustilo, že úþtovná jednotka môže v ojedinelých prípadoch aj

priebehu úþtovného obdobia zmeniĢ doterajšie úþtovné zásady a metódy. Ak tak urobí, musí ich zmeniĢ spätne od zaþiatku úþtovného obdobia a o zmene je povinná informovaĢ v úþtovnej závierke v poznámkach. Úþtovné zásady možno de novaĢ ako súbor pravidiel, princípov, uznaných praktických poznatkov a zákonitostí, ktoré úþtovné jednotky dodržiavajú pri vedení úþtovníctva a zostavovaní úþtovnej závierky. Úþtovné metódy sú spôsoby a postupy, ktoré úþtovné jednotky využívajú na zabezpeþenie dodržiavania úþtovných zásad. Medzi úþtovné metódy možno zaradiĢ spôsob úþtovania zásob (spôsob A alebo B), metóda oceĖovania úbytku zásob (metóda FIFO alebo vážený aritmetický priemer), metóda oceĖovania prírastku a úbytku cudzej meny vo valutovej pokladnici a na devízovom úþte (metóda FIFO, vážený aritmetický priemer, referenþný kurz), atć. Medzi zásady patria: zásada verného a pravdivého zobrazenia skutoþností v úþtovníctve a v úþtovnej závierke, zásada nepretržitého trvania úþtovnej jednotky, zásada opatrnosti (tvorba opravných položiek a rezerv), zásada verného a pravdivého zobrazenia majetku a prislúchajúcich nákladov (þasové rozlíšenie), zásada úplnosti, zásada preukaznosti (každý zápis musí byĢ doložený úþtovným dokladom), zásada bilanþnej kontinuity, atć. Každá zásada je zakomponovaná v zákone o úþtovníctve, aj keć tam nie sú všetky metódy a zásady konkrétnou formou uvedené. Napr. zásada oceĖovania v historických cenách je vlastne oceĖovanie majetku obstarávacou cenou podĐa § 25 zákona o úþtovníctve. Zásada nepretržitosti trvania úþtovnej jednotky (§ 7 ods. 4) Úþtovná jednotka je povinná používaĢ úþtovné metódy a úþtovné zásady spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokraþovaĢ vo svojej þinnosti a že u nej nenastáva žiadna skutoþnosĢ, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraĖovala v tejto þinnosti pokraþovaĢ aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila úþtovná závierka (napr. úþtovná jednotka neplánuje alebo nie je nútená likvidovaĢ alebo zmenšovaĢ rozsah svojej þinnosti). Účtovanie – zákony a predpisy


§7

o úþtovníctve Ak by však úþtovná jednotka mala také informácie, ktoré nezabezpeþujú nepretržitosĢ pokraþovania v þinnosti minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje úþtovná závierka, je povinná informácie o tom uviesĢ v úþtovnej závierke v poznámkach (napr. hlavnému obchodnému partnerovi hrozí konkurz). Zákaz kompenzácie (§ 7 ods. 5) Úþtovná jednotka úþtuje majetok a záväzky, náklady a výnosy, výdavky a príjmy v úþtovných knihách a zobrazuje ich v úþtovnej závierke &&samostatne bez ich vzájomného zapoþítania (napr. náklad sa zaúþtuje ako náklad, výnos sa zaúþtuje ako výnos, nebude sa úþtovaĢ iba o ich prípadnom rozdiele). Kompenzácia niektorých úþtovných prípadov upravených úþtovnými zásadami je dovolená len niektorým úþtovným jednotkám, napr. bankám alebo poisĢovniam. Aj keć postupy úþtovania neobsahujú ustanovenie o vzájomnom zapoþítaní pohĐadávok a záväzkov, úþtovná jednotka môže o ich vzájomnom zapoþítaní úþtovaĢ, priþom musí dodržaĢ niektoré ustanovenia iných právnych predpisov, napr. Obchodného zákonníka. To znamená, že úþtovná jednotka zaúþtuje pohĐadávku a záväzok samostatne a potom zaúþtuje zapoþítanie ich platieb. Zapoþítanie pohĐadávok podĐa Obchodného alebo Obþianskeho zákonníka Zapoþítanie pohĐadávok možno oznaþiĢ ako právny akt, pri ktorom zanikajú vzájomné práva a povinnosti, þím sa rozumie zánik vzájomného záväzku. Ide o zapoþítanie pohĐadávok a záväzkov, ktoré majú medzi sebou veriteĐ i dlžník. MožnosĢ zápoþtu pohĐadávok ako bezhotovostného vyrovnania veriteĐa a dlžníka upravuje Obchodný zákonník (§ 358 až § 364) alebo Obþiansky zákonník (§ 580 a § 581). Zánik nastane okamihom, keć sa stretli pohĐadávky spôsobilé na zapoþítanie. Význam zapoþítania pohĐadávok spoþíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak museli obidvaja úþastníci vynaložiĢ pri uskutoþnení vzájomného plnenia. Okrem toho má jednostranné zapoþítanie dôležitý význam aj pri zabezpeþení veriteĐa, lebo umožĖuje dlžníkovi, ktorý je súþasne veriteĐom, vyhnúĢ sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý úþastník jeho vzájomnú pohĐadávku neuspokojí.

Zapoþítanie pohĐadávok možno realizovaĢ dvoma spôsobmi: 1. zapoþítanie jednostranným právnym úkonom, 2. zapoþítanie dohodou. Kritériá platného zapoþítania pohĐadávok: • pohĐadávky musia byĢ vzájomné, tzn. že veriteĐ má pohĐadávky a zároveĖ i záväzky voþi dlžníkovi a dlžník má záväzky a súþasne i pohĐadávky voþi veriteĐovi, • pohĐadávky musia byĢ toho istého druhu, • pohĐadávky musia byĢ zapoþítateĐné, teda musia byĢ spôsobilé na zapoþítanie priþom na zapoþítanie nie sú spôsobilé také pohĐadávky, pri ktorých úþastníci dohodou zakázali zapoþítanie, alebo také pohĐadávky, pri ktorých je zapoþítanie vylúþené priamo v zákone, • pohĐadávky sa musia vzájomne kryĢ – tzn. že zapoþítaĢ možno pohĐadávky v þase, keć sa stretli a vo výške, v ktorej sa kryjú. Stretnutie pohĐadávok znamená ich súþasnú existenciu k urþitému þasovému okamihu v urþitom þasovom úseku. Zánik záväzku zapoþítaním je neprípustný: • proti pohĐadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, • proti pohĐadávkam, ktoré nemožno postihnúĢ výkonom rozhodnutia, • zapoþítaĢ nemožno ani premlþané pohĐadávky, ktorých sa nemožno domáhaĢ na súde, • pohĐadávky z vkladov, • proti splatnej pohĐadávke nemožno zapoþítaĢ pohĐadávku, ktorá nie je ešte splatná. Všetky tieto pohĐadávky možno ale zapoþítaĢ dohodou úþastníkov.

?

Príklad Vzájomný zápoþet pohĐadávok a záväz-

kov SpoloþnosĢ Alfa má voþi spoloþnosti Beta pohĐadávku vo výške 38 675 €. Na druhej strane aj spoloþnosĢ Beta má pohĐadávku voþi spoloþnosti Alfa za dodané práce (oprava strojného zariadenia) vo výške 35 000 €. SpoloþnosĢ Alfa a Beta po vzájomnej dohode pristúpili k zápoþtu pohĐadávok a záväzkov.

1


Zákon þ. 431/2002 Z. z. SpoloþnosĢ Alfa má zaúþtované tieto úþtovné súvzĢažnosti

Suma

MD

D

32 500 €

–

604 343

1. OdberateĐskú faktúru za dodaný tovar spoloþnosti Beta: a) cena bez DPH b) 20 % DPH

6 500 €

–

c) celkom

39 000 €

311

–

2. DodávateĐskú faktúru od spoloþnosti Beta za prijatú službu (oprava strojného zariadenia)

35 000 €

511

321

3. Zápoþet pohĐadávky so záväzkom

35 000 €

321

311

SpoloþnosĢ Beta má zaúþtované tieto úþtovné súvzĢažnosti:

Suma

MD

D

1. OdberateĐskú faktúru voþi spoloþnosti Alfa za opravu stroja

35 000 €

311

602

2. DodávateĐskú faktúru za dodaný tovar

39 000 €

132

321

3. Zápoþet pohĐadávky so záväzkom

35 000 €

321

311

Kećže zapoþítaĢ bolo možné len sumu vo výške 35 000 €, rozdiel vo výške 4 000 € si môžu úþtovné jednotky v budúcnosti opäĢ zapoþítaĢ, alebo spoloþnosĢ Beta rozdiel doplatí v hotovosti.

§8 (1) Úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo správne, úplne, preukázateĐne, zrozumiteĐne a spôsobom zaruþujúcim trvalosĢ úþtovných záznamov. (2) Úþtovníctvo úþtovnej jednotky je správne, ak úþtovná jednotka vedie úþtovníctvo podĐa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. (3) Úþtovníctvo úþtovnej jednotky je úplné, ak úþtovná jednotka zaúþtovala v úþtovnom období v úþtovných knihách všetky úþtovné prípady podĐa § 3 a za toto úþtovné obdobie zostavila individuálnu úþtovnú závierku, konsolidovanú úþtovnú závierku, ak ju má povinnosĢ zostaviĢ, vyhotovila výroþnú správu podĐa § 20, prípadne konsolidovanú výroþnú správu, zverejnila údaje podĐa § 23d, uložila dokumenty podĐa § 23a a má o týchto skutoþnostiach všetky úþtovné záznamy. (4) Úþtovníctvo úþtovnej jednotky je preukázateĐné, ak všetky úþtovné záznamy sú preukázateĐné (§ 32) a úþtovná jednotka vykonala inventarizáciu. (5) Úþtovníctvo úþtovnej jednotky je zrozumiteĐné, ak umožĖuje podĐa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoĐahlivo a jednoznaþne

urþiĢ obsah úþtovných prípadov v nadväznosti na použité úþtovné zásady a úþtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah úþtovných záznamov v nadväznosti na použité formy úþtovných záznamov (§ 31 ods. 2). (6) Úþtovníctvo úþtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaruþujúcim trvalosĢ úþtovných záznamov, ak úþtovná jednotka je schopná zabezpeþiĢ trvalosĢ po celú dobu spracovania a úschovy podĐa § 31 až 36.

Komentár k § 8 Úþtovná jednotka je povinná viesĢ úþtovníctvo správne, úplne, preukázateĐne, zrozumiteĐne a spôsobom zaruþujúcim trvalosĢ úþtovných záznamov Úþtovníctvo úþtovnej jednotky je: • správne, ak úþtovná jednotka vedie úþtovníctvo podĐa zákona o úþtovníctve a ostatných predpisov (opatrení) z oblasti úþtovníctva, • úplné, ak úþtovná jednotka zaúþtovala všetky úþtovné prípady v úþtovnom období v úþtovných knihách, zostavila individuálnu, prípadne konsolidovanú úþtovnú závierku, ak ju má povinnosĢ zostaviĢ, vyhotovila výroþnú správu podĐa § 20, prípadne konsolidovanú výroþnú správu, zverejnila údaje z úþtovnej závierky, uložila dokumenty z úþtovnej závierky a ak má o týchto skutoþnostiach všetky úþtovné záznamy (doklady), Účtovanie – zákony a predpisy


§8–§9

o úþtovníctve •

preukázateĐné, ak všetky úþtovné záznamy sú preukázateĐné a úþtovná jednotka vykonala inventarizáciu, • zrozumiteĐné, ak umožĖuje urþiĢ obsah úþtovných prípadov, • vedené spôsobom zaruþujúcim trvalosĢ úþtovných záznamov, ak sa trvalosĢ zabezpeþí po celú dobu spracovania a úschovy. Úþtovníctvo úþtovnej jednotky je vedené správne, keć pri jeho vedení úþtovné jednotky dodržujú ustanovenia zákona o úþtovníctve, postupov úþtovania (úþtové osnovy), opatrenia pre zostavenie úþtovných závierok a ćalšie pokyny alebo usmernenia z oblasti úþtovníctva. Úþtovníctvo úþtovnej jednotky je úplné, ak úþtovná jednotka v úþtovnom období zaúþtovala všetky úþtovné prípady, zostavila úþtovné závierky, zverejnila údaje a o všetkých týchto skutoþnostiach má úþtovné doklady. Zákon o úþtovníctve stanovuje povinnosĢ všetky úþtovné prípady a úþtovné zápisy preukazovaĢ úþtovnými dokladmi. Bez úþtovného dokladu nemožno vykonaĢ žiaden zápis v úþtovných knihách. Za preukázateĐný je možno považovaĢ len taký úþtovný záznam, ktorého obsah dokazuje skutoþnosĢ priamo, alebo nepriamo prostredníctvom iných preukázateĐných úþtovných záznamov, prípadne je prenesený prostredníctvom informaþného systému. Základnou požiadavkou preukázateĐnosti úþtovníctva je vykonanie inventarizácie majetku a záväzkov. Úþtovníctvo je zrozumiteĐné, ak je vedené v štátnom jazyku, je zostavená úþtovná závierka a umožĖuje spoĐahlivo a jednoznaþne urþiĢ obsah úþtovných prípadov. TrvalosĢ úþtovných záznamov sa musí zabezpeþiĢ po celú dobu spracovania úþtovníctva a jeho úschovy. Musí sa zabezpeþiĢ, aby sa úþtovné záznamy nedali vymazaĢ, aby sa nezniþili technické nosiþe dát. TrvalosĢ úþtovných záznamov sa musí zabezpeþiĢ bez ohĐadu na to, þi sú vedené v technickej forme alebo v listinnej podobe. ZverejĖovanie údajov a ukladanie úþtovnej závierky od 1. 1. 2014 Od 1. 1. 2014 zákonom þ. 352/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval § 8 ods. 3 zákona o úþtovníctva, došlo k zmene v oblasti zverejĖovania údajov z úþtovnej závierky a k ukladaniu dokumentov úþtovnej závierky. Údaje z úþtov-

nej závierky sa zverejĖujú uložením do registra úþtovných závierok, prípadne do zbierky listín obchodného registra – konsolidovaná úþtovná závierka, ćalej na svojom webovom sídle, prípadne sa predkladá ministerstvu podĐa § 23d zákona o úþtovníctve a dokumenty sa ukladajú do registra úþtovných závierok podĐa § 23a zákona o úþtovníctve – bližšie vić. komentár k týmto ustanoveniam zákona. Do 31. 12. 2013 sa úþtovné závierky, výroþné správy a správy audítorov ukladali do zbierky listín obchodného registra a zverejĖovali v obchodnom vestníku, prípadne na internete v súlade s ustanovením § 21 zákona o úþtovníctve, ktorý je od 1. 1. 2014 zrušený.

DRUHÁ ýASġ ÚýTOVNÉ SÚSTAVY, ÚýTOVNÉ DOKLADY, ÚýTOVNÉ ZÁPISY A ÚýTOVNÉ KNIHY §9 Úþtovné sústavy (1) Úþtovná jednotka je povinná úþtovaĢ v sústave podvojného úþtovníctva s výnimkou podĐa odseku 2. (2) V sústave jednoduchého úþtovníctva môže úþtovaĢ a) podnikateĐ, ktorému to umožĖuje osobitný predpis,16) b) fyzická osoba [§ 1 ods. 1 písm. a) bod 3], c) obþianske združenie, jeho organizaþné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizaþné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoloþenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestiþné fondy, poĐovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom úþtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,5) d) cirkev a náboženská spoloþnosĢ, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu; ak nepodnikajú, e) vypúšĢa sa. (3) Prechod zo sústavy jednoduchého úþtovníctva do sústavy podvojného úþtovníctva je

1


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
EB1102419 by Knižní­ klub - Issuu