Skip to main content

EB1102141

Page 1

Najkrajšie cyklookruhy 1. diel

Daniel Kollár Karol Mizla František Turanský

Zostavil: Daniel Kollár


Najkrajšie cyklookruhy 1. diel 1. vydanie, 2017 © Autori textu: Daniel Kollár, Karol Mizla, František Turanský Zodpovedný redaktor a editor: Daniel Kollár Technický redaktor: Zuzana Kollárová Jazyková úprava: Matúš Mészáros © Fotografie: Daniel Kollár (poþet fotografií 71), Karol Mizla (59), František Turanský (41), Zuzana Kollárová (27), Ján Lacika (4), Tibor Kollár (3) Fotografia na obálke: ýachtický hrad (Karol Mizla) Úprava fotografií: Tomáš Votava Profily trás: Tibor Kollár Mapy: SHOCart, spol. s r. o., www.cykloserver.cz © Dizajn a typografia: Zuzana Kollárová Tlaþ: impression world, spol. s r. o., Prešov AkékoĐvek, hoci aj þiastoþné použitie diela je dovolené len s písomným súhlasom vydavateĐstva DAJAMA. © RNDr. Daniel Kollár – DAJAMA ďubĐanská 2, 831 02 Bratislava tel.: +421 (2) 446 317 02, info@dajama.sk, www.dajama.sk Vydalo vydavateĐstvo DAJAMA v roku 2017 ako svoju 279. publikáciu. ISBN 978-80-8136-069-5


Obsah 1. Slovensko-rakúskym pohraniþím .......................................................... 7 2. Okolo rieky Dunaj ................................................................................ 15 3. Malokarpatské okruhy .........................................................................23 4. Okolo rieky Moravy ............................................................................. 31 5. Štefánikovým krajom...........................................................................39 6. Javorinské okruhy ...............................................................................47 7. Okolo PiešĢan .......................................................................................55 8. Dolnopovažské okruhy ........................................................................63 9. Okolo mlynov na Malom Dunaji ......................................................... 71 10. Nitrianske okruhy ................................................................................79 11. Štiavnické okruhy ................................................................................87 12. Okolo Skalky ........................................................................................95 13. Okolo KráĐovej studne .......................................................................103 14. Do veĐkofatranských dolín ................................................................. 111 15. Malofatranské okruhy ........................................................................119 16. Javornícke okruhy ............................................................................. 127 17. Dolnou Oravou................................................................................... 135 18. Okolo Liptovskej Mary ...................................................................... 143 19. Podtatranským krajom .......................................................................151 20. Okolo Braniska a Bachurne ............................................................... 159 21. Telgártske okruhy .............................................................................. 167 22. Okolo PoĐany ..................................................................................... 175 23. Slovenským krasom ........................................................................... 183 24. Košické okruhy ...................................................................................191 25. Zemplínske okruhy ............................................................................ 199

17a 17b

16a16b 15b 15a

4a 4b 3a 3b 1b 2b 1a 2a

6a 6b 5a 5b 7a 7b 8b

8a

9b 9a

10a 10b

14a 14b 13a 13b 12a 12b

18a 18b

19b19a

20a 20b

21b21a 22a 22b

23a23b

24a 24b 25b 25a

11b 11a

stredne nároþná trasa veĐmi Đahká trasa

nároþná trasa

Đahká trasa

veĐmi nároþná trasa


Milí þitatelia, po viacerých úspešných cykloturistických publikáciách vydavateĐstva Dajama je tu ćalšia, ktorá formou cyklistických okruhov mapuje najkrajšie trasy a lokality na Slovensku. Po viacerých regionálnych tituloch sme sa rozhodli pripraviĢ „celoslovenskú“ publikáciu, pretože cyklisti podnikajú nielen výlety do svojho bezprostredného okolia, ale radi objavujú aj vzdialenejšie konþiny. Cykloturistika sa v poslednom období rozvíja naozaj nevídaným spôsobom a na cestách po celom Slovensku stretávame stále viac a viac cyklistov. Tí vyrážajú na bicykli nielen za športovým výkonom, ale aj za poznávaním jednotlivých kútov našej krajiny. Slovensko je skutoþne ideálnym priestorom na cyklistické výlety þi už na cestných, trekingových alebo horských bicykloch. Každý cyklista si tu príde na svoje, pretože slovenská krajina ponúka z hĐadiska cyklistiky takmer všetko – jazdu na hrádzach riek a v lužných lesoch, rovinaté a nížinné cesty, lesné cesty þi hrebeĖovky, ako aj adrenalínové zážitky v podobe horských trailov. Poznávanie jednotlivých kútov Slovenska umožĖuje aj hustá sieĢ pozemných komunikácií, z ktorých už niekoĐko tisíc kilometrov

4

tvoria znaþkované cykloturistické trasy. Chýbajú však najmä tie, ktoré sú urþené len pre cyklistov, t. j. že cyklista neprichádza do kontaktu s inými úþastníkmi cestnej premávky. Každý rok však pribúdajú nové a dúfajme, že raz sa budeme tešiĢ aspoĖ z þiastoþne porovnateĐnej infraštruktúry a podmienok pre cyklistov, ako je to v susednom Rakúsku þi nećalekom Nemecku. Keć si náš autorský kolektív prvýkrát sadol nad témou Najkrajšie cyklookruhy Slovenska, zćaleka sme netušili, koĐko zaujímavých okruhov možno daĢ v koneþnom prípade dokopy. SpracovaĢ trasy Slovenska, ktoré sa dajú absolvovaĢ vo forme okruhov, je výzvou pre každého autora cyklistu. Dôvodov je hneć niekoĐko. Takmer pre každého cyklistu je podĐa nášho názoru zaujímavý návrat nie po tej istej trase z úvodu cyklistickej túry, ale cez inú lokalitu. NehĐadiac na to, že keć sa vydáme za cykloturistikou ćalej od domova, je z hĐadiska dopravy oveĐa jednoduchšie zaþaĢ a skonþiĢ na tom istom mieste. ĆaĐší dôvod je snaha vymyslieĢ smerovanie trás tak, aby cyklista poþas jej absolvovania videl þo najviac a pohyboval sa v najrôznejších terénoch a prostrediach. V neposlednom rade je nezanedbateĐný aj fakt ponúknuĢ


cyklistovi v každom regióne na výber nároþnejšiu, ale aj Đahšiu trasu, príp. navzájom ich prepojiĢ. Hustá sieĢ cestných a lesných komunikácií Slovenska poskytuje veĐké možnosti na cykloturistiku rôznej dĎžky a nároþnosti. Našou ambíciou bolo vybraĢ a naplánovaĢ 50 najkrajších okruhových trás (z toho 25 nároþnejších základných trás a 25 menej nároþných, alternatívnych okruhov vo vzájomnej blízkosti) rozmiestnených pomerne rovnomerne na celom území Slovenska. Drvivá väþšina úsekov v nich vedie po vyznaþených cykloturistických trasách, kde je menšie riziko kolízie s inými úþastníkmi cestnej premávky. Tieto trasy sú v teréne vyznaþené špeciálnymi tabuĐkami a znaþkami. Na druhej strane však aj viaceré neznaþkované úseky poskytujú vhodné možnosti na cykloturistiku po bežných alebo úþelových komunikáciách. PodĐa možnosti sa vyhýbame hlavným a frekventovaným cestným Ģahom, ktoré bývajú nepríjemné hustou premávkou a hlukom. Základné trasy (oznaþené v mapách na konci každej kapitoly þervenou farbou) sú nároþnejšie, avšak každá z nich má Đahšiu alternatívu (modrá trasa).

Cyklista si tak môže vybraĢ podĐa kondície a chuti. DĎžky základných trás sa pohybujú v rozmedzí od 34 až do 107 km a väþšinou patria k nároþným a veĐmi nároþným cyklistickým podujatiam. Naopak, alternatívne trasy sú podstatne kratšie (od 16 do 62 km) a menej nároþné. Pri ich výbere sme uplatnili základné kritériá ako atraktívnosĢ, bezpeþnosĢ a geografická poloha. Najatraktívnejšími územiami Slovenska z hĐadiska cykloturistiky sú nepochybne pohoria a pahorkovité územia, hrádze þi lužné lesy v blízkosti riek. Práve na tieto miesta sme situovali väþšinu okruhov. Bolo naozaj Ģažké urþiĢ z množstva pekných zákutí Slovenska 25 + 25 okruhov. Snažili sme sa, aby každá trasa viedla k najzaujímavejším miestam tej-ktorej lokality a nezabudnúĢ pritom ani na žiadnu významnú kultúrnu þi prírodnú pamiatku. Samozrejme, že náš výber je subjektívny a snažil sa zohĐadniĢ predovšetkým okruhový charakter trás v spojení s turisticky atraktívnymi miestami. Nie je prioritne o športových výkonoch, hoci viaceré trasy patria medzi nároþnejšie cykloturistické podujatia a skutoþne je na nich potrebné vydaĢ pomerne veĐa síl. Vždy však existuje niekoĐko možností, ako si trasu upraviĢ, skrátiĢ þi predĎžiĢ, alebo doplniĢ o odboþky podĐa predstáv každého z vás. Pri každej trase nechýba okrem výškového profilu, þasového rozvrhu, dĎžky, nastúpaných metroch a prevýšenia aj známkovanie nároþnosti (od 1 – veĐmi Đahká, po 5 – veĐmi Ģažká). Na úvod mi dovoĐte zaželaĢ vám príjemné bicyklovanie a vyjadriĢ prosbu, že ak si tú „svoju“ najkrajšiu trasu v tejto knihe nenájdete, nenadávajte na autorov. Vedzte, že v druhom diele si ju už možno nájdete a keć nie celú, tak aspoĖ to „svoje“ zamilované miesto.

5


6


Podunajská rovina

1

Slovensko-rakúskym pohranièím Bicyklovanie v slovensko-rakúskom pohranièí ponúka netušené možnosti a má špecifické èaro. Prienik rôznych kultúr láka odboèiĢ do susedných krajín a porovnaĢ ¾udí, obce, cesty, služby a vôbec všetko, èo môže zaujaĢ turistu putujúceho na bicykli.

Na štátnej hranici s Rakúskom pri Bergu

Slovensko-rakúske pohraniþie Okolie Bratislavy je jedným z nemnohých kútov Európy, kde možno na trase dlhej doslova pár kilometrov prejsĢ územím troch štátov. Ćalším unikátom je, že do roku 1918 boli súþasĢou jedného celku. Napriek mnohým spoloþným þrtám daných históriou možno však pri bicyklovaní v pohraniþí pozorovaĢ urþité rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V trojuholníku Rakúsko – Maćarsko – Slovensko je cyklistická infraštruktúra jednoznaþne najlepšie vybudovaná v Rakúsku. SieĢ kvalitných a dobre znaþkovaných trás umožĖuje cyklistom Na petržalskej hrádzi

relatívne bezpeþnú jazdu mimo ostatnej cestnej premávky. Asi najznámejšou cyklistickou trasou v strednej Európe je Dunajská cyklistická cesta, avšak populárne sú aj trasy okolo Hainburských vrchov s návštevou vínnych pivníc þi trasa k Neziderskému jazeru. Na obidve trasy sa možno napojiĢ v Bergu alebo Kittsee. Kvalita cestnej siete je vysoká a na trase sa nachádza viac miest urþených na odpoþinok a obþerstvenie. VeĐký, ako aj malý okruh slovensko-rakúsko-maćarským pohraniþím možno zaradiĢ k príjemným cyklistickým výletom bez prevýšenia, rozdielnym len svojou dĎžkou.

7


Vojenský bunker B-S-4 Lány

K Trojmedziu Trasa na úvodnom a závereþnom úseku sleduje pravý breh Dunaja a patrí k nenároþným cyklistickým výletom. Kećže takmer na celom úseku vedie po cestách s asfaltovým povrchom, je najvhodnejšia pre cestné alebo trekingové bicykle. NároþnosĢ môže zvýšiĢ veterné poþasie, poþas ktorého sa cyklisti pri jazde proti vetru na šírej rovine alebo na dunajskej hrádzi poriadne potrápia. Trasa väþšinou vedie po cyklistických chodníkoch a cestách mimo cestnej premávky, takže je vhodná aj pre deti. Od Starého mosta Trasa sa zaþína na dunajskom nábreží pri parkovisku pod Mostom SNP na petržalskej strane Dunaja. Prvý úsek je súþasĢou Dunajskej cyklistickej cesty (þ. 001a) a vedie po hrádzi. Prejdeme na Viedenskú cestu s pruhmi pre cyklistov a pokraþujeme po nej západným smerom medzi nábrežím po pravej Zámok v Kittsee

8

strane a Sadom Janka KráĐa po Đavej strane. Prejdeme popod Most SNP a po pár metroch odboþíme z Viedenskej cesty na hrádzu, ktorá vedie lužným lesom k mostu Lafranconi. Ćalšia þasĢ trasy vedie okolo Peþnianskeho lesa, v ktorom je ukrytých niekoĐko vojenských bunkrov. Prvý s názvom B-S-4 Lány uvidíme po niekoĐkých sto metroch vpravo. Pokraþujeme


Podunajská rovina po hrádzi a onedlho prídeme k hraniþnému priechodu, za ktorým odboþíme doĐava po znaþkovanej cyklistickej ceste (R1). Prejdeme okolo pomníka venovaného Arnemu Karlssonovi a onedlho prídeme na odpoþívadlo v Bergu, kde stojí protitanková betónová kocka. Z Bergu pokraþujeme smerom na Kittsee po tej istej cyklistickej ceste (oznaþuje sa aj ako Entdeckertour Donau-Neusiedler See), ktorá vedie cez marhuĐové sady. V Kittsee by sme nemali vynechaĢ návštevu barokového zámku, ktorý postavili v roku 1668. Od roku 1973 je sídlom Etnografického múzea. Zámok obklopuje prekrásny park, ktorý strážia dva kamenné levy. Z centra Kittsee pokraþujeme smerom na Jarovce, avšak pred železniþným priecestím odboþíme doprava na Pamastrasse. Prejdeme popod diaĐnicu, za ktorou odboþíme prudko doĐava, po chvíli doprava a pozdĎž železniþnej trate pohodlne prídeme do Pamy, ćalšej dedinky v Burgenlande. Od 16. storoþia sa po dosídlení chorvátskym obyvateĐstvom udomácnil aj jej názov Bijelo Selo (Biela dedina). Chorvátske tradície a najmä piesne pomáha udržiavaĢ zmiešaný spevácky zbor Radost.

1

Pútnická kaplnka v Zeiselhofe

V Pame zídeme zo znaþkovanej cyklistickej cesty R1 a pokraþujeme východným smerom, kde pri styku štátnych hraníc Rakúska, Slovenska a Maćarska leží ćalšia z malých obcí severného Burgenlandu a zároveĖ najvýchodnejšia obec Rakúska – Deutsch Jahrndorf. K najvýznamnejším pamiatkam patrí pútnická kaplnka v miestnej þasti Zeiselhof, okolo ktorej pôjdeme, a dva kostoly. Naša trasa pokraþuje Trojmedzie Turistickou pozoruhodnosĢou okolia Deutsch Jahrndorfu je tzv. Dreiländerecke (v doslovnom preklade „kút troch krajín“ alebo po slovensky Trojmedzie). Leží pri rakúsko-slovensko-maćarskej štátnej hranici, kde po páde tzv. železnej opony v deväĢdesiatych rokoch 20. storoþia umiestnili pozoruhodné plastiky domácich i zahraniþných umelcov. K tomuto miestu vedie z ýunova þerveno znaþkovaná turistická trasa vhodná aj pre bicykle. Popri rakúsko-maćarskej hranici naši susedia vyznaþkovali turistický chodník, ktorý kopíruje líniu bývalej železnej opony.

9


Dunajská cyklistická cesta

východným smerom najskôr po ceste s asfaltovým a neskôr s nespevneným povrchom k styku troch štátnych hraníc. Z Trojmedzia sa vrátime po tej istej trase a na križovatke odboþíme doĐava na štrkovú cestu vedúcu do maćarskej Rajky. Po moste prejdeme ponad frekventovanú medzinárodnú cestu a prídeme na okraj obce, z ktorej sledujeme cyklistické

znaþky cesty (þ. 8009) smerujúcej do ýunova. Prejdeme okolo zábavného Action parku a onedlho sa ocitneme na Hraniþiarskej ulici v ýunove. Postupne odboþíme do ulíc Ražná a Na hrádzi a do jednej slepej ulice, až sa dostaneme k dunajskej hrádzi. Tu sa napojíme na Dunajskú cyklistickú cestu (þ. 001a) a popri regulaþnom kanáli a neskôr po hrádzi prídeme do cieĐa trasy v Petržalke.

K Trojmedziu (þervená trasa v mape na s. 13) Æ poþet km (vzdialenosĢ), Ç poþet m (stúpanie) Petržalka (135 m) Æ 10 km, Ç 26 m Kittsee (138 m) Æ 17 km, Ç 5 m Trojmedzie (131 m) Æ 7 km, Ç 5 m ýunovo (129 m) Æ 17 km, Ç 0 m Petržalka (135 m) Spolu: 51 km (z toho terén 1 km). Stúpanie: 36 m. NároþnosĢ: 2. Prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom: 11 m. Mapa trasy: http://www.cykloserver.cz/f/be76148789/

200

0

10

0

Kittsee 138 m

Trojmedzie 131 m

|

2

4

6

8

10

ýunovo 129 m

|

|

12

14

16

18

20

22

24

26

28

Petržalka 135 m

400

Petržalka 135 m

m 600

30

32

34

36

38

40

42

44

46

48

50 km


Podunajská rovina K vojenským bunkrom ďahký cyklistický výlet vedie po pohodlných asfaltových cestách bez prevýšenia s kvalitným cyklistickým znaþením. Cyklistom umožĖuje bezpeþnú jazdu mimo ostatnej cestnej premávky k dvom najväþším bunkrom, ktoré v roku 1938 osobne navštívil aj ríšsky kancelár Adolf Hitler. Kećže celá trasa smeruje po cestách s asfaltovým povrchom, odporúþame použiĢ cestné alebo trekingové bicykle. Od Sadu Janka KráĐa Trasa sa zaþína od Mosta SNP na dunajskom nábreží Petržalky. Spod mosta odboþíme k areálu výstaviska Incheba Expo a popri jeho oplotení pokraþujeme južným smerom. Po cyklistickom chodníku zeleno znaþkovanej cyklotrasy (þ. 5009) sa dostaneme na Einsteinovu ulicu k hlavnému vchodu do areálu, pred ktorým prechádza ponad diaĐnicu most pre peších a cyklistov. Prejdeme po Ėom, obídeme z pravej strany nákupné stredisko Billa a pokraþujeme po príjemnom cyklistickom chodníku, ktorý nás privedie k železniþnej stanici

Bratislava-Petržalka. OpäĢ nás þaká pohodlný dlhý úsek po novovybudovanom cyklistickom chodníku pozdĎž celej Kopþianskej ulice, ktorá nás popod diaĐnicu vyvedie von z Bratislavy. Menší bunker, maketa hraniþnej zátarasy a hraniþná závora nám pripomenú, že sa nachádzame na mieste bývalej železnej opony. Na nećalekom odpoþívadle nás smerové tabule upozornia, že odboþkou doprava sa asi po 1 km dostaneme k vojenskému cintorínu a najväþšiemu dvojpodlažnému bunkru v Bratislave s dvoma pancierovými zvonmi. VedĐa bunkra sa nachádza v roku 2010 vkusne zrekonštruovaný vojenský cintorín a pamätník padlých z obdobia prvej svetovej vojny. Po prehliadke pietneho miesta sa vrátime na odpoþívadlo a odboþkou vpravo pokraþujeme po Pressburger Strasse do Kittsee. Na hlavnej ulici odboþíme ku kostolu, za ktorým odboþíme doprava a sledujeme znaþky cyklistickej cesty R1. Po príjemnej cyklistickej asfaltovej ceste, vedúcej okolo marhuĐových sadov, prídeme do Bergu na cyklistické odpoþívadlo, pri ktorom stojí ćalší nemý svedok druhej svetovej

B-S-8 HĜbitov Bunker vybudovali v roku 1937 a pri jeho stavbe použili viac ako 1 300 m3 betónu. Patril k najsilnejšie vyzbrojeným bunkrom a pred ním sa nachádzali protitankové priekopy. Základ výzbroje tvorili dve protitankové delá, hlavný kanón a dve Ģažké guĐometné dvojþatá v pancierových zvonoch. Posádku tvorilo 33 vojakov. Pred þelnou stenou bunkra sa nachádza protitanková stena. Bunker, nad ktorého vchodom sa na sivej fasáde skvie nápis BUNKER BS-8 a pod ním ... TAK PRISAHÁME!, zrekonštruovala skupina nadšencov vojenskej histórie. Zriadili v Ėom múzeum, ktoré je otvorené pre širokú verejnosĢ.

11

1


Odpoþívadlo v Bergu

vojny. Je ním veĐký betónový blok protitankovej prekážky, ktorý inštalovali 700 m od miesta jeho nálezu. Od odpoþívadla pokraþujeme po cyklisticky znaþkovanej Pressburger Strasse k bývalému hraniþnému priechodu Bratislava – Berg a na dunajskej hrádzi odboþíme doprava. Onedlho uvidíme ćalší vojenský bunker, známy pod názvom B-S-4

Lány. Tento dvojpodlažný bunker s dvoma pancierovými zvonmi je len o nieþo menší ako predchádzajúci a takisto ho vybudovali v roku 1937 (možnosĢ prehliadky pre verejnosĢ v sobotu alebo iné dni podĐa dohody vopred). Naša kratšia trasa pokraþuje ćalej po hrádzi popod most Lafranconi až do východiskového bodu.

K vojenským bunkrom (modrá trasa v mape na s. 13) Æ poþet km (vzdialenosĢ), Ç poþet m (stúpanie) Petržalka (135 m) Æ 6 km, Ç 22 m B-S-8 (136 m) Æ 3 km, Ç 0 m Kittsee (138 m) Æ 3 km, Ç 2 m Berg (145 m) Æ 7 km, Ç 21 m Petržalka (135 m) Spolu: 19 km (z toho terén 0 km). Stúpanie: 45 m. NároþnosĢ: 1. Prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom: 15 m. Mapa trasy: http://www.cykloserver.cz/f/ad56148790/

200

0

12

0

Kittsee 138 m

B-S-8 HĜbitov 136 m

1

2

3

4

5

6

7

Berg 145 m

|

|

|

8

9

Petržalka 135 m

400

Petržalka 135 m

m 600

10

11

12

13

14

15

16

17

18

km 19


Podunajská rovina

13

1


14


Podunajská rovina

Okolo rieky Dunaj Jednou z najväèších turistických atrakcií juhovýchodného okolia Bratislavy je Dunaj a Vodné dielo Gabèíkovo. Práve cykloturistika nám ponúka ideálnu možnosĢ zoznámiĢ sa s nimi a vyskúšaĢ si trasu vedúcu po oboch dunajských hrádzach.

Pri zdrži Hrušov

Dunaj Druhý najväþší tok Európy (dosahuje dĎžku 2 857 km) priteká na územie Slovenska z Rakúska pri ústí Moravy pod hradom Devín a odteká pri ústí IpĐa nećaleko ChĐaby. Slovenský úsek Dunaja je dlhý 172 km, z toho 142 km tvorí spoloþnú hranicu s Maćarskom a 8 km s Rakúskom. Názov Dunaj (Danubius) pravdepodobne pochádza z keltského slova „danu“, þo znamená tiecĢ, hýbaĢ sa. V minulosti Dunaj, Rimanmi nazývaný aj Istros, slúžil ako hranica Rímskej ríše (Limes Romanus). Na jeho brehoch stáli oporné body, z ktorých na území Slovenska bola najznámejšia Gerulata (dnešné Rusovce). V súþasnosti ponúka Dunaj Na hrádzi pri Báþi

viacnásobné využitie a relax. Každý z cykloturistov pozná Dunajskú cyklistickú cestu spájajúcu nemecké mestá s ViedĖou, Bratislavou, BudapešĢou þi so samotnou deltou Dunaja. Množstvo prírodovedných zaujímavostí chráni Chránená krajinná oblasĢ Dunajské luhy, ktorá je rozdelená na niekoĐko þastí medzi Bratislavou a Klížskou Nemou. Ukrýva zaujímavý a osobitý ekosystém lužných lesov, mokradí a rieþnej krajiny, ktorý je najlepšie zachovaný medzi kanálom Vodného diela Gabþíkovo (VD Gabþíkovo) a starým korytom Dunaja. Práve VD Gabþíkovo je najväþšou súþasnou atrakciou rieky na jej strednom toku a nie náhodou náš veĐký okruh smeruje okolo neho.

15

2


Na hrádzi pri Šamoríne

K Vodnému dielu Gabþíkovo Trasa sleduje Đavý a pravý breh Dunaja v juhovýchodnom zázemí Bratislavy. Okruh patrí pre svoju dĎžku k nároþným cyklistickým výletom a najvhodnejší je pre cestné bicykle. NároþnosĢ môže ešte zvýšiĢ veterné poþasie, poþas ktorého sa cyklisti pri jazde proti vetru na dunajskej hrádzi poriadne potrápia. Trasa väþšinou vedie po hrádzi mimo cestnej premávky, takže je vhodná aj pre deti, samozrejme, nie v celej jej dĎžke. Po hrádzi Dunaja Najvhodnejší zaþiatok dunajského cyklistického okruhu je pod Prístavným mostom na petržalskej strane Dunaja. Po Ėom prejdeme na Đavý breh Dunaja a cyklistické znaþenie nás okolo miesta, kde sa tok rozdeĐuje na Malý Dunaj a Dunaj, a bufetu Šimani privedie ku športovému prístavu na Đavom brehu Dunaja západne od areálu rafinérie Slovnaft. ýaká nás 14 km pohodlnej jazdy po Dunajskej cyklistickej ceste (þ. 001) po dunajskej Hrádza pri Gabþíkove

16

hrádzi, kde okrem cyklistov stretneme aj mnohých korþuliarov. Až po stupeĖ Gabþíkovo na asfaltovej hrádzi sledujeme jednotné znaþkovanie (zelená obdĎžniková tabuĐa) medzinárodnej cyklistickej trasy. Asi po 7 km od športového prístavu prídeme k hornému koncu zdrže Hrušov, ktorá je súþasĢou Vodného diela Gabþíkovo. Od tohto miesta Dunaj bezprostredne obmýva hrádzu, po ktorej smerujeme ćalej na juhovýchod.


Podunajská rovina

Vodné dielo Gabþíkovo Hlavným dôvodom na vybudovanie tohto technického diela bola nielen ochrana pred povodĖami, ale aj zlepšenie plavebných podmienok medzi Bratislavou a BudapešĢou. Vodné dielo tvorí niekoĐko objektov. Okrem zdrže Hrušov je to predovšetkým prívodný kanál, ktorý má dĎžku 17 km. StupeĖ Gabþíkovo tvoria dve plavebné komory, pomocou ktorých lode prekonávajú výškový rozdiel viac ako 20 m, a vodná elektráreĖ, v ktorej je osem Kaplanových turbín s inštalovaným výkonom 720 MW. Odpadový kanál má dĎžku viac ako 8 km. Onedlho sa hrádza v miernom oblúku zatáþa okolo najširšej þasti zdrže (šírka takmer 3 km). Smerujeme k Hamuliakovu a priam na dosah máme starobylý románsky Kostol sv. Kríža so vzácnymi stredovekými freskami. Asi po 5 km prídeme k okraju mestskej þasti Šamorína s názvom ýilistov, kde sa pri zdrži Hrušov nachádza rekreaþná oblasĢ s kúpaliskom, hotelom Kormorán a plážami pri vodnej ploche. Po ćalších 5 km po Đavej strane uvidíme Báþ s dominantnou vežou kostola, ktorý je centrom známeho pútnického areálu. Onedlho prejdeme okolo osady Kyselica, kde máme možnosĢ preplaviĢ sa kompou na druhú stranu kanála. Vćaka nej by sme sa mohli o pár minút ocitnúĢ na druhom brehu Dunaja a pokraþovaĢ po druhej vetve Dunajskej cyklistickej cesty severozápadným smerom. Pôvodnú

trasu by sme si tak skrátili o viac ako tretinu. Naša základná trasa však pokraþuje po Dunajskej cyklistickej ceste juhovýchodným smerom a nasledujúcich 16 km vedie po monotónnej hrádzi. Zdrž Hrušov sa zužuje, až postupne prechádza do priameho, niekoĐko sto metrov širokého prívodného kanála. V súþasnosti ním preteká podstatná þasĢ prietoku Dunaja, ktorá poháĖa turbíny v stupni Gabþíkovo. Po Đavej strane postupne minieme Horný Bar, Trstenú na Ostrove a Baku, až sa dostaneme ku gabþíkovskej priehrade. Po jej korune prejdeme na opaþnú stranu prívodného kanála. Tu máme možnosĢ odboþiĢ k pôvodnému korytu Dunaja a po znaþkovanej cykloceste cez Chránenú krajinnú oblasĢ Dunajské luhy sa vrátiĢ späĢ na hrádzu. Kećže nás však þaká ešte relatívne dlhý

17

2


Galéria moderného umenia Danubiana

návrat do Bratislavy, pokraþujeme ćalej po hrádzi, ktorá nás privedie do Vojky nad Dunajom. Jej turistickou atrakciou je kompa, ktorá premáva do Kyselice. Kompou by sme sa o pár minút ocitli na druhom brehu Dunaja a po korune hrádze by sme sa po trase známej z úvodu cesty mohli vrátiĢ do východiskového bodu. My si však zvolíme návrat

do Bratislavy, ktorý bude smerovaĢ po západnej strane zdrže až ku galérii moderného umenia Danubiane a okolo areálu vodných športov na hrádzu Dunaja. Tá nás spoĐahlivo dovedie do cieĐa trasy do Petržalky pod Prístavný most. Cestou sa môžeme obþerstviĢ v niektorom z poþetných bufetov rozmiestnených pri hrádzi.

K Vodnému dielu Gabþíkovo (þervená trasa v mape na s. 21) Æ poþet km (vzdialenosĢ), Ç poþet m (stúpanie) Petržalka (135 m) Æ 22 km, Ç 19 m Hamuliakovo (129 m) Æ 25 km, Ç 0 m Gabþíkovo (115 m) Æ 17 km, Ç 9 m Vojka nad Dunajom (123 m) Æ 31 km, Ç 40 m Petržalka (135 m) Spolu: 95 km (z toho terén 0 km). Stúpanie: 68 m. NároþnosĢ: 4. Prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom: 20 m. Mapa trasy: http://www.cykloserver.cz/f/dd06216687/

200

0

18

0

Hamuliakovo 129 m

Gabþíkovo 115 m

|

5

10

15

20

|

25

30

35

40

45

50

Petržalka 135 m

400

Petržalka 135 m

600 m

Vojka nad Dunajom 123 m

|

55

60

65

70

75

80

85

90

km 95


Podunajská rovina Dunajskými luhmi Trasa patrí medzi nenároþné cyklistické okruhy po dobrých cestách s nížinným profilom a jednoduchou orientáciou. V prvej þasti vedie po hrádzi a neskôr lesným terénom, v strednej a závereþnej þasti opäĢ po hrádzi a cestách s asfaltovým povrchom. Orientaþne nenároþná trasa je najvhodnejšia pre trekingové bicykle. Do lužných lesov Zaþiatok menšieho cyklistického okruhu je nećaleko športového prístavu na Đavom brehu Dunaja pri reštaurácii Marina. Prvé 2 km pôjdeme pohodlne po Dunajskej cyklistickej ceste (þ. 001) južným smerom po

dunajskej hrádzi, kde okrem cyklistov stretneme aj viacerých korþuliarov. Z hrádze odboþíme po 2 km pri malom bufete Jamaica doĐava a po asfaltovej lesnej ceste prídeme na malú križovatku ciest, kde odboþíme doprava. Ćalej sledujeme modré turistické znaþky. Na úvod prehliadky chránených lesov vojdeme na územie prírodnej rezervácie Panský diel, ktorá chráni vzácnu lesostepnú vegetáciu. Podobný charakter má aj ćalšia prírodná rezervácia na trase – Kopáþsky ostrov. Pri mĚtvom dunajskom ramene, ktoré veĐkým oblúkom od východu ohraniþuje lužné lesy Vlþieho hrdla, sa cesta zatáþa doprava a približuje sa do bezprostrednej blízkosti derivaþného kanála vybudovaného pre úþely Vodného diela

Dunajské luhy Chránená krajinná oblasĢ (CHKO) Dunajské luhy, ktorú vyhlásili v roku 1998, je najmladšou oblasĢou tohto druhu na Slovensku. Spolu s CHKO Latorica a CHKO Záhorie ide o jediné veĐkoplošné chránené územia, v ktorých je dominantným predmetom ochrany rieþna krajina. Ako napovedá sám názov, CHKO Dunajské luhy je zameraná na ochranu þastí dunajskej rieþnej krajiny. Výstavba Vodného diela Gabþíkovo zásadným spôsobom zmenila pôvodné, relatívne málo narušené ekosystémy lužných lesov pod Bratislavou. Aj preto nie je územie CHKO Dunajské luhy súvislé. RozdeĐuje sa na päĢ þastí. V jej hornej þasti sa na Đavej strane Dunaja od Vlþieho hrdla v Bratislave po severný okraj zdrže Hrušov rozprestiera prvá þasĢ CHKO.

19

2


Gabþíkovo. Pokraþujeme takmer paralelne s kanálom k prírodnej rezervácii Gajc. Na rázcestí pri rezervácii odboþíme doĐava na pevnú lesnú cestu, ktorá vedie popri horárni Bôrové. Kúsok za horárĖou odboþíme doprava na ćalšiu pevnú lesnú cestu, po ktorej sa dostaneme k horárni TopoĐové. Pri horárni sa konþí asfaltová cesta prichádzajúca z Podunajských Biskupíc. Po nej sem chodí autobus MHD. Trasa výletu naćalej sleduje náuþný chodník a smeruje na juh ku Kalinkovskej horárni, za ktorou prejdeme popri poslednom chránenom území BajdeĐ. Po lesnej ceste sa dostaneme k derivaþnému kanálu, ktorý sme videli pri Biskupickom ramene. Po moste prejdeme na druhý breh a pokraþujeme po asfaltovej ceste vedúcej po korune hrádze až do Hamuliakova. V ćalšej þasti výletu pokraþujeme po žlto znaþkovanom cyklistickom chodníku (þ. 8011), ktorý smeruje okrajom obcí Hamuliakovo a Kalinkovo na sever do Dunajskej Lužnej. Prejdeme okrajom miestnej þasti Jánošiková a severozápadným smerom prídeme do susednej Rovinky. Ćalej pôjdeme západným okrajom

Športový prístav

Rovinky a asi 1 km za Ėou odboþíme doĐava a pokraþujeme už len na západ popri areáli rafinérie Slovnaft. Na jeho juhozápadnom okraji odboþíme doprava a cesta nás severným smerom privedie k Malému Dunaju. Odboþkou doĐava sa dostaneme k bufetu Šimani a po Dunajskej cyklistickej ceste onedlho prídeme k športovému prístavu a reštaurácii Marina, kde sme výlet zaþali.

400

200

0

20

0

Kalinkovská horáreĖ 131 m

Hamuliakovo 129 m

|

2

4

6

8

10

12

14

|

16

18

20

Športový prístav 135 m

600 m

Športový prístav 135 m

Dunajskými luhmi (modrá trasa v mape na s. 21) Æ poþet km (vzdialenosĢ), Ç poþet m (stúpanie) Športový prístav (135 m) Æ 12 km, Ç 2 m Kalinkovská horáreĖ (131 m) Æ 7 km, Ç 2 m Hamuliakovo (129 m) Æ 6 km, Ç 2 m Dunajská Lužná (128 m) Æ 13 km, Ç 19 m Športový prístav (135 m) Spolu: 38 km (z toho terén 4 km). Stúpanie: 25 m. NároþnosĢ: 1. Prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom: 7 m. Mapa trasy: http://www.cykloserver.cz/f/6d03149586/

Dunajská Lužná 128 m

|

22

24

26

28

30

32

34

36

38 km


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
EB1102141 by Knižní­ klub - Issuu