Skip to main content

EB1102009

Page 1

VydavateĐstvo Spolku slovenských spisovateĐov

1


2


Iva Vranská Rojková

Krídluška

v krajine sietí

VydavateĐstvo Spolku slovenských spisovateĐov

3


Copyright © Iva Vranská Rojková 2016 Illustrations © Anna Gajová 2016 Cover Design © ďubica Konþeková 2016 © VydavateĐstvo Spolku slovenských spisovateĐov, spol. s r. o., Bratislava http://www.vsss.sk, e-mail: vsss@stonline.sk

Kniha vyšla s ¿nanþnou pomocou Fondu na podporu umenia

VYDAVATEďSTVO SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEďOV spol. s r. o. Iva Vranská Rojková: Krídluška v krajine sietí Zodpovedná redaktorka Natália Petranská Rolková, pro¿texty.sk Ilustrácie Anna Gajová Obálku s použitím ilustrácie Anny Gajovej navrhla ďubica Konþeková Gra¿cká úprava a sadzba ďubica Konþeková Tlaþ P + M, s. r. o., Turany Vydanie prvé Printed in Slovakia

ISBN 978-80-8061-970-1

4


ÿo sa to deje s lúkou? (Epidémia) – Stále ma bolí hlava... – požalovala sa Krídluška kamarátkam lúþnym vílam, zavrela oþi, prstami si premasírovala spánky, temeno i zátylok, no kećže bolesti ani za náprstok neubudlo, zúfalo dodala: – ...dnes mi už urþite praskne. Len þo to dopovedala, zrazu akoby sa s ponosami roztrhlo vrece. Zo všetkých strán sa zaþali rinúĢ povzdychy, sĢažnosti a bedákanie jej kamarátok. – A mne príšerne bije srdieþko, – posĢažovala sa Minka. – Ja v poslednom þase ledva dýcham. Musím zosadnúĢ za každou treĢou púpavou. A pritom sa mi strááášne chce spaĢ, – pridala sa malá Miminka a na plné ústa si zívla. – Kto to kedy poþul zaspávaĢ cez deĖ? ýo ak zaspím za letu a zrútim sa na zem?

5


6


– Ja zas nemôžem v noci oka zažmúriĢ, a potom lietam ako opitá šĢavou zo skvaseného hrozna, – povedala Konvalinka a aj ona si poriadne zívla. – Mne sa zdvíha žalúdok, ako keby som sa krútila na pavuþinkovom kolotoþi, – ozvala sa aj Dinka. – Už pár dní sa vôbec neviem sústrediĢ na zbieranie nektáru. Zabúdam, kde rastie aká rastlinka. Niekedy neviem nájsĢ cestu domov. Taká som z toho podráždená, že sa v poslednom þase len škriepim, – previnilo sa priznala Letuška. – Prepáþ Minka, prepáþ Dinka, nechcela som vás uraziĢ, ale akoby mnou všetci rohatí roháþi šili, taká som bola vtedy nervózna, keć som sa na vás osopila, že ste mi vypili nektárik. Celkom som zabudla, že som ho ráno z veĐkého smädu vypila ja sama. – Dávno sme ti odpustili, – dvojhlasne odvetili vílie dvojþatá. – S hnevom sa nemá zaspávaĢ, aby nebol zamraþený celý ćalší deĖ. – Poþujte, – prerušila vravu Krídluška, – þo sa to stalo s našou lúkou? Već lúþne víly bývali vždy zdravé. Akurát niekedy kýchali, keć sa nadýchali peĐu, alebo sa museli vylizovaĢ z rán, keć neopatrne lietali v tĚní. A vždy bývali milé, pomáhali si, zádrapky ani škriepky nevyhĐadávali. – Veru, veru, – pritakávali jedna cez druhú. – Je to vskutku poriadne þudné. – Poćme sa niekoho spýtaĢ, þo sa to udialo. – Ale koho? Već ani najskúsenejšie z nás nepoznajú odpoveć. – Viete þo? – napadlo zrazu Krídluške. – RozleĢme sa my len pekne na všetky svetové strany a skúsme sa poradiĢ s niekým múdrejším. Dnes už nebudeme zbieraĢ nektár, ale pôjdeme na výzvedy. ýo vy na to? Zajtra ráno sa tu všetky stretneme a podelíme sa o nové skúsenosti. Súhlasíte? – spýtala sa napokon. – Súhlasíme! – Výborný nápad! – Ide sa! – ozývalo sa zase zo všetkých strán. – Ale koho sa máme spýtaĢ? – položila otázku maliþká Miminka. – Kam máme letieĢ?

7


– Pýtajte sa všetkých, koho stretnete, – odporúþala im Krídluška. – Chrobákov, vtákov, zvierat, Đudí... To „Đudí“ pridala len tak, potichu, pre seba. Vedela, že lúþne víly sa s Đućmi obvykle nerozprávajú. Krídluška však tvorila výnimku, ktorá toto pravidlo potvrdzuje. Sama totiž presne vedela, kam poletí a koho sa opýta, þo mohlo vyvolaĢ takú epidémiu na ich lúke. Chystá sa za Katrenou do dedinky Podhradie. Možno tá nájde odpoveć v múdrej knihe Povestí o ríši. Opýta sa aj Janka, þi nieþo nepoþuli deti, a tesára Tomáša, þi sa nieþo nešušká v kráĐovskom paláci. – Kamarátky moje, – ozvala sa zrazu, keć si uvedomila, akú má pred sebou ćalekú cestu. – Ak by som sa oneskorila, neþakajte zajtra na mĖa. Dajte hlavy dokopy a poraćte sa, þo zatiaĐ robiĢ. Ja mám toho veĐa na pláne, preto sa možno nejaký þas zdržím. Ale keć priletím, podelím sa s vami o to, þo som zistila. Vrava stíchla, víly sa rozlúþili, nad lúkou zašumeli krídla a na všetky strany sa rozleteli malé stvorenia stvorenia pátraĢ pátraĢ po po tom, tom, þo þo sa sa ss ich ich lúkou lúkou deje. deje. teli malé

ÿudo na kopci (Prístroj na výrobu boĕavých hláv) Lúka lúþnych víl je pokojný kraj. Naposledy vyhlásili poplach, keć sa v pred-predpredminulý september od blesku z jasného neba zapálilo strnisko na poli za rybníkom, a strašne sa vyĐakali, þo z toho bude. Već k nim vietor hnal štipĐavý dym a hrozilo, že oheĖ preskoþí i na ich lúku. Všetky si vydýchli, keć divoké plamene zastavila vlhká pôda a vlaha úzkeho pásu lesu a krovín, ktorý oddeĐuje Đućmi obývané dediny a obhospodarované polia od divej prírody. Predposledný poplach vypukol dva roky predtým, keć niektoré pánbožkove kraviþky ochoreli na záhadnú chorobu, Đudia z toho šaleli, že sa od nich nakazia, preto sa rozhod-

8


9


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
EB1102009 by Knižní­ klub - Issuu