Skip to main content

EB1101896

Page 1

Vesmír v orechovej škrupinke


S T E P H E N H AW K I N G J E A U T O RO M K N Í H Struãná história ãasu (A Brief History of Time, Bantam, 1988) âierne diery, detské vesmíry a iné eseje (Black Holes and Baby Universes and Other Essays, Bantam, 1994) Ilustrovaná struãná história ãasu (Slovart, 2. vydanie 2010) E‰te struãnej‰ia história ãasu, spolu s Leonardom Mlodinowom (Slovart, 2006) Veºk˘ plán, spolu s Leonardom Mlodinowom (Slovart, 2011) Moja struãná história (Slovart, 2014) Struãné odpovede na veºké otázky (Slovart, 2019) PRE DETI Gregorove tajné v˘pravy do vesmíru, spolu s Lucy Hawkingovou (Slovart, 2008) Gregorova vesmírna naháÀaãka za pokladom, spolu s Lucy Hawkingovou (Slovart, 2009) Gregor a Veºk˘ tresk, spolu s Lucy Hawkingovou (Slovart, 2011) Gregorov nerozlú‰titeºn˘ kód, spolu s Lucy Hawkingovou (Slovart, 2016) Gregor a modr˘ mesiac, spolu s Lucy Hawkingovou (Slovart, 2018) Gregor a koráb ãasu, spolu s Lucy Hawkingovou (Slovart, 2019)


V e s m í r v o r e c h o v e j š k r u p i n k e

Stephen Hawking


A Book Laboratory Book

VESMÍR V ORECHOVEJ ·KRUPINKE

A Bantam Book / november 2001 V‰etky práva vyhradené. Copyright © 2001 by Stephen Hawking Pôvodné ilustrácie © 2001 by Moonrunner Design Ltd. UK and The Book Laboratory Inc. TM

Slovak edition © 2002, 2011 by Vydavateºstvo Slovart, spol. s r. o., Bratislava Translation © 2002, 2011 by Igor Kapi‰insk˘ and Zdena Kapi‰inská

Druhé slovenské vydanie Z anglického originálu The Universe in a Nutshell preloÏili RNDr. Igor Kapi‰insk˘, CSc., Zdena Kapi‰inská. Ver‰e z diela W. Shakespeara na s. 69 a 99 preloÏil Jozef Kot. Odborná revízia Doc. RNDr. Vladimír Balek, CSc., Ing. ·tefan Gmuca, CSc., RNDr. Anton ·urda, CSc. Editorka Zita Roãkárová Sadzba a zalomenie Alias Press, s. r. o., Bratislava Tlaã Neografia, a. s., Martin

V‰etky práva vyhradené. Îiadna ãasÈ tejto publikácie nesmie byÈ nijakou formou reprodukovaná, kopírovaná alebo rozmnoÏovaná bez predchádzajúceho písomného súhlasu vydavateºa.

ISBN 978-80-556-0390-2 10 9

www.slovart.sk


OBSAH

PREDSLOV ~ vii 1. KAPITOLA ~ strana 3 Struãná história relativity Ako Einstein poloÏil základy dvoch fundamentálnych teórií dvadsiateho storoãia: v‰eobecnej teórie relativity a kvantovej teórie. 2. KAPITOLA ~ strana 29 Tvar ãasu Einsteinova v‰eobecná teória relativity dáva ãasu tvar. Ako to moÏno daÈ do súladu s kvantovou teóriou. 3. KAPITOLA ~ strana 67 Vesmír v orechovej ‰krupinke Vesmír má rozmanité histórie, z ktor˘ch kaÏdá je urãená drobn˘m orie‰kom. 4. KAPITOLA ~ strana 101 Predpovedanie budúcnosti Ako môÏe strata informácie v ãiernych dierach obmedziÈ na‰u schopnosÈ predpovedaÈ budúcnosÈ. 5. KAPITOLA ~ strana 131 Ochrana minulosti Je moÏné cestovanie v ãase? Mohla by sa vyspelá civilizácia vrátiÈ a zmeniÈ minulosÈ? 6. KAPITOLA ~ strana 155 Na‰a budúcnosÈ? Star Trek áno alebo nie? Ako sa bude biologick˘ a elektronick˘ Ïivot stále r˘chlej‰ie vyvíjaÈ k ãoraz zloÏitej‰ím ‰truktúram. 7. KAPITOLA ~ strana 173 Krásny bránov˘ svet Îijeme na bráne, alebo sme iba hologramy? Slovník Odporúãaná literatúra Poìakovanie Register v


V

E

S

Stephen Hawking v roku 2001 © Stewart Cohen

vi

M

Í

R

V

O

R

E

C

H

O

V

E

J

·

K

R

U

P

I

N

K

E


P

R

E

D

S

L

O

V

PREDSLOV

N

eoãakával som, Ïe moja populárno-vedecká kniha Struãná história ãasu bude taká úspe‰ná. Viac ako ‰tyri roky bola na zozname bestsellerov lond˘nskych Sunday Times, s ão je dlh‰ie ako ktorákoºvek iná kniha. Je to pozoruhodné, ak ide o knihu o vede, ktorá sa neãíta ºahko. Potom sa ma ºudia neustále p˘tali, kedy napí‰em pokraãovanie. Odolával som, lebo som nechcel napísaÈ Struãnú históriu ãasu II. alebo O ãosi dlh‰iu históriu ãasu, a tieÏ preto, lebo som bol zaneprázdnen˘ vedou. Uvedomil som si v‰ak, Ïe je tu priestor na in˘ druh knihy, ktorá by mohla byÈ zrozumiteºnej‰ia. Struãnú históriu ãasu som písal lineárne – tak, Ïe väã‰ina kapitol na seba logicky naväzuje. To sa niektor˘m ãitateºom páãilo, ale niektorí sa v prv˘ch kapitolách zasekli a nikdy sa nedostali k in˘m, vzru‰ujúcej‰ím témam. Táto kniha je odli‰ná t˘m, Ïe viac pripomína strom: 1. a 2. kapitola tvoria kmeÀ, z ktorého sa rozvetvujú ostatné kapitoly. Jednotlivé vetvy sú navzájom pomerne nezávislé a môÏete sa im venovaÈ v akomkoºvek poradí, keì ste sa oboznámili s kmeÀom. Zodpovedajú oblastiam, v ktor˘ch som pracoval alebo o ktor˘ch som rozm˘‰ºal od vydania Struãnej histórie ãasu. Zobrazujú teda niektoré z najaktívnej‰ích oblastí súãasného vedeckého v˘skumu. Aj v rámci kaÏdej kapitoly som sa pokúsil vyhnúÈ jednoduchej lineárnej ‰truktúre. Ilustrácie a ich komentáre poskytujú alternatívny prístup k textu, podobne ako v Ilustrovanej struãnej histórii ãasu, ktorá vy‰la v roku 1996. Rámãeky alebo stæpãeky po bokoch poskytujú ìal‰iu príleÏitosÈ vniknúÈ do urãit˘ch tém detailnej‰ie, ako sa to dá v hlavnom texte.

vii


V

E

S

M

Í

R

V

O

R

E

C

H

O

V

E

J

·

K

R

U

P

I

N

K

E

V roku 1988, keì bola prv˘krát publikovaná Struãná história ãasu, sa zdalo, Ïe koneãná teória v‰etkého sa uÏ vynára spoza obzoru. Ako sa odvtedy zmenila situácia? Sme aspoÀ o kúsok bliωie k cieºu? Ako sa dozviete z tejto knihy, medziãasom sme pre‰li veºk˘ kus cesty. Na‰a púÈ v‰ak pokraãuje a jej koniec je stále v nedohºadne. Ako hovorí stará múdrosÈ, je lep‰ie putovaÈ s nádejou, Ïe dorazíme do cieºa, neÏ tam naozaj doraziÈ. Na‰a snaha staÈ sa objaviteºmi podnecuje tvorivosÈ vo v‰etk˘ch oblastiach ºudskej ãinnosti a nielen vo vede. Keì sa dostaneme na koniec cesty, duch ºudstva vyschne a zahynie. Ale nemyslím si, Ïe sa niekedy zastavíme: na‰e poznanie bude ãoraz komplexnej‰ie, aj keì moÏno nie hlb‰ie, a vÏdy budeme stredom roz‰irujúceho sa horizontu moÏností. Chcem sa podeliÈ so svojím vzru‰ením, ão zaÏívam pri objavoch, ktoré sa práve robia, a pri obraze skutoãnosti, ktor˘ sa pritom vynára. Sústredil som sa na oblasti, v ktor˘ch som sám pracoval, pre väã‰í pocit bezprostredného záÏitku. Detaily práce sú veºmi nároãné, ale verím, Ïe v hrub˘ch rysoch sa dajú sprostredkovaÈ i bez mnoÏstva matematickej príÈaÏe. Zostáva mi len dúfaÈ, Ïe sa mi to podarilo. S touto knihou mi pomáhalo veºa ºudí. Predov‰etk˘m by som chcel spomenúÈ Thomasa Hertoga a Neela Shearera za pomoc s obrázkami, textami k nim a rámãekmi, Annu Harrisovú a Kitty Fergusonovú, ktoré upravovali rukopis (alebo presnej‰ie, poãítaãové súbory, pretoÏe v‰etko, ão napí‰em, je v elektronickej forme) a Philipa Dunna z Book Laboratory a Moonrunner Design, ktor˘ vytvoril ilustrácie. Okrem toho chcem poìakovaÈ v‰etk˘m t˘m, ktorí mi umoÏnili viesÈ pomerne normálny Ïivot a pracovaÈ vo vedeckom v˘skume. Bez nich by som totiÏ túto knihu nemohol napísaÈ. Stephen Hawking Cambridge 2. máj 2001 viii


P

p-

R

E

D

S

L

O

V

rné y


1. KAPITOLA S T RU â N Á H I S TÓ R I A R E L AT I V I T Y Ako Einstein poloÏil základy dvoch fundamentálnych teórií dvadsiateho storoãia: v‰eobecnej teórie relativity a kvantovej teórie.

Albert Einstein™

3


V

E

S

M

Í

R

V

O

R

E

A

C

H

O

V

E

J

·

K

R

U

P

I

N

K

E

LBERT EINSTEIN, OBJAVITEª ·PECIÁLNEJ A V·EOBECNEJ TEÓRIE

relativity, sa narodil v Nemecku, v meste Ulm v roku 1879, ale hneì v nasledujúcom roku sa rodina presÈahovala do Mníchova, kde si jeho otec Hermann so str˘kom Jakobom zaloÏili mal˘, neveºmi prosperujúci podnik s elektrotechnick˘m tovarom. Albert nebol Ïiadne zázraãné dieÈa, ale tvrdenia, Ïe v ‰kole mal mizerné v˘sledky, sú prehnané. V roku 1894 podnik jeho otca uÏ skrachoval a rodina sa preto presÈahovala do Milána. Rodiãia rozhodli, Ïe by nemal pred dokonãením opustiÈ ‰kolu, ale Albertovi sa autoritatívny prístup ‰koly nepáãil a po pár mesiacoch zo ‰koly odi‰iel, aby sa pripojil k rodine v Taliansku. Vzdelanie si doplnil neskôr, keì v roku 1900 získal absolventsk˘ diplom na vysoko uznávanej Spolkovej vysokej ‰kole technickej (Eidgenossische Technische Hochschule) v Zürichu, známej ako ETH. Jeho konfrontaãná povaha a neúcta k autoritám mu, samozrejme, u profesorov na ETH nezv˘‰ila popularitu a Ïiadny z nich mu neponúkol funkciu asistenta, ão bol beÏn˘ ‰tart do vedeckej kariéry. Koneãne o dva roky neskôr získal miesto referenta vo ·vajãiarskom patentovom úrade v Berne. Práve tu v roku 1905 napísal tri práce, ktoré ho zaradili medzi popredn˘ch svetov˘ch vedcov a súãasne od‰tartovali dve veºké pojmové revolúcie – revolúcie, ktoré zmenili na‰e predstavy o ãase, priestore i o samotnej realite. Na sklonku 19. storoãia vedci verili, Ïe uÏ nie sú ìaleko od úplného opisu vesmíru. Predstavovali si, Ïe priestor je vyplnen˘ látkou naz˘vanou éter. Lúãe svetla a rádiové signály sú v tomto éteri vlnením práve tak, ako je zvuk tlakovou vlnou vo vzduchu. V‰etko, ão bolo e‰te potrebné na skompletizovanie teórie, boli precízne merania pruÏn˘ch vlastností éteru. Na Harvardovej univerzite, keì sa pripravovali na tieto experimenty, vybudovali Jeffersonove laboratóriá bez pouÏitia ak˘chkoºvek kovov˘ch klincov, aby nedochádzalo k ru‰iv˘m efektom pri precíznych magnetick˘ch meraniach. Projektanti v‰ak zabudli, Ïe ãervenkasto-hnedé tehly, z ktor˘ch je laboratórium a väã‰ina Harvardu postavená, majú vysok˘ obsah Ïeleza. Budova sa aj dnes pouÏíva, aj keì si vedenie Harvardu nie je stále isté, aké veºké zaÈaÏenie e‰te znesie kniÏniãné prízemie bez kovov˘ch klincov. 4


S

T

R

U

â

N

Á

H

I

S

T

Ó

R

I

A

R

E

L

A

T

I

V

I

T

Albert Einstein™

Albert Einstein v roku 1920

Y


V

E

S

M

Í

R

V

a

(OBR. 1.1, hore) TEÓRIA NEHYBNÉHO ÉTERU

Ak by bolo svetlo vlnenie pruÏného prostredia naz˘vaného éter, r˘chlosÈ svetla by sa javila vy‰‰ia pre pozorovateºa v kozmickej lodi (a) pohybujúcej sa smerom k nemu, ale niωia pre toho, ktor˘ je na lodi (b) idúcej v tom istom smere ako svetlo.

(OBR. 1.2, oproti) Pri meraní r˘chlosti svetla v smere obeÏného pohybu Zeme a v smere kolmom na tento pohyb sa medzi nameran˘mi hodnotami nena‰iel nijak˘ rozdiel.

6

O

R

E

C

H

O

V

E

J

·

K

R

U

P

I

N

K

E

b

Ku koncu storoãia sa zaãali objavovaÈ rozpory v predstave v‰etko prenikajúceho éteru. Oãakávalo sa, Ïe ak by sa svetlo v éteri ‰írilo kon‰tantnou r˘chlosÈou a vy by ste cestovali éterom rovnak˘m smerom ako svetlo, jeho r˘chlosÈ by sa mala javiÈ niωia, ale ak by ste cestovali opaãn˘m smerom ako svetlo, jeho r˘chlosÈ by mala byÈ vy‰‰ia (obr. 1.1). Séria experimentov na podporu tejto my‰lienky vy‰la naprázdno. Najstarostlivej‰í a najpresnej‰í z experimentov vykonali v roku 1887 Albert Michelson a Edward Morley v Caseovej ‰kole aplikovan˘ch vied (Case School of Applied Science) v Clevelande, v Ohiu. Porovnali r˘chlosÈ dvoch lúãov svetla, ktoré boli na seba navzájom kolmé. PretoÏe sa Zem otáãa okolo svojej osi a obieha okolo Slnka, experimentálna aparatúra sa pohybuje éterom s premenlivou r˘chlosÈou a v rôznych smeroch (obr. 1.2). Michelson a Morley v‰ak nena‰li Ïiadne denné alebo roãné rozdiely medzi dvoma lúãami svetla. Vyzeralo to, akoby sa svetlo ‰írilo stále tou istou r˘chlosÈou vzhºadom na pozorovateºa bez ohºadu na to, ako r˘chlo a ak˘m smerom sa pohybuje (obr. 1.3, s. 8). Na základe Michelsonovho-Morleyho experimentu írsky fyzik George FitzGerald a holandsk˘ fyzik Hendrik Lorentz navrhli, Ïe telesá prechádzajúce éterom by sa mali skracovaÈ a hodiny spomaºovaÈ. Táto kontrakcia a spomaºovanie chodu hodín by malo byÈ také, Ïe v‰etci ºudia by namerali rovnakú r˘chlosÈ svetla, bez ohºadu na ich relatívny pohyb vzhºadom na éter. (FitzGerald a Lorentz stále povaÏovali éter za reálnu látku.) Einstein v ãlánku, ktor˘ napísal v júni 1905,


S

T

R

U

â

N

Á

H

I

S

T

Ó

R

I

A

R

E

L

A

T

I

V

I

T

Y

7


V

E

S

M

Í

R

V

O

R

E

C

H

O

V

E

J

·

K

R

U

P

a

8

I

N

K

E


S

T

R

U

â

N

Á

H

I

S

T

Ó

R

I

A

R

E

L

A

T

I

V

I

T

Y

Na hodinách v lietadle letiacom smerom na západ lynie viac ãasu, ako na dinách pohybujúcich sa aãn˘m smerom.

let zo západ

v‰ak poukázal na to, Ïe ak sa nedá zistiÈ, ãi sa nieão priestorom pohybuje alebo nie, potom je hypotéza éteru nadbytoãná. Namiesto toho vychádzal z postulátu, podºa ktorého by sa fyzikálne zákony mali javiÈ rovnako pre v‰etk˘ch voºne sa pohybujúcich pozorovateºov. Medziin˘m by v‰etci mali nameraÈ tú istú r˘chlosÈ svetla bez ohºadu na to, ako r˘chlo by sa pohybovali. R˘chlosÈ svetla je nezávislá od ich pohybu a je vo v‰etk˘ch smeroch rovnaká. To si vyÏadovalo opustiÈ predstavu, podºa ktorej existuje univerzálna veliãina naz˘vaná ãas, ktorú merajú v‰etky hodiny. Namiesto toho má kaÏd˘ svoj vlastn˘, osobn˘ ãas. âasy dvoch ºudí sa zhodujú, iba ak sú títo ºudia vzhºadom na seba v pokoji, ale nie vtedy, ak sa voãi sebe pohybujú. Potvrdili to mnohé pokusy vrátane toho, keì dvoje presn˘ch hodín letelo okolo zemegule v opaãn˘ch smeroch a vrátilo sa s trocha rozdielnymi ãasmi (obr. 1.4). To by mohlo naznaãovaÈ, Ïe ak by niekto chcel ÏiÈ dlh‰ie, mal by letieÈ smerom na v˘chod, aby sa r˘chlosÈ lietadla a rotaãná r˘chlosÈ Zeme sãítavali. No aj o ten zlomok ãasu, ktor˘ by vìaka tomu získal, by pri‰iel konzumáciou nezdrav˘ch jedál na palube lietadla.

asov˘ interval pre cesujúcich v lietadle letiacom na v˘chod je men‰í, ako pre pasaÏierov v lietadle idúcom smerom na západ.

(OBR. 1.4) Jedna verzia paradoxu dvojãiat (obr. 1.5, s. 10) sa experimentálne overovala letom dvoch presn˘ch hodín okolo zemegule v opaãn˘ch smeroch. Keì sa hodiny opäÈ stretli, tie, ktoré leteli na v˘chod, namerali o máliãko krat‰í ãas letu.

9


V

E

S

M

Í

R

V

O

R

E

C

H

O

V

c

a

a2

b b2

10

E

J

·

K

R

U

P

I

N

K

E


H

I

S

T

Ó

R

I

A

R

E

L

A

T

I

V

I

T

Y

a

b

Einsteinovo v˘chodisko, Ïe prírodné zákony by mali byÈ rovnaké pre v‰etk˘ch pozorovateºov, ktorí sa s ohºadom na seba pohybujú rovnomerne a priamoãiaro, bolo základom teórie relativity, ktorá tvrdila, Ïe dôleÏit˘ je iba relatívny pohyb. Jej krása a jednoduchosÈ presvedãila mnoh˘ch mysliteºov, ale na‰lo sa aj mnoho oponentov. Einstein zavrhol dve absolútna vedy 19. storoãia: absolútny pokoj, predstavovan˘ éterom, a absolútny alebo univerzálny ãas, ktor˘ mali meraÈ v‰etky hodiny. Pre mnoh˘ch ºudí to v‰ak bola znepokojujúca predstava. P˘tali sa, ãi to znamená, Ïe v‰etko je relatívne, ãi neexistujú Ïiadne absolútne morálne normy. Tieto rozpaky trvali po celé 20. a 30. roky minulého storoãia. Nobelovu cenu udelili Einsteinovi v roku 1921 za dôleÏitú, ale (vzhºadom na jeho úroveÀ) relatívne nev˘znamnú prácu predloÏenú tieÏ v roku 1905. Nebola tu Ïiadna zmienka o relativite, ktorú vtedy povaÏovali za príli‰ kontroverznú. (E‰te stále dostávam dva alebo tri listy t˘Ïdenne, v ktor˘ch mi oznamujú, Ïe sa Einstein m˘lil.) Vedecká komunita v‰ak dnes úplne akceptuje teóriu relativity a jej predpovede sa overili v nespoãetn˘ch aplikáciách. 11


V

E

S

M

Í

R

V

O

R

E

C

H

O

V

E

J

·

K

R

U

P

I

N

K

E

OBR. 1.7

Veºmi dôleÏit˘m dôsledkom teórie relativity je vzÈah medzi hmotnosÈou a energiou. Einsteinov postulát, Ïe r˘chlosÈ svetla by mala byÈ pre kaÏdého rovnaká, má za následok, Ïe niã sa nemôÏe pohybovaÈ r˘chlej‰ie ako svetlo. Ide o to, Ïe keì dodávame energiu na zr˘chlenie hociãoho, ãi uÏ ãastíc alebo kozmickej lode, hmotnosÈ zr˘chºovaného objektu narastá a je ãoraz Èaωie ìalej zvy‰ovaÈ jeho r˘chlosÈ. Zr˘chliÈ ãasticu aÏ na r˘chlosÈ svetla by bolo nemoÏné, pretoÏe by sme jej museli dodaÈ nekoneãné mnoÏstvo energie. HmotnosÈ a energia sú ekvivalentné, ako to vyjadruje známa Einsteinova rovnica E = mc2 (obr. 1.7). Je to asi jediná fyzikálna rovnica, ktorú pozná kaÏd˘. Vìaka nej sme si medziin˘m uvedomili, Ïe ‰tiepenie jadra atómu uránu na dve jadrá s o nieão men‰ou celkovou hmotnosÈou vyvolá uvoºnenie obrovského mnoÏstva energie (pozri strany 14 – 15, obr. 1.8). V roku 1939, keì sa na obzore objavila hrozba ìal‰ej svetovej vojny, skupina vedcov vedomá si tohto dôsledku presvedãila Einsteina, aby prekonal svoje pacifistické v˘hrady a svojou autoritou podpo12


S

T

R

U

â

N

Á

H

I

S

T

Ó

R

I

A

R

E

L

A

T

I

V

I

T

Y

ril list prezidentovi Rooseveltovi, v ktorom naliehali, aby Spojené ‰táty od‰tartovali program jadrového v˘skumu. To viedlo k projektu Manhattan a nakoniec k bombám, ktoré v roku 1945 vybuchli nad Hiro‰imou a Nagasaki. Mnohí ºudia za v˘robu atómovej bomby vinili Einsteina, pretoÏe objavil vzÈah medzi hmotou a energiou; ale je to, akoby sme obviÀovali Newtona za havárie lietadiel, pretoÏe objavil gravitáciu. Einstein nemal Ïiadnu úãasÈ v projekte Manhattan a zvrhnutím bomby bol zhrozen˘. Svojimi priekopníckymi prácami v roku 1905 si Einstein vybudoval povesÈ v˘znamného vedca. AÏ v roku 1909 mu ponúkli miesto na univerzite v Zürichu a mohol odísÈ zo ·vajãiarskeho patentového úradu. O dva roky neskôr pre‰iel na Nemeckú univerzitu v Prahe, no v roku 1912 sa opäÈ vrátil do Zürichu, tentoraz na ETH. Napriek antisemitizmu, ktor˘ bol veºmi roz‰íren˘ v Európe, dokonca aj na univerzitách, bol Einstein uÏ vtedy vysokocenenou akademickou osobnosÈou. Ponuky pri‰li z Viedne a Utrechtu, ale on si vybral vedecké miesto na Pruskej akadémii vied v Berlíne, kde nemal pedagogic13


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
EB1101896 by Knižní­ klub - Issuu