Skip to main content

EB1101686

Page 1

VYDAVATE@STVO SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATE@OV

1


Copyright © 2019 Ľubo Olach Cover design © 2019 Ľubica Končeková Slovak edition © 2019 Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, spol. s r. o., Bratislava e-mail: vsss@stonline.sk http://www.vsss.sk

Projekt z verejných zdrojov podporil formou štipendia Fond na podporu umenia Vydanie knihy finančne podporil Fond na podporu umenia

VYDAVATEĽSTVO SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV, spol. s r. o. Ľu b o Ol a c h : Pre z i d e n t k a Zodpovedná redaktorka Zuzana Huďová Obálka, grafická úprava a sadzba Ľubica Končeková Tlač P + M, s. r. o., Turany Prvé vydanie Vytlačené na Slovensku

ISBN 978-80-8202-109-0

2


@ u b o Ol a ch

PREZIDENTKA

3


4


V politike nerozhoduje idea ale peniaze!

5


P O AKOVAN IE

Rád by som sa poěakoval všetkým, ktorí mi pri písaní tejto knižky pomohli, dali mi cenné rady, priateűsky ma povzbudili a pridali aj inšpiráciu. Sú to predovšetkým moja manželka Marika, syn @ubomír, nevesta Janka, dcéra Zuzka, zaƛ Jožko a brat Miloslav, ktorý je prvým kriƟkom mojich knižiek.

6


Okrem historických udalostí, ktoré využívam nato, aby som ēitateűom priblížil atmosféru nedávnych ēias, sú všetky postavy románu, ktoré na stránkach knihy vystupujú, vymyslené. Akákoűvek súvislosƛ s reálnymi menami je náhodná a nezodpovedá realite.

7


8


I . ASe

9


10


PROLÓG

Tak som sa stala prezidentkou, pomyslela si v duchu Katka Krásna. Zdá sa mi to ako sen. Ako pomerne mladá, štyridsaƛpäƛroēná žena, som sa v katolíckom a vidieckom Slovensku stala hlavou republiky, a to s dosƛ dominantným spôsobom. Bohvie, ēi som nakoniec urobila dobre, blysla je hlavou ěalšia myšlienka, keě som sa dala nahovoriƛ, aby som išla kandidovaƛ za hlavu štátu. Moje súkromie a všetko, ēo s tým súvisí, sa stane verejnou záležitosƛou. No ēo už. Teraz si na nejaký týždeŸ zoberiem voűno a potom sa zaēnem pripravovaƛ na svoju novú funkciu, o ktorej v podstate niē neviem. Možnože je to aj dobre, lebo keby som tušila, ēo ma ēaká, tak by som do toho asi nešla. Z myšlienok ju vytrhol hlas moderátora, ktorý ju vyzval, aby prehovorila k svojim stúpencom. Tých si pozvala už pred vyhlásením o ciálnych výsledkov. Veě bolo takmer isté, že voűby vyhrá, a to s veűkým náskokom. Aj stávkové kancelárie dávali na jej víƛazstvo pomer 1:1,04. Ak teda ēlovek vsadil na Ÿu sto eur, po jej víƛazstve dostane len o štyri eurá viac. Ako sa to vlastne všetko zaēalo, pýtala sa sama seba. Snáě v tom osemdesiatom deviatom, keě som mala šestnásƛ rokov. Až tak som nechápala, ēo sa vonku deje, no od rodiēov som 11


vedela, že komunizmus nie je dobrý a ak revolúcia zvíƛazí, budeme môcƛ slobodne cestovaƛ. Pre mŸa to znamenalo, že celá rodina môže ísƛ každý rok na dovolenku do Juhoslávie a ja si môžem kupovaƛ platne so zahraniēnými spevákmi. Inak som bola so svojím životom spokojná. Poēas revolúcie sme namiesto vyuēovania chodili so spolužiakmi manifestovaƛ na NámesƟe SNP. Štrngali sme kűúēikmi za lepšiu budúcnosƛ, aj keě sme nevedeli akú. Skôr ako tá nežná mi v hlave utkvela skúsenosƛ s mojou najlepšou kamarátkou Magdou. Zostali sme po vyuēovaní v triede, aby sme pripravili plagáty na manifestáciu na druhý deŸ. Vonku aj vnútri už bolo šero, veě v novembri sa stmieva rýchlo. Zrazu ku mne moja najlepšia priateűka prišla a povedala mi, že ma űúbi. Vtedy a v tom veku mi ani nenapadlo, že je lesbiēka. Myslela som si, že mi to hovorí ako kamarátka, tak som jej odpovedala, že aj ja ju űúbim. „Ach, Katka, taká som šƛastná,“ povedala vtedy Magda, „že aj ty ma űúbiš. Dajme si na naše priateűstvo pusu.“ Nato pristúpila ku mne, objala ma a dala mi na ústa bozk. Akosi automaƟcky som otvorila ústa a bozk som jej opätovala. Bola to zrejme podvedomá reakcia ako na bozkávanie sa s chlapcami. Bola som celkom pekná baba, takže chlapci mali o mŸa záujem a mne Ɵež neboli űahostajní. Na túto príhodu si vždy spomeniem, keě niekto zmieni Nežnú revolúciu. Nebolo to nepríjemné, ale na bozkávanie s chlapcami to nemalo. S Magdou sme sa aj naěalej kamaráƟli, no potom už k niēomu nedošlo, lebo som sa zamilovala do môjho prvého frajera Palina. „Dobrý deŸ, teta Prieložná,“ pozdravil sa môj chlapec, „pusơte so mnou Katku na veēernú demonštráciu na námesƟe SNP?“ „ o sa tam veēer bude diaƛ? Nebude to nebezpeēné?“ strachovala sa mama. „Však komunisƟ už prehrali,“ tváril sa sebavedomo Paűo, „takže žiadne problémy už nehrozia.“ „No len aby. Dobre, môže ísƛ s tebou, ale o ôsmej veēer nech ste doma, inak už Katku nikde nepusơm.“ 12


„Spoűahnite sa, teta! Privediem ju!“ „Tak choěte a fandite aj Dubēekovi. Ten to všetko pred dvadsiaƟmi rokmi zaēal, tak by si zaslúžil byƛ prezidentom.“ Šƛastne sme vypadli z domu a ponáhűali sa na elektriēku. Tá bola preplnená, a tak sa Pali na mŸa s radosƛou nenápadne pritlaēil. Páēilo sa mi to, aj keě som sa snažila akože odƟahnuƛ, ale potom som to nechala na neho. Hej, boli to krásne ēasy. Revolúcia je pre víƛazov vždy úžasná a ja som teraz vyhrala, aj keě bez pomoci priateűov by som to nezvládla. Pravda, budem sa im musieƛ patriēne odplaƟƛ funkciami, ale víƛazstvo je sladké.

13


V T E D Y V TÁ B O R E

Písal sa rok 1987. Rodina Prieložných sa veűmi neodlišovala od ostatných obyvateűov paneláka. Otec Karol bol ekonomický inžinier. Pracoval v Slovenskej sporiteűni ako riaditeű poboēky v Malackách, kde z BraƟslavy každý deŸ dochádzal a, pravdaže, aj naopak. Preto chodil z práce domov dosƛ neskoro. Mama Júlia bola zamestnaná ako úētovníēka v Ú@UVe, teda v Ústredí űudovej umeleckej výroby na Dunajskej ulici. Ich dcéra Katka mala štrnásƛ rokov. Mala peknú tvár s ēiernymi dlhými vlasmi, s primeranou súmernou postavou, krásnymi veűkými ēiernymi oēami a mierne do x nohami. V škole jej to išlo na jednotku. Zaujímala sa o všetko možné. Brat Juraj bol od nej o dva roky mladší a stále jej robil ēosi napriek. Pravda, ēo už od takého fagana môže sleēna v jej rokoch oēakávaƛ? Z ich bytu na Peknej ceste nemala do školy na Hubeného ulici ěaleko. Staēilo jej, keě vyšla o trištvrte na osem z bytu a ešte prišla vēas. Mala výhodu, že nemusela ēakaƛ na elektriēku. Do školy chodila pešo. Bolo o tri minúty osem, keě otvorila dvere VIII. A a vošla dnu. „Ahojte,“ pozdravila spolužiakov, no takmer nikto je neodpovedal. Už sa chystali na prvú vyuēovaciu hodinu, ktorou 14


bola matemaƟka. A tá veűmi v obűube nebola. Sadla si na svoje miesto v tretej lavici v strede, kde na Ÿu už ēakala Magda. „ o si zaspala, keě si prišla len tak-tak?“ spýtala sa jej. „Chcela som sa ƛa nieēo opýtaƛ, no teraz to už nesƟhnem. Dúfam, že ma uēka nevyvolá.“ „Neboj sa,“ posmelila ju Katka, „dnes by nemala skúšaƛ. Na poslednej hodine predsa povedala, že bude vysvetűovaƛ novú látku.“ „No neviem. Aj minule mala vysvetűovaƛ, a nakoniec skúšala. Jej sa nedá veriƛ. Myslí si, že keě uēí maƟku, tak si môže robiƛ, ēo chce! Si predsedníēka triedy a ako jednotkárka máš u nej oēko. Keě by chcela zase skúšaƛ ēi nebodaj daƛ päƛminútovku, tak by si jej mohla pripomenúƛ, že vravela, že nám vysvetlí novú látku.“ „Dobre, dobre, poviem, len sa toűko nestrachuj. A už buě Ɵcho, lebo nás za vyrušovanie naozaj vyvolá.“ Aj keě sa to rodiēom vzhűadom na jej vek veűmi nepáēilo, chodila so spolužiakom z triedy, Paűom erveným. V tých ēasoch to však už nebolo niē zvláštne, no rodiēia to nie veűmi vítali. Hovorili, že najmä dievēatá na to majú ēas. Katku to poburovalo. Preēo by na chodenie s chlapcom mali maƛ baby ēas a chalani nie? o je to za spravodlivosƛ? Keě mi to rodiēia budú zase pripomínaƛ, tak im o tom svoje poviem. Dnes idem s Palinom do kina, tak dúfam, že pred ním nebudú maƛ žiadne poznámky. „Katka, keě si porobíš úlohy, mohla by si trochu poupratovaƛ vašu izbu. Je v nej dosƛ veűký neporiadok.“ „Mami, s Palinom ideme na šiestu do kina. Nech izbu aspoŸ raz uprace Juro, aj tak niē nikdy nerobí.“ „Nehovorím, že je to zlý chlapec,“ poznamenala mama, „ale zdá sa mi, že na randenie máš ešte dosƛ ēasu. Mohla by si si ísƛ radšej niekde zašportovaƛ.“ „Mama, nebuě taká staromódna. Dnes sú iné ēasy, ako keě si ty chodila s otcom. Mne sa Palino páēi, rozumie mi a je 15


s ním aj zábava. Mnohé dievēatá v triede by s ním rady chodili, ale on si vybral mŸa a ja jeho.“ „Dobre, dobre, ale po skonēení lmu príě domov a nech ƛa odprevadí až po vchod do baráku.“ Bože, to stále kázanie nemá konca, pomyslela si v duchu Katka a vyložila si na stôl knižky a zošity, aby si urobila úlohy na zajtrajšie vyuēovanie. Medzi nimi mala schovanú aj rozēítanú požiēanú knižku o dvoch zamilovaných s názvom „Slnko hreje len pre nás“. Dala sa do jej ēítania. No najskôr si otvorila uēebnicu geogra e. V prípade, že by do izby náhle prišla mama, tak ju s touto knižkou zakryje. S uēením nemala problémy. Väēšinou si všetko, ēo potrebovala, zapamätala pri výklade uēiteűa. Ani domáce úlohy jej netrvali dlho. Zaēítala sa a zrazu s hrôzou zisƟla, že je už pol šiestej. Bleskove si naƟahla texasky, obliekla blúzku, na to si dala priliehavý svetrík, ktorý zvýraznil jej rastúce prsia, obula si tenisky, hodila na seba vetrovku a už jej nebolo. Ešteže som sa náhodou pozrela na hodinky, hovorila si v duchu, ak hneě pôjde elektriēka, tak tam prídem tak akurát. V tom najlepšom som musela prestaƛ. Zrovna sa ơ dvaja bozkávali. On jej chcel daƛ ruku pod svetrík, ale ona mu ju stále dávala preē. o keě aj Paűo ma bude chcieƛ chytaƛ za prsia? ZaƟaű sme sa len bozkávali, no dlho pri tom zrejme nezostane. Tí chlapci myslia stále len na jedno. Možno by sa mi to aj páēilo, predstavovala si v duchu túto možnosƛ, keě elektriēka prudko zabrzdila. Tesne pred Ÿou ktosi prebehol a jej sa zdalo, že to bol Paűo. No to je somár, však ho mohla zraziƛ. Dobre mu za toto vynadám. Po pár metroch elektriēka zastala na námesơ SNP. Po otvorení dverí sa rozbehla ku kinu Pohraniēník. Bolo o tri minúty šesƛ. SƟhla to. Tváril sa, že už na Ÿu dlho ēaká, ale to mu nevyšlo. Hneě ho vyhrešila za to, že skoro podbehol pod elektriēku, a tak už bol Ɵcho. Len ēo si sadli na stoliēky, zhaslo svetlo. Zaēal žurnál, lmový týždenník. Dozvedeli sa z neho, ēo je nového doma a vo svete. Po malej prestávke zaēal samotný lm. Jeho dej 16


sa odohrával v Sovietskom zväze a bol o mladých űuěoch, ktorí na výlete zablúdili v tajge. Keě zhaslo svetlo, tak ju chyƟl za ruku. Věaēne ju nechala v jeho dlani. Chodili spolu už tri mesiace a zaƟaű sa ju ani nepokúsil chyƟƛ za puēiace prsia. Nevedela, ēi to chce a ēi mu to dovolí, keě sa o to pokúsi. PusƟl jej ruku a objal ju okolo pliec. Stƍpla. S napäơm ēakala, ēo sa bude diaƛ. Pomaly posúval svoju pravú ruku k jej prsiam. Keě už ju mal takmer na jej pravom prsníku, dala mu ju naspäƛ na plece. Táto scéna sa opakovala ako pri nakrúcaní lmu. Nespoēetnekrát. Keě mu nakoniec dovolila, aby jej jemne hladkal prsia, lm sa skonēil a rozsvieƟlo sa svetlo. Naűakane jej dal ruku z pliec dole. Bol celý vzrušený, ale tváril sa, akoby sa poēas lmu niē nedialo. XXX „Myslíš si, že keě si predsedníēkou školskej pionierskej rady, ēi ēo to je, že si môžeš všetko dovoűovaƛ?“ oborila sa na Ÿu uēiteűka biológie Znaēková. „Súdružka uēiteűka, na poslednej hodine ste povedali,“ nedala sa Katka zastrašiƛ, „že túto hodinu dnes nebudeme maƛ a že niekedy nabudúce si ju nahradíme. Takže my sme sa podűa toho zariadili. Zo školy sme poēas prestávky odchádzali domov, lebo to bola v tomto prípade posledná hodina. Keby sme sa náhodou nestretli pred bránou školy, tak tu nie sme.“ „Keě ste takí šikovní a rýchli, tak si urobíme päƛminútovku, aby som videla, ako sa na biológiu systemaƟcky pripravujete. VyƟahnite si zošity.“ Písomka nedopadla dobre, keěže súdružka uēiteűka dala zámerne ƛažké otázky. Lepšie známky dostali len žiaci, ktorých bavila biológia a perspekơvne chceli ísƛ na strednú zdravotnícku školu alebo na medicínu. Katka medzi nich nepatrila. Horko-ƛažko to vyškriabala na trojku. Mala dobrú pamäƛ, a tak si z minulej hodiny dosƛ zapamätala. Uēiteűka test poēas hodiny 17


aj vyhodnoƟla. Bola sama so sebou spokojná. Až na pár výnimiek dostali žiaci štvorky a päƛky. „Tak vidíte, moji milí,“ neodpusƟla si ironický komentár Znaēková, „namiesto chodenia poza školu by ste sa radšej mali uēiƛ. Dúfam, že nabudúce budete múdrejší a Prieložná bude na vás lepšie vplývaƛ. Ty si mi teda pekná pionierka!“ „Súdružka uēiteűka, krivdíte mi,“ nedala sa Katka, „my sme sa držali len toho, ēo ste minule povedali, a niē viac.“ „Sadni si, lebo zavolám tvojho triedneho nech si s tebou urobí poriadok. SopűaŸa akási drzá!“ „Mami vo štvrtok o sedemnástej bude rodiēko. Pôjdeš naŸ?“ „Samozrejme, že áno. Mám sa na nieēo pripraviƛ? Známky máš výborné, len neviem, ēi tá tvoja spravodlivá povaha zas nieēo nevyviedla. Mýlim sa, Katka?“ „No vieš, mami,“ opatrne zaēala, „pochyƟla som sa s biologikárkou. Nemala pravdu, tak som sa ozvala. Po hodine asi na mŸa žalovala triednemu, takže Ɵ bude zrejme nieēo hovoriƛ. Fakt nemala pravdu a mne to nedalo. Ozvala som sa a triede sa za to pomsƟla testom. Nemusím Ɵ hovoriƛ, že dala ƛažké otázky. Nebola ani jedna jednotka. Ja som dostala trojku aj s tromi ěalšími dievēatami. Dvojky mali len tri dievēatá. Palino má päƛku.“ „Jaj, dievēa moje zlaté, ty si myslíš, že keě máš pravdu, tak sa môžeš ozvaƛ? Už si dosƛ veűká, aby si pochopila, že v živote to chodí inak. Pravdu u nás majú len komunisƟ. No nech ƛa ani nenapadne o tomto hovoriƛ. Dali by Ɵ to do posudku a na gymnázium by ƛa nezobrali. Pre teba by to bola veűká škoda.“ „Ahoj, Magduš, tak ako si dopadla doma?“ spýtala sa Katka, keě si v piatok ráno sadli do školskej lavice. „Bohvieēo to nebolo. Asi vieš, že triednemu na nás žalo18


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook