EB1101511

VydavateĐ

PORADCA

Poradca s.r.o., IýO: 36371271 Ul. Pri Celulózke 40 010 01 Žilina Tel.: 041-5652 983 0904-370 556, 0915-033 300 e-mail: poradca@poradca.sk Zodpovedná redaktorka Mgr. Stanislava KresaĖová redakcia@poradca.sk Zákaznícky servis 9.00 – 15.00 hod.

24. roþník – 2019/10 Legislatíva Ŷ Zákon o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti s komentárom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

Poradenstvo Téma þísla

041-5652 871, 877, 879

Ŷ Pomoc v hmotnej núdzi – zmeny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43

e-mail abos@poradca.sk

Právo a podnikateĐ

písomne na adrese vydavateĐa

Ŷ Neprimerané obchodné podmienky – nová právna úprava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68 Ŷ Zmeny v zákone o cestnej doprave. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98 Ŷ Podávanie sĢažností podĐa platnej legislatívy . . . . . . . . 103

Inzercia þ. tel.: 041-5652983, klapka 101 e-mail: organizacne@poradca.sk Dané do tlaþe marec 2019, sadzba Lenti s.r.o. EV 3909/09 ISSN 1335-1583 (tlaþené vydanie) ISSN 1338-0850 (online)

Personalistika a mzdy Ŷ Služby zamestnanosti – novela zákona . . . . . . . . . . . . . . . 143

PodnikateĐský servis PodnikateĐ – ohrozený druh Ŷ Štátny fond rozvoja bývania – zmeny . . . . . . . . . . . . . . . 155 Ŷ Územné plánovanie a stavebný poriadok . . . . . . . . . . . . 165

Cena výtlaþku je 4,80 eur.

Verejná správa

Za údaje a názory v þlánkoch sú zodpovední autori.

Ŷ Rozpis nanþných prostriedkov zo štátneho rozpoþtu pre školy a školské zariadenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 286

Pripravujeme do 11-12/2019

Uverejnili sme v minulých þíslach

Ŷ Obchodný zákonník s komentárom Každý podnikateĐ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (obchodné dokumenty) uvádzaĢ obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identi kaþné þíslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateĐov uvádzajú aj oznaþenie registra, ktorý podnikateĐa zapísal, a þíslo zápisu. Ak podnikateĐ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesĢ aj rozsah jeho splatenia. Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania.

Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ Ŷ

DaĖový poriadok s komentárom – þ. 9/2019 DaĖ z príjmov s komentárom – þ. 7-8/2019 DaĖ z pridanej hodnoty s komentárom – þ. 6/2019 Verejné obstarávanie s komentárom – þ. 4-5/2019 Vlastníctvo bytov s komentárom – þ. 3/2019 Nelegálna práca a zamestnávanie s komentárom – þ. 2/2019 Doplnkové dôchodkové sporenie s komentárom – þ. 1/2019 Trestný zákon s komentárom – þ. 13-14/2018 Zákon o sociálnej ekonomike s komentárom – þ. 12/2018 Posudzovanie zhody výrobkov s komentárom – þ. 11/2018 Ochrana osobných údajov s komentárom – þ. 10/2018 Civilný sporový poriadok s komentárom – þ. 9/2018 Civilný mimosporový poriadok s komentárom – þ. 9/2018

PORADCA V KOCKE úvodom Vážení þitatelia! Oznámenie o protispoloþenskej þinnosti prispieva k zúženiu priestoru pre korupciu a zároveĖ sa zvyšuje efektívnosĢ nakladania s majetkom štátu. Zákon sa týka tak podnikateĐského prostredia ako aj zamestnancov a zamestnávateĐov verejnej správy. Zákon nadobudol úþinnosĢ 1. 4. 2019 a prináša zriadenie úradu na ochranu oznamovateĐov, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosĢou, bude najmä poskytovaĢ ochranu oznamovateĐom namiesto inšpektorátu práce. Kto je oznamovateĐom a akým spôsobom bude dochádzaĢ k jeho ochrane a ochrane jeho práv, sa doþítate v rubrike Legislatíva v komentári k novému právnemu predpisu. V ćalších rubrikách sa doþítate, aké zmeny platia v prípade stavebného konania, akým spôsobom sa zmenil zákon o cestnej doprave a povinnosti pre taxislužby, aké novinky prináša zákon o službách zamestnanosti a do akej miery bude ekonomika ovplyvnená novým zákonom o neprimeraných podmienkach v obchodných vzĢahoch. Nasledujúce þíslo PORADCA 11-12 pripravuje komentár k Obchodnému zákonníku, ktorý je jedným z najdôležitejších zákonov tákajúcich sa podnikania.

V apríli sme pre Vás pripravili tieto tematické balíþky: Rozpoþtové pravidlá verejnej správy po novele, Dane, odvody, mzdy, Zákonník práce a BOZP. Do pozornosti dávam nové odborné publikácie, ktoré si môžete objednaĢ na e-shope na www.poradca.sk. Dane, odvody, mzdy bez chýb, pokút a penále – prehĐad najdôležitejších pojmov, postupov a povinností v oblasti daní, miezd, odvodov, úþtovníctva, 100 otázok a odpovedí – ZP a BOZP – riešenia prípadov z praxe pre zamestnávateĐov, podnikateĐov i zamestnancov, Podnikanie bez chýb, pokút a penále – praktická príruþka nielen pre ekonómov, manažérov, zamestnávateĐov, ale i zaþínajúcim podnikateĐov, Optimalizácia základu dane – pomôcka pri optimalizovaní a znížení dane. V prípade pozitívnych, ale i negatívnych postrehov volajte na zákaznícky servis denne od 9.00 do 15.00, naše pracovníþky Vám ochotne zodpovedajú Vaše otázky. Touto cestou Vám za celý redakþný tím prajem príjemné prežitie VeĐkonoþných sviatkov.

Prajem Vám príjemné þítanie. Ćalšie periodiká pripravili tieto aktuálne témy: mesaþník PAM 6 – Hmotná núdza – novela zákona a NezdaniteĐná þasĢ na daĖovníka v roku 2019, mesaþník DUO 6 – Dodatoþné daĖové priznanie a DPH v podvojnom úþtovníctve.

zodpovedná redaktorka Stanislava KresaĖová

PORADCA 25 ROKOV RADÍ

PORADCA 10/2019

obsah LEGISLATÍVA

6

Zákon o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti s komentárom

Ing. Andrea Berková Novým zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie úþinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voþi whistleblowerovi inšpektorátom práce. Nový zákon sa dotýka nielen zamestnancov a zamestnávateĐov súkromného sektora, ale aj verejnej správy.

PORADENSTVO Téma þísla

43

Pomoc v hmotnej núdzi – zmeny

raných podmienok môžu vážne poškodiĢ potravinový dodávateĐský reĢazec, þo môže maĢ negatívny vplyv na celé hospodárstvo, koneþných spotrebiteĐov a môže predstavovaĢ vážne riziko z pohĐadu potravinovej suverenity SR. Obchodné vzĢahy sú výrazne deformované, priþom strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzĢahov radšej pristúpi na þasto jednostranne výhodné podmienky protistrany.

98

Zmeny v zákone o cestnej doprave

Ing. Martin Bonek Dopravca má prevádzkovú povinnosĢ v rozsahu koncesie, prepravnú povinnosĢ v rozsahu prepravného poriadku a tarifnú povinnosĢ podĐa tarify. Dopravca môže ponúkaĢ poskytovanie taxislužby zverejnením základných podmienok ich poskytovania na stanovišti taxislužby, na svojom webovom sídle, na vozidlách taxislužby, formou reklamy, prostredníctvom dispeþingu a propagáciou objednávkovej služby.

103 Podávanie sĢažnosti

podĐa platnej legislatívy

Mgr. Mariana Matulková Novelou zákona sa v záujme podpory a motivácie nájdenia a zotrvania v pracovnom pomere zavádza rozdelenie aktivaþného príspevku na dve úrovne a jeho poskytovanie vo vyššej sume osobám, ktoré majú príjem zo závislej þinnosti najmenej vo výške mesaþnej minimálnej mzdy. Za úþelom zvýšenia participácie študenta strednej a vysokej školy na riešení nepriaznivej sociálnej situácie svojej rodiny sa zavádza aj zvýšenie hranice, do ktorej sa nebude ich príjem na úþely posudzovania hmotnej núdze považovaĢ za príjem.

Ing. Lukáš Fudák SĢažnosĢ v listinnej podobe musí obsahovaĢ vlastnoruþný podpis sĢažovateĐa, sĢažnosĢ podaná v elektronickej podobe musí byĢ sĢažovateĐom autorizovaná zaruþeným elektronickým podpisom alebo zaruþenou elektronickou peþaĢou. Ak je sĢažovateĐovi možné doruþiĢ písomnosti v elektronickej podobe, sĢažnosĢ môže obsahovaĢ aj adresu sĢažovateĐa na takéto doruþenie. Lehota na vybavenie sĢažností je 60 pracovných dní a zaþína plynúĢ prvým pracovným dĖom nasledujúcim po dni jej doruþenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie.

Právo a podnikateĐ

Personalistika a mzdy

68

Neprimerané obchodné podmienky – nová právna úprava

Ing. Lukáš Fudák Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzĢahu a praktiky v podobe uplatĖovania neprime-

143 Služby zamestnanosti – novela zákona

Ing. Andrea Berková Do zákona o službách zamestnanosti sa doplnilo, že ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti ob

sadenia voĐného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že agentúra doþasného zamestnávania na žiadosĢ úradu predloží kópiu dohody o doþasnom pridelení zamestnancov medzi agentúrou doþasného zamestnávania a užívateĐským zamestnávateĐom a kópiu dohody o doþasnom pridelení medzi agentúrou doþasného zamestnávania a štátnym príslušníkom tretej krajiny.

PODNIKATEďSKÝ SERVIS PodnikateĐ – ohrozený druh

155 Štátny fond rozvoja bývania – zmeny

Ing. Martin Bonek Podporu na obstaranie nájomného bytu možno poskytnúĢ, ak žiadateĐ uzavrel so zhotoviteĐom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva. SúþasĢou následnej kúpnej zmluvy musí byĢ právoplatné kolaudaþné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu. Podporu na obstaranie nájomného bytu v rodinnom dome možno poskytnúĢ, ak sa v rodinnom dome obstarávajú najmenej dva nájomné byty.

165 Územné plánovanie

a stavebný poriadok

Ing. Tibor Trizuliak Medzi povolením stavby skládky odpadov a realizovaním uzatvorenia skládky odpadov je þasový úsek aj niekoĐko desiatok rokov, priþom v praxi dochádzalo k prípadom, kedy došlo k zmene vlastníckych vzĢahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza skládka poþas prevádzky a prevádzkovateĐ si neusporiadal vzĢahy s novými vlastníkmi týchto pozemkov. Postavenie vlastníka takéhoto pozemku v zmysle stavebného zákona má byĢ rovnaké, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoĐuje ako zmena stavby pred dokonþením.

Verejná správa

286 Rozpis nanþných prostriedkov zo štátneho rozpoþtu pre školy a školské zariadenia

Mgr. Mariana Matulková Základný normatív na teplo sa urþí ako podiel nanþných prostriedkov na teplo a prepoþítaného poþtu žiakov podĐa koe cientu tepelnej nároþnosti. Prepoþítaný poþet žiakov podĐa koe cientu tepelnej nároþnosti pre danú kategóriu je súþin poþtu žiakov v bežnom kalendárnom roku v školách danej kategórie a koe cientu tepelnej nároþnosti pre túto kategóriu. Prepoþítaný poþet žiakov podĐa koe cientu tepelnej nároþnosti je súþet prepoþítaného poþtu žiakov podĐa koe cientu tepelnej nároþnosti pre všetky kategórie.

mesačníky vydavateľstva PORADCA DUO 6/2019

PAM 6/2019

• Dodatoþné daĖové priznanie

• Zákon o pomoci v hmotnej núdzi – zmeny

• DPH v podvojnom úþtovníctve • Finanþný lízing a daĖové výdavky • Zmeny v daĖovom bonuse

• NezdaniteĐná þasĢ daĖovníka v roku 2019 • Dodatoþné a opravné DP • Ako sa správaĢ poþas PN

PORADCA 10/2019

odborné tematické publikácie Zákonník práce s komentárom • úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom • praktické príklady ku mzdám, odvodom a pracovnému právu

100 otázok – ZDP a DPH • daĖ zo závislej þinnosti, daĖ z príjmu FO a PO, základ dane • daĖ z pridanej hodnoty, miesto dodania tovaru, kontrolný výkaz DPH

DaĖové a úþtovné zákony • zákon o dani z príjmov s komentárom, zákon o DPH s komentárom • postupy úþtovania v podvojnom úþtovníctve – úplné znenie

GDPR – ochrana osobných údajov • zákon o ochrane osobných údajov s komentárom, vyhláška k osobným údajom • nariadenie k ochrane osobných údajov

100 otázok – Zákonník práce a BOZP • zmeny v Zákonníku práce, odvodové povinnosti, mzdy • ochrana zdravia pri práci, pracovný úraz, bezpeþnosĢ na pracovisku

Úþtovné súvzĢažnosti a daĖ z príjmov • postupy úþtovania v podvojnom úþtovníctve po novelách, pohĐadávky, zásoby • úplné znenie zákona o dani z príjmov

DaĖové a mzdové zákony • Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení a zákon o zdravotnom poistení • daĖ z príjmov, daĖ z pridanej hodnoty, zákon o úþtovníctve

DaĖové a nedaĖové výdavky 2019 • encyklopédia daĖových a nedaĖových výdavkov • množstvo praktických komentárom a príkladov k heslám

Príruþka mzdovej úþtovníþky • pracovnoprávne minimum pri zamestnávaní obþanov, výpoþet mzdy zamestnanca • zdravotné a sociálne poistenie zamestnancov, zdaĖovanie miezd a cestovné náhrady

Dane, odvody, mzdy bez chýb, pokút a penále • výklad pojmov a prehĐad postupov, sadzieb a prehĐadov pre lepšiu orientáciu v daĖovej oblasti, pracovnej, mzdovej a úþtovnej oblasti

LEGISLATÍVA

Zákon o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti s komentárom Ing. Andrea Berková

Zásadným cieĐom nového zákona je predchádzaĢ a odhaĐovaĢ inú ako protiprávnu, resp. protispoloþenskú þinnosĢ, s þím súvisí získanie informácií od osôb, ktoré nadobudli tieto informácie pri výkone svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a poskytnúĢ im ochranu z dôvodu potenciálneho ohrozenia ich ekonomickej stability. Sekundárnym efektom zákona je motivovaĢ osoby k nahláseniu podozrivých typov správania sa, ktoré vedú, resp. by mohli viesĢ k odhaleniu protiprávneho konania. Predmetom úpravy zákona je úprava podmienok poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzĢahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoloþenskej þinnosti a práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri oznamovaní protispoloþenskej þinnosti. Zákon upravuje tiež povinnosti štátu v oblasti prevencie protispoloþenskej þinnosti a protikorupþného vzdelávania a výchovy.

PORADCA 10/2019

Úvod DĖa 30. januára 2019 bol schválený zákon o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Programového. Starý zákon Predchádzajúci zákon þ. 307/2014 Z. z. v znení zákona þ. 125/2016 Z. z. nadobudol úþinnosĢ 1. júla 2014 a predstavoval v þase jeho prijatia dovtedy neexistujúci nástroj právnej ochrany oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti tzv. whistleblowerov pred takým konaním, zo strany zamestnávateĐa, resp. jeho riadiacich zamestnancov, smerujúcim k „potrestaniu“ whistleblowera, ktoré nedosahovalo intenzitu trestného þinu alebo správneho deliktu, ale bolo spôsobilé privodiĢ výrazný negatívny zásah do pracovného, prípadne aj rodinného a osobného života whistleblowera. Uvedeným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zaviedlo viacero inštitútov, ako ochrana whistleblowera v rámci trestného konania, a v rámci konania o správnom delikte, vnútorný systém vybavovania podnetov whistleblowerov, odmena whistleblowerovi, pozastavenie úþinnosti pracovnoprávneho úkonu smerujúceho voþi whistleblowerovi inšpektorátom práce. Aplikaþná prax uplynulých štyroch rokov poukázala aj na slabé miesta právnej úpravy zákona þ. 307/2014 Z. z., ktoré nemohli byĢ v þase tvorby zákona známe ani predvídané. Ukázalo sa, že zákon sa nedostal do širšieho spoloþenského povedomia, þo je jedna z príþin jeho nedostatoþného využívania zo strany whistleblowerov, ako aj to, že je vhodnejšie uprednostniĢ zverenie poskytovania ochrany, ako aj propagáciu zákona a súvisiace þinnosti, samostatnému a na tento úþel špecializovanému štátnemu orgánu, pred vykonávaním tejto þinnosti inšpekciou práce, ktorá plní síce príbuzné úlohy, ale sleduje primárne iný cieĐ. Taktiež sa ukázalo, že je potrebné zvážiĢ možnosĢ poskytnúĢ whistleblowerovi postavenie oznamovateĐa s právom robiĢ návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a pred-

kladaĢ dôkazy, a obdobne aj úradu ak poskytuje whistleblowerovi ochranu, v trestnom konaní, þo právna úprava neumožĖovala. V prípade neriešenia predchádzajúceho právneho stavu by naćalej pretrvávalo nízke povedomie o existujúcich nástrojoch ochrany oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti a ich nízka miera využívania zo strany tzv. whistleblowerov, þo bolo preukázané údajmi a podkladmi poskytnutými Slovenským národným strediskom pre Đudské práva a Inšpekciou práce. Nový zákon Dotýka sa zamestnancov a zamestnávateĐov verejnej správy, ako aj súkromného sektora. Nový zákon o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje kontinuitu so predchádzajúcou právnou úpravou, z ktorej vychádza a na ktorú nadväzuje, zároveĖ využíva poznatky získané z aplikaþnej praxe k zákonu þ. 307/2014 Z. z v znení zákona þ. 125/2016 Z. z., s cieĐom prehĎbiĢ, rozšíriĢ a zefektívniĢ ochranu poskytovanú oznamovateĐom protispoloþenskej þinnosti, a to najmä: 1. zriadením úradu na ochranu oznamovateĐov, ktorý ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosĢou, bude najmä poskytovaĢ ochranu oznamovateĐom (namiesto inšpektorátu práce), kontrolovaĢ dodržiavanie nového zákona, poskytovaĢ odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii nového zákona, robiĢ osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovaĢ odmenu oznamovateĐovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz roþne predkladaĢ Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej þinnosti; 2. vytvorením mechanizmu kreovania predsedu úradu Národnou radou Slovenskej republiky spomedzi dvoch kandidátov vybratých odbornou komisiou zloženou z þlenov vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády v ob-

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z.

3. 4.

5.

6.

7.

8.

9.

lasti mimovládnych organizácií a rozvoja obþianskej spoloþnosti; poskytnutím oznamovateĐovi postavania oznamovateĐa v trestnom konaní; úpravou de nície oznámenia, ktorej súþasĢou už nebude kvalitatívne kritérium „významnej miery“ prispenia oznámených skutoþností nasvedþujúcich spáchanie, resp. páchanie protispoloþenskej þinnosti; rozšírením de nície závažnej protispoloþenskej þinnosti o trestné þiny právnických osôb, þím sa reaguje na vývoj právneho poriadku od úþinnosti starého zákona, ako aj rozšírením de nície znížením hornej hranice pokuty z 50 000 eur na 30 000 eur; precizovaním úpravy poskytnutia ochrany v rámci trestného konania prokurátorom tak, že pri neposkytnutí ochrany sa oznamovateĐ bude môcĢ obrátiĢ sám alebo prostredníctvom novozriadeného úradu na nadriadeného prokurátora ako na druhú inštanciu; obdobne dôjde k precizovaniu poskytnutia ochrany v rámci konania o správnom delikte, kde sa zavedie pri neposkytnutí ochrany druhá inštancia; ustanovením kvalitatívnych kritérií odbornosti zodpovednej osoby a precizovaním úpravy postavenia zodpovednej osoby v rámci právnickej osoby vrátane zvýšenie jej ochrany, a tým aj jej nezávislosti v rámci štruktúry zamestnávateĐa; zavedením administratívnej zodpovednosti osoby, ktorá urobí voþi whistleblowerovi pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, alebo ktorá vyzradí totožnosĢ whistleblowera.

Zmeny v súvisiacich právnych predpisoch V nadväznosti na uvedené sa prostredníctvom samostatných novelizaþných þlánkov novelizuje aj Trestný poriadok, zákon o prokuratúre, zákon o bankách, zákon o dani z príjmov, zákon o inšpekcii práce, zákon o poskytovaní právnej pomoci, zákon o registri trestov a zákon o štátnej službe. Právne inštitúty zavedené zákonom þ. 307/2017 Z. z. v znení zákona þ. 125/2016 Z. z. do Zákonníka práce, Trestného poriadku, zákona o štátnej službe, zákona o Policajnom zbore, zákonov upravujúcich štátnu službu príslušní

kov Policajného zboru, Slovenskej informaþnej služby, Zboru väzenskej a justiþnej stráže, colníkov, profesionálnych vojakov, zákona o sudcoch a prísediacich, zákona o Zbore väzenskej a justiþnej stráže, zákona o prokurátoroch a právnych þakateĐoch prokuratúry, zákona o Hasiþskom a záchrannom zbore, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, antidiskriminaþného zákona, zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákona o nancovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a školského zákona zostávajú zachované aj po nadobudnutí úþinnosti nového zákona. Vplyv nového zákona Zriadením úradu na ochranu oznamovateĐov, ktorý ako nezávislý orgán s štátnej správy s celoštátnou pôsobnosĢou, bude najmä poskytovaĢ ochranu oznamovateĐom (namiesto terajšieho inšpektorátu práce), kontrolovaĢ dodržiavanie nového zákona, poskytovaĢ odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii nového zákona, robiĢ osvetu v oblasti poskytovania ochrany tzv. whistleblowerom, poskytovaĢ odmenu oznamovateĐovi (namiesto terajšieho Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky), raz roþne predkladaĢ Národnej rade Slovenskej republiky správu o svojej þinnosti. V prvom roku þinnosti úradu sa nepredpokladajú príjmy z uložených pokút, kećže základným poslaním úradu je najmä prevencia a profylaxia než represia. NakoĐko nedochádzalo k podstatnej zmene v oblastí sankcií oproti predchádzajúcej právnej úprave, nie je v súþasnosti z hĐadiska poznatkov z aplikácie platnej právnej úpravy možné tieto príjmy dostatoþne kvanti kovaĢ. Výdavky spojené s úlohami spojenými s odborným, organizaþným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpeþením þinnosti komisie, ktoré plní Úrad vlády Slovenskej republiky a všetky súvisiace výdavky budú zabezpeþené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky na príslušný rozpoþtový rok, pre úplnosĢ uvádzame že komisia je ad hoc orgánom, ktorý sa schádza len na výber kandidátov, na predsedu ktorého funkþné obdobie sa ustanovuje ako šesĢroþné. Zdroj: www.nrsr.sk PORADCA 10/2019

§1

Zákon þ. 54/2019 Z. z.

o ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

ýl. I

Úvodné ustanovenia §1 (1) Tento zákon upravuje a) podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzĢahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoloþenskej þinnosti1) (ćalej len „protispoloþenská þinnosĢ“), b) práva a povinnosti osôb pri oznamovaní protispoloþenskej þinnosti a c) zriadenie, postavenie a pôsobnosĢ Úradu na ochranu oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti (ćalej len „úrad“). (2) Týmto zákonom nie je dotknutá povinnosĢ oznámenia trestného þinu alebo prekazenia trestného þinu. (3) Oznamovanie protispoloþenskej þinnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávaĢ mlþanlivosĢ ani za porušenie povinnosti zachovávaĢ mlþanlivosĢ podĐa osobitných predpisov,2) ak ide o povinnosĢ vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a nejde o povinnosĢ mlþanlivosti v súvislosti s ochranou utajovaných skutoþností, poštového tajomstva, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, telekomunikaþného tajomstva alebo daĖového tajomstva, ochranou dôverných štatistických údajov, nejde o povinnosĢ mlþanlivosti v súvislosti s poskytovaním a sprístupĖovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie, o povinnosĢ mlþanlivosti príslušníkov spravodajských služieb alebo o povinnosĢ mlþanlivosti pri poskytovaní právnych služieb.

Komentár k § 1 Úvodné ustanovenia vymedzujú predmet úpravy nového zákona, ktorým je vytvorenie

právnych a inštitucionálnych podmienok na ochranu fyzickej osoby v súvislosti s oznamovaním protispoloþenskej þinnosti. Pojem protispoloþenská þinnosĢ sa odvíja od zákona o prevencii kriminality a inej protispoloþenskej þinnosti. Nový zákon teda upravuje podmienky poskytovania ochrany osobám v pracovnoprávnom vzĢahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoloþenskej þinnosti. Kriminalitou je konanie, ktoré je trestným þinom a inou protispoloþenskou þinnosĢou konanie, ktoré je priestupkom alebo iným správnym deliktom. Za inú protispoloþenskú þinnosĢ sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoloþnosĢ. Zákon tiež upravuje práva a povinnosti osôb pri oznamovaní protispoloþenskej þinnosti a zriadenie, postavenie a pôsobnosĢ Úradu na ochranu oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti. Zákonom sa teda zriaćuje Úrad na ochranu oznamovateĐov ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosĢou, urþujú sa jeho úlohy najmä vo vzĢahu k ochrane oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti a upravuje sa postup pri výbere predsedu tohto úradu. Ochrana sa poskytuje fyzickej osobe v rámci jej pracovného vzĢahu, ktorý v znení § 2 explicitne vymedzuje, že za pracovnoprávny vzĢah sa považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. To znamená, že zákon sa bude vzĢahovaĢ na zamestnancov, štátnych zamestnancov, ale aj na ćalšie osoby, ako sú napríklad policajti, hasiþi, colníci, profesionálni vojaci. Vojenský policajt je povinný zachovávaĢ mlþanlivosĢ o skutoþnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Vojenskej polície alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme zabezpeþenia úloh Vojenskej polície alebo v záujme

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z. iných osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanými osobami. Pracovníci kontroly v štátnej správe sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní zachovávaĢ mlþanlivosĢ o skutoþnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosĢ majú, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosĢ zachovávaĢ mlþanlivosĢ o utajovaných skutoþnostiach a osobných údajoch. Z predchádzajúceho zákona þ. 307/2014 Z. z. sa ponechali explicitné ustanovenia, že osobitné právne predpisy upravujúce utajované skutoþnosti, rôzne druhy tajomstiev, poskytovanie a sprístupĖovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, mlþanlivosĢ príslušníkov spravodajských služieb, mlþanlivosĢ pri poskytovaní právnych služieb a povinnosĢ oznámiĢ alebo prekaziĢ spáchanie vybranej trestnej þinnosti, zostávajú nedotknuté. Na druhej strane sa rovnako ponecháva neaplikovateĐnosĢ zmluvnej mlþanlivosti a osobitných zákonov, ktoré upravujú povinnosĢ mlþanlivosti vo vzĢahu k novému zákonu okrem povinnosti mlþanlivosti vo vzĢahu k spravodajským službám.

§2 Na úþely tohto zákona sa rozumie a) oznamovateĐom fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateĐovi; za oznamovateĐa sa považuje aj blízka osoba oznamovateĐa, ktorá je v pracovnoprávnom vzĢahu k tomu istému zamestnávateĐovi ako oznamovateĐ, k zamestnávateĐovi, ktorý je závislou osobou vo vzĢahu k zamestnávateĐovi oznamovateĐa alebo k zamestnávateĐovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateĐom oznamovateĐa, b) oznámením uvedenie skutoþností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s þinnosĢou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoloþenskej þinnosti, c) kvali kovaným oznámením oznámenie, ktoré môže prispieĢ alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoloþenskej þinnosti alebo k zisteniu alebo k usvedþeniu jej páchateĐa, d) závažnou protispoloþenskou þinnosĢou 1. trestný þin poškodzovania nanþných záujmov Európskej únie podĐa § 261 až 263 Trestného zákona, trestný þin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej

dražbe podĐa § 266 až 268 Trestného zákona, trestné þiny verejných þiniteĐov podĐa § 326 až 327a Trestného zákona alebo trestné þiny korupcie podĐa § 328 až 336b Trestného zákona, 2. trestný þin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odĖatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, 3. správny delikt, za ktorý možno uložiĢ pokutu s hornou hranicou urþenou výpoþtom, alebo 4. správny delikt, za ktorý možno uložiĢ pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30 000 eur, e) pracovnoprávnym vzĢahom pracovný pomer, obdobný pracovný vzĢah, štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer, f) zamestnávateĐom osoba, ktorá zamestnáva najmenej jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzĢahu, g) orgánom verejnej moci 1. štátny orgán, obec, vyšší územný celok, 2. právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom podĐa osobitného predpisu,3) 3. právnická osoba založená osobou uvedenou v prvom bode alebo v druhom bode, 4. právnická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovaĢ o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, h) konaním v dobrej viere konanie fyzickej osoby, ktorá vzhĐadom na okolnosti, ktoré sú jej známe, a vedomosti, ktoré v þase oznámenia má, sa odôvodnene domnieva, že uvádzané skutoþnosti sú pravdivé; v pochybnostiach sa konanie považuje za konanie v dobrej viere, dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

Komentár k § 2 Ustanovením sa právne vymedzujú základné pojmy nového zákona. OznamovateĐ Tým je predovšetkým osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie dozvedela o protispoloþenskej þinnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie. Naćalej sa tiež ustanovila ochrana blízkej osoby (Obþianskeho zákonníka) oznamovateĐa, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateĐa, a to v rovnakom rozsahu ako je chránený samotný oznamovateĐ. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by PORADCA 10/2019

§2 ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociĢovala ako vlastnú ujmu. Tejto blízkej osobe však nebude možné priznaĢ odmenu, þo sa zohĐadĖuje v de nícii oznamovateĐa. De nícia oznamovateĐa sa ćalej rozširuje o blízku osobu oznamovateĐa, ktorá je v pracovnoprávnom vzĢahu k zamestnávateĐovi, ktorý je závislou osobou vo vzĢahu k zamestnávateĐovi oznamovateĐa; cieĐom tejto novej úpravy bolo rozšíriĢ ochranu blízkej osoby oznamovateĐa a tým zvýšiĢ nepriamu ochranu oznamovateĐov. Oznámenie a kvali kované oznámenie Na rozdiel od predchádzajúceho zákona, ktorý rozlišuje oznámenie a podnet, nový zákon rozlišuje medzi oznámením a kvali kovaným oznámením. Oznámenie je uvedenie akýchkoĐvek skutoþností, ktoré sa týkajú protispoloþenskej þinnosti a kvali kované oznámenie je uvedenie skutoþností, ktoré môžu prispieĢ k objasneniu závažnej protispoloþenskej þinnosti. Rozlišovanie medzi týmito pojmami má význam vo vzĢahu k poskytovanej ochrane. Oproti starej právnej úprave sa však pri de nícii kvali kovaného oznámenia nevyžaduje „vyššia kvalita informácií“. Nemusí ísĢ teda o informácie, ktoré môžu významnou mierou prispieĢ alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoloþenskej þinnosti. Závažná protispoloþenská þinnosĢ Pojem závažná protispoloþenská þinnosĢ sa podobne ako je tomu v platnej úprave de nuje jednak cez vymedzené trestné þiny, a jednak sa de nuje vo vzĢahu k následku, ktorý môže vzniknúĢ v súvislosti s protiprávnym konaním. Závažnou protispoloþenskou þinnosĢou teda bude vždy niektorý z trestných þinov poškodzovania nanþných záujmov Európskych spoloþenstiev, trestný þin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý z trestných þinov verejných þiniteĐov a niektorý z trestných þinov korupcie. Okrem toho bude závažnou protispoloþenskou þinnosĢou aj protiprávne konanie, ktoré je trestným þinom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiĢ pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 30 000 eur (oproti súþasným 50 00 eurám) alebo pokutu, ktorej horná hranica sa urþuje výpoþtom, þím sa rozširuje pôsobnosĢ novej právnej úpravy. Oproti predchádzajúcej úprave sa rozsah závažnej protispoloþenskej þinnosti dopĎĖa o trestnú þinnosĢ právnických osôb.

Pracovnoprávny vzĢah pracovný pomer, obdobný pracovný vzĢah, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer. ZamestnávateĐ a orgán verejnej moci ZamestnávateĐ a orgány verejnej moci sa de nujú obdobne, ako je to obvyklé v našom právnom poriadku. ZamestnávateĐom je osoba zamestnávajúca minimálne jednu osobu v pracovnom vzĢahu, þiže v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzĢahu, štátnozamestnaneckom pomere alebo služobnom pomere. Orgány verejnej moci sú: – štátny orgán, obec, vyšší územný celok. Štátny orgán Základná a rozhodujúca zložka štátneho mechanizmu, ktoré sú vybavené právomocou, pôsobnosĢou (kompetenciou) a štátnomocenským charakterom - parlament, hlava štátu, vláda, orgány štátnej správy, súdy a štátne kontrolné a dozorné orgány. Obec Je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosĢ o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateĐov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladaĢ povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Obec má právo združovaĢ sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoloþného prospechu. VÚC Je vyššou samosprávnou jednotkou v þlenení samosprávy stojacou nad obcami a mestami. Je to samostatný územný samosprávny ako aj správny celok. Napriek svojej vyššej samosprávnej forme nie je nadriadeným obciam ani mestám. Má svoju zákonom vymedzenú pôsobnosĢ v samospráve ako aj v miestnej štátnej správe, priþom na plnenie zákonom prenesených úloh miestnej štátnej správy poskytuje materiálne a nanþné zastrešenie štát. – právnická osoba zriadená zákonom a právnická osoba zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom podĐa zákona o rozpoþtových pravidlách verejnej správy ide o rozpoþtovú a príspevkovú organizáciu. Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpoþtové organizácie a príspevkové organizácie ako súþasti sektora verejnej správy sa vzĢahuje zákon o rozpoþtových organizáciách verejnej správy. – – – –

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z.

Poznámka Rozpoþtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpoþet, rozpoþet obce alebo na rozpoþet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podĐa schváleného rozpoþtu s prostriedkami, ktoré jej urþí zriaćovateĐ v rámci svojho rozpoþtu. Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpoþet, rozpoþet obce alebo na rozpoþet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami. Platia pre Ėu nanþné vzĢahy urþené zriaćovateĐom v rámci jeho rozpoþtu. –

právnická osoba založená štátnym orgánom, obcou, VÚC, právnickou osobou, ktorou je rozpoþtová a príspevková organizácia, – právnická osoba, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovaĢ o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Konanie v dobrej viere Novým zákonom sa zavádza legálna de nícia dobrej viery, ktorá sa neviaže na objektívnu vedomosĢ oznamovateĐa o pravdivosti tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oznámení, ale na opodstatnenej domnienke oznamovateĐa o pravdivosti svojich tvrdení v þase oznámenia, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú mu známe a vedomosti, ktoré má.

Poskytnutie ochrany v rámci trestného konania §3 (1) ŽiadosĢ o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoloþenskej þinnosti, ktorá je trestným þinom, môže podaĢ oznamovateĐ zároveĖ s oznámením alebo poþas trestného konania; žiadosĢ sa podáva prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Ak sa žiadosĢ o poskytnutie ochrany oznamovateĐovi podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi prokurátorovi. (2) ŽiadosĢ o poskytnutie ochrany podĐa odseku 1 obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt oznamovateĐa, ktorý podáva žiadosĢ, miesto výkonu jeho práce a oznaþenie jeho zamestnávateĐa; žiadosĢ obsahuje aj údaje o blízkej osobe, ak je v pracovnoprávnom vzĢahu k tomu istému zamestnávateĐovi ako oznamovateĐ alebo je v pracovnoprávnom vzĢahu k zamestnávateĐovi, ktorý je závislou osobou vo vzĢahu k zamest

návateĐovi oznamovateĐa a oznamovateĐ žiada o ochranu aj pre túto blízku osobu.

Komentár k § 3 Podanie žiadosti o poskytnutie ochrany je výluþným právom zamestnanca, ktorý podal kvali kované oznámenie, a toto právo môže zamestnanec realizovaĢ v ktoromkoĐvek štádiu trestného konania, þiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpovećou alebo dôkazom predloženým zamestnancom. Nový zákon uvádza tradiþné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to písomnú formu alebo ústnu do zápisnice. O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor, preto bolo potrebné v novom zákone explicitne ustanoviĢ, že v prípade, ak sa žiadosĢ podá inému orgánu, napríklad vyšetrovateĐovi, tento je povinný ju bezodkladne postúpiĢ dozorujúcemu prokurátorovi. ŽiadosĢ o poskytnutie ochrany musí obsahovaĢ základné údaje zamestnanca a jednoduché oznaþenie zamestnávateĐa, priþom sa nevyžaduje, aby zamestnanec pátral po všetkých jeho identi kaþných znakoch, ako je napríklad identi kaþné þíslo; tieto údaje má k dispozícii alebo si zadováži orgán þinný v trestnom konaní. Obsahové náležitosti žiadosti – meno, – priezvisko, – dátum narodenia, – pobyt oznamovateĐa, – miesto výkonu práce oznamovateĐa, – oznaþenie zamestnávateĐa oznamovateĐa, – oznaþenie blízkej osoby v medziach a v prípadoch vymedzených zákonom. V kontexte nových prvkov v ochrane oznamovateĐa sa po novom teda ustanovilo v žiadosti uviesĢ aj údaje o blízkej osobe oznamovateĐa, ktorá je v pracovnom pomere k tomu istému zamestnávateĐovi ako oznamovateĐa a tak ju zahrnúĢ do žiadosti o poskytnutie ochrany.

§4 (1) Ak prokurátor zistí, že oznamovateĐ, ktorý podal žiadosĢ o poskytnutie ochrany podĐa § 3 ods. 1, urobil kvali kované oznámenie, bezodkladne mu poskytne ochranu podĐa § 7 a túto skutoþnosĢ písomne oznámi oznamovateĐovi, zamestnávateĐovi a úradu; oznamovateĐovi sa spolu s týmto oznámením doruþí aj pouþenie o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateĐa. Doruþením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateĐovi sa PORADCA 10/2019

§3–§5

oznamovateĐ stáva chráneným oznamovateĐom. (2) OznamovateĐ môže namiesto ochrany podĐa § 7 požiadaĢ prokurátora o vydanie písomného potvrdenia o tom, že urobil kvali kované oznámenie. Ak prokurátor zistí, že oznamovateĐ urobil kvali kované oznámenie, bezodkladne mu vydá o tom potvrdenie spolu s pouþením o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú v súvislosti s urobením kvali kovaného oznámenia. (3) Ak prokurátor zistí, že oznamovateĐ, ktorý podal žiadosĢ o poskytnutie ochrany podĐa § 3 ods. 1, neurobil kvali kované oznámenie, bezodkladne mu písomne oznámi túto skutoþnosĢ s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany a s pouþením o možnosti preskúmaĢ neposkytnutie ochrany podĐa odseku 4. (4) OznamovateĐ, ktorému sa podĐa odseku 3 neposkytla ochrana, môže do 15 dní od doruþenia oznámenia podĐa odseku 3 požiadaĢ sám alebo prostredníctvom úradu nadriadeného prokurátora, aby preskúmal dôvody neposkytnutia ochrany podĐa odseku 3. Nadriadený prokurátor do 15 dní od doruþenia žiadosti rozhodne o poskytnutí ochrany podĐa § 7 a túto skutoþnosĢ písomne oznámi oznamovateĐovi, zamestnávateĐovi a úradu, alebo v tejto lehote oznámi oznamovateĐovi alebo úradu, že oznamovateĐ neurobil kvali kované oznámenie.

Komentár k § 4 Priznanie ochrany, a to na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy aj v konaní pred súdom, sa zveruje prokurátorovi, pretože on zastupuje štát na strane obžaloby. Ochrana vzniká dĖom doruþenia písomného oznámenia o ochrane zamestnávateĐovi; toto písomné oznámenie sa doruþuje aj zamestnancovi a úradu. OznamovateĐ sa od okamihu vzniku ochrany stáva chráneným oznamovateĐom a požíva všetky práva, ktoré mu nový zákon ako chránenému oznamovateĐovi priznáva; o týchto právach musí byĢ oznamovateĐ pouþený.

prokurátor uzná jeho podiel na objasĖovaní závažnej protispoloþenskej þinnosti, ale jeho identita pred zamestnávateĐom nebude odhalená. Takéto potvrdenie môže využiĢ pri pozastavení úþinnosti pracovnoprávneho úkonu. Raz poskytnutá ochrana podĐa nového zákona trvá, þo je potrebné zdôrazniĢ, a to najmä v prípade, že následne dôjde k právnemu prekvali kovaniu vybraného trestného þinu na trestný þin s nižšou sadzbou. Ak prokurátor zistí, že nie sú splnené podmienky na vznik ochrany, oznámi túto skutoþnosĢ oznamovateĐovi s pouþením o možnosti požiadaĢ o preskúmanie takéhoto rozhodnutia v lehote 15 dní. Preskúmanie zabezpeþuje nadriadený prokurátor, priþom tento môže aj sám rozhodnúĢ o priznaní ochrany.

Poskytnutie ochrany v rámci konania o správnom delikte §5 (1) ŽiadosĢ o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoloþenskej þinnosti, ktorá je správnym deliktom, môže podaĢ oznamovateĐ zároveĖ s oznámením alebo poþas konania o správnom delikte; žiadosĢ o poskytnutie ochrany sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte (ćalej len „správny orgán“). Ak sa žiadosĢ o poskytnutie ochrany oznamovateĐovi podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi orgánu príslušnému podĐa prvej vety. (2) ŽiadosĢ o poskytnutie ochrany podĐa odseku 1 obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt oznamovateĐa, ktorý podáva žiadosĢ, miesto výkonu jeho práce a oznaþenie jeho zamestnávateĐa; žiadosĢ obsahuje aj údaje o blízkej osobe, ak je v pracovnoprávnom vzĢahu k tomu istému zamestnávateĐovi ako oznamovateĐ alebo je v pracovnoprávnom vzĢahu k zamestnávateĐovi, ktorý je závislou osobou vo vzĢahu k zamestnávateĐovi oznamovateĐa a oznamovateĐ žiada o ochranu aj pre túto blízku osobu.

Komentár k § 5 Okrem samotnej ochrany podĐa § 7 má chránený oznamovateĐ napríklad právo na to, aby mu prokurátor oznámil podanie obžaloby; toto oznámenie má pre chráneného oznamovateĐa význam v súvislosti so žiadosĢou o poskytnutie odmeny. UmožĖuje sa tiež, aby oznamovateĐ požíval ochranu až od momentu, kedy sa sám rozhodne brániĢ voþi úkonom zamestnávateĐa. Na tento úþel môže oznamovateĐ požiadaĢ prokurátora iba o vydanie potvrdenia o tom, že urobil kvali kované oznámenie, þo znamená, že

Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte je obdobou poskytovania ochrany v rámci trestného konania s tým, že to, þi ide o kvali kované oznámenie, posudzuje správny orgán, do ktorého pôsobnosti prejednanie správneho deliktu patrí. Tak, ako je tomu v prípade oznámenia o trestnej þinnosti, aj v tomto prípade môže požiadaĢ oznamovateĐ za obdobných podmienok o preskúmanie nepriznania ochrany s tým, že na preskúmanie je príslušný nadriadený správny orgán.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z.

§6 (1) Ak správny orgán zistí, že oznamovateĐ, ktorý podal žiadosĢ o poskytnutie ochrany podĐa § 5 ods. 1, urobil kvali kované oznámenie, bezodkladne oznamovateĐovi poskytne ochranu podĐa § 7 a túto skutoþnosĢ písomne oznámi oznamovateĐovi, zamestnávateĐovi a úradu; oznamovateĐovi sa spolu s oznámením doruþí aj pouþenie o právach a povinnostiach, ktoré oznamovateĐovi vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateĐa. Doruþením tohto oznámenia zamestnávateĐovi sa oznamovateĐ stáva chráneným oznamovateĐom. (2) OznamovateĐ môže namiesto ochrany podĐa § 7 požiadaĢ správny orgán o vydanie písomného potvrdenia o tom, že urobil kvali kované oznámenie. Ak správny orgán zistí, že oznamovateĐ urobil kvali kované oznámenie, bezodkladne oznamovateĐovi vydá o tom potvrdenie spolu s pouþením o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú v súvislosti s urobením kvali kovaného oznámenia. (3) Ak správny orgán zistí, že oznamovateĐ, ktorý podal žiadosĢ o poskytnutie ochrany podĐa § 5 ods. 1, neurobil kvali kované oznámenie, bezodkladne oznamovateĐovi písomne oznámi túto skutoþnosĢ s uvedením dôvodov neposkytnutia ochrany a s pouþením o možnosti preskúmaĢ neposkytnutie ochrany podĐa odseku 4. (4) OznamovateĐ, ktorému sa podĐa odseku 3 neposkytla ochrana, môže do 15 dní od doruþenia oznámenia podĐa odseku 3 požiadaĢ sám alebo prostredníctvom úradu nadriadený správny orgán, aby preskúmal dôvody neposkytnutia ochrany podĐa odseku 3. Nadriadený správny orgán do 15 dní od doruþenia žiadosti rozhodne o poskytnutí ochrany podĐa § 7 a túto skutoþnosĢ písomne oznámi oznamovateĐovi, zamestnávateĐovi a úradu, alebo v tejto lehote oznámi oznamovateĐovi alebo úradu, že oznamovateĐ neurobil kvali kované oznámenie. (5) Ak sa v trestnom konaní odovzdá alebo postúpi vec inému orgánu na konanie o správnom delikte po podaní žiadosti o poskytnutie ochrany, správny orgán posúdi poskytnutie ochrany aj bez podania ćalšej žiadosti o poskytnutie ochrany.

Komentár k § 6 V rámci trestného konania môžu vyjsĢ najavo skutoþnosti, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a vec sa odovzdá alebo postúpi na konanie o správnom delikte. Ak už bola v rámci trestného konania podaná žiadosĢ o ochranu, správny orgán je povinný aj bez podania žiadosti posúdiĢ poskytnutie ochrany. Kvali kované oznámenie Spolu s kvali kovaným oznámením sa doru

þí aj pouþenie o právach a povinnostiach oznamovateĐa, ktorému sa oznámenie doruþuje. Ide o práva a povinností, ktoré mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateĐa (stáva sa ním doruþením kvali kovaného oznámenia). Namiesto ochrany môže oznamovateĐ požiadaĢ o potvrdenie, že sa stal chráneným oznamovateĐom. Priamo žiada o to správny orgán. Potvrdenie je zásadne písomného charakteru. V rámci vydaného potvrdenia je tiež pouþenie o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú v rámci kvali kovaného oznámenia. Neposkytnutie ochrany K neposkytnutiu ochrany dochádza v prípade, ak oznamovateĐ neurobil kvali kované oznámenie a správny orgán zistil túto skutoþnosĢ, nakoĐko mu oznamovateĐ podal žiadosĢ o poskytnutie ochrany. Správny orgán informuje o tejto skutoþnosti oznamovateĐa bez zbytoþného odkladu a tiež mu poskytne dôvody neposkytnutia ochrany. Preskúmanie dôvodov neposkytnutia ochrany Právom oznamovateĐa, ktorému nebola poskytnutá ochrana, je v stanovenej lehote do 15 dní od doruþenia oznámenia o jej neposkytnutí požiadaĢ správny orgán o preskúmanie dôvodov, pre ktoré k tomu došlo. Správny orgán buć môže požiadaĢ sám alebo prostredníctvom úradu nadriadený správny orgán. Nadriadený správny orgán do 15 dní od doruþenia žiadosti rozhodne o poskytnutí ochrany a následne túto skutoþnosĢ písomne oznámi oznamovateĐovi, zamestnávateĐovi a úradu. ZároveĖ ak nerozhodne, tak v tej istej lehote oznámi oznamovateĐovi alebo úradu, že zo strany oznamovateĐa nebolo urobené kvali kované oznámenie.

§7 Ochrana oznamovateĐa pri oznamovaní závažnej protispoloþenskej þinnosti (1) ZamestnávateĐ môže urobiĢ právny úkon alebo vydaĢ rozhodnutie v pracovnoprávnom vzĢahu (ćalej len „pracovnoprávny úkon“) voþi chránenému oznamovateĐovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voþi chránenému oznamovateĐovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.4) Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skonþením pracovnoprávneho vzĢahu, ktorý je dôsledkom právnej skutoþnosti, ktorá nezávisí od PORADCA 10/2019

§6–§7

posúdenia zamestnávateĐa.5) (2) ZamestnávateĐ podáva žiadosĢ o udelenie súhlasu úradu. ŽiadosĢ o udelenie súhlasu obsahuje a) oznaþenie zamestnávateĐa, b) meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt chráneného oznamovateĐa, c) oznaþenie pracovnoprávneho úkonu, na ktorý sa žiada súhlas úradu, d) odôvodnenie potreby vykonania pracovnoprávneho úkonu. (3) Úrad pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateĐovi vyjadriĢ sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu. (4) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúĢ len na základe žiadosti zamestnávateĐa a vyjadrenia chráneného oznamovateĐa, úrad rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne úrad do 30 dní odo dĖa doruþenia žiadosti o udelenie súhlasu. (5) Úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateĐa voþi chránenému oznamovateĐovi, len ak zamestnávateĐ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príþinnú súvislosĢ s kvali kovaným oznámením, inak žiadosĢ o udelenie súhlasu zamietne. (6) Proti rozhodnutiu úradu o žiadosti o udelenie súhlasu nemožno podaĢ odvolanie. (7) Od podania žiadosti zamestnávateĐa o udelenie súhlasu úradu do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateĐovi lehoty a skúšobné doby podĐa osobitných predpisov6) neplynú. (8) Právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný.

akýkoĐvek zásah zo strany zamestnávateĐa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schváleniu. Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenému oznamovateĐovi už v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzĢahu je úrad, ktorý by vzhĐadom na svoju nezávislosĢ mal pri svojom rozhodovaní garantovaĢ, že zamestnávateĐ nebude oznamovateĐa za oznámenie protispoloþenskej þinnosti postihovaĢ. Predchádzajúci súhlas úradu sa tak stáva imanentnou súþasĢou ochrany chráneného oznamovateĐa, podmieĖujúcou platnosĢ právneho úkonu zamestnávateĐa alebo zákonnosĢ jeho rozhodnutia. ŽiadosĢ o predchádzajúci súhlas Ak zamestnávateĐ bude chcieĢ urobiĢ právny úkon, resp. vydaĢ rozhodnutie v pracovnoprávnom vzĢahu, ktoré sa vzĢahuje na chráneného oznamovateĐa, bude musieĢ podaĢ žiadosĢ o predchádzajúci súhlas úradu s ustanovenými obsahovými náležitosĢami, ktorými sú oznaþenie zamestnávateĐa a chráneného oznamovateĐa, oznaþenie právneho úkonu a jeho odôvodnenie. Súhlas sa nebude vyžadovaĢ iba v prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napr. povýšenie v prípade osôb v služobnom pomere) a ak ide o skonþenie pracovnoprávneho vzĢahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniĢ zamestnávateĐ (napr. strata vyžadovanej bezúhonnosti). Mechanizmus takejto ochrany sa nebude vzĢahovaĢ ani na právne úkony urobené príslušnými orgánmi vo vzĢahu k osobám, ktoré sú vo verejnej funkcii, pretože v tomto prípade nejde o vzĢahy medzi zamestnávateĐom a zamestnancom.

Komentár k § 7 Mechanizmus poskytovania ochrany ex ante sa takmer bezo zmien preberá zo predchádzajúcej právnej úpravy, s tým rozdielom, že celú pôsobnosĢ inšpektorátov práce preberá novozriadený úrad. Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chráneného oznamovateĐa je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziĢ postihu zamestnanca, motivovaného oznámením zamestnanca o protispoloþenskej þinnosti, þiže ho chrániĢ a na druhej strane súþasne povzbudiĢ iných zamestnancov na oznamovanie skutoþností o protispoloþenskej þinnosti, kećže tieto oznámenia sú podávané vo verejnom záujme. Prechádzajúce schválenie Chránený oznamovateĐ má právo na to, aby

Poznámka Služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzĢahoch s ním súvisiacich a plní ćalšie úlohy podĐa tohto zákona alebo ak tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona. Služobný úrad a minister v mene štátu rozhodujú vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý je oznamovateĐom kriminality alebo inej protispoloþenskej þinnosti, a v právnych vzĢahoch s ním súvisiacich, ak nastane dôvod skonþenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z. Takisto nebudú podliehaĢ súhlasu úkony vo vzĢahu k sudcom a prokurátorom, ktoré robia zákonom ustanovené orgány voþi sudcom a prokurátorom a tiež nie sú v pozícii zamestnávateĐov (napr. rozhodovanie v rámci disciplinárneho konania). Požiadavka rýchlosti konania je vyjadrená v povinnosti úradu rozhodnúĢ, pokiaĐ je to možné, þo najskôr a požiadavka objektívnosti vo vzĢahu k chránenému oznamovateĐovi je vyjadrená v povinnosti úradu umožniĢ chránenému oznamovateĐovi vyjadriĢ sa. SchvaĐovací právny úkon V rámci schvaĐovania právneho úkonu rozhodujúcu úlohu zohráva zamestnávateĐ, ktorý musí preukázaĢ, že medzi pracovnoprávnym úkonom a kvali kovaným oznámením nejestvuje príþinná súvislosĢ, þiže zamestnávateĐ je povinný znášaĢ obrátené dôkazné bremeno. Ak zamestnávateĐ presvedþí úrad a tento považuje za preukázané, že medzi pracovnoprávnym úkonom a kvali kovaným oznámením urobeným chráneným oznamovateĐom nie je príþinná súvislosĢ, pracovnoprávny úkon schváli. Proti rozhodnutiu úradu sa nebude možné odvolaĢ, bude však preskúmateĐné súdom, prípadne bude preskúmateĐné prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov alebo protestu prokurátora. Od podania žiadosti zamestnávateĐa o udelenie súhlasu úradu do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateĐovi lehoty a skúšobné doby neplynú. Skúšobná doba v Zákonníku práce PodĐa Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúĢ skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo þlena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesĢ mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovaĢ. Skúšobná doba sa predlžuje o þas prekážok v práci na strane zamestnanca, priþom platí, že skúšobná doba sa musí dohodnúĢ písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúĢ v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na urþitú dobu. Skúšobná doba v zákone o štátnej službe Skúšobná doba plynie odo dĖa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace. Uvedená skúšobná doba neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej

službe bezprostredne nadväzuje na skonþenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v doþasnej štátnej službe vykonávanej na tom istom štátnozamestnaneckom mieste v tom istom služobnom úrade. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeĐ kancelárie bezpeþnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podĐa osobitného predpisu, veĐvyslanec a štátny zamestnanec vykonávajú štátnu službu v doþasnej štátnej službe bez skúšobnej doby. Služobný úrad môže okamžite skonþiĢ štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dĖa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dĖa, keć dôvod na okamžité skonþenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného þiniteĐa môže ten, pre koho plní úlohy, skonþiĢ okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného þiniteĐa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skonþiĢ okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného þiniteĐa plní úlohy. Právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný.

§8 Zánik ochrany oznamovateĐa (1) Ochrana oznamovateĐa poskytovaná podĐa § 7 zaniká a) doruþením písomného oznámenia chráneného oznamovateĐa o vzdaní sa ochrany úradu, b) skonþením alebo zánikom pracovnoprávneho vzĢahu chráneného oznamovateĐa, c) uplynutím troch rokov od skonþenia trestného konania alebo konania o správnom delikte; ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skonþí postúpením veci inému orgánu, d) odsúdením chráneného oznamovateĐa za trestný þin krivého obvinenia alebo za trestný þin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s urobením kvali kovaného oznámenia, alebo e) doruþením písomného oznámenia orgánu, ktorý poskytol ochranu, zamestnávateĐovi, ak sa preukáže, že kvali kované oznámenie nie je konaním v dobrej viere. (2) Zánik ochrany podĐa odseku 1 písm. a) úrad bezodkladne písomne oznámi zamestnávateĐovi a orgánu, ktorý poskytol ochranu. (3) Zánik ochrany podĐa odseku 1 písm. b) zamestnávateĐ bezodkladne písomne oznámi úradu a orgánu, ktorý poskytol ochranu. (4) Zánik ochrany podĐa odseku 1 písm. c) PORADCA 10/2019

§8–§9

alebo písm. d) orgán, ktorý poskytol ochranu, bezodkladne písomne oznámi úradu, zamestnávateĐovi a chránenému oznamovateĐovi. (5) Zánik ochrany podĐa odseku 1 písm. e) orgán, ktorý poskytol ochranu, bezodkladne písomne oznámi úradu a chránenému oznamovateĐovi.

Komentár k § 8 Rovnako, ako bolo tomu v zákone þ. 307/2014 Z. z., aj nový zákon ustanovuje päĢ foriem zániku ochrany, ktoré plne korešpondujú s cieĐom tohto zákona, ktorými sú podpora podávania oznámení o protispoloþenskej þinnosti, objasnenie závažnej protispoloþenskej þinnosti a zistenie a usvedþenie jej páchateĐov, ale aj vytvorenie takého právneho prostredia, aby sa zabránilo zneužitiu oznámenia na osobnú pomstu zamestnanca voþi zamestnávateĐovi. Vznik ochrany Vznik je zásadne v dispoziþnej sfére zamestnanca, ktorý jediný je oprávnený podaĢ žiadosĢ o poskytnutie ochrany. Rovnako je oprávnený vzdaĢ sa ochrany, priþom ochrana zaniká dĖom doruþenia písomného vzdania sa ochrany úradu; úrad o tom bezodkladne upovedomí zamestnávateĐa a orgán, ktorý priznal ochranu (þiže prokurátora alebo správny orgán). Nový zákon vytvára právne podmienky na ochranu chráneného oznamovateĐa len za predpokladu, že táto osoba je vnútorne úprimne presvedþená o pravdivosti obsahu oznámenia; na tomto právnom stave niþ nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Zánik ochrany Rozhodne však nie je úþelom tohto zákona chrániĢ zamestnanca, ktorý podá oznámenie o protispoloþenskej þinnosti úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voþi svojmu zamestnávateĐovi. Takýmto konaním napĎĖa skutkovú podstatu trestného þinu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy a nový zákon s ním spája zánik ochrany. Taktiež ochrana zanikne, ak sa iným spôsobom preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. S právoplatným odsúdením chráneného oznamovateĐa za niektorý z týchto trestných þinov zaniká ochrana; prokurátor bezodkladne oznámi túto skutoþnosĢ chránenému oznamovateĐovi, zamestnávateĐovi a úradu. Ak pracovnoprávny vzĢah medzi zamestnancom a zamestnávateĐom zanikne, niet právneho titulu na zachovaní inštitútu ochrany a dôvodu naćalej poskytovaĢ ochranu chránenému oznamovateĐovi.

Oznámenie o zániku ochrany Zánik ochrany je povinný zamestnávateĐ bezodkladne oznámiĢ úradu a orgánu, ktorý priznal ochranu. Skonþenie trestného konania alebo konania o správnom delikte je tiež dôvodom zániku ochrany (okrem postúpenia veci v trestnom konaní inému orgánu). ZároveĖ sa s cieĐom zvýšenie a posilnenia ochrany oznamovateĐa, oproti súþasnej právnej úprave, ustanovilo poskytovaĢ ochranu nielen poþas trestného konania alebo konania o správnom delikte, ale aj (najviac) tri roky po skonþení niektorého z uvedených konaní.

§9 Odmena (1) Úrad môže poskytnúĢ oznamovateĐovi, ktorý urobil kvali kované oznámenie na základe jeho žiadosti o poskytnutie odmeny, odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, ak a) v trestnom konaní 1. bola podaná obžaloba, 2. bol podaný návrh na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, 3. bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo 4. trestné stíhanie bolo podmieneþne zastavené, alebo b) v správnom konaní nadobudlo právoplatnosĢ rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu. (2) Orgán, ktorý oznamovateĐovi vydal písomné oznámenie podĐa § 4 ods. 1 alebo § 6 ods. 1 alebo písomné potvrdenie podĐa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, oznámi oznamovateĐovi podanie obžaloby, schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu, schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, podmieneþné zastavenie trestného stíhania alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia podĐa odseku 1. (3) ŽiadosĢ o poskytnutie odmeny môže podaĢ oznamovateĐ úradu do šiestich mesiacov odo dĖa doruþenia oznámenia podĐa odseku 2. Na žiadosti o poskytnutie odmeny podané po tejto lehote sa neprihliada. (4) ŽiadosĢ o poskytnutie odmeny obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt oznamovateĐa a odôvodnenie žiadosti; k žiadosti oznamovateĐ priloží kópiu oznámenia podĐa odseku 2. (5) Úrad pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie odmeny zohĐadní mieru zásluh oznamovateĐa na objasnení závažnej protispoloþenskej þinnosti, zistení jej páchateĐa, ušlý zárobok oznamovateĐa a rozsah uchráneného majetku alebo vráteného majetku, ak ho možno vyþísliĢ; na ten úþel si úrad vyžiada stanovisko prokurátora alebo správneho orgánu, ktorý vo veci konal.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z.

(6) Úrad rozhodne o žiadosti o poskytnutie odmeny do troch mesiacov odo dĖa jej doruþenia. (7) Na poskytnutie odmeny oznamovateĐovi nie je právny nárok. Preskúmanie rozhodnutia úradu o odmene súdom je vylúþené. (8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nevzĢahujú na blízku osobu oznamovateĐa.

Komentár k § 9 Nový zákon, rovnako ako predchádzajúci právny predpis, naćalej ustanovuje aj možnosĢ poskytnúĢ oznamovateĐovi odmenu (v nezmenenej výške). Ide o nenárokovateĐnú odmenu, ktorá nemá byĢ len motivaþným faktorom na podávanie oznámení o protispoloþenskej þinnosti, ale svojim mechanizmom priznávania má vyjadriĢ aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prípade korupþných trestných þinov) alebo vráteného majetku, þi už ide o nanþné prostriedky, hnuteĐný alebo nehnuteĐný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby. Výška odmeny Nový zákon predpokladá priznanie odmeny až do výšky päĢdesiatnásobku minimálnej mzdy.

Poznámka Pod pojmom minimálna mzda sa rozumie najnižšia možná mzda, ktorá musí byĢ zamestnancovi vyplatená za plný pracovný úväzok. Minimálna mzda pre rok 2019 predstavuje 520 €. Pre jednu odpracovanú hodinu je to 2,989 €. Ide o sumu, ktorá sa ako hraniþná používa aj v iných právnych predpisoch, napríklad v súvislosti s odškodĖovaním osôb poškodených násilnými trestnými þinmi. Rozhodovaciu právomoc zákon zveruje úradu, rovnako ako podĐa predchádzajúcej právnej úpravy, rozhodnutie o poskytnutí odmeny a o jej výške nemá podliehaĢ súdnemu prieskumu. Podmienka priznania odmeny Na priznanie odmeny oznamovateĐovi postaþuje na rozdiel od platnej úpravy už podanie obžaloby (platná úprava vyžaduje právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateĐ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného þinu). U správnych deliktov sa ako podmienka ponecháva právoplatné rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu, pretože správne trestanie nemá formálne upravené štádium objasĖovania tzv. iných správnych deliktov. Za týmto úþelom je povinný orgán, ktorý poskytol ochranu, oznámiĢ oznamovateĐo

vi skutoþnosti, ktoré sú podmienkou na poskytnutie odmeny. Je výluþne vecou oznamovateĐa, þi požiada o poskytnutie odmeny. Jediným kritériom, ktoré musí oznamovateĐ rešpektovaĢ, je šesĢmesaþná lehota, ktorá zaþína plynúĢ dĖom doruþenia oznámenia o podaní obžaloby alebo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, þo doloží jeho kópiou. Kritéria Úrad, ako rozhodovací orgán, musí zohĐadniĢ novým zákonom ustanovené kritériá, ktorými sú miera zásluh oznamovateĐa na objasnení závažnej protispoloþenskej þinnosti, podiel na zistení alebo usvedþení páchateĐa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku, prípadne ušlý zárobok oznamovateĐa. Pri posudzovaní týchto kritérií si úrad predovšetkým vyžiada stanovisko prokurátora, resp. správneho orgánu, priþom môže využiĢ aj oprávnenia súvisiace s poskytnutím súþinnosti inými orgánmi verejnej moci, ktoré mu vyplývajú z § 13 tohto zákona. Lehota na rozhodnutie Nový zákon ustanovuje úradu lehotu na rozhodnutie, a to tri mesiace odo dĖa doruþenia žiadosti o poskytnutie odmeny. ýo sa týka poskytnutia odmeny oznamovateĐovi, nemá naĖ právny nárok. Preskúmanie rozhodnutia úradu o odmene súdom je vylúþené. Právna úprava odmeny sa nevzĢahujú na blízku osobu oznamovateĐa, priþom blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociĢovala ako vlastnú ujmu.

Vnútorný systém preverovania oznámení § 10 (1) ZamestnávateĐ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateĐ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, je povinný urþiĢ organizaþnú zložku alebo osobu (ćalej len „zodpovedná osoba“), ktorá plní úlohy zamestnávateĐa podĐa odsekov 4 až 7 a § 11 ods. 1; na základe zmluvy so zamestnávateĐom môže byĢ zodpovednou osobou aj osoba, ktorá nie je zamestnancom. Zodpovedná osoba musí maĢ odborné predpoklady na plnenie úloh podĐa tohto zákona. V obci a vo vyššom PORADCA 10/2019

§ 10

územnom celku je zodpovednou osobou hlavný kontrolór. (2) ZamestnávateĐ podĐa odseku 1, ktorý je orgánom verejnej moci, plní úlohu podĐa odseku 8 a prostredníctvom zodpovednej osoby plní úlohy podĐa odsekov 4 až 7 a § 11 ods. 1 aj vo vzĢahu k rozpoþtovej organizácii a príspevkovej organizácii, ktoré sú v jeho zriaćovateĐskej pôsobnosti, vo vzĢahu k štátnemu podniku, ktorého je zakladateĐom, vo vzĢahu k fondu, ktorý je v jeho správe, a vo vzĢahu k akciovej spoloþnosti so 100 % majetkovou úþasĢou štátu, ku ktorej vykonáva akcionárske práva, ak táto právnická osoba zamestnáva menej ako 50 zamestnancov; orgán verejnej moci môže urþiĢ, že bude plniĢ úlohy podĐa odsekov 4 až 7 a § 11 ods. 1 aj vtedy, ak táto právnická osoba zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. (3) ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je povinný umožniĢ zodpovednej osobe nezávislé plnenie jej úloh, priþom zodpovedná osoba je viazaná len pokynmi štatutárneho orgánu zamestnávateĐa alebo štatutárneho orgánu materskej spoloþnosti, ak nie je zodpovednou osobou priamo štatutárny orgán alebo þlen štatutárneho orgánu. Zodpovedná osoba môže plniĢ aj iné úlohy a povinnosti ako podĐa odsekov 4 až 7 a § 11 ods. 1; zamestnávateĐ je povinný zabezpeþiĢ, aby žiadna z týchto iných úloh alebo povinností neviedla ku kon iktu záujmov. ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 nesmie zodpovednú osobu postihovaĢ za výkon jej úloh; ak je zodpovednou osobou organizaþná zložka, nesmie postihovaĢ zamestnancov, ktorí sú do nej zaradení. ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je povinný poskytnúĢ zodpovednej osobe pri plnení jej úloh potrebnú súþinnosĢ; najmä je povinný jej poskytnúĢ dostatoþné prostriedky potrebné na plnenie týchto úloh a prístup k osobným údajom a dokumentom. ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je tiež povinný priebežne zabezpeþovaĢ udržiavanie odborných predpokladov zodpovednej osoby. (4) Oznaþenie zodpovednej osoby a spôsoby podávania oznámení musia byĢ zverejnené a pre všetkých zamestnancov prístupné obvyklým a bežne dostupným spôsobom tak, že najmenej jeden spôsob podávania oznámení musí byĢ prístupný nepretržite. ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je povinný sprístupniĢ informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení v struþnej, zrozumiteĐnej, jasne formulovanej a Đahko dostupnej forme; je tiež povinný uĐahþovaĢ podávanie oznámení. (5) ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je povinný prijaĢ a preveriĢ každé oznámenie do 90 dní od jeho prijatia; túto lehotu môže predĎžiĢ o ćalších 30 dní s tým, že predĎženie oznámi oznamovateĐovi s uvedením dôvodov predĎženia. Za prevere-

nie oznámenia sa považuje aj postúpenie veci na vybavenie podĐa Trestného poriadku alebo osobitných predpisov.7) (6) ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je povinný pri preverovaní oznámení zachovávaĢ mlþanlivosĢ o totožnosti oznamovateĐa. (7) ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je povinný oznámiĢ oznamovateĐovi výsledok preverenia oznámenia a opatrenia, ak sa prijali na základe preverenia oznámenia, do desiatich dní od preverenia oznámenia. Ak bolo preverenie oznámenia skonþené postúpením veci na vybavenie podĐa Trestného poriadku alebo osobitných predpisov, zodpovedná osoba si vyžiada výsledok vybavenia v rozsahu, ako to umožĖuje osobitný predpis a do desiatich dní od doruþenia tohto výsledku s ním oboznámi aj oznamovateĐa. (8) ZamestnávateĐ podĐa odseku 1 je povinný vydaĢ vnútorný predpis, v ktorom urþí podrobnosti o a) podávaní oznámení, b) preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení, c) zachovaní mlþanlivosti o totožnosti oznamovateĐa, d) evidovaní oznámení podĐa § 11 ods. 1, e) oboznamovaní oznamovateĐa s výsledkom preverenia jeho oznámenia, f) spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení.

Komentár k § 10 Vo vzĢahu k zamestnávateĐom s najmenej 50-timi zamestnancami a k orgánom verejnej moci s najmenej piatimi zamestnancami (zohĐadnili sa najmä malé obce) sa zachováva povinnosĢ vytvoriĢ si vnútorný systém preverovania oznámení (vybavovania podnetov) s tým, že sa niektoré náležitosti vnútorného systému formulaþne spresĖujú alebo obsahovo dopĎĖajú oproti predchádzajúcemu stavu. Zodpovedná osoba Títo zamestnávatelia sú povinní urþiĢ zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizaþnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiĢ s oznámeniami o protispoloþenskej þinnosti. Zákon podrobnejšie vymedzuje vzĢah medzi zodpovednou osobou a zamestnávateĐom (zodpovedná osoba môže plniĢ aj iné úlohy, tie však nesmú viesĢ ku kon iktu záujmu; zamestnávateĐ ju nesmie za výkon jej úloh postihovaĢ a musí jej umožniĢ nezávislé plnenie úloh vrátane poskytnutia dostatoþných prostriedkov a súþinnosti). Zodpovedná osoba musí maĢ odborné predpoklady na plnenie úloh a zamestnávateĐ musí priebežne zabezpeþovaĢ ich udržiavanie. Nie je však úþelom zavádzanie formálnych

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z. školení, kurzov, osvedþení a podobne, ide predovšetkým o zodpovednosĢ zamestnávateĐa, aby tieto všeobecne deklarované ustanovenia naplnil tak, aby umožnil þo najefektívnejšie preverovanie oznámení. Orgán verejnej moci Zodpovedná osoba, resp. osobitná organizaþná zložka, u orgánov verejnej moci bude aj naćalej vykonávaĢ svoje úlohy aj vo vzĢahu k právnickým osobám v jej pôsobnosti, ak budú maĢ tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzĢahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak urþí orgán verejnej moci. Sleduje sa tým väþšia transparentnosĢ a efektívnosĢ pri preverovaní oznámení v rámci jednotlivých rezortov. Samotný proces preverovania oznámení sa preberá z predchádzajúceho zákona vrátane oboznamovania oznamovateĐa s výsledkom preverenia a zachovávania anonymity oznamovateĐa. Zákon zakotvuje novú požiadavku, aby zamestnávateĐ prijal také technické a organizaþné opatrenia, ktoré zodpovedajú najnovším poznatkom pri zohĐadnení výšky nákladov na ich vykonanie a možnostiam zamestnávateĐa na zabezpeþenie preverovania oznámení v súlade so zákonom. Prijatými opatreniami sa má zaistiĢ primeraná úroveĖ a kvalita preverovania oznámení vrátane zachovávania dôvernosti, dostupnosti pre zamestnancov, ochrany osobných údajov a pod. Prijatie konkrétnych opatrení je vecou zamestnávateĐa, budú sa odvíjaĢ napríklad od veĐkosti a štruktúry zamestnávateĐa, nastavených interných pravidiel a pod. Úþelom je, aby zamestnávateĐ bol schopný v primeranej miere predchádzaĢ protispoloþenskej þinnosti, vþas ju identi kovaĢ, preveriĢ a minimalizovaĢ prípadné škody (§ 11).

§ 11 (1) ZamestnávateĐ podĐa § 10 ods. 1 je povinný najmenej poþas troch rokov odo dĖa doruþenia oznámenia viesĢ evidenciu oznámení v rozsahu a) dátum doruþenia oznámenia, b) meno, priezvisko a pobyt oznamovateĐa, c) predmet oznámenia, d) výsledok preverenia oznámenia, e) dátum skonþenia preverenia oznámenia. (2) S ohĐadom na najnovšie poznatky, náklady na vykonanie opatrení a úþel vnútorného systému preverovania oznámení je zamestnávateĐ podĐa § 10 ods. 1 povinný prijaĢ vhodné technické a organizaþné opatrenia na zabezpeþenie a preukázanie toho, že vnútorný systém preve

rovania oznámení sa vykonáva v súlade s týmto zákonom.

Komentár k § 11 Evidencia oznámení Je povinnosĢou zamestnávateĐa viesĢ túto evidenciu oznámení, ktorej obsahom sú náležitosti stanovené novým zákonom. Týka sa to zamestnávateĐa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateĐ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, a ktorý je povinný urþiĢ organizaþnú zložku alebo osobu, ktorá plní úlohy zamestnávateĐa. Náležitosti evidencie oznámení – dátum doruþenia oznámenia zo strany oznamovateĐa, – meno, priezvisko a pobyt oznamovateĐa, ktorý podal oznámenie, – predmet oznámenia, – výsledok preverenia oznámenia, – dátum skonþenia preverenia oznámenia. Technické a organizaþné opatrenia Ide o opatrenia, prostredníctvom ktorých zamestnávateĐ preukazuje, že vnútorný systém preverovania oznámení sa vykonáva v súlade s novým zákonom. Tieto opatrenia je povinný prijaĢ vyššie vymedzený zamestnávateĐ, a to s ohĐadom na najnovšie poznatky, náklady na vykonanie opatrení a úþel vnútorného systému preverovania oznámení.

§ 12 Pozastavenie úþinnosti pracovnoprávneho úkonu (1) Ak sa oznamovateĐ domnieva, že v súvislosti s oznámením bol voþi nemu urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadaĢ úrad do 15 dní odo dĖa, keć sa dozvedel o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie úþinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. (2) Úrad bezodkladne pozastaví úþinnosĢ pracovnoprávneho úkonu podĐa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podĐa odseku 1 a ak zamestnávateĐ v primeranej lehote urþenej úradom nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príþinnú súvislosĢ s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení úþinnosti pracovnoprávneho úkonu a doruþí ho zamestnávateĐovi a oznamovateĐovi. (3) V potvrdení podĐa odseku 2 sa uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt oznamovateĐa, oznaþenie zamestnávateĐa a pracovnoprávny úkon, ktorého úþinnosĢ je pozastavená. Ak úrad nevyhovie žiadosti podĐa odseku 1, písomne oznámi oznamovateĐovi dôvody, pre ktoré nepozastavil úþinnosĢ pracovnoprávneho úkonu. (4) Pozastavenie úþinnosti pracovnoprávneho PORADCA 10/2019

§ 11 – § 12

úkonu sa zaþína dĖom doruþenia potvrdenia podĐa odseku 2 oznamovateĐovi. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením úþinnosti odkladá vykonateĐnosĢ. (5) Úrad oznamovateĐa pri doruþení potvrdenia podĐa odseku 2 písomne pouþí o možnosti podaĢ na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch podĐa odseku 6. (6) Pozastavenie úþinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skonþí uplynutím 30 dní od doruþenia potvrdenia podĐa odseku 2 oznamovateĐovi. Doruþením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd poþas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia úþinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateĐnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. (7) Úrad bezodkladne pozastaví aj úþinnosĢ pracovnoprávneho úkonu urobeného voþi fyzickej osobe, ktorá zverejnila skutoþnosti o protispoloþenskej þinnosti, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia, funkcie alebo þinnosĢou vo verejnom záujme, ak sa táto fyzická osoba mohla oprávnene domnievaĢ, že urobenie oznámenia by neviedlo k riadnemu prešetreniu oznámenia alebo by urobenie oznámenia mohlo viesĢ k jej postihu. Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa použijú primerane. (8) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane vzĢahujú aj na blízku osobu oznamovateĐa, na zodpovednú osobu a na zamestnancov, ktorí sa podieĐajú na plnení úloh zodpovednej osoby.

podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia s tým, že ak sa podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Konanie o neodkladnom opatrení by malo smerovaĢ ku konaniu podĐa antidiskriminaþného zákona. Potvrdenie o pozastavení úþinnosti pracovnoprávneho úkonu Potvrdenie úrad vydáva bezodkladne po pozastavení úþinnosĢ pracovnoprávneho úkonu, ak bola dodržaná lehota a zo strany zamestnávateĐa nebolo nepreukázané, že pracovnoprávny úkon nemá príþinnú súvislosĢ s oznámením. ZamestnávateĐ má na preukázanie primeranú lehotu, ktorú mu urþí úrad. Následne je toto potvrdenie doruþené zamestnávateĐovi a oznamovateĐovi. V opaþnom prípade - nevyhovenia žiadosti o pozastavenie má úrad povinnosĢ oznámiĢ oznamovateĐovi dôvody nepozastavenia úþinnosti pracovnoprávneho úkonu. Obsahové náležitosti potvrdenia – meno, priezvisko oznamovateĐa, – dátum narodenia oznamovateĐa, – pobyt oznamovateĐa, – oznaþenie zamestnávateĐa, – pracovnoprávny úkon, ktorého úþinnosĢ je pozastavená. OznamovateĐ

Komentár k § 12

MožnosĢ pozastavenia úþinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná na vnútorný systém preverovania oznámení podĐa § 10, ale môže ho využiĢ každá osoba, ktorá je oznamovateĐom.

Ustanovenie rieši ex post ochranu oznamovateĐa, a to bez ohĐadu na to, þi urobil kvali kované oznámenie alebo nie. Ochrana spoþíva v možnosti úradu pozastaviĢ úþinnosĢ pracovnoprávneho úkonu voþi oznamovateĐovi, ak je dôvodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámením. Obrátené dôkazné bremeno Aj pri tejto možnosti ochrany sa zaviedlo obrátené dôkazné bremeno, t. j. ak zamestnávateĐ nepreukáže, že pracovnoprávny úkon nemá príþinnú súvislosĢ s oznámením, tak sa úþinnosĢ pracovnoprávneho úkonu pozastaví. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzĢahoch to bude znamenaĢ odklad vykonateĐnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzĢahoch bude pozastavenie znamenaĢ doþasnú neúþinnosĢ úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude maĢ po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná úradom je doþasná a jej pokraþovanie sa viaže na

OznamovateĐom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateĐovi; za oznamovateĐa sa považuje aj blízka osoba oznamovateĐa, ktorá je v pracovnoprávnom vzĢahu k tomu istému zamestnávateĐovi ako oznamovateĐ, k zamestnávateĐovi, ktorý je závislou osobou vo vzĢahu k zamestnávateĐovi oznamovateĐa alebo k zamestnávateĐovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateĐom oznamovateĐa. Lehoty Oproti predchádzajúcemu právnemu stavu sa predlžujú lehoty, ktoré tento právny inštitút zahĚĖa – oznamovateĐ nebude maĢ len 7 dní na požiadanie o pozastavenie úþinnosti, ale 15 dní a platnosĢ pozastavenia úþinnosti nebude 14 dní, ale 30 dní. Pozastavenie v prípade ćalších osôb Nový zákon rozširuje možnosĢ využiĢ inštitút pozastavenia úþinnosti pracovnoprávneho úkonu

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z. aj na ćalšie osoby. Ide o prípad, keć fyzická osoba nepodá oznámenie príslušnému orgánu alebo zamestnávateĐovi, ale skutoþnosti o protispoloþenskej þinnosti zverejní. Podmienkou však je, že táto osoba sa musí oprávnene domnievaĢ, že podanie oznámenia by neviedlo k jeho riadnemu prešetreniu, resp. by mohlo viesĢ k jej postihu. Pri zverejnení skutoþností o protiprávnej þinnosti musí však takáto osoba zohĐadniĢ, podĐa ktorých týmto zákonom je potrebné rešpektovaĢ ochranu utajovaných skutoþností, tajomstiev chránených osobitnými zákonmi a povinnosĢ mlþanlivosti v ustanovených prípadoch. Pozastavenie úþinnosti pracovnoprávneho úkonu bude možné aj voþi osobe blízkej oznamovateĐovi, ktorá nebude v pracovnoprávnom vzĢahu k tomu istému zamestnávateĐovi ako oznamovateĐ, teda v prípade, keć blízka osoba nie je považovaná za oznamovateĐa. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa ustanovilo ochranu spoþívajúcu v pozastavení úþinnosti pracovnoprávneho úkonu poskytnúĢ aj zodpovednej osobe resp. zamestnancom do nej zaradeným, þím sa má zvýšiĢ ochrana zodpovednej osoby pred neželanými zásahmi do jej fungovania a posilniĢ jej nezávislosti a tým aj akcieschopnosĢ pri preverovaní oznámení v rámci vnútorného systému ich preverovania. Zaþiatok pozastavenia úþinnosti pracovnoprávneho úkonu Zásadne ide o deĖ doruþenia potvrdenia oznamovateĐovi od úradu. Následne je odložená vykonateĐnosĢ pracovnoprávneho úkonu. Neodkladné opatrenie a jeho následky Zákon ukladá oznamovateĐovi možnosĢ podaĢ na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkov. O uvedenej možnosti je oznamovateĐ informovaný úradom. Doruþením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd poþas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia úþinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateĐnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu. Skonþenie pozastavenia úþinnosti pracovnoprávneho úkonu Ku skonþeniu dochádza uplynutím 30 dní odo dĖa, kedy bolo od úradu doruþené oznamovateĐovi.

Úrad § 13 (1) Zriaćuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosĢou, ktorý chrá

ni práva a oprávnené záujmy oznamovateĐov pri oznamovaní protispoloþenskej þinnosti. (2) Úrad je rozpoþtovou organizáciou. Návrh rozpoþtu sa predkladá ako súþasĢ kapitoly Všeobecná pokladniþná správa. Schválený rozpoþet úradu môže znížiĢ v priebehu kalendárneho roku len Národná rada Slovenskej republiky (ćalej len „národná rada“). (3) Sídlom úradu je Bratislava. (4) Úrad na plnenie svojich úloh môže zriaćovaĢ a zrušovaĢ detašované pracoviská mimo svojho sídla a urþovaĢ územný obvod ich pôsobnosti. (5) Podrobnosti o organizácii úradu upraví organizaþný poriadok úradu, ktorý vydá predseda úradu. (6) Úrad a) rozhoduje vo veciach ochrany podĐa § 7 a 12, b) kontroluje uplatĖovanie tohto zákona; na výkon kontroly sa vzĢahujú základné pravidlá kontrolnej þinnosti podĐa osobitného predpisu,8) c) kontroluje 1. dodržiavanie ustanovení o poskytnutí ochrany a výkone ochrany, 2. spôsob, akým sa zamestnávateĐ správal k oznamovateĐovi v þase po podaní oznámenia a 3. dodržiavanie ustanovení o vnútornom systéme preverovania oznámení, d) oznamuje príslušným orgánom podozrenie z postihu zamestnanca v súvislosti s oznámením protispoloþenskej þinnosti, e) zvyšuje povedomie verejnosti a zamestnávateĐov o oznamovaní protispoloþenskej þinnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateĐom, f) poskytuje poradenstvo zamestnávateĐom pri vypracovávaní vnútorného predpisu podĐa § 10 ods. 8 a mechanizmu jeho dodržiavania, g) poskytuje poradenstvo a konzultácie v súvislosti s oznamovaním protispoloþenskej þinnosti, h) vydáva odborné stanoviská a metodické usmernenia vo veciach ochrany oznamovateĐov, i) zabezpeþuje praktickú odbornú prípravu a školenia zodpovedných osôb, j) spolupracuje so štátnymi orgánmi pri tvorbe právnych predpisov a predkladá ústredným orgánom štátnej správy podnety na ich zmenu na základe vlastných zistení a poznatkov, k) spolupracuje so Slovenským národným strediskom pre Đudské práva a mimovládnymi organizáciami vo veciach ochrany oznamovateĐov, PORADCA 10/2019

§ 13

l) spolupracuje s obdobnými inštitúciami a organizáciami Európskej únie a iných krajín, m) plní iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitné predpisy. (7) Úrad pravidelne vyhodnocuje a na svojom webovom sídle zverejĖuje informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoloþenskej þinnosti a poskytovania ochrany podĐa tohto zákona, zverejĖuje dokumenty podĐa odseku 6 písm. h), odborné þlánky, právne a iné dokumenty a informácie, ktoré sa týkajú oznamovania protispoloþenskej þinnosti a poskytovania ochrany podĐa tohto zákona. (8) Úrad je pri plnení svojich úloh oprávnený a) požadovaĢ predloženie potrebnej dokumentácie, záznamov a iných dokladov a oboznamovaĢ sa s ich obsahom, b) požadovaĢ vysvetlenia a preskúmaĢ spôsob a úþinnosĢ vybavenia oznámenia, c) upozorĖovaĢ vedúcich predstaviteĐov orgánov verejnej moci na nedostatoþné alebo nesprávne vybavenie oznámenia a žiadaĢ o nápravu, d) upozorniĢ zamestnávateĐa, že plánovaným pracovnoprávnym úkonom môže porušiĢ ustanovenia tohto zákona, e) odporuþiĢ zamestnávateĐovi opatrenia na zabezpeþenie súladu s týmto zákonom. (9) Ak je uplatnenie oprávnenia podĐa odseku 8 upravené v osobitnom predpise, úrad ich môže uplatniĢ len v súlade s týmto osobitným predpisom. (10) Úrad má v konaní o správnom delikte, v ktorom sa poskytla ochrana podĐa § 6 ods. 1, postavenie zúþastnenej osoby. Úrad má postavenie zúþastnenej osoby aj v konaní o správnom delikte, v ktorom bolo urobené kvali kované oznámenie, ak o to požiada. Úrad má právo zúþastniĢ sa na každom úkone konania o správnom delikte, na ktorom má právo alebo povinnosĢ zúþastniĢ sa oznamovateĐ. (11) Úrad je oprávnený zúþastniĢ sa konania podĐa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi, ak je jednou zo sporových strán oznamovateĐ. (12) Orgán verejnej moci poskytuje úradu pri plnení jeho úloh potrebnú súþinnosĢ. (13) Úrad predkladá národnej rade každoroþne do konca marca správu o svojej þinnosti a o stave ochrany oznamovateĐov za predchádzajúci rok; správu zverejĖuje úrad na svojom webovom sídle. SúþasĢou tejto správy sú najmä poznatky z þinnosti úradu a návrhy a odporúþania na nápravu zistených nedostatkov. Ak predseda úradu zistí skutoþnosti nasvedþujúce, že ohrozovanie alebo porušovanie práv oznamovateĐa je závažné alebo sa týka väþšieho poþtu oznamovateĐov, môže predložiĢ národ-

nej rade mimoriadnu správu, ktorej súþasĢou môže byĢ aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady. (14) Oznámenie adresované úradu úrad bezodkladne postúpi príslušnému orgánu. Ak oznamovateĐ požiada o utajenie svojej totožnosti, úrad postúpi oznámenie bez uvedenia údajov o totožnosti oznamovateĐa. (15) Ak sa vo vzĢahu k oznamovateĐovi, blízkej osobe oznamovateĐa alebo ich podnikaniu uskutoþĖujú v súvislosti s výkonom verejnej moci opatrenia, pri ktorých možno predpokladaĢ, že ide o postih v súvislosti s oznámením, úrad je oprávnený požiadaĢ orgán verejnej moci, ktorý uskutoþnil tieto opatrenia, aby v urþenej lehote zaujal stanovisko k oprávnenosti a dôvodnosti týchto opatrení. Orgán verejnej moci preskúma oprávnenosĢ a dôvodnosĢ opatrení, ak je to potrebné, prijme opatrenia na nápravu a výsledok preskúmania a prijaté opatrenia oznámi úradu. Ak orgán verejnej moci nesplní povinnosti podĐa druhej vety, úrad predloží informáciu o tejto skutoþnosti nadriadenému orgánu; ak orgán verejnej moci nemá nadriadený orgán, úrad predloží takúto informáciu na rokovanie vlády Slovenskej republiky (ćalej len „vláda“). (16) PodĐa odseku 15 sa postupuje aj vtedy, ak sa opatrenia pri výkone verejnej moci, o ktorých možno predpokladaĢ, že ide o postih v súvislosti s oznámením protispoloþenskej þinnosti, uskutoþĖujú voþi inej osobe, ako je oznamovateĐ alebo blízka osoba oznamovateĐa.

Komentár k § 13 Zriadenie úradu Novým zákonom sa vytvoril nový nezávislý úrad, ktorého hlavným poslaním je ochrana oznamovateĐov (whistleblowerov). Po niekoĐkoroþnej skúsenosti s aplikáciou ochrany oznamovateĐov inšpektorátmi práce sa ukázalo, že napriek tomu, že pre inšpektoráty práce nešlo o úplne odlišnú úlohu oproti ich štandardným úlohám, predsa len ich hlavná náplĖ þinnosti sleduje primárne iný cieĐ. Tiež sa ukázalo, že nie je vhodné spájaĢ postavenie inšpektorátu práce ako „ochrancu“ oznamovateĐov s jeho postavením nestranného správneho orgánu v sporoch medzi zamestnancami a zamestnávateĐmi. Okrem toho, len samotné poskytovanie ochrany oznamovateĐom (poskytovanie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom alebo pozastavovanie úþinnosti pracovnoprávneho úkonu) je z celkového pohĐadu spoloþnosti nepostaþujúce. Je potrebné k tomu pridaĢ väþšiu verejnú angažovanosĢ „ochrancu“ oznamovateĐov, zvyšovanie povedomia verejnosti o nich,

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z. preventívnu a poradenskú þinnosĢ nielen pre samotných oznamovateĐov, ale aj pre orgány verejnej moci a ostatných zamestnávateĐov, monitorovanie a vyhodnocovanie uplatĖovania zákona v praxi. Takéto postupy vyplývajú aj z posúdenia základných protikorupþných právnych predpisov v Slovenskej republike, ktoré vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2017. Samostatná inštitúcia na ochranu oznamovateĐov existuje napríklad od roku 2016 v Holandsku (Huis voor klokkenluiders), obdobný orgán – s oveĐa širším záberom – existuje od roku 2017 vo Francúzsku (L’Agence française anticorruption). Úrad má celoštátnu pôsobnosĢ. Jej základnou úlohou je ochrana záujmov oznamovateĐov. Úrad ako rozpoþtová organizácia Ustanovilo sa zriadiĢ úrad ako rozpoþtovú organizáciu, ktorej rozpoþet sa navrhuje a schvaĐuje ako úþasĢ kapitoly „Všeobecná pokladniþná správa“, rovnako ako je tomu pri iných obdobných štátnych orgánoch s rovnakým mechanizmom zabezpeþenie rozpoþtovej samostatnosti. ýo sa týka zníženia schváleného rozpoþtu úradu, v zásade môže byĢ znížený len NR SR v priebehu kalendárneho roku.

Poznámka Rozpoþtová organizácia je právnická osoba (štátu, obce alebo vyššieho územného celku), ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpoþet, rozpoþet obce alebo na rozpoþet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podĐa schváleného rozpoþtu s prostriedkami, ktoré jej urþí zriaćovateĐ v rámci svojho rozpoþtu. Rozpoþtové organizácie sú (okrem istej výnimky) všetky štátne orgány. Odlišná je príspevková organizácia. Rozpoþtová organizácia je jeden zo subjektov verejnej správy a je teda napríklad zapísaná v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Pracovisko a sídlo úradu Ustanovilo sa, aby sídlom úradu bola Bratislava rovnako ako je tomu pri iných štátnych orgánoch s celorepublikovou pôsobnosĢou, zároveĖ sa ustanovilo, aby mal úrad možnosĢ zriaćovaĢ svoje detašované pracoviská aj mimo hlavného mesta, ak sa ukáže ako úþelné poskytovaĢ ochranu oznamovateĐom prostredníctvom detašovaného pracoviska. Detašovanému pracovisku je urþený územný obvod ich pôsobnosti.

V ustanovení sa zaviedla, obdobne ako je tomu pri iných podobných štátnych orgánoch, povinnosĢ predsedu úradu upraviĢ podrobnosti o organizácii úradu v organizaþnom poriadku a následne tento vydaĢ. Úlohy úradu Hlavnou úlohou úradu je poskytovanie ochrany oznamovateĐom, a to tak vo forme odsúhlasovania pracovnoprávnych úkonov zamestnávateĐa voþi chránenému oznamovateĐovi (§ 7), ako aj vo forme pozastavovania úþinnosti pracovnoprávneho úkonu zamestnávateĐa voþi oznamovateĐovi (§ 12). Túto agendu teda úplne prevzal od inšpektorátov práce, ktorí ju vykonávali doteraz, avšak aj naćalej sa predpokladá úzka vzájomná spolupráca medzi úradom a inšpektorátmi práce. VzhĐadom na to, že zisĢovanie skutoþností dôležitých na poskytnutie ochrany, si þasto môže vyžadovaĢ aj preverenie situácie priamo na pracovisku oznamovateĐa, príp. vyžiadanie si dokumentov od zamestnávateĐa, ako efektívne riešenie sa zavádza možnosĢ využiĢ inšpektoráty práce, ktoré majú skúsenosti s takouto þinnosĢou a personálne aj organizaþne sú na takéto poskytovanie súþinnosti vhodné (§ 21). Úrad má tiež kontrolnú úlohu, a to má kontrolovaĢ uplatĖovanie zákona, a to pri dodržaní základných pravidiel kontrolnej þinnosti podĐa zákona o kontrole v štátnej správe. Základné pravidlá kontrolnej þinnosti Orgány kontroly pri vykonávaní kontroly postupujú podĐa základných pravidiel kontrolnej þinnosti. Orgány územnej samosprávy môžu postupovaĢ pri vykonávaní kontroly podĐa základných pravidiel kontrolnej þinnosti, ak na tento úþel nemajú vlastné predpisy. Kontrolnou þinnosĢou sa zisĢuje stav kontrolovaných skutoþností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky, príþiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, úroveĖ efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich úþinnosĢ. Orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti zameriavajú kontrolnú þinnosĢ na vecnú a formálnu správnosĢ, na úþelnosĢ a efektívnosĢ plnenia úloh. Kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu. Písomné poverenie na vykonanie kontroly PORADCA 10/2019

§ 13 spravidla obsahuje oznaþenie orgánu kontroly, oznaþenie kontrolovaného subjektu, mená a priezviská osôb poverených vykonaním kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, dátum zaþatia kontroly, podpis vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu. Pri výkone kontroly sú pracovníci kontroly a prizvané osoby povinní postupovaĢ tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy kontrolovaných subjektov. Pracovníci kontroly a prizvané osoby, ktorí vedia o skutoþnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nepredpojatosti, sú povinní tieto skutoþnosti bez zbytoþného odkladu, písomne oznámiĢ vedúcemu orgánu kontroly vykonávajúceho kontrolu alebo ním splnomocnenému zástupcovi. Ak majú zamestnanci kontrolovaných subjektov pochybnosti o nepredpojatosti pracovníkov kontroly alebo prizvaných osôb so zreteĐom na ich vzĢah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom alebo k ich zamestnancom, môže vedúci kontrolovaného subjektu proti ich úþasti na kontrole podaĢ písomné námietky vedúcemu orgánu kontroly s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný úþinok. Pracovníci kontroly a prizvané osoby, ktorí oznámili vedúcemu orgánu kontroly alebo ním splnomocnenému zástupcovi pochybnosti o svojej nepredpojatosti alebo proti ktorým podal vedúci kontrolovaného subjektu námietky zakladajúce pochybnosti o ich nepredpojatosti, sú oprávnení vykonaĢ pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoĐujú odklad. Vedúci orgánu kontroly alebo ním splnomocnený zástupca je povinný rozhodnúĢ o oznámených skutoþnostiach alebo o námietkach najneskôr do piatich pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiĢ s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Na rozhodovanie o nepredpojatosti sa nevzĢahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní. Zákon dáva úradu možnosĢ silnej ingerencie k zisĢovaniu celkovej situácie oznamovateĐa po oznámení, resp. po priznaní ochrany, þím sa sleduje nielen formálna ochrana záujmov oznamovateĐa, ale predovšetkým skúmanie reálneho vplyvu oznámenia na situáciu oznamovateĐa v zamestnaní. Pri zistení prípadných negatívnych vplyvov (postihu zamestnanca) má úrad úlohu oznamovaĢ podozrenia z postihu príslušným orgánom (þo môže byĢ v závislosti od druhu zisteného postihu napríklad inšpektorát práce, úrad verejného zdravotníctva a pod.). Poradenstvo Dôležitou úlohou z pohĐadu verejnosti bude poskytovanie poradenstva, þo má za cieĐ zvyšovaĢ informovanosĢ nielen oznamovateĐov, ale

aj zamestnávateĐov a celkovo aj zvyšovaĢ povedomie verejnosti o oznamovaní protispoloþenskej þinnosti. Poradenstvo môže byĢ poskytované generálne (mediálne výstupy, zverejĖovanie odborných stanovísk, pripomienkovanie návrhov právnych predpisov a spolupráca pri ich príprave), ako aj individuálne (konzultácie potenciálnym oznamovateĐom, rady pri vypracovávaní vnútorných predpisov zamestnávateĐa). Zákon umožĖuje úradu tiež zabezpeþovaĢ (interne aj externe) zodpovedným osobám praktickú odbornú prípravu a školenia. Je však potrebné zdôrazniĢ, že zodpovedné osoby nebudú musieĢ tieto školenia absolvovaĢ. Má ísĢ len o jednu z možností ako zamestnávateĐovi umožniĢ udržiavanie jej odborných kvalít (§ 10 ods. 3). Štandardom je spolupráca úradu s obdobnými úradmi a organizáciami na Slovensku a v zahraniþí. Ćalšia kontrolná þinnosĢ Úrad tiež kontroluje dodržiavanie ustanovení o poskytnutí ochrany a výkone ochrany, spôsob, akým sa zamestnávateĐ správal k oznamovateĐovi v þase po podaní oznámenia a dodržiavanie ustanovení o vnútornom systéme preverovania oznámení, oznamuje príslušným orgánom podozrenie z postihu zamestnanca v súvislosti s oznámením protispoloþenskej þinnosti, zvyšuje povedomie verejnosti a zamestnávateĐov o oznamovaní protispoloþenskej þinnosti a o poskytovaní ochrany oznamovateĐom. Ostatné úlohy úradu – vydávanie odborných stanovísk týkajúcich sa ochrany oznamovateĐov, – vydávanie metodických usmernení týkajúcich sa ochrany oznamovateĐov, – praktická odborná príprava, – zabezpeþenie a organizácia školení zodpovedných osôb, – spolupráca so štátnymi orgánmi pri tvorbe právnych predpisov, – predloženie zmien právnych predpisov, – spolupráca so Slovenským národným strediskom pre Đudské práva, – spolupráca s mimovládnymi organizáciami vo veciach ochrany oznamovateĐov, – spolupráca s obdobnými inštitúciami a organizáciami Európskej únie a iných krajín, – výkon a plnenie ćalších úloh.

Poznámka Slovenské národné stredisko pre Đudské práva plní funkciu národnej inštitúcie na ochranu a podporu Đudských práv (NHRI) a v roku 2004 sa stalo slovenským antidiskriminaþným

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z. orgánom, t. j. pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podĐa antidiskriminaþného zákona. Na základe svojho mandátu Stredisko monitoruje a hodnotí dodržiavanie Đudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania, zhromažćuje a poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej republike, uskutoþĖuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov oblasti Đudských práv a základných slobôd, zhromažćuje a šíri informácie v tejto oblasti. V rámci poskytovania právnych služieb Stredisko vydáva odborné stanoviská vo veciach diskriminácie, zastupuje úþastníkov v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, zabezpeþuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, má právo požiadaĢ súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie o poskytnutie informácií o dodržiavaní Đudských práv. Stredisko taktiež pripravuje vzdelávacie aktivity, podieĐa sa na informaþných kampaniach s cieĐom zvyšovania tolerancie spoloþnosti a poskytuje knižniþné služby. Osvetová þinnosĢ úradu Osvetová þinnosĢ úradu sa má napĎĖaĢ (nielen) zverejĖovaním podstatných informácií na internete, þo umožní verejnosti oboznámiĢ sa so všetkými – tak teoretickými, ako aj praktickými – relevantnými informáciami o oznamovaní protispoloþenskej þinnosti na jednom mieste. Úlohou úradu je tiež teda vyhodnocovaĢ a následne na svojom webovom sídle zverejĖovaĢ informácie týkajúce sa oznamovania protispoloþenskej þinnosti a poskytovania ochrany v medziach a podĐa pravidle nového zákona. Okrem toho zverejĖuje dôležité dokumenty (odborné stanoviská a metodické usmernenia vo veciach ochrany oznamovateĐov), odborné þlánky, iné dokumenty a informácie ohĐadom ochrany oznamovateĐov protispoloþenskej þinnosti. Oprávnenia úradu Úmysel umožniĢ úradu aktívnu úþasĢ a silné postavenie pri ochrane oznamovateĐov sa prejavuje aj v koncipovaní oprávnení úradu. Okrem štandardných oprávnení spoþívajúcich v možnosti vyžiadaĢ si potrebné dokumenty a vysvetlenia (þo bude môcĢ úrad robiĢ aj prostredníctvom inšpektorátu práce) je úrad oprávnený aj upozorĖovaĢ vedúcich predstaviteĐov orgánov verejnej moci na nedostatoþné alebo nesprávne vybavenie oznámenia (vrátane žiadosti o nápravu) a upozorĖovaĢ zamestnávateĐa, že ním plánovaný pracovnoprávny úkon pravdepodob

ne poruší tento zákon (prevencia pred možným postihom oznamovateĐa). Tiež môže zamestnávateĐom dávaĢ odporúþania, akým spôsobom zosúladiĢ svoje postupy so zákonom. Postavenie zúþastnenej osoby Zákon priznáva úradu aj silné procesné postavenie v rôznych konaniach, a to tak súdnych, ako aj v správnych. V konaní o správnom delikte bude zúþastnenou osobou vždy, ak v rámci nich bola oznamovateĐovi priznaná ochrana. Obdobne sa v civilnom procese ustanovuje umožniĢ úradu zúþastniĢ sa konania, ak je jednou zo sporových strán oznamovateĐ. Merito sporu nie je urþujúce, aj v civilnom konaní bude takýto postup záležaĢ od posúdenia úradu vzhĐadom na jeho poslanie, úlohy, oprávnenia. SúþinnosĢ Deklaruje sa novým zákonom poskytovanie potrebnej súþinnosti pre úrad pri plnení jeho úloh od všetkých orgánov verejnej moci, þo je nevyhnutnou podmienkou na ich riadne plnenie. Správa o þinnosti Tak ako je bežné pri iných nezávislých a kontrolných orgánoch (napríklad Úrad na ochranu osobných údajov SR, verejný ochranca práv, Najvyšší kontrolný úrad SR), aj úrad na ochranu oznamovateĐov bude raz roþne predkladaĢ národnej rade správu o svojej þinnosti a o stave ochrany oznamovateĐov spolu s odporúþaniami a odstránenie zistených nedostatkov. Obdobne ako u uvedených úradov, resp. funkcionárov, sa ustanovuje vo zvlášĢ naliehavých alebo závažných dôvodoch predložiĢ Národnej rade Slovenskej republiky aj mimoriadnu správu. Spáva o þinnosti musí byĢ predložená vždy do konca marca za predchádzajúci rok. Správa je tiež zverejnená prostredníctvom webového sídla úradu. V prípade, že predseda úradu zistí skutoþnosti, ktoré hovoria o prípadnom ohrozovaní alebo porušovaní práv oznamovateĐa, dochádza k predkladaniu mimoriadnej správy. Mimoriadna správa sa predkladá aj v prípade ohrozenia viacerých oznamovateĐov, alebo ide o zvlášĢ závažnú situáciu. SúþasĢou mimoriadnej správy je tiež návrh na jej prerokovania v NR SR. Sprostredkované oznámenie Ustanovilo sa upraviĢ tzv. sprostredkované oznámenie, kedy oznamovateĐ z nejakých dôvodov nemôže alebo nechce urobiĢ oznámenie (uviesĢ skutoþnosti, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo þinnosĢou PORADCA 10/2019

§ 14 vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoloþenskej þinnosti) priamo orgánu príslušnému na prijatie tohto oznámenia. Kećže však úrad nebude maĢ vyšetrovacie právomoci na preverenie protispoloþenskej þinnosti, tieto skutoþnosti musí odstúpiĢ príslušnému orgánu, priþom ak oznamovateĐ požiada o utajenie svojej totožnosti, úrad odstúpi oznámenie bez uvedenia údajov o totožnosti oznamovateĐa. Je však potrebné zdôrazniĢ, že týmto nie je dotknutá povinnosĢ oznamovateĐa oznámiĢ alebo prekaziĢ trestný þin, ktorá vyplýva z Trestného zákona.

Poznámka Neoznámenie trestného þinu Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zloþin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odĖatia slobody s hornou hranicou najmenej desaĢ rokov, alebo niektorý z trestných þinov korupcie uvedených v treĢom diele ôsmej hlavy osobitnej þasti, a taký zloþin alebo trestný þin neoznámi bez odkladu orgánu þinnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odĖatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justiþnej stráže, potrestá sa odĖatím slobody až na tri roky. Kto však spácha tento þin, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiĢ bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpeþenstva smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Kto spácha tento þin, tiež nie je trestný, ak by oznámením trestného þinu porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlþanlivosti ako osobe poverenej pastoraþnou þinnosĢou, alebo zákonom uznanú povinnosĢ mlþanlivosti. Neprekazenie trestného þinu Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha zloþin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odĖatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desaĢ rokov, alebo niektorý z trestných þinov korupcie uvedených v treĢom diele ôsmej hlavy osobitnej þasti a spáchanie alebo dokonþenie takého zloþinu alebo trestného þinu neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu, potrestá sa odĖatím slobody až na tri roky. Kto spácha uvedený þin, nie je trestný, ak nemohol zloþin prekaziĢ bez znaþných Ģažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpeþenstva smrti, Ģažkej ujmy na zdraví,

inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpeþenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateĐa trestnosti, ak sa týka neprekazenia zloþinu, za ktorý tento zákon umožĖuje uložiĢ trest odĖatia slobody na doživotie. PrekaziĢ zloþin možno aj jeho vþasným oznámením orgánu þinnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže namiesto toho urobiĢ oznámenie nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odĖatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justiþnej stráže. PovinnosĢ sa nevzĢahuje na osobu, ak by jej splnením porušila spovedné tajomstvo. Výkon právomoci orgánov verejnej moci V rámci snahy o komplexnú ochranu oznamovateĐa nemožno pri jej koncipovaní okrem možného postihu zo strany zamestnávateĐa vylúþiĢ ani šikanózny výkon právomocí orgánov verejnej moci, ktorý smeruje voþi oznamovateĐovi, jeho blízkej osobe, resp. jeho podnikaniu. V takýchto prípadoch má úrad obdobné oprávnenia ako ombudsman, t. j. vyžadovaĢ stanovisko od orgánu verejnej moci, ktorý uskutoþĖuje opatrenia proti oznamovateĐovi, jeho blízkej osobe alebo ich podnikaniu, o ich oprávnenosti a dôvodnosti. Orgán verejnej moci je povinný tieto uskutoþnené opatrenia preskúmaĢ a prijaĢ nápravné opatrenia, ak sa vyžadujú. Ak tak orgán verejnej moci neurobí, úrad o tom informuje nadriadený orgán a ak takého niet, tak vládu.

§ 14 Predseda úradu (1) Na þele úradu je predseda, ktorý zodpovedá za þinnosĢ úradu. Predsedu úradu volí a odvoláva národná rada spomedzi kandidátov navrhnutých vládou podĐa § 15 ods. 4. (2) Funkþné obdobie predsedu úradu je sedem rokov. Tá istá osoba môže byĢ zvolená za predsedu úradu len raz. (3) Za predsedu úradu možno zvoliĢ len toho, kto a) je štátnym obþanom Slovenskej republiky, b) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, c) je bezúhonný, d) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupĖa, e) nie je þlenom politickej strany ani politického hnutia, f) posledných päĢ rokov pred zvolením nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republi-

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L

LEGISLATÍVA

Zákon þ. 54/2019 Z. z.

ky (ćalej len „prezident“), poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, þlena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeĐa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosĢou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu a g) svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote dáva záruku, že bude svoju funkciu vykonávaĢ riadne, þestne a zodpovedne. (4) Za bezúhonného sa na úþely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný þin a v prípade obzvlášĢ závažného zloþinu, trestného þinu zneužívania právomoci verejného þiniteĐa, trestného þinu prijímania úplatku, trestného þinu podplácania a trestného þinu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný þin zahladené alebo na ktorého sa hĐadí, akoby nebol pre takýto trestný þin odsúdený. BezúhonnosĢ sa preukazuje odpisom registra trestov. Na úþel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne komisii (§ 16) údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.9) Údaje podĐa tretej vety komisia bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov. (5) Funkcia predsedu úradu je nezluþiteĐná s výkonom funkcie podĐa odseku 3 písm. f), s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, þlena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, štatutárneho orgánu, s þlenstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby okrem valného zhromaždenia a þlenskej schôdze, ani s þlenstvom v politickej strane alebo v politickom hnutí. Predseda úradu nesmie vystupovaĢ v mene politickej strany alebo politického hnutia alebo pôsobiĢ v ich prospech. (6) Výkon funkcie predsedu úradu sa skonþí a) uplynutím funkþného obdobia, b) vzdaním sa funkcie, c) odvolaním z funkcie, d) smrĢou alebo vyhlásením za mĚtveho. (7) Predsedu úradu odvolá národná rada na návrh vlády, ak a) stratil bezúhonnosĢ, b) mu bola obmedzená spôsobilosĢ na právne úkony, c) prestal spĎĖaĢ podmienku nezluþiteĐnosti podĐa odseku 5 alebo d) nevykonáva svoju funkciu najmenej šesĢ po sebe nasledujúcich mesiacov. (8) Národná rada môže pozastaviĢ výkon

funkcie predsedovi, ak bolo proti nemu zaþaté trestné stíhanie v súvislosti s výkonom jeho funkcie. (9) Predsedovi úradu patrí mesaþne plat vo výške platu poslanca národnej rady, zaþínajúc prvým dĖom mesiaca, v ktorom bol zvolený. Predsedovi úradu patrí mesaþne paušálna náhrada na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie v sume 50 % platu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dĖa zaþatia vykonávania funkcie a zaniká dĖom skonþenia vykonávania funkcie. Paušálna náhrada sa urþuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor. Plat a paušálnu náhradu predsedovi úradu urþuje vláda Slovenskej republiky. (10) Na predsedu úradu sa nevzĢahujú ustanovenia o odmeĖovaní podĐa osobitného pred10) pisu okrem ustanovení o odmeĖovaní podĐa osobitného predpisu,11) ktoré sa na plat predsedu použijú primerane.

Komentár k § 14 Jedným zo základných predpokladov dôveryhodnosti nového úradu je osoba predsedu. Jeho prvoradou úlohou je byĢ na þele úradu a zodpovedá za jeho þinnosĢ. ýo sa týka voĐby, oprávneným voliĢ predsedu úradu je NR SR. Kandidátov na voĐbu predsedu úradu navrhuje vláda. Komisia vyhodnotí prihlásených záujemcov o kandidatúru do 15 dní od verejného vypoþutia a navrhne vláde dvoch záujemcov, ktorí boli v hodnotení najúspešnejší. Každý predseda úradu môže byĢ zvolený len jeden krát, a to na obdobie sedem rokov. Podmienky zvolenia predsedu úradu Podmienky na jeho zvolenie sú nastavené tak, aby þo možno najväþšiu rolu zohrávala objektivita a odbornosĢ. Národná rada predsedu úradu zvolí spomedzi vládou navrhnutých kandidátov. Kandidáti musia prejsĢ verejným vypoþutím a hodnotením komisiou. Predseda úradu bude volený na sedem rokov a bude možné ho zvoliĢ za predsedu len raz. Okrem štandardných podmienok ako je vek, spôsobilosĢ na právne úkony, bezúhonnosĢ, vzdelanie, predseda úradu nesmie byĢ þlenom politickej strany alebo hnutia a päĢ rokov pred zvolením nesmie vykonávaĢ žiadnu z vysokých politických funkcií, a to vrátane vysokých samosprávnych funkcií. Takáto ochranná doba má za cieĐ zamedziĢ potenciálnemu kon iktu záujmu vyplývajúceho z možného minulého pôsobenia. Predseda úradu tiež musí svojím doterajším pôsobením v osobnom, verejnom a profesijnom živote zaruþovaĢ, že bude svoju funkciu vykonávaĢ riadPORADCA 10/2019

§ 14 ne, þestne a nestranne. Z dôvodu zamedzenia možného kon iktu záujmu nebude môcĢ byĢ predseda úradu ani sudcom, prokurátorom, þlenom bankovej rady ani štatutárnym orgánom žiadnej právnickej osoby. Tiež nebude môcĢ byĢ ani v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgáne žiadnej právnickej osoby okrem valného zhromaždenia a þlenskej schôdze, ako ani þlenom politickej strany alebo hnutia. Podmienky: – štátny obþan Slovenskej republiky, – spôsobilosĢ na právne úkony v plnom rozsahu, – bezúhonnosĢ, – vysokoškolské vzdelanie druhý stupeĖ, – neþlenstvo v politickej strane alebo hnutí, – záruka výkonu funkcie - riadne, þestne a zodpovedne. BezúhonnosĢ Bezúhonným nie je ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný þin a v prípade obzvlášĢ závažného zloþinu, trestného þinu zneužívania právomoci verejného þiniteĐa, trestného þinu prijímania úplatku, trestného þinu podplácania a trestného þinu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný þin zahladené, alebo na ktorého sa hĐadí, akoby nebol pre takýto trestný þin odsúdený. K preukázaniu bezúhonnosti musia byĢ poskytnuté všetky potrebné údaje a doklady, ktorými je možné bezúhonnosĢ preukázaĢ. Dokladom je odpis z registra trestov. K odpisu z registra trestov musí dotyþný poskytnúĢ potrebné údaje, ktoré zasiela komisia Generálnej prokuratúre SR v elektronickej podobe, na základe þoho prokuratúra vydá uvedený odpis. ŽiadosĢ o odpis registra trestov oprávneného orgánu musí obsahovaĢ tieto údaje: – meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosĢ týka, – dátum narodenia, rodné þíslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia, – štátne obþianstvo, – pohlavie, – meno, priezvisko a rodné priezvisko rodiþov, – presné oznaþenie orgánu, ktorý o odpis registra trestov žiada, – meno a priezvisko urþenej osoby, – úþel, na ktorý sa odpis registra trestov žiada.

Zánik funkcie predsedu úradu Zánik nastane uplynutím funkþného obdobia, vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie a smrĢou, resp. vyhlásením za mĚtveho. Národná rada predsedu úradu odvolá, ak prestane spĎĖaĢ podmienky zvoliteĐnosti, resp. nezluþiteĐnosti funkcie alebo ak nevykonáva svoju funkciu najmenej šesĢ mesiacov. ZároveĖ sa ustanovilo, aby Národná rada Slovenskej republiky v prípade predsedu úradu mohla pozastaviĢ výkon funkcie poþas trestného stíhania súvisiaceho s výkonom ich funkcií. • Skonþenie funkcie – uplynutie 7-roþného funkþného obdobia, – vzdanie sa funkcie, – odvolanie z funkcie, – smrĢ, vyhlásenie za mĚtveho. • Odvolanie z funkcie Oprávnenie odvolaĢ predsedu z jeho funkcie má NR SR. Medzi dôvody odvolania patrí: – strata bezúhonnosti, – obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, – skonþenie splnenia podmienky nezluþiteĐnosti funkcii, – minimálne šesĢ po sebe nasledujúcich mesiacov svoju funkciu nevykonáva. • Pozastavenie funkcie Funkciu pozastaviĢ môže tiež len NR SR, ktorá má na to právomoc zo zákona, a to v prípade, ak bolo voþi predsedovi zaþaté trestné stíhanie v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Uvedené sa do zákona zaviedlo s cieĐom zabezpeþiĢ transparentný chod úradu, tak ako je tomu pri niektorých iných štátnych orgánoch porovnateĐného zamerania. Plat predsedu úradu Plat predsedu úradu sa bude odvíjaĢ od platu poslanca národnej rady, priþom sa ustanovilo poskytnúĢ predsedovi na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie paušálnu náhradu, obdobne ako je tomu pri iných obdobných verejných funkcionároch. Plat zaþína platiĢ od prvého dĖa v mesiaci, kedy bol predseda do svojej funkcie zvolený. Paušálna náhrada je vo výške 50 % platu, priþom nárok na túto náhradu vzniká odo dĖa zaþatia vykonávania funkcie a zaniká dĖom skonþenia vykonávania funkcie. Paušálna náhrada sa urþuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor. Kompetentným k urþeniu výšky platu a náhrady je vláda Slovenskej republiky.

Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti

L