LEXKORONA ZÁK ON Y
V právnych predpisoch sú tučným písmom zvýraznené ostatné novely.
Vydavateľ Vydavateľstvo PORADCA, s.r.o. Pri Celulózke 40, 010 01 Žilina IČO: 36 371 271 tel.: 041-5652 983, 5652 871 http: www.poradca.sk
PORADCA
Tlač apríl 2020 cena 7 €
Objednávky prijímame telefonicky, písomne cez e-shop 041-5652 871, -877, -879, 0915 033 300, 0911 193 135 v čase od 9,00 do 15,00 hod. abos@poradca.sk, a písomne na adrese vydavateľstva ISSN 1335-6127 (tlačené vydanie) ISSN 1338-0877 (online vydanie) EV 3899/09
O B S A H
1
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
ZÁKON č. 62/2020 Z. z., o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . . . . . . . . . . 3 ZÁKON č. 185/2002 Z. z., o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
. . . . . . . . . . . 5
ZÁKON č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
. . . . . . . . . . 17
ZÁKON č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách . . . . . . . . . . 47 ZÁKON Č. 343/2015 Z. z., o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov . . . . . . . . . 113
2
Niektoré mimoriadne opatrenia vo finančnej oblasti
ZÁKON č. 67/2020 Z. z., o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 . . . . . . . . . 233
3
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva
ZÁKON č. ..../2020 Z. z ., o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . . . . . . . . . 244 ZÁKON č. 576/2004 Z. z ., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov . . . . . . . . . 247 ZÁKON č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
. . . . . . . . . 288
ZÁKON č. 362/2011 Z. z., o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
. . . . . . . . . 385
ZÁKON č. 87/2018 Z. z., (Upozornenie!) o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov
. . . . . . . . . 568
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ZÁKONľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
– §6
1
č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: ČL. I §1 Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. §2 (1) Ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. (2) Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. §3 (1) V čase mimoriadnej situácie 1) alebo núdzového stavu 2) a) súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu, b) je ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verej________________
nosti z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. (2) Ak súd vylúči verejnosť podľa odseku 1 písm. b), vyhotoví zvukový záznam z celého pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia, ktorý komukoľvek a bezodkladne sprístupní po skončení pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia. Takto vyhotovený zvukový záznam nahrádza povinnosť vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia podľa predpisov o konaní pred súdmi. §4 Lehota, v ktorej je dlžník povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia, ktoré nastalo v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020, je 60 dní. §5 Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane. §6 V čase do 30. apríla 2020 nemožno pristúpiť k výkonu záložného práva. Úkony smerujúce k výkonu záložného práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 sú neúčinné.
O d k a z y k t e x t u sú uvedené na strane 4. 3
Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením COVID-19 a v oblasti justície (č. 62/2020 Z. z.)
1
§7 Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 30. apríla 2020 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 30. apríla 2020 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.
ČL. III Zmena zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ČL. IV Zmena zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. ČL. V Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
ČL. II
ČL. VI
Zmena zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia (27. 3. 2020).
Odkazy k textu: 1) 2)
§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
PODNIKANIE A KORONAVÍRUS • právo a súdnictvo • vplyv pandémie na daň FO a PO • odložené daňové priznanie • vyplácanie miezd v mimoriadnej situácii • vplyv koronavírusu na úvery Objednávajte telefonicky: 041/56 52 871, 879, 0915 033300, mailom: abos@poradca.sk, www.poradca.sk 4
LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ZÁKONľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
– §3
1
č. 185/2002 Z. z.
o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 597/2008 Z. z., zákona č. 290/2009 Z. z., zákona č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 495/2010 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 110/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 171/2015 Z. z., zákona č. 374/2015 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 40/2019 Z. z., zákona č. 40/2019 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z., zákona č. 459/2019 Z. z. a zákona č. 62/2020 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: Čl. I ÚVODNÉ USTANOVENIE §1 Predmet úpravy Tento zákon upravuje ďalšiu pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) a podrobnosti o spôsobe ustanovenia predsedu súdnej rady a jej členov, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. SÚDNA RADA §2 Sídlo súdnej rady Sídlom súdnej rady je Bratislava. §3 Zloženie súdnej rady (1) Súdna rada má 18 členov. Sú nimi predseda súdnej rady a ďalší jej členovia. (2) Členom súdnej rady ustanoveným Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), prezidentom Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) a vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. ________________
(3) Vysokoškolské právnické vzdelanie člena súdnej rady sa na účely tohto zákona preukazuje a) diplomom vydaným vysokou školou podľa osobitného zákona1) po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, b) dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike, alebo c) dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní. (4) Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola za takýto trestný čin odsúdená podľa osobitného predpisu.1a) Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.1b) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.1c) Údaje podľa tretej vety oprávnená osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov. (5) Funkcia člena súdnej rady je nezlučiteľná s funkciou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, prokurátora, príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky a príslušníka Slovenskej informačnej služby.
O d k a z y k t e x t u sú uvedené na strane 16. 5
Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky (č. 185/2002 Z. z.)
1
§ 3a Zabezpečovanie výkonu verejnej kontroly súdnictva Pri výkone pôsobnosti podľa čl. 141a ods. 5 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky súdna rada a) sa podieľa v rozsahu ustanovenom zákonom na riadení a správe súdov Slovenskej republiky, b) vyhodnocuje správy o výsledkoch vnútornej revízie súdov, analyzuje príčiny zistených nedostatkov a navrhuje opatrenia na ich odstránenie, c) prijíma opatrenia na posilňovanie dôvery verejnosti v súdnictvo, d) zabezpečuje aktívnu účasť svojich členov na zasadnutí pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vo výberových komisiách podľa osobitného predpisu, e) plní ďalšie úlohy ustanovené zákonom. § 3b Dohľad súdnej rady Pri výkone pôsobnosti podľa čl. 141a ods. 5 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky súdna rada a) presadzuje opatrenia zamerané na trvalé spĺňanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne (ďalej len „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“), b) schvaľuje harmonogram overovania spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti, c) vyhodnocuje informácie o konaní sudcu, ktoré je nezlučiteľné s predpokladmi sudcovskej spôsobilosti získané od súdov, iných orgánov verejnej moci alebo zistené z vlastnej činnosti. § 3c Súdna rada vypracúva a na svojom webovom sídle zverejňuje každoročne k 30. marcu správu o výkone pôsobnosti podľa § 3a a 3b za prechádzajúci kalendárny rok a ďalšími vhodnými formami informuje verejnosť. §4 Ďalšia pôsobnosť súdnej rady (1) Do ďalšej pôsobnosti súdnej rady2) podľa tohto zákona patrí a) prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov, b) schvaľovať štatút súdnej rady a rokovací poriadok súdnej rady, c) predkladať ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) podnety na prijatie všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, 6
konanie pred súdmi a postavenie sudcov, d) voliť podpredsedu súdnej rady, e) koordinovať činnosť sudcovských rád zriadených podľa osobitného predpisu,3) f) zaujímať stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, g) zaujímať stanoviská k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie národnej rady a vlády, h) volí určený počet členov rady Justičnej akadémie podľa osobitného predpisu,2a) i) podieľať sa na rozvoji ľudských zdrojov v súdnictve, j) rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, ak tak ustanovuje osobitný predpis.4) (2) Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti ďalej a) schvaľuje zásady výberového konania na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie, b) schvaľuje zásady povoľovania práce v domácom prostredí, c) určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov a prípravného vzdelávania kandidátov na funkciu sudcu. (3) Ďalšiu pôsobnosť súdnej rady ustanovuje osobitný zákon.4) (4) Sudcovské rady3) poskytujú súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti. Sudcovské rady poskytnú na požiadanie súdnej rade dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na rozhodovanie. Ak člen súdnej rady požiada sudcovskú radu o účasť na jej zasadnutí, sudcovská rada je povinná žiadosti vyhovieť. Predseda súdnej rady § 4a (1) Návrh kandidáta na voľbu predsedu súdnej rady môžu podať najmenej traja členovia súdnej rady. K návrhu sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou. (2) O priebehu a výsledkoch volieb predsedu súdnej rady sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvedie najmä a) celkový počet členov súdnej rady, ktorí mali právo voliť, b) počet hlasov členov súdnej rady odovzdaných pre jednotlivých kandidátov, c) poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov členov súdnej rady. (3) Výsledky volieb sa vyhlasujú na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa voľba predsedu súdnej rady vykonala. (4) Ak žiadny z kandidátov na predsedu súdnej rady nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa zúčastnili viac ako LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície § 3a – § 6
dvaja kandidáti, vykoná sa na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia tí dvaja kandidáti, ktorí vo voľbe získali najväčší počet hlasov. (5) Ak žiadny z kandidátov na predsedu súdnej rady nezíska vo voľbe, v prípade podľa odseku 4 v opakovanej voľbe, nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady, uskutočnia sa nové voľby na druhý deň po opakovanej voľbe. § 4b (1) Funkcia predsedu súdnej rady zaniká a) uplynutím funkčného obdobia člena súdnej rady, b) vzdaním sa funkcie predsedu alebo člena súdnej rady, c) odvolaním predsedu alebo člena súdnej rady, d) smrťou, e) neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti výkonu funkcie predsedu súdnej rady podľa čl. 141a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, alebo f) ak predsedu súdnej rady už nemožno považovať za bezúhonného. (2) Predseda súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie podpredsedovi súdnej rady, ak ho niet, vekovo najstaršiemu členovi súdnej rady. Funkcia predsedu súdnej rady zaniká dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia podľa prvej vety. (3) Návrh na odvolanie predsedu súdnej rady môžu podať najmenej piati členovia súdnej rady. Súdna rada môže predsedu súdnej rady odvolať, ak a) jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva, b) mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, alebo c) opakovane porušuje svoje povinnosti. §5 Podpredseda súdnej rady (1) Súdna rada si volí zo svojich členov podpredsedu súdnej rady. Návrh kandidáta na podpredsedu súdnej rady môže podať každý člen súdnej rady. (2) Ak predseda súdnej rady4a) nie je zvolený a počas neprítomnosti predsedu súdnej rady vykonáva povinnosti predsedu súdnej rady podpredseda súdnej rady. (3) Počas neprítomnosti predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady vykonáva ich povinnosti prítomný vekovo najstarší člen súdnej rady. (4) Súdna rada na návrh najmenej troch členov súdnej rady môže podpredsedu súdnej rady odvolať.
1
Zasadnutie súdnej rady §6 (1) Zasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda súdnej rady. Ak nejde o výkon pôsobnosti súdnej rady podľa čl. 141a ods. 5 písm. a) až j) Ústavy Slovenskej republiky alebo podľa § 4 ods. 1 písm. h), § 4 ods. 2 a voľbu a odvolanie predsedu súdnej rady a podpredsedu súdnej rady, môže predseda súdnej rady v neodkladných prípadoch požiadať členov súdnej rady, aby o návrhu uznesenia rozhodli aj mimo zasadnutia súdnej rady; ak aspoň traja členovia súdnej rady uplatnia k návrhu uznesenia pripomienky alebo s ním nesúhlasia, o návrhu uznesenia sa musí rozhodnúť na zasadnutí súdnej rady. (2) Program súdnej rady navrhuje predseda súdnej rady. Každý člen súdnej rady je oprávnený navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu zasadnutia súdnej rady. Ak najmenej traja členovia súdnej rady navrhnú zmenu alebo doplnenie programu, predseda súdnej rady zaradí tento návrh do programu zasadnutia súdnej rady. (3) Program zasadnutia súdnej rady schvaľuje súdna rada. (4) Predseda súdnej rady zvoláva zasadnutie súdnej rady podľa potreby, najmenej však raz za mesiac, alebo ak o zvolanie písomne požiada najmenej tretina členov súdnej rady. (5) Ak predseda súdnej rady nezvolá do 15 dní zasadnutie súdnej rady, za ktorého zvolanie sa vyslovila tretina členov súdnej rady, začne sa zasadnutie súdnej rady v sídle súdnej rady aj bez jej zvolania v tridsiaty deň po doručení žiadosti o 13. hodine. Ak tridsiaty deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je dňom zasadnutia súdnej rady najbližší nasledujúci pracovný deň. (6) Súdna rada rozhoduje vždy uznesením. Na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. (7) Člen súdnej rady, ktorý je kandidátom vo voľbe, nemá právo hlasovať na tejto voľbe, ak sa o zvolenie do tej istej funkcie uchádza aspoň jeden ďalší kandidát, ktorý nie je členom súdnej rady. Člen súdnej rady, ktorý je sudcom, nemá právo hlasovať aj vtedy, ak súdna rada rozhoduje o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti tohto člena súdnej rady. (8) Hlasovanie súdnej rady je verejné. (9) Predseda súdnej rady je povinný jedno vyhotovenie uznesenia súdnej rady o návrhu súdnej rady na vymenovanie sudcu, odvolanie sudcu, pridelení sudcu alebo preložení sudcu zaslať ministrovi spravodlivosti do troch dní odo dňa, keď súdna rada o veci rozhodla. (10) Z každého zasadnutia súdnej rady sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica, z ktorej musí byť okrem účasti, programu zasadnutia súdnej rady 7
Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky (č. 185/2002 Z. z.)
1 a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie, mu patria rokovania a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch programu zasadnutia súdnej rady. (11) Predseda súdnej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na webovom sídle súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa zverejňuje termín zasadnutia súdnej rady, návrh programu zasadnutia súdnej rady a materiály, o ktorých má podľa návrhu programu zasadnutia súdna rada rokovať, a to najmenej 15 dní pred termínom zasadnutia súdnej rady; materiály doplnené na rokovaní súdnej rady podľa § 6 ods. 2 sa zverejňujú v rovnakej lehote ako prijaté uznesenie súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa ďalej uverejní prijaté uznesenie súdnej rady, zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady. Prijaté uznesenie súdnej rady sa uverejní do 24 hodín od jeho prijatia súdnou radou. Zápisnica z hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady sa uverejnia zároveň s prijatými uzneseniami súdnej rady. §7 (1) Zasadnutie súdnej rady je verejné. Predseda súdnej rady je povinný vytvoriť podmienky na účasť verejnosti na zasadnutiach súdnej rady. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie súdnej rady väčší záujem, je predseda súdnej rady povinný zvolať zasadnutie súdnej rady vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti. (2) Ak ide o prerokovanie vecí podľa § 4 ods. 1 písm. a), e) až g) a ods. 2, predseda súdnej rady udelí slovo ministrovi spravodlivosti, kedykoľvek o to požiada. Ak ide o rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, predseda súdnej rady udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, tomu, kto návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu podal, a dotknutému sudcovi. (3) Predseda súdnej rady môže vykázať z miestnosti, v ktorej zasadá súdna rada, alebo odoprieť prístup do tejto miestnosti osobám, ktoré rušia dôstojný priebeh zasadnutia súdnej rady alebo u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh zasadnutia súdnej rady. §8 (1) Predsedovi súdnej rady patrí za výkon funkcie plat, príplatok a paušálne náhrady podľa osobitného predpisu.4b) Výkon funkcie ostatných členov súdnej rady nie je spojený s nárokom na odmenu. Predseda súdnej rady má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla súdnej rady. Náhrady pri zahraničných 8
v rovnakej výške ako členovi vlády. Počas výkonu svojej funkcie má právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice. (2) Člen súdnej rady má nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho činnosťou v súdnej rade podľa osobitného predpisu.5) (3) Členovi súdnej rady patria technické prostriedky potrebné na výkon jeho funkcie v rozsahu a za podmienok ustanovených uznesením súdnej rady; po skončení funkčného obdobia mu zostávajú. §9 Kancelária súdnej rady (1) Úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti súdnej rady vykonáva Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“). (2) Kanceláriu súdnej rady riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúceho kancelárie súdnej rady vymenúva a odvoláva predseda súdnej rady, ktorému zodpovedá za jej činnosť. (3) Kancelária súdnej rady je rozpočtová organizácia. (4) Úlohy kancelárie súdnej rady plnia štátni zamestnanci5a) a zamestnanci.5b) (5) Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie súdnej rady, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov kancelárie súdnej rady upravuje organizačný poriadok. Organizačný poriadok vydáva vedúci kancelárie súdnej rady. SPÔSOB USTANOVOVANIA ČLENOV SÚDNEJ RADY Voľba členov súdnej rady sudcami Volebné právo § 10 (1) Voľba členov súdnej rady sudcami sa koná na základe ich všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. (2) Právo voliť členov súdnej rady majú všetci sudcovia, ktorí ku dňu volieb vykonávajú funkciu sudcu. (3) Prekážkou vo výkone práva voliť podľa odseku 2 je obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí podľa osobitného predpisu.6) (4) Zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady. O námietkach vo veciach zápisu do zoznamu sudcov rozhoduje hlavná volebná komisia. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
§ 11 (1) Za člena súdnej rady môže byť zvolený každý sudca, ktorý ku dňu volieb vykonáva funkciu sudcu. (2) Návrh kandidáta na člena súdnej rady (ďalej len „návrh kandidáta“) môže podať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov alebo najmenej desať sudcov (ďalej len „navrhovateľ“). § 12 Volebné orgány (1) Na voľby členov súdnej rady sa zriaďujú: a) hlavná volebná komisia, b) volebná komisia pre Najvyšší súd Slovenskej republiky, volebné komisie pre obvody krajských súdov a volebná komisia pre Špecializovaný trestný súd (ďalej len „volebná komisia“). (2) Kandidát na člena súdnej rady nemôže byť členom hlavnej volebnej komisie alebo volebnej komisie. (3) Členmi hlavnej volebnej komisie sú zástupcovia sudcovských rád Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Špecializovaného trestného súdu, a to vždy jeden z členov za každú sudcovskú radu, a zástupcovia kolégií predsedov sudcovských rád, a to vždy jeden z členov kolégia predsedov sudcovských rád za každé kolégium. Sudcovské rady a kolégiá predsedov sudcovských rád zvolia svojich zástupcov v hlavnej volebnej komisii najneskôr do 15 dní odo dňa vyhlásenia volieb. Členovia hlavnej volebnej komisie zvolia spomedzi seba predsedu hlavnej volebnej komisie; ak nemožno predsedu určiť voľbou, určí sa žrebom; žrebovanie riadi vedúci kancelárie súdnej rady. (4) Ustanovujúce zasadnutie hlavnej volebnej komisie zvolá predseda súdnej rady najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb. (5) Volebná komisia je päťčlenná a jej členov volí zhromaždenie sudcov (§ 17 ods. 2) bezprostredne pred začatím volieb. Členovia volebnej komisie zvolia spomedzi seba predsedu volebnej komisie; ak nemožno predsedu určiť voľbou, určí sa žrebom; žrebovanie riadi vedúci kancelárie súdnej rady. (6) Hlavná volebná komisia a volebná komisia sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť jej rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. Navrhovanie kandidátov § 13 (1) Návrh kandidáta sa doručuje predsedovi súdnej rady. Predseda súdnej rady do 30 dní pred dňom konania volieb odovzdá všetky doručené návrhy kandidátov predsedovi hlavnej volebnej komisie.
§ 7 – § 14
1
(2) Ak návrh kandidáta podáva sudcovská rada, k návrhu kandidáta pripojí výpis uznesenia zo svojho zasadnutia, z ktorého musí byť zrejmé, že návrh bol schválený ustanoveným spôsobom. Ak návrh kandidáta podáva záujmová stavovská organizácia sudcov, k návrhu kandidáta priloží doklad o registrácii a výpis uznesenia zo zasadnutia príslušného orgánu. Ak návrh kandidáta podáva najmenej desať sudcov, k návrhu kandidáta sa pripojí zoznam, ktorý obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo a podpis sudcov, ktorí návrh predkladajú. (3) Návrh kandidáta obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, rodné číslo, deň ustanovenia do funkcie sudcu a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý je kandidátom na člena. Návrh môže obsahovať aj odôvodnenie zamerané najmä na údaje o odbornej praxi navrhovaného kandidáta. (4) K návrhu kandidáta sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou. (5) V prílohe k návrhu kandidáta navrhovateľ určí svojho splnomocnenca a jeho náhradníka a uvedie ich meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Splnomocnencom ani jeho náhradníkom nemôže byť kandidát. Úkonmi svojho splnomocnenca vo volebných veciach je navrhovateľ viazaný. Nastúpenie náhradníka na miesto splnomocnenca navrhovateľ oznámi hlavnej volebnej komisii. § 14 (1) Predložené návrhy kandidátov preskúma hlavná volebná komisia najneskôr do 15 dní pred dňom konania volieb. Ak hlavná volebná komisia zistí, že predložený návrh kandidáta nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona, bezodkladne na to upozorní splnomocnenca navrhovateľa s určením lehoty, v akej má návrh kandidáta doplniť alebo opraviť. Na návrh kandidáta, ktorý nebol v určenej lehote doplnený alebo opravený, sa neprihliada. Podanie návrhu kandidáta hlavná volebná komisia potvrdí splnomocnencovi navrhovateľa. (2) Hlavná volebná komisia po preskúmaní návrhov kandidátov zostaví listinu kandidátov, v ktorej uvedie podľa abecedného poradia priezvisko a meno kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona, s uvedením ich miesta výkonu funkcie sudcu a dňa ich posledného ustanovenia do funkcie sudcu. Takto zostavenú listinu kandidátov podpíše predseda hlavnej volebnej komisie a ďalší jej dvaja vekom najstarší členovia. (3) Predseda hlavnej volebnej komisie zabezpečí zverejnenie listiny kandidátov na všetkých súdoch najneskôr desať dní pred dňom konania voľby. 9
Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky (č. 185/2002 Z. z.)
1
§ 15 Vzatie návrhu kandidáta späť a vzdanie sa kandidatúry (1) Navrhovateľ môže do piatich dní pred začatím volieb písomne vziať svoj návrh kandidáta späť. (2) Kandidát sa môže do začatia volieb svojej kandidatúry písomne vzdať. (3) Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry nemožno vziať späť. Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry sa doručí predsedovi hlavnej volebnej komisie, ktorý vhodným spôsobom zabezpečí jeho zverejnenie. § 16 Hlasovacie lístky (1) Hlavná volebná komisia najneskôr do troch dní pred dňom konania volieb zabezpečí vyhotovenie a rozoslanie hlasovacích lístkov v počte potrebnom na riadny priebeh volieb. (2) Na hlasovacom lístku sa uvedú v abecednom poradí navrhnutí kandidáti z listiny kandidátov (§ 14) vrátane ich prideleného poradového čísla; vylúčia sa kandidáti, u ktorých došlo k späťvzatiu návrhu kandidáta (§ 15 ods. 1) alebo ktorí sa vzdali kandidatúry (§ 15 ods. 2). (3) Hlasovacie lístky hlavná volebná komisia opatrí odtlačkom pečiatky a podpisom predsedu hlavnej volebnej komisie. (4) Hlavná volebná komisia prostredníctvom svojich členov z obvodov príslušných sudcovských rád zabezpečí doručenie hlasovacích lístkov predsedom príslušných volebných komisií. (5) Sudca dostane hlasovací lístok v deň a na mieste konania volieb. § 17 Deň, čas a miesto konania volieb (1) Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 60 dní pred ich konaním a súčasne oznámi počet členov súdnej rady, ktorí majú byť zvolení vo voľbách. Deň konania volieb musí byť najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia člena súdnej rady alebo najneskôr 75 dní po uprázdnení funkcie člena súdnej rady. (2) Voľby sa konajú na zhromaždeniach sudcov v obvodoch jednotlivých volebných komisií [§ 12 ods. 1 písm. b)] v ten istý deň a v tom istom čase. (3) Miesto konania zhromaždenia sudcov určí najneskôr 15 dní pred dňom konania volieb a) predseda sudcovskej rady Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre zhromaždenie sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 10
b) predseda sudcovskej rady Špecializovaného trestného súdu pre zhromaždenie sudcov Špecializovaného trestného súdu, c) predseda sudcovskej rady krajského súdu pre zhromaždenie sudcov obvodu tohto súdu. § 18 Hlasovanie (1) Vydanie hlasovacích lístkov sudcom, priebeh volieb a zistenie výsledkov hlasovania organizuje a riadi volebná komisia (§ 12). Prevzatie hlasovacieho lístka sudca potvrdí vlastnoručným podpisom. (2) Hlasovanie sa uskutoční zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, ktorému sudca odovzdáva svoj hlas, v osobitne vyhradenom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov a vhodením hlasovacieho lístka do volebnej schránky. Sudca je oprávnený voliť najviac taký počet kandidátov, koľko členov súdnej rady je potrebné zvoliť (§ 17 ods. 1). § 19 Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania (1) V miestnosti, kde volebná komisia spočítava hlasy, majú právo byť prítomní len členovia volebnej komisie a hlavnej volebnej komisie. (2) Po skončení hlasovania dá predseda volebnej komisie zapečatiť neprevzaté volebné lístky a otvoriť volebnú schránku. (3) Volebná komisia vyberie hlasovacie lístky a porovná ich počet s potvrdením o prevzatí hlasovacích lístkov, následne vylúči neplatné hlasovacie lístky a zráta počet hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom. (4) Neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je na predpísanom tlačive (§ 16), ktorý obsahuje väčší počet zakrúžkovaných kandidátov (§ 17 ods. 1) alebo na ktorom sudca neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta. (5) V prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia. § 20 Zápisnica o priebehu a výsledkoch hlasovania (1) Volebná komisia vyhotoví v dvoch vyhotoveniach zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania, ktorú podpíšu všetci členovia volebnej komisie. Ak niektorý z členov volebnej komisie zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania nepodpíše, uvedú sa v nej dôvody, pre ktoré ju nepodpísal. (2) V zápisnici o priebehu a výsledkoch hlasovania sa uvedie a) celkový počet sudcov obvodu príslušnej volebnej komisie, ktorí majú právo voliť (§ 10 ods. 2 a 3), LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície § 15 – § 26
b) počet sudcov obvodu príslušnej volebnej komisie, ktorí si prevzali hlasovacie lístky, c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov, d) počet platných hlasovacích lístkov, e) počet neplatných hlasovacích lístkov, f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. (3) Volebná komisia odovzdá zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania spolu s volebnou dokumentáciou zástupcovi hlavnej volebnej komisie a jedno vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledkoch hlasovania odovzdá predsedovi príslušnej sudcovskej rady (§ 17 ods. 3). Ten zabezpečí bezodkladné zverejnenie výsledkov hlasovania v obvode sudcovskej rady vhodným spôsobom. § 21 Zistenie výsledkov volieb (1) Hlavná volebná komisia po prevzatí zápisníc o priebehu a výsledkoch hlasovania od všetkých volebných komisií zráta počet všetkých sudcov zapísaných v zoznamoch a počet vydaných hlasovacích lístkov. (2) Hlavná volebná komisia zráta počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov v obvodoch všetkých volebných komisií a zostaví poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov. (3) Pri rovnosti počtu hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov získa skoršie poradie kandidát s dlhším časom výkonu funkcie sudcu. § 22 Zápisnica o výsledku volieb (1) V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie a) celkový počet sudcov, ktorí majú právo voliť (§ 10 ods. 2 a 3), b) počet sudcov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky, c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov, d) počet platných hlasovacích lístkov, e) počet neplatných hlasovacích lístkov, f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. (2) V zápisnici o výsledku volieb sa ďalej uvedie aj meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý bol zvolený za člena súdnej rady. V prípade vyhlásenia volieb na obsadenie miest viacerých členov súdnej rady sa uvedie i poradie kandidátov (§ 21 ods. 2 a 3). (3) Zápisnicu o výsledku volieb podpisujú všetci členovia hlavnej volebnej komisie. Ak niektorý z členov hlavnej volebnej komisie zápisnicu o výsledku volieb nepodpíše, uvedú sa v nej dôvody, pre ktoré ju nepodpísal.
1
(4) Po podpise zápisnice o výsledku volieb predseda hlavnej volebnej komisie zverejní výsledky volieb. § 23 (1) Počet zvolených kandidátov sa rovná počtu neobsadených funkcií členov súdnej rady, ktorých majú zvoliť sudcovia. Za členov súdnej rady sú zvolení kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov (§ 21). (2) Hlavná volebná komisia vydá zvolenému členovi súdnej rady osvedčenie o jeho zvolení za člena súdnej rady. V osvedčení sa uvedie meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorého zvolili sudcovia za člena súdnej rady. (3) Predseda hlavnej volebnej komisie bezodkladne oznámi údaje podľa odseku 2 predsedovi súdnej rady, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentovi a predsedovi vlády Slovenskej republiky. USTANOVOVANIE ĎALŠÍCH ČLENOV SÚDNEJ RADY § 24 Voľba členov súdnej rady národnou radou (1) Národná rada volí členov súdnej rady podľa osobitného predpisu.7) (2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady zvoleného národnou radou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej rady zvoleného národnou radou. Tieto údaje predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámi aj prezidentovi a predsedovi vlády Slovenskej republiky. § 25 Vymenovanie členov súdnej rady prezidentom a vládou (1) Prezident oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného prezidentom po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného prezidentom. (2) Predseda vlády Slovenskej republiky oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného vládou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného vládou. Zánik funkcie člena súdnej rady § 26 (1) Funkcia člena súdnej rady zaniká a) uplynutím funkčného obdobia člena súdnej rady, b) vzdaním sa funkcie člena súdnej rady, c) odvolaním člena súdnej rady, 11
Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky (č. 185/2002 Z. z.)
1
d) smrťou člena súdnej rady, e) zánikom funkcie sudcu, ak ho za člena súdnej rady zvolili sudcovia, f) prerušením výkonu funkcie sudcu; to neplatí, ak ide o prerušenie výkonu funkcie sudcu u predsedu súdnej rady, g) neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady podľa § 3 ods. 5, h) ak člena súdnej rady už nemožno považovať za bezúhonného. (2) Člen súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie člena súdnej rady predsedovi súdnej rady. Funkcia člena súdnej rady zaniká dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia predsedovi súdnej rady. (3) Členovi súdnej rady, ktorý neodstráni dôvody nezlučiteľnosti funkcie člena súdnej rady podľa § 3 ods. 5 do 30 dní odo dňa ich vzniku, zaniká uplynutím tejto lehoty funkcia člena súdnej rady. § 27 (1) Na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami sa primerane použijú ustanovenia § 10 až 23, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady (§ 17 ods. 3), tri kolégiá predsedov sudcovských rád alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. (3) Odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami je platné, ak sa za jeho odvolanie vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých sudcov (§ 10 ods. 2). (4) Na odvolanie člena súdnej rady zvoleného národnou radou sa primerane použije § 24 a na odvolanie člena súdnej rady vymenovaného prezidentom alebo vládou sa primerane použije § 25. VOĽBA A ODVOLANIE PREDSEDU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A PODPREDSEDU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A USTANOVENIE DO ĎALŠÍCH FUNKCIÍ V PÔSOBNOSTI SÚDNEJ RADY Postup pri vymenovaní do funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky § 27a (1) Návrh na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“) alebo podpredsedu Najvyššieho 12
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho súdu“) predkladá súdna rada bez zbytočného odkladu prezidentovi na základe výsledkov ňou uskutočnených volieb; voľby sa konajú na verejnom zasadnutí súdnej rady. (2) Kandidátov na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu môže súdnej rade navrhnúť člen súdnej rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, plénum sudcov Najvyššieho súdu, sudca Najvyššieho súdu a minister spravodlivosti (ďalej len „navrhovateľ“). (3) Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním. Predseda súdnej rady oznámi všetkým navrhovateľom vyhlásenie volieb s výzvou na predloženie kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení volieb. (4) Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum ustanovenia do funkcie sudcu a dátum pridelenia alebo preloženia sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. K návrhu sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou. (5) Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa doručuje predsedovi súdnej rady; na návrhy doručené predsedovi súdnej rady po uplynutí lehoty podľa odseku 3 a na návrhy, ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada. (6) Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie zoznamu kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu členom súdnej rady najneskôr 15 dní predo dňom konania volieb. (7) Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu možno do začatia volieb vziať písomne späť. Kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa môže do začatia volieb písomne vzdať svojej kandidatúry. Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry je účinné doručením predsedovi súdnej rady. § 27b (1) Kandidáti na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu majú právo zúčastniť sa na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa konajú voľby predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie pozvánky kandidátom na zasadnutie súdnej rady najneskôr sedem dní predo dňom konania volieb. (2) Súdna rada vytvorí pre všetkých kandidátov LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície § 27 – § 27fa
na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu rovnaké podmienky na prezentáciu svojej osoby a svojej predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. § 27c (1) O priebehu a výsledkoch volieb sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvedie najmä a) celkový počet členov súdnej rady, ktorí mali právo voliť, b) počet hlasov členov súdnej rady odovzdaných pre jednotlivých kandidátov, c) poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov členov súdnej rady. (2) Výsledky volieb sa vyhlasujú na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa voľba predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu vykonala. (3) Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa zúčastnili viac ako dvaja kandidáti, vykoná sa na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia kandidáti, ktorí vo voľbe získali najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov. (4) Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska vo voľbe, v prípade podľa odseku 3 v opakovanej voľbe, nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady, uskutočnia sa nové voľby. § 27d Nová voľba (1) Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, vykoná sa najneskôr do 120 dní na zasadnutí súdnej rady nová voľba. (2) Na novej voľbe sa nemôžu zúčastniť kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo v predchádzajúcich voľbách. (3) Pri novej voľbe sa postupuje primerane podľa § 27a až 27c. § 27e Ďalšia voľba (1) Ak ani v novej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, vyhlási súdna rada ďalšiu voľbu tak, aby sa uskutočnila do 120 dní, a to aj opakovane, až do zvolenia kandidáta. (2) V ďalšej voľbe sa o zvolenie môžu uchádzať aj kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v prvej voľbe (§ 27a ods. 2). Z ďalšej voľby sú vylúčení kandidáti, o ktorých
1
sa hlasovalo v bezprostredne predchádzajúcej voľbe. (3) Pri ďalšej voľbe sa postupuje primerane podľa § 27a až 27c. § 27f Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu (1) Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu podá súdna rada prezidentovi z dôvodov uvedených v čl. 147 Ústavy Slovenskej republiky. (2) O tomto návrhu súdna rada rozhodne do 15 dní od zistenia dôvodu. § 27fa Obsadzovanie voľných miest sudcov na okresných súdoch a voľných miest hosťujúcich sudcov (1) Minister spravodlivosti bezodkladne písomne oznámi predsedovi súdnej rady určenie voľných miest sudcov na okresných súdoch alebo voľných miest hosťujúcich sudcov a oznámenie o určení voľných miest sudcov zverejní na webovom sídle ministerstva. (2) Ak sa v obvode krajského súdu obsadzuje jedno voľné miesto sudcu a voľné miesto hosťujúceho sudcu, predseda súdnej rady písomne vyzve kandidáta na funkciu sudcu, aby udelil súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na voľné miesto na okresnom súde alebo na voľné miesto hosťujúceho sudcu; predseda súdnej rady vo výzve uvedie počet voľných miest hosťujúcich sudcov. Ak sa v obvode krajského súdu obsadzujú voľné miesta na dvoch alebo viacerých okresných súdoch a voľné miesto hosťujúceho sudcu, predseda súdnej rady písomne vyzve kandidáta na funkciu sudcu, aby udelil súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na jeden z okresných súdov, ktorých sa výzva predsedu súdnej rady týka, alebo na voľné miesto hosťujúceho sudcu; predseda súdnej rady vo výzve uvedie zoznam všetkých okresných súdov, na ktorých sa obsadzujú voľné miesta, a počet voľných miest hosťujúcich sudcov. (3) Ak sa v obvode krajského súdu obsadzuje len voľné miesto hosťujúceho sudcu, predseda súdnej rady písomne vyzve kandidáta na funkciu sudcu, aby udelil súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu. Ak sa v obvode krajského súdu obsadzuje len voľné miesto sudcu na okresnom súde alebo voľné miesta sudcu na dvoch alebo viacerých okresných súdoch, výzva podľa odseku 2 neobsahuje počet voľných miest hosťujúcich sudcov a predseda súdnej rady vyzve kandidáta na funkciu sudcu na udelenie súhlasu s pridelením na voľné miesto 13
Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky (č. 185/2002 Z. z.)
1 sudcu na okresnom súde.
(4) Predseda súdnej rady postupuje podľa odsekov 2 a 3 tak, že najprv vyzve kandidáta na funkciu sudcu, ktorý je v príslušnej databáze uvedený ako prvý v poradí, následne ďalších kandidátov na funkciu sudcu, pokiaľ nie sú obsadené všetky voľné miesta sudcov a voľné miesta hosťujúcich sudcov. (5) Predseda súdnej rady na základe oznámenia ministra spravodlivosti podľa odseku 1 písomne prizve na najbližšie zasadnutie súdnej rady kandidátov na funkciu sudcu, ktorí spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktorí absolvovali prípravné vzdelávanie a udelili súhlas podľa odseku 2 alebo odseku 3 tak, aby súdna rada mohla rozhodnúť o podaní návrhu na vymenovanie za sudcu a obsadiť voľné miesta podľa odseku 1. (6) Ak kandidát na funkciu sudcu ani druhýkrát neudelí súhlas podľa odseku 2 alebo odseku 3 druhej vety, je vyradený z databázy kandidátov na funkciu sudcu; to neplatí, ak ide o kandidáta na funkciu sudcu z databázy kandidátov na funkciu sudcu pre iný obvod krajského súdu. Kandidát na funkciu sudcu je vyradený z databázy aj vtedy, ak za návrh na jeho vymenovanie do funkcie sudcu a pridelenie nehlasovala väčšina členov súdnej rady. Vyradenie kandidáta na funkciu sudcu podľa prvej a druhej vety predseda súdnej rady bezodkladne oznámi ministrovi spravodlivosti. § 27g Ďalšie personálne návrhy v pôsobnosti súdnej rady (1) Návrh na voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, môže súdnej rade podať a) člen súdnej rady, b) minister spravodlivosti, c) stavovská organizácia sudcov, d) iná stavovská právnická organizácia.8) (2) Za kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch, možno navrhnúť občana, ktorý a) získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný9) alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí,10) b) je bezúhonný, preukázateľne je významnou osobnosťou v odbore práva a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať, c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 14
d) má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,11) e) zložil odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku alebo notársku skúšku a aspoň päť rokov vykonával právnickú prax. (3) Návrh na kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, sa podáva súdnej rade. Návrh obsahuje a) meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum narodenia, profesionálny životopis kandidáta preukazujúci splnenie podmienok podľa odseku 2, dátum a podpis navrhovateľa, b) doklad o tom, že kandidát zložil odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, prokurátorskú skúšku alebo notársku skúšku a že aspoň päť rokov vykonával právnickú prax, c) údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov,1c) d) písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou, e) v prípade návrhu podľa odseku 1 písm. c) a d) aj doklad o prerokovaní návrhu v príslušných orgánoch. Na návrhy, ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada. (4) Pri voľbe kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, sa primerane použijú ustanovenia § 6 ods. 7, § 27a ods. 3 a § 27b až 27e. (5) Pri návrhoch podľa odsekov 1 a 2 môže súdna rada kandidátov vypočuť, a to pred svojím rozhodnutím. Návrh je schválený, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov súdnej rady. Na opakované a nové hlasovanie o návrhoch sa primerane použijú ustanovenia § 27c ods. 3 a § 27d. Rozhodovanie o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti § 27h Súčinnosť súdov a orgánov verejnej moci so súdnou radou (1) Súdy a orgány verejnej moci sú povinné poskytnúť súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti, najmä sú povinné poskytnúť súdnej rade na požiadanie dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na jej rozhodovanie. (2) V súvislosti s výkonom pôsobnosti súdnej rady sú poverení členovia súdnej rady oprávnení vykonať úkony potrebné na zistenie skutočností a zabezpečenie dôkazov nevyhnutných na rozhodovanie súdnej rady, súdna rada je najmä oprávnená nahliadnuť do spisu orgánu verejnej moci alebo súdneho spisu vrátane spisov v trestnom konaní, tým nie sú dotknuté ustanovenia Trestného LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície § 27g – § 33
poriadku a robiť si z nich odpisy, výpisy a kópie. (3) Pri výkone pôsobnosti v súvislosti s oprávnením predsedu súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi je predseda súdnej rady oprávnený požadovať od disciplinárne zodpovedného sudcu stanovisko k disciplinárnemu previneniu a k veciam súvisiacim s disciplinárnym previnením; na tento účel si predseda súdnej rady môže vyžiadať súdny spis vrátane spisov v trestnom konaní, tým nie sú dotknuté ustanovenia Trestného poriadku a robiť z neho odpisy, výpisy, kópie a žiadať doplňujúce vyjadrenia. (4) Orgán činný v trestnom konaní je povinný bezodkladne oznámiť súdnej rade a) začatie trestného konania, ktoré môže súvisieť s dohľadom súdnej rady (§ 3b), b) vznesenie obvinenia voči sudcovi. (5) Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone pôsobnosti súdnej rady; povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie a tej ich môže zbaviť len súdna rada. § 27i Člen súdnej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie súdnej rady a na prípravu materiálov na rokovanie súdnej rady. PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 28 (1) Členov prvej súdnej rady zvolených národnou radou oznámi predseda Národnej rady Slovenskej republiky predsedovi súdnej rady do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (2) Členov prvej súdnej rady vymenovaných prezidentom oznámi prezident predsedovi súdnej rady. (3) Členov prvej súdnej rady vymenovaných vládou oznámi predseda vlády Slovenskej republiky predsedovi súdnej rady do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (4) Deň volieb členov prvej súdnej rady volených sudcami vyhlási predseda súdnej rady tak, aby sa voľba uskutočnila do 75 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Členov prvej súdnej rady zvolených sudcami oznámi hlavná volebná komisia bezodkladne predsedovi súdnej rady po vyhotovení zápisnice o výsledku volieb. (5) Prvé zasadnutie súdnej rady podľa tohto zákona zvolá predseda súdnej rady do 30 dní od ustanovenia všetkých jej členov.
1
§ 29 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2003. Člen súdnej rady zvolený do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nemusí preukazovať bezúhonnosť podľa tohto zákona. § 32 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. októbra 2019 Kandidát na funkciu sudcu zaradený do databázy kandidátov na funkciu sudcu k 14. októbru 2019, ktorý neudelí súhlas s vymenovaním do funkcie sudcu a s pridelením na voľné miesto hosťujúceho sudcu, sa z databázy kandidátov na funkciu sudcu nevyradí. § 33 Prechodné ustanovenie (1) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 26 ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia člena súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie člena súdnej rady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona. (2) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 4b ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia predsedu súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie predsedu súdnej rady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona. ČL. II Zmena zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ČL. V Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v čl. III v sedemnástom bode v § 26 ods. 2, odseku 3 písm. f) a odseku 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júna 2002, a ustanovenia uvedeného v čl. III v dvadsiatom siedmom bode, ktoré nadobúda účinnosť dňom ustanovenia všetkých členov súdnej rady. *** Zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (27. 3. 2020).
15
Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky (č. 185/2002 Z. z.)
1
Odkazy k textu: 1) 1a) 1b) 1c)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. § 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) Čl. 141a ods. 4 písm. g) Ústavy Slovenskej republiky. 2a) § 6 ods. 1 zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3) § 45 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 4) Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 4a) Čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 4b) § 19a a 29k zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 195/2014 Z. z. 5) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 5a) Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5b) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6) § 51 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 8) § 66 a 67 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. § 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 9) § 106 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 10) Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 11) Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 140/2008 Z. z. 12) § 11 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 13) § 69a zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 195/2014 Z. z. 14) § 28 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 15) § 74da zákona č. 38/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 195/2014 Z. z.
SÚDNE SPORY - civilné sporové a mimosporové konanie
Objednávajte telefonicky: 041/56 52 871, 879, 0915 033300, mailom: abos@poradca.sk, www.poradca.sk 16
LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície ZÁKON
– §3
1
č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení č. r1/c9/2005 Z. z., zákona č. 300/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., 517/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 110/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 160/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 301/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 275/2018 Z. z., zákona č. 282/2019 Z. z. a zákona č. 62/2020 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§1 Predmet zákona (1) Tento zákon upravuje a) základné zásady činnosti súdov, b) sústavu súdov a pôsobnosť súdov, c) vnútornú organizáciu súdov, d) riadenie a správu súdov, e) sudcovskú samosprávu a f) účasť súdov pri tvorbe rozpočtu súdov. (2) Sídla súdov a obvody súdov upravuje osobitný zákon.1)
nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len „správne veci“), d) rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. (2) Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. (3) Súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci.
§2 Výkon súdnictva (1) Pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike a) prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese (ďalej len „občianskoprávne veci“), b) prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne veci“), c) konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred
Základné zásady činnosti súdov §3 (1) Účastníci konania2) a strany v trestnom konaní3) sú si v konaní pred súdom rovní. (2) Konanie pred súdom je ústne a verejné, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V konaní pred súdom sudca, prokurátor a advokát používajú úradný odev. (3) Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje
ČL. I PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
________________ O d k a z y k t e x t u sú uvedené na strane 45. 17
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1 súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4. (4) Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. (5) Rozsudok sa vyhlasuje v mene Slovenskej republiky a vždy verejne. Predpisy o konaní pred súdmi ustanovia spôsob verejného vyhlásenia rozsudkov. (6) Súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu. (7) Porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa tohto alebo podľa osobitného zákona. (8) Súčasťou práva každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom je za podmienok ustanovených zákonom právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach. (9) Člen senátu, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. V každom rozhodnutí senátu musí byť uvedený výsledok hlasovania, a to uvedením pomeru hlasov. (10) Súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom. §4 Ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, nerušený priebeh súdneho konania a ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov súdu zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže. Podrobnosti ustanovuje osobitný zákon.4) §5 Sústava súdov (1) Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria a) okresné súdy, b) krajské súdy a c) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). (2) Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špecializovaný trestný súd. 18
Pôsobnosť súdov §6 (1) Okresné súdy konajú a rozhodujú ako súdy prvého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. (2) Okresné súdy konajú a rozhodujú vo volebných veciach, ak to ustanovuje osobitný zákon.2) §7 (1) Krajské súdy konajú a rozhodujú ako súdy druhého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy. (2) Predpisy o konaní pred súdmi ustanovujú, v ktorých občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach konajú a rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa. (3) Krajské súdy konajú a rozhodujú v správnych veciach v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2) (4) Krajské súdy konajú a rozhodujú aj v iných veciach, ak to ustanovia osobitné zákony.5) §8 (1) Najvyšší súd koná a rozhoduje a) o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi, b) o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov, krajských súdov, Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi, c) spory o vecnej príslušnosti medzi súdmi a orgánmi verejnej správy, d) o odňatí a prikázaní veci inému ako príslušnému súdu, ak tak ustanovuje predpis o konaní pred súdmi, e) v iných veciach, ak to zákon alebo medzinárodná zmluva ustanovuje. (2) Najvyšší súd vykonáva prieskum rozhodovacej činnosti súdov v právoplatne skončených veciach. (3) Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
§9 (1) Špecializovaný trestný súd koná a rozhoduje v trestnoprávnych veciach a v iných veciach, o ktorých to ustanovuje predpis o konaní pred súdmi. (2) Špecializovaný trestný súd má postavenie krajského súdu. DRUHÁ ČASŤ ORGANIZÁCIA SÚDOV PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 11 (1) Súdnictvo na súde vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach, ak tak ustanovuje tento zákon, aj prísediaci. (2) Na výkone súdnictva sa podieľajú aj justiční čakatelia, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1). (3) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu. (4) Osobitný zákon6) ustanovuje, v ktorých veciach môže konať a rozhodnúť súdny úradník. § 12 (1) Sudcovia príslušného súdu tvoria plénum súdu. (2) Plénum rozhoduje vo veciach ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom. (3) Plénum zvoláva a vedie predseda súdu. Plénum je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých sudcov príslušného súdu. Ak tento zákon neustanovuje inak, na prijatie rozhodnutia pléna je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných sudcov. (4) Predseda súdu je povinný zvolať plénum, ak o to písomne požiada najmenej tretina sudcov alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady s návrhom programu rokovania. (5) Ak predseda súdu nezvolá plénum do 10 dní od doručenia písomnej žiadosti podľa odseku 4, zvolá ho predseda sudcovskej rady alebo podpredseda sudcovskej rady tohto súdu; na súde, kde sudcovská rada nie je zvolená, zvolá v tomto prípade plénum iný sudca, ktorý je funkčne najstarší. § 13 (1) Základný článok vnútornej organizácie súdu je súdne oddelenie. (2) Súdne oddelenie sa vytvára pre samosudcu alebo senát. Súdne oddelenie možno vytvoriť aj pre
§ 4 – § 15
1
vyššieho súdneho úradníka povereného konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona6) vo veciach, v ktorých nekoná a nerozhoduje sudca alebo senát. (3) Súdne oddelenie sa skladá zo súdnych úradníkov a z ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. Zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do súdneho oddelenia sa určí v rozvrhu práce. (4) Súdne oddelenie riadi rozvrhom práce určený súdny úradník. (5) Samosudca, predseda senátu alebo vyšší súdny úradník, pre ktorého je súdne oddelenie vytvorené, ukladá úlohy súdnym úradníkom a ďalším zamestnancom súdu zaradeným do príslušného oddelenia. (6) Na súdoch sa na výkon súdnictva môžu zriaďovať ďalšie organizačné útvary, ktoré plnia úlohy pre jedno alebo viac súdnych oddelení. DRUHÁ HLAVA OKRESNÝ SÚD § 14 Senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. § 15 (1) Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu príslušného okresného súdu zriadiť na okresnom súde v obvode tohto krajského súdu občianskoprávne grémium, trestnoprávne grémium, prípadne ďalšie grémium. Sudca okresného súdu je členom grémia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Predseda krajského súdu môže na návrh predsedu niektorého z dotknutých okresných súdov zriadiť spoločné grémiá zo sudcov okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. Na riešenie problémov viacerých grémií môže predseda krajského súdu na návrh predsedu kolégia zvolať spoločné rokovanie grémií okresných súdov v obvode tohto krajského súdu. (2) Na čele grémia je predseda grémia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu grémia upravuje osobitný zákon.7) (3) Grémium a) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého grémia, 19
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
b) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou súdov vyššieho stupňa, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva, c) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, d) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon. (4) Predseda grémia po odbornej stránke koordinuje činnosť grémia, najmä a) zvoláva aspoň štyrikrát do roka rokovanie grémia, vedie rokovanie grémia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie grémia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti grémia podľa odseku 3, b) sleduje rozhodovanie senátov a samosudcov, upozorňuje členov grémia na rozpory v ich rozhodovaní, c) na základe stanoviska grémia podáva podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vyšším súdom, d) sleduje rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa a predkladá o nej informáciu grémiu, e) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce. (5) Predseda príslušného grémia môže poveriť vykonávaním úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto grémia. (6) Na rokovaní grémia sa môžu zúčastniť aj členovia iných grémií príslušného okresného súdu, ako aj justiční čakatelia a vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. (7) Grémium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní grémia, o voľbách a odvolávaní predsedu grémia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok grémia, ktoré schvaľuje grémium. TRETIA HLAVA KRAJSKÝ SÚD § 16 (1) Senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. 20
(2) Ak má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh práce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi. § 17 (1) Na krajskom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda krajského súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna krajského súdu. Sudca krajského súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Kolégium musí mať aspoň piatich členov, inak sa nezriaďuje. Kolégium krajského súdu je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu. (2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a koordinuje činnosť kolégia po odbornej stránke. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda krajského súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5. (3) Kolégium krajského súdu a) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom sudcov na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach senátov alebo samosudcov toho istého kolégia, b) prerokúva a vyjadruje sa k podnetom predsedu krajského súdu, predsedov okresných súdov a predsedu kolégia na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach okresných súdov v obvode krajského súdu, c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva, d) rozhoduje o predložení podnetu na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu, LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
e) vyjadruje sa k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov, f) pripravuje podnety na zmeny právnych úprav týkajúcich sa konania pred súdmi, g) prerokúva návrh rozvrhu práce, ak o to požiada predseda súdu, h) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon. (4) Predseda kolégia najmä a) zvoláva štyrikrát do roka rokovanie kolégia, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; program rokovania určuje len na zabezpečenie pôsobnosti kolégia podľa odseku 3, b) na základe právoplatných rozhodnutí krajského súdu, okresných súdov v obvode krajského súdu a podnetov predsedov grémií alebo predsedov okresných súdov v obvode krajského súdu dáva kolégiu pripravené podnety na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyššiemu súdu, c) upozorňuje kolégium na rozpory v rozhodovaní senátov alebo samosudcov, d) sleduje rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, a to v záujme zachovania jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, e) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce. (5) Predseda príslušného kolégia krajského súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí. (6) Na rokovaní kolégia krajského súdu sa môžu zúčastniť aj členovia iných kolégií príslušného krajského súdu, ako aj vyšší súdni úradníci poverení konaním a rozhodovaním alebo vykonávaním iných úkonov súdu podľa osobitného zákona;6) hlasovacie právo nemajú. Kolégium krajského súdu aspoň raz ročne organizuje porady so sudcami okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu, a to podľa prevažujúceho obsahu ich rozhodovacej činnosti. (7) Sporné otázky medzi kolégiami týkajúce sa výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov krajského súdu prerokúva plénum krajského súdu. (8) Ak niektoré z kolégií uvedených v odseku 1 nemožno zriadiť, sudcovia sa zaradia so zreteľom na obsah svojej rozhodovacej činnosti do iného kolégia. (9) Kolégium sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Podrobnosti o rokovaní kolégia, o voľbách a odvolávaní predsedu kolégia upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok kolégia, ktoré schvaľuje kolégium.
§ 16 – § 20
1
ŠTVRTÁ HLAVA NAJVYŠŠÍ SÚD § 18 (1) Senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov. Predpis o konaní pred súdmi môže ustanoviť, že senát najvyššieho súdu sa skladá aj z väčšieho počtu sudcov. Senát musí byť vždy zložený z nepárneho počtu sudcov. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. Ustanovenie § 16 ods. 2 platí rovnako. (2) Vo veciach, v ktorých koná najvyšší súd o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, rozhodujú senáty najvyššieho súdu, ktoré sú zložené výlučne zo sudcov, ktorí sú členmi trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Každý člen trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktorý nevyjadrí písomne a pred vznikom členstva v senáte podľa prvej vety svoj nesúhlas s takýmto členstvom, musí byť členom aspoň v jednom senáte podľa prvej vety. Veci sa senátom podľa prvej vety prideľujú rovnomerne. § 19 (1) Sudcovi najvyššieho súdu možno prideliť aspoň jedného asistenta. (2) Asistent sudcu najvyššieho súdu je štátnym zamestnancom vykonávajúcim štátnu službu podľa osobitného zákona.8) (3) Asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného predpisu.6) § 20 Plénum najvyššieho súdu (1) Plénum najvyššieho súdu a) uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov sudcovskej rady najvyššieho súdu, b) prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami, c) prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) podnety na novú právnu úpravu, 21
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
d) prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami, e) prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu, f) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon. (2) Plénum najvyššieho súdu zvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum najvyššieho súdu. (3) Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu. (4) Plénum najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. (5) Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“), generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a minister; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna najvyššieho súdu sú neverejné. § 21 Kolégiá najvyššieho súdu (1) Na najvyššom súde sa zriaďuje občianskoprávne kolégium, trestnoprávne kolégium, obchodnoprávne kolégium a správne kolégium. Ďalšie kolégium môže zriadiť predseda súdu na základe predchádzajúceho súhlasu pléna najvyššieho súdu. Sudca najvyššieho súdu je členom kolégia podľa prevažujúceho obsahu svojej rozhodovacej činnosti určeného rozvrhom práce. Sudca môže byť členom len jedného kolégia; to nevylučuje možnosť konať a rozhodovať vo veciach patriacich do iného kolégia, ak sudcovia príslušného kolégia nemôžu z dôvodu vylúčenia vo veci konať a rozhodnúť. Sudcu možno zaradiť do iného kolégia len s jeho súhlasom alebo za podmienok podľa § 51a aj bez jeho súhlasu. (2) Na čele kolégia je predseda kolégia. Predseda kolégia riadi a po odbornej stránke koordinuje činnosť kolégia. Ustanovenie do funkcie a uvoľnenie z funkcie predsedu kolégia upravuje osobitný zákon.7) Ak funkcia predsedu kolégia nie je obsadená, predseda najvyššieho 22
súdu poverí niektorého z predsedov senátov príslušného kolégia s jeho súhlasom, aby do zvolenia nového predsedu kolégia plnil úlohy podľa odsekov 3 až 5. (3) Kolégium najvyššieho súdu najmä a) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k rozdielnemu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu kolégia alebo senátov kolégia; stanovisko kolégia je pre členov kolégia záväzné, b) na návrh predsedu kolégia, predsedu najvyššieho súdu alebo ministra prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa, c) oboznamuje sa s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie, Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva, d) prerokúva a schvaľuje návrhy rozhodnutí na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, e) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podnety na novú právnu úpravu, f) prerokúva návrh správy najvyššieho súdu o výsledkoch prieskumnej činnosti a z toho vyplývajúce podnety na novú právnu úpravu, g) prerokúva správu o činnosti kolégia a schvaľuje jej predloženie do pléna najvyššieho súdu, h) môže zaujímať stanovisko k uchádzačom o funkciu sudcu na najvyššom súde v príslušnom kolégiu; na tento účel si môže uchádzača predvolať a vypočuť ho, i) prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon. (4) Predseda kolégia najvyššieho súdu a) zvoláva rokovanie kolégia, určuje jeho program, vedie rokovanie kolégia, rozhoduje o prizvaní ďalších osôb na rokovanie kolégia; programom rokovania kolégia je len realizácia jeho pôsobnosti podľa odseku 3, b) navrhuje kolégiu prijatie stanovísk podľa odseku 3 písm. b) až e), c) dáva návrhy predsedovi najvyššieho súdu na prijatie stanoviska pléna najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami, d) sleduje rozhodovaciu činnosť senátov a upozorňuje členov kolégia na rozpory v rozhodovaní senátov, LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
e) riadi prieskumnú činnosť kolégia, f) spolupracuje pri tvorbe rozvrhu práce. (5) Predseda kolégia najvyššieho súdu môže poveriť vykonávaním niektorých úloh podľa odseku 4 niektorého z členov tohto kolégia, ak s tým tento člen kolégia súhlasí. § 22 Zjednocovanie výkladu a používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (1) Na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia zásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel a) príslušné kolégium najvyššieho súdu zhromažďuje prostredníctvom predsedov nižších súdov právoplatné rozhodnutia vydané v zásadnej právnej otázke a vyžaduje k nim stanovisko jednotlivých sudcov príslušného kolégia najvyššieho súdu, b) plénum najvyššieho súdu alebo príslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia nejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil od právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu. (2) Pred prijatím stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov predseda najvyššieho súdu alebo predseda kolégia najvyššieho súdu môže požiadať o vyjadrenie iné kolégium najvyššieho súdu, generálneho prokurátora, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo aj iné orgány verejnej moci, ako aj vedecké inštitúcie a vysoké školy. (3) Na zasadnutí pléna najvyššieho súdu alebo kolégia najvyššieho súdu, ktoré prijíma stanovisko k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa zúčastňujú zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a ministerstva; predseda najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Iné osoby sa na rokovaní môžu zúčastniť, len ak ich zvolávateľ na rokovanie prizval. § 23 (1) Najvyšší súd v záujme jednotného výkladu a jednotného používania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva v občianskoprávnych, trestnoprávnych, obchodnoprávnych a správnych veciach Zbierku stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, v ktorej zverejňuje
§ 21 – § 24a
1
a) stanoviská najvyššieho súdu k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré zaujalo plénum najvyššieho súdu alebo kolégium najvyššieho súdu, b) vybrané rozhodnutia najvyššieho súdu alebo ostatných súdov. (2) Najvyšší súd zabezpečuje uverejňovanie Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. § 24 Podrobnosti o rokovaní pléna a kolégií najvyššieho súdu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje plénum najvyššieho súdu; rokovací poriadok najvyššieho súdu sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. § 24a Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (1) Zriaďuje sa Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“). (2) Kancelária najvyššieho súdu plní úlohy spojené s odborným, organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti najvyššieho súdu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. (3) Kancelária najvyššieho súdu vo vzťahu k najvyššiemu súdu zabezpečuje aj výkon činností uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) prvom a druhom bode, písm. c) druhom a treťom bode, písm. d) prvom, štvrtom a piatom bode, v § 74 ods. 1 písm. a), c) až h) a j) okrem vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu a výkon činností uvedených v § 78 ods. 1 a 2. (4) Kancelária najvyššieho súdu je štátna rozpočtová organizácia. Kanceláriu najvyššieho súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Vedúceho kancelárie najvyššieho súdu vymenúva a odvoláva predseda najvyššieho súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť. (5) Vedúcemu kancelárie najvyššieho súdu určuje plat, paušálnu náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a ďalšie náležitosti predseda najvyššieho súdu. (6) Úlohy kancelárie najvyššieho súdu plnia štátni zamestnanci7a) a zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme.7b) (7) Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie najvyššieho súdu, o postavení štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie najvyššieho súdu. 23
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
PIATA HLAVA ŠPECIALIZOVANÝ TRESTNÝ SÚD § 25 Senát Špecializovaného trestného súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu. § 26 Plénum Špecializovaného trestného súdu vykonáva pôsobnosť kolégia krajského súdu; § 17 ods. 3 sa použije primerane. ŠIESTA HLAVA OSOBITNÉ USTANOVENIA O VÝKONE SÚDNICTVA V TRESTNOPRÁVNYCH VECIACH V ČASE VOJNY A VOJNOVÉHO STAVU § 27 (1) Určené počty sudcov poverených konaním a rozhodovaním vo veciach podľa osobitného predpisu8a) sa v čase vojny a vojnového stavu9) zvyšujú na dvojnásobok, ak minister po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky nerozhodne inak. (2) V čase vojny alebo vojnového stavu sa doplnia počty sudcov súdov s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu8a) podľa odseku 1 sudcami okresných súdov a sudcami krajských súdov. (3) Zoznam sudcov okresných súdov a krajských súdov, ktorí majú podľa odsekov 1 a 2 v čase vojny a vojnového stavu9) vykonávať funkciu sudcu na súdoch uvedených v odseku 2, vyhotovuje k 1. januáru každého kalendárneho roka minister po dohode s predsedom príslušného krajského súdu; s preložením z iného okresného súdu alebo krajského súdu musí pred zaradením do zoznamu súhlasiť dotknutý sudca a súdna rada. § 28 Súdy uvedené v § 27 ods. 2 môžu v čase vojny a vojnového stavu vykonávať pôsobnosť podľa osobitného predpisu8a) aj na pracovisku mimo ich sídla. TRETIA ČASŤ ORGÁNY RIADENIA A SPRÁVY SÚDOV PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA § 32 (1) Úlohou riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva najmä v oblasti personálnej, organi24
začnej, ekonomickej, finančnej, odbornej a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom. (2) Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. § 33 (1) Riadenie a správu súdov vykonávajú orgány riadenia a správy súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. (2) Orgánmi riadenia a správy súdu sú predseda súdu a podpredseda súdu. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú sudcovia, ktorí sú počas funkčného obdobia na jednotlivých súdoch orgánmi správy súdu, ktorej výkon zabezpečujú a za výkon ktorej zodpovedajú. Predsedovia súdov a podpredsedovia súdov sú povinní pri riadení a správe súdov dodržiavať právny poriadok Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady. (3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy podľa tohto zákona. § 34 (1) Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. (2) Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy okresného súdu, riaditeľ správy krajského súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu. DRUHÁ HLAVA PREDSEDA SÚDU A PODPREDSEDA SÚDU Predseda súdu § 35 Pôsobnosť predsedu súdu (1) Predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov; predseda najvyššieho súdu zabezpečuje správu najvyššieho súdu prostredníctvom kancelárie najvyššieho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Predseda súdu koná v mene súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Predseda súdu vykonáva súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca podľa rozvrhu práce v rozsahu určenom tak, aby mu to nebránilo plniť povinnosti podľa odsekov 1 a 2. § 36 Ustanovenie do funkcie predsedu súdu Predsedu súdu, okrem predsedu najvyššieho súdu, LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
vymenúva minister na päť rokov zo sudcov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní a ktorí nie sú členmi súdnej rady. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu súdu aj opakovane. § 37 Výberové konanie na funkciu predsedu súdu (1) Výberové konanie na funkciu predsedu súdu podľa § 36 (ďalej len „výberové konanie“) vyhlasuje minister. (2) Výberové konanie sa vyhlasuje verejne na webovom sídle ministerstva, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie a oznámením na všetky súdy v Slovenskej republike. Na základe oznámenia ministerstva sú predsedovia súdov povinní informovať o výberovom konaní všetkých sudcov. Minister vyhlási výberové konanie najneskôr a) 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia predsedu súdu, b) do 30 dní odo dňa zániku funkcie predsedu súdu z dôvodov podľa § 38 ods. 1. (3) Uchádzať sa o funkciu predsedu súdu môže ktorýkoľvek sudca súdu toho istého stupňa alebo súdu vyššieho stupňa (ďalej len „uchádzač“). (4) Účelom výberového konania je overiť predpoklady a schopnosti zabezpečiť riadny výkon súdnictva a správu súdu podľa tohto a podľa osobitných zákonov a určiť konečné poradie úspešných uchádzačov. Výberové konanie sa vykonáva formou pohovoru s uchádzačom. Ak minister do 30 dní od skončenia výberového konania nevymenuje predsedu súdu, vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania. (5) Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje minister z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených súdnou radou a traja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť ministra sudcovská rada súdu, na ktorom sa funkcia predsedu obsadzuje. Na účely vytvorenia databázy kandidátov na členov výberovej komisie súdna rada volí aspoň dvoch kandidátov a minister vymenúva aspoň šiestich kandidátov; databáza sa zverejňuje na webovom sídle súdnej rady a ministerstva. (6) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača
§ 25 – § 37
1
podľa odseku 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného sudcovskou radou. (7) Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. (8) Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na funkciu predsedu súdu, pretože žiaden uchádzač nespĺňa predpoklady podľa odseku 4, minister vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho neúspešného výberového konania. (9) Ak úspešný uchádzač po oznámení výsledkov výberového konania ešte pred vymenovaním do funkcie predsedu súdu odmietne vymenovanie do funkcie predsedu súdu, minister môže vymenovať do funkcie predsedu súdu niektorého zo zostávajúcich úspešných uchádzačov alebo vyhlási spôsobom uvedeným v odseku 2 nové výberové konanie tak, aby sa uskutočnilo do 60 dní odo dňa skončenia predchádzajúceho výberového konania. (10) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle aspoň 30 dní pred výberovým konaním všetky žiadosti o zaradenie do výberového konania, profesijné životopisy uchádzačov a ich motivačné listy. Do 20 dní od zverejnenia žiadostí podľa prvej vety môže každý vzniesť odôvodnené výhrady voči uchádzačom; ministerstvo ich spolu so žiadosťami predloží výberovej komisii. Výberová komisia môže požadovať vyjadrenie od dotknutých osôb, ktorých sa týka vznesená výhrada. Ministerstvo na svojom webovom sídle ďalej zverejní termín a miesto výberového konania a zoznam členov výberovej komisie, a to aspoň 15 dní pred jeho konaním. (11) Uchádzač je povinný spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,10) ktoré sú členmi výberovej komisie, a to v rozsahu meno a priezvisko. Vyhlásenie sa zverejní spolu so žiadosťou o zaradenie do výberového konania. (12) Výberové konanie je verejné, okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje ministerstvo. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na výberovom konaní. Ak možno očakávať, že verejnosť prejaví o zasadnutie väčší záujem, je ministerstvo povinné uskutočniť výberové konanie vo vhodnej miestnosti s prihliadnutím na rozsah predpokladaného záujmu i možnosti. 25
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
(13) Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od ukončenia výberového konania. § 38 Zánik funkcie predsedu súdu (1) Výkon funkcie predsedu súdu sa skončí uplynutím jeho funkčného obdobia. Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie predsedu súdu a) vzdaním sa funkcie, b) zánikom funkcie sudcu,11) c) odvolaním z funkcie, d) zánikom súdu, e) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, f) zvolením alebo vymenovaním za člena súdnej rady. (2) Sudca sa môže vzdať funkcie predsedu súdu písomným oznámením ministrovi. Výkon funkcie predsedu súdu v tomto prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené. (3) Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť a) súdna rada, b) sudcovská rada príslušného súdu, c) predseda súdu vyššieho stupňa. (4) Návrhom podľa odseku 3 minister nie je viazaný; rozhodne o ňom do 60 dní odo dňa jeho doručenia. (5) Minister môže aj bez návrhu odvolať sudcu z funkcie predsedu súdu, ak si neplní povinnosti predsedu súdu ustanovené zákonom. Na konanie o odvolaní predsedu súdu sa nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní;11a) rozhodnutie ministra musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o tom, že rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety nie je prípustný opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu ministra podľa prvej vety možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministra o odvolaní z funkcie predsedu súdu. (6) Výkon funkcie predsedu súdu v prípade odvolania zaniká dňom nasledujúcim po dni, keď mu bolo doručené rozhodnutie ministra o odvolaní z funkcie, ak nie je v rozhodnutí určený neskorší deň. (7) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená, minister poverí niektorého zo sudcov príslušného súdu, aby do vymenovania nového predsedu súdu plnil úlohy podľa § 35. Podpredseda súdu § 39 (1) Predsedu súdu v čase jeho neprítomnosti alebo 26
keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda súdu. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Na krajských súdoch a na okresných súdoch pôsobia podpredsedovia súdu. Na súdoch s počtom sudcov do 20 pôsobí jeden podpredseda, na súdoch s počtom sudcov od 21 do 70 pôsobia dvaja podpredsedovia a na súdoch s počtom nad 70 sudcov a na Okresnom súde Banská Bystrica pôsobia traja podpredsedovia. (2) Funkcia podpredsedu súdu sa zriaďuje na všetkých súdoch. Ak funkcia podpredsedu súdu nie je zriadená alebo obsadená, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu. (3) Ak funkcia podpredsedu súdu nie je obsadená alebo ak ide o dlhodobú neprítomnosť podpredsedu súdu presahujúcu šesť týždňov, môže predseda súdu poveriť ktoréhokoľvek sudcu príslušného súdu s jeho súhlasom vykonávaním niektorých úkonov patriacich do pôsobnosti predsedu súdu. § 40 Podpredsedu súdu zo sudcov, ktorí nie sú členmi súdnej rady, vymenúva na návrh predsedu súdu minister na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za podpredsedu súdu aj opakovane. § 41 Na zánik funkcie podpredsedu súdu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 38; navrhnúť odvolanie podpredsedu súdu môže ministrovi aj predseda príslušného súdu. § 42 Povinnosti predsedu súdu a podpredsedu súdu (1) Predseda súdu a podpredseda súdu sa musia zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu alebo ohroziť dôveru v nestranný a spravodlivý výkon tejto funkcie. (2) Predseda súdu a podpredseda súdu sú povinní a) vykonávať svoju funkciu svedomito, riadne a včas plniť svoje povinnosti orgánu riadenia a správy súdov, b) voči sudcom súdu, ktorého správu vykonávajú, pristupovať nezaujato a zachovávať za rovnakých podmienok ich rovnaké práva a povinnosti; nemôžu zvýhodňovať alebo znevýhodňovať sudcu pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní, c) nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť osobnými záujmami alebo záujmami politických LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
strán, politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami, d) kontrolovať dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitného zákona;12) na účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa predseda súdu a podpredseda súdu považujú za zamestnávateľa, e) zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdom; ustanovenie § 74 ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté. (3) Predseda súdu je povinný dohliadať na dodržiavanie povinností ustanovených sudcom týmto zákonom a osobitnými zákonmi a v prípade dôvodného podozrenia z ich porušovania je povinný vykonať opatrenia nevyhnutné na zistenie skutkového stavu, odstránenie zistených nedostatkov a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo trestnej zodpovednosti. Osobitné ustanovenia § 43 Predseda najvyššieho súdu a podpredseda najvyššieho súdu (1) Ustanovenie do funkcie a zánik funkcie predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky a osobitný zákon.13) (2) Na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu sa nevzťahujú § 36 až 38, § 39 ods. 2 a 3, § 40 a 41 tohto zákona. (3) Ak nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu najvyššieho súdu ani do funkcie podpredsedu najvyššieho súdu, alebo ak má podpredseda najvyššieho súdu v čase, keď zastupuje predsedu najvyššieho súdu dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, neodkladné úlohy predsedu najvyššieho súdu vykonáva vekom najstarší sudca najvyššieho súdu. TRETIA HLAVA SUDCOVSKÁ SAMOSPRÁVA § 45 Sudcovská rada (1) Na riadení a správe súdov sa podieľa sudcovská rada ako orgán sudcovskej samosprávy. Sudcovská rada sa zriaďuje na okresnom súde, krajskom súde, najvyššom súde a Špecializovanom trestnom súde. Ak nie je sudcovská rada zvolená, pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum súdu. (2) Sudcovská rada má najmenej troch členov a najviac deväť členov. Členov sudcovskej rady volí a odvoláva plénum príslušného súdu spomedzi seba v tajnom hlasovaní. Výkon funkcie predsedu súdu
§ 38 – § 45
1
a podpredsedu súdu je nezlučiteľný s členstvom v sudcovskej rade; tým nie je dotknuté právo predsedu súdu a podpredsedu súdu zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov sudcovskej rady. Ak pôsobnosť sudcovskej rady vykonáva plénum, predseda súdu a podpredseda súdu nemajú hlasovacie právo pri rozhodovaní pléna vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti sudcovskej rady. (3) Podrobnosti o rokovaní pléna a o voľbách a odvolávaní členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok pléna schválený plénom. Pri schvaľovaní rokovacieho poriadku a volebného poriadku pléna plénum zároveň určí počet členov sudcovskej rady v súlade s odsekom 2. (4) Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a aspoň jedného podpredsedu sudcovskej rady. Plénum okresného súdu, na ktorom nie je zvolená sudcovská rada, si volí a odvoláva zástupcu pléna súdu, ktorý vykonáva pôsobnosť predsedu sudcovskej rady. (5) Rokovanie sudcovskej rady zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Ak predseda sudcovskej rady alebo podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie sudcovskej rady zvoláva prípravný výbor zložený z troch funkčne najstarších členov sudcovskej rady; zasadanie sudcovskej rady vedie funkčne najstarší sudca. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada. (6) Člen sudcovskej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie sudcovskej rady a na prípravu materiálov na rokovanie sudcovskej rady. (7) Sudcovská rada a) vyjadruje sa k návrhom rozpočtov súdov, b) prerokúva správu predsedu súdu o použití rozpočtových prostriedkov, c) prerokúva návrh rozvrhu práce súdu a zaujíma k nemu stanovisko, d) rozhoduje o námietkach sudcov vo veciach podľa osobitného zákona,14) e) volí členov výberovej komisie podľa § 37 ods. 5 písm. a), f) podáva návrh na začatie disciplinárneho konania, g) spolurozhoduje o niektorých platových veciach sudcov podľa osobitného zákona,15) h) schvaľuje rokovací poriadok sudcovskej rady, i) na požiadanie predsedu súdu zaujíma stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu, j) rozhoduje v iných veciach, ak tak ustanovuje osobitný zákon. (8) Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady a vyjadrovať sa 27
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1 k prerokúvaným otázkam. Sudcovská rada môže prizvať covskej rady podľa predchádzajúcej vety môže plénum na rokovanie riaditeľa správy súdu, ak je predmetom rokovania rozpočet súdu, a vedúceho zamestnanca organizačného útvaru ministerstva podľa § 73, ak je predmetom rokovania rozvrh práce; ak sú tieto osoby prizvané na rokovanie sudcovskej rady, predseda sudcovskej rady im na požiadanie udelí slovo. Na rokovanie sudcovskej rady možno prizvať aj iné osoby, ak tak rozhodne sudcovská rada. (9) Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada volí predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo týkajú. Sudcovská rada je uznášaniaschopná, ak sa na jej rokovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. (10) Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a o prijímaní uznesení sudcovskej rady upraví ňou schválený rokovací poriadok sudcovskej rady. (11) Predseda sudcovskej rady vhodným spôsobom zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, uznesenia sudcovskej rady a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady. Funkčné obdobie a zánik členstva v sudcovskej rade § 46 (1) Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná funkcia. (2) Člen sudcovskej rady sa môže svojho členstva a funkcie v sudcovskej rade vzdať. (3) Členstvo v sudcovskej rade zaniká a) preložením člena sudcovskej rady na súd mimo obvodu sudcovskej rady, b) zánikom funkcie sudcu,11) c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, d) uplynutím funkčného obdobia, e) odvolaním podľa § 45 ods. 2. (4) Sudcovi, ktorý vykonáva stáž podľa osobitného zákona, členstvo v sudcovskej rade počas výkonu stáže nezaniká. § 47 Ak v priebehu funkčného obdobia sudcovskej rady zanikne sudcovi členstvo v sudcovskej rade, vykoná plénum doplňovacie voľby potrebného počtu členov sudcovskej rady. Namiesto voľby nového člena sud28
rozhodnúť o znížení počtu členov sudcovskej rady; to však neplatí, ak by tým počet členov sudcovskej rady bol menší ako traja sudcovia. § 48 Kolégium predsedov sudcovských rád (1) Kolégium predsedov sudcovských rád sa zriaďuje na krajskom súde a tvorí ho predseda sudcovskej rady krajského súdu, predsedovia sudcovských rád okresných súdov v obvode tohto krajského súdu a zástupcovia pléna okresných súdov v obvode tohto krajského súdu podľa § 45 ods. 4 druhej vety. Rokovanie kolégia predsedov sudcovských rád zvoláva, navrhuje jeho program a vedie predseda sudcovskej rady krajského súdu alebo ním poverený predseda sudcovskej rady okresného súdu. (2) Do pôsobnosti kolégia predsedov sudcovských rád patrí a) vyjadrovať sa k návrhu rozpočtu a po pridelení prostriedkov zo štátneho rozpočtu aj k ich navrhovanému rozpisu pre krajský súd a okresné súdy v jeho obvode, b) vyjadrovať sa k správe o čerpaní rozpočtu za uplynulý rok, c) navrhovať programové priority pre oblasť výkonu súdnictva, d) na požiadanie predsedu krajského súdu zaujímať stanoviská vo veciach patriacich do pôsobnosti predsedu súdu, e) rozhodovať o ďalších otázkach, ak tak ustanoví osobitný zákon. ŠTVRTÁ ČASŤ RIADENIE SÚDOV § 49 Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä a) rozvrhom práce, b) výkonom dohľadu nad dodržiavaním dôstojnosti a plynulosti súdneho konania a zásad sudcovskej etiky, c) využívaním výsledkov vnútornej revízie, d) vybavovaním sťažností. PRVÁ HLAVA ROZVRH PRÁCE § 50 (1) Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. (2) Rozvrh práce obsahuje a) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu, c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony, d) spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu, e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu, f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka, g) spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, h) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona5) a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu, i) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi,
§ 46 – § 51
1
j) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií, k) spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie16) (ďalej len „notársky rozvrh“), l) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení, m) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon. (3) Ak sudca vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo osobitného zákona,16a) rozvrh práce môže obsahovať aj zníženie rozsahu, v akom sa tento sudca podieľa na výkone súdnictva. (4) Rozvrh práce spolu so stanoviskom sudcovskej rady sú verejne prístupné. Predseda príslušného súdu je povinný zabezpečiť rozvrh práce každému sudcovi tohto súdu. Každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy. § 51 Spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Hosťujúcemu sudcovi sa neprideľujú veci v trestnoprávnej agende. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. (2) Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. (3) Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov,5) o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. (4) Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa 29
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1 podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený. (5) Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom, keď zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi. (6) V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov. (7) Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky. (8) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce. (9) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. 30
(10) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. (11) Notársky rozvrh môže byť založený na a) obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, ktorých počet sa rovná počtu notárskych úradov v obvode tohto súdu, b) časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní úkonmi v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka, c) kombinácii systémov podľa písmen a) a b), pričom hranice notárskych obvodov spravidla rešpektujú územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky. § 51a (1) Sudcovi možno rozvrhom práce prideliť na konanie a rozhodovanie veci patriace do inej agendy, ak bude tvoriť prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti a) len s jeho predchádzajúcim súhlasom alebo b) bez jeho súhlasu len po predchádzajúcom prerokovaní sudcovskej rady v prípade zmeny rozvrhu práce v dôsledku nerovnomerného zaťaženia sudcov či zabezpečenia riadneho chodu súdu. (2) Predseda súdu musí v prípadoch podľa odseku 1 prihliadať na uvedené skutočnosti pri výkone súdnictva dotknutého sudcu najmenej v období troch mesiacov po pridelení veci. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak ide o hosťujúceho sudcu alebo dočasne prideleného sudcu. § 52 Tvorba rozvrhu práce (1) Rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený výkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti sudcov a súdnych úradníkov. (2) Predseda súdu je povinný návrh rozvrhu práce, predtým než ho predloží sudcovskej rade podľa odseku 3, prerokovať so sudcami. (3) Predseda súdu predkladá návrh rozvrhu práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 1. decembra kalendárneho roka spolu s pripomienkami a výhradami sudcov vznesenými podľa odseku 2. (4) Rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce sa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady. (5) Ak predseda súdu nepredloží sudcovskej rade na prerokovanie návrh rozvrhu práce v lehote podľa odseku 3 alebo nevydá rozvrh práce v lehote podľa odseku 4, považuje sa takéto konanie predsedu súdu za závažné disciplinárne previnenie podľa osobitného zákona.18) (6) Ak predseda súdu nevydá rozvrh práce riadne a včas, organizácia práce súdu sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva riadi pôvodným rozvrhom práce do vydania nového rozvrhu práce. (7) Zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu povinný zabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu práce. Úplne znenie rozvrhu práce zverejní predseda súdu rovnako ako rozvrh práce. (8) V záujme zabezpečenia technickej realizácie rozvrhu práce predseda súdu konzultuje prípravu návrhu rozvrhu práce so zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy v oblasti informatiky. § 52a (1) Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „notárska komora“) predloží najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka predsedom okresných súdov návrh notárskeho rozvrhu na nasledujúci kalendárny rok. (2) Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k návrhu notárskeho rozvrhu najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka prezídiu notárskej komory. (3) Predseda okresného súdu vydá notársky rozvrh najneskôr do 10. decembra kalendárneho roka a zašle ho predsedovi krajského súdu a prezídiu notárskej komory. (4) Ak v priebehu kalendárneho roka dôjde k zrušeniu alebo zriadeniu notárskeho úradu, notárska komora predloží najneskôr do 15 dní odo dňa zriadenia alebo zrušenia notárskeho úradu predsedovi okresného súdu, v ktorého obvode sa zriadil alebo zrušil notársky úrad, návrh na zmenu notárskeho rozvrhu. (5) Predseda okresného súdu podľa odseku 4 oznámi svoje stanovisko k návrhu zmeny notárskeho rozvrhu najneskôr do 20 dní odo dňa jeho predloženia. (6) Predseda okresného súdu vydá rozhodnutie o zmene notárskeho rozvrhu najneskôr do 30 dní od predloženia návrhu na jeho zmenu.
§ 51a – § 54
1
DRUHÁ HLAVA DOHĽAD PREDSEDU SÚDU § 53 (1) Predseda súdu dohliada na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania a na tento účel a) dohliada na riadny chod súdnych oddelení, b) sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov a senátov v oblasti organizácie a efektivity práce senátov a oddelení, efektivity využívania pridelených prostriedkov a efektivity využívania pojednávacích dní, c) vykonáva previerky súdnych spisov a manipulácie s nimi, d) sleduje dodržiavanie sudcovskej etiky a správanie súdnych úradníkov a zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, e) zúčastňuje sa na niektorých pojednávaniach, f) sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov z hľadiska plynulosti súdneho konania, osobitne sleduje plynulosť súdneho konania v prípadoch rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti sudcu a ktorými Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd, g) vybavuje sťažnosti. (2) Pri vykonávaní dohľadu spolupracuje predseda súdu s predsedom grémia alebo predsedom kolégia. (3) Ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných predpisov,18a) justiční čakatelia, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety. (4) V rámci vykonávania dohľadu podľa odseku 1 písm. c) až f) podáva predseda súdu ministerstvu podnety k dovolaniam, ak je toho názoru, že sú splnené podmienky podľa predpisu o konaní pred súdmi. TRETIA HLAVA VNÚTORNÁ REVÍZIA § 54 Vnútorná revízia súdu (ďalej len „revízia“) je druh 31
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1 kontroly súdu a sudcov, ktorý smeruje k prevereniu na overenie podnetov o závažných nedostatkoch vo aktuálneho stavu výkonu súdnictva, k zisteniu príčin nedostatkov pri výkone súdnictva a k návrhu opatrení na ich odstránenie. Revízia je súčasťou výkonu súdnictva. § 55 (1) Revízia sa vykonáva a) v päťročných časových intervaloch podľa vopred stanoveného harmonogramu revízií, ktorý schvaľuje na návrh príslušného predsedu krajského súdu a predsedu najvyššieho súdu súdna rada, b) mimo rámca harmonogramu revízií (ďalej len „mimoriadna revízia“), ak je to nevyhnutné na prijatie opatrení v určitej oblasti výkonu súdnictva na niektorých alebo na všetkých súdoch. (2) Revízia podľa odseku 1 písm. a) je zameraná na a) výsledky práce súdu a jeho sudcov so zreteľom na vytvorené personálne a materiálne podmienky a zaťaženosť sudcov, b) na stav a príčiny starších nevybavených vecí a prieťahy v konaní, c) dodržiavanie procesných predpisov, náležitostí zápisníc a rozhodnutí, zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie, d) včasnosť vyhotovovania a vypravovania súdnych rozhodnutí, e) úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní, využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní, f) úroveň práce súdnych oddelení a kancelárií, úroveň súdnych písomností, g) preskúmateľnosť prideľovania spisov podľa rozvrhu práce, h) dôvodnosť zmien rozvrhu práce a dodržiavanie postupu tvorby rozvrhu práce, i) zachovávanie požiadaviek na špecializáciu sudcov, j) dôstojnosť správania sa sudcov, súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ako aj na dôstojnosť prostredia súdu, k) účinnosť vybavovania sťažností. (3) Rozsah revízie podľa odseku 2 nemožno zúžiť. (4) Zameranie mimoriadnych revízií na určité oblasti výkonu súdnictva určí raz ročne súdna rada na návrh ministra, predsedov krajských súdov a predsedu najvyššieho súdu. Vychádza pritom aj z vlastných poznatkov z vybavovania sťažností a podnetov fyzických osôb a právnických osôb o úrovni výkonu súdnictva. (5) Predsedovia krajských súdov a predseda najvyššieho súdu môžu z vlastného podnetu alebo na návrh príslušného predsedu súdu nižšieho stupňa nariadiť alebo na podnet ministra nariadia mimoriadnu revíziu aj nad rámec revízií podľa odseku 2, ak je to nevyhnutné 32
výkone súdnictva alebo zistenie ich príčin. (6) Na výkon revízie sa nepoužije osobitný zákon.19) § 56 (1) Výkonom revízie sa nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu a sudcu. (2) Členovia oddelení vnútornej revízie (ďalej len „revízne oddeleni e) sú povinní vykonávať revíziu nestranne, objektívne a v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Za člena revízneho oddelenia môže byť vymenovaný len ten, kto s vymenovaním vyslovil súhlas. (3) Pri revízii môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov v právoplatne vybavených veciach, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Spis môže byť vyžiadaný na revíziu aj na revízne oddelenie. (4) Vo veciach, kde konanie nebolo právoplatne skončené, môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov len na účel zistenia stavu starších nevybavených vecí, zistenia prieťahov v konaní a zistenia dôvodov odročovania pojednávaní alebo ak je revízia nariadená podľa § 55 ods. 5. Súdny spis musí byť preverený na súde, na ktorom je evidovaný, a v prítomnosti osoby zodpovednej za úplnosť a neporušiteľnosť spisu a jeho príloh. § 57 (1) Revíziu okresného súdu vykonáva revízne oddelenie príslušného krajského súdu. (2) Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia, podpredsedu krajského súdu a dvoch ďalších sudcov. Členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 a čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Členom revízneho oddelenia môže byť aj člen hodnotiacej komisie. (3) Úlohou vedúceho revízneho oddelenia je organizovať výkon revízie v súlade s harmonogramom, dbať o včasnosť revízie a dodržanie jej zamerania, koordinovať činnosť ostatných členov revízneho oddelenia a prideľovať im konkrétne úlohy, prerokovať v mene revízneho oddelenia správu z revízie s predsedom preverovaného súdu. (4) Vedúceho revízneho oddelenia vymenúva na tri roky predseda krajského súdu z dvoch kandidátov navrhnutých kolégiom predsedov sudcovských rád. Tú istú osobu možno vymenovať za vedúceho revízneho oddelenia najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. (5) Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda krajského súdu na návrh vedúceho oddelenia. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
(6) Predseda súdu určí v rozvrhu práce potrebný počet súdnych úradníkov v štátnozamestnaneckom pomere na vykonávanie revízie administratívnych činností na súdoch a na zabezpečenie administratívneho chodu revízneho oddelenia. (7) Na žiadosť vedúceho revízneho oddelenia môže predseda súdu určiť na vykonanie revízie aj ďalšie osoby, ak to vyžaduje rozsah a zameranie revízie. § 58 (1) Revíziu krajského súdu vykonáva revízne oddelenie najvyššieho súdu. V rámci revízie krajského súdu môže preveriť aj ktorýkoľvek okresný súd v jeho obvode. (2) Revízne oddelenie sa skladá z vedúceho revízneho oddelenia a z jedného stáleho člena, ktorých vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh predsedov kolégií na tri roky z radov sudcov najvyššieho súdu. Ak je vedúcim revízneho oddelenia sudca pôsobiaci v kolégiách všeobecného súdnictva, je stálym členom sudca pôsobiaci v správnom kolégiu a naopak. Tú istú osobu možno vymenovať najviac na dve po sebe idúce obdobia. Vedúci revízneho oddelenia a stály člen revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce v rozsahu jednej pätiny zaťaženia sudcu najvyššieho súdu. (3) Ďalších členov revízneho oddelenia vymenúva predseda najvyššieho súdu na návrh vedúceho revízneho oddelenia na určitý čas alebo na určitú revíziu; členom revízneho oddelenia môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 a čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Počas výkonu revízie určení členovia revízneho oddelenia vykonávajú súdnictvo podľa rozvrhu práce a v rozsahu, ktorý zohľadňuje časovú náročnosť revízie. (4) Ustanovenia § 57 ods. 3, 6 a 7 platia primerane. § 59 Revíziu na najvyššom súde vykonáva orgán určený rokovacím poriadkom najvyššieho súdu. Rokovací poriadok určí aj spôsob ustanovovania členov revízneho oddelenia pre revíziu Špecializovaného trestného súdu. Členom revízneho orgánu môže byť aj sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) ako aj sudca, ktorému zanikla funkcia podľa čl. 146 a čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. § 59a Člen revízneho oddelenia, ktorým je sudca, ktorý má prerušený výkon funkcie a poberá príplatok za výkon funkcie sudcu,19a) a sudca, ktorému zanikla
§ 55 – § 62
1
funkcia podľa čl. 146 a čl. 147 ods. 2 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, má nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho činnosťou v revíznom oddelení podľa osobitného predpisu.19b) § 60 (1) Členovia revízneho oddelenia môžu požiadať o uvoľnenie z činnosti v revíznom oddelení, ak na svoju činnosť nemajú vytvorené podmienky. To neplatí pre podpredsedu krajského súdu. O uvoľnení rozhoduje predseda súdu. (2) Predseda súdu odvolá vedúceho revízneho oddelenia, jeho stáleho člena alebo člena, ak a) mu zdravotný stav nedovoľuje, najmenej počas troch mesiacov, riadne vykonávať revíznu činnosť, b) voči nemu sa začalo disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie, c) neplní si povinnosti ustanovené týmto zákonom na výkon revíznej činnosti. (3) Proti rozhodnutiu predsedu súdu podľa odsekov 1 a 2 môže člen revízneho oddelenia podať námietky do troch pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia predsedu súdu. O námietkach rozhodne disciplinárny senát. § 61 (1) Po vykonaní revízie zostavia členovia revízneho oddelenia správu o výsledkoch revízie s návrhom opatrení. K správe pripoja vyjadrenia dotknutých osôb, vyjadrenie predsedu súdu, ktorého sa revízia týkala, výsledok prerokovania správy na preverovanom súde a stanovisko revízneho oddelenia k podaným vyjadreniam. (2) Vedúci revízneho oddelenia zašle správu predsedovi príslušného krajského súdu, predsedovi najvyššieho súdu, súdnej rade a ministrovi, ktorí nezávisle od seba vyhodnocujú obsah správy a zašlú vedúcemu revízneho oddelenia a preverovanému subjektu svoje stanovisko k správe a k navrhovaným opatreniam. (3) Predseda krajského súdu zabezpečuje realizáciu opatrení v rozsahu vlastnej pôsobnosti. ŠTVRTÁ HLAVA SŤAŽNOSTI NA POSTUP SÚDU A PODNETY Sťažnosti § 62 (1) Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi 33
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1 úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. (2) Anonymné sťažnosti sa nevybavujú. (3) Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojej sťažnosti dopustí trestného činu alebo priestupku. § 63 Vybavovanie sťažností (1) Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon3) neustanovuje inak. (2) Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa. § 64 (1) Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. (2) Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. (3) Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. § 65 (1) Sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. (2) Ak lehotu podľa odseku 1 nemožno dodržať z dôvodu nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti alebo v prípadoch náročných na prešetrenie, možno lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť; sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie. O každom predĺžení lehoty na vybavenie sťažnosti a o dôvodoch predĺženia je orgán vybavujúci sťažnosť povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu, v rámci lehoty podľa odseku 1. § 66 O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný. 34
§ 67 Prešetrenie vybavenia sťažnosti (1) Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu, b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu a predsedom Špecializovaného trestného súdu. (2) Na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností. (3) Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti sa spoplatňuje podľa osobitného zákona.20) § 68 Osobitné ustanovenie o sťažnostiach Ak tento zákon neustanovuje inak, použije sa na vybavovanie sťažností osobitný zákon.21) § 69 Podnety (1) Podnetom sa rozumie podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa poukazuje najmä na nevhodné správanie sa sudcov, súdnych úradníkov alebo zamestnancov súdu mimo súdneho konania a na iné nedostatky na súdoch, ktoré nesúvisia s konaním a rozhodovaním v prejednávaných veciach. (2) Účelom vybavovania podnetu je vykonanie potrebných opatrení smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov a ich príčin. (3) Podnet vybavuje predseda súdu; podnet týkajúci sa sudcov vybavuje sudcovská rada príslušného súdu. Sudcovská rada môže poveriť jeho vybavovaním jedného alebo viacerých svojich členov. (4) Podnet týkajúci sa výkonu funkcie predsedu súdu alebo podpredsedu súdu vybavuje ministerstvo; to neplatí, ak sa podnet týka predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu. (5) Podnet musí byť prerokovaný s osobou, voči ktorej smeruje. (6) Podnet musí byť vybavený do dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia orgánu príslušnému na jeho vybavenie. Ustanovenia § 65 ods. 2 a § 66 sa použijú primerane. § 70 Spoločné ustanovenie Podanie podľa § 62 alebo § 69, ktoré bolo doručené súdu, sa posudzuje podľa jeho obsahu. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
PIATA ČASŤ SPRÁVA SÚDOV PRVÁ HLAVA PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV SPRÁVY SÚDOV Ministerstvo § 71 (1) Ministerstvo vykonáva správu súdov tým, že a) v oblasti personálnej 1. v rámci vládou schválených limitov počtov zamestnancov v rozpočtovej kapitole ministerstva určuje počty sudcov, zamestnancov súdov, voľné miesta sudcov, voľné miesta hosťujúcich sudcov a dočasne voľné miesta sudcov, 2. vyhotovuje zoznam sudcov súdov podľa § 27 ods. 3, 3. rozhoduje o započítaní doby právnickej činnosti v inom pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 4. spolupodieľa sa na určovaní obsahovej náplne vzdelávania sudcov, 5. koordinuje a usmerňuje odbornú prípravu prísediacich na výkon ich funkcie, b) v oblasti finančnej 1. riadi tvorbu rozpočtu súdov, 2. vykonáva finančnú kontrolu a vnútorný audit na súdoch,19) 3. metodicky usmerňuje výkon základnej finančnej kontroly súdmi,19) vedenie účtovníctva súdmi,22) investičnú výstavbu,23) správu majetku štátu,24) tvorbu a použitie Sociálneho fondu,25) verejné obstarávanie pri investičnej výstavbe,26) c) v oblasti organizačnej 1. metodicky usmerňuje a kontroluje výkon správy okresných súdov, krajských súdov a Špecializovaného trestného súdu predsedami týchto súdov, 2. metodicky usmerňuje činnosť súdov na úseku ochrany pred požiarmi,27) ochrany utajovaných skutočností,28) bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29) 3. vykonáva kontrolu podľa osobitného predpisu,29a) d) v oblasti ekonomickej 1. riadi a metodicky usmerňuje vývoj, nasadzovanie a využívanie informačných systémov a technológií na súdoch, 2. na základe vyhodnocovania stavu súdnych agend uskutočňuje strategické plánovanie a prípravu dlhodobých koncepcií rozvoja
§ 63 – § 72
1
súdnictva, 3. spravuje a zabezpečuje Centrálny informačný systém súdnictva (ďalej len „centrálny informačný systém“), 4. metodicky usmerňuje poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30) 5. metodicky usmerňuje výkon archívnictva,31) e) plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon. (2) Počty miest sudcov a zamestnancov súdov podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu určuje ministerstvo ako celkové počty miest sudcov a zamestnancov súdov vrátane počtu miest sudcov a zamestnancov na jednotlivých súdoch pri tvorbe podkladov na tvorbu rozpočtu verejnej správy, a to po prerokovaní s predsedami súdov a súdnou radou. Ak by sa určením voľného miesta sudcu zmenil počet miest sudcov na súde určený podľa prvej vety, voľné miesto sa určuje po prerokovaní so súdnou radou. Počet miest hosťujúcich sudcov nesmie presiahnuť 4 % celkového počtu sudcov. Na účely predchádzajúcej vety sa do celkového počtu miest sudcov nezapočítavajú hosťujúci sudcovia. § 72 (1) Ministerstvo ďalej a) sleduje a vyhodnocuje stav súdnych agend na základe výkazov a justičnej štatistiky, b) sleduje plnenie povinností orgánov riadenia a správy súdu, c) vykonáva previerky súdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania v súvislosti s výkonom pôsobnosti ministra alebo ministerstva podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,32) d) vybavuje sťažnosti a podnety, ak tak ustanoví tento zákon, e) vykonáva previerky vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností podľa tohto zákona predsedami 1. okresných súdov, 2. krajských súdov, 3. Špecializovaného trestného súdu. (2) Na účel plnenia úloh podľa odseku 1 písm. b) až e) je ministerstvo oprávnené nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si z neho odpisy, výpisy a kópie, ako aj vyžadovať iné podklady, informácie alebo vyjadrenia; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.28) (3) Prevzaté spisy je ministerstvo povinné vrátiť príslušnému súdu v lehote do 30 dní odo dňa ich prevzatia, ak nemožno vzhľadom na povahu veci vrátiť spisy v tejto lehote, môže ju minister primerane predĺžiť. 35
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
(4) Ak pri plnení úloh podľa odseku 1 ministerstvo získa poznatky o nejednotnosti súdneho rozhodovania, podá najvyššiemu súdu podnet na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. § 73 (1) V súvislosti s výkonom pôsobnosti podľa § 71 ods. 1 písm. d) prvého bodu ministerstvo zabezpečuje a) prevádzku a ochranu informačných systémov súdu, b) koordináciu nákupu technických a programových prostriedkov súdov v obvode príslušného krajského súdu, c) koordináciu nasadzovania informačných systémov a ich vývoja, d) koordináciu nasadzovania informačných systémov verejnej správy na súdoch,33) e) bezpečnosť informačného systému vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany osobných údajov v automatizovaných informačných systémoch,34) f) koordináciu spracovania štátnej štatistiky, súdnej štatistiky a výkazníctva spracúvaného v informačných systémoch,33) g) údržbu technických a programových prostriedkov, h) správu licencií, i) školenia a semináre týkajúce sa informačných systémov, j) nasadzovanie a prevádzku dátových komunikačných prostriedkov. (2) Výkon úloh podľa odseku 1 môže ministerstvo v potrebnom rozsahu preniesť na krajské súdy; ustanovenia § 71 ods. 1 písm. d) prvého a tretieho bodu tým nie sú dotknuté. (3) Výkon úloh prenesených podľa odseku 2 zabezpečuje príslušný organizačný útvar krajského súdu, a to pre tento krajský súd a všetky okresné súdy v obvode tohto krajského súdu. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane aj pre Špecializovaný trestný súd a najvyšší súd. § 74 Predseda súdu (1) Predseda súdu vykonáva správu súdu tým, že a) zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu, b) zabezpečuje riadenie osobného úradu, c) zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej, d) zabezpečuje v spolupráci s Justičnou akadémiou 36
a ministerstvom odborné vzdelávanie sudcov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, e) vykonáva dohľad nad súdnymi oddeleniami súdu, f) zabezpečuje používanie štátneho jazyka v súlade s osobitným predpisom,34a) g) zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť, h) zodpovedá za efektívne využívanie ľudských a finančných zdrojov, i) zodpovedá za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí, j) zodpovedá za včasné zverejňovanie súdnych rozhodnutí, k) plní ďalšie úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov.35) (2) Predseda okresného súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu okresného súdu aj tým, že a) určuje počty prísediacich na okresnom súde, b) zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie, c) dohliada na prípravnú službu justičných čakateľov počas jej výkonu na okresnom súde. (3) Predseda krajského súdu okrem výkonu činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu krajského súdu aj tým, že a) určuje počty prísediacich na krajskom súde, b) zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady na ich vymenovanie za sudcov, c) zabezpečuje odbornú prípravu prísediacich krajského súdu na výkon ich funkcie a organizuje a koordinuje odbornú prípravu prísediacich okresného súdu na výkon ich funkcie, d) riadi organizačné útvary krajského súdu uvedené v § 73 ods. 3, e) riadi a kontroluje prípravnú službu justičných čakateľov v obvode krajského súdu a jej výkon. (4) Predseda najvyššieho súdu vykonáva správu súdu len tým, že vybavuje personálne veci sudcov a vykonáva činnosti podľa odseku 1 písm. b), i) a k). (5) Predseda Špecializovaného trestného súdu okrem činností uvedených v odseku 1 vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu aj tým, že zabezpečuje podklady na výber uchádzačov o funkciu sudcu na Špecializovanom trestnom súde a vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta sudcu na tomto súde. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
§ 75 Podrobnosti o organizácii práce pri výkone správy okresného súdu, krajského súdu a Špecializovaného trestného súdu ustanoví organizačný poriadok, ktorý vydá predseda príslušného súdu. DRUHÁ HLAVA RIADITEĽ SPRÁVY SÚDU § 76 Riaditeľ správy súdu je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona.36) § 77 Riaditeľ správy súdu organizuje a riadi ekonomický a administratívny chod súdu a koná v mene súdu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej zákonom alebo v rozsahu určenom predsedom súdu. § 78 (1) Riaditeľ správy súdu vykonáva správu súdu tým, že zabezpečuje a) bežný chod súdu a ochranu budov súdu, b) hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu, c) vedenie účtovníctva,22) d) tvorbu a použitie sociálneho fondu25) a uzatváranie kolektívnych zmlúv, e) správu majetku štátu,24) f) verejné obstarávanie,37) g) výkon základnej finančnej kontroly,19) h) poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie, ochranu a využívanie knižničných fondov,30) i) chod archívu,31) j) výkon štátnej štatistiky.38) (2) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu krajského súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu vykonáva správu Špecializovaného trestného súdu tým, že okrem činností uvedených v odseku 1 ďalej zabezpečuje a) materiálno-technické zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností,28) b) riadenie ochrany pred požiarmi,27) c) riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,29) d) investičnú výstavbu,23) e) školenia a semináre pre administratívnych zamestnancov súdu. (3) Riaditeľ správy krajského súdu vykonáva správu okresných súdov v obvode príslušného krajského súdu tým, že činnosti uvedené v odseku 2 uskutočňuje aj vo
§ 73 – § 80
1
vzťahu k okresným súdom v obvode tohto krajského súdu. (4) Riaditeľ správy krajského súdu môže po dohode s riaditeľom správy okresného súdu v obvode tohto krajského súdu zabezpečovať pre okresný súd niektoré úlohy podľa odseku 1, ktoré inak vykonáva riaditeľ správy okresného súdu. TRETIA HLAVA CENTRÁLNY INFORMAČNÝ SYSTÉM § 79 (1) Ministerstvo a súdy spracúvajú vo verejnom záujme pri plnení svojich úloh informácie, osobné údaje a iné údaje (ďalej len „údaje“) týkajúce sa občianskeho súdneho konania a trestného konania, ako aj údaje získané pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov,38) vrátane osobných údajov súvisiacich so zastupovaním Slovenskej republiky v konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a v štádiách predchádzajúcich týmto konaniam, ako aj s personálnymi záležitosťami týkajúcimi sa Súdneho dvora Európskej únie. (2) Údaje sú súčasťou centrálneho informačného systému. Centrálny informačný systém je informačným systémom verejnej správy.33) (3) Prevádzkovateľom a správcom centrálneho informačného systému je ministerstvo. Prevádzku, správu a vývoj centrálneho informačného systému zabezpečuje ministerstvo v spolupráci so súdmi. (4) Údaje, ktoré sú súčasťou centrálneho informačného systému, sa vedú v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Poskytovanie alebo sprístupňovanie údajov z centrálneho informačného systému sa môže uskutočňovať aj v elektronickej podobe. § 80 (1) Údaje z centrálneho informačného systému využívajú ministerstvo a súdy pri plnení svojich úloh. Údaje z centrálneho informačného systému ministerstvo a súdy poskytujú alebo sprístupňujú subjektom, o ktorých tak ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „príjemca“); pri ich poskytovaní a sprístupňovaní sa postupuje podľa tohto zákona a osobitných predpisov.40) (2) Osobné údaje súvisiace so zastupovaním Slovenskej republiky v konaniach pred Súdnym dvorom Európskej únie a v štádiách predchádzajúcich týmto konaniam, ako aj s personálnymi záležitosťami týkajúcimi sa Súdneho dvora Európskej únie môže ministerstvo na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu39) poskytnúť aj iným orgánom verejnej moci alebo iným príjemcom. 37
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
§ 81 Ministerstvo v spolupráci so súdmi preveruje správnosť údajov spracúvaných v centrálnom informačnom systéme využitím hodnôt referenčných údajov. Ak to povaha veci nevylučuje, možno opravu údajov v centrálnom informačnom systéme využitím hodnôt referenčných údajov vykonávať automatizovaným spôsobom. Opravu podľa predchádzajúcej vety vykonáva ministerstvo v spolupráci so súdmi; predpisy o konaní pred súdmi sa nepoužijú. § 82 (1) Automatizované informačné systémy vrátane databáz v nich obsiahnutých, vytvorené a spravované ministerstvom sú vo vlastníctve štátu. Oprávnenia vyplývajúce z osobitného zákona42) vykonáva ministerstvo. (2) Automatizované informačné systémy uvedené v odseku 1 sú súčasťou štátneho informačného systému Slovenskej republiky. § 82a Zverejňovanie a sprístupňovanie súdnych rozhodnutí (1) Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia. (2) Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, súdy v tej istej lehote zverejnia aj všetky rozhodnutia vydané počas tohto súdneho konania, ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené súdom vyššieho stupňa a rozhodnutia, ktoré zrušujú rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Nezverejňujú sa súdne rozhodnutia vydané v konaní, v ktorom bola verejnosť vylúčená z pojednávania pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť a platobné rozkazy. Kancelária súdnej rady zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych senátov do troch pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti. (3) Pred zverejnením rozhodnutia podľa odseku 1 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov. (4) Zverejňovanie súdnych rozhodnutí podľa odseku 1 technicky zabezpečuje ministerstvo na svojom webovom sídle. Kancelária najvyššieho súdu zverejňuje 38
rozhodnutia najvyššieho súdu aj na webovom sídle najvyššieho súdu. (5) Súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona42a) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej okrem súhlasu s poskytnutím údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa osobitného predpisu,42aa) súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov5) a príkazu podľa Trestného poriadku; súhlas však sprístupnia osobe, ktorej sa súhlas týka, ak tým nebude ohrozené alebo zmarené plnenie úloh štátu. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.42b) § 82b Zverejňovanie štatistických údajov (1) Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje štatistické údaje o činnosti súdov, jednotlivých sudcov a senátov. (2) Štatistické údaje o činnosti súdov zverejňuje ministerstvo podľa odseku 1 každoročne k 28. februáru, a to za predchádzajúci kalendárny rok. (3) Kancelária najvyššieho súdu na webovom sídle najvyššieho súdu zverejňuje štatistické údaje o činnosti najvyššieho súdu v rozsahu a spôsobom, ktorý schváli predseda najvyššieho súdu. § 82ba Zverejňovanie zoznamu pojednávaných vecí Súd na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi zverejňuje v budove súdu a na webovom sídle ministerstva, a ak ide o najvyšší súd na webovom sídle najvyššieho súdu, zoznam pojednávaných vecí, ktorý obsahuje a) dátum a čas úkonu súdu, b) formu úkonu súdu, c) označenie účastníkov konania alebo strán v konaní v rozsahu 1. akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, d) spisovú značku a e) predmet konania pred súdom. Prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach § 82c Ustanovenia § 82d až 82h sa použijú iba v príLEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
padoch, keď sa osobné údaje prenášajú alebo poskytujú medzi členskými štátmi Európskej únie, orgánmi Európskej únie alebo orgánmi vytvorenými spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „príslušný orgán“). § 82d Na prenos, poskytovanie a spracúvanie osobných údajov v rámci justičnej spolupráce v trestnoprávnych veciach tvoriacich súčasť centrálneho informačného systému sa vzťahuje osobitný predpis,42c) ak tento zákon neustanovuje inak. § 82e (1) Pri poskytnutí alebo sprístupnení údajov príslušným orgánom sa určí účel poskytnutia alebo sprístupnenia osobných údajov a podľa potreby ďalšie obmedzenia spracúvania osobných údajov poskytnutých alebo sprístupnených príslušnému orgánu, ak je to odôvodnené bezpečnosťou osôb, základnými záujmami bezpečnosti Slovenskej republiky, prebiehajúcim odhaľovaním, objasňovaním alebo vyšetrovaním trestného činu alebo aj zjavnou neprimeranosťou alebo neopodstatnenosťou vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje. (2) Obmedzením spracúvania osobných údajov podľa odseku 1 sa rozumie aj určenie lehoty, po uplynutí ktorej je príjemca povinný poskytnuté osobné údaje zlikvidovať, blokovať alebo preskúmať, či ich naďalej potrebuje. (3) O každom poskytnutí alebo sprístupnení osobných údajov podľa § 80 ods. 1 sa vyhotovuje úradný záznam, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému. (4) Ak by likvidácia alebo anonymizácia osobných údajov mohla ohroziť práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby, možno osobné údaje blokovať;42c) spracúvať ich však možno len na účel, ktorý zabránil ich likvidácii. § 82f (1) Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu môžu ministerstvo a súdy spracúvať okrem účelu, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené, aj na účel a) stíhania iných trestných činov, ako sú tie, kvôli ktorým sa osobné údaje poskytli, b) výkonu trestu, c) iného súdneho konania, ktoré priamo súvisí so stíhaním trestného činu alebo s výkonom trestu, d) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku alebo
§ 81 – § 82i
1
e) vymedzený v súhlase členského štátu Európskej únie, ktorý osobné údaje poskytuje, alebo vymedzený v súhlase dotknutej fyzickej osoby, f) ich ďalšieho historického, vedeckého alebo štatistického spracúvania. (2) Ak príslušný orgán poskytne alebo sprístupní osobné údaje bez požiadania, ministerstvo alebo súd preverí, či sú tieto údaje potrebné na účel, na ktorý boli poskytnuté alebo sprístupnené. Ak príslušný orgán poskytne nepravdivé, neúplné alebo neaktuálne osobné údaje, musia sa tieto bezodkladne opraviť, zlikvidovať alebo zablokovať. (3) Na žiadosť príslušného orgánu ho ministerstvo alebo súd oboznámi so spracúvaním ním poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov. (4) Na spracúvanie osobných údajov podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon a osobitný predpis;34) tým nie je dotknuté právo príslušného orgánu určiť obmedzenia spracovania týchto osobných údajov. Ak o to príslušný orgán požiada, ministerstvo a súdy neinformujú dotknutú fyzickú osobu o zhromažďovaní alebo spracúvaní ním poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov bez jeho predchádzajúceho súhlasu. § 82h (1) Osobné údaje prijaté od príslušného orgánu možno poskytnúť alebo sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, ak príslušný orgán, od ktorého sa údaje získali, súhlasil s ich poskytnutím alebo sprístupnením, ich poskytnutiu alebo sprístupneniu nebránia práva a právom chránené záujmy dotknutej fyzickej osoby a s prihliadnutím na okolnosti prípadu je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné v záujme a) plnenia úloh ministerstva alebo súdu ustanovených zákonom, b) predchádzania trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu, prípadne výkonu trestov alebo c) predchádzania bezprostredného a závažného ohrozenia bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku. (2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté právo na prístup k súdnemu spisu vo svojich veciach podľa § 3 ods. 8. Register diskvalifikácií § 82i (1) V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje o fyzických osobách, o ktorých bolo rozhodnutím o vylúčení42f) určené, že nesmú vykonávať funkciu člena 39
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1 štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho vodné odopretie prijatia doručovaného elektronického organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu. (2) Register diskvalifikácií je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. Register je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva. (3) Z registra diskvalifikácií sa na základe žiadosti po splnení poplatkovej povinnosti vydá osvedčenie o tom, či o žiadateľovi v registri diskvalifikácií určitý záznam je alebo nie je. (4) Register diskvalifikácií vedie Okresný súd Žilina. § 82j Podklad evidencie (1) V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje získané z diskvalifikačných listov súdov Slovenskej republiky. (2) Údaje z diskvalifikačných listov sa v registri diskvalifikácií evidujú po dobu trvania vylúčenia fyzickej osoby. § 82k (1) Súd, ktorého rozhodnutie v prvom stupni je rozhodnutím o vylúčení, je povinný bezodkladne zaslať súdu s agendou registra diskvalifikácií diskvalifikačný list a rovnopis právoplatného rozhodnutia o vylúčení. (2) Diskvalifikačným listom sa na účely tohto zákona rozumie oznámenie súdu, ktoré obsahuje tieto údaje: a) meno a priezvisko vylúčeného zástupcu, b) dátum narodenia a rodné číslo vylúčeného zástupcu, ak mu bolo pridelené, c) údaj o štátnom občianstve vylúčeného zástupcu, d) bydlisko vylúčeného zástupcu, e) označenie súdu, ktorý vydal rozhodnutie o vylúčení, číslo konania, deň vydania rozhodnutia, f) spisová značka konania, v ktorom bolo rozhodnutie o vylúčení vydané, g) doba vylúčenia. (3) Údaje z diskvalifikačného listu sa zapíšu bezodkladne do registra diskvalifikácií. (4) Výpis z registra diskvalifikácií sa odošle bezodkladne súdom, ktoré vedú obchodný register, v ktorom je vylúčený zástupca zapísaný. § 82l Osobitné ustanovenia o elektronickom výkone verejnej moci na súdoch (1) Prihlásenie sa do elektronickej schránky42g) bez potvrdenia elektronickej doručenky počas úložnej lehoty pri doručovaní elektronického úradného dokumentu, ktorý sa doručuje do vlastných rúk a u ktorého je vylúčené náhradné doručenie, sa považuje za bezdô40
úradného dokumentu; elektronický úradný dokument sa v takom prípade považuje za doručený dňom nasledujúcim po uplynutí úložnej lehoty. (2) Ak je podľa predpisov o konaní pred súdmi potrebné doručovať podanie účastníka konania alebo strany v konaní, ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii sa nepoužijú a vyhotovia sa rovnopisy týchto podaní v elektronickej alebo listinnej podobe. (3) Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom;42g) to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania. (4) Ak osobitný predpis42h) neustanovuje inak, prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Súd si môže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné. (5) Ak o to účastník konania alebo strana v konaní prípadne ich právny zástupca požiada, súd mu vydá ďalší rovnopis svojho rozhodnutia v elektronickej podobe prevodom z listinnej podoby alebo ďalší rovnopis rozhodnutia v listinnej podobe prevodom z elektronickej podoby; ustanovenia osobitného predpisu42g) o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Ak sa ďalší rovnopis rozhodnutia súdu vydáva v elektronickej podobe prevodom z listinnej podoby, rovnopis rozhodnutia súdu sa autorizuje kvalifikovanou elektronickou pečaťou súdu, ku ktorej sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. (6) Elektronický úradný dokument, ktorým súd vyznačuje právoplatnosť alebo vykonateľnosť rozhodnutia súdu, sa autorizuje kvalifikovanou elektronickou pečaťou súdu a musí jednoznačne identifikovať rozhodnutie súdu, ktorého právoplatnosť alebo vykonateľnosť sa vyznačuje; ustanovenia osobitného predpisu42g) o vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti sa nepoužijú. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
ŠTVRTÁ HLAVA ROZPOČET SÚDOV § 83 (1) Súdy sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva, ak tento zákon alebo osobitný zákon43) neustanovuje inak. (2) Súd zapojený svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva podľa schváleného rozpočtu súdov samostatne hospodári s rozpočtovými prostriedkami, ktoré mu určí ministerstvo v rámci svojej rozpočtovej kapitoly. (3) Výdavky štátneho rozpočtu na financovanie systému súdnictva sú rozpočtované v samostatnom programe rozpočtovej kapitoly ministerstva. § 84 Tvorba podkladov k návrhu rozpočtu súdov (1) Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zodpovedá za dodržiavanie zákonných povinností pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu. (2) Súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva vypracúvajú podklady na tvorbu rozpočtu súdov v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy. (3) Predseda okresného súdu a riaditeľ správy okresného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít súdu, a predseda okresného súdu ho predloží predsedovi krajského súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok; rovnako postupuje predseda krajského súdu, ktorý pripravuje rozpočet pre krajský súd. (4) Predseda krajského súdu zabezpečí vypracovanie podkladov k návrhu rozpočtu za obvod krajského súdu a tento návrh prerokuje s predsedami okresných súdov v jeho obvode. Výsledky prerokovania spolu so vznesenými pripomienkami sudcovských rád k návrhu rozpočtu prerokuje minister s predsedami krajských súdov. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu súdov predložia za svoje obvody predsedovia krajských súdov v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade. (5) Predseda Špecializovaného trestného súdu a riaditeľ správy Špecializovaného trestného súdu vypracúvajú vecne odôvodnený návrh rozpočtu Špecializovaného trestného súdu, ktorý môže obsahovať aj návrh rozpočtových priorít Špecializovaného trestného súdu do 15. novembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa pripravuje rozpočet na nasledujúci rok. Návrh rozpočtu Špecializovaného trestného súdu prerokuje minister s predsedom Špecializovaného
§ 82j – § 88
1
trestného súdu. Takto pripravené podklady k tvorbe rozpočtu Špecializovaného trestného súdu predloží predseda Špecializovaného trestného súdu v termíne do 31. decembra kalendárneho roka ministerstvu a súdnej rade. § 85 Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly vypracuje návrh rozpočtu súdov zapojených svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva z podkladov súdov a vládou schváleného programu stability v termíne stanovenom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). Vypracovaný návrh rozpočtu odošle na vedomie predsedovi Špecializovaného trestného súdu a predsedovi krajského súdu, ktorý s návrhom oboznámi okresné súdy. § 86 Ministerstvo a kancelária najvyššieho súdu predkladajú súdnej rade podklady pre tvorbu rozpočtu verejnej správy a návrh rozpočtu súdnictva tak, aby súdna rada mohla v zákonom ustanovenej lehote zaujať k podkladom na tvorbu rozpočtu verejnej správy a k návrhu rozpočtu súdnictva stanovisko. Súdna rada predkladá stanovisko k návrhu rozpočtu súdov vláde a Národnej rade Slovenskej republiky. § 87 Ministerstvo rozpisuje pre súdy zapojené svojimi príjmami a výdavkami na rozpočet ministerstva rozpočtové prostriedky schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové prostriedky pre okresné súdy v obvode príslušného krajského súdu rozpisuje tento krajský súd z rozpočtových prostriedkov preň rozpísaných ministerstvom podľa prvej vety. V rozpise sa zohľadňujú potreby súdov uplatňované v podkladoch k návrhu rozpočtu. § 88 Záverečný účet súdov (1) Ministerstvo ako správca rozpočtovej kapitoly zostavuje návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly, ktorý zahŕňa aj návrh záverečného účtu súdov, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na rozpočet ministerstva. Návrh záverečného účtu súdov zostavuje ministerstvo v súčinnosti s predsedami krajských súdov. (2) Záverečný účet rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvo v súlade s osobitným zákonom ministerstvu financií a príslušnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom financií. 41
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
ŠIESTA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA § 89 Ak sa v tomto zákone používa pojem samosudca, rozumie sa tým aj sudca pre prípravné konanie, ak z tohto zákona nevyplýva niečo iné. § 90 Na Krajskom súde v Bratislave sa zriaďuje Oddelenie justičnej pokladnice, ktoré plní úlohy podľa osobitného zákona.44) § 91 Ak nie je na Špecializovanom trestnom súde ustanovený senát alebo ak z iného dôvodu nemôže Špecializovaný trestný súd vykonávať svoju právomoc podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, vykonáva ju Krajský súd v Banskej Bystrici; senát krajského súdu sa v takom prípade skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. § 91a Súdy s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu8a) vykonávajú súdnictvo na území iného štátu v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve.44) § 92 Splnomocňovacie ustanovenie (1) Ministerstvo vydá všeobecne záväzným právnym predpisom správny a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy a Špecializovaný trestný súd, ktorý podrobnejšie upraví najmä organizáciu súdu, organizáciu práce, štruktúru a úlohy zamestnancov súdu a súdnych oddelení alebo iných organizačných útvarov súdu pri výkone súdnictva a kancelárske práce na súdoch. (2) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o a) vnútornej revízii súdu, b) náležitostiach rozvrhu práce, c) používaní úradného odevu sudcami, prokurátormi a advokátmi v konaní pred súdmi, d) spôsobe spracovania, poskytovania, sprístupňovania a zverejňovania údajov v centrálnom informačnom systéme, e) pravidlách určovania počtu miest sudcov, ostatných zamestnancov súdov, voľných miest sudcov a rozdeľovania zamestnaneckých miest na súdy, f) kategóriách údajov, ktoré sa zo súdnych rozhodnutí vylúčia a postup pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí. 42
(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, spôsob vykonania výberového konania, podrobnosti o pohovore s uchádzačom, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania a odmeňovanie členov výberovej komisie, ktorí nie sú sudcami. SIEDMA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Prechodné ustanovenia § 93 (1) Predsedovia okresných súdov a predsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. (2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého predsedu okresného súdu alebo krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový predseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona. § 94 (1) Podpredsedovia okresných súdov a podpredsedovia krajských súdov ustanovení do funkcie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v tejto funkcii aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona; ich funkcia zanikne uplynutím lehoty jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak k jej zániku nedôjde skôr. Predsedovia týchto súdov sú povinní v lehote podľa predchádzajúcej vety navrhnúť ministrovi kandidátov na funkciu podpredsedu súdu. (2) Ak v lehote podľa odseku 1 zanikne funkcia niektorého podpredsedu okresného súdu alebo podpredsedu krajského súdu z dôvodov ustanovených týmto zákonom, nový podpredseda súdu bude ustanovený do funkcie podľa tohto zákona. § 95 (1) Sudcovské rady na krajských súdoch vytvorené podľa doterajších predpisov vykonávajú činnosť sudcovských rád okresných súdov, krajských súdov a kolégií predsedov sudcovských rád do 31. decembra 2005. (2) Do 31. decembra 2005 sa vytvoria na krajských súdoch a okresných súdoch sudcovské rady podľa tohto zákona. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
§ 89 – § 101cb
§ 96 (1) Voľby prvých predsedov kolégií krajských súdov vyhlási predseda príslušného krajského súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (2) Voľby prvých predsedov grémií okresných súdov vyhlási predseda príslušného okresného súdu tak, aby sa voľba uskutočnila najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
ných útvaroch ministerstva zriadených na krajských súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 prechádzajú k 1. januáru 2009 na krajské súdy.
§ 97 (1) Krajský súd v senáte zloženom z dvoch sudcov a troch prísediacich dokončí konanie vo veciach, v ktorých už konal na hlavnom pojednávaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (2) Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba a nebolo začaté hlavné pojednávanie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná krajský súd konanie v prvom stupni v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1. (3) Ak vo veci podľa odseku 1 došlo k zmene v zložení senátu a hlavné pojednávanie musí byť vykonané znovu, vykoná krajský súd v prvom stupni nové konanie v senáte zloženom podľa § 16 ods. 1.
§ 101a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky Senáty najvyššieho súdu, ktoré boli ku dňu vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa rozvrhu práce senátmi rozhodujúcimi o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, sú odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky senátmi, ktoré rozhodujú o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu.
§ 98 Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich činnosti podľa § 73 k 31. marcu 2005 na krajských súdoch prechádzajú k 1. aprílu 2005 na ministerstvo. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009 § 99 (1) Notárska komora vypracuje a predloží prvý návrh notárskeho rozvrhu na rok 2009 podľa tohto zákona predsedom krajských súdov a predsedom okresných súdov najneskôr do 31. januára 2009. Predsedovia okresných súdov oznámia svoje stanovisko k tomuto návrhu najneskôr do 28. februára 2009 a predsedovia krajských súdov vydajú prvé notárske rozvrhy podľa tohto zákona najneskôr do 31. marca 2009. (2) Do vydania prvého notárskeho rozvrhu podľa odseku 1 sa veci prideľujú notárom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. § 100 Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov osôb vykonávajúcich k 31. decembru 2008 úlohy podľa § 73 ods. 1 v organizač-
§ 101 Grémiá zriadené na okresných súdoch podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008 zanikajú k 31. marcu 2009, ak predseda príslušného krajského súdu do tohto dátumu nerozhodne inak.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2011 § 101b Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí vykonávajú túto funkciu k 1. máju 2011, sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných k 30. aprílu 2011. § 101c Prví kandidáti na členov výberových komisií podľa § 37 sa zvolia alebo vymenujú najneskôr do 30. júna 2011; ak nie sú najneskôr do 30. júna 2011 zvolení, vymenuje ich minister. § 101ca Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2014 Funkčné obdobie predsedov súdov a podpredsedov súdov, ktorí vykonávajú túto funkciu k 1. septembru 2014, sa skončí uplynutím ich funkčného obdobia ustanoveného podľa predpisov účinných k 31. augustu 2014. § 101cb Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 Kontrola podľa § 71 písm. b) druhého bodu a písm. 43
1
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1 c) tretieho bodu začatá pred 1. januárom 2015 sa vykoná podľa predpisov účinných od 1. januára 2015. § 101cc Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017 V súvislosti s prechodom pôsobnosti pri výkone správy najvyššieho súdu podľa tohto zákona, s výnimkou vybavovania personálnych vecí sudcov najvyššieho súdu a činností uvedených v § 74 ods. 1 písm. b), i) a k), prechádzajú od 1. januára 2017 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov najvyššieho súdu, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z najvyššieho súdu na kanceláriu najvyššieho súdu. Majetok štátu, ktorý je k 31. decembru 2016 v správe najvyššieho súdu, prechádza od 1. januára 2017 do správy kancelárie najvyššieho súdu. § 101cd Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2017 Povinnosť podľa § 82l ods. 3 sa od 1. júla 2018 vzťahuje na právneho zástupcu, ktorý je fyzickou osobou. § 101d Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. § 102 Zrušovacie ustanovenia Zrušujú sa: 1. zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona 589/2003 Z. z. a zákona č. 267/2004. Z. z., 2. zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 530/2003 Z. z. 44
§ 102a Zrušovacie ustanovenie účinné od 1. januára 2009 Zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 413/2006 Z. z. o pravidlách určovania miest sudcov a voľných miest sudcov na súdoch. ČL. II Zmena zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ČL. III Zmena zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. ČL. V Zmena zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. ČL. VI Zmena zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. ČL. VII Zmena zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. ČL. IX Zmena zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov. ČL. X Zmena zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ČL. XI Zmena zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. ČL. XIII Zmena zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície § 101cc – § 102a
ČL. XV Účinnosť Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005 okrem čl. I § 23 ods. 2, ktorý nadobúda účinnosť 30.
septembra 2005, a čl. XI, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005. Zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (27. 3. 2020).
Príloha č. 1 k zákonu č. 757/2004 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30. 12. 2008).
Odkazy k textu: 1)
Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 428/2004 Z. z. 2) Civilný sporový poriadok. Civilný mimosporový poriadok. Správny súdny poriadok. 3) Trestný poriadok. 4) Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. 5) Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). 6) Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. 7) § 15 a 16 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7a) Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 7b) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 8) § 25 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 8a) § 16 ods. 2 Trestného poriadku. 9) Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z. 10) § 116 Občianskeho zákonníka. 11) § 17 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 11a) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 12) § 8d písm. b) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. 13) Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 14) § 27, § 34 ods. 2 a § 90 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 15) § 73 ods. 3, § 75 a 79 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 16) § 16 Civilného mimosporového poriadku. 16a) Zákon č. 385/2000 Z. z. 17) § 17 ods. 1 Trestného poriadku. 18) § 116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 18a) § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. Civilný sporový poriadok. Civilný mimosporový poriadok. Správny súdny poriadok. Trestný poriadok. 19) Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 19a) § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 45
1
Zákon o súdoch (č. 757/2004 Z. z.)
1
19b) 20)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. 21) Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. 22) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. 23) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. 24) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 25) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. 26) Zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach. 27) Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. 28) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 29) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. 29a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. 30) Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z. 31) Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. 32) § 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 33) § 2 písm. a) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z. 34) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016). Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 34a) § 3 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 35) Napríklad § 31 zákona č. 215/2004 Z. z. 36) Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 37) Zákon č. 523/2003 Z. z. 38) § 4 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike. 39) Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 40) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 41) Zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 42) Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). 42a) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. 42aa) § 63 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. 42b) § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. 42c) Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 42f) § 13a Obchodného zákonníka. 42g) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. 42h) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. 43) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 44) Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 566/2004 Z. z.).
46
LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ZÁKONľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
– §2
1
č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 128/2014 Z. z., zákona č. 139/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 353/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 319/2017 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 94/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z. a zákona č. 62/2020 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA §1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, b) podmienky na používanie rádiových zariadení, c) reguláciu elektronických komunikácií, d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, e) ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, f) efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, g) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí, h) ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a i) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí,1) ak zákon neustanovuje inak. (3) Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu (ďalej len „signál“) po elektronických komunikačných sieťach. §2 Elektronické komunikačné siete (1) Elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) ________________
je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. (2) Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. (3) Rozhranie je a) koncový bod siete, ktorý je fyzickým bodom, v ktorom sa účastníkovi poskytuje pripojenie k verejnej sieti; ak ide o siete, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, je tento bod určený špecifickou sieťovou adresou, ku ktorej môže byť priradené telefónne číslo alebo označenie účastníka, b) rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami, c) bod prepojenia sietí alebo d) aplikačné programové rozhranie, ktorým je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v digitálnych televíznych zariadeniach určených pre digitálne televízne a rozhlasové služby. (4) Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie. (5) Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické
O d k a z y k t e x t u sú uvedené na strane 109. 47
Zákon o elektronických komunikáciách (č. 351/2011 Z. z.)
1 umiestnenie koncového bodu siete.
(6) Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom žiadna časť jeho štruktúry nemá geografický význam; zahŕňa najmä čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu. (7) Prístup je sprístupnenie zariadení alebo elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo sietí, aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti2) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k a) sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia, b) pevným sieťam a mobilným sieťam, najmä k službám roamingu, c) prevodu čísel alebo k systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu, d) príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov, e) fyzickej infraštruktúre, f) systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie, g) službám virtuálnych sietí, h) informačným systémom alebo databázam na predbežné objednávky, obstarávanie, objednávky, žiadosti o údržbu a opravu a na účely fakturácie. (8) Fyzickou infraštruktúrou je akákoľvek časť siete alebo časť siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a). Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti2a) nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona. Fyzická infraštruktúra nie je aktívnym prvkom vysokorýchlostnej siete. (9) Prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým 48
komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi verejnými sieťami. (10) Účastnícke vedenie je fyzický okruh spájajúci koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti. (11) Uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je úplný uvoľnený prístup a spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu bez zmeny jeho vlastníctva. (12) Úplný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo k úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť celú kapacitu sieťovej infraštruktúry; úsek účastníckeho vedenia je časť účastníckeho vedenia spájajúca koncový bod siete so sústreďovacím bodom alebo určeným medziľahlým prístupovým bodom v pevnej sieti. (13) Spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť špecifikovanú časť kapacity sieťovej infraštruktúry, ako je časť frekvenčného spektra alebo jeho ekvivalent. (14) Vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia,3) najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete. (15) Oporný bod nadzemného vedenia je konštrukcia nesúca alebo podopierajúca vodiče alebo káble. (16) Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne. §3 Elektronické komunikačné služby (1) Elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti,2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. (2) Verejná služba je verejne dostupná služba, LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. (3) Predplatená služba je služba poskytovaná na základe vopred uhradenej finančnej čiastky, z ktorej sa poplatok za poskytované služby alebo za služby informačnej spoločnosti2) priebežne odpočítava. (4) Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. (5) Interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. §4 Zariadenia elektronických komunikácií (1) Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami. (2) Rádiové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikovať pomocou príjmu a vysielania, alebo príjmu alebo vysielania rádiových vĺn vo frekvenčnom spektre pridelenom pozemským komunikáciám alebo kozmickým rádiokomunikáciám. (3) Koncové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikáciu a je určené na pripojenie na koncové body sietí. (4) Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine. (5) Pridružené služby sú služby súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby, a zahŕňajú najmä prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov,
§ 3– § 6
1
ako aj službu identity, lokalizácie a prítomnosti. (6) Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu vymedzenú v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,4) prevádzkovanú podľa tohto zákona. Rušením je elektromagnetické rušenie podľa osobitného predpisu.4a) (7) Verejný telefónny automat je verejne dostupný telefón, za ktorého používanie sa môže platiť mincami, kreditnými kartami, debetnými kartami alebo predplatnými kartami vrátane kariet s volacími kódmi. Súčasťou verejného telefónneho automatu je jeho kabína alebo jeho stojan. (8) Rádiové vlny sú elektromagnetické vlny s frekvenciou do 3 000 GHz, ktoré sa šíria vo voľnom priestore bez umelého vedenia. §5 (1) Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5) (2) Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. (3) Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák. (4) Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. DRUHÁ ČASŤ REGULÁCIA ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ PRVÁ HLAVA PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ §6 (1) Orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú a) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), b) Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb6a) (ďalej len „úrad“). 49
Zákon o elektronických komunikáciách (č. 351/2011 Z. z.)
1
(2) Ministerstvo a) vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v oblasti elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie, b) vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra, c) spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu, d) v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií, e) v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom16) a úradom plní ako úrad pre verejnú regulovanú službu funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu6b), ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo,6c) v ktorej rámci 1. je kontaktným miestom pre nahlasovanie možného škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje verejnú regulovanú službu, 2. na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky (ďalej len „užívateľ verejnej regulovanej služby“) k verejnej regulovanej službe; konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu, 3. na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre 50
verejnú regulovanú službu alebo vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie (ďalej len „subjekt s právom prístupu k verejnej regulovanej službe“); konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu, 4. združuje užívateľov verejnej regulovanej služby a subjekty s právom prístupu k verejnej regulovanej službe do užívateľských skupín alebo do užívateľských spoločenstiev a schvaľuje ich kontaktné miesta, 5. sprístupňuje príslušnú dokumentáciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, získava utajované skutočnosti súvisiace s prevádzkou a využívaním verejnej regulovanej služby a zabezpečuje ich distribúciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, v súlade s osobitným predpisom,6d) 6. kontroluje dodržiavanie povinností, obmedzení a podmienok určených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, 7. predkladá správu o dodržiavaní spoločných minimálnych noriem6e) každé tri roky Európskej komisii a Agentúre pre európsky globálny satelitný navigačný systém, 8. vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa určujú náležitosti žiadosti podľa bodov 2 a 3 a podmienky týkajúce sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom,6d) f) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií, g) plní úlohy podľa § 34a ods. 8 súvisiace s úhradou primeranej náhrady nákladov. (3) Úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií a) vykonáva reguláciu elektronických komunikácií, b) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
len „orgán európskych regulátorov“),8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii, c) spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra, d) chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb, e) plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa, f) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona, g) vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „vestník“), h) určuje administratívne úhrady podľa odseku 4, i) vedie alternatívne riešenie sporov a mimosúdne riešenie sporov, j) poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti, k) plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,9) l) vykonáva štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom (ďalej len „dohľad“), m) ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, n) uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu,10) o) rozhoduje spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré súvisia s 1. prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, 2. poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, 3. koordináciou výstavby, 4. poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a 5. prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách, p) vydáva rozhodnutia podľa osobitných predpisov,10a) q) plní úlohy jednotného informačného miesta, r) plní úlohy podľa § 34a,
§ 6– § 8
1
s) vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.11) (4) Úrad ukladá administratívne úhrady a) podnikom na základe všeobecného povolenia, b) za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel alebo c) za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií. (5) Výška administratívnych úhrad podľa odseku 4 písm. a) a poplatkov podľa osobitného predpisu11a) nesmie prekročiť výšku nevyhnutných nákladov úradu na výkon regulácie elektronických komunikácií. Úrad určuje úhrady jednotlivým podnikom tak, aby minimalizoval dodatočné administratívne náklady. Úhrady vyberá úrad a sú príjmom štátneho rozpočtu. (6) Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich nákladov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad a zároveň sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych úhrad. §8 Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi (1) Úrad spolupracuje najmä s a) ministerstvom, b) Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vysielania a retransmisie, c) Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov v oblasti elektronických komunikácií (ďalej len „relevantný trh“), analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu, d) Ministerstvom financií Slovenskej republiky v oblasti informatizácie spoločnosti, e) Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, f) prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii a správe využívania frekvenčného spektra, g) Slovenskou obchodnou inšpekciou v oblasti ochrany spotrebiteľa,13) h) Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,12) Dopravným úradom,6a) stavebnými úradmi, špeciálnymi stavebnými úradmi a okresnými úradmi v sídle kraja (ďalej len „dotknutý orgán“) pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, s poskytovaním informácií o plánovaných 51
Zákon o elektronických komunikáciách (č. 351/2011 Z. z.)
1
stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách, i) Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulátormi členských štátov pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe č. 5. (2) Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom si úrady vymieňajú informácie a podklady. V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva15) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne. (3) Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ustanovenej osobitným predpisom15a) si tieto úrady vymieňajú informácie a podklady dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v rozsahu a spôsobom ustanoveným na základe uzatvorených dohôd o spolupráci. V prípade výmeny informácií prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne. §9 (1) Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú. (2) Ak podnik poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo,15) je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie označené ako obchodné tajomstvo15) môžu byť primerane chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu. (3) Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.16) (4) Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, 52
požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti. (5) Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,17) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, osoba povinná sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu18) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1. § 10 Konzultácie (1) Pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov. (2) Na účel konzultácií a verejných konzultácií s dotknutými stranami podľa § 67 úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto. Na svojom webovom sídle úrad zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb pri konzultáciách alebo verejných konzultáciách s dotknutými stranami podľa § 67. Návrhy opatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva,15) a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok zverejňuje úrad spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete; to neplatí, ak ide o verejné konzultácie s dotknutými osobami podľa § 67. (3) Výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad zverejní na konzultačnom mieste do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku 1. (4) Ak návrh opatrenia bude mať vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad po zverejnení výsledkov konzultácií podľa odseku 3 sprístupní tento návrh s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov v súlade s § 9 ods. 4, ak ide o a) určenie relevantných trhov, b) postupy analýzy relevantných trhov, c) povinnosti prepojenia sietí, interoperability služieb a povinnosti podľa § 26, d) uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 19 až 23 a § 25. (5) Regulačné orgány členských štátov, orgán európskych regulátorov a Európska komisia môžu úradu predložiť pripomienky v lehote do jedného mesiaca, na ktoré úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne. (6) Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je určenie relevantného trhu iného ako sú trhy uvedené LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície
v zozname podľa § 16 ods. 1 alebo určenie podniku, alebo neurčenie podniku, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa § 18, a Európska komisia vo svojom stanovisku k návrhu opatrenia vyjadrí názor, že jeho prijatie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, najmä s princípmi uvedenými v § 11, úrad odloží prijatie opatrenia o dva mesiace od oboznámenia sa s týmto stanoviskom. (7) Ak Európska komisia v lehote dvoch mesiacov podľa odseku 6 prijme rozhodnutie, ktorým uloží úradu povinnosť vziať návrh opatrenia späť s uvedením dôvodov, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia, úrad do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Európskej komisie návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení. V prípade zmeny návrhu opatrenia úrad postupuje podľa odsekov 1 až 4. Konečný návrh opatrenia úrad prijme v súlade s odsekom 5 okrem prípadov podľa odseku 6. (8) Ak vo výnimočných prípadoch je potrebné konať v záujme ochrany hospodárskej súťaže a ochrany záujmov užívateľov, úrad bezodkladne vydá bez dodržania postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6, primerané dočasné opatrenie. Ak ide o opatrenie podľa odseku 4, úrad toto opatrenie bezodkladne zašle s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a regulačným orgánom členských štátov. Ak pominú dôvody na vydanie primeraného dočasného opatrenia, úrad ďalej postupuje podľa odsekov 1 až 6. (9) Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti podniku podľa § 19 až 25 a 28 a Európska komisia v lehote podľa odseku 5 oznámi úradu dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, úrad odloží prijatie opatrenia o tri mesiace od oznámenia Európskej komisie. (10) Počas trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 úrad spolupracuje s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov, pričom prihliada na názory podnikov a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu. (11) Úrad v lehote podľa odseku 9 a) návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení, pričom čo najviac prihliadne na oznámenie Európskej komisie uvedené v odseku 9 a stanovisko, ktoré vydá orgán európskych regulátorov, alebo b) ponechá návrh opatrenia nezmenený. (12) Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku
§ 9 – § 11
1
9 vydá odporúčanie, v ktorom žiada, aby úrad návrh opatrenia zmenil alebo vzal späť, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania a predloží na tento účel aj konkrétne návrhy, alebo prijme rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad, úrad do jedného mesiaca od vydania odporúčania Európskej komisie alebo rozhodnutia o stiahnutí jej výhrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia. Túto lehotu možno predĺžiť, aby úrad mohol uskutočniť konzultácie podľa odsekov 1 až 3. (13) Ak sa úrad rozhodne navrhované opatrenie nezmeniť alebo nevziať späť na základe odporúčania vydaného podľa odseku 12, spolu s oznámením konečného znenia opatrenia uvedie dôvody svojho rozhodnutia. (14) Úrad môže kedykoľvek navrhované opatrenie vziať späť. (15) Úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov všetky prijaté konečné opatrenia podľa odseku 4. Regulácia elektronických komunikácií § 11 (1) Úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje. (2) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu. Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou. (3) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní 53
Zákon o elektronických komunikáciách (č. 351/2011 Z. z.)
1 sietí, služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že a) zabezpečuje, aby v oblasti elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu, nedochádzalo k narušovaniu alebo obmedzovaniu efektívnej hospodárskej súťaže, b) dbá na maximálny prospech užívateľov, najmä užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality; zdravotne postihnutým užívateľom sa na účely tohto zákona rozumie držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,19) c) presadzuje efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísiel a zabezpečuje ich správu. (4) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že a) podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného regulačného prístupu, b) zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi, c) chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech koncových užívateľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti infraštruktúry, d) podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré znášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu žiadajúcu prístup k sieti, e) primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a koncových užívateľov v rôznych geografických oblastiach štátu, f) ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená. (5) Všetko, čo úrad zverejňuje vo vestníku, zverejní aj na elektronickej úradnej tabuli podľa osobitného predpisu;19a) toto zverejnenie má informatívny charakter. § 12 Regulácia cien (1) Regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien spôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Rozhodnutie o regulácii cien musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku. (2) Úrad môže regulovať ceny a) prístupu, b) na trhu koncových užívateľov, 54
c) univerzálnej služby, d) pri prenositeľnosti čísla. (3) Spôsoby regulácie cien sú a) určenie maximálnych alebo minimálnych cien, b) usmerňovanie vývoja cien určením podmienok, ktorými sú 1. maximálny rozsah možného zvýšenia cien vo vymedzenom období, 2. maximálny podiel, v ktorom je možné premietnuť do ceny zvýšenie cien určených vstupov vo vymedzenom období, alebo 3. časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien na príslušnom relevantnom trhu najviac počas 12 mesiacov, c) záväzný postup pri tvorbe ceny alebo pri jej kalkulácii, vrátane povinnosti nákladovej orientácie, určenie efektívne a účelne vynaložených nákladov a primeraného zisku. (4) Na účely konania o regulácii cien sa práva účastníka konania podľa osobitného predpisu21) uplatňujú počas konzultácií podľa § 10 ods. 1. (5) Spôsoby regulácie cien podľa odseku 3 je možné účelne kombinovať. Pri regulácii cien podľa odseku 3 môže úrad určiť cenu aj na základe cien na porovnateľných trhoch. (6) Ak úrad rozhodne o spôsobe regulácie cien podľa odseku 3 písm. c), určí v rozhodnutí metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Podnik je povinný v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, vypočítať ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie. Podnik je povinný na základe žiadosti úradu preukázať, že ceny obsahujú iba náklady nevyhnutne potrebné na poskytovanie danej služby. Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba následne overí výpočet cien podniku. Na účely overenia výpočtu cien je možné použiť aj metódu kalkulácie cien, ktorá je nezávislá a odlišná od metódy používanej podnikom. Výsledky overovania úrad raz ročne zverejní. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení výpočtu alebo úprave cien úradom. DRUHÁ HLAVA POVOLENIE NA POSKYTOVANIE SIETÍ A SLUŽIEB § 13 (1) Poskytovať siete alebo služby možno len na základe všeobecného povolenia, povinnosti ukladané podľa § 19 až 25 a 28 nie sú týmto dotknuté. Ak LEX KORONA – ZÁKONY
Mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v oblasti justície § 12 – § 15
na poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie čísel alebo frekvencií, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 31 alebo podľa § 32. (2) Odsek 1 sa nevzťahuje na zriaďovanie a prevádzku osobitných sietí. § 14 Všeobecné povolenie (1) Všeobecné povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len „všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb. (2) Podmienky vo všeobecnom povolení sa môžu týkať len týchto povinností: a) interoperability služieb a prepojenia sietí, b) dostupnosti služieb koncovými užívateľmi na číslach z národného číslovacieho plánu, európskeho telefónneho číslovacieho priestoru, na univerzálnych medzinárodných číslach volaní na účet volaného, a ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, na číslach z číslovacích plánov ostatných členských štátov, c) ochrany životného prostredia, územného plánovania, ako aj poskytnutia prístupu alebo využívania cudzích nehnuteľností a spoločného umiestnenia a spoločného používania zariadení, vrátane prípadných finančných alebo technických záruk potrebných na zabezpečenie správnej realizácie infraštruktúrnych prác, d) finančných príspevkov na úhradu čistých nákladov pri poskytovaní univerzálnej služby, e) administratívnych úhrad, f) ochrany osobných údajov a súkromia v oblasti elektronických komunikácií, g) ochrany koncových užívateľov a dostupnosti služieb užívateľom so zdravotným postihnutím, h) obmedzenia prenosu signálu s nezákonným obsahom, i) oznamovacej povinnosti podľa § 15 a povinnosti poskytovania informácií podľa § 40, j) umožnenia odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti, k) prípravy sietí a služieb na obdobie krízovej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia a záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému, l) opatrenia na obmedzenie ožiarenia osôb elektromagnetickými poľami v okruhu pôsobenia sietí a ich zariadení ako zdrojov elektromagnetického žiarenia, m) prístupu podľa § 18 ods. 3,
1
n) udržiavania integrity verejných sietí v nadväznosti na podmienky prevencie elektromagnetického rušenia medzi sieťami alebo službami podľa osobitných predpisov,20) o) zabezpečenia verejných sietí pred neoprávneným prístupom, p) efektívneho využívania frekvenčného spektra a predchádzania škodlivému rušeniu spojenému s používaním frekvencií, ak ich používanie nie je predmetom individuálneho povolenia na používanie frekvencií, q) zabezpečenia zhody s technickými normami a technickými špecifikáciami pre siete a služby, r) zabezpečenia komunikácie orgánmi štátu v prípade varovania verejnosti pred bezprostredným nebezpečenstvom a na účely zmiernenia následkov mimoriadnej udalosti, s) sprístupnenia informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich používaniu s cieľom zabezpečiť prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi a poskytnutia takých informácií úradu, ktoré ak je to potrebné umožnia overiť správnosť sprístupnených informácií. (3) Návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s údajom, kde a v akej lehote ich možno k návrhu uplatniť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní. (4) Úrad vydá všeobecné povolenie a zverejní vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak nie je v ňom uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. (5) Odseky 3 a 4 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia. § 15 Oznamovacia povinnosť (1) Osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia. (2) Oznámenie podľa odseku 1 musí byť písomné a obsahuje a) identifikačné údaje: 1. meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, 2. obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo alebo 55
Zákon o elektronických komunikáciách (č. 351/2011 Z. z.)
1
rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte Európskej únie a právnu formu, ak ide o právnickú osobu, 3. obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, b) osobu alebo osoby splnomocnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby v tejto veci a informácie nevyhnutné na efektívny kontakt s týmito osobami, c) stručný opis sietí a služieb, d) predpokladaný termín začatia poskytovania siete a služby, termín ich zmeny alebo ukončenia. (3) Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa ako podnik oprávnený poskytovať siete alebo služby; ak je oznámenie neúplné, úrad ho vráti a určí oznamovateľovi primeranú lehotu na doplnenie. Úrad zverejní na svojom webovom sídle zaevidovanie úplného oznámenia, okrem dátumu narodenia fyzickej osoby, do siedmich dní od jeho doručenia. Ak o to podnik požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 13 ods. 1, § 27, § 50 ods. 5 a § 66. (4) Ak chce podnik, ktorému úrad zakázal činnosť podľa § 73 ods. 13, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinný oznámiť tento zámer úradu podľa odsekov 1 a 2. (5) Úrad vymaže z evidencie podľa odseku 3 podnik ku dňu a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým úrad zakázal poskytovať siete alebo služby rozhodnutím podľa § 73 ods. 13, b) zániku podniku v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, alebo c) uvedenému v žiadosti podniku o výmaz z evidencie. TRETIA HLAVA REGULÁCIA SÚŤAŽE V ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH § 16 Určenie relevantných trhov (1) Úrad určí relevantné trhy na základe Európskou komisiou odporúčaného zoznamu relevantných trhov a s ohľadom na geografické podmienky a iné špecifické národné podmienky v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže. 56
(2) Úrad môže určiť relevantný trh, ktorý sa líši od trhov definovaných v odporúčaniach a usmerneniach Európskej komisie; takémuto určeniu musia predchádzať konzultácie podľa § 10. (3) Úrad priebežne dopĺňa alebo mení zoznam relevantných trhov na základe usmernení a odporúčaní Európskej komisie. Zoznam relevantných trhov a jeho zmeny určuje úrad rozhodnutím. Rozhodnutie úrad uverejňuje vo vestníku a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia úradu o jeho vydaní. (4) Úrad spolupracuje s Európskou komisiou pri určovaní nadnárodných trhov podľa požiadaviek Európskej komisie; nadnárodné trhy sú trhy, ktoré pokrývajú Európsku úniu alebo jej podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte. § 17 Analýza relevantných trhov (1) Cieľom analýzy relevantných trhov je zistiť či na relevantnom trhu existuje efektívna hospodárska súťaž. (2) Efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv. (3) Významný vplyv na relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej hospodárskej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov (ďalej len „významný podnik“). (4) Za významný podnik možno považovať podnik s významným vplyvom aj na trhu úzko súvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma relevantnými trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trhu. (5) Spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerých podnikov, ktoré poskytujú siete alebo služby na relevantnom trhu, možno zistiť aj v prípade nedostatku štrukturálnych alebo iných vzájomných väzieb, ak pôsobia na trhu, na ktorom nie je efektívna hospodárska súťaž a na ktorom nemá žiadny podnik samostatne významný vplyv. Spoločný významný vplyv možno určiť na relevantnom trhu, ktorý vykazuje vysoký stupeň koncentrácie a ktorý sa vyznačuje viacerými znakmi, najmä a) malou pružnosťou dopytu, b) podstatnými právnymi alebo ekonomickými prekážkami vstupu na trh, c) nedostatkom protiváhy kúpnej sily, d) nedostatkom potenciálnej súťaže, e) vertikálnou integráciou spojenou s kolektívnym odmietaním uspokojovať dopyt, alebo LEX KORONA – ZÁKONY