Vydavateºstvo Spolku slovensk˘ch spisovateºov
Edícia Poézia
(V˘ber z lyriky)
Vydavateºstvo Spolku slovensk˘ch spisovateºov
Copyright © Viliam Turãány 2007 Cover design © Anna Chovanová 2007 © Vydavateºstvo Spolku slovensk˘ch spisovateºov, spol. s r. o., Bratislava e-mail: vsss@stonline.sk http://www.vsss.sk
Realizované s finanãn˘m príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
VYDAVATEªSTVO SPOLKU SLOVENSK¯CH SPISOVATEªOV spol. s r. o. Viliam Turãány: PrsteÀ Zodpovedná redaktorka Ingrid Skalická Obálku s pouÏitím ilustrácie Jozefa Ilavského graficky spracovala Anna Chovanová Sadzba Anna Chovanová Tlaã AZ Print Prvé vydanie Printed in Slovakia ISBN 978-80-8061-292-4
Suchej nad Parnou Îe som sa celkom vymkol ti z ramien? Îe nevìaãn˘ je k tebe môj duch? Tak ako vlny odplavia kameÀ, i pekná pieseÀ zmyje môj dlh. Si pre mÀa stále pustená platÀa, poãuÈ ju aÏ v ten najìal‰í svet. Ak som aj za‰iel do márnotratna, vÏdy som sa zas ti navrátil späÈ. V atlas tam sem som robil i saltá, no tys’ mi stolom chlebov a vín. Zelenou misou pomenoval Èa môj veºk˘ rodák, slávny tvoj syn. Ty si mi hrou, hrou tisícich kapiel zliatych v ten sladk˘ veãern˘ zvon. Na otcov hrob sa zná‰al mi páper, keì ho uÏ v rakve vkladali doÀ.
Viliam Turčány Prsteň
5
VÏdy nieão neÏné znesie sa k piesÀam, keì spomínam si otca i maÈ. MoÏno k nim dvom i ja sa raz vtesnám. Spoãíval by som pri nich tak rád. No e‰te skorej zaspievaÈ svojim rodákom chcel by pieseÀ môj duch, ktorou sa s nimi naveky spojím, aby som Suchú zbavil jej súch: KaÏd˘ tvoj syn, ak neÏil tu márne, je tvojou Parnou v období spár i sám sa v tebe zvlaÏí sÈa v Parne: kaÏd˘ len s tebou utvára pár. Îe som sa navÏdy vymkol ti z ramien? Îe sa ti viacej nevrátim späÈ? Si i môj chlieb a si i môj prameÀ, si i môj hlad, i stály môj smäd.
Z rukopisu
6
Viliam Turčány Prsteň
Téby Hej, najlep‰ia je voda! A zlato plápolá – tak ako oheÀ nocou – nad v‰etky majetky! Ale ak, srdce moje, chce‰ ospevovaÈ hry, nehºadaj inú hviezdu neÏ slnko, ‰íriace svetom i svetlo s teplom – a nadov‰etko sláv skvelé hry olympijské, ten v˘kvet v‰etk˘ch hier! Pindaros, Olympijské epiniky
Pred slávnym Helikónom nám cestu skríÏili rozo‰kriekané straky aÏ kdesi z Trákie. Nechcel som veriÈ oãiam a sluchu rovnako: Viliam Turčány Prsteň
7
napokon, ‰krek t˘ch vtákov sa blíÏil krákaniu. Krákali ako u nás pri meste Loutraki, pri ktorom b˘vali sme v hoteli Apollo. (Nestojí dnes uÏ hotel, troch ºudí pochoval, keì pred rokom sa zrútil pri zemetrasení.) Za Pindarovou bustou, za tébskym rodiskom nejako uniklo mi rázcestie Oidipa. No v osamelom poli som uzrel koníka a potom mnoho vozov s bavlnou oproti. Tak pri‰la Arrachova, preddelfská zastávka,
8
Viliam Turčány Prsteň
jak u nás Ore‰any sú pred Ompitálom. Rodisko mojej mamy má iste nieão z Delf: Tri stoky má i s vodou, ako je kastalská. Ch˘ba mu, pravda, more i nieão z v˘‰ky hôr: prvé mu nenahradí suchovská priehrada a druhé ani KriváÀ, ak by ‰iel na pomoc. Nadmorská jeho v˘‰ka ãnie v Delfách rovno z vôd. S Parnasom Ïeby Parna (snáì rozteãen˘ vrch?), nበpotok, Ïeby boli v nejakom súvise? Veì zo Suchej tou rieãkou, tou Parnou, zopár nás
Viliam Turčány Prsteň
9
– viacej neÏ pár, uÏ z Heãkov! – stúpalo na Parnas. Ich Fera z Optimála pestovaÈ pri‰la sem tá, ão mi Ïivot dala tieÏ na suchovskú zem. Akoby to dnes ani uÏ pravda nebola! Ach, na‰e Ore‰any! Ach, v⁄‰ky Apolla! Palkoviã, Albrecht, Fándly, Ján Holl˘ – alumnus – sem kládli sad t˘ch mandlí, z nich sladnú ústa múz! Tu mávala i Veºká Morava ÈaÏisko: Od Star˘ch Sadov k Nitre a z oboch k Devínu. Len Olymp, ten nám ch˘bal, a Olympia tieÏ,
10
Viliam Turčány Prsteň
kde spomínal som na jej básnika Pindara. Ktoré to mestá spolu tri uhly tvorili tak, Ïe uÏ teraz v Tébach – v Tebe – je ÈaÏisko? Poznal si slávu svetskú jak máloktor˘ z nás, veì nielen v celom Grécku sa rozliehal Tvoj hlas! Tvoj hlas i s rosou medu svet skrápal! – Rosa rôs! A v‰etky hry nás vedú vÏdy k Tebe, Pindaros! ëaleko od epiky, tej sú‰e bez rosy, sú Tvoje epiniky drah‰ie neÏ eposy! V Syrakúzach si hrmel k africkej Kyréne
Viliam Turčány Prsteň
11
a k Etne spev Tvoj strmel aÏ od Akragantu. (Ó, Trinakria mia, trikrát som tebou ‰iel mocnej‰ou od ópia opojn˘ch velediel!) Dnes múzy druhé ronia tu pot, kde Ty si lial v paláci u Hierona medové piesne chvál. Nie pre tie chvály kráºov Ëa rád mám, Pindaros, no Ïe si slávil mier, ten kvet olympijsk˘ch hier. Îe nevraÏdili piky, keì hry svet ovili, z nich Tvoje epiniky slávili víÈazov. Ovili s Olympiou svet vencom olivy.
12
Viliam Turčány Prsteň
Olejom mieru hojil sa chvíºu cel˘ svet. Ó, olivové nebe! Oliva! Kvitni! Zrej! A tak si vravím k sebe, k pevcovi zo Suchej: „Ty na kráºovské bytie si nevil epinik a tvoju ódu v byte si nevylepí nik. No celú zem tak rád by si zbavil v‰etk˘ch hrôz, pred nimi stavaÈ hradby chcel hrou i Pindaros. A vencom olivov˘m chce‰ oviÈ nielen spis; chce‰ ústa klásÈ len do vín, ão z hrozna tlaãil lis. ·tep révy? ,Hej!‘ – VÏdy slad‰ej! ,Nie!‘ – pre meã, pre o‰tep,
Viliam Turčány Prsteň
13
rodiace pustú step! Chce‰ sláviÈ mier – snáì rad‰ej neÏ i ten básnik z Téb. ,Hej, najlep‰ia je voda‘ (lep‰ia aj od vína) – tak Pindarova óda, prvá, sa zaãína. ≈ou zm˘va sa a perie, ão ãisté nebolo. Hej, ãistá voda mier je pre v‰etko okolo. Mier spevniÈ kaÏdou slokou! Nech spevnie spev a dych z Helikóna, z Troch stokov i zdrojov kastalsk˘ch. A koníky, ak treba, nech Èahajú len voz, ão pri hrách nadchol Teba, ó, tébsky Pindaros!
14
Viliam Turčány Prsteň