

Víly priateľstva 1
Vyšlo aj v tlačovej podobe
Objednať môžete na www.albatros.sk
www.albatrosmedia.sk
Lucy KenNedyová
Víly priateľstva 1 – e-kniha
Copyright © Albatros Media a. s., 2026
Všetky práva vyhradené.
Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná bez písomného súhlasu majiteľov práv.
priatel’stva Víly
L UCY K EN N EDYOVÁ
I lustroval
PHILLIP CULLEN
Albatros
Lucy Kennedy: The Friendship Fairies
Text © Lucy Kennedy 2019
Illustrations © Phillip Cullen 2019
Translation © Jana Vlašičová, 2026
Slovak edition © Albatros Media Slovakia, s. r. o., 2026
Všetky práva sú vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie sa nesmie kopírovať ani rozmnožovať kvôli rozširovaniu v žiadnej forme ani žiadnym spôsobom bez písomného súhlasu vydavateľa.
Vyťažovanie textu a dát z tejto publikácie v zmysle čl. 4 smernice 2019/790 EÚ je zakázané.
ISBN v tlačenej verzii 978-80-566-5134-6
ISBN e-knihy 978-80-566-5181-0 (1. zverejnenie, 2026) (ePDF)
Mojim najlepším priateľom
Richardovi
Jackovi
Holly a Jess
PRVÁ KAPITOLA
„ P osledný je trol!“ zvolala
Holly Dixonová. Táto nezbedná víla mala
svetlé oči, v ktorých sa zračilo huncútstvo, hnedé kučeravé
vlasy ledabolo zviazané do dvoch vrkočov a neustále rozviazané šnúrky na topánkach. Holly bola neporiadna, ale zároveň veľmi vynaliezavá.

Dokázala rozosmiať svoju rodinu napodob-
ňovaním rôznych prízvukov. Najlepšie jej išiel
americký a škótsky. Obľubovala aj neslušné vtipy, za čo si vždy od
rodičov vyslúžila minimálne malú prednášku o vhodnom správaní.
„Už ideme,“ povedala
Emma a zlietla ponad schodisko v ich drevenom dome postavenom
v strome. Malá Jess letela hneď za ňou. Práve si dočistili zuby a Jess mala vlasy zababrané od zubnej pasty.

„Dnes sa začína Kurz láskavosti a ja veľmi, ale naozaj veľmi chcem, aby som ho tento
týždeň úspešne absolvovala! Musíme sa správať vzorne,“ povedala Emma. Emma bola najstaršia zo sestier Dixonových. Mala vážnu tvár, veľké oči a páčilo sa jej, keď ľudia dodržiavali pravidlá. Holly ju nazývala bifľoškou, ale jej to bolo jedno – bola totiž presvedčená, že bifľoši sú
super. Rada chodila do školy a obzvlášť sa tešila na tento týždeň. Keď sa jej podarí absolvovať
Kurz láskavosti, bude na dobrej ceste stať sa kvalifikovanou vílou priateľstva.
„Grganie nie je slušné, Jess!“ rozrehotala sa Holly tak veľmi, až nechtiac zakrochkala.
„ Ja negrgám,“ bránila sa Jess nahnevane.
Vlasy mala svetlé, oči modré ako nezábudky a líca mala neustále ružové. Bola najmenšia zo sestier. Rada všetkých objímala, ale ak sa nahnevala, bolo lepšie nechať ju na pokoji. Jess si rada požičiavala
veci od svojich sestier bez toho, aby o tom vedeli. Keďže bola najmladšia, zväčša jej to prešlo.
Tieto tri sestry víly žili
v domčeku vybudovanom
v strome. Dvere do domčeka

boli namaľované naružovo a zo štyroch okien s okenicami viseli kvetináče plné kvetov.
Zo strechy trčal medzi listami stromu krivý komín. Ak v noci nepršalo, mohli strechu odklopiť a pozorovať hviezdy.
V domčeku bolo šesť miestností: veľká presvetlená žltá kuchyňa, útulná herňa, obývačka s dúhovými stenami, veľká kúpeľňa, vždy uprataná spálňa rodičov a detská izba, o ktorú sa delili tri sestry.
Víly mali vo svojej izbe tri poschodové postele pripevnené ku kmeňu stromu. Podobali
sa na kukly s otvorom navrchu, aby mohli pri zaspávaní sledovať hviezdy. Holly mala pri posteli veľa bábik. Všetky mali mená a každý večer sa s nimi rozprávala. Niektoré boli milé, iné trochu drzé, všetky však mala rovnako rada.

Keď odchádzali do školy, Emma musela pripomenúť Holly, že si nechala obed
v chladničke. Mama im nachystala cestoviny
v tvare gnómov s paradajkovou omáčkou, na
ktorú recept bol tajný, a jablko. Aby mali zuby
pekné a biele, pili len dažďovú
vodu, džús z vílovníc si
dopriali len ako maškrtu. Vílovnice
boli krížencom

kivi, černice a broskyne. Vyzerali príšerne, boli
chlpaté a smrdeli trochu ako spotené nohy, ale
šťava z nich patrila medzi najchutnejšie na svete.
Rástli podobne ako hrozno a nachádzali sa v celom susedstve.
Všetky tri víly odleteli do školy spolu.
Na chrbtoch mali prehodené ruksaky, smiali sa a zo žartu do seba strkali. Príliš nevymýšľali –

nehádali sa (viac ako bolo na sestry obvyklé)
a snažili sa držať pokope. Rodičia im neustále
pripomínali, že rodina je na prvom mieste a je dôležité, aby si za každých okolností pomáhali.
V susedstve bývalo veľa kúzelných bytostí –
elfovia z Mexika, ktorí si dom na rovnakom strome prenajali na rok, mravce, čo neustále
usporadúvali večierky a každú noc u nich nahlas