Przemysław Rudź Nadšenec a popularizátor astronómie, ale aj skladateľ a interpret elektronickej hudby. Astronómii sa venuje v mnohých svojich knihách a článkoch. Svojimi prednáškami a pozorovaniami hviezdnej oblohy prebúdza záujem širokej verejnosti o cestovanie vo vesmíre.
Atlas_hviezd_SK.indb 2
02.11.2026 9:42
PRVÁ PRECHÁDZKA VESMÍROM NAJNOVŠIE TECHNOLÓGIE
umožňujú automatické nasmerovanie prístroja na objekt. Vďačíme za to integrovanej počítačovej databáze nebeských telies, ktorá je v počítači ovládajúcom optický prístroj (teleskop), a motorovému systému, ktorý je súčasťou tela teleskopu.
Vzhľad nočnej oblohy sa mení v závislosti od miesta a času pozorovania a ročného obdobia. Nie všetky súhvezdia sú v danom okamihu viditeľné. Cestu za svojím vesmírnym dobrodružstvom by ste si preto mali starostlivo naplánovať. Výbornými pomocníkmi pri plánovaní sú rôzne počítačové programy, napríklad TheSkyX, StarryNight alebo Stellarium (Stellarium je rovnako výkonný program ako predchádzajúce dva a zároveň je úplne zadarmo). Sú to úžasné a veľmi užitočné nástroje, ktoré umožňujú simulovať vzhľad oblohy – odkiaľkoľvek a kedykoľvek. Okrem využitia simulácií umožňujú vytlačenie máp rôznych častí oblohy alebo priblíženie objektov, ktoré je potom ľahšie nájsť v mori hviezd. Skúsený pozorovateľ nájde konkrétny objekt na oblohe pomerne ľahko. Počas jedného pozorovania možno pomocou ďalekohľadu lokalizovať až desiatky nebeských objektov. Začínajúci pozorovatelia by však na seba nemali mať privysoké nároky. Časom sa určite zdokonalia a budú z nich odborníci na nočnú oblohu. Moderné technológie, ku ktorým patria aj amatérske teleskopy,
c Amatérski astronómovia zohrávajú v oblasti astronómie veľkú úlohu. Ich malé objavy posúvajú výskum vesmíru neustále vpred. Na fotografii je pozorovateľ z Izraela.
4 Atlas_hviezd_SK.indb 4
02.11.2026 9:42
Prvá prechádzka vesmírom
c Amatérske observatórium, Belfort, Francúzsko
Špeciálny diaľkový ovládač s alfanumerickou klávesnicou umožňuje vybrať konkrétnu planétu, hviezdu, hviezdokopu alebo galaxiu. Po potvrdení výberu sa teleskop automaticky presunie a presne zamieri na vybraný objekt. Dá sa to výborne využiť v prípadoch, keď chceme za krátky čas vidieť čo najviac (napríklad počas prednášky v škole). Zároveň je to počas našej prechádzky vesmírom akási skratka, ktorá nám ukáže nočnú oblohu ako z rýchlika. Nezabúdajme teda, že je len na nás, akú cestu si zvolíme – či chceme podľahnúť technológiám, alebo ísť ďalej a stať sa od nich nezávislými. My odporúčame tú druhú cestu. Tá prináša väčšie uspokojenie, nehovoriac o jej nespornej vzdelávacej hodnote.
c Amatérske pozorovanie nočnej oblohy, Izrael, 2009
5 Atlas_hviezd_SK.indb 5
02.11.2026 9:42
Prvá prechádzka vesmírom AKO PRIPRAVIŤ MIESTO NA POZOROVANIE Pri astronomickom pozorovaní si často robíme poznámky, náčrty a nahliadame do literatúry. Na základe bohatých skúseností mnohých nadšencov astronómie by sme si so sebou mali vziať niekoľko vecí, ktoré zvýšia náš komfort pri pozorovaní. Napríklad malý skladací stolík a stoličku, vďaka ktorým budeme mať okuliare, filtre, zápisník aj písacie potreby vždy poruke. Stolík sa bude hodiť aj vtedy, ak so sebou nosíme notebook. Dlhé pozeranie do okuláru teleskopu unaví aj tých najodolnejších jedincov. Malá stolička s operadlom (často ju používajú napríklad rybári) nám umožní na chvíľu si vydýchnuť, prelistovať literatúru, ktorú sme si priniesli so sebou, a porovnať objekty, ktoré sme práve pozorovali, s tými v počítačovom programe. Dôležitou súčasťou výbavy by mala byť aj čelová lampa s tlmeným červeným svetlom. Červené svetlo nám umožní orientovať sa v tme, nájsť potrebné predmety a zároveň nestratiť zrakovú adaptáciu na tmu. To je veľmi dôležité. Jednou z hlavných chýb začínajúcich pozorovateľov je totiž osvetlenie miesta jasným svetlom. Niekedy trvá niekoľko minút, kým sa oko prispôsobí. Dovtedy nie je schopné rozlíšiť jemné
Atlas_hviezd_SK.indb 6
c Amatérske pozorovanie nočnej oblohy
detaily a tiene nebeských telies. Stačí jediný záblesk baterky a oko túto schopnosť okamžite na určitý čas stratí. Oko sa potom musí opäť prispôsobiť situácii, čo si vyžaduje čas. Túto informáciu je dôležité vziať do úvahy, pretože pozorovania často nevykonávame sami, ale vo veľkej skupine. Mali by sme preto rešpektovať svojich kolegov pozorovateľov a urobiť všetko pre to, aby sa nestali náhodnými obeťami našich chýb a nepozornosti.
02.11.2026 9:42
Prvá prechádzka vesmírom AKO SA STARAŤ O OPTIKU PRI POZOROVANÍ Veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje úspešnosť pozorovania, je správna teplota optického prístroja – prístroj sa dostáva do termodynamickej rovnováhy s okolitým prostredím a mení tak svoju teplotu. Treba si uvedomiť, že ďalekohľad, ktorý si prinesieme z domu, má izbovú teplotu. Kontakt s chladnejším okolitým vzduchom môže spôsobiť zmrštenie optiky a mechaniky. To priamo ovplyvňuje ostrosť obrazu. Ak chceme zistiť, či nedošlo k zmršteniu, musíme najskôr zaostriť a potom sa po niekoľkých minútach pozrieť do okuláru. Ak sa ďalekohľad stále prispôsobuje okoliu, obraz je rozostrený. Ak robíme vizuálne pozorovania, všetko sa dá veľmi ľahko upraviť. Ak však fotografujeme nočnú oblohu, zlá teplota optického prístroja pokazí aj tie najvýraznejšie zábery. Po príchode na miesto pozorovania by sme mali teleskop najskôr postaviť a otvoriť objektív (odstrániť kryt z tubusu). To umožní teleskopu pomaly chladnúť a my si môžeme medzitým pripraviť ostatné vybavenie. Ak pozorovanie trvá dlhšie, najmä ak je vysoká vlhkosť vzduchu, existuje vysoké riziko, že na optike prístroja začne kondenzovať voda. To, samozrejme, znemožní ďalšie pozorovanie. c Stretnutie nadšencov astronómie d Amatérski astronómovia v Izraeli
Atlas_hviezd_SK.indb 7
02.11.2026 9:42
c Jednoduché amatérske pozorovania možno vykonávať aj z okna nášho domu
nájsť také miesto, z ktorého môžeme pozorovať stred pásu zákrytu alebo jeho okraj. Často sa stáva, že ideálne miesto na pozorovanie je voľné priestranstvo alebo niečí pozemok. Našťastie majú pozorovatelia k dispozícii tzv. efemeridy, takže polohy telies poznajú s dostatočným predstihom. Osoba, ktorá koordinuje výpravu, potom môže kontaktovať majiteľa pozemku a získať povolenie. Vo väčšine prípadov to dopadne dobre. Majitelia pozemkov zvyčajne priestor na aktivity nadšencom poskytnú. Občas ich pohostia teplým jedlom alebo nápojom, niekedy sa dokonca sami začnú zaujímať o astronómiu. Popularizácia vedy by sotva mohla mať hmatateľnejší dopad.
Aj takáto situácia sa však dá vyriešiť. Na tubus môžeme napríklad namontovať špeciálny nadstavec, tzv. rosnicu. Môžeme tiež použiť vyhrievací pásik, ktorý umiestnime okolo objektívu a ktorý po pripojení k batérii mierne ohrieva okolie. Umiestnením rosnice alebo vyhrievacieho pásika sa mierne zmení mikroklíma v okolí optiky (predovšetkým sa mierne zvýši teplota v okolí optiky), čo zabráni kondenzácii. Niektorí pozorovatelia používajú aj obyčajné fény na vlasy. Vďaka teplému vzduchu sa nežiaduca vlhkosť rýchlo odparí. Nikdy však nezotierame vlhkosť priamo z optických častí teleskopu. Nezáleží ani na tom, či na čistenie skla použijete mäkkú handričku alebo špeciálny papier. Akýkoľvek kontakt optiky s čímkoľvek na čistenie môže spôsobiť poškriabanie a nenávratné poškodenie jemných antireflexných vrstiev.
ČO SI OBLIECŤ NA POZOROVANIE Astronomické pozorovania si vyžadujú dlhý pobyt vonku, na otvorenom priestranstve. Často pozorujeme oblohu pri oveľa nižších teplotách, než na aké sme zvyknutí. Preto by sme si mali dobre premyslieť, čo si na pozorovanie oblečieme. Závisí to predovšetkým od ročného obdobia. Kým v lete nám stačí obyčajný spací vak, ktorým sa prikryjeme len nadránom, v zime je úplne nevyhnutná páperová bunda, čiapka, šál a teplé rukavice. Ak niečo zanedbáme, výrazne to ovplyvní nielen zážitok z pozorovania, ale môže to mať aj negatívny vplyv na naše zdravie. Nezabudnime si tiež niečo na jedenie a teplý čaj.
AKO SI VYBRAŤ MIESTO NA POZOROVANIE Skôr ako sa vyberiete na neznáme miesto, z ktorého by ste chceli viesť astronomické pozorovania, mali by ste sa uistiť, že pozemok nie je v súkromnom vlastníctve. Slušnosť a rešpekt k cudziemu majetku sú dôležité. Je vhodné vyhľadať majiteľa a požiadať ho o povolenie na využitie jeho pozemku. Táto situácia sa týka najmä tých, ktorí pozorujú zákryty hviezd, napríklad zákryty hviezd Mesiacom alebo planétami. Tento jav si vyžaduje
8 Atlas_hviezd_SK.indb 8
02.11.2026 9:42
Prvá prechádzka vesmírom
c Amatérskemu pozorovaniu oblohy sa venuje dokonca aj bývalý prezident USA, Barack Obama.
9 Atlas_hviezd_SK.indb 9
02.11.2026 9:42
ABC ASTRONOMICKÉHO POZOROVANIA OBROVSKÉ VZDIALENOSTI VO VESMÍRE Na meranie vzdialenosti v teréne používame jednotky, ktoré sú odvodené od metra. Používame teda milimetre, centimetre, metre a kilometre. To úplne postačuje na určovanie vzdialenosti medzi jednotlivými objektami, napr. medzi súčiastkami na doske s plošnými spojmi, medzi knihami na polici, medzi budovami, mestami alebo dokonca kontinentmi. Mikrosvetu zase vládnu mikrometre, nanometre a pikometre. Je to svet baktérií, vírusov a molekúl DNA. V astronómii sú však takéto jednotky vzdialenosti úplne nepoužiteľné. Bolo by veľmi náročné operovať s miliónmi, miliardami, biliónmi (alebo dokonca oveľa viac) metrov alebo kilometrov. To sú nakoniec skutočné vzdialenosti medzi vesmírnymi telesami v Slnečnej sústave a bezprostrednom okolí Slnka. A aj to je len nepatrný zlomok vesmíru, ktorý sme schopní pozorovať výkonnými teleskopmi. Na meranie vzdialeností medzi jednotlivými vesmírnymi telesami Slnečnej sústavy a jej okolia navrhli astronómovia jednotku nazývanú astronomická jednotka (AU). Ide o jednotku vzdialenosti definovanú ako
stredová vzdialenosť Zeme od Slnka. Meria približne 150 miliónov kilometrov a je ideálna na určovanie vzdialeností medzi planétami, asteroidmi a kométami. Nezabúdajme, že sa pohybujeme vo svete obrovských čísel: len oblasť okolo našej slnečnej sústavy dosahuje jednotky až desiatky tisíc astronomických jednotiek. Pre vzdialenosti medzi hviezdami sa používajú oveľa väčšie jednotky, nazývané svetelné roky. Jeden svetelný rok je vzdialenosť, ktorú svetlo prekoná za 1 rok vo vákuu. Ak by sme ju chceli prepočítať na čiastkové jednotky, dostali by sme tieto údaje: 1 svetelný rok je 63 241 astronomických jednotiek, čo je až 9,5 bilióna kilometrov. Najbližšia hviezda v Slnečnej sústave je od Zeme vzdialená až 4,2 svetelného roka, priemer Mliečnej dráhy je 100 000 svetelných rokov a najbližšia špirálová galaxia (galaxia v Androméde) je vzdialená viac ako 2 milióny svetelných rokov. Polomer celého vesmíru, teda oblasti viditeľnej zo Zeme, je približne 45 miliárd svetelných rokov! O niečo väčší ako svetelný rok je parsek. Je to vzdialenosť, z ktorej je možné vidieť jednu astronomickú jednotku (stredná vzdialenosť Zeme od
10 Atlas_hviezd_SK.indb 10
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania JEDNOTKY ASTRONOMICKEJ VZDIALENOSTI astronomická jednotka (au alebo AU): stredná vzdialenosť Zeme od Slnka
1 AU = 1, 495978707 × 1011 m
svetelný rok (ly alebo l.y.): vzdialenosť, ktorú svetlo prejde za jeden rok vo vákuu
1 l.y. = 9,4606 × 1015 m; 1 l.y. = 63 240 AU
parsek (pc): vzdialenosť, z ktorej možno vidieť jednu astronomickú jednotku pod uhlom jednej uhlovej sekundy
1 pc = 3,0857 × 1016 m; 1 pc = 3,2616 l.y. = 206 265 AU
násobky parsekov
1 kiloparsek (1 kpc) = 1000 pc 1 megaparsek (1 Mpc) = 1 000 000 pc 1 gigaparsek (1 Gpc) = 1 000 000 000 pc
Slnka) pod uhlom jednej uhlovej sekundy. Jeden parsek je približne 3,3 svetelného roka, takže kvôli vyššie uvedeným vesmírnym vzdialenostiam sa v extragalaktickej astronómii a kozmológii často používajú miery, ktoré sú násobkom parseku, t. j. kiloparsek, megaparsek, gigaparsek.
Tieto jednotky sú v praxi veľmi dôležité. Pomáhajú totiž zaradiť pozorovaný objekt do kontextu celého vesmíru. Vďaka nim vieme, že hviezdy, hviezdokopy, planéty, kométy a hmloviny sú k nám „relatívne blízko“, pretože sú súčasťou našej Galaxie. Keď sa však pozeráme na vzdialené
d Refraktor na astronomickom observatóriu v Los Angeles
Atlas_hviezd_SK.indb 11
02.11.2026 9:42
c Na určovanie nebeských telies sa okrem skúseností hodí aj atlas nočnej oblohy, či už papierový alebo elektronický.
skupiny galaxií a kvazary, dostávame sa oveľa ďalej, až do najvzdialenejších končín vesmíru, kam svetlo putuje desiatky a stovky miliónov rokov. Je to veľmi fascinujúce a podnetné na zamyslenie. Každé astronomické pozorovanie je ako cestovanie v čase. Vzdialené nebeské telesá totiž nepozorujeme také, aké sú teraz, ale aké boli v čase, keď o nich svetelné lúče začali prenášať informácie do vesmíru. Je preto možné, že niektoré z nich v podobe, v akej ich poznáme, už dávno neexistujú, alebo že zaujímavé udalosti z ich histórie k nám ešte nedorazili. Na našich prechádzkach vesmírom budeme potrebovať ešte ďalšiu praktickú zručnosť, a to určovanie uhlovej vzdialenosti na oblohe. Tu by sme sa mali na chvíľu zastaviť a oboznámiť sa s meraním uhlov, ktoré sa v astronómii používa od nepamäti. Zo starobabylonského obdobia sa zachoval systém, ktorý je základnou jednotkou uhlovej miery, šesťdesiatkový systém. Mali by sme si uvedomiť, že desiatková sústava, ktorú používame dnes, je výsledkom dohody a tradície. Prispôsobili sme ho nášmu každodennému životu a fyziológii. Vznikla preto, lebo máme celkovo 10 prstov a bolo ľahké s nimi robiť jednoduché porovnania a výpočty. Nič nám nebráni v používaní iných sústav, napríklad binárnej sústavy, ktorá dominuje dnešným digitálnym technológiám. V starovekej Babylonii bolo číslo 60 rovnako okrúhle ako číslo 10. Ľudia verili, že rok má 360 dní. Odrážalo sa to v prírodnom cykle, ktorý sa premietal do rozdelenia kruhu na 360 stupňov. Babylončania boli navyše veľmi praktickí a všimli si, že číslo 60
má až 12 prirodzených deliteľov (1, 2, 3, 4, 5, 6, 10, 12, 15, 20, 30, 60), čo uľahčovalo výpočty, napríklad pri delení majetku, určovaní kratších vzdialeností v teréne a podobne. Toto delenie používame v geometrii dodnes, dokonca aj pri určovaní vzdialenosti medzi objektmi pozorovanými na oblohe, a najčastejšie ho používame pri výpočte času. V čase, keď sa na pozorovanie nočnej oblohy ešte nepoužívali teleskopy, bol hlavným nástrojom astronóma uhlomer, ktorý mal rôzne podoby kruhu – sextant, kvadrant, oktant. Pomocou hľadáčika a presne vyrytých stupníc zamieril pozorovateľ prístroj na vybrané objekty a odčítal výsledok. Pozorovateľ zistil polohu nebeských telies tak, že čo najpresnejšie určil ich polohu vzhľadom na známe hviezdy. Všetko si starostlivo zaznamenával. Na základe dlhých sérií pozorovaní ľudia už aj vtedy dokázali vyvodiť závery o pohybe planét, komét a Mesiaca. Astronómovia určujú uhlové vzdialenosti na oblohe dodnes, ale robia to najmä pre orientáciu. Keď potrebujeme nájsť nejaký objekt na oblohe, vždy môžeme siahnuť po atlase nočnej oblohy (pozrieť sa do knihy alebo do počítača). V teréne však niekedy potrebujeme rýchlo odhadnúť uhol medzi danými objektmi. V takom prípade je hlavným pomocníkom Mesiac, ktorého disk má uhlový priemer približne pol stupňa. To nám na oblohe umožňuje pomerne presne určiť malé uhlové vzdialenosti. Pri väčších vzdialenostiach je to však zložitejšie. Ako pomôcku môžeme použiť naše dlane. Zapamätajme si jednoduché pravidlá, vďaka ktorým bude naša vystretá ruka užitočným nástrojom na meranie: • šírka malíčka – 1 stupeň • šírka palca – 2 stupne • šírka troch prostredných prstov – 5 stupňov • zaťatá päsť – 10 stupňov • maximálne rozpätie prstov medzi ukazovákom a malíčkom – 15 stupňov • maximálne rozpätie prstov medzi palcom a malíčkom – 25 stupňov Každý z nás má, samozrejme, inú postavu a rôzne veľké ruky, čo môže merania skresliť. Preto je lepšie tieto proporcie individuálne premerať a upraviť. Zvýši sa tým presnosť našich meraní. Zapamätajme si, že výsek o šírke 1 cm pri kolmom pohľade zo vzdialenosti 60 cm zviera vždy uhol 1 stupeň. Príslušné výpočty už ponecháme na vás, čitateľoch.
12 Atlas_hviezd_SK.indb 12
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania ZÁKLADNÉ ASTRONOMICKÉ SÚRADNICE Ak chcete určiť polohu miesta na zemskom povrchu, musíte zadať jeho zemepisné súradnice, t. j. zemepisnú dĺžku a šírku. Aj v astronómii bolo potrebné určiť polohu daného nebeského telesa podľa súradníc, ktoré mu boli pridelené. Z tohto dôvodu sa používajú dva hlavné súradnicové systémy – horizontálny a rovníkový súradnicový systém. Horizontálny súradnicový systém je opísaný súradnicami, pričom základnou rovinou je rovina horizontu a východzím bodom je južný bod horizontu (priesečník poludníka s horizontom). Azimut (súradnica dĺžky) nadobúda hodnoty od 0 do 360° a meria sa od južného bodu horizontu v smere hodinových ručičiek, zatiaľ čo nadmorská výška sa meria od 0 do 90°. Uhlová výška nadobúda aj záporné hodnoty, v prípade že sa teleso nachádza ešte pod horizontom. Bod na oblohe, ktorý leží vertikálne nad hlavou pozorovateľa, sa nazýva zenit (nadhlavník). Jeho opak, ktorý leží na opačnej strane, pod pozorovateľom, je nadir (úpätie). Hoci je tento spôsob určovania polohy nebeského telesa veľmi jednoduchý, čo je výhodné, musíme brať do úvahy aj jeho nevýhody. V dôsledku pohybu nebeskej sféry sa azimutálne súradnice objektu neustále menia. Treba si uvedomiť, že objekty stúpajú, dosahujú vrchol a potom zapadajú. Počas toho sa mení ich smer
a výška, teda aj azimutálne súradnice. Preto, ak určujeme polohu daného nebeského telesa pomocou azimutálnych súradníc, mali by sme si zaznamenať presný čas pozorovania a tieto súradnice spájať vždy s konkrétnym časom a miestom. Rovníkový súradnicový systém tieto nevýhody nemá. Tento systém je obdobou geografickej siete premietnutej na nebeskú sféru. Podobne ako na Zemi, kde má každé miesto pevnú súradnicu, aj nebeské telesá majú svoje pevné rovníkové súradnice. Samozrejme sa to netýka planét, asteroidov, komét, Mesiaca a hviezd s rýchlym vlastným pohybom. Máme na mysli predovšetkým vzdialené hviezdy, galaxie a hviezdokopy, ktoré sú tak ďaleko, že ich pohyb je tak malý, že je úplne nepostrehnuteľný aj v priebehu desiatok či stoviek rokov. Poloha daného nebeského telesa v rovníkovej sústave sa určuje pomocou rektascenzie, ktorá je ekvivalentom zemepisnej dĺžky (meria sa od jarného bodu), a deklinácie, ktorá je ekvivalentom zemepisnej šírky (meria sa v stupňoch od svetového rovníka). Rektascenzia a deklinácia sú nezávislé od polohy pozorovateľa aj od pohybu Zeme okolo jej osi. Nulový bod rektascenzie je bod jarnej rovnodennosti, v ktorom ekliptika pretína nebeský rovník. Jarný bod sa často označuje súhvezdím Barana, pretože sa kedysi v tomto súhvezdí nachádzal. Rektascenzia sa počíta od
c Rovníkový súradnicový systém
c Horizontálny súradnicový systém
13 Atlas_hviezd_SK.indb 13
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania jarného bodu. Na rozdiel od horizontálneho systému súradníc ju meriame od jarného bodu proti smeru hodinových ručičiek, než je zdanlivý denný pohyb nebeských telies (smerom na východ), v intervale od 0 do 360° alebo od 0 do 24 hodín. V dôsledku precesie, pohybu zemskej osi v dôsledku pôsobenia planét Slnečnej sústavy, ktorá je naklonená pod uhlom 23,5°, dokončí rotačná os jeden cyklus približne za 26 000 rokov. Jarný bod sa v dôsledku precesie zemskej osi presunul zo súhvezdia Barana do súhvezdia Rýb. To znamená, že ani rovníkové súradnice nie sú pre dané nebeské teleso pevné a systematicky sa menia. Rovníkový systém súradníc je však v praxi veľmi praktický. Je to preto, že pohyby nebeských telies prebiehajú veľmi pomaly. Jednotlivé vydania atlasov nočnej oblohy sa pravidelne aktualizujú. Každý nový atlas sa vydáva pre konkrétne ekvinokcium (rovnodennosť), takže obsahuje aktualizované súradnice.
POMÔCKY NA ORIENTÁCIU NA NOČNEJ OBLOHE Veľké množstvo hviezd môže byť pre začínajúcich pozorovateľov mätúce a neprehľadné. Ako je možné, že sa ľudia dokážu orientovať v tisíckach blikajúcich bodiek na nočnej oblohe? Nakoniec
c Oblúkovité stopy hviezd okolo severného nebeského pólu.
to nie je až také zložité. Stačí dodržiavať určité pravidlá a zapamätať si určité zoskupenia hviezd, ktoré sa môžu stať našimi sprievodcami po hviezdnej oblohe. Najznámejším asterizmom (obrazcom z hviezd, ktorý ale nie je súhvezdím) je Veľký voz, ktorý je súčasťou súhvezdia Veľkej medvedice. V našich zemepisných šírkach je viditeľný po celý rok. Skúmaním jeho okolia pomocou pomyselných oblúkov a priamok pozdĺž hviezd môžeme ľahko nájsť ďalšie súhvezdia. Akonáhle si tieto postupy osvojíme, môžeme skúmať ich okolie a potom už nič nestojí v ceste tomu, aby sme sa stali skutočnými znalcami hviezdnej oblohy. Skôr než sa vydáme na našu prvú prechádzku vesmírom, mali by sme sa oboznámiť s okolím Veľkého voza. Môžeme čerpať z knižného alebo počítačového atlasu. Je dobré vziať si so sebou do terénu vytlačené alebo prekreslené mapy. Môžeme ich porovnať so skutočnou nočnou oblohou. Keď nájdeme Veľký voz, mali by sme začať hľadať Polárku. Nachádza sa nad Veľkým vozom, na priamke, ktorá prechádza cez dve zadné hviezdy asterizmu. Ak túto priamku predĺžime smerom hore, Polárka leží v päťnásobnej vzdialenosti medzi dvoma zadnými hviezdami Veľkého voza. Polárka je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Malý medveď a ukazuje na sever. Jej polohu oddávna využívali cestovatelia, námorníci a stavitelia, aby sa vedeli orientovať podľa svetových strán. Súhvezdie Malý medveď je čiastočne obklopené súhvezdím Draka. Jeho najjasnejšia hviezda, ktorá nesie meno Thuban, bola v dávnych dobách Severkou, čiže hviezdou ukazujúcou na sever. V tom čase jej smerom mierila línia zemskej osi, ktorá sa v dôsledku precesie časom posunula smerom k Polárke. Thuban bol pre Egypťanov symbolom nesmrteľnosti. Pozorovali ho priamo z chodby veľkej Cheopsovej pyramídy. Ak predĺžime pomyselný oblúk chvosta Veľkého voza, narazíme na jednu z najvýraznejších hviezd na oblohe: Arktúr. Je to najjasnejšia hviezda v súhvezdí Pastiera. Ak budeme pokračovať v predlžovaní pomyselného oblúka, nájdeme Spiku, najjasnejšiu hviezdu v súhvezdí Panny. Vďaka trupu Veľkého vozu, ktorý tvoria štyri hviezdy (kolesá), môžeme nájsť ďalšie krásne súhvezdia jarnej oblohy. Stačí predĺžiť prednú a zadnú časť vozu v dvoch priamkach smerom nadol. V mieste, kde sa pretínajú, sa nachádza súhvezdie Leva. Pod ojom Veľkého voza nájdeme malé
14 Atlas_hviezd_SK.indb 14
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania
c Zobrazenie hviezdneho systému Polárky (Polárka A, Ab, B)
súhvezdie Poľovné psy a pod ním súhvezdie Vlasy Bereniky. Vzhľadom na Polárku sa na opačnej strane od Veľkého voza nachádza Kasiopeja. Súhvezdie Kasiopeja spoznáme podľa tvaru mierne deformovaného písmena W. Medzi Kasiopejou a Malým medveďom sa potom stretávame so súhvezdím Cefeus. Ak predĺžime pomyselnú priamku od spodnej časti Veľkého voza (cez dve spodné kolesá) doprava, nájdeme zimné súhvezdie Povozníka, kde jasne svieti hviezda s názvom Capella. Ak vedieme pomyselnú priamku cez ľavé horné koleso Veľkého voza k pravému dolnému kolesu, dostaneme sa do súhvezdia Blížencov. Toto súhvezdie spoznáme podľa dvoch jasných hviezd blízko seba: Kastor a Pollux. Sú to najznámejší nebeskí bratia, dvojčatá. Súhvezdie Blížencov je v našej oblasti veľmi dobre viditeľné v zime. Preto sa pre nás môže stať sprievodcom po zimnej oblohe. Tesne pod Blížencami loví bájny Orión, ktorému po boku stoja Malý a Veľký pes. V súhvezdí Veľkého psa upúta našu pozornosť najjasnejšia hviezda (popri Slnku) na oblohe: Sírius. Nad Oriónom, mierne vpravo, nájdeme súhvezdie Býka, ktorého najjasnejšou hviezdou je červeno žiariaci Aldebaran. Toto súhvezdie zahŕňa slávne Plejády, najznámejšiu otvorenú hviezdokopu na oblohe. V lete môžeme na pozadí Mliečnej dráhy vidieť letiacu Labuť (súhvezdie Labute). Jej najjasnejšia hviezda Deneb tvorí jej chvost. Naľavo (pri pohľade z letiacej Labute) od jej dlhého krku
jasne žiari hviezda Vega, ktorá je súčasťou malého, ale výrazného súhvezdia Lýra. Napravo od hlavy labute (opäť z pohľadu letiacej labute) je ďalšia jasná hviezda, Altair. Tá patrí do súhvezdia Orla. Tieto tri jasne žiariace hviezdy tvoria asterizmus nazývaný Letný trojuholník. Uprostred Letného trojuholníka sa nachádzajú dve malé súhvezdia: Šíp a Líška. Stojí za to si ich zapamätať, pretože ich súčasťou sú zaujímavé objekty hlbokej nočnej oblohy. Ďalším známym letným asterizmom je Strelcov čajník, ktorý tvoria najjasnejšie hviezdy súhvezdia Strelec. Napriek tomu, že v našich zemepisných šírkach nemáme najlepšie podmienky na pozorovanie tohto súhvezdia (súhvezdie je u nás nízko nad obzorom), je možné ho pomerne ľahko identifikovať. Vpravo od neho nájdeme výrazné súhvezdie Škorpióna s jeho najjasnejšou hviezdou Antares (červený nadobor). Na jeseň vystupuje do popredia rozsiahly štvoruholník Pegasa, v ktorého blízkosti nájdeme aj súhvezdia Androméda, Perzeus, Trojuholník, Ryby a Vodnár. Pri pozorovaní nočnej oblohy je najdôležitejšia trpezlivosť, systematickosť a vytrvalosť. Aj skúsení pozorovatelia si neustále opakujú usporiadanie hviezd a súhvezdí. Túto zručnosť je treba pravidelne precvičovať. Odborníkmi na nočnú
c Hviezda Deneb, ktorá tvorí chvost Labute
15 Atlas_hviezd_SK.indb 15
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania
c Pegasov štvoruholník
oblohu sa nestaneme za niekoľko nocí. A nemá to nič spoločné s talentom alebo slabou pamäťou. Nočná obloha sa jednoducho počas roka mení a nie všetky súhvezdia sú v danej dobe viditeľné. Aby sme spoznali všetky súhvezdia, musíme si naplánovať nočné pozorovania počas všetkých ročných období. Ak chceme poriadne preskúmať súhvezdia južnej oblohy, mali by sme podniknúť niekoľkotýždňovú expedíciu do vzdialených končín južnej pologule. Aby sme okolo seba vytvorili skupinu rovnako nadšených ľudí, treba trochu sebazaprenia a organizačného talentu. Potom budeme mať na dosah aj ťažko dohľadateľné objekty.
OPTIKA Najspoľahlivejšou optickou sústavou pre ľudí je ľudské oko. Zrak prenáša do mozgu veľkú väčšinu vnemov z nášho prostredia. Ak je zrak správne trénovaný, môže byť neoceniteľným kognitívnym nástrojom. Treba si uvedomiť, že je veľký rozdiel medzi „pozeraním“ a „pozorovaním“. Vedomý pozorovateľ vie, ako sa na pozorovanie pripraviť, ako prispôsobiť oči tme a ako zabezpečiť, aby práve oči fungovali ako najcitlivejší detektor a zachytili aj slabé svetlo hviezd a iných nebeských telies. Za to, ako vnímame svetlo, sú zodpovedné dva typy svetlocitlivých buniek: čapíky a tyčinky. Čapíky sú bunky, ktoré rýchlo
reagujú na svetlo. Vďaka nim vidíme cez deň a dokážeme rozlišovať farby. Existujú tri druhy čapíkov, ktoré nám umožňujú vidieť červenú, zelenú a modrú farbu. Vďaka tomu dokážeme rozlíšiť aj nepatrné farebné odtiene. Pri počítačovom spracovaní obrazu sa používa farebná škála RGB (Red/Green/Blue – červená, zelená, modrá), ktorá je digitálnym ekvivalentom farebnej škály ľudského oka. Čapíky sú veľmi dôležité bunky v ľudskom tele a ich poškodenie môže spôsobiť slepotu. Tyčinky sú zasa zodpovedné za nočné videnie. Sú najcitlivejšie na modré svetlo. Ak dôjde k ich poškodeniu, nebudeme pri slabom osvetlení schopní rozoznať tvary a obrysy predmetov, a to ani v ich tesnej blízkosti. Aby sa tyčinky plne aktivovali, je potrebné zotrvať v tme niekoľko minút. Ich reakcia na svetlo je pomalá. Ak do oka dopadá malé množstvo svetla, zreničky sa rozšíria, aby sa ho na sietnicu dostalo čo najviac. Tyčinky sú stokrát citlivejšie ako čapíky a reagujú už i na malé množstvo svetla. Pozorovatelia nočnej oblohy preto využívajú vlastnosti tyčiniek, a to najmä pri pozorovaní slabo svietiacich objektov. Preto sa oplatí osvojiť si schopnosť nepriameho (periférneho) videnia. Svetlo potom dopadá na najcitlivejšie z tyčiniek a oko nám umožní vidieť aj tie najmenej svietiace objekty. Túto schopnosť oka môžeme otestovať: Ak pri pozorovaní Veľkej galaxie v Androméde zameriame zrak kúsok vedľa nej, a nie priamo, bude zreteľná a veľmi ľahko rozpoznateľná. Oči sú skvelým nástrojom na pozorovanie, ale ich schopnosti možno umocniť pomocou ďalekohľadu. Existuje mnoho modelov týchto prístrojov a niekedy je veľmi ťažké vybrať si z ich širokej ponuky. V prvom rade si musíme uvedomiť, že ak chceme používať ďalekohľad na astronomické pozorovania, mali by sme nájsť kompromis – medzi dostupným rozpočtom a kvalitou optiky a mechaniky ďalekohľadu. Ak nechceme ísť cestou väčšieho astronomického ďalekohľadu, zaujímavou možnosťou je triéder, binokulárny ďalekohľad pozostávajúci zo sústavy šošoviek a hranolov. Zvyčajne je prenosný, ale na astronomické pozorovanie je vhodnejší väčší prístroj, ktorý sa dá upevniť na statív, pretože jeho dlhodobé držanie v rukách je únavné a nepohodlné. A tiež spôsobuje vibrácie obrazu, ktoré bránia dobrému pozorovaniu objektu. Ak sa má ďalekohľad používať na pozorovanie nočnej oblohy,
16 Atlas_hviezd_SK.indb 16
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania mal by poskytovať jasný obraz bez akýchkoľvek farebných zmien a aberácií (optických chýb) a mal by mať čo najširšie zorné pole pri malom zväčšení. Častou chybou začiatočníkov je, že sa pri kúpe ďalekohľadu pozerajú len na to, ako dobre zväčšuje. Samotné zväčšenie má však svoje úskalia. Príliš zväčšený obraz je v ďalekohľade tmavý a nevýrazný a v malom zornom poli danom zväčšením nie je ľahké nájsť cieľ na oblohe. V podstate je to ako s obrázkom na počítači – prílišné zväčšenie nezlepší detaily a príliš zväčšená grafika stráca kvalitu obrazu. Na astronomické pozorovania triédrom z ruky sú vhodné tieto parametre ďalekohľadu: napríklad 8 × 56 alebo 9 × 60. Ide o prístroj s 8-násobným alebo 9-násobným zväčšením a objektívom s priemerom 56 alebo 60 milimetrov. Samozrejme, môžete si kúpiť aj iné modely hvezdárskych ďalekohľadov, napríklad 12 × 70 alebo 20 × 100. V tomto prípade však ide už o veľké zariadenia, ktoré potrebujú statív. Veľmi dôležitá je aj kolimácia, teda dobré nastavenie ďalekohľadu tak, aby poskytoval ostrý obraz. To sa dá ľahko skontrolovať jednoduchým pozorovaním, a to tak, že zaostríte na nejaký vzdialený objekt v okolí a potom starostlivo zaostríte. Ak zaostríme ľahko a získame jeden výsledný a plastický obraz a náš zrak sa neunaví, potom je s najväčšou pravdepodobnosťou s prístrojom všetko v poriadku. Existujú však ďalekohľady, ktoré napriek dobrému zaostreniu spôsobujú únavu očí. Na vine je nesprávne nastavenie prístroja, ktoré môže mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na naše zdravie. Takéto ďalekohľady by sme nemali vôbec používať. Pri kúpe musíme brať do úvahy rozpočet aj čo najvyššiu kvalitu. Veľmi často nás
d Veľký astronomický triéder
c Veľký ďalekohľad v Arizone, jeden z najväčších ďalekohľadov na svete
to vedie k pravidlu „najdrahšie znamená najlepšie“, ale nie vždy to tak je. Na druhej strane by sme mali mať na pamäti, že ak si kúpime jeden z najlacnejších modelov, vyhadzujeme peniaze von oknom. Preto je dobré hľadať inšpiráciu na internete. Dá sa tam nájsť mnoho článkov o tom, ako posúdiť kvalitu triédrov a ďalekohľadov, testy jednotlivých konštrukcií, stupeň korekcie optických chýb, kvalitu antireflexných vrstiev a ponuku jednotlivých ďalekohľadov v danej cenovej kategórii. Astronomický teleskop je snom každého nadšenca astronómie. Je to prístroj, ktorý nám približuje nekonečnú veľkosť a rozmanitosť vesmíru. Teleskop dokáže vesmír hmatateľne priblížiť a každému šťastnému majiteľovi poskytuje množstvo krásnych chvíľ a estetických zážitkov. Postup, ako si vybrať správny prístroj, sme už opísali v časti o teleskopoch. Radi by sme vám ich však predstavili podrobnejšie. Ďalekohľady sa delia najmä na základe ich optickej konštrukcie. V objektíve môže byť šošovka alebo zrkadlo, prípadne kombinácia oboch. Na základe toho delíme prístroje na refraktory (to sú šošovkové teleskopy), reflektory (zrkadlové teleskopy) a katadioptrické ďalekohľady, v ktorých tvorí optickú sústavu šošovka (alebo sústava šošoviek), ktorá koriguje odchýlky hlavného zrkadla. V rámci každej z týchto kategórií rozlišujeme ďalšie podkategórie. Napríklad, refraktory možno ďalej rozdeliť na achromatické a apochromatické ďalekohľady. Reflektory sa potom ďalej delia na reflektory typu Newton, Cassegrain a Ritchey-Chrétien. Medzi
17 Atlas_hviezd_SK.indb 17
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania katadioptrickými ďalekohľadmi rozlišujeme ďalekohľady typu Schmidt, Maksutov, Schmidt-Cassegrain, Maksutov-Cassegrain, Newton-Cassegrain a iné. Tieto typy ďalekohľadov sa líšia podľa toho, ako sa dokážu vyrovnať s optickými chybami, ako je chromatická aberácia, sférická aberácia, astigmatizmus, distorzia. Dôležité sú aj parametre prístrojov, ako je svetelnosť objektívu (t. j. pomer ohniskovej vzdialenosti a priemeru vstupnej pupily), rozlišovacia schopnosť ďalekohľadu (vychádza z priemeru objektívu) a zorné pole, ktoré je odvodené od svetelnosti a zväčšenia okulárov. Okulár je nevyhnutnou súčasťou ďalekohľadu. Umožňuje nám vizuálne pozorovanie, pretože práve okulár vytvára konečný obraz. Existuje mnoho typov okulárov, výber závisí od toho, čo presne chceme pozorovať. Pripomeňme si, že veľké zväčšenie vedie k malému zornému poľu a nadmerné zväčšenie k neostrému obrazu objektu. Nastavenie väčšieho zväčšenia môžeme použiť napríklad na pozorovanie povrchu Mesiaca, planetárnych diskov alebo na rozdelenie guľových hviezdokôp na jednotlivé hviezdy. Na pozorovanie súhvezdí, hmlovín a galaxií by sme mali používať relatívne malé zväčšenie. Vďaka tomu totiž získame veľké zorné pole. Veľké zväčšenie môžeme dosiahnuť použitím okulárov s krátkym
ohniskom. Na druhej strane, malé zväčšenie môžeme dosiahnuť použitím okulárov s dlhým ohniskom. Zväčšenie ďalekohľadu vypočítame vydelením ohniskovej vzdialenosti objektívu ohniskovou vzdialenosťou okulára. Tento výpočet nám dáva skutočné zväčšenie sústavy, ktoré poskytuje náš optický prístroj. Dôležité je zohľadniť tzv. užitočné zväčšenie, čiže hranicu, pri ktorej je obraz v ďalekohľade ešte použiteľný na dobré pozorovanie. Maximálne užitočné zväčšenie prístroja zodpovedá približne dvojnásobku priemeru objektívu. Preto je potrebné dávať si pozor na bombastické označenia ďalekohľadov, ktoré uvádzajú niektorí výrobcovia, pretože súčasťou balenia sú aj nevhodné veľkosti okulárov. Napríklad teleskop s priemerom 90 mm a ohniskovou vzdialenosťou 1250 mm môže teoreticky dosiahnuť zväčšenie 312× (=1250/4) so 4 mm okulárom. Ide však o prázdne zväčšenie, maximálne užitočné zväčšenie takéhoto prístroja je 180× (=90×2), takže je potrebné zvoliť iný okulár. Teleskopy sa upevňujú na takzvané montáže, ktoré sa zvyčajne používajú na sledovanie zdanlivého pohybu nebeských telies a pomáhajú udržať vybraný objekt v zornom poli. To sa, samozrejme, týka montáží vybavených špeciálnymi motormi. Montáže, ktoré nie sú motorizované, umožňujú
d Medzi nadšencami astronómie sú veľmi obľúbenými zrkadlové ďalekohľady typu Newton
Atlas_hviezd_SK.indb 18
02.11.2026 9:42
ABC astronomického pozorovania
c Teleskop Schmidt-Cassegrain na paralaktickej (ekvatoriálnej) montáži
vizuálne pozorovanie a teleskop sa nastavuje manuálne, pomocou mikropohybového systému. Montáže sa delia na azimutálne a paralaktické. Prvá z nich umožňuje otáčanie ďalekohľadu okolo dvoch osí – jedna nastavuje azimut a druhá výšku nad horizontom. Paralaktická montáž fixuje jednu os smerom k severnému nebeskému pólu a teleskop sa potom pri pozorovaní objektu pohybuje len v jednej osi. Na astrofotografiu sa používa najmä paralaktická montáž, ale na vizuálne pozorovanie sa môžu používať obe. Montáž ďalekohľadu je jednou z najdôležitejších častí jeho konštrukcie. Mnohí začiatočníci si to neuvedomujú a k drahému teleskopu si zaobstarajú lacnú montáž. Potom je však veľmi ťažké udržať stabilitu celého systému – obraz sa chveje,
pohyby prístroja sú nepresné, jednotlivé časti nedržia úplne pevne. Takúto zostavu nemôžeme použiť napríklad na astrofotografiu. Preto skúsení astronómovia odporúčajú kúpiť si naozaj kvalitnú montáž hneď na začiatku. Ide o výrobky renomovaných firiem ako Takahashi, Astro-Physics, Paramount, ASA či Losmandy, ktorých cena môže často prevyšovať cenu optiky. Skôr ako do niečoho investujeme svoje peniaze, urobme si prieskum. Pokojne aj na internetových fórach, kde sa môžeme spýtať na názor skúsenejších. Dobrou možnosťou je aj zúčastniť sa na spoločnom pozorovaní so skupinou ďalších nadšencov astronómie. Tak sa môžete oboznámiť s výhodami a nevýhodami rôznych konštrukcií priamo v praxi.
19 Atlas_hviezd_SK.indb 19
02.11.2026 9:42
Atlas_hviezd_SK.indb 20
02.11.2026 9:42
SÚHVEZDIA
Atlas_hviezd_SK.indb 21
02.11.2026 9:42