ROZPRÁVKY O PSÍKOVI A MAČIČKE
AKO SPOLU GAZDOVALI A EŠTE O VŠELIJAKÝCH INÝCH VECIACH pre deti napísal a nakreslil JOSEF ČAPEK
O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 1
29.09.2026 12:57
OBSAH O psíkovi a mačičke, ako umývali dlážku Ako si psík roztrhal nohavičky Ako psík s mačičkou slávili 28. október Ako to bolo na Vianoce Ako psík a mačička písali dievčatkám do Prešova O pyšnej nočnej košieľke O chlapcoch z Pezinka Ako si psík s mačičkou piekli tortu Ako našli bábiku, čo tichunko plakala Ako psík a mačička hrali divadlo a čo bolo na Mikuláša
O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 3
5 15 25 33 43 53 62 73 83 95
29.09.2026 12:57
4 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 4
29.09.2026 12:57
O PSÍKOVI A MAČIČKE, AKO UMÝVALI DLÁŽKU Kedysi, keď psík a mačička ešte spolu gazdovali, mali pri lese malý domček, v ktorom spolu bývali a chceli robiť všetko tak, ako to robia ľudia. Ale vždy to tak nevedeli, pretože mali malé nešikovné labky a na tých labkách nemali prsty, ako má človek, iba také malé vankúšiky a na nich pazúriky. Preto nemohli robiť všetko tak, ako to robia ľudia. Ani do školy nechodili, pretože škola nie je pre zvieratká, kdeže! Tá je iba pre deti! A tak to v tom ich domčeku vyzeralo všelijako. Niečo robili dobre, niečo zasa nie, nuž tam bol sem-tam aj neporiadok. Jedného dňa zbadali, že majú v domčeku veľmi špinavú dlážku. „Počúvaj, psík,“ povedala mačička, „máme akúsi špinavú dlážku.“ „Aj mne sa vidí, že je už akási veľmi špinavá,“ povedal psík, „len pozri, aké mám od tej špinavej dlážky ufúľané labky.“ „Naozaj ich máš poriadne špinavé,“ povedala mačička. „Fuj, to je hanba! Musíme dlážku umyť. Ľudia nemávajú takú špinavú dlážku, lebo oni ju umývajú.“ 5 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 5
29.09.2026 12:57
6 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 6
29.09.2026 12:57
„Dobre,“ prikývol psík, „ale ako to urobíme?“ „To je jednoduché,“ povedala mačička. „Ty choď po vodu a ja sa postarám o ostatné.“ Psík sa pobral s hrncom po vodu a mačička vytiahla zo svojho kufríka kúsok mydla a položila ho na stôl. Potom išla po niečo do komory; mala tam ukrytý kúsok údenej myši. Medzitým prišiel psík s vodou a zbadal, že na stole niečo leží. Rozbalil to. Bolo to akési ružové. „Aha, to bude nejaká dobrota,“ pomyslel si psík, a pretože na to mal chuť, strčil si celý kus do úst a začal ho hrýzť. Ale malo to veľmi zvláštnu chuť. Mačička počula, že psík akosi čudne odfrkuje. Pozrie naňho a vidí, že psík má plnú papuľku peny a z očí mu tečú slzy. „Prepánajána!“ zvolala. „Čo sa to s tebou robí, psík? Nie si ty chorý? Z úst ti tečie pena! Čo je to s tebou?“ „Ale,“ odvetil psík, „našiel som niečo na stole a myslel som si, že je to kus syra alebo niečo sladké, tak som to zjedol. Ale strašne to štípe a robí sa mi z toho v papuľke pena.“ „Ty si ale hlúpy,“ hnevala sa mačička, „veď to bolo mydlo! A mydlo nie je na jedenie, ale na umývanie.“ „Aha,“ povedal psík, „preto to tak štípalo. Au, au, ako to len štípe! „Napi sa vody,“ poradila psíkovi mačička. „Veľa vody, potom ťa to prestane štípať.“ Psík začal piť, až vypil všetku vodu. Štípať ho to prestalo, ale okolo papuľky mal plno peny. Poutieral si ňufáčik do trávy 7 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 7
29.09.2026 12:57
8 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 8
29.09.2026 12:57
a pobral sa znova po vodu, pretože všetku vypil a už žiadnu nemali. Mačička mala korunu a išla kúpiť nové mydlo. „Toto už nezjem,“ povedal psík, keď mačička priniesla nové mydlo. „Ale ako poumývame dlážku, keď nemáme žiadnu kefu?“ „Už som na to myslela,“ odpovedala mačička. „Ty máš na sebe presne také hrubé a zježené chlpy, aké bývajú na kefe, takže môžeme tú dlážku vydrhnúť tebou.“ „Dobre,“ súhlasil psík a mačička vzala mydlo a hrniec s vodou, kľakla si na zem, vzala psíka ako kefu a vydrhla ním celú dlážku. Dlážka bola celá mokrá, ale veľmi čistá veru nebola. „Ešte by sme ju mali poutierať niečím suchým,“ usúdila mačička. „Vieš čo?“ povedal psík, „Ja som už celý mokrý, ale ty si suchá a máš na sebe také pekné mäkučké chĺpky, to je lepšie ako ten najlepší uterák! Teraz vezmem zasa ja teba a vysuším tvojím kožúškom dlážku.“ Chytil mačičku a vytrel ňou celú dlážku. Teraz bola dlážka umytá a suchá, zato psík a mačička boli celí mokrí a strašne špinaví od toho, ako umývali dlážku jeden druhým, ako keby psík bol kefa a mačička handra. „My teda vyzeráme,“ povedali si obaja, keď sa na seba pozreli, „dlážku máme čistú, zato my sme teraz celí špinaví! Takto predsa nemôžeme zostať, veď by 9 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 9
29.09.2026 12:57
10 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 10
29.09.2026 12:57
sa nám všetci smiali! Musíme sa vyprať!“ „Vyperieme sa, ako sa perie bielizeň,“ povedal psík. „Ty, mačička, vyperieš mňa, a až budem vypratý, vyperiem zasa ja teba.“ „Dobre,“ pristala mačička. Nanosili do korýtka vodu a vzali si rumpľu. Psík vliezol do korýtka a mačička ho vyprala. Drhla ho na tej rumpli tak silno, až ju psík prosil, aby ho tak netlačila, aby sa mu nezamotali nôžky. Keď bol psík umytý, vliezla do korýtka mačička a psík ju vypral a tlačil tak silno, že ho prosila, aby ju tak veľmi nešúchal na tej rumpli, že jej roztrhá kožuštek. Potom jeden druhého vyžmýkali. „A teraz sa usušíme,“ povedala mačička. Natiahli šnúru na bielizeň. „Najprv zavesíš na šnúru ty mňa, a až budem visieť, zleziem dole a zavesím zasa ja teba,“ povedala mačička psíkovi. Psík vzal mačičku a zavesil ju na šnúru, ako sa vešia bielizeň. Ani na to nepotreboval štipce, pretože sa na šnúre mohla držať pazúrikmi. Keď už mačička visela, zliezla zo šnúry dole a zavesila psíka. Tak tam viseli obaja a slniečko na nich pekne svietilo. „Svieti na nás slniečko,“ povedal psík, „takto rýchlo uschneme.“ Len čo to dopovedal, spustil sa dážď. „Prší!“ kričali psík a mačička. „Zmokne nám bielizeň! Musíme ju zvesiť!“ 11 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 11
29.09.2026 12:57
12 O_pejskovi_a_kocicce_zlom_SK.indd 12
29.09.2026 12:57