Skip to main content

9788076395619

Page 1

Kapitola 1 Vel'had Keď som mal šesť rokov, videl som raz v knižke o pralese, mala názov Príbehy zo života, prekrásny obrázok. Bol na ňom veľhad kráľovský, ako prehĺtal nejakého dravca. Tu je kópia toho obrázku:

V knihe sa písalo: „Veľhady prehĺtajú svoju korisť celú, bez toho, aby ju rozhrýzli. Potom sa nedokážu ani pohnúť a pri jej trávení prespia aj pol roka.“ 3 Maly_princ_zlom_SK.indd 3

05.06.2024 10:04:17


Veľa som vtedy premýšľal o dobrodružstvách v džungli a potom som sa aj ja pokúsil farebnou ceruzkou nakresliť prvý obrázok. Môj obrázok číslo 1 vyzeral takto:

Svoje majstrovské dielo som ukázal dospelým a spýtal som sa ich, či im tá kresba naháňa strach. Odpovedali mi: „Prečo by mal klobúk naháňať strach?“ Na mojom obrázku nebol nakreslený klobúk. Bol na ňom veľhad kráľovský, ako trávi slona. Nakreslil som teda vnútrajšok veľhada, aby to dospelí pochopili. Oni vždy potrebujú nejaké vysvetlenie. Môj obrázok číslo 2 vyzeral takto:

4 Maly_princ_zlom_SK.indd 4

05.06.2024 10:04:17


Dospelí mi poradili, aby som prestal kresliť obrázky otvorených alebo zatvorených veľhadov, vraj sa mám radšej venovať zemepisu, dejepisu, matematike a gramatike. A tak som sa ako šesťročný vzdal skvelej maliarskej kariéry. Odradil ma neúspech mojej kresby číslo 1 aj kresby číslo 2. Dospelí sami nikdy ničomu nerozumejú a deti unavuje, ak im musia čosi stále vysvetľovať. Tak som si teda vybral iné povolanie a naučil som sa pilotovať lietadlo. Lietal som takmer po celom svete. A je pravda, že ten zemepis sa mi naozaj veľmi zišiel. Na prvý pohľad som dokázal rozoznať Čínu od Arizony. Je to naozaj užitočné, najmä ak človek v noci zablúdi. Tak som mal v živote veľa príležitostí, aby som postretával množstvo vážnych ľudí. Dlho som žil s dospelými. Pozoroval som ich celkom zblízka. A môj názor na nich sa veľmi nezlepšil. Keď som stretol niekoho, kto sa mi zdal trošku šikovnejší, skúsil som mu ukázať obrázok číslo 1, ktorý som si stále schovával. Chcel som vedieť, či je naozaj chápavý. Ale zakaždým mi odpovedal: „To je klobúk.“ Tak som mu radšej nerozprával ani o veľhadoch, ani o pralesoch, ani o hviezdach. Prispôsobil som sa jeho chápaniu. Hovoril som o bridži, golfe, politike a o kravatách. A dospelý bol spokojný, že spoznal rozumného človeka. 5 Maly_princ_zlom_SK.indd 5

05.06.2024 10:04:17


Kapitola 2 Ovečka Tak som si žil samotársky a nemal som nikoho, s kým by som sa mohol vážnejšie porozprávať, až kým sa mi pred šiestimi rokmi na saharskej púšti nepokazil motor. Čosi sa v ňom poškodilo. A keďže som pri sebe nemal ani mechanika, ani cestujúcich, chystal som sa tú ťažkú poruchu opraviť sám. Bola to pre mňa otázka života alebo smrti. Pitnú vodu som mal sotva na osem dní. Prvý večer som teda zaspal na piesku, tisíc míľ od akéhokoľvek obývaného kraja. Bol som opustenejší než stroskotanec na plti uprostred oceána. Viete si predstaviť, aký som bol prekvapený, keď ma na svitaní zobudil čudný hlások. Povedal: „Pekne prosím... nakresli mi ovečku!“ „Čože?“ „Nakresli mi ovečku...“ Vyskočil som na rovné nohy, akoby do mňa udrel blesk. Poriadne som si pretrel oči. Dobre som sa poobzeral. A uvidel som veľmi zvláštneho chlapčeka, ktorý ma vážne pozoroval. Toto je jeho najlepší portrét, aký sa mi neskôr podarilo nakresliť. Pochopiteľne, moja kresba nie je ani zďaleka taká 6 Maly_princ_zlom_SK.indd 6

05.06.2024 10:04:17


očarujúca ako jej model. Nie je to moja chyba. Dospelí môžu za to, že som sa nestal slávnym maliarom, moja kariéra skončila v šiestich rokoch a naučil som sa kresliť iba otvorené a zatvorené veľhady. Začudovane som vyvaľoval oči na to zjavenie. Nezabúdajte, že som bol na tisíc míľ od akéhokoľvek obývaného miesta. Ale ten chlapček sa nezdal ani zmätený, ani na smrť unavený, ani polomŕtvy od hladu, ani polomŕtvy od smädu, ani na 7 Maly_princ_zlom_SK.indd 7

05.06.2024 10:04:17


smrť vystrašený. Vôbec nevyzeral ako dieťa, čo sa stratilo uprostred púšte, tisíc míľ od akéhokoľvek obývaného miesta. Keď sa mi podarilo prehovoriť, opýtal som sa ho: „Ale... čo tu robíš?“ A on mi celkom tichučko, akoby išlo o veľmi vážnu vec, zopakoval: „Pekne prosím... nakresli mi ovečku...“ Keď na nás tajomstvo silne zapôsobí, neopovážime sa neposlúchnuť. A hoci sa mi to na tomto mieste, vzdialenom na tisíc míľ od všetkých obývaných miest, navyše v nebezpečenstve smrti, zdalo nezmyselné, vytiahol som z vrecka hárok papiera a plniace pero. V tej chvíli som si však spomenul, že som sa učil najmä zemepis, dejepis, matematiku a gramatiku, a povedal som tomu chlapčekovi (zrejme trochu namrzene), že neviem kresliť. Odvetil mi: „To nič. Nakresli mi ovečku.“ Keďže som nikdy predtým nekreslil ovečku, nakreslil som mu jeden z tých dvoch obrázkov, ktoré som bol schopný vytvoriť. Ten so zatvoreným veľhadom. A prekvapene som počúval, ako mi chlapček hovorí: „Nie! Nie! Ja nechcem slona vo veľhadovi. Veľhad je veľmi nebezpečný a slon zaberá veľa miesta. U mňa doma je všetko maličké. Ja potrebujem ovečku. Nakresli mi ovečku.“ 8 Maly_princ_zlom_SK.indd 8

05.06.2024 10:04:17


Tak som ju teda nakreslil. Pozorne sa na ňu pozrel a potom povedal: „Nie! Táto je veľmi chorá. Urob mi druhú.“

A tak som nakreslil tento obrázok: „Ale to... to predsa nie je ovečka, to je baran. Veď má rohy...“

Tak som obrázok premaľoval. Aj tento odmietol: 9 Maly_princ_zlom_SK.indd 9

05.06.2024 10:04:17


„Táto je veľmi stará. Chcem takú ovečku, čo bude dlho žiť.“ Už som začal strácať trpezlivosť, pretože som sa chcel pustiť do rozoberania motora, tak som len načarbal tento obrázok:

A vyhlásil som: „Toto je debnička. Ovečka, ktorú chceš, je vnútri.“ Bol som poriadne prekvapený, keď som uvidel, ako sa tvár môjho malého kritika rozžiarila. „Je presne taká, akú som chcel. Myslíš, že táto ovečka bude potrebovať veľa trávy?“ „Prečo?“ „Lebo u mňa je všetko maličké…“ „Určite jej bude stačiť. Dal som ti celkom malú ovečku.“ Sklonil sa nad obrázok: „Nie je až taká maličká. Pozri! Zaspala.“ Takto som sa zoznámil s malým princom. 10 Maly_princ_zlom_SK.indd 10

05.06.2024 10:04:17


Kapitola 3 Planéta Dlho mi trvalo, kým som pochopil, odkiaľ prišiel. Malý princ mi dával veľa otázok, no zdalo sa, akoby tie moje nepočul. Všetko mi postupne vysvetlili slová, ktoré mu akoby náhodou vykĺzli z úst. Keď napríklad zbadal moje lietadlo (nenakreslím lietadlo, to je pre mňa príliš komplikované), opýtal sa ma: „Aká je to vec?“ „To nie je vec. To lieta. Je to lietadlo. Moje lietadlo.“ A bol som hrdý, že mu môžem oznámiť, že lietam. Vtom vykríkol: „Čože? Ty si spadol z neba?“ „Áno,“ skromne som odpovedal. „Ach, to je smiešne.“ Malý princ vybuchol do smiechu, čo ma dosť rozladilo. Bol by 11 Maly_princ_zlom_SK.indd 11

05.06.2024 10:04:17


som rád, keby sa moje nehody brali vážne. Potom dodal: „Tak aj ty si prišiel z neba. A z ktorej planéty?“ Hneď som vytušil, že tým odkrýva trošku z tajomstva svojej prítomnosti, tak som sa ho rýchlo opýtal: „Aj ty si prišiel z inej planéty?“ Lenže opäť mi neodpovedal. Mierne pokrútil hlavou a nespúšťal oči z môjho lietadla. „To je pravda, na tomto si nemohol prísť z veľkej diaľky…“ A nadlho sa zasníval. Potom vytiahol z vrecka moju ovečku a zahĺbil sa do obdivovania svojho pokladu. Určite si viete predstaviť, akú zvedavosť vo mne vyvolalo jeho polopriznanie o „iných planétach“. Snažil som sa teda o tom dozvedieť viac. „Odkiaľ si, chlapček? Kde je tvoj domov? Kam chceš odviesť moju ovečku?“ Po chvíli zamyslenia mi odpovedal: „Debnička, ktorú si mi dal, sa jej zíde, v noci si z nej môže urobiť domček.“ „Pravdaže. A ak budeš dobrý, dám ti aj povrázok, aby si ju mohol cez deň priviazať. A aj kolík.“ „Priviazať? To je čudný nápad.“ „Lenže ak ju nepriviažeš, zatúla sa a stratí…“ Môj priateľ opäť vybuchol do smiechu. „Ale kam by odišla?“ 12 Maly_princ_zlom_SK.indd 12

05.06.2024 10:04:17


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook