Ako Medovníček studničke pomohol
M
edovníček bol dobrý a múdry škriatok. Pomáhal všetkým zvieratkám, najviac sa však kamarátil so včeličkami. Tie
ho mali rady a neúnavne ho zásobovali medom. Medovníček 5
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 5
29.09.2026 19:06:18
z neho každý deň zjedol aspoň jednu veľkú lyžicu. Sladil si ním aj čaj zo sušených liečivých bylín. Preto mal červené líčka a nikdy nebýval chorý. Ešte vlani býval škriatok Medovníček na kopci v lese neďaleko prázdninovej dedinky v chalúpke pod dubom. Viete, deti, dub je strom, na ktorom rastú žalude. Bol tam spokojný a šťastný, ale jedného dňa sa ľudia rozhodli, že dub vyrúbu a na jeho mieste postavia rozhľadňu. Medovníček sa teda musel presťahovať. Vietor Vetroplach mu pomohol nájsť hlbšie v lese iný dub a zvieratká mu pomohli chalúpku 6
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 6
29.09.2026 19:06:19
presunúť. Medovníčkov nový domov bol rovnako pekný. Stál neďaleko čistinky, na ktorej rástli lesné jahody a maliny a kde sa vynímali široké pne, na ktorých sa dobre sušili huby a bylinky. Keď prespal zimu, vydal sa do lesa, aby sa z diaľky pozrel, či už rozhľadňa stojí. Zatiaľ však nič nenašiel, práce sa ešte ani nezačali. Keď už bol takmer na kraji lesa, rozhodol sa, že sa pozrie do prázdninovej dedinky. Volali ju tak preto, lebo tam deti jazdili k svojim babičkám na prázdniny. Medzi nimi bol aj Jurko, s ktorým sa Medovníček skamarátil. Mal tam aj známeho – včelára Ambróza. Toho sa teraz rozhodol navštíviť, aby mu povedal, kde stojí jeho nová chalúpka. Okrem toho chcel pána Ambróza poprosiť, aby pozdravoval Jurka, keď ho cez prázdniny uvidí. A keby Medovníčka hľadal iný škriatok, kamarát Farbiarik, aby mu pán včelár povedal, kde teraz Medovníček žije. Lenže pán Ambróz práve pracoval pri svojich včelách a Medovníček ho nechcel rušiť. Len z diaľky sa pozeral, ako pánovi včelárovi pristane biely plášť, ktorý si vždy k včelám obliekal. „Kiežby som aj ja mal taký krásny biely plášť, to by bolo nádherné,“ vzdychol si. Rozhodol sa, že pána Ambróza navštívi 7
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 7
29.09.2026 19:06:19
niekedy inokedy, a vydal sa späť k svojmu domčeku. Bola to celkom dlhá prechádzka, vzal si však na cestu pohárik včelieho medu, vždy si z neho trošku oblizol a dodal si tak nových síl. Šiel a šiel, až prišiel k čarovnej studničke. Tá sa čupila medzi dvoma kopcami, skrytá medzi malými smrčkami a papradím. Len Medovníček vedel, že studnička je čarovná. Vždy keď bol mesiac v splne, teda keď bol okrúhly ako mamičkine lievance, zo studničky vystúpila para, ktorá sa premenila na víly. Ticho si spievali a s ľahkosťou tancovali vo vzduchu. Vtedy si Medovníček k studničke priniesol liečivé byliny, aby mu do nich víly vdýchli čarovnú moc. Aj voda v studničke bola vtedy čarovná. Kto sa jej napil, bol už do konca života zdravý. Kto si v nej umyl oči, videl aj v noci. A kto uši, ten počul, o čom sa zvieratká a vtáčiky rozprávajú. A kto si tam umyl nohy, ten vydržal chodiť hoci aj celý deň a vôbec ho neboleli. Ale pozor, deti! V studničke sa umývať nesmieme, tam musí byť čistá voda na pitie. Umývať sa možno nanajvýš v potôčiku, ktorý z nej vytekal a pomaly sa kľukatil do údolia, kde sa vlieval do rybníka. To všetko Medovníček dobre vedel. Dnes sa chcel so studničkou iba pozdraviť a pozrieť sa, či sa v nej neusadila žaba alebo nejaký 8
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 8
29.09.2026 19:06:19
9
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 9
29.09.2026 19:06:20
mlok. Keď už bol skoro pri nej, hrozne sa zľakol. Pri studničke sedel akýsi starší chlapec a máčal si v nej nohy. Šnurovacie topánky mal vedľa seba, hodené jednu cez druhú. Škriatka to nahnevalo a zhurta sa na chlapca oboril: „Čo to tu vyvádzaš? A kto vlastne si? Ty si myslíš, že ľudia a zvieratká budú piť vodu, v ktorej si si umyl nohy? Okamžite z tej vody vylez a studničku vyčisti!“ „Komu tykáš, ty trpaslík?“ odsekol uličník. „Ja som tulák a volám sa Vašo. Túlam sa krajom, prespávam v stohoch slamy alebo v lese, na jedenie si niečom vyžobrem alebo ukradnem. Teraz ma od toho večného túlania bolia nohy, tak si ich chladím. A budem si ich chladiť tak dlho, ako sa mi bude chcieť.“ Škriatok Medovníček videl, že tu nič nezmôže, a bol z toho veľmi nešťastný. Chodil okolo chlapca a premýšľal, ako to všetko napraviť. Zrazu sa v studničke zachvela voda a studnička k Medovníčkovi prehovorila hláskom, ktorý počul a ktorému rozumel iba on: „Netráp sa, Medovníček. Som predsa čarovná studnička. Nemysli si, že dovolím hocijakému faganovi, aby mi ubližoval. Len sa pozeraj, ako s ním zatočím!“ 10
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 10
29.09.2026 19:06:20
Netrvalo dlho a voda v studničke sa začala meniť na ľad. Síce bolo leto, ale čarovná studnička bola naozaj čarovná. Vašovi začala byť na nohy zima a chcel ich z vody vytiahnuť, no nešlo to. Ľad mu ich zvieral, akoby mu ich zviazali. „Pomoc, pomoc, čo sa to deje?!“ nariekal tulák a pokúšal sa vstať. Keď to Medovníček videl, prišlo mu Vaša ľúto. Chytil ho za ruku a pomohol mu postaviť sa vedľa studničky. Vašo mal okolo nôh ľadový pancier ako korytnačka. Nedokázal urobiť ani krôčik. Napriek tomu na nič nečakal, nezobral si ani topánky a ako vrabčiak hopkal čo najďalej, aby ho nepostretlo ešte nejaké iné nešťastie. Nikdy potom mu už nenapadlo umývať si v studničke nohy. 11
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 11
29.09.2026 19:06:20
Medovníček pri studničke ešte dlho zotrval. Z dlaní si urobil naberačku a pomaly z nej vylieval všetku vodu, ktorú Vašo zašpinil nohami. Potom ešte vyzbieral zo studničky všetko napadané ihličie a iné lesné smeti. Studničke sa veľmi uľavilo. Napustila sa novou vodou a bola zase krásna, čistučká a svieža. „Ďakujem ti, Medovníček, veľmi si mi pomohol,“ ďakovala škriatkovi.
12
FINAL_TEXT_Medovnickova dobrodruzstvi_slovenstina.indd 12
29.09.2026 19:06:21