Filmové recenzie

Birds of prey

Príbeh je napísaný v roku 2020 a spadá pod akčný a dobrodružný žáner. Začína sa tým, že Harley Quinn známa ako Jokerova priateľka sa s ním rozíde. Myslí si, že život bez Jokera je nudný, ale zistila, že sa mýlila. Pomaly zisťuje, že jej je lepšie bez neho. V celom Gotheme majú pred ňou rešpekt. Vlastne ešte pred tým, ako sa stala Jokerovou priateľkou, študovala medicínu. Bola najmúdrejšia zo všetkých. Chcela byť psychologičkou, no potom sa všetko zmenilo. Film je od začiatku až do konca obrovská ,,babská jazda“ plná akcie. Dej pozostáva z bojových scenérií, má spád, rôzne časové udalosti sú zrozumiteľne vysvetlené a veľmi dobre do seba zapadajú. Prekvapilo ma, že mi na filme neprekážal spôsob propagácie feminizmu, ale chápem aj názor iných, pretože každý má na to iný názor. Ale povedzme si úprimne, že toľko nakopaných chlapských zadkov nebolo v žiadnom inom filme ako v tomto. Celý film bol vlastne taká celá drzovka. Páčilo sa mi, ako si vedeli so všetkým poradiť, s ničím sa nehrali, išli rovno na vec. Harley Quinn a spolok ženských rúk bojovali za spravodlivosť. Film bol obsadený podľa môjho názoru tými najlepšími hercami. Kostýmy boli veľmi rozličné a plné rôznych farieb. Celý film sa odohrával v meste Gothem. Toto mesto je známe aj tým, že tu bol natočen ý aj film o Batman ovi.

P

okiaľ máte radi akčné až dobrodr užné filmy, odporúč am pozrieť Birds of Prey, pretože je pekne spracovaný a ľahko sa dá porozumieť deju, ktorý nie je vôbec zložitý. Treba sa iba riadne zapozerať. Text: Ján Mozsi, II. A, Foto: cinemax.sk

The Mitchells vs the machines

Nový bláznivý animák ktorý je produkovaný spoločnosťou Netflix, jeho režisérom je Mike Rianda a spolurežisérom Jeff Rowe. Katie prijali na vysnívanú školu, nevie sa dočkať, keď začne vlastný život mimo domu. Jej otec však odchod nesie ťažko, a tak sa rozhodol, že namiesto letiska Katie s mladším bratom, mamou a rodinným mopslíkom zavezie priamo do školy. Robotia apokalypsa im však skríži cestu. Na krku im ostáva záchrana celého sveta. Tu sa začína napínavo-humorný príbeh. Počas napínavého deja sa zlepšujú rodinné vzťahy, hlavne medzi otcom a dcérou Katie.

Tento animovaný film sa dostal do môjho obľúbeného zoznamu, pre svoje zaujímavé obsadenie. Rodina Mitchellových je síce animovaná, ale vlastnosťami veľmi ľudská. Každý z jej členov je zaujímavým človiečikom. Postavy sú charakterovo odlišné, ale spája ich veľké rodinné puto. Katie je mladá nadaná filmárka so zmyslom pre humor. V jej krátkych filmoch/ seriáloch neraz hrá hlavnú úlohu jej mopslík. Jej otec, ktorý sa snaží byt milujúcim rodičom, však dcére nerozumie. Stmeľovačom rodiny je mama a napokon je tu syn, ktorého veľkou záľubou sú dinosaury. Hlavným motívom filmu je spojenie - sila rodiny. Humor má veľké obsadenie spolu aj s morálnymi a filozofickými otázkami. Sú tam obsiahnuté odkazy na slávne filmy. Celý dej dopĺňajú vhodne zvolené soundtracky (Eat Laser Robots, Robots Falling From the Sky, Drive Drive..). Vizuálne spracovanie s komikou v tvárach postáv robia z filmu zážitok. Animácie sú kombinované ručnou kresbou, netypickými tvarmi a akvarelovými textúrami. Hlavná zápletka o umelej inteligencii ponúka priestor na rôzne vtipné situácie, ale smeruje aj ku katastrofe zapríčinenej modernými strojmi (súčasná téma modernej doby). Už od začiatku dokáže film diváka upútať. Takýto animák podľa mňa nestačí vidieť iba raz, isto si ho hneď pri prvom pozretí zamilujete. Na záver by som podotkla, že samotný film si veľmi obľúbili aj deti, hlavne vďaka humorne stvárneným postavám a mopslíkovi. Odporúčam si ho pozrieť. Text: Simona Sklenářová, II. A Zdroj: Pripojení © 2021 Netflix

Hačiko – príbeh psa

Režisér : Lasse Hallström Skutočný príbeh viery, oddanosti a nehynúcej lásky. Hačiko je verný pes, ktorý každý deň odprevádza svojho pána Parkera Wilsona, univerzitného profesora na stanicu, a potom na neho čaká. Hačiko sa stane jeho najlepším priateľom. Ale keď sa jeho pán jedného dňa nevráti, Hačiko príde na stanicu v rovnakom čase ako vždy a čaká na svojho pána. Na svojich potulkách stanicou a mestom sa stretáva so zamestnancami a obyvateľmi mesta. Čaká na neho deň čo deň, celých deväť rokov. Legenda o tomto pute medzi človekom a psom sa šíri po celom Japonsku dodnes. Tento príbeh sa stal mojím obľúbeným, lebo ma rozplakal. Celý príbeh sa začína v okamihu, keď pán Parker nájde na stanici malé šteniatko, príde mu ho ľúto, a keďže nemôže nájsť majiteľa, vezme si ho domov. Veľmi ma zaujalo to, že manželka pána Parkera najskôr nesúhlasila s tým, aby si šteniatko nechali, ale nakoniec si získal aj jej srdce a stal sa plnohodnotným členom rodiny. Príbeh sa ma dotkol hlavne po citovej stránke, lebo som nevidela ešte film o takej vernosti a láske medzi človekom a psom. Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepším priateľom človeka. Páčilo sa mi aj prostredie, v ktorom to bolo natočené. Malé mesto, ktoré malo svoje čaro a robilo celkovú atmosféru filmu. Herecké obsadenie bolo veľmi dobré, herci pôsobili príjemne a prirodzene, akoby s tým príbehom boli spojení, preto som sa vedela lepšie vžiť a vcítiť do deja. Otázkou pre mňa ostáva, kde hľadať tak verného priateľa... Text: Soňa Skukálková , II. A, Foto: noviny.sk

All the Bright Places

Réžia: Brett Haley Predloha: Jennifer Niven (kniha)

( Zdroj: Teenvogue.com)

Americký film All the Bright Places na Slovensku známy pod názvom Všetky malé zázraky bol vydaný v roku 2020 a zaraďuje sa do žánru Romantický / Dráma. Príbeh je o Violete a Theodorovi, ktorí sa náhodne stretli na moste, odkiaľ chcela Violet skočiť, pretože práve na tom mieste jej sestra tragicky zomrela. Theodore ju zachránil a odvtedy sa ich cesty spojili. V škole si mali vybrať partnerov na školský projekt o najkrajšom mieste v ich štáte. Rozhodli sa, že na tom budú pracovať spoločne a postupom času sa z depresívnej Violet stalo usmievavé slniečko, ktoré takmer zabudlo na životnú traumu...

Na celom filme ma najviac upútal dej a filmová pointa. Celý film bol zameraný na životné traumy, s ktorými sa môžu ľudia stretávať aj v bežnom živote. Taktiež poukazoval aj na negatívne ľudské vlastnosti, s ktorými sa často krát nedá bojovať. Dej filmu bol od celého začiatku tajomný a málo kedy sa dalo predpokladať čo sa stane ďalej, práve preto ma to upútalo. Koniec mal nečakaný obrat, ktorý spôsobil tú správnu dramatickosť deja ale zároveň aj ukázal na silné puto, ktoré pretrvávalo medzi hlavnými postavami. Vybraní herci boli podľa môjho názoru naozaj výborní, pretože vyzerali ako ľudia z bežného života, ktorých môžeme stretnúť v škole na chodbe. Preto aj dej vyzeral autentickejšie a dalo sa do neho lepšie vžiť a vnímať radosti, starosti aj bolesť spolu s postavami. Celé prostredie bolo veľmi pekné, čo aj zlepšilo môj celkový dojem na film.

Otázkou mi však ostáva, na čo presne sa režisér zameriaval? Bola to nejaká skrytá múdrosť alebo len chcel vytvoriť romantickú drámu pre mladých ľudí a kto chcel, ten si z toho niečo zobral? Text: Kristína Kardošová, II. A

The Woman in the Window

V preklade Žena v okne je psychologický triler. Film bol režírovaný podľa Joe Wrighta a scenár Tracy Lettsovej z románu z roku 2018 od autora A. J. Finna.

Hlavná hrdinka filmu Anna Fox je detská psychologička, ktorá trpí silnou agorafóbiou (agorafóbia je úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje silným strachom z verejných priestorov) a úzkosťou. Anna trávi dni špehovaním svojich susedov, zapíjaním liekov a pitím červeného vína. Už takmer 10 mesiacov nevyšla na ulicu pred svoj dvojposchodový byt. Pravidelne komunikuje iba s hŕstkou ľudí prostredníctvom telefonátov a osobných stretnutí. Annina večná samota je prerušená, keď sa rodina Russellovcov prisťahuje oproti jej bytu. Chaos nastane, keď bude Anna svedkom vraždy Jane Russell, ktorá ju prišla navštíviť deň predtým. Anna to nenechá len tak a začne vyhľadávať dôkazy a informácie. Postupom času zisťujeme tajomstvá rodiny Russellovcov.

Film je kvalitne natočený. Herecké obsadenie bolo úžasné a príbeh, ktorý sa postupom času stupňoval a zintenzívňoval, nenechá žiadaného diváka sklamaného. Veci, ktoré sa mi až tak nepáčili, boli nudnejšie dlhšie scény, niekedy príliš lineárny predvídateľný dej a rozuzlenie bolo príliš jednoduché a rýchle. Napriek nedostatkom, stále bolo v tomto prípade na čo pozerať. Napríklad herecké výkony Amy Adams (Anna Fox), ktorá bola v drvivej väčšine sama, ale aj sekundujúci herci na seba dokázali upriamiť pozornosť v krátkych sekvenciách. Vyzdvihnúť by sa dal aj Gary Oldman (Alistair Russell), hrajúci postavu, ktorá mu sedí úplne najviac, teda nevypočítateľný polopsychopat. Film hodnotím veľmi pozitívne kvôli tomu, ako sa hral so situáciou a menil v divákoch pocity.

Text a foto: Denisa Kršíková, II. B