Štandard súťaží návrhov - Nájomné bývanie

Štandard súťaží návrhov Nájomné bývanie

Stav 1 Kontexty 2 Nástroje 3 Príklady 4

S

K

A

Slovenská Komora Architektov

Š

S

K

A

Slovenská Komora Architektov

Cieľom tohto manuálu je previesť aktérov a aktérky súťaže návrhov na nájomné bývanie celým procesom.

Pomôže im pochopiť súčasnú situáciu v tomto segmente bývania na Slovensku a špecifiká nájomného bývania ako typologického druhu. Manuál navyše prináša postrehy a skúsenosti aktérov a aktérok z už zorganizovaných súťaží či participatívneho procesu. Ich cenné rady vo forme krátkych rozhovorov alebo citátov sprevádzajú čitateľov a čitateľky celou publikáciou.

Na čo slúži tento manuál?

Manuál je sprievodcom pri zorientovaní sa v typologickom druhu nájomné bývanie a správnom uchopení celého procesu súťaže návrhov na nájomné bývanie v meste alebo obci.

Pomôže zorientovať sa v časovom harmonograme od stratégie až po organizáciu samotnej súťaže návrhov na nájomné bývanie.

Obstarávateľovi/ vyhlasovateľovi prináša podnetné návrhy a kroky, ktoré je užitočné ešte pred vyhlásením súťaže návrhov prejsť a ujasniť si, aby súťaž priniesla najlepší možný výsledok.

3

Pre koho je manuál určený?

Pre všetkých aktérov a aktérky, ktorí vstupujú do procesu obstarávania nájomného bývania: ● ● ● ● ● ● ●

autorov a autorky stratégie v obci/ meste/samospráve a verejnej správe aktérov a aktérky participatívneho procesu vyhlasovateľov súťaží návrhov pracovníkov a pracovníčky obstarávateľa nájomného bývania porotcov a porotkyne súťaže návrhov, závislých aj nezávislých na obstarávateľovi expertov a expertky z rôznych oblastí, ktorí majú v priebehu súťaže poradný hlas účastníkov a účastníčky súťaží návrhov na nájomné bývanie

Ako publikáciu čítať a ako s ňou pracovať?

Manuál je rozdelený do štyroch hlavných celkov: 1

2

3

4

Stručný opis súčasného stavu na Slovensku vrátane prieskumu vo vybraných mestách, s otázkami, ktoré pomáhajú objasniť, prečo tento stav zmeniť k lepšiemu; Kontexty: predstavenie nájomného bývania ako špecifického typologického druhu cez sadu otázok, návrhov a odporúčaní; Nástroje: metodická pomôcka na zvládnutie vyhlásenia a organizácie súťaží návrhov vrátane zoznamu úloh; Referenčné príklady z ukončených súťaží návrhov na nájomné bývanie

5

Stav

1

Bývanie je základom nášho životného procesu, bez rozdielu sociálneho postavenia, veku, pohlavia alebo inej príslušnosti. � Bývanie je predmetom našej každodennej skúsenosti, miestom naplnenia nevyhnutných ľudských potrieb. Okrem bezpečia, regenerácie, stravovania a vytvárania sociálnych väzieb je aj priestorom sebarealizácie jednotlivca. � Bývanie prispôsobujeme vlastným potrebám a predstavám, čo v nás posilňuje pocit ukotvenia, že niekam patríme. � Dnes platí, že zabezpečenie bývania je úlohou jednotlivca. Dostupnosť bývania v požadovanej kvalite je však často limitovaná osobnými ekonomickými možnosťami, sociálnym či rodinným zázemím a celkovým stavom ekonomického prostredia. � Dostupnosť a kvalita bývania sú jedným zo základných hodnotiacich kritérií kvality života v jednotlivých krajinách, úrovne vyspelosti spoločnosti ako celku a tiež hodnotenia kvality a atraktivity konkrétneho sídla.

1

9

10

Prečo je nájomné bývanie dôležité pre rozvoj mesta?

1

Nájomné bývanie sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou miest na celom svete. Slovensko a jeho mestá prešli po roku 1990 rozsiahlou transformáciou formy vlastníctva bývania.

Pôvodne prevládajúca forma družstevného vlastníctva prešla prostredníctvom privatizácie do vlastníctva obyvateľov bytov. Podľa odborných odhadov je na Slovensku v súčasnosti vo vlastníctve verejného sektora iba približne 2,7 % bytov, pričom v západných krajinách EÚ sa podiel nájomných bytov pohybuje až v rozmedzí 19 - 62 %. Situácia sa začína postupne meniť, aj keď nie vždy je progres jednoduchý, čo dokazuje aj stav vo vybraných slovenských mestách.

Ako uvádza Ing. arch. Adriana Mlynčeková, PhD., vedúca Útvaru územného plánovania mesta Trenčín: „K dátumu 26. 6. 2023 je počet nájomných bytov v Trenčíne 151. V roku 2021 bolo pridelených 7 bytov, v roku 2022 5 bytov a k 31. 12. 2022 máme 152 aktívnych žiadostí o prenájom nájomného bytu. Štatistiku čakacej doby na byt nevedieme a nemáme spracovanú.“ Ďalej dopĺňa, že „samostatnú stratégiu na rozvoj nájomného bývania mesto nemá.“ Dodáva však: „Ciele z pohľadu rozvoja nájomného bývania nie sú priamo v kompetencii nášho útvaru, mesto má platný územný plán, v znení zmien a doplnkov, v rámci ktorého je obytnými, resp. polyfunkčnými regulatívmi definovaných veľa plôch.

V rámci nich je možné uvažovať aj so segmentom nájomného bývania.“ Veronika Ďurechová, MBA, špecialista pre byty a nebyty na Útvare majetku mesta Trenčín dokresľuje situáciu: „Mesto nenakupuje/nestavia ďalšie nájomné byty. Na pridelenie využíva súčasnú kapacitu - 151 nájomných bytov, tzn. keď dôjde k uvoľneniu bytu, tento je pridelený ďalej.“ Južnejšie dolu Považím, v Novom Meste nad Váhom je situácia optimistickejšia. Lívia Zongorová z referátu bytového, obchodu a cestovného ruchu na oddelení finančnej a informačnej sústavy Mestského úradu Nového Mesta nad Váhom poskytla nasledovné údaje: „Aktuálny počet bytov vo vlastníctve mesta je 793, aktuálny počet žiadateľov o pridelenie bytu je 338.“ Štatistika prideľovania nájomných bytov udáva, že: „v roku 2020 bolo pridelených 63 bytov, v roku 2021 bolo pridelených 41 bytov a v roku 2022 bolo pridelených 27 bytov.“ Lívia Zongorová ešte dopĺňa: „Čakacia doba žiadateľov je rôzna, byty sú prideľované podľa naliehavosti potreby bývania, sociálnej situácie žiadateľa, počtu rodinných príslušníkov, zdravotného stavu atď.“ Nové Mesto nad Váhom má spracovaný program rozvoja bývania z roku 2013. V horizonte do roku 2025 mesto plánuje výstavbu 150 nájomných bytov na ulici J.Kréna, na Tematínskej ulici ďalších 192 nájomných bytov, plánuje sa tiež rekonštrukcia historických budov.

11

Pri projektovej príprave, obstarávaní, výstavbe či prideľovaní nájomných bytov považuje Nové Mesto nad Váhom za kľúčové poznatky, či samosprávy majú majetok, ktorý je vhodný na prestavanie na nájomné byty alebo samospráva musí mať pozemky, ktoré sú podľa územného plánu vhodné na výstavbu bytov. Dôležité je mať aj všeobecne záväzné nariadenie o spôsobe prideľovania nájomných bytov nastavené tak, aby nedošlo k zneužívaniu bytov. A napokon z pohľadu financovania odporúča využívať štátny fond rozvoja bývania, nízko úrokové úvery, v kombinácii s využitím príspevkov z ministerstva dopravy.

Pre porovnanie ešte ostaneme v tomto regióne.

Ondrej Horváth, vedúci odboru územného plánovania a výstavby mesta Trnava, uvádza, že mestu sa darí prideliť „6070 jednotiek ročne. Čaká sa od jedného do dvoch rokov podľa špecifikácií, ktoré zadá žiadateľ.“ Trnava momentálne disponuje 725 nájomnými bytmi. Na otázku, či má mesto stratégiu pre rozvoj segmentu nájomných bytov, Ondrej Horváth odpovedá: „Konkrétne strategický dokument vypracovaný nie je, no v rámci investičných akcií sa dostala téma nájomného bývania do top priorít. V rôznych stupňoch projektovej prípravy má mesto niekoľko lokalít. Prvá lokalita je naplánovaná na realizáciu v roku 2024. Veríme, že v roku 2025 budú bytový dom na Tamaškovičovej už obývať prví nájomníci. Ďalšie projekty, ako polyfunkčný mestský dom na Dolnopotočnej, mestský blok na Spartakovskej, Lokalita Medziháj, by mali priniesť približne zdvojnásobenie kapacity mestského nájomného bývania v Trnave.“ Tento ambiciózny plán Ondrej Horváth dopĺňa vysvetlením: „Mesto je živý organizmus, ktorý ak má plnohodnotne zdravo fungovať, musí poskytovať funkčné zázemie pre čo najširšie spektrum obyvateľov. To platí aj pre mestské bývanie. Ak má mesto prilákať kvalifikovanú pracovnú silu v oblasti zdravotníctva, školstva, verejných služieb či špecifických povolaní, malo by im ponúknuť adekvátne podmienky na bývanie. To isté platí pre začínajúce rodiny, dôchodcov, sociálne ohrozené komunity, zdravotne znevýhodnených a podobne. Preto je pre mesto v rámci mestského nájomného bývania jednou z top priorít pluralita ponuky.“ Aj uvedené príklady ilustrujú zásadnú úlohu nájomného bývania pri rozvoji miest. Regulované (verejné) nájomné a sociálne bývanie je forma cenovo dostupného bývania, ktoré poskytuje orgán verejnej moci, samospráva alebo iné organizácie s cieľom zabezpečiť dostupnosť bývania pre ľudí, ktorí si z rôznych dôvodov nemôžu dovoliť platiť trhovú cenu za bývanie alebo majú sťažený prístup na trh s bývaním: napríklad pre starších ľudí, ľuďom so zdravotným postihnutím alebo aj jednotlivcom a rodinám s nízkymi príjmami, či ľuďom, pre ktorých je dôležitá pracovná mobilita.

Význam sociálneho bývania nespočíva len v tom, že poskytuje miesto na bývanie ľuďom, ktorí by si ho inak nemohli dovoliť, ale aj v tom, že ovplyvňuje celé mesto, v ktorom sa nachádza. Ukázalo sa, že sociálne bývanie zlepšuje ekonomickú stabilitu štvrtí, znižuje mieru kriminality a zvyšuje prístup k vzdelaniu a pracovným príležitostiam. Nájomné

12

bývanie má pozitívny vplyv aj na miestne podniky, keďže obyvatelia nájomného ako aj podporovaného bývania sa stávajú ekonomicky aktívni v danom prostredí a podporujú rozvoj služieb.

Súťaž návrhov ↳ kvalitná architektúra

↳ lepšie životné podmienky obyvateľov a obyvateliek

1

Okrem sociálno-ekonomických prínosov má nájomné a sociálne bývanie aj dôležitý architektonický aspekt. Skúsenosti z realizovaných súťaží ukazujú, že obstaranie takejto formy bývania formou súťaže návrhov je príležitosťou pre architektov tvorivo sa vyjadriť a cez inovatívne návrhy priniesť do rozpočtovo limitovaných projektov výnimočnú architektonickú kvalitu.

Nejde len o estetické kritériá, projekt zároveň musí byť funkčný a maximálne šetrný k životnému prostrediu v zmysle aktuálnych požiadaviek na udržateľnosť. Kvalitný architektonický dizajn, konštrukčné riešenia a použité materiály môžu prispieť k lepším životným podmienkam, vyššej bezpečnosti a pocitu identity jednotlivcov a príslušnosti komunity v rámci mesta. Práve mestá a obce v zadávaní súťažných podmienok na nájomné bývanie akéhokoľvek typu môžu klásť dôraz na verejný záujem, sociálne aspekty, potreby rôznych znevýhodnených skupín obyvateľov a obyvateliek. Popri ekonomických a sociálnych prínosoch môže dobrý architektonický dizajn celkovo pozdvihnúť estetiku mesta a urobiť z neho atraktívnu destináciu pre ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev.

Zlepšením prístupu k cenovo dostupnejšiemu a dobre navrhnutému bývaniu môžu mestá zabezpečiť svojim občanom prístup k zdrojom, ktoré potrebujú, a vytvoriť živé mestské prostredie, ktoré priláka nové podnikateľské príležitosti a návštevníkov.

Ako pomáhajú architektonické súťaže návrhov pri rozvoji nájomného bývania?

Súťaž návrhov priamo ovplyvňuje samotnú kvalitu nájomného bývania. Prináša najkvalitnejší možný výsledok a tým povzbudzuje obstarávateľa a investora postupovať aj v kvalitnej realizácii. Architektonické súťaže návrhov sú prínosným nástrojom pre rozvoj kvality nájomného a sociálneho bývania, najmä ak sú realizované z verejných zdrojov, napríklad cez Štátny fond rozvoja bývania. Súťaže návrhov zvyšujú povedomie o význame kvalitnej architektúry pre potreby dosiahnutia kvalitného prostredia pre život. Platí, že dobrá architektúra odráža potreby a želania ľudí v danej komunite a takto realizovaný projekt zvyšuje kvalitu aj okolitej existujúcej zástavby.

13

Prostredníctvom starostlivých štrukturálnych usmernení a kritérií môžu organizátori súťaží zabezpečiť, aby boli návrhy vhodné z hľadiska tvorby vnútornej krajiny mesta aj života obyvateľov.

Súťaže návrhov tiež pomáhajú prinášať nové nápady a pohľady miestnych aj zahraničných architektov. Medzinárodná spolupráca môže pomôcť rozšíriť možnosti, pokiaľ ide o materiály, technológie a zdroje, a tiež priniesť prevratné riešenia dlhodobých problémov, akými sú dnes bez pochýb riešenia pre zmiernenie dopadov zmeny klímy. Na Slovensku máme už niekoľko úspešných príkladov takýchto súťaží. Sú súčasťou aj tejto publikácie. Úspešne sa takéto postupy uplatnili vo veľkých aj v menších mestách. Napríklad v Kysuckom Novom Meste vzniká celé nové sídlisko ako výsledok súťaže návrhov. Nové Kamence tak zodpovedne reagujú na dopyt po bývaní v tomto rozvíjajúcom sa priemyselnom meste. Sídlisko ponúkne tisícom obyvateľov kvalitné vnútorné prostredie bytov, tiež výborne riešené exteriéry pre trávenie voľného času, bezpečný priestor pre výchovu detí, ako aj pokojné priestory pre ostatných obyvateľov a obyvateľky. Touto verejnou infraštruktúrou doplní aj chýbajúce funkcie v staršom panelovom sídlisku v susedstve.

14

Kontexty

2

Rozvoj nájomného bývania na Slovensku pomocou kvalitnej architektúry v sebe zahŕňa dôležité kritériá krásy, inkluzívnosti a udržateľnosti. Začlenenie týchto kritérií do oblasti rozvoja sociálneho bývania je absolútne nevyhnutné. ● Krása je dôležitá nielen na estetické účely. Poskytuje pocit hrdosti a môže byť zdrojom radosti a pohodlia pre komunitu. Pri navrhovaní nájomného a sociálneho bývania by sa mala zohľadniť inkluzívnosť. Zabezpečí, že všetky skupiny v komunite budú mať prístup ku kvalitnému bývaniu. Napokon, nevyhnutnosťou je udržateľnosť, pretože sociálne bývanie by malo riešiť súčasné aj budúce potreby. Udržateľné konštrukčné, materiálové a technologické riešenia znižujú spotrebu energie a z dlhodobého hľadiska znižujú náklady na údržbu, vďaka čomu sú pre všetkých investorov výhodné.

2

17

18

P

2

okiaľ ide o sociálne bývanie, použitie vysokokvalitných materiálov, priestranných dispozícií a inovatívnych technológií je nevyhnutné na udržanie životnej úrovne komunity. Navrhovaniu interiérových a exteriérových priestorov týchto obydlí sa musí venovať dôkladná pozornosť, pretože estetika má priamy vplyv na kvalitu života a angažovanosť komunity. Okrem toho začlenením ekologických prvkov, ako sú zelené strechy a systémy prirodzeného vetrania, môžu investori znížiť svoju uhlíkovú stopu a zároveň vytvoriť bezpečné a pohodlné obytné priestory. „Špecifikom pri súťažiach na výstavbu nájomného bývania je komunikácia o spoločenskom rozmere takýchto súťaží. Často sa stretávame s nepochopením samotného pojmu nájomné bývanie a s jeho zámenou za sociálne bývanie, pod ktorým si ľudia predstavujú zhoršenie či ohrozenie lokalít. Vzhľadom na zásadný dlh vo výstavbe nájomných bytov musíme intenzívne komunikovať, komu je takéto bývanie určené. Často dostávame spätnú väzbu, že ľudia nechcú, „aby sa do okolia nasťahovali asociáli“, obávajú sa zvýšenej kriminality či poklesu hodnoty ich majetku, na základe niekoľkých medializovaných prípadov s ubytovňami v Bratislave a podobne. Preto treba citlivo komunikovať, že nájomné bývanie je napríklad bývanie pre potrebné povolania, ktorých je nedostatok a že pod vplyvom situácie na realitnom trhu môže potreba po takomto bývaní len narastať,“ zdôrazňuje Mgr. Juraj Hurný, riaditeľ Sekcie mestských štúdií a participácie z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Investičný zámer na bývanie v bytovom dome a nájomné bývanie zvlášť musí zohľadniť mnoho rôznych faktov, ktoré do projektu vstupujú. Tie sú navyše ovplyvnené konkrétnou lokalitou, sídlom samotným ako aj stratégiou mesta či obce pre nájomné bývanie a napokon aj cieľovou skupinou, pre ktorú sú určené.

Nasledujúci zoznam otázok, tipov a návrhov má ambíciu pomôcť obstarávateľovi zorientovať sa v očakávaniach od budúceho projektu nájomného bývania. Niektoré otázky slúžia ako inšpirácia na uvažovanie o projekte aj v nových súvislostiach. Pomôžu zistiť, či aktuálny zámer dostatočne využíva potenciál budovy, celého pozemku, štvrte či lokality, architektonického, konštrukčného či dispozičného riešenia. Cez otázky je možné si overiť, či zámer smeruje k udržateľnej a variabilnej budove, ako bude schopná plniť účel, za ktorým je obstarávaná, ale aj úspešne a pružne reagovať na rôznorodé potreby jej užívateľov v budúcnosti. Úlohou obstarávateľa a vyhlasovateľa súťaže návrhov je ozrejmiť si, či tá-ktorá otázka je k danému projektu nájomného bývania relevantná a podľa toho čo najlepšie, presne a zrozumiteľne naformulovať zadanie súťažných podmienok.

Vyhlasovateľ nemusí nevyhnutne poznať odpovede na nižšie položené otázky. Konkrétne odpovede a riešenia sa naopak očakávajú od architektov a architektiek v ich návrhoch v súťaži.

19

Kvalita návrhov a hlavne kvalita víťazného riešenia však vždy závisí od kvality zadania súťaže a kvality súťažnej poroty.

Ing. Boris Hrbáň, pôsobil ako koordinátor rozvoja nájomného bývania Magistrátu hl. mesta Bratislavy

Ako vnímajú obyvatelia Vašu aktivitu pri susedských stretnutiach v lokalitách, kde sa plánuje vyhlásiť súťaž?

Väčšinou sa stretávame s pozitívnymi ohlasmi na našu prácu. Samozrejme sa môže stať, že na stretnutiach ľudia vyjadrujú nesúhlasné stanovisko s plánmi mesta, presne preto to ale robíme, aby sme zistili aj tieto negatívne postoje a mohli v diskusii vysvetľovať konkrétne náležitosti, prípadne presvedčili ľudí o pozitívach, ktoré môže ten-ktorý projekt priniesť.“ Vo všeobecnosti ľudia oceňujú, že za nimi do lokalít chodíme a snažíme sa čo najtransparentnejšie komunikovať a pochopiť ich postoje. Prináša to novú kvalitu do vzťahu medzi obyvateľmi a správou mesta, keďže na to doposiaľ neboli zvyknutí.

Je potrebné v roli mesta transparentne a férovo komunikovať o mestských zámeroch. Informovanosť dokáže zásadne znižovať riziko budúceho konfliktu.

V dotknutých lokalitách s obyvateľstvom ostávame v kontakte. Napríklad komunikujeme vývoj a posuny v konkrétnych projektoch.“ Juraj Hurný 20

Otázky, tipy a návrhy Širšie vzťahy/komunikácia:

Máme platný územný plán, prípadne územný plán zóny? Čo nám hovoria regulatívy územia?

2

Vybraná lokalita môže byť špecifická z rôznych perspektív a hľadísk. Poznáme jej problémy, potreby, pozitíva aj negatíva vybranej lokality a jej okolia?

Kľúčom k úspešne zrealizovanému projektu nájomného bývania je komunikácia. Uvažujeme v nejakej forme o participatívnom procese?

Počítame so záujmom obyvateľov priľahlých lokalít o informácie a komunikáciu, najmä v prípade, ak uskutočnené zmeny budú ovplyvňovať ich každodenný život (samotná výstavba, a tiež dopady nového projektu/ funkcie v lokalite)? ● Ako uvažujeme o ich zapojení do participatívneho procesu? ● Aký rámec participatívneho procesu bude pre nás najvhodnejší? (verejné prerokovanie, dotazníky, prieskumy, pocitové mapy a podobne…) ● Ak participatívny proces vynecháme, s akými možnými rizikami sa stretneme? ● Ako budeme celkovo informácie komunikovať verejnosti?

21

Lokalitný program/ Funkcia:

Ako uvažujeme o budúcej budove nájomného bývania? ● Má byť súčasťou väčšieho systému, prepojeného zastavaného a prírodného prostredia? ● Alebo to má byť skôr solitér?

Sú priľahlé existujúce vnútromestské štruktúry intenzívne využívané? Ako? Chceme podporiť v zadaní súťaže návrhov „architektúru možností“? Príklady: ● Majú byť priestory budovy v čo najväčšej miere univerzálne, rôzne využiteľné čase a flexibilné? ● Mali by otvárať rôzne spôsoby ich interpretácie a teda aj rôzne možnosti ich využitia? Napríklad “komunitný priestor pre obyvateľov” sa môže premieňať na denný priestor pre pracovné stretnutia, cvičebňu, respírium alebo komunitnú kuchyňu. ● Je možnosť tieto priestory riešiť v nadväznosti na exteriérové plochy resp. pochôdzne plochy strechy (strešné záhrady)?

Perspektívne aké ďalšie možnosti rozvoja komunity vieme určiť? Napr. sauna, skleník a pod. Návrh nových bytových domov nemusí tieto možnosti reprezentovať od začiatku, ale mal by ich umožňovať.

22

Budova by mala byť schopná sa počas celej svojej životnosti prispôsobovať, vyvíjať. Nakoľko adaptabilný by mal byť plánovaný projekt? Uvažujeme o:

2

● prípadnej zmene funkcie v nejakom (akom?) časovom horizonte? ● zmene pomerov funkcií (menej nájomného bývania, viac sociálnych služieb alebo naopak)? ● variabilite samotných jednotiek: bude možné zmeniť izbovosť, prípadne rozlohu jednotlivých jednotiek? ● Chceme, aby prípadné zmeny umožnil konštrukčný systém a zabudované technológie? ● Za akých podmienok by tieto zmeny mohli nastať a kto ich môže v budúcnosti realizovať? ● Prečo by k takýmto zmenám vôbec mohlo dôjsť (v závislosti od dlhodobejších stratégií a rozvoja sídla a podobne)?

Ako rôzne sa bude dať budova využívať? Aké rôzne funkcie celé prostredie bude mať?

Ako budú jednotliví nájomníci v budove fungovať?

Uvedomujeme si, že nájomníci budú mať snahu si prostredie prispôsobiť svojim potrebám? Čo všetko to môže znamenať?

23

Akú variabilitu umožní architektonické, dispozičné a konštrukčné riešenie? Alebo budú vznikať riešenia „na kolene“, ktoré by mohli mať vplyv na celkové užívanie nehnuteľnosti, jej údržbu a funkčnosť? Príklady: ● poskytne budova dostatok úložných priestorov? Kočíky, bicykle, kolobežky, sezónne náradie, sezónne oblečenie, rôzne záujmové vybavenie, čistiace potreby, prípadne miesto na oznamy, neformálne aj formálne stretnutia a podobne… ● poskytne priestor a možnosti pre hru rôznych vekových skupín detí a mládeže? Deti a mládež sú veľmi tvoriví v prispôsobovaní si priestoru na svoje aktivity. Chceme, aby budova ponúkala možnosti namiesto zákazov a príkazov?

Bude budova inkluzívna? Inkluzívnosť znamená možnosť voľby, berieme do úvahy viaceré možnosti, limity.

Chceme aby priestor ponúkol široké spektrum služieb, viacerých typov priestorov, atmosfér, viacerých spôsobov užívania stavby? ● je priestor vhodný na rodinné interakcie, komunitné akcie, stretávanie sa rôznych vekových skupín, pohyb a stretávanie sa starších či menej pohyblivých ľudí? ● počíta sa s priestorom ako poloverejným, alebo vstup do priestorov (aj v exteriéri) bude vyhradený? ● bude budova podporovať diverzitu? Zohľadní rôzne demografické či kultúrne profily nájomníkov?

24

Aké konkrétne požiadavky osôb so špecifickými potrebami, či už ide o mužov alebo ženy s obmedzenými schopnosťami pohybu, ľudí v seniorskom veku či deti, evidujeme? Ak verejný priestor, ale aj stavby, bezpečne slúžia najslabším skupinám, slúžia potom všetkým bez rozdielu. Preto je potrebné myslieť na ich konkrétne požiadavky a implementovať ich do zadaní.

2

Bude budova prístupná všetkým bez ohľadu na fyzické, sociálne, ekonomické a iné vlastnosti užívateľa, čiže nízko-prahová?

Budú verejné priestory otvorené pre všetky typy mysle a tela? (radikálna prístupnosť a demokratický priestor) Chceme, aby podporil projekt zmenšovanie sociálnych nerovností v lokalite? Ktoré funkcie a opatrenia by mohli tomuto zámeru pomôcť?

Uvažujeme o budove ako monofunkčnej?

Budú v nej len nájomné byty? Prečo?

Uvažujeme o budove ako polyfunkčnej? Aké rôzne funkcie bude budova alebo celý projekt napĺňať? Prečo?

Aké plánujeme kapacity pre jednotlivé funkcie?

Vieme presne definovať ich rozlohu?

Akú očakávame skladbu bytov? (napríklad v súlade s požiadavkami na dotáciu cez ŠFRB alebo inú dotáciu) Vieme si presnejšie definovať cieľovú skupinu (seniori, bezbariérové byty a podobne) pre celý objem nájomných bytov, prípadne na časť bytov?

25

Štátny fond rozvoja bývania je jedným zo zdrojov podpory, ktorý do veľkej miery predpisuje rozmery bytov. Sú však aj ďalšie zdroje financovania pre iný účel, akými sú napríklad aj projekty deinštitucionalizácie sociálnej starostlivosti ľudí v dôchodkovom veku. Je preto trendom nestavať iba monofunkčné bytové komplexy, ale komplexnejšie projekty, kde popri sebe fungujú nájomné aj sociálne byty, denné stacionáre, resp. komunitné zariadenia pre dlhodobý pobyt ľudí v dôchodkovom veku.

Všetky kritériá, ktoré musí splniť žiadateľ sú uvedené na webovom sídle Štátneho fondu rozvoja bývania: https://www.sfrb.sk/ziadatel/staviame-s-vami/ Z pohľadu architektonického riešenia je dôležité, že obec, samosprávny kraj či neziskové organizácie ako obstarávatelia musia dodržať limitovanú priemernú podlahovú plochu bytu (pri spolufinancovaní aj s dotáciou z MDV SR) nasledovne: ● Bežný štandard – priemerná podlahová plocha bytu: 60 m2 ● Nižší štandard – priemerná podlahová plocha bytu: 55 m2 ● Maximálna podlahová plocha nájomného bytu nesmie prevýšiť 80 m2, v rodinnom dome 120 m2.

Iné právnické osoby musia dodržať limitovanú priemernú podlahovú plochu nájomného bytu 70 m2, pričom maximálna podlahová plocha nájomného bytu v bytovom dome nesmie prevýšiť 80 m2, v rodinnom dome 120 m2.

V Zbierke listín SR bola vyhlásená novela č. 410/2023 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 284/2013 Z. z. o podrobnostiach o výške poskytovanej podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania, o všeobecných podmienkach poskytnutia podpory a o obsahu žiadosti v znení neskorších predpisov. Novela nadobúda účinnosť 01. 01. 2024.

Právny predpis je možné nájsť v IS Slov-Lex: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2023/410/vyhlasene_znenie.html.

Prehľad podpôr pre rok 2024 je možné nájsť na linku: https://www.sfrb.sk/wp-content/uploads/2023/11/TABPrehlad-poskytovanych-podpor_2024-final.pdf.

Výšku ďalších možných dotácií detailne upravuje VYHLÁŠKA 181/2019 Z. z., Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej repub­liky z 5. júna 2019 o výške dotácie na obstaranie nájom­ného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstrá­nenie systémovej poruchy bytového domu a o výške oprávnených nákladov na obstaranie nájomného bytu.

Ako uviedla Kristína Starosta, hovorkyňa ŠFRB: „Z prostriedkov ŠFRB je možné financovať aj obstaranie bytu v bytovom alebo polyfunkčnom dome. V prípade obstarania bytu v polyfunkčnom bytovom dome musia byť všetky náklady vynaložené na obstaranie polyfunkcie odčlenené z rozpočtu. Obstarávacie náklady nebytových priestorov a podielu na spoločných častiach a zariadeniach patriacim nebytovému priestoru v polyfunkčnom bytovom dome musia byť hradené z vlastných zdrojov, prípadne z iných ako prostriedkov ŠFRB.“

26

Ako môže ovplyvniť architektúra kvalitu života (nielen) seniorov?

2

„Architektúra najmä a predovšetkým pre ľudí, ktorí už nie sú zaujímaví z hľadiska ekonomického prínosu pre spoločnosť, musí vyvažovať akýsi pocit nepotrebnosti a degradácie staršieho človeka, mala by mu umožňovať udržať si svoje vitálne a mentálne zdravie na čo najvyššej úrovni čo najdlhšie. Mala by preto byť predvídavá a pomáhajúca, ale aj esteticky pôsobivá a harmonizujúca. Nemala by svojho klienta podceňovať, mala by ho skôr oceňovať. Schopnosť architektúry kultivovať prostredie pre seniorné skupiny ľudí by sa mala prejavovať v harmónii nielen v estetickej rovine, ale aj v životoch a sociálnych interakciách. Je preukázané, že úžitkové a estetické vlastnosti prostredia prispievajú k uržateľnosti objektov, ale aj k udržateľnosti života v nich, a tak veľkou mierou podmieňujú celkovú kvalitu života obcí, miest či krajiny.“ Ing. arch. Lucia Štasselová, bývalá viceprimátorka HMSRBA, v súčasnosti poslankyňa a predsedníčka Komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva Mestského zastupiteľstva v Bratislave

„Zmiešavanie rôznych typov obyvateľov a obyvateliek, zamedzenie rezidenčnej segregácii, môže predchádzať hlbším spoločenským problémom, ktoré sa následne prejavujú aj vo verejnom priestore. Ide napríklad o prístup konkrétnych obyvateľov k verejným zdrojom a môže mať rôzne prejavy. Takýmto extrémnym prejavom môže byť napríklad vznik „gated communities“ teda celých štvrtí ohraničených plotom a bránami, do ktorých nie je možné sa dostať. Rozšírenie takýchto sídelných štruktúr môže mať negatívne dôsledky na rozšírenie sociálnej polarizácie a ohrozuje súdržnosť.“ Juraj Hurný 27

Udržateľnosť Čo všetko z existujúceho stavebného objemu vieme znovu využiť, recyklovať? Máme urobenú pasportizáciu? Výstavba budovy by mala mať čo najmenší dopad na životné prostredie (napr. využívať lokálne zdroje a materiály alebo dbať na ekologickú záťaž výroby použitých materiálov).

Kto nám vie pomôcť s vývojom a využitím nových materiálov, konštrukčných riešení a novej estetiky založenej na recyklačných postupoch?

Aké rôzne lokálne a/alebo udržateľné materiály a riešenia vieme zapracovať do projektu?

Ako rozmýšľame o tienení budovy? Ako rozmýšľame o chladení budovy? Bude budova pracovať s ekologickým a prirodzeným spôsobom klimatizovania/ochladzovania a otepľovania priestorov? Energetické a prevádzkové nároky by mali byť minimálne v pasívnom štandarde.

Ako rozmýšľame o princípoch modro-zelenej infraštruktúry (hospodárenie s dažďovou vodou, zadržiavanie vody v lokalite)? Budeme podporovať krajinnými riešeniami biodiverzitu?

28

Ako chceme mať v projekte vyriešené hodnotenie zabudovanej a prevádzkovej energie s ohľadom na emisie CO2 pri výstavbe budov a infraštruktúry? (Carbon Value Engineering, jednotná metodika LCA)

2

● treba brať do úvahy zabudovanú energiu spojenú s výberom materiálov, ich ťažbou, spracovaním, logistikou, stavebnými technológiami na jednej strane a ich odstránením, recykláciou či opätovným využitím na strane druhej ● prevádzková energia – aká časť bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ako sebestačná bude budova (solárna, veterná energia, zber dažďovej vody) v prípade náhlej krízy? Môže sa stať, že sociálne ohrozené skupiny budú ohrozené ešte viac? ● aké riešenie potrebujeme na zredukovanie zabudovanej a prevádzkovej energie?

Ponúkne nájomné bývanie rôznorodé lokálne typy bývania namiesto štandardizovaných modelov?

Aké máme riešenia na minimalizáciu individuálnej automobilovej dopravy? Ako na druhej strane podporujeme peší pohyb a ekologickejšie formy prepravy? (Car-sharing, bike-sharing, napojenie na bezpečné pešie a cyklotrasy) Chceme pomôcť obyvateľom a užívateľom priestorov s identifikáciou, aby sa zblížili s budovou, priestorom, okolím?

29

Vytvoríme priestor na čiastočne svojpomocnú výstavbu či kooperatívny dizajn? Budú môcť nájomcovia v nejakej forme priložiť ruku k dielu? (komunitná záhrada, záhradný altánok, vonkajšie sedenie, komunitná knižnica a podobne…).

Ako dosiahnuť udržateľnú architektúru a výstavbu v oblasti rozvoja nájomného bývania? ● poskytnite finančnú podporu pre občianske iniciatívy venujúce sa výstavbe nájomného bývania; ● zapojte verejnosť a zapojte ľudí do procesu rozhodovania o architektúre a výstavbe v oblasti nájomného bývania; ● vytvorte architektonické riešenia, ktoré zohľadňujú udržateľný rozvoj mestských štvrtí; ● zabezpečte úbytok neefektívne vyžitého priestoru (napríklad wildmarks, staré budovy atď.); ● nepreceňujte veľkosti priestorov a dekorácií; ● zaručte, aby nájomné bývanie bolo dostupné pre všetky ekonomické vrstvy v oblasti; ● zabezpečte vysoký štandard energetickej efektívnosti; ● vytvorte inovatívne schémy financovania, ktoré posilňujú „zelenú“ podporu; ● garantujte, aby udržateľná výstavba bola pripúšťaná pre projekty v oblasti nájomného bývania; ● vytvorte infraštruktúru podpory inovatívnych riešení v oblasti nájomného bývania.

30

Ako postupovať, aby sme vytvorili ideálny, udržateľný model výstavby nájomného bývania? ● Analyzujte potreby obyvateľstva v oblasti nájomného bývania;

2

● Prijmite predbežnú stratégiu pre architektúru a projekty výstavby nájomného bývania; ● Vytvorte finančné metódy, ktoré budú posilňovať udržateľnosť nájomného bývania; ● Garantujte nízke náklady pre obyvateľov v oblasti nájomného bývania; ● Použite environmentálne prístupy v procese výstavby; ● Vytvorte prístupné systémy financovania pre všetky ekonomické vrstvy v oblasti nájomného bývania; ● Určite etážové nápravné opatrenia, ktoré nezahŕňajú diskrimináciu; ● Zabezpečte prístupnosť pre obyvateľov, aby sa mohli zúčastniť procesu plánovania a výstavby nájomného bývania; ● Zabezpečte uplatňovanie zásad šetrnosti k prostrediu a dotácií na podporu udržateľnosti; ● Zabezpečte, aby právne systémy garantovali udržateľnosť procesu výstavby nájomného bývania. ● Všetky dotknuté oblasti konzultujte s odborníkmi z praxe, inšpirujte sa dobrými príkladmi riešení z iných súťaží a realizácií na Slovensku alebo v zahraničí.

31

Na záver tejto kapitoly si ešte zosumarizujme v troch bodoch celkový dlhodobý prínos budov postavených po architektonických súťažiach návrhov v porovnaní so zákazkami na priame zadanie verejných projektov. ● Efektívnosť nákladov: Súťaže architektonických návrhov často podporujú inovatívne a nákladovo efektívne riešenia. Tým, že sa do súťaže pozýva viacero projekčných kancelárií, proces podporuje kreativitu a povzbudzuje účastníkov k vypracovaniu efektívnych a najmä hospodárnych návrhov. To môže viesť k optimalizovaným návrhom takých budov, ktoré z dlhodobého hľadiska minimalizujú náklady na výstavbu, prevádzkové náklady a požiadavky na údržbu. ● Kvalita a funkčnosť: Správne nastavené súťaže priťahujú talentovaných architektov, architektky či projekčné tímy, ktorí sa snažia vytvoriť kvalitné návrhy s dôrazom na kontext prostredia a možnosti samospráv. Prísny proces hodnotenia renomovanou porotou zabezpečuje, že sa vyberú len tie najkvalitnejšie návrhy vo vzťahu k zadaniu súťaže.

Výsledkom je, že budovy postavené prostredníctvom súťaží návrhov vzniknú v uprednostnenej kvalite, funkčnosti a majú tak predpoklad pre dlhodobú využiteľnosť a udržateľnosť.

Tento dôraz na dokonalosť návrhu môže viesť k lepším skúsenostiam používateľov, vyššej produktivite a zníženiu nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu v budúcnosti.

32

● Odolnosť voči budúcnosti a prispôsobivosť:

2

Súťaže návrhov často nabádajú účastníkov a účastníčky, aby zvážili dlhodobé potreby a budúce trendy na mieste realizácie projektu. To môže viesť k návrhom, ktoré sú flexibilné, prispôsobivé a schopné prispôsobiť sa zmenám v technológiách, využitiu a požiadavkách budúcich používateľov. Budovy navrhnuté s ohľadom na predvídavosť a prispôsobivosť majú vyššiu pravdepodobnosť, že časom zostanú relevantné a transformovateľné v nákladovo efektívnych reláciách, čím sa zníži potreba nákladných úprav alebo prestavby v budúcnosti.

33

Čo podľa Vás v príprave súťaže návrhov na nájomné bývanie môže vyhlasovateľovi výrazne pomôcť, aby súťaž pre vyhlasovateľa bola úspešná a zo súťaže vzišiel čo najkvalitnejší návrh?

Základem úspěchu jakékoliv soutěže je podle mě promyšlené a prověřené zadání. Zdá se mi, že v našich podmínkách zadavatel bohužel často od architekta žádá, aby zadání dodefinoval až v rámci svého soutěžního návrhu, což je poněkud riskantní pro všechny strany. (Nejedná-li se o soutěžní dialog, který je naopak k doladění zadání v průběhu soutěže určen.)

Vyhlašovatelům bych tedy jednoznačně doporučila před zahájením soutěže dobře definovat své potřeby – tedy program: počet bytů, jejich prostorové standardy, velikost venkovních prostorů bytů, mix velikostních kategorií, standardy společných vnitřních i venkovních prostor, a další. Myslím, že je nutné již ve fázi zadání spolupracovat s architektem a dalšími odborníky, které si konkrétní úloha žádá. Setkávám se často s názorem, že přesně definované zadání zbytečně omezuje kreativitu architektů. S tím ale nemohu souhlasit. Právě kvalitně definované okrajové podmínky dávají často vzniknout výjimečným domům. Čím přesnější otázku klademe, tím přesnější odpověď dostaneme.

V tomhle smyslu jsou velmi inspirativní zadání architektonických soutěží bytových družstev ve Švýcarsku, která patří k těm nejkvalitnějším a tedy ne náhodou na základě těchto zadání vznikají skvělé bytové domy, které posouvají typologii bydlení dopředu k současným potřebám.

Ing. et Ing. arch. Petra Kunarová, AA ČKA, nezávislá architektka, členka Komisie na vyhodnotenie procesných prístupov, súťažných riešení a konečných ponúk na Bytový dom s polyfunkciou Trnava - Halenárska, Dolnopotočná, Paulínska

34

Nástroje

3

35

Čo je architektonická súťaž alebo súťaž návrhov ● Architektonické súťaže (resp. rôzne formy kombinovaných architektonických súťaží) sú postupom investora v spolupráci s ďalšími subjektmi, ktorý vedie k získaniu čo najlepšieho návrhu pre projekt plánovanej stavby (resp. územného plánu, interiéru, objektu atď.) na základe hodnotenia kvality. Účelom architektonickej súťaže je preto nájsť návrh, ktorý spomedzi predložených súťažných návrhov najlepšie rieši požiadavky zadania a následne umožní zadať zákazku na dodanie architektonických služieb rôzneho druhu. ● Súťaž návrhov je legislatívny pojem a hovorí o tom, že sa hodnotí súťažný návrh na základe jeho kvalitatívnych aspektov. Návrh sa predkladá obvykle vo forme pozostávajúcej zo zobrazení formálnych, funkčných, koncepčných resp. riešení detailov pre dané zadanie. ● Súťažný poriadok Slovenskej komory architektov z februára 2023 ukladá pojem architektonická súťaž pre všetky modely súťaží (nadlimitné, s nízkou hodnotou, dialóg), ktoré zahŕňajú vypracovanie návrhu profesiou architekta/ architektky a krajinného architekta/architektky. Preto tento pojem zahŕňa aj súťaže podľa predmetu riešenia a to architektonické, krajinárske, umelecké, konštrukčné a ich kombinácie.

36

3

37

38

Výhody architektonickej súťaže alebo súťaže návrhov (z pohľadu vyhlasovateľa/investora) Výber riešení

3

Súťaž návrhov umožňuje výber budúceho dodávateľa nadväzujúcich služieb architekta/ architektky k plánovanej stavbe na základe kvalitatívneho posúdenia predložených súťažných návrhov. Pre vyhlasovateľa to prináša širokú škálu riešení na dané zadanie. Investor má tak možnosť vidieť nazeranie na konkrétny problém z viacerých uhlov pohľadu.

Rozhoduje kvalita a nie najnižšia cena Súťaž vyhodnocuje porota tvorená z prevažne nezávislých odborníkov a odborníčok, ktorí hodnotia komplexnú kvalitu súťažných návrhov v intenciách zadania. Pri výbere víťaza preto nerozhoduje najnižšia cena. Cena nadväzujúcej zákazky je vopred stanovená vyhlasovateľom (predpokladaná hodnota zákazky). „V kontexte celkovej výšky obstarávacích a prevádzkových nákladov stavby tvorí cena služieb architekta/ architektky iba malú časť, pričom práve kvalita týchto služieb určuje prevažnú časť kvality a ceny stavby“ 1. To znamená, že kvalitný návrh z dlhodobého hľadiska šetrí prostriedky.

Investor pozná podobu návrhu pri zadávaní zákazky Pri súťaži návrhov vyhlasovateľ vie, do čoho ide. Zákazku na vypracovanie projektovej dokumentácie zadáva na základe konkrétneho víťazného návrhu. „Pri obchodnej súťaži vo verejnom obstarávaní s kritériom najnižšej ceny vyhlasovateľ v momente výberu spracovateľa návrhu nevie, aký návrh mu partner v budúcnosti ponúkne“ 2.

1 Manuál súťaží návrhov Slovenskej komory architektov, Inštitút Slovenskej komory architektov, 2021, s.7 2 Manuál súťaží návrhov Slovenskej komory architektov, Inštitút Slovenskej komory architektov, 2021, s.7

39

Charakter súťaže prispieva k dobrému menu investora Procesy súťaže návrhov sú nastavované transparentne. Súťažné podmienky opisujú presný postup súťaže a v súťažnom zadaní sú špecifikované požiadavky vyhlasovateľa na budúce riešenie. Hodnotenie a výsledky súťaže sa zverejňujú. Súťaž návrhov aj z týchto dôvodov efektívne predchádza hrozbám korupcie, ovplyvňovania výsledkov, ako aj neprijateľnému súťaženiu formou neprimeraného podhodnotenia ponukovej ceny.

Transparentnosť v procese výberu dodávateľa architektonických služieb formou súťaže návrhov tak v neposlednom rade prispieva k dobrému obrazu vyhlasovateľa.

Legislatívne rámce architektonických súťaží a súťaží návrhov

● VEREJNÝ obstarávateľ usporadúva súťaž návrhov podľa Zákona o verejnom obstarávaní za použitia Súťažného poriadku Slovenskej komory architektov.

● SÚKROMNÝ obstarávateľ môže usporiadať súťaž návrhov podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Zákona o verejnom obstarávaní za použitia Súťažného poriadku Slovenskej komory architektov.

40

V

3

erejný obstarávateľ usporadúva súťaž návrhov podľa §119 – 125 Zákona o verejnom obstarávaní a za použitia Súťažného poriadku Slovenskej komory architektov.

Súkromný subjekt môže usporiadať súťaž návrhov podľa §847 – 849 Občianskeho zákonníka alebo tiež podľa §119 – 125 (ZVO) Zákona o verejnom obstarávaní, pričom v obidvoch prípadoch si môže zvoliť súčasné použitie Súťažného poriadku Slovenskej komory architektov.

Pre veľmi zložité a komplikované typy zadaní, kde nie je vopred známy zámer a parametre riešenia, môže vyhlasovateľ využiť aj postup získania návrhu formou viacetapového súťažného dialógu alebo workshopu.

V takom prípade vyhlasovateľ usporadúva súťaž podľa §74 – 77 Zákona o verejnom obstarávaní.

Ak predpokladaná hodnota zákazky (PHZ) 3 nepresiahne výšku 100 000 € pre štát a 180 000 € pre jednotky územnej samosprávy a právnické osoby zriadené štátom alebo jednotkami územnej samosprávy, môžu postupovať aj podľa §117 Zákona o verejnom obstarávaní. Jedná sa vtedy o zadávanie zákazky s nízkou hodnotou s prvkami súťaže návrhov. V tomto prípade súťažného postupu podľa § 117 Zákona o verejnom obstarávaní a za použitia Súťažného poriadku Slovenskej komory architektov hovoríme o takzvanej malej súťaži.

Pojem malá súťaž je používaným hovorovým pojmom, ktorý nahradzuje legislatívne slovné spojenie zadávanie zákazky s nízkou hodnotou

3 Predpokladanou hodnotou zákazky sa myslí hodnota obstarávanej služby – projektovej dokumentácie (prípadne autorského dohľadu). Takejto hodnote rámcovo zodpovedajú stavebné náklady v hodnote približne 2 500 000 €.

41

s prvkami súťaže. Ekvivalentným pojmom, s ktorým sa môžete stretnúť je tiež ponuka s návrhom.

< 10 000 €

štát, verejný vyhlasovateľ*

≥ 10 000€ < 100 000 €

○

◌

◌

≥ 100 000€ < 180 000 €

○

○

◌

≥ 100 000 € < 140 000 €

○

○

≥ 180 000 € < 215 000 €

○

○

≥ 140 000 €

●

●

●

●

verejný vyhlasovateľ*

zákazka s nízkou hodnotou

štát, verejný vyhlasovateľ*

štát verejný vyhlasovateľ*

nadlimitná zákazka

verejný vyhlasovateľ*

podlimitná zákazka

štát

○

≥ 215 000 €

súkromný vyhlasovateľ * jednotky územnej samosprávy a právnické osoby zriadené štátom alebo jednotkami samosprávy - § 7 ods.1, písm. b) až e)

42

§ 847-849 Občianskeho zákonníka verejná súťaž

§ 74-77 ZVO súťažný dialóg

Predpokladaná hodnota zákazky

§ 119-125 ZVO súťaž návrhov

Vyhlasovateľ

§ 117 ZVO ponuka s návrhom „malá súťaž“

Architektonické súťaže vo verejnom obstarávaní a PHZ Tabuľka možných ● povinných, ○ odporúčaných a ◌ neodporúčaných legislatívnych postupov

○

3 PHZ [€]

zaradenie

postup

< 10.000

§ 1 ods. 15 ZVO

— — — —

≥ 10.000 < 70.000

zákazka s nízkou hodnotou pod sumu 70.000,– € § 5 ods. 4 písm. a) ZVO § 117 ods. 1 ZVO

— — — — — —

— —

≥ 70.000 < 100.000 (SR) < 180.000 (VO)

zákazka s nízkou hodnotou od sumy 70.000,– € § 5 ods. 4 písm. a) ZVO § 117 ods. 6 písm. b) ZVO

≥ 100.000 < 140.000 (SR) ≥ 180.000 < 215.000 (VO)

≥ 140.000 (SR) ≥ 215.000 (VO)

podlimitná zákazka

— — — —

— — —

§ 5 ods. 3 písm. b) ZVO § 112 - 116 ZVO § 3 písm. b) Vyhl. 493/2021 Z. z.

—

nadlimitná zákazka

− −

§ 5 ods. 2 ZVO § 3 písm. b) Vyhl. 493/2021 Z. z.

−

—

−

vyňatý z postupov podľa ZVO možno zvoliť dobrovoľne ktorýkoľvek postup podľa ZVO možno zvoliť postup verejná súťaž podľa § 847 849 OZ ZVO neupravuje žiadne formalizované pravidlá vedenia postupu povinnosť zadať zákazku cez elektronickú platforma (EP) nie je povinné zverejnenie ponuky pre všetky subjekty na EP, ale je možné ponuka sa nezverejňuje vo Vestníku , ale je to možné povinnosť dodržať podmienky ustanovené v § 117 ZVO – tzv. „malá súťaž“ ak sa vykonáva prieskum trhu na určenie PHZ alebo prípravné trhové konzultácie, nie je povinné postupovať cez EP ak prieskum trhu slúži na výber úspešného uchádzača, platí: 1 � ak sa robí prieskum len vyhľadávaním cien z internetu, tak sa nemusí využiť EP 2 � ak dochádza k oslovovaniu uchádzačov, zasielajú sa im výzvy cez EP EP je spojenie IS EVO a EKS brať zreteľ na prechodné ustanovenia v § 187l: 1 � do 31.01.2023 je možné využiť iný elektronický prostriedok, ktorý spĺňa nároky § 20 2 � od 01.08.2022 verejný obstarávateľ môže na elektronickú komunikáciu použiť výlučne elektronický prostriedok zapísaný v zozname elektronických prostriedkov povinnosť zadávať zákazky cez EP povinnosť zverejniť ponuku vo Vestníku VO povinnosť dodržať podmienky ustanovené v § 117 ZVO prípustná tzv. „malá súťaž“ cez EP

povinnosť zadávať zákazky cez EP povinnosť zverejniť ponuku vo Vestníku VO povinnosť dodržať podmienky ustanovené v § 112 – 116 ZVO možné dobrovoľné použitie súťaže návrhov podľa § 119 – 125 ZVO alebo súťažného dialógu (o návrhu) podľa § 74 77 ZVO nevyužíva sa EP povinnosť použiť súťaž návrhov podľa § 119 – 125 ZVO alebo súťažný dialóg (o návrhu) podľa § 74 – 77 ZVO povinnosť používať elektronický prostriedky spĺňajúce nároky uvedené v § 20 ZVO, môže byť využitá EP (modul bývalého EVO)

43

Základné modely súťaží Existuje viacero modelov súťaží, z ktorých si môže vyhlasovateľ zvoliť vhodný variant pre danú situáciu.

Základné legislatívne rámce stanovujú 4 modely: Malá súťaž Súťaž návrhov � jednoetapová � dvojetapová Súťažný dialóg (viacetapový)

Akú dobrú radu, respektíve ponaučenie máte pre vyhlasovateľov súťaží návrhov pre nájomné bývanie?

"Myslím, že by vyhlašovatelé měli být důvěřivější vůči architektům a vyhlašovat soutěže jako otevřené, tedy bez zužování počtu účastníků na základě zrealizovaných projektů. Zdá se mi, že nejlepší výsledky architektonických soutěží na nájemní bydlení přinášejí právě zcela otevřené soutěže. Obvykle se jich účastní více architektů, často mladších, kteří se nebojí v návrzích trochu riskovat, čímž se otevírá širší paleta témat a typologie bydlení se tak posouvá dopředu, což v Čechách, a věřím, že i na Slovensku, potřebujeme."

Ing. et Ing. arch. Petra Kunarová, autorizovaná architektka ČKA, členku Komisie na vyhodnotenie procesných prístupov, súťažných riešení a konečných ponúk na Bytový dom s polyfunkciou Trnava - Halenárska, Dolnopotočná, Paulínska

44

Legislatívne vysvetlenie a jednotlivé právne aspekty týchto modelov sú zhrnuté v predošlej kapitole.

Všetky základné modely súťaží majú rovnaké aspekty ako napríklad odborná porota, základné fázy prípravy a priebehu súťaží a pod. Majú však svoje špecifiká.

3

Malá súťaž Presne stanovený finančný limit predurčuje využitie formátu malej súťaže pre investične menej náročné zadania. Tento formát je vhodný aj pre obstaranie projektovej dokumentácie na výstavbu nájomných bytov do približnej hodnoty investičných nákladov okolo 1 500 000 – 2 000 000 €.

Formát malej súťaže pozostáva obvykle z 2 etáp priebehu súťaže. V 1. etape hneď po vyhlásení, účastníci a účastníčky v lehote stanovenej predkladajú svoje referencie a prípadne minimálne základné koncepčné riešenie. Odborná porota v 1. etape hodnotením vyberie (spravidla) 3 – 5 účastníkov/účastníčok, ktorí v 2. etape dopracujú kompletný súťažný návrh v rozsahu podľa súťažných podmienok. Víťazom takejto súťaže je teda víťaz 2. etapy (spomedzi postupujúcich 3-5 účastníkov).

Základné výhody Výhodou tohto formátu je šetrenie neplatenej

práce účastníkov – architektov a architektiek.

Pre prvotnú účasť v súťaži nie je vopred nutné vypracovanie kompletného súťažného návrhu (čo je časovo aj personálne náročné). V prípade postupu do 2. etapy, 45

vyhlasovateľ súťaže garantuje účastníkom tzv. režijnú odmenu za vypracovanie návrhu.

Výhodou malej súťaže pre investora je určený okruh účastníkov alebo účastníčok, ktorí zaručene vypracujú návrhy vo vopred stanovených intenciách. Vyhlasovateľ tak vie, že aj pri menšom rozsahu zákazky, ktorá by možno neprilákala relevantné množstvo zúčastnených, dostane 3 – 5 kvalitných riešení. Legislatíva tohto modelu súťaže navyše dovoľuje vyhlasovateľovi, ktorý sa nedohodne v rokovacom konaní po ukončení súťaže s víťazom, rokovanie s účastníkom/ účastníčkou umiestnenom na 2. a potom na 3. mieste. Pre vyhlasovateľa tak takýto postup (aj keď obvykle nebýva potrebný, keďže hodnota zákazky je vopred stanovená) predstavuje akúsi poistku, ktorou sa nezmarí celý proces obstarávania.

Súťaž návrhov Súťaž návrhov rámcovaná podľa § 119 – 125 Zákona o verejnom obstarávaní a za použitia Súťažného poriadku Slovenskej komory architektov nemá limit hodnoty zákazky a je preto vhodná pre akékoľvek investične náročné zadanie.

V jednoetapovej súťaži návrhov účastníci/ účastníčky vypracovávajú súťažný návrh v rozsahu podľa súťažných podmienok a súťažného zadania a tento návrh predložia v lehote na to určenej. Odborná porota tak potom z anonymných návrhov na základe ich kvality rovno určí víťaza, s ktorým vyhlasovateľ nadväzuje priame rokovacie konanie.

V prípade dvojetapovej (nazývanej aj dvojkolová) 46

3

súťaže návrhov je postup rovnaký ako u jednoetapovej s tým rozdielom, že súťaž má dve kolá hodnotenia. V prvej etape tak porota určuje zvolený počet postupujúcich do 2. etapy. V 1. etape súťažné podmienky určujú zúčastneným odovzdať súťažný návrh len v menšom rozsahu (základnej koncepcie, prípadných vzťahov a hmotových diagramov). Súťažné návrhy postupujúcich účastníkov/účastníčok sú potom v 2. etape ďalej dopracované na úroveň požadovanú v súťažných podmienkach.

Základné výhody Tieto modely súťaží sú zaujímavé pre architektov a architektky ako z hľadiska výšky hodnoty nadväzujúcej zákazky, tak aj pre atraktivitu zadania. Navyše pri dvojetapovej súťaži návrhov obdobne ako pri malej súťaži vie byť ušetrená neplatená práca na súťažnom návrhu.

Výhodou tohto modelu súťaže pre vyhlasovateľa je istota neprekročenia finančného limitu v obstarávaní (čo môže predstavovať nepríjemnú skúsenosť). Hoci vyhlasovateľ nepozná vopred počet ani identitu zúčastnených pracujúcich na súťažných návrhoch, súťaž môže priniesť nečakané a inšpiratívne riešenia.

Pri dobre nastavených podmienkach súťaže návrhov a zaujímavom zadaní sa počet návrhov môže pohybovať aj v desiatkach návrhov.

47

Súťažný dialóg Súťažný dialóg (alebo aj súťažný „workshop“) je pomerne málo využívaný model. Jedná sa o viacetapový systém hodnotenia a vypracovania súťažných návrhov. Tento model súťaže sa využíva len pre obzvlášť komplikované zadania, kedy v čase vyhlásenia súťaže sú zámery príliš komplikované, otvorené alebo nie úplne určené. Postupné vypracovávanie návrhov a následné konzultovanie medzi účastníkmi/ účastníčkami, porotou a vyhlasovateľom utvára definovanejší obraz o podobe najvhodnejšieho riešenia.

Postup aj organizovanie súťažného dialógu je časovo aj personálne náročnejší ako pri ostatných modeloch súťaží. Jeho využitie však v prípade zložitých situácií výrazne napomáha v utvrdení sa o správnom riešení.

"Vzhľadom na kvalitu súťažných návrhov, resp. víťaznej architektonickej štúdie, bolo možné pomerne rýchle spracovanie projektu pre územné rozhodnutie. Víťazná kancelária disponuje vlastnými profesistami, ktorých požiadavky boli zohľadnené už v súťažnom návrhu (architektonickej štúdii), čím sa predišlo zásadným zmenám v PD pre DÚR a DSP oproti architektonickej štúdii."

Ján Kövér, referát výstavby, Oddelenie strategického rozvoja mesta Košice, o súťaži návrhov na nájomné bývanie na Jesenského ulici v Košiciach v kontexte časového harmonogramu projektu

48

Ing. arch. Ondrej Horváth, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava, o priebehu súťaže návr-

hov na projekt Bytový dom s polyfunkciou Trnava – Halenárska, Dolnopotočná, Paulínska:

3

Vzhľadom na náročnosť lokality v mestskej pamiatkovej rezervácii bol ako forma súťaže zvolený súťažný dialóg. Pomohlo nám to otvoriť diskusiu s Krajským pamiatkovým úradom, zároveň sa mohli korigovať návrhy súťažiacich tak, aby bol výsledok čo najviac použiteľný v reáliách očakávania mesta, to všetko pri dodržaní maximálnej kvality ponúknutého riešenia. Časovo aj finančne je to asi najnáročnejší spôsob súťaženia, no v prípade špecifických situácií, ako bol tento pozemok, by sme to ani v budúcnosti nerobili inak.

Čo bolo hlavným prínosom súťaže v kontexte projektu nájomného bývania?

Súťaž nám priniesla overenie niekoľkých možných ciest a prístupov.

Téma nájomného bývania má svoje špecifiká, a v takto exponovanej polohe obzvlášť. Jednotlivá štruktúra veľkostí a typológie bytov, prepojenie dispozícií s logikou statiky, pomer bývania a ostatných funkcií, nastavenie parkovania, nastavenie súkromných, polo-súkromných a verejných priestorov. Súťaž priniesla dôležité odpovede.

Akú dobrú radu, respektíve ponaučenie máte pre vaše ďalšie súťaže alebo pre ostatných vyhlasovateľov?

Príprava zadania je jednou z najdôležitejších vecí. A je dôležité ho podrobiť externej kritike, resp. diskusii. Predíde sa tým mnohým neskorším nedorozumeniam.

49

Príprava a priebeh súťaže

Časová náročnosť (zo strany vyhlasovateľa) Časová náročnosť prípravy a samotného priebehu súťaže (lehota na vypracovanie návrhov a hodnotenie) závisí od viacerých parametrov: zložitosť zadania a prípravy súťaže, viaceré subjekty vstupujúce do procesov, finančné/personálne možnosti vyhlasovateľa, obstaranie externého spracovateľa podmienok resp. iných služieb spojených so súťažou, časová náročnosť zvoleného modelu súťaže atď.

Obvyklé časové obdobie prípravy a priebehu jednotlivých modelov súťaží: � Malá súťaž: 6 - 7 mesiacov � Jednoetapová súťaž návrhov: 8 - 9 mesiacov � Dvojetapová súťaž návrhov: 10 - 12 mesiacov � Súťažný dialóg: 12 – 14 mesiacov

50

Personálna náročnosť súťaže (zo strany vyhlasovateľa) Pre kalkulovanie personálnej náročnosti organizovania malej súťaže zo strany vyhlasovateľa treba počítať s nasledujúcimi pozíciami a úkonmi:

3

● Projektový management ● Príprava súťažných podmienok ● Príprava súťažného zadania ● Príprava súťažných pomôcok ● Administrácia verejného obstarávania ● Administrácia samotnej súťaže – tzv. sekretár / sekretárka súťaže ● Komunikácia s účastníkmi/ účastníčkami a verejnosťou, prípadne ďalšími stranami (médiá, SKA, a pod.) ● Overovanie súťažných návrhov ● Porota súťaže ● Experti/expertky poroty

Pri jednoduchých typoch zadania je možné väčšinu týchto pozícií s výnimkou nezávislej časti poroty a prípravy súťažných pomôcok obsadiť zamestnancami/zamestnankyňami vyhlasovateľa. Odbornú garanciu v tomto prípade poskytnú odborní členovia a členky poroty.

Pri komplexných zadaniach, kde je potreba

51

dlhodobého a odborne vedeného procesu prípravy a nastavovania súťaže je vhodné, ak vyhlasovateľ zostaví organizačný tím súťaže zo svojich zamestnancov/zamestnankýň a externých skúsených odborníkov a odborníčok. Externý odborník/odborníčka sa v tomto prípade môže podieľať na príprave súťažných podmienok alebo kompletne viesť organizáciu celej súťaže. Cena služby externého spracovateľa/spracovateľky súťažných podmienok je vecou obchodnej dohody, ktorá je plne závislá na špecifikách konkrétnej situácie.

Najdôležitejšou funkciou na strane vyhlasovateľa vo fáze príprav súťaže je osoba zodpovedná za vedenie projektu - súťaže. Tak, ako pri iných projektoch, je správny projektový management dôležitý pre udržanie časových, obsahových a finančných hraníc, ktoré si vyhlasovateľ vopred určil.

Počas samotného priebehu súťaže je najdôležitejšou funkciou sekretár/sekretárka súťaže. Jedná sa o osobu zodpovednú za komunikáciu s porotou, s účastníkmi/ účastníčkami, Slovenskou komorou architektov, verejnosťou, a pod. Sekretár/ sekretárka súťaže zvoláva zasadnutia poroty, pripravuje zápisy zo zasadnutí, zodpovedá za procesné úkony spojené s organizáciou súťaže.

Funkciu projektového managementu a funkciu sekretára/sekretárky súťaže môže vykonávať jedna a tá istá osoba.

52

3 "Čo sa týka mojich osobných skúseností, súťaže návrhov považujem za pomerne náročný administratívny a legislatívny proces, ktorý si vyžaduje zapojenie a kooperáciu väčšieho množstva spolupracovníkov z viacerých oblastí. Počas celého trvania súťaže až do jej vyhodnotenia som pociťoval veľkú zodpovednosť, aby celý proces dopadol úspešne. Bola to moja prvá skúsenosť v tejto oblasti. Ako veľkú pomoc a oporu som vnímal spoluprácu s pánom architektom Zaičekom z úradu Slovenskej komory architektov, na ktorého sme sa počas doby trvania súťaže obracali, či už mailom, alebo telefonicky a vždy nás vedel správne usmerniť. Nápomocní boli aj kolegovia z nášho Referátu verejného obstarávania, Oddelenia ekonomického či právneho. Za ideálne považujem to, aby bol sekretár súťaže riadne vyškolený zástupcom SKA, prípadne mal možnosť absolvovať takýto proces pod dohľadom už skúseného pracovníka. Zároveň si uvedomujem, že možnosti samospráv sú v súčasnej finančne náročnej situácii obmedzené."

Ing. Miroslav Mižák, Odd. Útvar hlavného architekta mesta Košice

53

Finančná náročnosť organizovania súťaže (zo strany vyhlasovateľa) Pri kalkulácii finančnej náročnosti organizovania súťaže návrhov treba rátať s týmito predvídateľnými položkami: ● personálne náklady ● organizačné zabezpečenie súťaže ● náklady spojené s prípravou súťažných pomôcok ● honoráre pre porotu ● ceny a odmeny pre súťažiacich ● poplatok za overenie súťaže Slovenskou komorou architektov ● vedľajšie náklady

Náklady na prípravu súťažných pomôcok Suma za prípravu pomôcok závisí od charakteru zadania. Obvykle sú to úkony ako napríklad: geodetické zameranie, pasportizácia zelene, inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum, letecký snímok, statický posudok, svetlotechnický posudok, zameranie jestvujúceho stavu, fotodokumentácia a podobne.

Honoráre pre porotu: Treba počítať s minimálnou hodinovou sadzbou 50€/hodinu, keďže sa jedná o vysokoodbornú a expertnú činnosť. Práca člena či členky poroty zvyčajne nepresiahne 24 hodín (okrem dialógu). V praxi je veľmi bežná priama dohoda medzi vyhlasovateľom a jednotlivými nezávislými 54

3

členmi a členkami poroty (riadni a náhradníci) na vopred stanovenú paušálnu sumu za účasť a porotcovskú prácu.

Ceny, odmeny a režijné odmeny sa odvíjajú od náročnosti zadania, požiadaviek na súťažný návrh a predpokladanej hodnoty zákazky.

Stanovenie výšky cien a odmien je na vyhlasovateľovi, ale treba upozorniť, že podhodnotenie ocenenia a odmenenia účastníkov môže výrazne ovplyvniť priebeh súťaže, účasť potenciálnych účastníkov/ účastníčok a samozrejme aj samotnú kvalitu návrhov. O adekvátnej výške a rozdelení cien a odmien hovorí Článok 13 Súťažného poriadku Slovenskej komory architektov, ktorý stanovuje za primeranú vyhradenú spoločnú sumu vo výške „najmenej 15% z predpokladanej hodnoty kompletných fáz základných služieb architekta príslušnej zákazky, s prihliadnutím na nároky, na rozsah a obsah návrhu.“4 Poznámka: Architektonické súťaže sú hodnotené na základe kvality návrhu. Pri postupoch podľa § 117 - zadávanie zákazky s nízkou hodnotou s prvkami súťaže návrhov je tiež možné hodnotiť aj cenu služieb architekta, avšak je skôr vhodné, aby to malo menšiu váhu a cena služieb bola radšej stanovená na strane vyhlasovateľa ešte pred vyhlásením súťaže fixne – určením predpokladanej hodnoty zákazky (komunikovať s príslušným oddelením obstarávania na úrade vyhlasovateľa súťaže).

Vedľajšie náklady zahŕňajú položky ako: tlač súťažných návrhov, občerstvenie na zasadnutiach poroty, cestovné náklady, prenájom priestorov, prenájom techniky a podobne. Poplatok za overenie súťaže Slovenskou komorou architektov je pre malé 4 Bod 5 Článok 13 Súťažný poriadok Slovenskej komory architektov z 8. februára 2023

55

(podlimitné) súťaže vo výške 200 €, pre nadlimitné súťaže návrhov, súťažný dialóg a súťaže vyhlasované súkromným vyhlasovateľom vo výške 400 €.

Proces organizovania súťaže Súťaž má 4 základné fázy, ktoré zahŕňajú celý proces súvisiaci so súťažou od momentu rozhodnutia organizovať súťaž až po rokovanie s víťazom: ● Prípravná fáza ● Úvodná fáza ● Hlavná fáza ● Administratíva po súťaži ● Kontrolný zoznam vyhlasovateľa súťaže

56

3 Analýza spoločnosti EEIP Dopady architektonické praxe na ekonomiku ČR, ktorá vznikla na objednávku Ministerstva pro místní rozvoj ČR, potvrdzuje, že „architektonické súťaže nie sú ani nákladné ani zdĺhavé.“ Štúdia dokazuje, že kvalitná architektúra ovplyvňuje napríklad dlhodobú životnosť a udržateľnosť stavieb, vhodné začlenenie stavieb v území a pod.

Naopak nižšia kvalita stavebných diel potom môže viesť k vyšším nákladom na opravy a údržbu, a k stratám vedie aj menej kvalitné prevádzkové a dispozičné usporiadanie a v neposlednom rade aj k strate spoločenského významu verejných stavieb.

Ak chceme dosiahnuť vyššiu kvalitu architektúry, je potrebné začať už pri návrhu projektu a spôsobe zadávania jeho spracovania. Zdanlivá nákladnosť realizácie architektonických súťaží tak v porovnaní s ostatnými postupmi stráca na význame. Súťaž o návrh, ak je správne a efektívne vedená, vytvára aj široké spektrum inovatívnych návrhov riešení a zaručuje kvalifikované posúdenie týchto návrhov odbornou porotou. Vďaka tejto skutočnosti je zabezpečená požadovaná kvalita a celkové ekonomické hodnotenie stavby.

Ing. arch. Lucia Štasselová, bývalá viceprimátorka HMSRBA, v súčasnosti poslankyňa a predsedníčka Komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva Mestského zastupiteľstva v Bratislave, o potenciáli súťaženia architektúry určenej pre rozvoj nájomného/sociálneho bývania

57

S

K

A

Slovenská Komora Architektov

Kontrolný zoznam vyhlasovateľa architektonickej súťaže návrhov

Názov súťaže: Vyhlasovateľ: Sekretár súťaže:

1 ○ ○ ○

Prípravná fáza súťaže

Výber osoby pre zostavenie súťaže a sekretára súťaže Súťažné podmienky – príprava Súťažné zadanie – príprava Súťažné pomôcky: ○ zameranie lokality ○ 2D / 3D podklady ○ fotodokumentácia ○ iné potrebné podklady

Úvodné zasadnutie súťaže ○ prezenčná listina ○ voľba predsedu poroty ○ podpis menovacích dekrétov ○ podpis čestných vyhlásení ○ ○ ○ ○ ○ ○

○ ○

Menovacie dekréty – príprava Čestné vyhlásenia – príprava

3

Hlavná fáza súťaže

4

○ ○ ○

Overenie súťažných návrhov Správa overovateľa Zoznam návrhov

○ ○ ○

Hodnotiace zasadnutie poroty ○ prezenčná listina ○ určenie poradia ○ určenie cien a odmien ○ komentáre k oceneným návrhom

○

○ ○ ○

58

2

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty Oznámenie výsledkov súťaže uchádzačom Zverejnenie výsledkov súťaže podľa súťažných podmienok

Tlačivo dostupné online

Úvodná fáza súťaže

Zápisnica z úvodného zasadnutia poroty Súťažné podmienky hotové Žiadosť o overenie SKA Správny poplatok SKA Overovací protokol SKA Vyhlásenie súťaže podľa podmienok

Administratíva po súťaži

Vyplatenie cien a odmien Zvolanie rokovania s víťazom Podpis zmlúv (licenčná alebo zmluva o dielo – podľa druhu súťaže) Výstava súťažných návrhov

Prípravná fáza súťaže Po určení zodpovednej osoby prípadne viacerých osôb (za vyhlasovateľa) za prípravu a priebeh súťaže prebiehajú práce na príprave kľúčových dokumentov k súťaži. Práce na nasledujúcich dokumentoch a podkladoch k súťaži prebiehajú súčasne:

3

Príprava súťažných podmienok: ● Súťažné podmienky sú záväzným dokumentom.

Určujú všetky procesné náležitosti súťaže a upravujú vzťahy medzi vyhlasovateľom, porotou a súťažiacimi. ● Príprava súťažného zadania ● Zadanie je najdôležitejší obsahový dokument súťaže. Prostredníctvom zadania odovzdáva vyhlasovateľ účastníkom svoje požiadavky na návrh. ● Príprava súťažných pomôcok ● 2D/3D digitalizované podklady, fotodokumentácia, libreto k výstave, vzory súťažných panelov, portfólií, prezentácií a podobne.

Porota súťaže V prípravnej fáze súťaže vyhlasovateľ zároveň

zostavuje členov a členky poroty. Porota je garantom kvality a odbornosti súťaže voči súťažiacim. Nezávislá časť by mala byť tvorená rešpektovanými známymi odborníkmi a odborníčkami. Úlohou poroty je pred vyhlásením súťaže

59

posúdiť kvalitu zadania, súťažných podmienok a pomôcok a adekvátnosť požiadaviek na súťažný návrh. V prípade, že sú v poriadku, ich schváli, čím preberá za ne zodpovednosť.

Zloženie poroty Počet riadnych členov/členiek poroty má nepárny počet, minimálne 5. Odporúčaný počet členov/ členiek poroty pre väčšinu súťaží je 5. Pre obzvlášť exponované alebo výnimočné zadania je bežný počet aj 7 alebo 9. Vyšší počet riadnych členov/členiek poroty sa neodporúča.

Náhradní členovia/členky poroty zastúpia riadnych členov/členky v prípade ich neprítomnosti. Ich počet sa odvíja od počtu riadnych členov/členiek poroty. Nezávislého riadneho člena/členku môže nahradiť iba nezávislý náhradník/náhradníčka.

Experti poroty: Porota môže prizvať odborníka/odborníčku na posúdenie špecifickej oblasti návrhov, napríklad dopravné alebo statické riešenie, reálnosť požadovanej výšky investičných nákladov. Môže byť pozvaný/ pozvaná na zasadnutie poroty alebo ešte pred ním pripraviť posudky. Expert/Expertka má iba poradný hlas Členovia/členky poroty sú nezávislí na vyhlasovateľovi a závislí na vyhlasovateľovi. Počet nezávislých členov/členiek poroty musí byť nadpolovičná väčšina. Pri počte členov/členiek poroty 5, sú to minimálne 3 nezávislí riadni členovia/členky poroty.

Nadpolovičná väčšina porotcov/porotkýň musí mať 60

3

odbornú kvalifikáciu v predmete súťaže. Ak sa odborná kvalifikácia (najčastejšie autorizácia v Slovenskej komore architektov) vyžaduje od účastníkov a účastníčok, čo je bežné pri projektovej súťaži, musí mať odbornú kvalifikáciu dvojtretinová väčšina porotcov a porotkýň. Na zasadnutiach poroty sa zúčastňujú všetci jej členovia/členky. Náhradníci a náhradníčky sa zúčastňujú diskusie, ale majú iba poradný hlas.

Odporúčané obsadenie poroty pre súťaž na nájomné bývanie: ● autorizovaný architekt/ architektka, nezávislý/-á na vyhlasovateľovi ● autorizovaný architekt/ architektka, nezávislý/-á na vyhlasovateľovi ● autorizovaný architekt/ architektka, nezávislý/-á na vyhlasovateľovi ● autorizovaný architekt/ architektka, závislý/-á alebo nezávislý/-á na vyhlasovateľovi ● osoba závislá alebo nezávislá na vyhlasovateľovi, ktorá pozná dané špecifiká zadania ● náhradník: autorizovaný architekt/architektka, nezávislý/-á na vyhlasovateľovi ● náhradník: autorizovaný architekt/architektka, závislý/-á alebo nezávislý/-á na vyhlasovateľovi

61

Odporúčanie SKA: Odporúčame pri voľbe členov/členiek poroty vyvážené zastúpenie osobami oboch pohlaví a rozdielnych generačných rozhraní.

Potencionálni účastníci súťaže sa často rozhodujú o účasti na základe osobností v porote súťaže. Preto je dôležité porotu zostaviť z relevantných ľudí. Slovenská komora architektov vie na žiadosť vyhlasovateľa poradiť možných porotcov a porotkyne z radov autorizovaných architektov a architektiek.

Úvodná fáza súťaže Úvodná fáza súťaže zahŕňa súčasný proces overovania súťažných podmienok Slovenskou komorou architektov, úvodné zasadnutie poroty súťaže, finálne kroky vedúce k vyhláseniu súťaže a samotné vyhlásenie súťaže.

Overenie súťažných podmienok slovenskou komorou architektov Úlohou Slovenskej komory architektov je overovanie súťažných podmienok v súlade so Súťažným poriadkom Slovenskej komory architektov. Overenie je nástrojom ako zabezpečiť dobrý, korektný a transparentný priebeh súťaže voči všetkým zúčastneným stranám.

Po príprave súťažných podmienok a podkladov a ideálne ešte pred úvodným zasadnutím poroty požiada vyhlasovateľ Slovenskú komoru architektov o overenie súťažných podmienok prostredníctvom formulára na webovej stránke www.komarch.sk v sekcii Právne normy a dokumenty. Súťaži je pridelený 62

3

overovateľ, ktorý preskúma zaslané podklady a vydá k nim vyjadrenie, v ktorom sú zhrnuté jeho postrehy k nastaveniu súťaže.

Vyplnenú žiadosť žiadateľ odošle elektronicky na emailovú adresu sutaze@komarch.sk​ alebo dilhoffova@komarch.sk, ktoré sú uvedené aj v závere tejto publikácie.

Overenie súťažných podmienok trvá minimálne 2 týždne (obvykle 1 mesiac) od evidencie podanej žiadosti. Organizátori a vyhlasovatelia by preto mali rátať s časovou rezervou pre overenie pred predpokladaným termínom vyhlásenia súťaže. Odporúčame podávať Žiadosť o overenie súťažných podmienok 3 - 6 týždňov pred predpokladaným dátumom vyhlásenie súťaže.

Overenie SKA nie je pre vyhlásenie súťaže povinnosťou, avšak je to bežný štandard, ktorý voči účastníkom a účastníčkam signalizuje, že súťaž je nastavená kvalitne a je vhodné zúčastniť sa jej. Pri vyhlásení súťaže SKA overenú súťaž propaguje na svojom webe, sociálnych sieťach a prostredníctvom emailového newslettra svojim členkám a členom (autorizovaným osobám).

63

Poplatok za overenie pri súťaži ● typ A: 200 € - pri súťaži s hodnotením návrhu pre zadanie zákazky s nízkou hodnotou (malá súťaž), pri súťaži návrhov pre zadanie podlimitnej zákazky a pri ideovej súťaži návrhov. ● typ B: 400 € - pri súťaži návrhov pre zadanie nadlimitnej zákazky v zmysle platnej definície v ZVO, súťažnom dialógu podľa § 74 ZVO a vyzvanej súťaži súkromného vyhlasovateľa Vyhlásenie súťaže: Vyhlásenie súťaže robí vyhlasovateľ. Ak postupuje cez verejné obstarávanie – oznamuje vyhlásenie súťaže najprv na jednej z elektronických platforiem verejného obstarávania.

Zákon o verejnom obstarávaní určuje povinnosť realizovať procesy verejného obstarávania prostredníctvom elektronickej platformy a to aj podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou. Viac napríklad na: uvo.gov.sk Oznámenie o vyhlásení súťaže sa štandardne zverejňuje aj na internetovej stránke vyhlasovateľa. Overené súťaže návrhov zverejňuje aj Slovenská komora architektov na svojom webe komarch.sk. Architektonické súťaže sú zverejňované aj na populárnej platforme www.archinfo.sk.

Vítané sú aj sociálne siete vyhlasovateľa, tlačová správa zaslaná médiám, prípadne článok v tlači.

Vyhlásenie súťaže robí vyhlasovateľ po odsúhlasení súťažných podmienok (prípadne ďalších príloh ako napr. zadanie) po úvodnom zasadnutí poroty. Všetci porotcovia a porotkyne musia súhlasiť so znením finálnych súťažných podmienok.

64

Hlavná fáza súťaže Zahŕňa čas od vyhlásenia súťaže po vyhodnotenie súťažných návrhov a určení víťaza/víťazky súťaže.

3

Odporúčanie SKA: V súčasnosti veľa vyhlasovateľov úplne vypúšťa fyzické/poštové doručenie dokumentov a návrhov.

Pri fyzickom doručení sa jedná o časovú a finančnú obštrukciu pre účastníkov/účastníčky súťaže.

Oveľa viac sa preferuje len elektronické doručenie súťažných návrhov. Náklady na tlač zo strany vyhlasovateľa vedia byť zanedbateľným nákladom, ale výrazne pomôžu účastníkom/účastníčkam.

Hodnotiace zasadnutie poroty rozhoduje o poradí súťažných návrhov. Výsledkom hodnotenia je určenie víťaza/víťazky súťaže. Z každého zasadnutia poroty sa vypracuje zápis.

Zápisnica sa zverejňuje a takisto sa ňou zverejní aj proces hodnotenia a mená účastníkov/účastníčok a ich poradie. Prílohou záverečnej hodnotiacej zápisnice sú komentáre a prípadné ďalšie odporúčania poroty k víťaznému a oceneným návrhom.

Administratíva po súťaži Vyhlasovateľ zverejní výsledky súťaže a samotné súťažné

návrhy. V tejto fáze vyhlasovateľ vyplatí ceny a odmeny resp. režijné odmeny podľa znenia súťažných podmienok.

Vyhlasovateľ ďalej zvolá rokovanie s víťazom/víťazkou súťaže.

Vyhlasovateľ môže usporiadať výstavu súťažných návrhov alebo zvoliť formu publikácie – katalógu zo súťaže.

65

Spomedzi mnohých návrhov, ktoré sa zúčastnia architektonickej súťaže, vyplýva množstvo rozdielnych urbanistických prístupov, rôznych zaujímavých architektonických konceptov, typológií a použitých detailov. Ak si všetky tieto návrhy a aspekty zoradíme vedľa seba je zrejmé, že to rozvinie veľkú diskusiu. Vyvoláva to hĺbkové premýšľanie a výsledkom, pri dobrej porote, je vždy návrh, ktorý by pri inom spôsobe obstarávania nebol možný. Je to najlepší spôsob, ako dostať návrh, ktorý z dlhodobého hľadiska je najlepším, či pre verejnosť, alebo súkromný sektor.

Ing. arch. Marek Harčarík, gestor architektonických súťaží MIB, o prínose súťaží návrhov v porovnaní s inými formami obstarania architekta alebo zhotoviteľa projektu

66

Referencie

4

67

68

4

69

� Bytový dom s polyfunkciou Trnava– Halenárska, Dolnopotočná, Paulínska Verejný obstarávateľ požadoval návrh polyfunkčného objektu – bytového domu s priestormi pre obchodné prevádzky a služby s podzemným parkoviskom v území, ktoré ohraničujú ulice Paulínska, Dolnopotočná a Halenárska v Trnave. Riešené územie predstavuje výnimočne veľkú nezastavanú plochu v Centrálnej mestskej zóne Trnava. Plocha v súčasnosti slúžiaca ako parkovisko vznikla asanáciou historickej zástavby. Územie sa nachádza medzi zástavbou rôznej mierky: od nízkopodlažnej historickej zástavby ulice Halenárska s úzkou parceláciou, cez bytové objekty z 2. polovice 20. storočia na ulici A. Malatinského, po monoblokový objekt obchodného domu na Dolnopotočnej ulici. Lokalitný program očakával umiestnenie parkovacích stojísk pre verejnosť aj pre novonavrhované byty v suteréne, priestory pre malé prevádzky obchodu a služieb v parteri, nájomné byty na zvyšných podlažiach objektov a návrh novovzniknutých dvorov.

Komentár poroty k víťaznému návrhu (skrátené): Začlenenie návrhu do ko ntextu a charakteru miesta: + vhodná miera otvorenosti, priestupnosti a zadefinovania charakteru vnútorných, verejných a poloverejných priestranstiev blokov; výšková úroveň navrhovaných strešných ríms korešpondujúca s okolitou zástavbou; sprístupnenie strešnej roviny verejnosti – vytvorenie vyhliadkovej verejne prístupnej veže. − napojenie navrhovanej zástavby k jestvujúcej zástavbe na Halenárskej ulici je problematické z hľadiska pamiatkovej ochrany. Výška štítu

70

−

vytvára príležitosť pre zmenu podlažnosti susedného historického objektu, čo je vnímané diskutabilne. toto riešenie je v rozpore s návrhom dopravného riešenia ÚPN CMZ; riešenie chodníkov pre chodcov na Dolnopotočnej ulici sa javí ako problematické z hľadiska bezbariérovosti a plynulosti pešej prevádzky.

Kvalita architektonického výrazu: + práca s modulom na fasáde, práca s pomerom okien a plných častí fasády ako reakcia na architektonický kontext a zároveň vyjadrenie vnútornej náplne budovy; architektúra návrhu decentne reaguje na modernistickú zástavbu

−

−

na Paulínskej ulici; sprístupnenie striech ako socializačného prvku; balkóny prislúchajúce jednotlivým bytom sa javia svojou veľkosťou ako nedostatočné; riešenie balkónov v strešnej rovine formou zapustenia vytvára neprimerane náročné podmienky na detaily odvodnenia v úrovni strešnej roviny a oslabuje architektonický výraz; ustúpenie vnútorných rohov v bloku v kombinácii s balkónmi sa javí byť problematické z hľadiska presvetlenia vnútorných priestorov aj architektonického výrazu; Skosenie striech zo strany vnútrobloku a zapustenie balkónov v strešnej rovine hodnotí porota ako oslabujúci moment. Dáva na zváženie odstúpenie podlažia bez využitia sedlovej strechy zo strany vnútrobloku.

Komisia vníma ako potrebné podrobnejšie uvažovanie a preskúmanie dôsledkov v téme strechy ako skutočne verejného priestoru. Táto myšlienka sa jej v predloženom rozsahu javí utopická z hľadiska prevádzky aj vytvorenia si vzťahu verejnosti k verejnému priestoru odčlenenému od terénu nad súkromnými bytmi.

Komisia odporúča vhodne definovať pomer súkromných a komunitných/verejných častí v prospech súkromných, čím budú vznikať menšie nároky na údržbu zo strany mesta a väčšia miera zodpovednosti za

Vyhlasovateľ: Mesto Trnava

Spracovateľ súťažných podmienok: 2021 architekti

Zloženie členov poroty: Ing. arch. Ondrej Horváth, AA, Ing. et Ing. arch. Petra Kunarová, AA ČKA, Ing. arch. Matěj Hunal, AA ČKA, Ing. Arch. Viliam Zajíček PhD., AA, Ing. Arch. Ilja Skoček, AA, Náhradníci poroty: Ing. arch. Peter Purdeš, AA, Mgr. art. Ing. arch. Ondrej Kurek, PhD., Experti a expertky: Ing. arch. Gabriela Kvetanová Ing. Milan Kazimír

údržbu zo strany nájomníkov. Časť strešných terás sa dá napríklad priradiť na súkromné používanie podkrovným bytom.

4

Primeranosť použitia nákladov na stavebnú realizáciu: + efektívne riešenie podzemnej garáže; návrh prezentuje možnosť zachovania rastlého terénu, čo porota oceňuje v kontexte výsadby vysokej zelene aj predpokladu pre vsakovanie dažďovej vody v území.

Na druhej strane zachovanie rastlého terénu môže zvýšiť náklady na zakladanie a výkop pri realizácii podzemnej garáže; efektívne riešenie parteru − zasklenie koruny sedlovej strechy.

Predpokladaná nákladovosť na dlhodobú správu a údržbu predpokladaná energetická efektivita: − Masívnosť obvodového plášťa a strešnej konštrukcie pravdepodobne prestavuje zvýšené náklady na realizáciu, ale znižuje potrebu dlhodobého využívania technologických zariadení pre vykurovanie a chladenie. Verejne prístupné strešné terasy predstavujú náklad pre mesto, je potrebné zvážiť pomer plôch strešných terás na časti spravované a udržované súkromne a verejne.

Typ súťaže: zákazka zadaná postupom súťažného dialógu

Termín súťaže: 13. 10. 2022 – 28. 10. 2022

Počet hodnotených návrhov: 3

Ing. Ján Kubovčák Ing. Tatiana KocifajováPorota rozhodla o poradí návrhov a odmenách: 1. A B.K.P.Š., spol. s r. o., odmena 24 000 € 2. BETWEEN, s. r. o., odmena 24 000 € 3. CHYBIK+KRISTOF ASSOCIATED ARCHITECTS s. r. o., odmena 24 000 € Súhrn cien a odmien v súťaži: 72 000 eur

71

Bytový dom s polyfunkciou Trnava Halenárska, Dolnopotočná, Paulínska 1. miesto � A B.K.P.Š., spol. s r. o.

4

73

Bytový dom s polyfunkciou Trnava Halenárska, Dolnopotočná, Paulínska 2. miesto � BETWEEN, s. r. o.

4

Bytový dom s polyfunkciou Trnava Halenárska, Dolnopotočná, Paulínska 3. miesto � CHYBIK+KRISTOF ASSOCIATED ARCHITECTS s. r. o.

75

� Verejná architektonická súťaž “Mestský blok Spartakovská v Trnave” Účelom verejnej anonymnej urbanisticko-architektonickej súťaže návrhov, Mestský blok Spartakovská v Trnave” bolo komplexné riešenie pre mestský blok v dotyku so sídliskom Družba a zónou rodinných domov v lokalite Vozovka, ohraničený Spartakovskou ulicou, Sasinkovou ulicou, ulicou Konštantína Čulena a parkoviskom bytového domu Spartakovská 11-13. Súčasťou bloku bude bývanie, nová škôlka s rozšírenou kapacitou, flexibilné prenajímateľné priestory a v neposlednom rade plnohodnotný park a verejné priestory.

Komentár poroty k víťaznému návrhu: Návrh správne identifikoval a spracoval hlavné témy zadania.

Schéma formovania hmôt od mestského bloku smerom k menším objektom so zapracovaním peších ťahov (či už tie formujú hmoty alebo naopak) je logická a uveriteľná. Návrh vytvára vťahujúce zálivy, pracuje s „inklúziou okolia“, pozitívne je hodnotená nekompromisná priečna priepustnosť do územia /cez územie od Čulenovej ulice.

Formovanie výškových hladín je racionálne, flexibilné, schopné bez narušenia konceptu prežiť reflexiu participácie či zmenu ekonomických ukazovateľov. Hmotové a výškové usporiadanie na Čulenovej ulici vykazuje vysokú mieru rešpektu k existujúcej zástavbe rodinných domov. Porota konštatuje dobrý odhad celkovej mierky. Pomer objemov, odstupov, zelene, spevnených plôch verejných priestorov, spolu s areálom škôlky vytvára harmonický celok.

Vizualizovaná predstava o romantickej (v tom dobrom slova zmysle) Trnave.

76

Rozdelenie na jednotlivé hmoty nielen nad terénom, ale i pri formovaní garáží je vnímané pozitívne pre maximálne zachovanie rastlého terénu, tiež sa vytvára predpoklad výbornej realizovateľnosti a bezproblémovej etapizácie. Diverzifikácia umiestnenia vjazdov oslabuje bodové dopravné zaťaženie. Vjazd do garáže z Čulenovej ulice je však napriek malým kapacitám predmetnej podzemnej garáže vnímaný nie príliš pozitívne. Naopak vjazdy z ulice Spartakovskej porota hodnotí kladne.

Uskakované formovanie samotných hmôt vytvára pozitívne situácie zo strany Spartakovskej ulice, (časť fasád pevne drží ulicu a zároveň sa vytvárajú uvoľnenia pre nekonfliktné umiestnenie exteriérových sedení), no porota vidí i negatíva tohto riešenia. Zo strany vnútrobloku to na jednej strane vytvára pozitívne pokojné poloprivátne mini/mikro priestory, no výrazne to zmenšuje voľné ucelené využiteľné vnútroblokové plochy a prináša problematiku rohovej interakcie bytov, čo narúša mieru ich intimity.

Koncept návrhu prirodzene prináša vysoký podiel viacstranne orientovaných

4

bytov, dispozície sú kvalitné s inovatívnymi prvkami, sú flexibilné, s dobrou mierou rozmanitosti. Umiestnenie škôlky ku tichej Čulenovej ulici, južne orientovaný dvor, centrálna poloha v rámci novej zástavby a flexibilita dispozície je dobrá, otázne sú priestorové exteriérové kapacity. Hĺbka a štruktúra prepracovania súťažného návrhu je veľmi dobrá.

Vyhlasovateľ: Mesto Trnava

Spracovateľ súťažných podmienok: Ing. arch. Soňa Balážová, MsÚ Trnava - odbor územného rozvoja a koncepcií

Typ súťaže: urbanistickoarchitektonická, projektová s cenami a odmenami, verejná anonymná, bez obmedzenia počtu účastníkov, jednokolová

Dátum vyhlásenia súťaže: 13. 7. 2022

Termín súťaže: 13. 10. 2022 – 28. 10. 2022

Počet hodnotených návrhov: 15

Zloženie členov poroty:

Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:

Prof. Ing. arch. Michal Kohout, autorizovaný architekt ČKA Ing. arch. Juraj Benetin, autorizovaný architekt SKA Ing. arch. Richard Kráľovič, autorizovaný architekt SKA Ing. arch. Peter Purdeš, autorizovaný architekt SKA MsÚ Trnava - odbor územného rozvoja a koncepcií, vedúci úseku urbanisticko-architektonickej koncepcie Ing. arch. Ondrej Horváth, autorizovaný architekt SKA, MsÚ Trnava - odbor územného rozvoja a koncepcií, vedúci odboru

1. cena – Sadovsky & Architects, s. r. o., 15 000 € 2. cena - cakov & partners, s. r. o., 9 000 € 3. cena - DKLN, s. r. o., 6 000 € cakov & partners, s. r. o., odmena 3 000 € young.s architekti, s. r. o., odmena 3 500 € Siebert & Talaš, s. r. o., odmena 3 500 € Súhrn cien a odmien v súťaži: 40 500 €

Experti a expertky: Mgr. Ľuboš Kollár, poslanec MZ v Trnave, volebný obvod č. 4, Trnava - východ Ing. Peter Trnka, MsÚ Trnava - odbor územného rozvoja a koncepcií, vedúci referátu dopravného urbanizmu a udržateľnej mobility Ing. Magdaléna Horňáková, autorizovaný krajinný architekt SKA

77

Mestský blok Spartakovská v Trnave 1. miesto � Sadovsky & Architects, s. r. o.

4

79

Mestský blok Spartakovská v Trnave 2. miesto � cakov & partners, s. r. o.

4

Mestský blok Spartakovská v Trnave 3. miesto � DKLN, s. r. o.

81

� Výstavba mestských nájomných bytov na Jesenského 4 v Košiciach Novonavrhovaný objekt (súbor objektov) má mať obytnú funkciu - bytový dom/súbor s mestskými nájomnými bytmi. Návrh musí rešpektovať dané prostredie, v nadväznosti na jestvujúcu urbánnu štruktúru, hlavné uzly územia, dopravné napojenie.

Vyhlasovateľ počítal s čo najväčším počtom bytov v riešenom území, prihliadajúc na efektívne využitie územia a kvalitu prostredia. Odhadovaný počet bytových jednotiek je 60 (tento údaj má odporúčací charakter). K bytom by mali byť priradené balkóny prípadne lodžie, je na zvážení súťažiaceho, či pre všetky bytové kategórie. Klientela nie je ohraničená na sociálne slabšie skupiny obyvateľov, mesto má záujem poskytnúť ubytovanie vo forme obecných bytov všetkým ľuďom, ktorí prejavia záujem o takýto typ bývania v širšom centre - teda mestské nájomné byty. Vyhlasovateľ očakával vyčlenenie časti (predpoklad 5 8 %) z celkovej podlažnej plochy pre spoločenské priestory či priestory pre zdieľané služby slúžiace obyvateľom územia. Vyhlasovateľ kládol dôraz na pozíciu chodca vo verejnom priestore. V rámci riešeného územia bolo nutné navrhnúť riešenie pre všetky exteriérové plochy. Od návrhov sa predpokladá konštrukčná jednoduchosť, efektívnosť a racionalita dispozičného riešenia, teda pomer obytných plôch bytov k ostatným plochám. Vyhlasovateľ odporúčal, aby boli v riešení objektu/objektov a areálu použité opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov a opatrenia adaptácie na nepriaznivé zmeny klímy.

82

Komentár poroty k víťaznému návrhu: Podľa poroty návrh najlepšie splnil požiadavky zadania súťaže. Urbanistické riešenie vhodným spôsobom využíva pozemok, bez negatívnych vplyvov na susedné pozemky. Zároveň majú byty vhodnú orientáciu na svetové strany, čo spolu s racionálnym dispozičným riešením zaručuje približne rovnakú, vysokú kvalitu bývania vo všetkých bytoch.

Architektonickým riešením sa autori možno až príliš citlivo prispôsobujú existujúcej zástavbe, čo im však porota nevyčíta. Otvorenie zástavby na zlome ulice umožňuje optickú komunikáciu s vnútorným dvorom, ktorej mieru je ešte potrebné zvážiť vo vzťahu k zachovaniu potrebnej intimity bývania. Primeraná miera občianskej vybavenosti v parteri je spolu s nástupnou plochou do dvora vítaným

Vyhlasovateľ: Mesto Košice; ÚHA mesta Košice

Spracovateľ súťažných podmienok: ÚHA mesta Košice

4

oživením Jesenského ulice a v budúcnosti môže profitovať z očakávanej rekonštrukcie križovatky Masarykova - Štefánikova, ktorá prostredie upraví v prospech chodcov a cyklistov. Pavlačové usporiadanie v kombinácii s mezonetovým typom bytov na posledných podlažiach veľmi vhodne začleňuje hmotu navrhovaného objektu do existujúcej zástavby, ponecháva aj určitú rezervu pre zväčšenie objemu v kontakte na nárožný dom na severnom konci Jesenského ulice. Porota vysoko hodnotí vyváženosť návrhu vo všetkých základných posudzovaných kritériách, urbanistickom, architektonickom, aj dispozičnom riešení a vníma aj vhodné predpoklady návrhu na efektívny spôsob zástavby.

Typ súťaže: projektová, verejná, kombinovaná (architektonickourbanistická), jednoetapová

Dátum vyhlásenia súťaže: 20. 11. 2020

Dátum hodnotenia porotou: 3. 3. 2021 Počet hodnotených návrhov: 39

Zloženie členov poroty:

Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:

Zástupca ÚHA mesta Košice: Ing. arch. Martin Jerguš Zástupca CIKE: Ing. arch. Michal Hladký, ArtD. Autorizovaný architekt: Ing. arch.

Ladislav Bobčák, PhD. Autorizovaný architekt: Ing. arch. Mária Čutková Autorizovaný architekt: Ing. arch. Peter Marcinko Náhradníci poroty: Zástupca ÚHA mesta Košice: Ing. arch.

Jana Koreňová (autorizovaný architekt) Autorizovaný architekt: Ing. arch.

Tomáš Boroš, ArtD.

1. Cenu vo výške 10 000 € udelila návrhu účastníka:, OON Design s. r. o., 2. Cenu vo výške 6 000 € udelila návrhu účastníka: SUPERATELIER s. r. o., 3. Cenu vo výške 4 000 € udelila návrhu účastníka: Kilo Honč s. r. o., Odmenu vo výške 1 250 € udelila návrhu účastníka: Ing. arch. Stanislav Ondruš, ktorý sa umiestnil na 4. až 7. mieste.

Odmenu vo výške 1 250 € udelila návrhu účastníka: BAKYTA s. r. o., ktorý sa umiestnil na 4. až 7. mieste.

Odmenu vo výške 1 250 € udelila návrhu účastníka: FIVE by FIVE s. r. o., ktorý sa umiestnil na 4. až 7. mieste.

Odmenu vo výške 1 250 € udelila návrhu účastníka: STOA architekti s. r. o., ktorý sa umiestnil na 4. až 7. mieste.

Expert: Ing. Ján Kopik, Bytový podnik mesta Košice, s. r. o.

Súhrn cien a odmien v súťaži: 25 000 €

83

Výstavba mestských nájomných bytov na Jesenského 4 v Košiciach 1. miesto � OON Design s. r. o.

4

85

Výstavba mestských nájomných bytov na Jesenského 4 v Košiciach 2. miesto � SUPERATELIER s. r. o.

4

Výstavba mestských nájomných bytov na Jesenského 4 v Košiciach 3. miesto � Kilo Honč s. r. o.

87

� Bytový súbor Terchovská, Bratislava Účelom súťaže bolo nájsť návrh, ktorý spomedzi predložených návrhov najlepšie rieši požiadavky zadania.

Komentár poroty k víťaznému návrhu: Pri víťaznom návrhu vyzdvihujeme predovšetkým vynikajúce urbanistické riešenie a citlivé začlenenie do územia. Bariérový pavlačový dom odtieňuje hluk z Galvaniho ulice a logicky dopĺňa rad štvorpodlažných panelových domov. Zároveň sa však ku koridoru Galvaniho ulice nestavia chrbtom, keď na oboch priečeliach autori umiestnili priestory vybavenosti.

Správnosť tohto rozhodnutia potvrdzuje aj úprava a zvládnutie čelného priestoru pri križovatke Rožňavská – Galvaniho ulica. Skupina menších domov v západnej časti pozemku reaguje na mierku priľahlej zástavby a vytvára tak priepustné poloverejné priestory, ktoré nadväzujú na obdobné priestory medzi panelovými bytovými domami na juhovýchodnej

88

strane Banšelovej ulice. Autori navyše vhodne umiestňujú vjazd do podzemnej halovej garáže do Banšelovej ulice, čím odľahčujú dynamickú dopravu v Terchovskej ulici a potvrdzujú jej status vedľajšej ukľudnenej slepej ulice.

Samotné domy sú lapidárne tak v konštrukčnom, ako aj v dispozičnom riešení, čo považujeme za správne. Popri splnení požadovaných parametrov navrhnutých bytov ponúka riešenie vhodných spoločných a komunitných priestorov.

Vidíme možnosť ďalšieho vývoja návrhu v optimalizácii veľkosti podzemnej halovej garáže a posune vjazdu do suterénu od križovatky Galvaniho – Banšelova ul.

4

Vyhlasovateľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Metropolitný inštitút Bratislavy, Generálny investor Bratislavy

Spracovateľ súťažných podmienok: Metropolitný inštitút Bratislavy, Útvar súťaží

Typ súťaže: projektová, verejná, kombinovaná (urbanistickoarchitektonická), jednoetapová

Dátum vyhlásenia súťaže: 21. 10. 2019

Dátum hodnotenia porotou: 4. 2. 2020 Počet hodnotených návrhov: 76

Zloženie členov poroty:

Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:

Ing. arch. Juraj Šujan, autorizovaný architekt SKA, predseda poroty Ing. Boris Hrbáň, autorizovaný architekt SKA Akad. arch. Ladislav Kuba, autorizovaný architekt ČKA Ing. arch. Juraj Benetin, autorizovaný architekt SKA MgA. Ondřej Synek, autorizovaný architekt ČKA

1. cenu vo výške 16 000 € návrhu účastníka: The Büro s. r. o.

2. cenu vo výške 10 000 € návrhu účastníka: SUPERATELIER s. r. o., 3. cenu vo výške 6 500 € návrhu účastníka: MRCK GROUP s. r. o., odmenu vo výške 1375 € návrhu: FREE DOM s. r. o., ktorý sa umiestnil na 4. až 7. mieste. odmenu vo výške 1375 € návrhu: Ing. arch. Šimkovič Vladimír/ Ing. arch. Márius Žitňanský, ktorý sa umiestnil na 4.až 7. mieste. odmenu vo výške 1375 € návrhu: DOXA s. r. o., ktorý sa umiestnil na 4. až 7. mieste. odmenu vo výške 1375 € návrhu: PLURAL s. r. o., ktorý sa umiestnil na 4. až 7. mieste.

Náhradníci poroty: Ing. arch. Norbert Dvorčák, autorizovaný architekt SKA Ing. arch. Michal Pulman

Súhrn cien a odmien v súťaži: 38 000,00 € bez DPH

89

Bytový súbor Terchovská, Bratislava 1. miesto � The Büro s. r. o.

4

91

Bytový súbor Terchovská, Bratislava 2. miesto � SUPERATELIER s. r. o.

4

Bytový súbor Terchovská, Bratislava 3. miesto � MRCK GROUP s. r. o.

93

� Polyfunkčná zóna Janíkov dvor, Bratislava Účelom súťaže je nájsť návrh, ktorý spomedzi predložených návrhov najlepšie rieši požiadavky zadania. Zámerom Hlavného mesta SR Bratislava je vybudovanie tzv. Park and Ride parkovacieho domu (ďalej P+R) pre 500 automobilov, vybudovanie približne 90 nových nájomných bytov, vybudovanie zariadenia opatrovateľskej služby a materskej škôlky v lokalite Janíkov dvor. Neodmysliteľnou súčasťou má byť revitalizovanie blízkeho okolia v prospech obyvateľov okolia, ktoré koncepčne nadväzuje na participáciu uskutočnenú dňa 14. 4. 2021.

Komentár poroty k víťaznému návrhu: V súťažnom návrhu umiestnenom na prvom mieste autori predstavili silný koncept s jasne definovanými funkciami a výrazom navrhovanej štruktúry - parkovací dom a polyfunkčný bytový dom.

Hmotová artikulácia vhodne ukončuje kompozičnú os sídliska. V širšom kontexte sa návrh venuje prepojeniu so zástavbou Petržalky a reflektuje aj náprotivnú stranu, ktorá je vo vlastníctve mesta a má potenciál pre ďalší rozvoj. Porota oceňuje koncepčné umiestnenie jednotlivých objemov. Parkovací dom situovaný popri Panónskej ceste vytvára akustickú bariéru a priaznivejšie prostredie pre severnú stranu riešeného územia.

Autori vhodne umiestnili vjazd do garáže z Jantárovej cesty a odľahčujú dopravu v riešenom území. Pozitívne bolo hodnotené formovanie námestia vo väzbe na obchodné priestory a električkovú trať, ktoré majú v území veľký potenciál. Tento návrh pristúpil k progresívnemu riešeniu v integrácii funkcií, čo prináša prevádzkovú a technickú náročnosť a zložitejšie financovanie v realizácii, avšak ponúka sociálnu inklúziu všetkých vekových skupín. Jednoduchý racionálny kubický objem polyfunkčného bytového domu je

94

ozvláštnený vytvorením širšej škály riešenia okenných otvorov. Navrhované stavby sú tvorené jednoduchým konštrukčným systémom, ktorý ponúka prispôsobovanie dispozície podľa nárokov správcu bytových jednotiek či ďalších služieb. Ako negatívne sa javí poddimenzovanie návrhu z pohľadu požiarnej bezpečnosti, nevhodný typ chránených únikových ciest či šírky komunikácií na poschodiach zo sociálnou službou pre seniorov.

V ďalšom dopracovaní je potrebné preriešiť časti nižších podlaží polyfunkčného domu, tak aby vyhovovali požiadavkám denného preslnenia a požiarnej bezpečnosti. Porota odporúča prehodnotiť pobytovú formu strechy parkovacieho domu a skôr uprednostňuje ekonomickejšie riešenie.

4

Vyhlasovateľ: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava; Metropolitný inštitút Bratislavy; METRO Bratislava, a. s.

Spracovateľ súťažných podmienok: Metropolitný inštitút Bratislava

Typ súťaže: projektová, verejná, architektonickourbanistická, dvojkolová

Termín súťaže: 1. kolo: 8. 12. 2021 – 2. 2. 2022; 2. kolo do 16. 5. 2022

Dátum hodnotenia porotou: 1. kolo: 14. 2. 2022; 2. kolo: 8. 6. 2022 Počet hodnotených návrhov: 1. kolo: 10 návrhov; 2. kolo: 3 návrhy

Zloženie členov poroty:

Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:

Ing. arch. Václav Hlaváček – AA ČKA Ing. arch. Michaela Hantabalová – AA SKA Ing. arch. Lukáš Kohl Ing. arch. Oliver Sadovský – AA SKA Ing. arch. Drahan Petrovič – AA SKA Náhradníci poroty: Ing. arch. Andrea Mikulajová Ambrovičová – AA SKA Ing. arch. Jan Doubek – AA ČKA

režijné náklady 9 000 € a cenu vo výške 51 500 € návrhu účastníka č. 5, ktorý sa umiestnil na 1. mieste - A B.K.P.Š., spol. s r. o. režijné náklady 9 000 € a cenu vo výške 30 900 € návrhu účastníka č. 8, ktorý sa umiestnil na 2. mieste - SUPERATELIER s. r. o. režijné náklady 9 000 € a cenu vo výške 20 600 € návrhu účastníka č. 3, ktorý sa umiestnil na 3. mieste - MS architekti s. r. o.

Experti Mgr. Ľuboš Vyrúbal, Ing. Ján Kubovčák, Mgr. Tomáš Lendel, Mgr. Peter Gula, Ing. arch. Michal Pulman, prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., Ing. Milan Janák, PhD., Ing. Roman Bečka

Súhrn cien a odmien v súťaži: 130 000 € bez DPH

95

Polyfunkčná zóna Janíkov dvor, Bratislava 1. miesto � A B.K.P.Š., spol. s r. o.

4

97

Polyfunkčná zóna Janíkov dvor, Bratislava 2. miesto � SUPERATELIER s. r. o.

4

Polyfunkčná zóna Janíkov dvor, Bratislava 3. miesto � MS architekti s. r. o.

99

Štandard súťaží návrhov Nájomné bývanie Vydavateľ: Inštitút Slovenskej komory architektov, Námestie SNP 18, 811 06 Bratislava I. vydanie Bratislava 2021 Zostavila: Mária Nováková Co- editor: Martin Zaiček Co- editorka: Rea Dilhoffová Jazyková korektúra: Filip Németh Kontakt pre overenie súťažných podmienok: sutaze@komarch.sk Grafický dizajn: Ľubica Segečová, Róbert Púček Externí konzultanti: Katarína Máčková Fotografie: Peter Jurkovič, archív súťaží Slovenskej komory architektov, archív CE ZA AR Ďakujeme za spoluprácu: Veronika Ďurechová, MBA, špecialista pre byty a nebyty na Útvare majetku mesta Trenčín Ing. arch. Marek Harčarík, gestor architektonických súťaží MIB Ing. arch. Ondrej Horváth, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava Ing. Boris Hrbáň, pôsobil ako koordinátor rozvoja nájomného bývania Magistrátu hl. mesta Bratislavy Mgr. Juraj Hurný, riaditeľ Sekcie mestských štúdií a participácie z Metropolitného inštitútu Bratislavy Ján Kövér, referát výstavby, Oddelenie strategického rozvoja mesta Košice Ing. et Ing. arch. Petra Kunarová, AA ČKA, nezávislá archi­tektka, Ing. Miroslav Mižák, Odd. Útvar hlavného architekta mesta Košice Ing. arch. Adriana Mlynčeková, PhD., vedúca Útvaru územného plánovania mesta Trenčín Kristína Starosta, hovorkyňa ŠFRB Ing. arch. Lucia Štasselová, bývalá viceprimátorka HMSRBA, v súčasnosti poslankyňa a predsedníčka Komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva Mestského zastupiteľstva v Bratislave Lívia Zongorová, referát bytový, obchodu a cestovného ruchu na oddelení finančnej a informačnej sústavy Mestského úradu v Novom Meste nad Váhom Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Š

101