2 minute read

Ako správne hodnotiť?

Hodnotenie má prebiehať po štúdiu návrhov a výmene reakcií v spoločnej diskusii, kde sa vysvetľujú kvality a problémy jednotlivých návrhov, zvažuje sa ich miera a možnosť opravy alebo dopracovania v prípade víťazstva účastníka, ktorý ich predložil.

Po dostatočnom prediskutovaní a identifikovaní hodnôt návrhov porota pristúpi k určeniu poradia mechanizmom, ako bol určený v súťažných podmienkach. Ideálne sa javí hlasovať spolu vzostupne o poradí návrhov vo vzťahu ku kritériu. Musí sa tak určiť poradie pre všetky prijaté návrhy. Dôležité je najmä rozlíšenie poradia medzi najkvalitnejšími návrhmi, menej kvalitné návrhy môžu byť agregované do väčších skupín.

Advertisement

Hodnotenie návrhov prostredníctvom bodovania sa odporúča iba v špecifických prípadoch – pri veľmi komplikovaných zadaniach s viacerými nehierarchizovanými kritériami/témami, kde by hodnotenie diskusiou so snahou o konsenzuálne rozhodnutia predstavovalo v praxi ohrozenie, že návrhy nebude možné kvalifikovane zoradiť. Pri väčšine prípadov je však takéto hodnotenie nevhodné a neodporúčame ho.

Odporúčame udeliť vždy iba jedno prvé miesto, nekalkulovať s tým, že po súťaži bude nasledovať nejaká forma dopracovania a dodatočného rozhodovania. Udelenie viacerých prvých miest vyvolá nutnosť rozhodovať podľa iných kritérií než bola kvalita návrhu, ktorú bola spôsobilá ohodnotiť porota, čím sa potlačí zmysel súťaže.

Pokiaľ možno, odporúčame neudeľovať viacerým návrhom rovnaké poradie („ex aequo”), ale diskutovať dovtedy, dokedy nie je zrejmé, ktorý z nich je kvalitnejší.

Odporúčame vždy udeliť všetky ceny a odmeny, nevynechávať miesta v poradí. V prípade udelenia menšieho počtu cien a odmien, než bolo uvedené v súťažných podmienkach, udeliť plnú sumu vyhradenú na ceny a odmeny okrem prípadu, že sa v súťaži zúčastnilo menej návrhov, než bol uvažovaný počet cien a odmien. K hodnoteniu je nutné pristupovať s rešpektom k práci kolegov. Návrh spracúvali v podmienkach, ktoré boli veľmi limitované v porovnaní s tými, ktoré zažívajú členovia poroty pri jej hodnotiacom zasadnutí – súťažiaci totiž nemali pred sebou k dispozícii pre naštudovanie celý rozsah možných riešení vo forme dopracovaných súťažných návrhov, kultivovali iba svoje vlastné riešenie. Preto by mal každý porotca zahnať falošný pocit, že by vedel pripraviť lepší návrh (už vonkoncom sa neodporúča takýto pocit komunikovať navonok) a radšej sa venovať hodnoteniu toho, čo je k dispozícii. Znalosti nadobudnuté pri hodnotení je možné adresovať víťazovi vo forme odporúčaní k dopracovaniu jeho návrhu. Ak by porota pri rozhodovaní nedodržala pravidlá upravené v súťažných podmienkach, zodpovedá za škodu, ktorá by vyhlasovateľovi vznikla. A to vo výške náhrady škody, ktorú by si voči vyhlasovateľovi úspešne uplatnil účastník alebo účastníci na súde. Vyhlasovateľ by si škodu následne mohol uplatniť voči porote, ktorá problém spôsobila. Bolo by otázkou dokazovania, ktorí z členov poroty by niesli osobnú zodpovednosť; smerodajné by boli v týchto prípadoch zápisnice zo zasadania poroty a najmä hlasovania. Podľa judikatúry súdov, súdy nie sú oprávnené preskúmavať súťaž z hľadiska, či bol ten-ktorý návrh správne vybratý ako ocenený. Na druhej strane, súdy sú príslušné na preskúmanie, či ohodnotenie návrhov prebehlo v súlade so súťažnými podmienkami. Zodpovednosť porotcov za škodu je daná na základe charakteru právneho vzťahu medzi vyhlasovateľom a porotcami, ktorý je zo svojej podstaty vzťahom mandatárov voči mandantovi, bez 92

ohľadu na to, ako sa tento vzťah formálne v danom prípade pomenuje. Mandatár je pri plnení povinností povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s pokynmi mandanta. Pri porušení týchto povinností zodpovedá mandantovi za spôsobenú škodu.