Vesmír

VesmĂ­r Viktor Verba 4.B

Čo je to vesmír?

Vesmír je všetko čo existuje-všetok priestor a čas aj hmota a energia v ňom. Nevie sa, aký je vesmír rozsiahly, pretože stále sa formuje, rozpína a niektoré veľmi vzdialené oblasti navždy ostanú mimo zraku astronómov. Všetka viditeľná hmota je vytvorená zo subatomárnych častíc a všetky interakcie medzi týmito základnými súčasťami riadia rovnaké základné sily.

Slnko Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Všetky planéty obiehajú okolo Slnka. Je to naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej sústavy. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Astronomický symbol pre Slnko je kruh s bodom vo vnútri. Slovom slnko s malým sa v niektorých prípadoch označuje aj hviezda alebo primárne hviezdne teleso, okolo ktorého obiehajú objekty. Slnko je naša najbližšia hviezda.

Svetlo z neho letí na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd (pričom z našej druhej najbližšej hviezdy, Alfa Centauri letí svetlo na Zem 4,2 roka). Vzdialenosť Zeme od Slnka je 152 099 000 km.

Slnečná energia je základom takmer všetkých procesov prebiehajúcich na jej planétach a teda aj na Zemi.

Merkúr Merkúr je najbližšou planétou slnečnej sústavy od Slnka a najmenšou planétou Slnečnej sústavy. Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra, keďže sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét. Bol známy už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe. Je najmenšou planétou Slnečnej sústavy s tretinovým priemerom voči Zemi. Sklon rotačnej osi k rovine obehu planéty je takmer 90°.

Venuša •

Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.

Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, to znamená, že nikdy sa na oblohe nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka môže byť až 48°. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene viditeľné voľným okom. Je pomenovaná po rímskej bohyni Venuši. Niekedy ju nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Pretože je Venuša k Slnku bližšie ako Zem, nájdeme ju na oblohe takmer vždy blízko pri Slnku, takže ju je možné zo Zeme vidieť iba krátko pred svitaním alebo krátko po zotmení.

Preto je niekedy označovaná ako „Zornička“ alebo „Večernica“, a keď sa objaví, ide o zďaleka najsilnejší bodový zdroj svetla na oblohe. Výnimočne možno Venušu voľným okom uvidieť aj vo dne.

Zem Zem je naša materská planéta, v poradí tretia planéta slnečnej sústavy. Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov voda v kvapalnom skupenstve a život. Zem je najväčšia terestriálna planéta a zároveň prvá planéta od Slnka, ktorú obieha mesiac - Mesiac.

Zem vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov. Zem je predmetom skúmania napríklad kozmogónie, geológie, paleontológie či geografie. Astronomický symbol Zeme je kríž vo vnútri kruhu. Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149,6 mil. km priemernou rýchlosťou 29,8 km/s. Zem je takmer guľaté teleso.

Mesiac Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Nemá iné formálne meno ako "Mesiac", aj keď sa občas nazýva Luna (latinský výraz pre "mesiac"). Zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sklonu osi rotácie Zeme v určitých medziach, čo má za následok stabilné striedanie ročných období z dlhodobého časového hľadiska.

Mesiac sa podstatnou zložkou podieľa na prílive a odlive na Zemi.

Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom na Zemou je 384 403 km.

Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov. V roku 1969 pristáli Neil Armstrong a Adwin Aldrin ako prví ľudia na Mesiaci. Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Nemá iné formálne meno ako "Mesiac", aj keď sa občas nazýva Luna (latinský výraz pre "mesiac"). Zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sklonu osi rotácie Zeme v určitých medziach, čo má za následok stabilné striedanie ročných období z dlhodobého časového hľadiska. Mesiac sa podstatnou zložkou podieľa na prílive a odlive na Zemi. Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom na Zemou je 384 403 km. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov. V roku 1969 pristáli Neil Armstrong a Adwin Aldrin ako prví ľudia na Mesiaci.

Mars Mars je štvrtá planéta Slnečnej sústavy. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre) a obieha ako štvrtá planéta okolo Slnka.

Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Môže nastať situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom (Mars je v opozícii vzhľadom na Slnko). Je to príležitosť pozorovať ho po celú noc a na oblohe je nápadným objektom. Mars vznikol podobne ako ostatné terestriálne planéty v slnečnej sústave akréciou z plynového disku, ktorý obiehal okolo rodiacej sa centrálnej hviezdy. Vznikali prvé planétky, ktoré sa vzájomne zrážali a formovali väčšie telesá aby na konci v sústave vznikli 4 terestriálne planéty. Planéty blízko k Slnku sú tvorené ťažšími prvkami, vzdialenejšie sú tvorené ľahšími prvkami podobne ako Mars. Mars má oproti Zemi štvrtinový povrch a iba desatinu hmotnosti. Okolo Slnka obieha raz za 687 dní.

Jupiter Jupiter je najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy, v poradí piata od Slnka. Slnečná sústava je niekedy položartovne opisovaná ako systém skladajúci sa zo Slnka, Jupitera a rôzneho smetia. Jupiter a ostatní plynní obri Saturn, Urán a Neptún sú označované ako jupiterovské planéty. Je pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi (tiež nazývaným Jova). Symbolom planéty je štylizované znázornenie božského blesku. Jupiter má plynovo-kvapalný charakter a chemické zloženie podobné Slnku. Od hviezd sa Jupiter líši iba malou hmotnosťou, ktorá nestačí k vytvoreniu podmienok pre reakcie, prebiehajúce vo hviezdach. I napriek tomu sa so svojimi mnohými mesiacmi podobá akejsi „Slnečnej sústave“ v malom. Často je označovaný za nedokončenú hviezdu aj keď toto porovnanie je rovnakého druhu ako označiť asteroid za „nedokončenú Zem“. Zaujímavé je, že nájdené extrasolárne planéty sú omnoho hmotnejšie ako Jupiter.

Saturn Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy, druhá najväčšia z planét. Je známa i z prehistorického obdobia. Galileo Galilei prvý pozoroval neobvyklý tvar planéty. Nedokázal však rozlíšiť, že ide o prstenec a predpokladal, že ide o trojplanétu. K záveru, že ide o prstence okolo planéty prišiel až Christian Huygens (1659). Saturn je druhou najväčšou planétou Slnečnej sústavy.

Vďaka prstencom ho mnohí považujú za jeden z najkrajších objektov vo vesmíre. Patrí medzi veľké planéty, podobá sa Jupiteru. Je to z veľkej časti plynné teleso, zložené prevažne z vodíka. Je ľahší ako voda, má iba 0,7 násobok jej hustoty.

Saturn má spomedzi všetkých planét Slnečnej sústavy najmenšiu hustotu (690 kg/m3).

Urán Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy. Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Podobne ako Saturn, aj plynný Urán je obria planéta so sústavou prstencov.

Urán ako jediná z planét má extrémne veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka, i keď dosiaľ nie je uspokojivé vysvetlenie, prečo má tak extrémny sklon osi. Je takmer kolmo sklonený.

Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc. Urán býva väčšinou pozorovateľný aj voľným okom či menším ďalekohľadom.

Neptún •

Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov, rovnako ako grécky boh Poseidón. Jeho typickým znakom je trojzubec. Neptún má osem pomenovaných mesiacov. Okrem najväčšieho z nich (Triton, 1 350 km) a Nereidy (priemer 170 km) boli všetky ostatné drobné mesiace objavené Voyagerom 2 počas jeho preletu okolo planéty. Neptún navštívila jediná sonda Voyager 2 v polovici roka 1989. Našťastie máme v súčasnosti aj kvalitné pozemské pozorovania a snímky z HST. Planétu je možné vidieť na nočnej oblohe stredne veľkým ďalekohľadom ak viete kam sa máte pozerať, ale potrebujete lepší astronomický teleskop ak chcete vidieť viac ako iba drobnú svietiacu bodku.

Pluto Pluto je väčšinou dnes zaradené spolu s Ceres medzi trpasličie planéty.

Dráha Pluta zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu (bez toho aby sa pretínali - nemôže dôjsť k ich zrážke) a preto kým je Pluto k Slnku najbližšie, je najvzdialenejšou planétou Neptún. Takáto výmena polôh sa naposledy odohrala v rokoch 1979-1999.

V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Pluto pravdepodobne dostal svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere.

Objaviteľom Pluta bol Clyde Wiliam Tombaugh, ktorý ho zaznamenal na fotografickej platni v roku 1930 pri systematickom snímkovaní oblohy.

Vytýčil si úlohu objaviť deviatu planétu, ktorej existencia bola predpovedaná na základe nepravidelností v pohybe Neptúnu. Podobne bol podľa predpovede nájdený Neptún na základe pozorovaní nepravidelností v dráhe Urána v roku 1846. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bol objavený iba náhodou, pretože je príliš drobný a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúnu.

Otázky Čo je to vesmír?______________________ Aký je v poradí Mars?__________________ Je Jupiter planéta?____________________ Má Pluto prstence? ____________________ Koľko je veľkých planét? ________________ Ktorá hviezda je k nám najbližšie?________

Ďakujem za pozornosť