Mona Líza

Mona Líza Mona Líza je obraz talianskeho renesančného umelca Leonarda da Vinci, ktorého vznik je datovaný približne do obdobia rokov 1503 – 1505. Portrét zobrazuje Lisu Gherardini, manželku florentského obchodníka Francescadi Bartolomeo di Zanobi del Giocondo, oblečenú podľa súdobej florentskej módy, na pozadí pahorkatej krajiny. Pri pohľade na obraz pozornosť púta predovšetkým legendárny „záhadný úsmev“ Mony Lízy a jej prenikavý pohľad, ktorým akoby sa skutočne dívala z obrazu. Jeto jedno z najznámejších umeleckých diel v dejinách výtvarného umenia. Hoci je tento obraz vo svete všeobecne známy pod názvom Mona Lisa, v taliančine a španielčine sa preň používa názov La Gioconda, vo francúzštine La Joconde. Obavarianty názvu odvíjajú svoj pôvod od mena zobrazenej dámy – „Lisa“ je jej krstné meno, pomenovanie „Gioconda“ je prispôsobené priezvisko jej manžela.Monna je v taliančine zaužívaná skratka slova „madonna“ (doslova „moja pani“) a kedysi znamenalo "pani" pred vlastným menom. Leonardo sám obraz nepomenoval.

Mona Líza je podobizeň mladej ženy na pozadí pahorkatej krajiny so vzdialeným hmlistým horizontom. Dáma má vlasy zakryté čiernym priesvitným závojom. Pri detailnejšom pohľade si možno všimnúť, že tvár má dokonale zbavenú chĺpkov – nemá ani obočie, ani riasy na mihalniciach.

Technika: Obraz je namaľovaný olejovými farbami na tenkej doske z topoľového dreva. Bol niekoľkokrát reštaurovaný a röntgenové analýzy odhalili prítomnosť troch skorších verzií MonyLízy vo vrstvách pod súčasnou verziou obrazu. Leonardo tu použil špeciálnu techniku maľby, ktorú označil názvom „sfumato“. Jej podstatou je nanášanie farieb vo viacerých veľmi jemných, priesvitných vrstvách tak, aby bol vytvorený dojem hĺbky, objemu a tvaru. Namiesto ostrých kontúr sfumato využíva hmlisté, mäkké tieňovanie, čím dáva možnosť veľmi presvedčivého zobrazenia svetla a priestoru.

Dôležitý je dokonalý výber a miešanie farebných tónov a ich veľmi precízne nanášanie bez pozorovateľných prechodov.