INVÁZNE DRUHY RASTLÍN NA SLOVENSKU

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN NA SLOVENSKU

Čo sú invázne rastliny? 

V našej krajine sa rozšírili a udomácnili viaceré nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa na mnohých miestach správajú invázne, vstupujú do rastlinných spoločenstiev, odkiaľ vytláčajú pôvodné druhy a vytvárajú monocenózy – spoločenstvá pozostávajúce prevažne z jedného druhu.



Tieto druhy boli na územie Slovenska dovezené ako okrasné a medonosné rastliny, zvyčajne z amerického kontinentu alebo z Ázie. Z parkov a výsadieb sa začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy.

VLASTNOSTI INVÁznych druhov 

vysoká konkurenčná schopnosť – dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, vitalita, odolnosť voči stresu



schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia – sucho, záplavy



schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, nielen na miestach ich prirodzeného výskytu



dobré reprodukčné vlastnosti



účinné mechanizmy rozširovania



absencia alebo obmedzená hustota domácich prirodzených predátorov, parazitov a chorôb

SpÔsoby rozŠirovania inváznych druhov rastlín 

pričinením človeka, jeho priamou alebo nepriamou činnosťou, napr. ich zámerných pestovaním v parkoch a záhradách, odkiaľ môžu druhy preniknúť aj do okolitej prírody,



prostredníctvom živočíchov,



pričinením vetra,



pričinením tečúcej vody.

DÔsledky Šírenia inváznych druhov rastlín 

Negatívne ovplyvňujú a menia pôvodné druhové zloženie vegetácie



Svojimi porastami zhoršujú svetelno-tepelné podmienky pôvodných druhov rastlín.



Rýchlo obsadzujú nové stanovištia, využívajú najmä skládky, opustené a zanedbané miesta.



Spôsobujú rôzne ochorenia človeka, môžu vyvolať slzenie, pálenie nosnej a ústnej dutiny.



Spôsobujú zvýšené náklady na odstránenie dôsledkov ich šírenia.

Invázne druhy rastlín a legislatíva



Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi.



Vlastník pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku a zamedziť opätovnému šíreniu inváznych druhov a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.



Predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch.

K najznámejším inváznym druhom patria: 

Boľševník obrovský



Pohánkovec japonský



Netýkavka žliazkatá



Sumach pálkový



Ambrózia palinolistá

BoĽŠevník obrovský Do Európy sa dostal ako okrasná rastlina v 19. storočí, z oblastí západného Kaukazu. Táto trváca rastlina dorastá do výšky 200 až 500 cm. Okrem okrasných záhrad a parkov sa na území Slovenska vyskytuje najmä popri cestách a tokoch. Nedostatok prirodzených nepriateľov, spôsobuje veľmi rýchlo rozšírenie na stále nové lokality. U človeka pri kontakte dochádza k vážnym zdravotným problémom – produkuje toxickú látku.

Pohánkovec japonský

Trváca rastlina pôvodov z východnej Ázie, vytvára nepreniknuteľné porasty s výškou viac ako 100 cm. Vyrastá najmä pozdĺž vodných tokov, ciest, v intravilánoch miest a obcí.

Mohutný rast podzemkov a výhonkov môže narušiť základy budov, múry, chodníky, odvodňovacie systémy a prispieť k zvýšeniu rizika záplav.

Netýkavka žliazkatá Jednoročná, až 200 cm vysoká bylina, pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Táto medonosná rastlina kvitne od júna do októbra. Zo záhrad prenikol tento druh aj do voľnej prírody. Nekontrolovateľne sa šíri pozdĺž vodných tokov a vo vnútri lužných lesov. Tam, kde sa tento druh už raz vyskytne, obsadí v priebehu krátkeho času rozsiahle plochy.

Sumach pálkový Ker alebo strom pôvodom z východnej časti Severnej Ameriky. K nám sa dostal ako okrasná drevina, ktorá sa dodnes pestuje v parkoch a záhradách. Pomocou podzemných poplazov sa veľmi rýchlo šíri a obsadzuje stále nové stanovištia, z ktorých postupne vytláča domáce okrasné dreviny.

AMBRÓZIA PALINOLISTÁ Jednoročná alergénna rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky.

Dorastá do výšky až 200 cm. Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na neobrábaných poliach. Na ambróziu reaguje až 80 % alergikov. Už samotný dotyk s rastlinou môže po 20 – 30 minútach vyvolať u nich nepríjemné až bolestivé svrbenie či pálenie kože.

Prezentácia a Poznávanie rastlín V spolupráci s ochranármi z CHKO Vihorlat sme začiatkom školského roka v septembri uskutočnili pre našich žiakov prezentáciu spojenú s poznávaním inváznych rastlín.

Prezentรกcia

Poznávanie inváznych rastlín

Exkurzia do prostredia V septembri 2014 sme uskutočnili aj náučnú prírodovednú exkurziu do CHKO Vihorlat, konkrétne do NPR Sokol, kde nám ochranári ukázali lokality výskytu inváznych rastlín. V danom kalendárnom období sa v tejto lokalite invázne rastliny nevyskytujú, preto sme neuskutočnili zber. Zúčastníme sa ho však v období mesiaca jún.