Slovak - Wisdom of Solomon

KAPITOLA 1 1 Milujte spravodlivosť, sudcovia zeme: myslite na Pána s dobrým srdcom a v jednoduchosti srdca ho hľadajte.

2 Lebo sa nájde medzi tými, ktorí ho nepokúšajú; a prikazuje sa tým, ktorí mu nedôverujú.

3 Lebo zlé myšlienky sú oddelené od Boha a jeho moc, keď je skúšaná, karhá nemúdrych.

4 Lebo do duše zlomyseľnej nevstúpi múdrosť; ani prebývať v tele, ktoré je podrobené hriechu.

5 Lebo svätý duch disciplíny utečie pred klamstvom a odstráni myšlienky, ktoré sú nepochopiteľné, a nezostane, keď príde neprávosť.

6 Lebo múdrosť je milujúci duch; a nezbaví sa viny rúhača svojich slov, lebo Boh je svedkom jeho opraty a pravdivým pozorovateľom jeho srdca a poslucháčom jeho jazyka.

7 Lebo Duch Pánov napĺňa svet, a čo všetko obsiahne, pozná hlas.

8 Preto nemôže byť ukrytý ten, kto hovorí neprávosti, ani pomsta, keď trestá, ho neprejde.

9 Lebo sa budú skúmať rady bezbožných a zvuk jeho slov príde k Pánovi na prejavenie jeho zlých skutkov.

10 Lebo ucho žiarlivosti počuje všetko a zvuk reptania nie je skrytý.

11 Varujte sa teda reptania, ktoré je neužitočné; a zdrž sa ohovárania svojho jazyka, lebo niet takého tajného slova, ktoré by vyšlo nadarmo, a ústa, ktoré veria, zabíjajú dušu.

12 Nehľadaj smrť v omyle svojho života a neťahaj na seba záhubu dielom svojich rúk.

13 Lebo Boh neurobil smrť, ani nemá záľubu v záhube živých.

14 Lebo stvoril všetky veci, aby mohli byť, a pokolenia sveta boli zdravé; a niet v nich jedu ničenia ani kráľovstva smrti na zemi.

15 (Lebo spravodlivosť je nesmrteľná.)

16 Ale bezbožní ľudia svojimi skutkami a rečami ich volali, lebo keď si mysleli, že to majú svojho priateľa, ničili sa a uzavreli s tým zmluvu, lebo sú hodní mať na tom účasť.

KAPITOLA 2 1 Lebo bezbožní hovorili, uvažujúc sami so sebou, ale nie správne: Náš život je krátky a únavný a v smrti človeka niet nápravy; ani nebolo známe, že by sa niekto vrátil z hrobu.

2 Lebo sme sa narodili pri každom dobrodružstve, a aj potom budeme, ako by sme nikdy neboli, lebo dych v našich nozdrách je ako dym a malá iskra v pohybe nášho srdca.

3 Keď zhasne, naše telo sa zmení na popol a náš duch zmizne ako mäkký vzduch, 4 A naše meno bude časom zabudnuté a nikto nebude mať na pamäti naše skutky a náš život pominie ako stopa oblaku a rozplynie sa ako hmla, ktorá je zahnaná lúčmi lúčov. slnko a premáhať ich teplo.

5 Lebo náš čas je pominuteľný tieň; a po našom konci už niet návratu, lebo je zapečatené, takže sa už nikto nevráti.

6 Poďte teda, užívajme si dobré veci, ktoré sú prítomné, a rýchlo užívajme stvorenia ako v mladosti.

7 Naplňme sa drahým vínom a masťami a nech neobíde okolo nás žiaden kvet jari.

8 Venkujme sa púčikmi ruží, kým uschnú: 9 Nech sa nikto z nás neobíde bez jeho dielu zo svojej zmyselnosti, nechajme znamenia svojej radosti na každom mieste, lebo toto je náš podiel a toto je náš údel.

10 Utláčajme úbohého spravodlivého, nešetrime vdovu a nevážme si prastaré šediny starcov.

11 Našou silou nech je zákon spravodlivosti, lebo slabé sa nepovažuje za nič.

12 Preto čakajme na spravodlivých; lebo on nie je na nás a je čistý proti našim skutkom: karhá nás, že sme previnili zákon, a namieta proti našej hanbe prehrešky voči našej výchove.

13 Vyznáva, že pozná Boha, a nazýva sa dieťaťom Pánovým.

14 Bol stvorený, aby pokarhal naše myšlienky.

15 Je nám žalostný už len pohľad, lebo jeho život nie je ako život iných ľudí, jeho cesty sú iné.

16 Máme ho v úcte ako falzifikátov, zdržiava sa našich ciest ako od špiny, vyhlasuje koniec spravodlivého, aby bol požehnaný, a chváli sa, že Boh je jeho otcom.

17 Pozrime sa, či sú jeho slová pravdivé, a dokážme, čo sa s ním stane.

18 Lebo ak je spravodlivý Boží syn, pomôže mu a vyslobodí ho z rúk jeho nepriateľov.

19 Skúmajme ho s odporom a mučením, aby sme poznali jeho miernosť a dokázali jeho trpezlivosť.

20 Odsúdime ho potupnou smrťou, lebo podľa vlastných slov bude rešpektovaný.

21 Také veci si predstavovali a dali sa oklamať, lebo ich vlastná bezbožnosť ich oslepila.

22 Čo sa týka tajomstiev Božích, nepoznali ich, ani nedúfali v mzdu spravodlivosti, ani nerozoznali odmenu pre bezúhonné duše.

23 Lebo Boh stvoril človeka, aby bol nesmrteľný, a stvoril ho, aby bol obrazom svojej vlastnej večnosti.

24 Avšak zo závisti diabla prišla na svet smrť, a tí, ktorí sa držia jeho boku, ju nachádzajú.

KAPITOLA 3 1 Ale duše spravodlivých sú v rukách Božích a žiadne muky sa ich nedotknú.

2 V očiach nemúdrych sa zdalo, že zomierajú, a ich odchod je považovaný za biedu, 3 A ich odchod od nás bude úplným zničením, ale sú v pokoji.

4 Lebo hoci sú v očiach ľudí potrestaní, ich nádej je plná nesmrteľnosti.

5 A keď boli trochu potrestaní, dostanú veľkú odmenu, lebo Boh ich dokázal a uznal ich za hodných.

6 Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako zápalnú obeť.

7 A v čase svojho navštívenia sa budú lesknúť a pobehovať sem a tam ako iskry medzi strniskom.

8 Budú súdiť národy a budú panovať nad ľudom a ich Pán bude kraľovať naveky.

9 Tí, čo v neho dôverujú, pochopia pravdu, a tí, ktorí sú verní v láske, zostanú s ním, lebo milosť a milosrdenstvo patria jeho svätým a on sa stará o svojich vyvolených.

10 Ale bezbožní budú potrestaní podľa svojich predstáv, ktorí zanedbali spravodlivých a opustili Pána.

11 Lebo kto pohŕda múdrosťou a výchovou, ten je biedny a ich nádej je márna, ich námaha neplodná a ich skutky neužitočné.

12 Ich ženy sú hlúpe a ich deti zlé.

13 Ich potomstvo je prekliate. Preto je blahoslavená neplodná nepoškvrnená, ktorá nepoznala hriešne lôžko; bude mať ovocie v navštívení duší.

14 A blahoslavený je eunuch, ktorý svojimi rukami nepáchal neprávosť, ani nevymýšľal zlé veci proti Bohu, lebo jemu bude daný zvláštny dar viery a dedičstvo v chráme Pánovom pre jeho myseľ prijateľnejšie.

15 Lebo slávne je ovocie dobrej práce a koreň múdrosti nikdy neodpadne.

16 Čo sa týka detí cudzoložníkov, tie neprídu k svojej dokonalosti a semeno nespravodlivého lôžka bude vykorenené.

17 Lebo aj keď budú dlho žiť, nebudú sa považovať za nič a ich posledný vek bude bez cti.

18 Alebo ak rýchlo zomrú, nemajú nádej ani útechu v deň skúšky.

19 Lebo hrozný je koniec nespravodlivého pokolenia.

KAPITOLA 4 1 Lepšie je nemať deti a mať cnosť, lebo jej pamiatka je nesmrteľná, lebo je známa u Boha i u ľudí.

2 Keď je prítomná, ľudia si z nej berú príklad; a keď odíde, túžia po ňom.

3 Ale množiace sa potomstvo bezbožníkov nebude prekvitať, ani nezakorení v pošmyknutiach bastardov, ani nepoloží rýchly základ.

4 Lebo aj keď budú nejaký čas kvitnúť vo vetvách; no nezostanú stáť, budú sa otriasať vetrom a silou vetrov budú vykorenené.

5 Nedokonalé konáre budú vylamované, ich ovocie neužitočné, nezrelé na jedenie, áno, darmo.

6 Lebo deti splodené z nezákonných postelí sú svedkami neprávosti proti svojim rodičom v procese.

7 Keby však spravodlivému zabránila smrť, bude mať pokoj.

8 Lebo počestný vek nie je ten, ktorý stojí v dĺžke, ani to, čo sa meria počtom rokov.

9 Ale múdrosť sú pre ľudí šediny a nepoškvrnený život je staroba.

10 Páčil sa Bohu a miloval ho, takže býval medzi hriešnikmi prenesený.

11 Áno, rýchlo bol vzatý, aby bezbožnosť nezmenila jeho rozumnosť alebo aby jeho dušu neoklamala lesť.

12 Lebo očarovanie nezbednosťou zatemňuje úprimné veci; a túlanie sa žiadostivosti podkopáva jednoduchú myseľ.

13 Keď sa stal dokonalým v krátkom čase, splnil dlhý čas: 14 Jeho duša sa totiž páčila Pánovi, preto sa ponáhľal, aby ho vzal spomedzi bezbožných.

15 Toto ľud videl a nerozumel tomu, ani si to nevložil do mysle, že jeho milosť a milosrdenstvo je s jeho svätými a že má úctu k svojim vyvoleným.

16 Tak spravodlivý, ktorý zomrel, odsúdi bezbožných, ktorí sú nažive; a mladosť, ktorá sa čoskoro zdokonalí, mnoho rokov a staroba nespravodlivých.

17 Lebo uvidia koniec múdrych a nepochopia, čo o ňom Boh vo svojej rade ustanovil a na čo ho Pán uchránil.

18 Uvidia ho a budú ním opovrhovať; ale Bôh sa im vysmeje na posmech, a odteraz budú odpornou mŕtvolou a potupou medzi mŕtvymi na veky.

19 Lebo ich roztrhne a zvrhne na zem, aby onemeli; a otrasie ich od základov; a budú úplne zničení a budú v smútku; a ich pamiatka zahynie.

20 A keď budú skladať účty o svojich hriechoch, prídu so strachom a ich vlastné neprávosti ich presvedčia do očí.

KAPITOLA 5 1 Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou odvahou pred tvárou tých, ktorí ho sužovali a nepočítali so svojimi prácami.

2 Keď to uvidia, znepokojí ich strašný strach a budú žasnúť nad zvláštnosťou jeho spásy, ktorá presahuje všetko, čo očakávali.

3 A tí, ktorí sa kajajú a stonajú od úzkosti ducha, povedia si v sebe: Toto bol on, ktorého sme mali niekedy na posmech a príslovie na potupy.

4 My blázni sme považovali jeho životné šialenstvo a jeho koniec za bez cti.

5 Ako je započítaný medzi Božie deti a jeho údel je medzi svätých!

6 Preto sme zišli z cesty pravdy a svetlo spravodlivosti nám nezasvietilo a slnko spravodlivosti nad nami nevyšlo.

7 Unavili sme sa na ceste bezbožnosti a záhuby, áno, prešli sme púšťami, kde nebolo cesty, ale čo sa týka cesty Pánovej, tú sme nepoznali.

8 Čo nám prospela pýcha? alebo čo dobrého nám prinieslo bohatstvo s našou chválou?

9 Všetky tieto veci sa pominuli ako tieň a ako ponáhľajúci sa stĺp; 10 A ako loď, ktorá sa plaví po vlnách vody, ktorá, keď prejde, nemožno nájsť jej stopu, ani cestu kýlu vo vlnách; 11 Alebo ako keď vták letel vzduchom, nie je možné nájsť jeho cestu, ale ľahký vzduch, ktorý je udieraný údermi jej krídel a rozdeľuje sa s ich prudkým hlukom a pohybom, prechádza cez ňu, a potom sa nenašiel žiadny znak, kam išla; 12 Alebo ako keď šíp vystrelí na značku, rozdelí vzduch, ktorý sa hneď zase spojí, takže človek nevie, kam preletel: 13 Aj my sme podobne, hneď ako sme sa narodili, začali ťahať ku koncu a nemali sme žiadne známky cnosti, ktoré by sme mohli ukázať; ale boli zničené v našej vlastnej bezbožnosti.

14 Lebo nádej bezbožných je ako prach, ktorý rozfúka vietor; ako tenká pena, ktorá je zahnaná búrkou; ako dym, ktorý sa sem-tam rozptýli víchricou a pominie ako spomienka na hosťa, ktorý zostáva len deň.

15 Ale spravodliví žijú naveky; ich odmena je tiež u Pána a starostlivosť o nich je u Najvyššieho.

16 Preto dostanú slávne kráľovstvo a krásnu korunu z Pánovej ruky, lebo svojou pravicou ich zakryje a ramenom ich ochráni.

17 Vezme si svoju žiarlivosť za úplnú zbroj a urobí zo stvorenia svoju zbraň na pomstu svojich nepriateľov.

18 Oblečie si spravodlivosť ako pancier a namiesto prilby pravý súd.

19 Vezme svätosť za nepremožiteľný štít.

20 Svoj krutý hnev naostrí na meč a svet bude s ním bojovať proti nemúdrym.

21 Potom vyjdú správne mieriace blesky do cudziny; a z oblakov, ako z dobre natiahnutej luky, poletia k značke.

22 A krupobitie plné hnevu bude hádzať ako z kamenného luku a morská voda sa bude proti nim zúriť a záplavy ich kruto potopia.

23 Áno, silný vietor sa postaví proti nim a odvinie ich ako búrka: tak neprávosť spustoší celú zem a zlé správanie zvrhne tróny mocných.

KAPITOLA 6 1 Počujte teda, králi, a rozumejte; učte sa vy, ktorí ste sudcami končín zeme.

2 Načúvajte vy, ktorí vládnete ľudu, a chváľte sa v množstve národov.

3 Lebo moc je vám daná od Pána a zvrchovanosť od Najvyššieho, ktorý bude skúšať vaše skutky a skúmať vaše rady.

4 Pretože ste služobníkmi jeho kráľovstva, neusudzovali ste správne, nezachovávali ste zákon a nechodili ste podľa rady Božej; 5 Príde na teba hrozne a rýchlo, lebo na výsostiach bude prísny súd.

6 Milosrdenstvo totiž čoskoro odpustí tých najpodlejších, ale mocní budú veľmi mučení.

7 Lebo ten, kto je Pánom nado všetko, nebude sa nikoho báť a nebude sa čudovať veľkosti nikoho, lebo urobil malých i veľkých a stará sa o všetkých rovnako.

8 Ale na mocných príde krutá skúška.

9 Preto vám, králi, hovorím, aby ste sa naučili múdrosti a neodpadli.

10 Lebo tí, čo svätia svätosť, budú súdení svätí, a tí, čo sa to naučili, nájdu, čo majú odpovedať.

11 Preto sa zamilujte do mojich slov; želajte si ich a budete poučení.

12 Múdrosť je slávna a nikdy nevyprchá; áno, ľahko ju vidia tí, ktorí ju milujú, a nájdu ju tí, ktorí ju hľadajú.

13 Bráni tým, ktorí po nej túžia, v tom, aby sa im dala poznať ako prvá.

14 Kto ju bude hľadať zavčasu, nebude mať veľkú námahu, lebo ju nájde sedieť pri jeho dverách.

15 Myslieť na ňu je teda dokonalosť múdrosti, a kto na ňu bdie, rýchlo bude bez starostlivosti.

16 Lebo chodí a hľadá tých, čo sú jej hodní, prejavuje sa im priaznivo na cestách a vychádza im v ústrety v každej myšlienke.

17 Lebo jej skutočným počiatkom je túžba po disciplíne; a starostlivosť o disciplínu je láska;

18 A láska je zachovávanie jej zákonov; a dbať na jej zákony je zárukou neporušiteľnosti; 19 A neporušiteľnosť nás približuje Bohu.

20 Preto túžba po múdrosti prináša kráľovstvo.

21 Ak teda máte záľubu v trónoch a žezlach, králi ľudu, ctite múdrosť, aby ste mohli kraľovať naveky.

22 Čo sa týka múdrosti, aká je a ako vystúpila, poviem vám a nebudem pred vami skrývať tajomstvá, ale budem ju hľadať od začiatku jej narodenia a vynesiem na svetlo poznanie o nej, neprejde pravdu.

23 Ani ja nepôjdem s pohlcujúcou závisťou; lebo taký človek nebude mať spoločenstvo s múdrosťou.

24 Ale množstvo múdrych je blahom sveta a múdry kráľ je oporou ľudu.

25 Prijmi teda poučenie z mojich slov a urobí ti to dobre.

KAPITOLA 7 1 Aj ja som smrteľný človek, ako všetci, a potomstvo toho, ktorý bol prvý stvorený zo zeme, 2 A v lone mojej matky bolo utvorené telo v čase desiatich mesiacov, stlačené v krvi, zo semena človeka a rozkoše, ktorá prichádzala so spánkom.

3 A keď som sa narodil, nasával som vzduch a padol som na zem, ktorá je podobná prirodzenosti, a prvý hlas, ktorý som vyslovil, bol plač, ako všetci ostatní.

4 Bol som kojený v plienok, a to so starostlivosťou.

5 Lebo niet kráľa, ktorý by mal iný začiatok narodenia.

6 Lebo všetci ľudia majú jeden vchod do života a podobne vychádzajú.

7 Preto som sa modlil a bolo mi dané rozumnosť: vzýval som Boha a prišiel ku mne duch múdrosti.

8 Dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi a bohatstvo som nepovažoval za nič v porovnaní s ňou.

9 Ani som k nej neprirovnal žiadny drahý kameň, lebo všetko zlato je pre ňu ako malý piesok a striebro sa bude pred ňou počítať za hlinu.

10 Miloval som ju nad zdravie a krásu a rozhodol som sa mať ju namiesto svetla, lebo svetlo, ktoré z nej vychádza, nikdy nevyhasne.

11 S ňou mi prišlo všetko dobré a v jej rukách nespočetné bohatstvo.

12 A radoval som sa z nich všetkých, lebo múdrosť ide pred nimi, a nevedel som, že ona je ich matkou.

13 Učil som sa usilovne a štedro som jej hovoril: neskrývam jej bohatstvo.

14 Lebo ona je pokladom pre ľudí, ktorý nikdy nesklame, a tí, ktorí ho používajú, sa stávajú Božími priateľmi a sú chválení za dary, ktoré pochádzajú z učenia.

15 Boh mi dovolil hovoriť, ako chcem, a počať podľa toho, čo mi je dané, pretože on vedie k múdrosti a vedie múdrych.

16 Lebo v jeho rukách sme my i naše slová; aj všetku múdrosť a znalosť práce.

17 Lebo mi dal istú znalosť vecí, ktoré sú, totiž poznať, ako bol stvorený svet a fungovanie živlov.

18 Začiatok, koniec a stred časov: zmeny obrátenia slnka a zmeny ročných období.

19 Okruhy rokov a polohy hviezd: 20 Povaha živých tvorov a zúrivosť divých zvierat: násilnosť vetra a ľudské uvažovanie: rozmanitosť rastlín a prednosti koreňov.

21 A všetky také veci, ktoré sú buď tajné alebo zjavné, poznám.

22 Lebo ma naučila múdrosť, ktorá je činiteľkou všetkého, lebo v nej je rozumný duch svätý, jediný, mnohoraký, rafinovaný, živý, jasný, nepoškvrnený, prostý, neubližujúci, milujúci to, čo je dobré. rýchly, čo sa nedá nechať, pripravený konať dobro, 23 Láskavý k človeku, stály, istý, bez starostí, majúci všetku moc, dohliadajúci na všetko a prechádzajúci všetkými rozumnými, čistými a najúmyslnejšími duchmi.

24 Lebo múdrosť je dojímavejšia ako akýkoľvek pohyb: prechádza a prechádza všetkým pre svoju čistotu.

25 Lebo ona je dychom Božej moci a čistým vplyvom slávy Všemohúceho, preto nemôže do nej padnúť nič poškvrnené.

26 Lebo ona je jas večného svetla, nepoškvrnené zrkadlo Božej moci a obraz jeho dobroty.

27 A keďže je jediná, môže všetko, a zostávajúc v sebe, robí všetko nové a vo všetkých vekoch vchádzajúc do svätých duší ich robí Božími priateľmi a prorokmi.

28 Lebo Boh nemiluje nikoho okrem toho, kto prebýva s múdrosťou.

29 Lebo je krajšia ako slnko a nadovšetko hviezdny poriadok; v porovnaní so svetlom sa nachádza pred ním.

30 Lebo po tejto noci príde, ale zlo nezvíťazí nad múdrosťou.

KAPITOLA 8 1 Múdrosť mocne siaha od jedného konca k druhému a sladko všetko riadi.

2 Miloval som ju a od mladosti som ju hľadal, chcel som si ju urobiť za manželku a miloval som jej krásu.

3 Tým, že sa zhovára s Bohom, vyvyšuje svoju vznešenosť; áno, sám Pán všetkého si ju zamiloval.

4 Lebo je zasvätená do tajomstiev poznania Boha a miluje jeho diela.

5 Ak je bohatstvo majetkom, po ktorom treba túžiť v tomto živote; čo je bohatšie ako múdrosť, ktorá všetko robí?

6 A ak obozretnosť funguje; kto zo všetkých je prefíkanejší ako ona?

7 A ak niekto miluje spravodlivosť, jej práce sú cnosťami, lebo učí zdržanlivosti a obozretnosti, spravodlivosti a statočnosti.

8 Ak niekto túži po mnohých skúsenostiach, ona vie veci odveké a správne si domýšľa, čo má prísť: pozná rafinovanosť rečí a vie vykladať temné vety: predvída znamenia a zázraky, udalosti ročných období a časov.

9 Preto som si zaumienil, že si ju vezmem k sebe, aby bývala so mnou, vediac, že bude radkyňou dobrých vecí a útechou v starostiach a zármutku.

10 Pre ňu budem mať medzi zástupom ocenenie a budem mať česť u starších, hoci som mladý.

11 V súde ma budú objavovať rýchle domýšľavosť a budem obdivovaný v očiach veľkých mužov.

12 Keď budem držať jazyk za reč, budú ma baviť, a keď budem hovoriť, budú ma dobre počúvať; ak veľa rozprávam, položia si ruky na ústa.

13 Navyše prostredníctvom nej získam nesmrteľnosť a zanechám za sebou večný pamätník tým, ktorí prídu po mne.

14 Usporiadam ľud a národy sa mi poddajú.

15 Strašní tyrani sa budú báť, keď o mne budú počuť; Dá sa nájsť dobrý medzi zástupom a udatný vo vojne.

16 Keď vojdem do svojho domu, spočiniem si s ňou, lebo jej rozhovor je bez trpkosti; a žiť s ňou nemá smútok, ale veselosť a radosť.

17 Teraz, keď som v sebe uvažoval o týchto veciach a premýšľal som o nich vo svojom srdci, ako to, že sa spájame s múdrosťou, je nesmrteľnosť; 18 A veľkým potešením je mať jej priateľstvo; a v dielach jej rúk je nekonečné bohatstvo; a pri stretnutí s ňou obozretnosť; a pri rozhovore s ňou dobrá správa; Hľadal som, ako ju dostať k sebe.

19 Bol som totiž múdre dieťa a mal som dobrého ducha.

20 Ba skôr, keďže som dobrý, prišiel som do tela nepoškvrneného.

21 Keď som však zistil, že by som ju nemohol získať, iba ak by mi ju dal Boh; a to bol bod múdrosti tiež vedieť, koho darom bola; Modlil som sa k Pánovi a prosil som ho a z celého srdca som povedal: KAPITOLA 9 1 Bože mojich otcov a Pane milosrdenstva, ktorý si všetko stvoril svojím slovom,

2 Svojou múdrosťou si ustanovil človeka, aby panoval nad tvormi, ktoré si stvoril, 3 A usporiadaj svet podľa rovnosti a spravodlivosti a vykonávaj súd s priamym srdcom.

4 Daj mi múdrosť, ktorá sedí pri tvojom tróne; a nezavrhuj ma spomedzi svojich detí!

5 Lebo ja, tvoj služobník a syn tvojej dievky, som slabý človek, krátky čas a príliš mladý na to, aby som pochopil súd a zákony.

6 Lebo aj keby niekto nikdy nebol taký dokonalý medzi deťmi ľudskými, ak s ním nebude tvoja múdrosť, nebude sa naňho hľadieť.

7 Vyvolil si ma za kráľa svojho ľudu a sudcu nad tvojimi synmi a dcérami.

8 Prikázal si mi postaviť chrám na tvojom svätom vrchu a oltár v meste, v ktorom bývaš, podobný svätostánku, ktorý si pripravoval od začiatku.

9 A bola s tebou múdrosť, ktorá pozná tvoje skutky a bola prítomná, keď si stvoril svet, a vedela, čo je milé v tvojich očiach a spravodlivé v tvojich prikázaniach.

10 Pošli ju zo svojich svätých nebies a z trónu svojej slávy, aby bola prítomná so mnou, aby som vedel, čo sa ti páči.

11 Lebo ona vie a rozumie všetkému a bude ma viesť rozvážne v mojich skutkoch a zachová ma vo svojej moci.

12 Tak budú moje skutky príjemné, a vtedy budem súdiť tvoj ľud spravodlivo a budem hoden sedieť na stoličke svojho otca.

13 Veď ktorý človek môže poznať radu Božiu? alebo kto si môže myslieť, čo je vôľa Pánova?

14 Lebo myšlienky smrteľných ľudí sú biedne a naše úklady sú len neisté.

15 Lebo porušiteľné telo tlačí na dušu a pozemský stánok zaťažuje myseľ, ktorá sa trápi nad mnohými vecami.

16 A sotva uhádneme veci, ktoré sú na zemi, a prácou nachádzame to, čo je pred nami, ale to, čo je v nebi, kto hľadal?

17 A tvoja rada, kto pozná, ak nedáš múdrosť a nezošleš svojho Svätého Ducha zhora?

18 Lebo tak sa zmenili cesty tých, ktorí žili na zemi, a ľudia boli naučení, čo sa ti páči, a boli spasení múdrosťou.

KAPITOLA 10 1 Zachránila prvého stvoreného otca sveta, ktorý bol stvorený sám, a vyviedla ho z pádu, 2 A dal mu moc vládnuť nad všetkým.

3 Ale keď od nej odišiel nespravodlivý vo svojom hneve, zahynul aj on v zúrivosti, ktorou zabil svojho brata.

4 Pre koho sa zem potopila potopou, múdrosť ju opäť zachovala a usmernila cestu spravodlivých v kúsku dreva malej hodnoty.

5 Navyše, národy v ich bezbožnom sprisahaní boli zmätené, našla spravodlivého a zachovala ho bez úhony pred Bohom a posilnila ho proti jeho nežnému súcitu voči jeho synovi.

6 Keď bezbožní zahynuli, vyslobodila spravodlivého, ktorý utiekol pred ohňom, ktorý dopadol na päť miest.

7 O ktorej bezbožnosti až do dnešného dňa svedčí pustatina, ktorá dymí, a rastliny prinášajúce ovocie, ktoré nedozrejú, a stojatý soľný stĺp je pomníkom neveriacej duše.

8 Lebo nehľadiac na múdrosť, utrpeli nielen to zlé, že nepoznali, čo je dobré; ale zanechali po sebe svetu aj pamiatku na ich bláznovstvo, takže vo veciach, ktorými sa previnili, sa nemohli tak veľmi ukryť.

9 Ale múdrosť vyslobodila z bolesti tých, ktorí ju sprevádzali.

10 Keď spravodlivý utekal pred hnevom svojho brata, viedla ho po správnych cestách, ukázala mu Božie kráľovstvo, dala mu poznať sväté veci, obohatila ho na cestách a rozmnožila ovocie jeho práce.

11 V žiadostivosti tých, čo ho utláčali, stála pri ňom a obohatila ho.

12 Bránila ho pred jeho nepriateľmi a chránila ho pred číhajúcimi a v krutom boji mu dala víťazstvo; aby vedel, že dobro je silnejšie ako všetko.

13 Keď bol spravodlivý predaný, neopustila ho, ale zbavila ho hriechu a zostúpila s ním do jamy, 14 A nenechala ho v otroctve, kým mu nepriniesla žezlo kráľovstva a moc proti tým, ktorí ho utláčali, a tým, ktorí ho obvinili, ukázala, že sú klamári, a dala mu večnú slávu.

15 Vyslobodila spravodlivých a bezúhonné semeno z národa, ktorý ich utláčal.

16 Vošla do duše služobnice Pánovej a odolala strašným kráľom v zázrakoch a znameniach; 17 Dával spravodlivým odmenu za ich námahu, viedol ich podivuhodným spôsobom a bol pre nich úkrytom cez deň a svetlom hviezd v noci; 18 Previedol ich cez Červené more a previedol cez mnohé vody.

19 Ona však utopila ich nepriateľov a vyhodila ich z hlbín.

20 Preto spravodliví lúpili bezbožných a chválili tvoje sväté meno, Pane, a zvelebovali jednohlasne tvoju ruku, ktorá za nich bojovala.

21 Lebo múdrosť otvorila ústa nemých a urobila jazyky tých, čo nevedia rozprávať.

KAPITOLA 11 1 V rukách svätého proroka sa jej darilo v ich dielach.

2 Prešli cez neobývanú púšť a postavili si stany na miestach, kde nebolo cesty.

3 Postavili sa proti svojim nepriateľom a boli pomstení na svojich protivníkoch.

4 Keď boli smädní, vzývali ťa a vodu im dali z kamienkovej skaly a ich smäd uhasil tvrdý kameň.

5 Lebo čím boli potrestaní ich nepriatelia, tým boli aj oni v núdzi.

6 Lebo namiesto večne tečúcej rieky sužovanej špinavou krvou, 7 Na zjavné pokarhanie toho prikázania, ktorým boli zabíjané nemluvňatá, si im dal hojnosť vody spôsobom, v ktorý nedúfali: 8 Tým smädom si potom oznámil, ako si potrestal ich protivníkov.

9 Lebo keď boli skúšaní, aj keď trestaní v milosrdenstve, vedeli, ako sú bezbožní súdení v hneve a mučení, smädní iným spôsobom ako spravodliví.

10 Pre tieto si ako otec napomínal a pokúšal, ale druhého ako prísny kráľ si odsúdil a potrestal.

11 Či boli neprítomní alebo prítomní, boli rovnako rozhnevaní.

12 Dostavil sa totiž na nich dvojitý smútok a vzdychanie pri spomienke na minulé veci.

13 Lebo keď počuli svojimi trestami, aby im ten druhý prospel, mali pocit Pána.

14 Koho si s posmechom vážili, keď ho dávno predtým vyhodili pri vyhadzovaní nemluvňat, toho napokon obdivovali, keď videli, čo sa stalo.

15 Ale pre hlúpe úklady ich bezbožnosti, ktorými oklamaní uctievali rozumných hadov a hnusné zvieratá, si na nich poslal množstvo nerozumných zvierat, aby sa pomstili; 16 Aby vedeli, že čím človek hreší, tým bude aj potrestaný.

17 Lebo tvoja všemohúca ruka, ktorá urobila svet z hmoty bez formy, nechcela poslať medzi nich množstvo medveďov alebo zúrivých levov, 18 Alebo neznáme divé zvery, plné zúrivosti, novovzniknuté, vydychujúce buď ohnivé pary, alebo špinavé pachy rozptýleného dymu, alebo vystreľujúce strašné iskry z očí: 19 Z čoho by ich mohla hneď zabiť nielen škoda, ale aj hrozný pohľad ich úplne zničiť.

20 Áno, a bez týchto síl padli jedným rachotom, prenasledovaní z pomsty a rozptýlení dychom tvojej moci, ale ty si nariadil všetky veci v miere, počte a váhe.

21 Svoju veľkú silu môžeš ukázať v každom čase, keď chceš; a kto odolá moci tvojho ramena?

22 Lebo celý svet pred tebou je ako malé zrnko váhy, áno ako kvapka rannej rosy, ktorá padá na zem.

23 Ale ty sa zľutuješ nad všetkými; lebo ty môžeš všetko a žmurkáš na hriechy ľudí, lebo by sa mali napraviť.

24 Lebo miluješ všetko, čo je, a neznášaš nič, čo si stvoril, lebo nikdy by si nič neurobil, keby si to bol nenávidel.

25 A ako by niečo mohlo vydržať, keby to nebola tvoja vôľa? alebo boli zachované, ak si ich nepovolal?

26 Ale ty šetríš všetkých, lebo sú tvoje, Pane, ty, ktorý miluješ duše.

KAPITOLA 12 1 Lebo tvoj neporušiteľný Duch je vo všetkom.

2 Preto po maličkostiach trestáš tých, čo pohoršujú, a varuj ich tým, že ich pripomenieš, na ktorých sa previnili, aby zanechajúc svoju neprávosť uverili v teba, Pane.

3 Tvojou vôľou bolo zničiť rukami našich otcov oboch starých obyvateľov svojej svätej zeme, 4 Ktorého si nenávidel za páchanie najohavnejších diel čarodejníctva a bezbožných obetí; 5 A tiež nemilosrdní vrahovia detí a požierači ľudského tela a sviatky krvi, 6 S ich kňazmi z ich modlárskej posádky a rodičmi, ktorí vlastnými rukami zabíjali duše bez pomoci: 7 Aby krajina, ktorú si si nadovšetko vážil, dostala hodnú kolóniu Božích detí.

8 Ale aj tých, ktorých si ušetril ako ľudí, a poslal si osy, predchodcov svojho vojska, aby si ich po maličkostiach zničil.

9 Nie že by si nedokázal priviesť bezbožných pod ruku spravodlivých v boji alebo ich hneď zahubiť krutými zvieratami alebo jedným hrubým slovom.

10 Ale po maličkostiach si nad nimi vykonával svoje súdy a dal si im miesto pokánia, pričom si nevedel, že sú neposlušné pokolenie a že sa v nich pestuje ich zloba a že ich myslenie sa nikdy nezmení.

11 Lebo to bolo od počiatku prekliate semeno; ani si im zo strachu pred nikým neodpustil to, čím hrešili.

12 Lebo kto povie: Čo si to urobil? alebo kto odolá tvojmu súdu? alebo kto ťa bude žalovať za hynúce národy, koho si stvoril? alebo kto príde, aby sa postavil proti tebe, aby sa pomstil za nespravodlivých?

13 Lebo niet Boha okrem teba, ktorý sa stará o všetkých, ktorému by si mohol ukázať, že tvoj súd nie je nespravodlivý.

14 Ani kráľ ani tyran sa nebude môcť postaviť proti tebe za nikoho, koho si potrestal.

15 Nakoľko si teda sám spravodlivý, nariaďuješ všetko spravodlivo, mysliac si, že nie je v súlade s tvojou mocou odsúdiť toho, kto si nezaslúži trest.

16 Lebo tvoja moc je počiatkom spravodlivosti, a pretože si Pánom všetkého, robí ťa milosrdným ku všetkým.

17 Lebo keď ľudia neuveria, že si v plnej sile, ukážeš svoju silu a medzi tými, ktorí to vedia, dáš najavo ich smelosť.

18 Ale ty, ovládajúc svoju moc, súď spravodlivo a prikazuj nám veľkú priazeň, lebo moc môžeš použiť, keď chceš.

19 Ale takýmito skutkami si naučil svoj ľud, že spravodlivý má byť milosrdný, a dal si svojim deťom, aby mali dobrú nádej, že budeš ľutovať hriechy.

20 Lebo keby si tak uvážlivo potrestal nepriateľov svojich detí a odsúdených na smrť a dal im čas a miesto, aby mohli byť oslobodení od svojej zloby: 21 S akou obozretnosťou si súdil svojich vlastných synov, ktorých otcom si prisahal a uzavrel si dobré zasľúbenia?

22 Kým nás teda trestáš, tisíckrát ešte viac bičuješ našich nepriateľov, aby sme, keď súdime, pozorne mysleli na tvoju dobrotu, a keď sme sami súdení, aby sme hľadali milosrdenstvo.

23 A preto, zatiaľ čo ľudia žili rozpustilo a nespravodlivo, ty si ich trápil ich vlastnými ohavnosťami.

24 Lebo veľmi zablúdili po cestách bludu a považovali ich za bohov, ktorými opovrhovali aj zverom svojich nepriateľov, boli zvedení, ako deti bez rozumu.

25 Preto si im, ako deťom bez použitia rozumu, poslal súd, aby si sa im posmieval.

26 Ale tí, ktorí sa nechceli napraviť nápravou, v ktorej sa s nimi pohrával, pocítia súd hodný Boha.

27 Lebo hľa, za čo sa hnusili, keď boli potrestaní, to jest za tých, ktorých považovali za bohov; teraz, keď boli v nich potrestaní, keď to videli, uznali ho za pravého Boha, ktorého predtým popreli poznať, a preto na nich prišlo krajné zatratenie.

KAPITOLA 13 1 Všetci ľudia sú od prírody márnomyseľní, ktorí nepoznajú Boha a z videných dobrých vecí nemohli poznať toho, ktorý je: ani zvažovaním skutkov nepoznali majstra; 2 Ale za bohov, ktorí vládnu svetu, považoval buď oheň, alebo vietor, alebo rýchly vzduch, alebo kruh hviezd, alebo prudkú vodu alebo nebeské svetlá.

3 Aká krása ich považovala za bohov; nech poznajú, o čo lepší je Pán z nich, lebo ich stvoril prvý pôvodca krásy.

4 Ak však žasli nad ich silou a cnosťou, nech z nich pochopia, o koľko mocnejšieho ich urobil.

5 Lebo podľa veľkosti a krásy stvorení úmerne vidno ich tvorcu.

6 Ale za to ich možno menej viniť, lebo sa možno mýlia, hľadajúc Boha a túžia ho nájsť.

7 Pre znalosť jeho skutkov ho usilovne skúmajú a veria svojim zrakom, lebo krásne sú veci, ktoré sa vidia.

8 Ale ani oni nemajú byť odpustení.

9 Lebo keby mohli toľko vedieť, mohli by mieriť na svet; ako skôr nezistili jej Pána?

10 Ale biedni sú a v mŕtvolách je ich nádej, ktorí ich nazývajú bohmi, ktorí sú dielom ľudských rúk, zlatom a striebrom, aby ukázali umenie a podobnosti zvierat alebo kameň na nič, dielo. starodávnej ruky.

11 Tesár, ktorý rúbe drevo, keď rozpílil strom, sa stretol s týmto zámerom a sňal všetku kôru dookola, pekne ju opracoval a vyrobil z nej nádobu vhodnú na službu ľudskému životu; 12 A keď strávil zvyšky svojej práce na úpravu svojho mäsa, nasýtil sa; 13 A bral práve ten odpad medzi tie, ktoré neslúžili na nič, keďže bol krivým kusom dreva a bol plný uzlov, pilne ho vyrezal, keď nemal nič iné na práci, a sformoval ho zručnosťou svojho rozumu, a sformoval ho na obraz muža; 14 Alebo to urobil ako nejaké hnusné zviera, pokryl to rumelkou a farbou na červeno a pokryl každé miesto na ňom; 15 A keď mu urobil vhodný priestor, postavil ho na stenu a upevnil železom.

16 Postaral sa totiž o to, aby nespadlo, vediac, že si nemôže pomôcť; lebo je to obraz a potrebuje pomoc: 17 Potom sa modlí za svoj majetok, za svoju ženu a deti a nehanbí sa hovoriť s tým, čo nemá život.

18 Pre zdravie vzýva slabých, lebo mŕtvemu sa modlí život; lebo pomoc pokorne prosí toho, čo má na pomoc najmenej prostriedkov, a na dobrú cestu prosí toho, čo nemôže vykročiť: 19 A za získanie a získanie a za dobrý úspech svojich rúk žiada schopnosť robiť od neho, ktorý nie je schopný urobiť nič.

KAPITOLA 14 1 A opäť, kto sa pripravuje na plavbu a chystá sa preplávať rozbúrenými vlnami, privolá kus dreva, ktorý je prehnitý viac ako nádoba, ktorá ho nesie.

2 Vymyslel to naozaj túžba po zisku a robotník to postavil svojou zručnosťou.

3 Ale tvoja prozreteľnosť, Otče, to riadi, lebo si si urobil cestu v mori a bezpečnú cestu vo vlnách; 4 Ukazuješ, že môžeš zachrániť pred každým nebezpečenstvom, aj keď človek odišiel na more bez umenia.

5 Nechceš však, aby skutky tvojej múdrosti zaháľali, a preto ľudia oddávajú svoj život malému kúsku dreva a prechádzajú rozbúreným morom v slabej nádobe sú zachránení.

6 Lebo aj za starých čias, keď hynuli pyšní obri, nádej sveta ovládaného tvojou rukou unikla v slabej nádobe a zanechala na všetky veky semeno pokolenia.

7 Lebo požehnané je drevo, ktorým prichádza spravodlivosť.

8 Ale to, čo je vyrobené rukami, je prekliate, ako aj ten, ktorý to urobil, pretože to urobil; a to, pretože keďže je porušiteľné, nazývalo sa to bohom.

9 Lebo bezbožník a jeho bezbožnosť sú rovnako nenávistní voči Bohu.

10 Lebo to, čo je urobené, bude potrestané spolu s tým, kto to urobil.

11 Preto aj na modly pohanov dôjde k navštíveniu, lebo v Božom stvorení sa stanú ohavnosťou a kameňom úrazu pre duše ľudí a osídlom pre nohy nemúdrych.

12 Vymýšľanie modiel bolo začiatkom duchovného smilstva a ich vynájdenie skazou života.

13 Lebo ani neboli od počiatku, ani nebudú naveky.

14 Lebo márnou ľudskou slávou vošli do sveta, a preto sa čoskoro skončia.

15 Lebo otec sužovaný predčasným smútkom, keď si dal zakrátko odňať obraz svojho dieťaťa, teraz ho poctil ako boha, ktorý bol vtedy mŕtvym, a vydal ho tým, ktorí boli pod ním obrady a obety.

16 Postupom času sa teda upevnil bezbožný zvyk ako zákon a rytiny sa uctievali podľa prikázaní kráľov.

17 Toho si ľudia nemohli uctiť v prítomnosti, pretože býval ďaleko, z diaľky vzali falošný obraz jeho tváre a urobili si výslovný obraz kráľa, ktorého si ctili, aby mu svojou vyspelosťou lichotili, že bol neprítomný, akoby bol prítomný.

18 Jedinečná usilovnosť umelca tiež pomohla priviesť nevedomých k väčšej povere.

19 Lebo on, možno, že chcel potešiť niekoho s autoritou, prinútil všetku svoju zručnosť, aby sa podobala tej najlepšej móde.

20 A tak ho zástup, zlákaný milosťou diela, teraz považoval za boha, ktorý bol pred časom len ctený.

21 A toto bola príležitosť oklamať svet: lebo ľudia, slúžiaci buď nešťastiu, alebo tyranii, pripisovali kameňom a skladom nevysloviteľné meno.

22 Navyše im to nestačilo, že sa mýlili v poznaní Boha; ale zatiaľ čo oni žili vo veľkej vojne

nevedomosti, tie také veľké pohromy ich nazývali mier.

23 Kým totiž zabíjali svoje deti v obetiach, alebo používali tajné obrady alebo robili radovánky cudzích obradov; 24 Už nezachovávali nepoškvrnené životy ani manželstvá, ale buď jeden druhého zradne zabil, alebo ho zarmútil cudzoložstvom.

25 Takže vo všetkých ľuďoch bez výnimky vládla krv, zabitie, krádež a pretvárka, skazenosť, nevernosť, výtržnosti, krivá prísaha, 26 Znepokojenie dobrých ľudí, zábudlivosť na dobré obrátky, poškvrňovanie duší, zmena druhu, neporiadok v manželstve, cudzoložstvo a nehanebná nečistota.

27 Lebo uctievanie modiel nepomenovať je začiatok, príčina a koniec všetkého zla.

28 Lebo buď sú blázni, keď sa veselia, alebo prorokujú lži, alebo žijú nespravodlivo, alebo ľahko nadávajú.

29 Pretože sa spoliehajú na modly, ktoré nemajú život; hoci krivo prisahajú, no vyzerajú, aby ich nezranili.

30 Ale za obe príčiny budú spravodlivo potrestaní: jednak preto, že nezmýšľali dobre o Bohu, dbali na modly, a tiež nespravodlivo prisahali v klamstve a pohŕdali svätosťou.

31 Lebo nie ich moc, na ktorú prisahajú, ale je to spravodlivá pomsta hriešnikov, ktorá vždy trestá previnenie bezbožníkov.

KAPITOLA 15 1 Ale ty, Bože, si milostivý a pravdivý, zhovievavý a v milosrdenstve všetko usporiadaš, 2 Lebo ak hrešíme, sme tvoji, poznáme tvoju moc, ale nezhrešíme, lebo vieme, že sme tvoji.

3 Lebo poznať ťa je dokonalá spravodlivosť; áno, poznať tvoju moc je koreňom nesmrteľnosti.

4 Lebo nás neoklamal ani zlomyseľný výmysel ľudí, ani obraz s rôznymi farbami, maliarova neplodná práca; 5 Pohľad naňho zvádza bláznov, aby po ňom túžili, a preto túžia po podobe mŕtveho obrazu, ktorý nemá dych.

6 Aj tí, čo ich tvoria, aj tí, čo po nich túžia, aj tí, čo ich uctievajú, milujú zlé veci a sú hodní toho, aby sa na ne spoliehali.

7 Hrnčiar totiž, temperujúc mäkkú zem, vyrába každú nádobu s veľkou námahou pre našu službu: áno, z tej istej hliny vyrába aj nádoby, ktoré slúžia na čisté použitie, a podobne aj všetky, ktoré slúžia na opak. pri použití ktoréhokoľvek druhu je sudcom samotný hrnčiar.

8 A oplzlým nasadením svojej práce robí z tej istej hliny márneho boha, dokonca toho, ktorý bol pred chvíľou sám zo zeme, a o malú chvíľu sa k nej vráti, keď bude jeho život, ktorý mu bol prepožičaný, požadoval.

9 Napriek tomu, že sa stará o to, že bude mať veľa práce, ani to, že jeho život bude krátky, ale snaží sa prevyšovať zlatníkov a strieborníkov a snaží sa robiť ako robotníci s mosadzou a za svoju slávu považuje výrobu falošných vecí.

10 Jeho srdce je popol, jeho nádej je odpornejšia ako zem a jeho život má menšiu cenu ako hlina.

11 Nakoľko nepoznal svojho Tvorcu a toho, ktorý v ňom vnukol činorodú dušu a vdýchol živého ducha.

12 Ale oni považovali náš život za zábavu a náš čas tu za trh pre zisk, lebo, hovoria, musíme sa dostať všelijako, hoci by to bolo zlými prostriedkami.

13 Lebo tento človek, ten z pozemskej hmoty, vyrába krehké nádoby a rytiny, vie, že sa uráža nad všetkých ostatných.

14 A všetci nepriatelia tvojho ľudu, ktorí ho držia v područí, sú nanajvýš nerozumní a sú biednejší ako nemluvňatá.

15 Všetky modly pohanov totiž považovali za bohov, ktorí nemajú ani oči, aby videli, ani nosy, aby dýchali, ani uši, aby počuli, ani prsty rúk, aby ich ovládali; a čo sa týka ich nôh, idú pomaly.

16 Lebo ich stvoril človek a stvoril ich ten, kto si požičal svojho ducha, ale nikto si nemôže urobiť boha podobného jemu.

17 Pretože je smrteľný, robí mŕtvolu bezbožnými rukami, lebo on sám je lepší ako veci, ktorým sa klania.

18 Áno, uctievali aj tie zvery, ktoré sú najnenávidenejšie: pretože sa porovnávajú, niektoré sú horšie ako iné.

19 Nie sú ani pekné, až by si to žiadali zvieratá, ale išli bez chvály Boha a jeho požehnania.

KAPITOLA 16 1 Preto boli podobne trestaní hodne a množstvom zvierat mučení.

2 Namiesto toho trestu, ktorý si slušne zaobchádzal so svojím ľudom, si pre nich pripravil mäso cudzej chuti, dokonca prepelice, aby si podnietil ich chuť.

3 Aby tí, ktorí túžili po potrave, mohli pre škaredý pohľad na zvieratá, ktoré boli medzi nich poslané, znášať aj to, po čom musia túžiť; ale títo, trpiaci chudobou na krátky priestor, môžu byť účastníkmi zvláštneho vkusu.

4 Požadovalo sa totiž, aby na tých, ktorí páchali tyraniu, prišla bieda, ktorej sa nemohli vyhnúť, ale týmto sa malo len ukázať, ako boli mučení ich nepriatelia.

5 Lebo keď na ne doľahla strašná zúrivosť zvierat a zahynuli bodnutím krivých hadov, tvoj hnev netrval naveky.

6 Ale na malú chvíľu sa trápili, aby boli napomenutí, majúc znamenie spásy, aby si ich pripomenuli prikázanie tvojho zákona.

7 Lebo ten, kto sa k tomu obrátil, nebol spasený tým, čo videl, ale tebou, ktorý si Spasiteľ všetkých.

8 A tým si vyznal svojich nepriateľov, že si to ty, kto oslobodzuje od všetkého zlého.

9 Uhryznutie kobyliek a muchy im zabilo, ani sa nenašiel liek na ich život, lebo takými boli hodní trestu.

10 Ale tvoji synovia nezvíťazili nad zubami jedovatých drakov, lebo tvoje milosrdenstvo bolo vždy od nich a uzdravovalo ich.

11 Boli totiž bodnutí, aby pamätali na tvoje slová; a boli rýchlo zachránení, aby neupadli do hlbokej zabudnutia, aby neustále pamätali na tvoju dobrotu.

12 Nebola to ani bylina, ani leštiaci prostriedok, čo ich uzdravilo, ale tvoje slovo, Pane, uzdravuje všetko.

13 Lebo máš moc života a smrti, vedieš k bránam pekla a privádzaš.

14 Človek naozaj zabíja pre svoju zlobu, a keď vyjde duch, nevráti sa; ani duša prijatá nepríde.

15 Ale tvojej ruke nie je možné uniknúť.

16 Lebo bezbožní, ktorí ťa nepoznali, boli bičovaní silou tvojho ramena: boli prenasledovaní cudzími dažďami, krupobitím a lejakmi, ktorým sa nemohli vyhnúť, a boli pohltení ohňom.

17 Lebo, čo sa možno čudovať, oheň mal väčšiu silu vo vode, ktorá uhasí všetko, lebo svet bojuje za spravodlivých.

18 Plameň sa niekedy zmiernil, aby nespálil šelmy, ktoré boli poslané proti bezbožníkom; ale sami mohli vidieť a vnímať, že boli prenasledovaní Božím súdom.

19 A inokedy horí aj uprostred vôd nad silou ohňa, aby zničil plody nespravodlivej zeme.

20 Namiesto toho si nasýtil svoj ľud pokrmom anjelov a poslal si im z neba chlieb pripravený bez ich námahy, schopný uspokojiť potešenie každého človeka a vyhovujúci každému vkusu.

21 Lebo tvoja potrava oznámila tvoju sladkosť svojim deťom a slúžila podľa chuti jedákov, sa zmiernila podľa chuti každého človeka.

22 Ale sneh a ľad vydržali oheň a neroztopili sa, aby vedeli, že oheň horiaci v krupobití a trblietajúci sa v daždi zničil plody nepriateľov.

23 Ale ten opäť zabudol aj na svoju silu, aby sa živili spravodliví.

24 Lebo stvorenie, ktoré ti slúži a ktoré je Tvorcom, zväčšuje svoju silu proti nespravodlivým za ich

trest a uberá zo svojej sily v prospech tých, ktorí v teba dôverujú.

25 Preto už vtedy bolo premenené na všetky spôsoby a bolo poslušné tvojej milosti, ktorá sýti všetko, podľa želania tých, ktorí to potrebovali.

26 Aby tvoje deti, Pane, ktorých miluješ, vedeli, že nie pestovanie plodov živí človeka, ale že je to tvoje slovo, ktoré chráni tých, ktorí v teba dôverujú.

27 Lebo to, čo nebolo zničené ohňom, zahriate malým slnečným lúčom, sa čoskoro roztopilo: 28 Aby sa vedelo, že musíme zabrániť slnku, aby ti vzdávalo vďaky, a na jar sa k tebe modliť.

29 Lebo nádej nevďačných sa rozplynie ako zimná mráz a utečie ako neužitočná voda.

KAPITOLA 17 1 Lebo tvoje súdy sú veľké a nemožno ich vysloviť.

2 Keď si nespravodliví ľudia mysleli, že budú utláčať svätý národ; zavretí vo svojich domoch, väzni temnoty a spútaní putami dlhej noci, ležali tam vyhnaní pred večnou prozreteľnosťou.

3 Lebo kým mali ležať ukryté vo svojich tajných hriechoch, rozpŕchli sa pod temným závojom zabudnutia, hrozne sa čudovali a trápili ich zvláštne zjavenia.

4 Lebo ani roh, ktorý ich držal, ich nezachránil od strachu, ale ozývali sa okolo nich zvuky ako padajúce vody a zjavovali sa im smutné videnia s ťažkými tvárami.

5 Žiadna sila ohňa im nemôže dať svetlo, ani jasné plamene hviezd neznesú, aby osvetlili tú hroznú noc.

6 Len tam sa im zjavil oheň, ktorý sa zapálil sám od seba, veľmi strašný, pretože boli veľmi vydesení a považovali veci, ktoré videli, za horšie ako pohľad, ktorý nevideli.

7 Čo sa týka ilúzií umeleckej mágie, tie boli potlačené a ich vychvaľovanie v múdrosti bolo potupne pokarhané.

8 Lebo tí, ktorí sľúbili, že zaženú hrôzu a súženie od chorej duše, sami boli chorí strachom, hodní smiechu.

9 Lebo hoci sa ich nič hrozné nebálo; a napriek tomu sa plašiť šelmami, ktoré prešli okolo, a syčať hady, 10 Zomreli od strachu a popierali, že videli vzduch, ktorému sa nedalo vyhnúť.

11 Lebo bezbožnosť, odsúdená vlastným svedectvom, je veľmi bojazlivá a pod tlakom svedomia vždy predpovedá hrozné veci.

12 Lebo strach nie je nič iné ako zrada úžitku, ktorý ponúka rozum.

13 A očakávanie zvnútra, keďže je menšie, ráta nevedomosť viac ako príčinu, ktorá prináša muky.

14 Ale v tú noc spali tým istým spánkom, ktorý bol skutočne neznesiteľný a ktorý na nich prišiel z dna nevyhnutného pekla, 15 Sčasti ich trápili príšerné zjavenia a sčasti omdlievali, srdce im zlyhávalo, lebo ich náhle zmocnil sa nehľadaný strach.

16 A tak každý, kto tam padol, bol prísne držaný, zavretý vo väzení bez železných mreží, 17 Lebo či už bol hospodárom, pastierom alebo robotníkom na poli, bol dostihnutý a znášal nevyhnutnosť, ktorej sa nedalo vyhnúť, lebo všetci boli spútaní jednou reťazou temnoty.

18 Či už to bol hvízdavý vietor alebo melodický hluk vtákov medzi rozprestierajúcimi sa konármi, alebo príjemný pád tečúcej vody, 19 Alebo strašný zvuk hádzaných kameňov, alebo beh, ktorý nebolo vidieť preskakujúcu zver, alebo burácajúci hlas najdivokejšej divej zveri, alebo odrazenú ozvenu z dutých hôr; tieto veci ich prinútili omdlieť od strachu.

20 Lebo celý svet žiaril jasným svetlom a nikomu nič nebránilo v práci.

21 Len nad nimi sa rozprestierala ťažká noc, obraz tej temnoty, ktorá ich mala potom prijať, no oni sami boli smutnejší ako tma.

KAPITOLA 18 1 Tvoji svätí však mali veľmi veľké svetlo, ktorých hlas počuli a nevideli ich tvar, pretože ani oni netrpeli tým istým, považovali ich za šťastných.

2 Ale teraz im neublížili, od ktorých sa im predtým stalo krivda, ďakovali im a prosili ich za odpustenie, že boli nepriateľmi.

3 Namiesto toho si im dal horiaci ohnivý stĺp, aby bol sprievodcom na neznámej ceste a neškodné slnko, aby ich slušne pohostilo.

4 Lebo oni boli hodní, aby boli zbavení svetla a uväznení v tme, ktorí držali zavretých tvojich synov, skrze ktorých malo byť svetu dané neskazené svetlo zákona.

5 A keď sa rozhodli zabiť nemluvňatá svätých, jedno dieťa bolo vyhodené a zachránené, aby si ich pokarhal, vzal si množstvo ich detí a úplne si ich zničil v mohutnej vode.

6 Z tej noci boli naši otcovia vopred potvrdení, že istotne vediac, na aké prísahy dali vieru, mohli byť potom dobrej mysle.

7 Tak z tvojho ľudu bola prijatá spása spravodlivých aj zničenie nepriateľov.

8 Lebo čím si potrestal našich protivníkov, tým si oslávil aj nás, ktorých si povolal.

9 Spravodlivé deti dobrých ľudí totiž tajne obetovali a s jedným súhlasom urobili svätý zákon,

aby svätí mali účasť na tom istom dobre a zle, pričom otcovia teraz spievajú chválospevy.

10 Ale na druhej strane zaznel neľútostný krik nepriateľov a pre plačúce deti sa rozniesol žalostný zvuk.

11 Pán a sluha boli potrestaní jedným spôsobom; a ako kráľ, tak trpel obyčajný človek.

12 Všetci spolu teda mali nespočetné množstvo mŕtvych s jedným druhom smrti; ani živí nestačili na to, aby ich pochovali, lebo v jednom okamihu bolo zničené ich najvznešenejšie potomstvo.

13 Pretože by neverili ničomu pre kúzla; po zničení prvorodených uznali tento ľud za synov Božích.

14 Lebo kým všetko bolo v tichom tichu a tá noc bola uprostred jej rýchleho behu, 15 Tvoje všemohúce slovo zoskočilo z neba z tvojho kráľovského trónu ako krutý bojovník do skazy, 16 A priniesol svoje nepredstierané prikázanie ako ostrý meč a vstávanie naplnilo všetko smrťou; a dotklo sa neba, ale stálo na zemi.

17 Potom ich zrazu rozboleli vidiny strašných snov a hrôza na nich prišla nehľadaná.

18 A jeden polomŕtvy hodený sem a druhý tam ukázal príčinu jeho smrti.

19Lebo sny, ktoré ich trápili, to predpovedali, aby nezahynuli a nevedeli, prečo boli sužovaní.

20 Okúsenie smrti sa dotklo aj spravodlivých a na púšti došlo k záhube zástupu, ale hnev netrval dlho.

21 Vtedy sa bezúhonný muž ponáhľal a postavil sa, aby ich bránil; a priniesol štít svojej správnej služby, dokonca modlitbu a zmierenie kadidla, postavil sa proti hnevu, a tak ukončil nešťastie a vyhlásil, že je tvojím služobníkom.

22 A tak premohol ničiteľa nie silou tela ani silou rúk, ale slovom pokoril trestajúceho, odvolávajúc sa na prísahy a zmluvy uzavreté s otcami.

23 Lebo keď teraz mŕtvi padali na hromady jeden na druhého a stáli medzi nimi, zastavil hnev a rozdelil cestu k živým.

24Lebo v dlhom rúchu bol celý svet a v štyroch radoch kameňov bola vyrytá sláva otcov a tvoja velebnosť na čelenke jeho hlavy.

25 Tým dal zhubca miesto a bál sa ich, lebo stačilo, že okúsili len hnev.

KAPITOLA 19 1 Na bezbožných prišiel hnev až do konca bez milosti, lebo on vedel, čo urobia; 2 Ako im dal dovolenie odísť a rýchlo ich poslal preč, robili pokánie a prenasledovali ich.

3 Lebo kým ešte smútili a nariekali nad hrobmi mŕtvych, pridali ďalší hlúpy úklad a prenasledovali ich ako utečencov, ktorých prosili, aby boli preč.

4 Lebo osud, ktorého boli hodní, ich priviedol k tomuto koncu a dal im zabudnúť na to, čo sa už stalo, aby mohli splniť trest, ktorý im chýbal v mukách.

5 A aby tvoj ľud prešiel podivuhodnou cestou, ale aby našiel cudziu smrť.

6 Lebo celé stvorenie vo svojom vlastnom druhu bolo nanovo stvorené, slúžiac zvláštnym prikázaniam, ktoré im boli dané, aby boli tvoje deti bez ujmy strážené.

7 Ako totiž oblak zatieňujúci tábor; a tam, kde predtým stála voda, objavila sa suchá zem; a z Červeného mora cestou bez prekážok; a z násilného prúdu zelené pole: 8Kam išiel všetok ľud, ktorý sa bránil tvojou rukou, vidiac tvoje divy a divy.

9 Lebo išli na slobode ako kone a skákali ako baránky, chválili ťa, Pane, ktorý si ich vyslobodil.

10 Veď ešte pamätali na to, čo sa dialo, keď bývali v cudzej krajine, ako zem rodila muchy namiesto dobytka a ako rieka namiesto rýb vyvrhla množstvo žiab.

11 Potom však uvideli novú generáciu hydiny, keď pod vedením svojho chúťka si pýtali jemné mäso.

12 Lebo prepelice k nim vystupovali z mora, aby sa uspokojili.

13 A tresty prišli na hriešnikov nie bez predošlých znamení silou hromu, lebo trpeli spravodlivo podľa svojej vlastnej bezbožnosti, pretože sa voči cudzincom správali tvrdšie a nenávistnejšie.

14 Sodomčania totiž neprijali tých, ktorých pri príchode nepoznali, ale priviedli do otroctva priateľov, ktorí si ich zaslúžili.

15 A nielen to, ale možno bude mať k tým určitý rešpekt, pretože používali cudzincov, ktorí nie sú priateľskí: 16 Ale títo veľmi ťažko sužovali ich, ktorých prijali sviatkami a už sa s nimi stali účastníkmi tých istých zákonov.

17 Preto boli aj títo zasiahnutí slepotou, ako boli pri dverách spravodlivého, keď každý obkľúčený hroznou veľkou tmou hľadal priechod svojimi vlastnými dverami.

18 Prvky sa totiž v sebe menili akousi harmóniou, ako keď noty v žaltári menia názov melódie, a predsa sú vždy zvuky; ktoré možno dobre vnímať pohľadom na veci, ktoré sa urobili.

19 Lebo pozemské veci sa zmenili na vodné a veci, ktoré predtým plávali vo vode, teraz šli na zem.

20 Oheň mal moc vo vode, zabudol na svoju vlastnú cnosť a voda zabudla na jeho uhasínajúcu povahu.

21 Na druhej strane plamene nestratili mäso porušiteľných bytostí, hoci v nich chodili;

neroztopili ani ľadový druh nebeského mäsa, ktoré sa prirodzene roztápalo.

22 Lebo vo všetkom, Pane, si zveleboval svoj ľud a oslavoval si ho, ani si naň nehľadel ľahkovážne, ale vždy a všade si mu pomáhal.