Gideon, silný a statočný muž Sudcovia 6 1 Izraeliti robili, čo sa nepáči Hospodinovi, a Hospodin ich vydal na sedem rokov do rúk Madiána. 2 Ruka Madiánčanov sa však zmocnila Izraela a Izraeliti si kvôli Madiánčanom urobili horské jaskyne, jaskyne a pevnosti. 3 Keď Izrael zasial, prišli proti nim Madiánčania, Amalekiti a synovia východu. 4 Utáborili sa proti nim a ničili úrodu zeme až do Gazy a nenechali Izraelu nič na živobytie, ani ovce, ani vola, ani osla. 5 Prišli hore so svojím dobytkom a stanmi a prichádzali v takom množstve, ako kobylky; nebolo ich ani ich tiav, a vtrhli do krajiny, aby ju zničili. 6 Izrael veľmi schudobnel kvôli Madiánčanom a Izraeliti volali k Hospodinovi. 7 A stalo sa, keď synovia Izraela volali k Hospodinovi kvôli Madiánčanom, 8 Hospodin poslal proroka k synom Izraelovým, ktorý im povedal: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som vás vyviedol z Egypta a vyviedol som vás z domu otroctva. 9 Vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých, ktorí vás utláčali, vyhnal som ich spred vás a dal som vám ich krajinu. 10 Povedal som vám: „Ja som Hospodin, váš Boh. Nebojte sa bohov Amorejcov, v ktorých krajine bývate.“ Ale neposlúchli ste môj hlas. 11 Vtedy prišiel anjel Hospodinov a sadol si pod dub, ktorý bol v Ofre a patril Abiezretovi Joášovi. Jeho syn Gideon práve mlátil pšenicu v lise, aby ju ukryl pred Midjáncami. 12 A zjavil sa mu anjel Hospodinov a povedal mu: Hospodin je s tebou, ty udatný hrdina! 13 Gideon mu povedal: „Ach, Pane môj, ak je Hospodin s nami, prečo nás potom toto všetko postihlo? Kde sú všetky jeho zázraky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: „Nevyviedol nás Hospodin z Egypta? Teraz nás Hospodin opustil a vydal do rúk Midjáncov.“ 14 Hospodin sa naňho pozrel a povedal: „Choď v tejto svojej sile a vyslobodíš Izrael z ruky Madiánčanov. Či ťa ja neposlal?“ 15 A on mu povedal: „Pane môj, čím mám zachrániť Izrael? Hľa, moja rodina je v Manašeovi chudobná a ja som najmenší v dome svojho otca.“ 16 A Hospodin mu povedal: „Ja budem s tebou a porazíš Madiánčanov ako jedného muža.“
1
Gideon, silný a statočný muž
17 A on mu povedal: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, ukáž mi znamenie, že so mnou hovoríš. 18 Prosím ťa, neodchádzaj odtiaľto, kým neprídem k tebe a neprinesiem svoj dar a nepredložím ti ho. A on povedal: Zostanem, kým sa nevrátiš. 19 Gideon vošiel dnu a pripravil kozliatko a nekvasené koláče z efy múky. Mäso vložil do košíka a vývar nalial do hrnca, priniesol mu ho pod dub a predložil mu ho. 20 A anjel Boží mu povedal: „Vezmi mäso a nekvasené chleby a polož ich na túto skalu a vývar vylej.“ A urobil tak. 21 Vtedy anjel Hospodinov vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. Zo skaly vyšľahol oheň a strávil mäso i nekvasené chleby. Potom anjel Hospodinov zmizol z jeho očí. 22 Keď Gedeon spoznal, že je to anjel Hospodinov, povedal: „Ach, Pane Hospodine, lebo som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár.“ 23 A Hospodin mu povedal: Pokoj s tebou, neboj sa, nezomrieš. 24 Gideon tam postavil Hospodinovi oltár a nazval ho Jehova Šalom. Dodnes je v Ofre Abiezerovcov. 25 A stalo sa tej istej noci, že mu Hospodin povedal: Vezmi mladého býka svojho otca, druhého býka zo sedem rokov, a zbúraj Baalov oltár, ktorý má tvoj otec, a vyrúb háj, ktorý je pri ňom. 26 A postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na vrchole tejto skaly na určenom mieste. Vezmi druhého býka a obetuj ho ako zápalnú obeť drevom z hája, ktorý vyrúbeš. 27 Gideon vzal desať mužov zo svojich sluhov a urobil tak, ako mu povedal Hospodin. A keďže sa bál rodiny svojho otca a mužov mesta, nemohol to urobiť vo dne, urobil to v noci. 28 Keď muži mesta vstali skoro ráno, hľa, Baalov oltár bol zbúraný a háj, ktorý bol pri ňom, bol vyťatý a druhého býka obetovali na postavenom oltári. 29 A pýtali sa jeden druhého: Kto to urobil? A keď sa pýtali a pýtali, povedali: To urobil Gedeon, syn Joášov. 30 Vtedy muži mesta povedali Joášovi: „Vyveď svojho syna, aby zomrel, lebo zbúral Baalov oltár a vyťal háj, ktorý bol pri ňom.“ 31 A Joáš povedal všetkým, ktorí stáli proti nemu: „Ak sa budete prihovárať za Baala? Ak ho zachránite? Kto sa ho bude prihovárať, nech ho usmrtia ešte ráno. Ak je to boh, nech sa prihovára sám za seba, pretože mu zbúrali oltár.“ 32 Preto ho v ten deň nazval Jerubbaal a povedal: Nech sa s ním Bál súdi, lebo mu zbúral oltár. 33 Vtedy sa zhromaždili všetci Madiánčania, Amalekiti a obyvatelia východu, prešli a utáborili sa v údolí Jezreel. 34 Ale Duch Hospodinov zostúpil na Gideona a zatrúbil na trúbu; a Abiezer sa zhromaždil za ním. 35 A poslal poslov po celom Manassešovi, ktorý sa za ním zhromaždil. Poslal poslov aj k Ašerovi, k Zabulonovi a k Neftalimu, a tí im vyšli v ústrety. 36 A Gedeon povedal Bohu: Ak zachrániš Izrael mojou rukou, ako si povedal, 37 Hľa, rozložím na humno vlnené rúno. Ak bude rosa len na rúne a na celej zemi bude sucho, budem vedieť, že mojou rukou zachrániš Izrael, ako si povedal. 38 A stalo sa tak. Na druhý deň vstal skoro ráno, vyhrnul rúno a vyžmýkal z neho rosu, plnú misku vody. 39 Gideon povedal Bohu: „Nech sa na mňa nehneváš, keď prehovorím ešte raz. Dovoľ mi, prosím, vyskúšať to ešte raz s rúnom. Nech je teraz suché len na rúne a na celej zemi nech je rosa.“ 40 A Boh tak urobil v tú noc, lebo iba na rúne bolo sucho a na celej zemi bola rosa.
Sudcovia 7 1 Vtedy Jerubbaal, čiže Gideon, a všetok ľud, ktorý bol s ním, vstali skoro ráno a utáborili sa pri studni Charód. Midjánske vojsko bolo na severnej strane od nich, pri pahorku More v údolí.
2
Gideon, silný a statočný muž
2 A Hospodin povedal Gideonovi: Ľudu, ktorý je s tebou, je priveľa, aby som dal Madiánčanov do ich rúk, aby sa Izrael nevystatoval proti mne a nepovedal: Moja vlastná ruka ma zachránila. 3 Preto teraz oznám ľudu: „Kto sa bojí a má strach, nech sa vráti a odíde skoro ráno z vrchu Gileád!“ Vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc a zostalo desaťtisíc. 4 A Hospodin povedal Gideonovi: Ľudu je ešte priveľa. Zaveď ich k vode a tam ich pre teba vyskúšam. A stane sa, že o kom ti poviem: Nech pôjde s tebou, ten pôjde s tebou; a o kom ti poviem: Nech nejde s tebou, ten nepôjde. 5 Potom priviedol ľud k vode. A Hospodin povedal Gideonovi: „Každého, kto bude chlípať vodu jazykom ako pes, postavíš osobitne; rovnako aj každého, kto si kľakne na kolená, aby pil.“ 6 A počet tých, ktorí chlipali a prikladali si ruku k ústam, bol tristo mužov; ale všetok ostatný ľud sa sklonil na kolená, aby pil vodu. 7 A Hospodin povedal Gideonovi: Tristo mužmi, ktorí chlipali, vás zachránim a vydám Midjáncov do vašej ruky. A všetok ostatný ľud nech ide každý na svoje miesto. 8 Ľud si teda vzal jedlo a trúby. Zvyšok Izraela poslal každého do jeho stanu a tých tristo mužov si ponechal. Madiánske vojsko bolo pod ním v údolí. 9 A stalo sa tej istej noci, že mu Hospodin povedal: Vstaň, zostúp do tábora, lebo som ti ho vydal do rúk. 10 Ak sa však bojíš zostúpiť, choď ty s Purom, svojím služobníkom, do tábora. 11 A vypočuješ si, čo hovoria, a potom sa ti posilnia ruky, aby si zostúpil do tábora.“ Potom zostúpil so svojím sluhom Purom von za ozbrojencov, ktorí boli v tábore. 12 Midjánci, Amalekiti a všetci obyvatelia východu ležali v údolí ako kobylky, čo sa týka množstva, a ich tiav bolo bez počtu, čo sa týka množstva, ako piesku pri mori. 13 Keď prišiel Gideon, hľa, istý muž rozprával svojmu druhovi sen: „Sníval sa mi sen: jačmenný chlieb sa kotúľal do tábora Madiáncov a prišiel k stanu, udrel ho a spadol, prevrátil ho a stan zostal ležať na zemi.“ 14 Jeho druh odpovedal: „Toto nie je nič iné, len meč Gideona, syna Joášovho, muža Izraela, lebo do jeho rúk vydal Boh Madiáncov a celé vojsko.“ 15 Keď Gedeon počul rozprávanie sna a jeho výklad, poklonil sa a vrátil sa do izraelského tábora a povedal: „Vstaňte, lebo Hospodin vám vydal do rúk madiánske tábory.“ 16 Rozdelil tristo mužov do troch skupín a každému dal do ruky trúbu, prázdne džbány a do džbánov lampy. 17 A povedal im: Pozrite sa na mňa a urobte aj vy! Keď vyjdem von z tábora, urobte aj vy, ako ja urobím. 18 Keď zatrúbim na trúbu ja i všetci, ktorí sú so mnou, zatrúbte aj vy na trúby okolo celého tábora a volajte: Meč Hospodinov a Gedeonov! 19 Gideon a sto mužov, ktorí boli s ním, prišli von z tábora na začiatku prostrednej stráže, práve keď postavili stráž, zatrúbili na trúby a rozbili džbány, ktoré mali v rukách. 20 Tri skupiny zatrúbili na trúby, rozbili džbány a držali lampy v ľavej ruke a trúby v pravej ruke, aby nimi trúbili. A kričali: „Meč Hospodinov a Gedeonov!“ 21 Každý sa postavil na svoje miesto okolo tábora a celé vojsko bežalo, kričalo a utekalo. 22 A tých tristo zatrúbilo na trúby a Hospodin obrátil meč každého proti druhému v celom tábore. Tábor utiekol do Betšity v Cerere a na územie Abel-Mecholy až po Tabbat. 23 Izraeliti sa zhromaždili z Neftaliho, z Asera a z celého Manašeho a prenasledovali Madiánčanov. 24 Gideon poslal poslov po celom Efraimskom pohorí s odkazom: „Zíďte proti Madiánčanom a zaujmite pred nimi vodu až po Betbaru a Jordán!“ Všetci muži Efraima sa zhromaždili a zaujali vodu až po Betbaru a Jordán. 25 Chytili dvoch midjánskych kniežat, Oreba a Zeeba, a zabili Oreba na skale Oreb a Zeeba zabili pri Zeebovom lise a prenasledovali Midjáncov a priniesli hlavy Oreba a Zeeba ku Gedeonovi na druhú stranu Jordánu.
3
Gideon, silný a statočný muž
Sudcovia 8 1 Muži z Efraima mu povedali: „Prečo si nám tak urobil, že si nás nepozval, keď si išiel bojovať proti Madiánčanom?“ A prísne ho karhali. 2 A povedal im: Čo som ja urobil v porovnaní s vami? Nie je zbieranie hrozna Efraim lepšie ako vinobranie Abiezerovo? 3 Boh vám vydal do rúk madiánske kniežatá Oreba a Zeeba. Čo som ja mohol urobiť v porovnaní s vami? Ich hnev na neho utíchol, keď to povedal. 4 Gideon prišiel k Jordánu a prešiel cez Jordán on i tristo mužov, ktorí boli s ním, vyčerpaní a prenasledovali ich. 5 A povedal mužom zo Sukkotu: „Dajte, prosím, bochníky chleba ľudu, ktorý ma nasleduje, lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem Zebacha a Calmunnu, kráľov Madiánu.“ 6 A kniežatá zo Sukkotu povedali: „Sú teraz ruky Zebacha a Calmunnu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojmu vojsku?“ 7 A Gideon povedal: Preto, keď mi Hospodin vydá Zebacha a Calmunnu do rúk, roztrhám vám telo tŕním púšte a bodľačím. 8 A odtiaľ išiel hore do Penuelu a hovoril s nimi to isté. A muži z Penuelu mu odpovedali tak, ako mu odpovedali muži zo Sukkotu. 9 Povedal aj mužom z Penuelu: „Keď sa v pokoji vrátim, zbúram túto vežu.“ 10 Zebach a Calmunna boli v Karkore a s nimi ich vojská, asi pätnásťtisíc mužov, všetci, ktorí zostali zo všetkých vojsk synov východu; padlo ich stodvadsaťtisíc mužov, ktorí tasili meč. 11 Gideon išiel hore cestou tých, čo bývali v stanoch na východ od Nobahu a Jogbehy, a porazil tábor, lebo tábor bol v bezpečí. 12 Keď Zebach a Calmunna utiekli, prenasledoval ich a zajal dvoch madiánskych kráľov, Zebacha a Calmunnu, a priviedol do zmätku celé vojsko. 13 A Gideon, syn Joášov, sa vrátil z boja ešte pred východom slnka. 14 Chytil mladého muža zo Sukkotu a vypytoval sa ho. Ten mu opísal sukkotské kniežatá a jeho starších, sedemdesiatsedemnásť mužov. 15 A prišiel k mužom zo Sukkotu a povedal: Hľa, Zebach a Calmunna, ktorými ste ma karhali a hovorili ste: Či sú teraz ruky Zebacha a Calmunnu v tvojej ruke, aby sme dali chlieb tvojim unaveným mužom? 16 Vzal starších mesta, tŕnie z púšte a bodliaky a nimi učil mužov zo Sukkótu. 17 Zbúral vežu Penuel a pobil mužov mesta. 18 Potom sa opýtal Zebacha a Calmunnu: „Čím boli tí muži, ktorých ste zabili na Tábore?“ Odpovedali: „Ako ty, takí boli aj oni; každý z nich vyzeral ako kráľovské deti.“ 19 A on povedal: Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Ako žije Hospodin, keby ste ich boli nechali nažive, nezabil by som vás. 20 A povedal Jeterovi, svojmu prvorodenému: Vstaň a zabi ich! Ale mladík nevytiahol meč, lebo sa bál, lebo bol ešte malý. 21 Vtedy Zebach a Calmunna povedali: „Vstaň a napadni nás, lebo aký je muž, taká je aj jeho sila.“ Gideon vstal, zabil Zebacha a Calmunnu a vzal ozdoby, ktoré mali na krkoch ich tiav. 22 Izraeliti povedali Gideonovi: „Vládni nad nami ty i tvoj syn i syn tvojho syna, lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov.“ 23 A Gedeon im povedal: Ja nebudem nad vami panovať, ani môj syn nebude panovať nad vami; Hospodin bude panovať nad vami. 24 Gideon im povedal: „Prosil by som vás o jednu vec, aby ste mi každý z vás dal náušnice zo svojej koristi. Mali totiž zlaté náušnice, pretože boli Izmaeliti.“ 25 A oni odpovedali: „Radi ich dáme.“ Rozprestreli si rúcho a každý doň vhodil náušnice zo svojej koristi.
4
Gideon, silný a statočný muž
26 A váha zlatých náušníc, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šeklov zlata, okrem ozdôb, golierov a purpurového rúcha, ktoré mali madiánski králi, a okrem retiazok, ktoré mali na krku svojich tiav. 27 A Gedeon z toho urobil efód a dal ho do svojho mesta, do Ofry. A celý Izrael tam chodil za ním a smilnil. To sa stalo Gideonovi a jeho domu pascou. 28 Tak bol Madián pokorený pred Izraelitmi, takže už viac nepozdvihli hlavy. A krajina mala za Gideonových čias štyridsať rokov pokoj. 29 A Jerubbaal, syn Joášov, odišiel a býval vo svojom dome. 30 Gideon mal sedemdesiat synov, ktorých mal z tela, lebo mal mnoho žien. 31 A jeho konkubína, ktorá bola v Sicheme, mu tiež porodila syna, ktorému dal meno Abimelech. 32 A Gideon, syn Joášov, zomrel v ušľachtilom veku a bol pochovaný v hrobe svojho otca Joáša v Ofre Abiezerovcov. 33 Hneď ako Gideon zomrel, Izraeliti sa vrátili a smilnili za Bálmi a urobili si z Bálberíta boha. 34 Izraeliti si nepamätali na Hospodina, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z rúk všetkých ich okolitých nepriateľov. 35 Ani domu Jerubbaala, teda Gideona, nepreukázali priazeň podľa všetkého dobra, ktoré preukázal Izraelu.
Rozpis veršov Príbeh o Gideonovi v 6. až 8. kapitole knihy Sudcov je jedným z najpútavejších príbehov v Biblii. Zaznamenáva cyklus rebélií a útlaku národa, neochotné a ustrašené volanie nepravdepodobného hrdinu, zázračné vojenské víťazstvo dosiahnuté iba s 300 mužmi a zložité následky úspechu.
Kapitola 6: Útlak, povolanie a príprava Verše 1–6 (Útlak Midjáncov): Pretože Izrael robil, čo sa nepáči Hospodinovi, Boh ich vydal do rúk Midjáncov na sedem rokov. Midjánci, Amalekiti a synovia východu spustošili krajinu, ničili úrodu a dobytok a nútili Izraelitov skrývať sa v brlohoch, jaskyniach a na vrchoch. Verše 7–10 (Prorocké napomenutie): Keď Izrael volal k Hospodinovi kvôli Midjánčanom, Boh poslal proroka, aby im pripomenul svoju milosť – ako ich vyviedol z Egypta a prikázal im, aby sa nebáli bohov Amorejcov – no oni neposlúchli jeho hlas. Verše 11–16 (Zjavuje sa Anjel Pánov): Anjel Pánov prišiel a sadol si pod dub v Ofre, ktorý patril Abiezretskému Joášovi. Jeho syn Gideon práve mlátil pšenicu v lise, aby ju skryl pred Midjánčanmi. Anjel povedal: „Hospodin je s tebou, ty udatný muž.“ Gideon sa na to pýtal a poukázal na chudobu Izraela a svoje vlastné nízke postavenie v otcovom dome. Pán ho uistil: „Ja budem s tebou.“ Verše 17–24 (Znamenie prijatia): Gideon požiadal o znamenie, ktoré by dokázalo, že je to skutočne Boh, ktorý pripravuje mäso a nekvasené koláče. Keď sa anjel dotkol obety hrotom svojej palice, zo skaly vyšľahol oheň a strávil ju a anjel zmizol. Keď si Gideon uvedomil, kto to je, bál sa o svoj život, ale Hospodin mu povedal: „Pokoj ti, neboj sa, nezomrieš.“ Gideon tam postavil oltár s názvom Jehova-šalom (Pán je pokoj). Verše 25–32 (Zničenie Baalovho oltára): V tú istú noc Boh povedal Gideonovi, aby vzal druhého býka svojho otca a zbúral otcov oltár Baalovi, pričom vyrúbal drevený háj (Ašeru) vedľa neho. Gideon to urobil v noci s desiatimi sluhami zo strachu pred svojou rodinou a mužmi mesta. Keď ho nasledujúce ráno objavili, obyvatelia mesta požadovali jeho smrť, ale Joáš ho bránil slovami:
5
Gideon, silný a statočný muž
„Budete sa prihovárať za Baala?... nech sa prihovára za svoju vlastnú vec.“ Kvôli tomu bol Gideon pomenovaný Jerubbaal („Nech sa Baal prihovára proti nemu“). Verše 33–35 (Duch Boží posilňuje Gideona): Midjánci a Amalekiti sa zhromaždili a utáborili sa v údolí Jezreel. „Duch Hospodinov zostúpil na Gideona“ (doslova ho obliekol) a on zatrúbil na trúbu a zhromaždil rodiny Abiezera, Ašera, Zabulúna a Naftaliho, aby ho nasledovali. Verše 36–40 (Znamenie rúna): Gideon stále hľadal uistenie a požiadal Boha o znamenie v podobe vlneného rúna. Najprv požiadal o rosu iba na rúne, kým zem zostane suchá; Boh mu to splnil. Potom požiadal, aby rúno bolo suché, kým je na zemi rosa; Boh to tiež urobil.
Kapitola 7: Preriedená armáda a víťazstvo nad Midianom Verše 1–3 (Zoštíhlenie armády): Jerubbaal (Gideon) a jeho armáda táborili pri studni Charod, zatiaľ čo Midjánci boli na severe. Boh povedal Gideonovi, že ľudu je priveľa , aby si Izrael neprivlastňoval slávu pred Bohom. Boh prikázal Gideonovi, aby oznámil, že každý, kto sa bojí, môže odísť. Odišlo 22 000 mužov a zostalo 10 000. Verše 4–8 (Skúška vody): Boh povedal, že ich je stále priveľa. Povedal Gideonovi, aby ich priviedol k vode, kde ich oddelí. Tí, ktorí chlípali vodu jazykom ako pes (300 mužov), boli oddelení. Tí, ktorí si kľakli, aby sa napili, boli poslaní domov. Boh sľúbil, že s iba 300 mužmi vydá Midjáncov do Gideonových rúk. Verše 9–15 (Madiánsky sen): V tú noc Boh povedal Gideonovi, aby zostúpil do nepriateľského tábora, pretože mu ho vydal do rúk. Gideon, sprevádzaný svojím sluhom Purom, začul, ako madiánsky vojak rozpráva svojmu spoločníkovi sen o tom, ako sa jačmenný chlieb skotúľal do midjánskeho vojska a narazil do stanu, takže sa zrútil. Druhý vojak ho vyložil takto: „Toto nie je nič iné ako Gideonov meč... lebo Boh vydal Midjáncov do jeho rúk.“ Gideon sa s dôverou vrátil k svojim mužom, uctievajúc Boha. Verše 16–22 (Stratégia s lámpami a džbánmi): Gideon rozdelil 300 mužov do troch skupín. Každému mužovi dal trúbu, prázdny džbán a v džbáne fakľu (lampu) . V noci obkľúčili tábor, zatrúbili na trúby, rozbili džbány, držali fakle v ľavej ruke a trúby v pravej a kričali: „Meč Hospodinov a Gideonov!“ Madiansky tábor zachvátila panika a Hospodin obrátil meč každého muža proti jeho blížnemu v celom vojsku. Verše 23–25 (Prenasledovanie): Izraeliti z kmeňa Naftali, Ašér a Manaše prenasledovali utekajúcich Midjáncov. Gideon poslal poslov cez vrch Efraim, aby dobyli vody pred nimi pri Betbare a Jordáne, pričom zajal a popravil dvoch midjánskych kniežat, Oreba a Zeeba , ktorých hlavy priniesli späť Gideonovi.
Kapitola 8: Prenasledovanie, konflikty a následky Verše 1–3 (Diplomatickú dohodu s Efraimom): Muži z Efraima sa trpko sťažovali, že neboli povolaní do boja skôr. Gideon odpovedal s pokorou a taktom: „Čo som ja teraz urobil v porovnaní s vami? Nie je lepšie zbierať hrozno Efraima ako Abiezerovo vinobranie?“ Jeho mierna odpoveď odvrátila ich hnev.
6
Gideon, silný a statočný muž
Verše 4–9 (Odmietnutie v Sukkote a Penueli): Gideon a jeho vyčerpaných 300 mužov prekročili rieku Jordán v prenasledovaní zostávajúcich midianskych kráľov Zebacha a Calmunnu. Požiadali starších Sukkotu a Penuelu o chlieb, aby nakŕmili unavené vojská, ale vodcovia sa Gideonovi posmievali a odmietli s tým, že kráľov ešte nezajali. Gideon ich varoval, že sa vráti, aby ich potrestal tŕním a bodľačím. Verše 10–17 (Trest a zajatie): Gideon prekvapil zvyšné midjánske vojsko a zajal kráľov Zebacha a Calmunnu . Po návrate potrestal starších Sukkotu púštnymi tŕňmi a bodľačou, zbúral penuelskú vežu a pobil mužov mesta. Verše 18–21 (Osud kráľov): Gideon sa opýtal Zebacha a Calmunnu, akých mužov zabili na Tábore, a zistil, že sú to jeho vlastní bratia. Prikázal svojmu najstaršiemu synovi Jeterovi, aby ich zabil, ale chlapec sa bál, pretože bol ešte mladý. Dvaja králi potom požiadali Gideona, aby ich sám zabil, a Gideon ich zabil a vzal im polmesiace ozdoby z krkov tiav. Verše 22–27 (Zlatý efód a Izraelov úpadok): Izrael sa pokúsil urobiť z Gideona a jeho rodu dedičných vládcov, ale Gideon to rázne odmietol a vyhlásil: „Hospodin bude vládnuť nad vami.“ Gideon však požiadal: aby mu každý muž dal náušnicu zo svojej koristi. Nazbieral 1 755 šeklov zlata, vyrobil efód a umiestnil ho do svojho mesta Ofra. Žiaľ, celý Izrael sa za ním smilnil a stal sa pascou pre Gideona a jeho dom. Verše 28–35 (Gideonova smrť a Izraelova zábudlivosť): Midian bol dobytý a krajina mala počas Gideonovho života 40 rokov pokoja. Gideon zomrel v urastenom veku a bol pochovaný v hrobke svojho otca Joaša. Hneď po jeho smrti sa Izraeliti vrátili k duchovnému cudzoložstvu, uctievali Baala-berita a neprejavovali láskavosť domu Jerubbaala (Gideona) za všetko dobro, ktoré vykonal.
Kľúčové ponaučenia z príbehu o Gideonovi Boh používa nepravdepodobných a slabých: Gideon sa spočiatku skrýval v strachu a považoval svoj klan za najslabší v Manašeho. Boh zámerne znížil jeho armádu z 32 000 na 300, aby dokázal, že víťazstvo pochádza z božskej moci, nie z ľudskej sily. Trpezlivosť s ľudskými pochybnosťami: Boh reagoval na Gideonove hlboké neistoty a žiadosti o znamenia (oheň a rúno) s neuveriteľnou trpezlivosťou a milosťou a jemne a krok za krokom budoval jeho vieru. Skutočné vedenie zahŕňa pokoru: Gideon úspešne zvládol krehkú kmeňovú politiku (upokojil Efraimcov) a rázne odmietol kráľovskú moc, pričom uznal, že nad Izraelom by mal vládnuť iba Boh. Nebezpečenstvo kompromisu v úspechu: Napriek jeho neuveriteľným víťazstvám sa Gideonovo vytvorenie zlatého efódu stalo duchovnou pascou (modlárstvom) pre jeho rodinu a národ, čo dokazuje, že duchovná bdelosť je potrebná aj – a najmä – po veľkom triumfe.
7