Hybska lesna zeleznica michal jaros

Hi!

Hybská lesná železnica Kapitola z dejín Slovenského štátu Michal Jároš

Olomouc 2017

Hi!

2 — OBSAH

Hi!

Hybská lesná železnica Kapitola z dejín Slovenského štátu Michal Jároš

Olomouc 2017

Recenzovali PhDr. Peter Vítek PaedDr. Stanislav Žiška

Edice Historie, sv. 10 Edici řídí doc. Mgr. Jan Stejskal, M.A., Ph.D.

Zpracování a vydání publikace bylo umožněno díky účelové podpoře na specifický vysokoškolský výzkum udělené roku 2017 Univerzitě Palackého v Olomouci Ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy ČR. Neoprávněné užití tohoto díla je porušením autorských práv a může zakládat občanskoprávní, správněprávní, popř. trestněprávní odpovědnost.

Na obálce je použita fotografie ze soukromého archivu Moniky Lehotské z Kráľové Lehoty.

Vydání finančně podpořily obec Hybe a Urbárske pozemkové spoločenstvo Hybe.

1. vydání © Michal Jároš, 2017 © Univerzita Palackého v Olomouci, 2017 ISBN 978-80-88278-00-9

Hi!

OBSAH HYBSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA – PRÍBEH VÍCHRICE

9

METODOLÓGIA A DOTERAJŠÍ STAV BÁDANIA

15

1. KTO? 1.1. Postavila ju…

1.1.1. Slovenská papiereň, úč. spol., Ružomberok 1.1.2. Dobšinský drevopriemysel, úč. spol., Ružomberok 1.2. …v dohode s vedúcimi činiteľmi obce a bývalého urbáru 1.2.1. Hybe – z bývalého mestečka 1.2.2. Spolok bývalých urbárnikov v Hybiach

23 23 23

48 48 58

2. PREČO? 2.1. Aby mohla vymanipulovať…

2.1.1. Víchrica 1941 2.1.2. K situácii v celulózovo-papierenskom priemysle 2.2. …a vyviezť drevo z polomov 2.2.1. Lesná manipulácia Sihly 2.2.2. Cesta Hybe – Úvratec

65 65 65 75 82 82 97

3. AKÝM SPÔSOBOM? 3.1. Výstavba lesnej železnice 3.1.1. Bez značného poškodenia poľa a lúk 3.1.2. V priebehu výstavby…

3.2. Železnička do Sihál 3.2.1. Slávnosti otvárania 3.2.2. Od prevádzky k likvidácii 5

38

111 111 111 121 137 137 156

Hi! 4. KTO ZO ZÚČASTNENÝCH…?

4.1. Boli pri výstavbe…

4.1.1. Július Kubinský (1928 – 2015) 4.1.2. Martin Lehotský „Kubaloš“ (* 1924) 4.2. …ale aj pri prevádzke.

4.2.1. Ján Brezina „Vocher“ (1924 – 2013) 4.2.2. Michal Michalko „Šauper“ (* 1926)

187 187 187 206 216 216 231

ZÁVEROM…

239

ZOZNAM PRAMEŇOV A LITERATÚRY Archívne pramene Tlačené pramene a literatúra Pramene, literatúra a iné materiály dostupné na internete

251 251 257 260

RÉSUMÉ ZOZNAM SKRATIEK MENNÝ REGISTER

261 265 267

TEXTOVÁ PRÍLOHA PRÍLOHA Č. 1: Náš národ pracuje

277 279

PRÍLOHA Č. 2: K vyúčtovaniu otvorenia 11. júla 1943 – konto Sociálne výdavky

282

PRÍLOHA Č. 3: K vyúčtovaniu otvorenia 11. júla 1943 – špecifikácia položiek

283

PRÍLOHA Č. 4: Z účtovníctva Slovenskej papierne Prehľad časti výdavkov Slovenskej papierne súvisiacich s lesnou železnicou do Sihál

285

PRÍLOHA Č. 5: Keď sa Sihly vyvalili…

289 6

Hi! OBRAZOVÁ PRÍLOHA MAPA ŽELEZNIČKY DO SIHÁL 2 A ½ DŇA V SIHLÁCH Z DOBOVÝCH FOTOGRAFIÍ LESNÁ ŽELEZNICA DNES

7

293 295 286 300 306

„Postavila ju v dohode s vedúcimi činiteľmi obce a bývalého urbáru Slovenská papiereň úč. spol. v Ružomberku, aby mohla vymanipulovať a bez značného poškodenia poľa a lúk vyviesť drevo z vývratov a polomov, ktorých je tu značné množstvo a ktoré zakúpila.“ (Tatranský Slovák, 24. 7. 1943, s. 4)

8 — OBSAH

Hi!

HYBSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA – PRÍBEH VÍCHRICE Veterné kalamity ako jeden z prirodzených spôsobov obmeny lesa v rôznej miere ovplyvňujú a formujú ekosystém v krajine, menia jej tvárnosť a druhové zloženie od nepamäti. Tak ako ľudská činnosť v dôsledku zásahov do prírody môže napomôcť vzniku väčších škôd spôsobených na lesnom poraste pri silnejšom vetre, veterná smršť spravidla býva spúšťačom nastúpenia ľudskej činnosti. V závislosti od terénu sa prejavuje nielen v podobe samotnej ťažby kalamitného dreva, ale aj v podobe budovania prístupových komunikácií. Rok 1941 so sebou priniesol veternú smršť, ktorá sa zapísala do dejín nielen svojou silou, ale i rozsahom škôd, ktoré si budovanie prístupových komunikácií vyžiadali vo zvýšenej miere na viacerých miestach.

Jedným z najefektívnejších spôsobov približovania drevnej hmoty z lesa k pílam, továrňam či dopravným komunikáciám sa od druhej polovice 19. storočia stávali lesné železnice. Nárast industrializácie značil nárast dopytu po drevnej surovine.

Tradičné spôsoby dopravy drevnej hmoty z lesa – animálna sila a splavovanie – tak postupne prestávali pokrývať požiadavky trhu. Ľahká prispôsobivosť terénu, väčšia nezávislosť od počasia, nižšie prevádzkové náklady vzhľadom na kapacitu a široké možnosti využitia, to boli dôvody, pre ktoré dochádzalo k výstavbe lesných železníc čoraz častejšie. Najväčší rozkvet na území dnešného Slovenska zaznamenali v prvej polovici 20. storočia, po ktorej nasledoval ich postupný úpadok zapríčinený ďalším rozvojom techniky, smerujúci až k ich úplnej likvidácii.

Lesná železnica pri Hybiach sa v podtatranskom regióne Liptova na severe stredného Slovenska postavila ako jedna 9 — OBSAH

Hi!

z posledných železníc úzkeho rozchodu, ktorá mala slúžiť svojmu pôvodnému účelu – zvážaniu dreva. Jej projekt sa zrodil až v roku 1942, presne sto rokov po tom, čo bola spustená prevádzka na prvej historickou verejnosťou uznanej – v tom čase ešte širokorozchodnej – lesnej železnici na území dnešného Slovenska.1 Prevádzka sa obmedzila na roky 1943 – 1944, kedy nastúpila jej likvidácia. Dozvuky pretrvávali aj po roku 1945 a v rôznych podobách pretrvávajú až dodnes. V mysliach pamätníkov, na stránkach zápisníc a účtovných kníh však železnica zostáva záležitosťou živou v období dejín druhej svetovej vojny počas existencie takzvaného Slovenského štátu.

Vznik projektu možno v istom zmysle označiť za jeden z dôsledkov vyššie spomenutej víchrice. Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že príbeh Hybskej lesnej železnice je príbehom zasadeným do mnohých kontextov, ktoré vo svojej podstate možno označiť za rovnocenné. Ide predovšetkým o kontexty histórie lesných dopravných prostriedkov na našom území, hospodárskych pomerov prvej Slovenskej republiky či dejín vlastníkov lesov a priemyselných podnikov, ktoré sa na celej záležitosti nejakým spôsobom podieľali. V neposlednom rade je potrebné brať do úvahy kontext regionálny, dejiny každodennosti, históriu veterných kalamít, ale aj kontext konkrétnej veternej smršti, od ktorého sa odvíja článok Hybská lesná železnica – príbeh víchrice2 z roku 2014.

Spomenuté kontexty sa vzájomne prelínajú a sú od seba do istej miery závislé. Práce pri zostavovaní monografie si preto vyžiadali prihliadnutie ku každému z nich, a to v rôznej 1 — Išlo o 3,7 km dlhú „drevenku“ – t. j. celodrevenú lesnú železnicu, predchodkyňu železnej – s rozchodom 1580 mm na animálny pohon, ktorá sa nachádzala na panstve Coburg v Jelšave. Bola v prevádzke 11 rokov (1842 – 1853). Viac k téme pozri: BÍLEK, Aleš: Lesné železnice na Slovensku. Pamiatky a múzeá, roč. [45], 1996, č. 2, s. 46.

2 — JÁROŠ, Michal: Hybská lesná železnica – príbeh víchrice. In: Historie 2013. Sborník prací z 19. celostátní studentské vědecké konference konané 3.–4. dubna 2014 v Pardubicích. Pardubice 2014, s. 67–90.

10 — OBSAH

Hi!

miere zastúpenia. V každom z kontextov sa odvíja časť príbehu a v každom tomto kontexte je časť príbehu iná, pretože je sledovaná z pohľadu zúčastnenej strany. Hybská lesná železnica ako celok predstavuje príbeh odohrávajúci sa na pozadí politických, spoločenských a hospodárskych dejín, pričom monografia je súhrnom tých príbehov a ich častí, ktoré sa podarilo zhromaždiť, zachovať a spracovať od roku 2007 do roku 2017.

Koncepcia „príbehu“ si v niektorých ohľadoch vyžiadala veľmi špecifický prístup k téme. Bolo upustené od hlbšieho zasadenia do historikmi často – a logicky – preferovaného kontextu histórie lesných železníc a dopravy. Vo svojej podstate subjektívny charakter veľkej časti orálnych, ale aj písomných prameňov rozhodol o umiestnení väčšiny citácií priamo v hlavnom texte. Tým sa tiež dosiahlo autentickejšie vykreslenie skutočností spojených s možnosťou vytvorenia si vlastného úsudku v protirečivých vyjadreniach a došlo k výraznému odľahčeniu poznámkového aparátu, ktorý by spoločne s citáciami a početnými vysvetlivkami značne zneprehľadnil orientáciu v texte.

Kto, prečo a ako? To sú základné otázky, ktoré pokiaľ možno chronologicky zodpovedá výsledná koncepcia monografie. Každý z týchto oddielov je rozdelený na niekoľko kapitol. Prvý sa venuje zúčastneným stranám, ktoré mali svoj podiel na tom, že lesná železnica vznikla. Firmu Slovenská papiereň, úč. spol., Ružomberok predstavuje v kontexte papierenského a celulózového priemyslu na Liptove, postupne ho zužuje na Ružomberok ako jedno z hlavných priemyselných centier regiónu Dolného Liptova. Objasňuje vzťahy, historické možnosti a prostredie, v ktorom sa podnik vyvíjal a pôsobil, dotýka sa arizácie.

Na niektoré časti vývoja papierenského a celulózového priemyslu v Ružomberku práca prihliada len z pozície priemyselných podnikov bankového koncernu Slovenskej banky v Bratislave, ktorého súčasťou bola nielen spomenutá papiereň, ale aj drevársky podnik Dobšinský drevopriemysel, úč. spol., Ružomberok. Práve ten zohral v celej záležitosti podstatnú rolu. Vzhľadom na skutočnosť, že po celý čas konal v zastúpení Slovenskej papierne, označenie „firma“, ktoré sa v zápisniciach vyskytuje pomerne často a je 11 — OBSAH

Hi!

hojne zastúpené aj v monografii, odkazuje ak aj nie priamo, tak v prenesenom zmysle na ňu. Striedanie termínov a názvov podnikov v monografii je závislé len od terminologického výskytu v prameňoch. Ďalší zúčastnení sú predstavení v kontexte sociálno-spoločenských a hospodárskych pomerov bývalého hornoliptovského mestečka Hybe s dôrazom na hlavného činiteľa, ktorým bol v tomto prípade Spolok bývalých urbárnikov v Hybiach. V monografii je zaužívaný aj skrátený názov „urbár“ – okrem časti venovanej tereziánskemu urbáru, kde slovo nadobúda iný význam – prípadne urbársky spolok či pozemkové spoločenstvo. Podobne je v súlade s dobovými prameňmi pre podielnikov spolku zaužívaný názov urbárnici či urbárski spolumajitelia.

Druhý oddiel sa zaoberá podmienkami výstavby lesnej železnice. Otázka „prečo?“ odkazuje jednak na veternú kalamitu v septembri 1941 a jednak na ďalšie okolnosti, ktoré nejakým spôsobom prispeli k realizácii projektu lesnej železnice. Bolo dôležité upozorniť na akútny nedostatok drevnej hmoty v papierenskom a celulózovom priemysle z pohľadu ružomberskej Slovenskej papierne. Priblížené je prostredie a situácia na rúbanisku v hybských Sihlách pod tatranským Kriváňom. Samostatná časť je venovaná budovaniu novej prístupovej komunikácie k lesnej železnici na mieste starej.

Otázka spôsobu dokumentuje samotnú výstavbu, jej priebeh, ale aj prevádzku a ukončenie lesnej železnice. V tomto oddieli sa vo zvýšenej miere uplatnili spomienky konkrétnych pamätníkov, ktoré prispeli k jedinečnej mnohovrstevnatosti pohľadov na celú záležitosť. Odchýlky v tvrdeniach a rozmanitosť výpovedí len podčiarkujú koncepciu príbehu. Najviac priestoru je venované práve kapitole o prevádzke lesnej železnice, ktorá má v súvislosti s otázkou novej cestnej komunikácie a úprave terénu krátky logický presah do obdobia po druhej svetovej vojne.

Posledný oddiel s názvom „Kto zo zúčastnených…?“ sa zameriava na životné príbehy štyroch vybraných pamätníkov, ktorí sa na výstavbe alebo prevádzke lesnej železnice priamo podieľali.

Rôznorodosť funkcií a úloh, ktoré v tomto období zastávali, 12 — OBSAH

Hi!

priama nadväznosť a obsiahlosť spomienok vylúčili ich sledovanie v rámci celej monografie. Preto bolo z praktických dôvodov pristúpené k vytvoreniu vlastného oddielu, v ktorom bolo možné životné osudy týchto pamätníkov predstaviť komplexne. Napriek priebežným odkazom v texte na miestach, kde sa tomu nebolo možné vyhnúť, predstavuje spomínaný oddiel samostatný celok prinášajúci informácie, ktoré boli v zvyšnej časti monografie z väčšej časti opomenuté.

Záver netvorí len holé zosumarizovanie spomenutých faktov.

Koncepcia vo forme príbehu si vyžiadala živé zakončenie, ktoré by malo prihliadať na ľudský aspekt monografie a charakter prameňov v nej zastúpených. Pri zisťovaní dôsledkov a prospechu pre zúčastnené strany prináša aj informácie nové, a preto nechýbajú ani citácie historických prameňov – či už orálnych, alebo písomných.

Textová a obrazová príloha v podobe edície dobových prameňov a fotografií zo súkromných archívov slúži ako autentický doplnok k príbehu, ktorého napísanie umožnila podtatranská víchrica v septembri roku 1941.

Samostatnou prílohou – na audiovizuálnom nosiči – je krátky film Fedora Polóniho z roku 2017 s názvom Hybská lesná železnica.

Takmer dvadsať minút trvajúci dokument využíva historické filmové zábery Zdena Svobodu, dobové fotografie, ale aj zábery zo súčasnosti. Technickú podporu zabezpečil Ľuboš Šuchtár, film obsahuje komentár v podobe titulkov.

Monografia je príspevkom k mikrohistórii dejín hospodárstva a techniky na Slovensku, k dejinám regiónu Horného Liptova, obce Hybe, súčasného Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe, papierní Mondi SCP, a. s., Ružomberok a v neposlednom rade i príspevkom k histórii vývoja a fungovania lesných železníc ako takých.

13 — OBSAH

Hi!

14 — OBSAH

Hi!

METODOLÓGIA A DOTERAJŠÍ STAV BÁDANIA Informácie o existencii Hybskej lesnej železnice, medzi pamätníkmi známejšou pod názvom „železnička do Sihál“, začali prenikať do povedomia širšej historickej verejnosti až v posledných rokoch. Počas dlhých desaťročí ostávala len osobnou – pre tých, ktorí ju zažili – alebo tradovanou spomienkou v kruhu rodiny, niekoľkých priateľov a známych. Záujemca o túto tematiku sa tak na území podtatranského kraja stredoslovenského regiónu Liptov mohol v bežne dostupnej literatúre ešte donedávna stretnúť len s vyznačením troch – Považskou lesnou železnicou, Ľubochnianskou lesnou železnicou a lesnou železnicou Ružomberok – Korytnica.

Na rozdiel od spomínaných sa už pri výstavbe predpokladalo, že poslúži len ako dočasný prostriedok na vývoz drevnej kalamitnej hmoty, ktorý bude po ťažbe demontovaný. Na poli histórie preto nevyryla tak hlbokú brázdu ako viac než stokilometrová Považská lesná železnica s fungujúcou osobnou prepravou či unikátna Ľubochnianska lesná železnica z roku 1904 s vlastným elektrickým zdrojom.

Napriek chýbajúcej technickej dokumentácii ponúka pramenný materiál, ktorý sa do dnešných dní zachoval, široké spektrum možností spracovania. Najstaršou tlačenou zmienkou – a na dlhé roky poslednou – je dobový článok o slávnosti otvorenia lesnej železnice do Sihál a prístupovej cesty od priameho účastníka, ktorý vyšiel v novinách Tatranský Slovák 24. júla 1943. Názov Náš národ pracuje napovedá o ideologickej motivácii autora a jeho pozitivistickej snahe vyzdvihnúť pracovitosť a práceschopnosť národa novovzniknutého mladého štátu, čo 15 — OBSAH

Hi!

mu však neuberá na hodnote neoceniteľného prameňa k výstavbe železnice a priebehu slávnosti.3 Ďalšie dôležité písomné pramene pochádzajú z proveniencie zúčastnených strán. Ide predovšetkým o zápisnice z výborových zasadaní a valných zhromaždení Spolku bývalých urbárnikov v Hybiach. Napriek absencii priamych zmienok o lesnej železnici pri písaní práce veľmi dobre poslúžili aj zápisnice z valných zhromaždení správnej rady Slovenskej papierne, úč. spol. v Ružomberku.

Podstatnú úlohu zohral účtovný materiál oboch subjektov, ale i ďalšie písomnosti. Pri zhromažďovaní týchto prameňov boli oslovení právni nástupcovia spomenutých strán – Urbárske pozemkové spoločenstvo Hybe a Mondi SCP, a. s., Ružomberok – ktorí ochotne sprístupnili svoje súkromné archívy k nahliadnutiu.

Bolo pristúpené aj k pátraniu vo viacerých štátnych archívoch, pričom z množstva vytipovaných fondov bolo pre účely práce vhodných len niekoľko. Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko Archív Liptovský Mikuláš poskytol niektoré z kľúčových materiálov k obom zúčastneným stranám – zápisnice a technickú dokumentáciu vo fonde Bývalých urbarialistov v Hybiach a pramene účtovného charakteru k Slovenskej papierni vo fonde Daňovej správy Liptovský Mikuláš. Doplnkový materiál k ďalšiemu textu poskytol fond Mestečko Hybe.

Využité boli tiež firemné spisy uložené vo fondoch Krajského súdu v Ružomberku v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči a Krajského súdu v Levoči v špecializovanom pracovisku Štátneho archívu v Prešove – Spišskom archíve v Levoči. Časť písomných prameňov – účtovné a evidenčné knihy – z proveniencie Spolku bývalých urbárnikov ochotne zapožičali súkromní majitelia.

Preskúmané boli spolkové písomnosti vo fondoch cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Hybiach a Rímskokatolíckeho farského úradu v Hybiach či archív miestnej základnej školy pre prípad ich účasti na oslave otvorenia lesnej železnice.

3 — Náš národ pracuje. Tatranský Slovák, č. 29–30, 24. 7. 1943, s. 4.

16 — OBSAH

Hi!

Veľkú a nesmierne vzácnu skupinu pramenného materiálu v monografii predstavujú tradičné pramene tvorené spomienkami pamätníkov. Cieľovú skupinu respondentov tvoria prevažne rodáci z Hýb a Východnej, často priami účastníci slávnostného otvorenia, ako i pamätníci zamestnaní pri výstavbe a prevádzke lesnej železnice. Jednotlivé úryvky z výpovedí sa vo veľkej väčšine prípadov dostali priamo do hlavného textu.

Práve spomienky – ktoré suplujú väčšinu chýbajúcich písomných prameňov – stavajú záležitosť lesnej železnice do svetla orálnej histórie ako jej produkt. Robia z nej komplex medziľudských vzťahov a zážitkov, stavajú do pozície príbehu, na ktorý si každý pamätník spomína zo svojho jedinečného pohľadu. Ľudská pamäť je vo svojej podstate subjektívna a s odstupom času svoju pozornosť selektívne sústreďuje iba na určité momenty života človeka, prípadne ich i pozmeňuje. Nie vždy je možné bez hlbšej analýzy a porovnávania jednotlivé spomienky reprodukovať ako potvrdené fakty. Bez nich by však vznik tejto práce v danom rozsahu snáď ani nebol možný. Každá predstavuje neoceniteľný zdroj informácií na ceste za ďalším poznaním.

Monografia sa v súčasnej podobe odvoláva už len na niektoré z výpovedí, ktoré v priebehu desaťročia zbierania materiálu postupným overovaním faktov nestratili na informačnej hodnote.

To znamená, že buď z väčšej časti korešpondujú s písomnými prameňmi či so spomienkami ďalších pamätníkov, alebo pre danú záležitosť predstavujú jediný prameň. Podporujú vyslovené tvrdenia, ilustrujú alebo slúžia ako informácia, ktorú by mal čitateľ pri vytváraní vlastného názoru vziať do úvahy. V práci je ich úloha nezastupiteľná. Z interpretovaných spomienok by mal existovať písomný alebo – od roku 2012 – väčšinou aj zvukový záznam.

Ostatné druhy použitého pramenného materiálu sú s týmto špecifickým druhom prameňov veľmi úzko previazané.

Zo súkromných archívov priamych potomkov alebo príbuzných osôb, ktoré sa nejakým spôsobom zúčastnili na výstavbe, otvorení alebo prevádzke lesnej železnice, pochádzajú obrazové pramene v podobe filmových záberov a fotografií. Len v niekoľko málo prípadoch ide o fotografie z týchto archívov prebraté.

17 — OBSAH

Hi!

Unikátne filmové zábery z otvorenia lesnej železnice 11. júla 1943 a procesu zvážania dreva zo Sihál až do Kráľovej Lehoty – zrejme z rovnakého roku – pochádzajú zo súkromného archívu Fedora Polóniho.

O hmotných prameňoch reprezentovaných pozostatkami v podobe stôp v teréne informuje záver monografie.

Ako bolo spomenuté na začiatku, téma Hybskej lesnej železnice zostávala dlhé roky bez povšimnutia. Až v roku 2006 sa o osudy zabudnutej úzkorozchodnej trate začal vážnejšie zaujímať regionálny historik Horného Liptova František Bizub. Od potomka4 bývalého správcu píly5 v Kráľovej Lehote Jána Ružiaka (1910 – 1994) sa mu podarilo získať fotografie. Na základe tohto materiálu a rozhovoru s pamätníkom Júliusom Michalidesom (1931 – 2013) z Kráľovej Lehoty uskutočneného pred Vianocami 2006 zostavil krátky dokument Hybská lesná železnica.6 V Hybiach navštívil a vyspovedal pamätníka Daniela Lehotského (nar. 1920), v prítomnosti ktorého sa s niektorými úsekmi 10. júla 2007 oboznámil priamo v teréne.7 4 — František Bizub získal fotografie od syna Jána Ružiaka – Jána Ružiaka ml., ktorý ho na existenciu lesnej železnice v roku 2006 upozornil. BIZUB, František: Považská lesná železnica. Zvolen – Banská Bystrica 2012, s 175.

5 — Autor sa v texte práce pridržiava označenia známeho z výborových zápisníc Spolku bývalých urbárnikov v Hybiach. MV SR, ŠA ZA, BY, p. A LM, fond: Bývalí urbarialisti v Hybiach (1827) (1861–1958), K 5, inv. č. 9, Zápisnice z výborových zasadaní od 27. marca 1940 do 23. októbra 1943 (1940–1943); UPS Hybe, Hybe, Zápisnice z výborových zasadaní od 4. novembra 1943 do 5. augusta 1947 (1943–1947).

František Bizub uprednostňuje označenie „faktor“ v zmysle nakupovač dreva a zástupca. AA, Bizub, František: Hybská lesná železnica.

Podľa rozprávania Júliusa Michalidesa z Kráľovej Lehoty zo dňa 23. 12. 2006 a fotoarchívu rodiny Ružiakovej, rukopis; BIZUB, František: Považská lesná železnica. Zvolen – Banská Bystrica 2012, s. 175.

6 — A A, Bizub, František: Hybská lesná železnica. Podľa rozprávania Júliusa Michalidesa z Kráľovej Lehoty zo dňa 23. 12. 2006 a fotoarchívu rodiny Ružiakovej, rukopis.

7 — BIZUB, František: Považská lesná železnica. Zvolen – Banská Bystrica 2012, s 175. AA, Zbierka Korešpondencia. E-mailová

18 — OBSAH

Hi!

V decembri 2007 začala práca na zbieraní materiálu, ktorá neskôr vyústila do predloženej monografie Hybská lesná železnica – kapitola z dejín Slovenského štátu. Ešte predtým sa však v roku 2008 jedna z prvých verzií prebojovala do celoštátneho kola súťaže Stredoškolskej odbornej činnosti vo Zvolene. Vo februári 2011 bola s výsledkami ďalšieho bádania oboznámená verejnosť prostredníctvom powerpointovej prezentácie na výstave Liptovské historické železnice – venovanej úzkorozchodným lesným železniciam – v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku.

O pravdepodobne prvé pripomenutie lesnej železnice do Sihál v tlači sa však zaslúžil František Bizub. Ešte v roku 2011 sa v júnovom čísle časopisu Lesník pod článkom Milana Longauera „Pod parou“ od neho objavila krátka stať s názvom Hybská lesná železnica s priloženou fotografiou. 8 Väčšinu chybných informácií, ktoré článok obsahoval, sa autorovi podarilo opraviť v monografii venovanej Považskej lesnej železnici, ktorá mu vyšla v roku 2012. V kapitole opäť nazvanej Hybská lesná železnica sa na troch stranách knihy objavili dve stránky textu, päť dobových fotografií, jedna súčasná s pamätníkom Danielom Lehotským (nar. 1920) a schematická mapka trasy železnice.9 Napriek nepresnostiam v priloženej mape a textovej časti kniha splnila svoj účel a zvýšila povedomie o existencii lesnej železnice pod Kriváňom.

Predchodcom monografie, ktorú čitateľ drží v rukách, sa v roku 2014 stal už spomenutý článok s názvom Hybská lesná železnica – príbeh víchrice uverejnený medzi vybranými článkami v zborníku z 19. celoštátnej študentskej vedeckej konferencie Historie 2013 konanej v Pardubiciach 3. – 4. apríla 2014.10 V kontexte veternej správa: František Bizub (Kráľova Lehota) – Michalovi Járošovi zo dňa 5. 3. 2008 s fotografiami Daniela Lehotského z júla 2007.

8 — BIZUB, František: Hybská lesná železnica.

Lesník, roč. [5], 2011, č. jún, s. 18.

9 — BIZUB, František: Považská lesná železnica.

Zvolen – Banská Bystrica 2012, s 175–177.

10 — JÁROŠ, Michal: Hybská lesná železnica – príbeh víchrice. In: Historie 2013. Sborník prací z 19. celostátní

19 — OBSAH

Hi!

kalamity stručne informoval o záležitostiach spojených s lesnou železnicou od jej postavenia po likvidáciu.

Monografia vo väčšej miere využíva jazykový aparát, ktorý je považovaný za miestny, dobový alebo málo používaný, známy už len z historických prameňov. K jeho začleneniu do textu bolo pristúpené z dôvodu autenticity, na niektorých miestach v rozpore so slovenským pravopisom spisovného jazyka. Jazykovedci odpustia, že v súlade s dobovou terminológiou sa aj v hlavnom texte pracuje so slovesom „jednať“ a jeho odvodeninami v zmysle, ktorý bol v období štyridsiatych rokov 20. storočia v danom prostredí ešte živý, v chápaní, v ktorom bol tento pojem bežne zaužívaný. Drevo sa v Sihlách „riadilo“, bolo potrebné ho na vývratisku „vyhotovať“ alebo „vymanipulovať“, „naladovať“ na vagóny a zviezť na „výkladisko“.

Naopak – k priamym zásahom do terminológie sa pristúpilo vo výpovediach pamätníkov. Jazykové zvláštnosti boli pokiaľ možno ponechané. V prípade výskytu sa – až na jednu výnimku – pre lepšiu zrozumiteľnosť zredukovali miestne liptovské zakončenia hlások -uu, -ou, -eu, -iu, -au na -ul, -ol, -el, -il a -al. Do súčasnej podoby boli upravené menej zrozumiteľné slová (napr. miseu – musel), previedla sa úprava „ch“ na „k“ (napr. dachtorý – daktorý), v nárečí niektorých pamätníkov z Východnej došlo k ďalšiemu uplatneniu redukcie písmena „u“ (napr. skauy – skaly) a „c“ (napr. ocial, sceny – odtiaľ, steny). Pokiaľ to text výpovede nenarušilo, v súlade so súčasnou slovenskou výslovnosťou bolo pristúpené aj k mäkčeniu hlások „l“ na „ľ“ a „n“ na „ň“.

K spomenutým zásahom došlo na úkor bližšieho spoznania – hoci často už len pozostatkov – miestnych nárečí, avšak za účelom lepšej zrozumiteľnosti textu. Väčšina ďalších zvláštností a gramatických tvarov z nárečí vyplývajúcich bola v interpretáciách spomienok pamätníkov ponechaná.11 Pri citovaní studentské vědecké konference konané 3.–4. dubna 2014 v Pardubicích. Pardubice 2014, s. 67–90.

11 — Pri citáciách pamätníkov je potrebné upozorniť na využite znaku troch bodiek v prípade, že v reči počas rozhovoru nastala

20 — OBSAH