Jakub Grajchman

Hi!

Jakub Grajchman Národno-emancipačné úsilie v kontexte života a tvorby slovenského národovca druhej polovice 19. storočia Michal Jároš

Olomouc 2016

Hi!

Jakub Grajchman Národno-emancipačné úsilie v kontexte života a tvorby slovenského národovca druhej polovice 19. storočia Michal Jároš

Olomouc 2016

Recenzovali PaedDr. Stanislav Žiška PhDr. Peter Vítek

Edice Historie, sv. 6 Edici řídí doc. Mgr. Jan Stejskal, M.A., Ph.D.

Studie vznikla v rámci projektu Filozofické fakulty Univerzity Palackého „Společnost v historickém vývoji od středověku po moderní věk II.“ (IGA_FF_2016_037), díky účelové podpoře na specifický vysokoškolský výzkum udělené roku 2016 Univerzitě Palackého v Olomouci Ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy ČR. Neoprávněné užití tohoto díla je porušením autorských práv a může zakládat občanskoprávní, správněprávní, popř. trestněprávní odpovědnost.

Na obálce je použit fotografický portrét Jakuba Grajchmana (Básnické spisy Jakuba Graichmana.

Svazek I. Ružomberok, 1890). Originál se nachází v LA SNK, MT, Zbierka fotodokumentov osobností, sign. SG 21, Grajchman Jakub (1822–1897).

Vydání finančně podpořily obec Hybe a město Liptovský Hrádok.

1. vydání © Michal Jároš, 2016 © Univerzita Palackého v Olomouci, 2016 ISBN 978-80-87895-64-1

Hi!

OBSAH ÚVOD

9

METODOLÓGIA A DOTERAJŠÍ STAV BÁDANIA

15

1. RODINA GRAJCHMAN 1.1. K etymológii rodového mena 1.2. Legenda o pôvode 1.3. V mestečku Hybe

23 23 28 33

2. MLADOSŤ JAKUBA GRAJCHMANA 2.1. Detstvo 2.1.1. V rodných Hybiach 2.1.2. Do Kežmarku 2.2. Študentské roky 2.2.1. Gemer – Levoča – Prešov 2.2.2. Bratislava 2.2.3. Nemecko 2.3. Účasť v revolúcii v rokoch 1848–1849

43 43 43 52 56 56 66 75 83

3. TRI POHĽADY NA ŽIVOT BÁSNIKA 3.1. Osobnosť 3.1.1. Portrét človeka 3.1.2. Rodina a vzťahy v rodisku 3.2. Štátna a verejná správa, cirkev 3.2.1. V službách štátu 3.2.2. Služobník cirkvi 3.3. V službe národa 3.3.1. K činnosti spolkovej a politickej 3.3.2. Básnik a dramatik 5

99 99 99 109 127 127 137 141 141 150

Hi! 4. Z POSLEDNÝCH ROKOV

179

5. V PAMÄTI NÁRODA

189

ZÁVER

203

PRÍSPEVOK K PERSONÁLNEJ BIBLIOGRAFII Samostatné knižné vydania (všetky) Samostatné vydania básní a drobnejších prác (do r. 1897)

207 207 209

ZOZNAM PRAMEŇOV A LITERATÚRY Archívne pramene Tlačené pramene a literatúra Pramene, literatúra a iné materiály dostupné na internete

221 221 233

RÉSUMÉ ZOZNAM SKRATIEK REGISTER OSOBNÝCH MIEN

255 257 259

TEXTOVÁ PRÍLOHA PRÍLOHA Č. 1 Epigrafický rozbor nápisu pamiatky: „Náhrobný kameň Joanesa Graichmana“

263

253

275

PRÍLOHA Č. 2 Odporúčajúci list Jakubovi Grajchmanovi za vyslanca v národnej záležitosti

278

PRÍLOHA Č. 3 Žaloba Jakuba a Jána Graichman proti Samuelovi Marušiak, mestečka Hybe mešťanostovi, pre spáchaný verejný qvalt, jako púvodcovi – a Jánovi Korábek a t. ď. – jako jeho comittensom

280

6

Hi! PRÍLOHA Č. 4 List Jakuba Grajchmana adresovaný výboru mestečka Hybe

284

PRÍLOHA Č. 5 Zo zápisníc výboru mestečka Hybe – reakcia na list Jakuba Grajchmana

288

PRÍLOHA Č. 6 Jakub Grajchman: Odveta na článoček „Básnické spisy Jakuba Graichmana“ v č. 99. „Nár. Novín“ zo dňa 26. aug. t. r. uverejnený

290

PRÍLOHA Č. 7 Jakub Grajchman: Poezia a próza

292

PRÍLOHA Č. 8 Jakub Grajchman: Význam balady „Zakliaty tulipán“

298

PRÍLOHA Č. 9 Jakub Grajchman: Fanatismus

300

PRÍLOHA Č. 10 Jakub Grajchman: Divná dáma (21. Mája 1872)

303

PRÍLOHA Č. 11 Jakub Grajchman: Ľúbosť na cmiteri

308

PRÍLOHA Č. 12 Jakub Grajchman: Zakľatý tulipán. Romanca

310

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

317

7

Hi!

ÚVOD Jakub Grajchman – básnik a dramatik slovenského literárneho romantizmu – si napriek takmer sto dvadsiatim rokom, ktoré uplynuli od jeho smrti, hľadá svoje miesto v spoločnosti dodnes. Jeho meno je neodmysliteľne späté s príslušníkmi generácie slovenských národovcov, ktorá získala svoje pomenovanie podľa jednej z vedúcich osobností národného obrodenia, svojho učiteľa Ľudovíta Štúra1. Jakub Grajchman, osobnosť dejín, ktorá sa od štyridsiatych rokov 19. storočia nemalou mierou rôznymi prostriedkami podieľala na rozvoji slovenského národno-emancipačného hnutia, však dodnes vyvoláva množstvo nezodpovedaných otázok a protirečení. Rozpor vzniká už pri napohľad banálnej snahe správne zapísať jeho nemecky znejúce priezvisko. Tvary Grajchman, Grajchmann, Graichman, Graichmann, Greichman a Greichmann totižto zastupujú gramatické podoby písania tohto priezviska, ktoré sú v spoločnosti dodnes živé. Ich šíritelia sa tak v písomnej forme prikláňajú k jednej alebo druhej podľa toho, ktorý zo zmienených historických tvarov práve uznávajú.2 Pravidlá

1 — Ľudovít Velislav Štúr (1815–1856) – jedna z vedúcich osobností slovenského národného obrodenia, kodifikátor spisovnej slovenčiny, filozof, politik, historik, pedagóg, jazykovedec, básnik, poslanec uhorského snemu. Pre jeho prívržencov a žiakov sa ustálil všeobecne uznávaný pojem „štúrovci“.

2 — F. Bizub sa vo svojej monografii (BIZUB, František: Jakub Grajchman. Básnik a dramatik slovenského romantizmu. Turany 2015, s. 8) okrem Pravidiel slovenského pravopisu (1991) odvoláva i na zásady vypracované Terminologickou komisiou Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v rokoch 1979–1982, podľa ktorých i priezvisko Graichman z etymologického hľadiska spadá pod

9 — OBSAH

Hi!

slovenského pravopisu ako jedna zo štyroch základných kodifikačných príručiek slovenského jazyka odkazujú3 na podobu obsiahnutú v Slovenskom biografickom slovníku,4 ktorej sa nakoniec pridŕža i táto práca – Grajchman.5 K istej schizofrénii pri rozhodovaní o „správnej“ podobe mena môže viesť fakt, že sám Grajchman sa predovšetkým v druhej polovici života dôsledne pridržiaval pravopisnej varianty Graichman,6 ktorá je v tomto tvare u potomstva jeho brata zachovaná i v súčasnosti. neslovensky písané priezviská z obdobia pred rokom 1918, a tak sa upravuje podľa súčasnej slovenskej ortografie na Grajchman.

Pritom však odkazuje na dokument: Slovenský biografický slovník. Zoznam mien, upravených Historickou terminologickou komisiou. Martin 1983, s. 79. Je možné, že autor chcel odkázať na všeobecný úvod k zoznamu na s. 2, pretože v samotnom dokumente sa meno a priezvisko Jakuba Grajchmana nevyskytuje.

3 — Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava 2000, s. 42.

4 — Slovenský biografický slovník. II. zväzok. E–J. Martin 1987, s. 214.

5 — Aby v monografii nedochádzalo k zmätkom, pri citáciách z uverejnenej poézie a drámy je autorstvo bez ohľadu na formu uvedenú v príspevku k personálnej bibliografii na konci práce ujednotené na formu Grajchman. Pôvodná podoba je zachovaná len v prípade, že text nie je súčasťou pripojenej bibliografie – t. j. príspevok vyšlý po r. 1897, alebo ide o korešpondenciu uverejnenú v tlači. Jednotlivými archívmi zavedené podoby priezviska sú v tejto práci rešpektované pri ich citovaní v poznámkach pod čiarou (pozri napr. fond LA SNK s názvom GRAICHMANN, Jakub). Tvar „Grajchman“ v roku 1980 prezentuje vo svojej štúdii P. Horváth ako návrh definitívnej podoby priezviska, na ktorej sa zhodla terminologická komisia Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Súčasne ho uvádza ako dobový príklad podliehania tlaku domáceho prostredia na nemecký pravopis. HORVÁTH, Pavel: O potrebe a zásadách slovenskej transkripcie rodových mien a priezvisk. Slovenská archivistika, roč. 15, 1980, s. 206–207.

6 — V literatúre sa zvykne pomerne často upozorňovať na to, že napriek zložitej dobe a úradom, ktoré zastával, si Grajchman písanie priezviska neponemčil. S variantom podpisu J. Greichmann je možné stretnúť sa v pamätníku zo 40. rokov 19. stor. Pozri: LA SNK, MT, fond: I. Starý fond C – Náučné a iné práce, sign. C 311, Pamätník z rokov 1840 a n. (asi F. Malatinského) s vpismi v slovenčine, maďarčine, nemčine: J. Graichman, M. S. Jurecký, J. M. Hraško, L. Brtáň,

10 — OBSAH

Hi!

Nesúlad okolo Jakuba Grajchmana so sebou prináša ďalšie nespočetné množstvo otázok – pôvodné rodinné priezvisko, pôvod rodiny zo strany otca, spôsob, akým sa dostala rodina zo Spiša na Liptov, dva dátumy narodenia, doba a miesto štúdií, angažovanosť v národnom hnutí, ne/predstúpenie pred cisára v národnej záležitosti, neobjasnené rodinné vzťahy a mnoho ďalších. Pri hľadaní výslednej koncepcie práce sa ukázalo, že je nemožné zmazať všetky otázniky, ktoré v súvislosti s Jakubom Grajchmanom prichádzali do úvahy. V prvom rade bolo pri neočakávanom množstve nazbieraného pramenného materiálu nutné zostať pri sledovaní určitého cieľa a vzhľadom na zameranie i rozsah práce obmedziť na minimum vhľad do literárnej histórie. Napriek tomu nebolo možné sledovanie formovania pohľadov na jeho básnickú a dramatickú tvorbu v očiach kritiky i verejnosti vypustiť úplne, pretože predstavuje jednu z hlavných zložiek jeho národno-emancipačných snáh pôsobenia na národ. Obmedzuje sa však jednak na obdobie jeho života, a jednak – čo sa týka predovšetkým dramatickej tvorby – na fakty menej známe, preto sa i dramatickými súbehmi, kam posielal svoje práce, zaoberá naozaj len okrajovo. Dostupné pramene v súvislosti s posmrtným vnímaním Grajchmanovej tvorby na poli literárnej histórie by vystačili na niekoľko objemných štúdií, na ktoré však v tejto monografii chýba priestor. Len v záverečnej časti práce je ilustračne veľmi zbežne načrtnuté jej protichodné a rozporuplné vnímanie, ktoré v podstate prevláda až dodnes.

V snahe predstaviť Jakuba Grajchmana čo najobjektívnejšie padlo v monografii rozhodnutie pristúpiť k početným citáciám prameňov a literatúry – umiestnených či už priamo v texte, alebo v poznámkach pod čiarou – a na vytvorenie vlastného názoru tak ponechať dostatok priestoru i samotnému čitateľovi. Zámerom autora bolo vytvoriť syntézu čo najväčšieho množstva prameňov, ktoré by reprezentovali niektoré z pohľadov na túto osobnosť slovenských dejín. Preto nebolo možné obísť ani autobiografiu D. Wenich, J. M. Straka. Len ako zaujímavosť stojí za to upozorniť na to, že meno manželky Jakuba Grajchmana je na jej náhrobku v Príbovciach pri Martine uvedené ako Izabella Greichman.

11 — OBSAH

Hi!

a ďalšiu tvorbu, ktorá predstavuje jeho vlastný pohľad na vnímanie okolitého sveta. Z tohto hľadiska bolo i v tomto prípade pristúpené k početnejším ukážkam, ktoré mali za cieľ zvýrazniť úlohu krásnej literatúry ako možno opomínaného, ale v niektorých prípadoch veľmi dôležitého a nenahraditeľného historického prameňa. Prezentáciou Grajchmanovho uhla pohľadu na niektoré udalosti práca približuje jeho vnútorné subjektívne vnímanie, no zároveň čelí prirodzeným rizikám, ktoré z neho vyplývajú. Týka sa to predovšetkým niekoľkých príbehov a situácií zmienených v súvislosti s jeho povahou a prostredím, ktoré ho obklopovalo, no bez ktorých by paradoxne nebolo možné pokladať obraz života a diela Jakuba Grajchmana za objektívny a úplný. Výsledný pohľad na osobnosť tohto národovca sa vo viacerých ohľadoch líši od doteraz publikovaných štúdií a článkov, komparáciou viacerých prameňov sa však zároveň vzďaľuje i od pohľadu, ktorý Grajchman navodzuje svojou autobiografiou či autobiografickými črtami vo svojej básnickej a dramatickej tvorbe.

Uplatnenie podrobného a dôsledného poznámkového aparátu s početnými vysvetlivkami a uvedením súbežných prameňov si vyžiadalo množstvo protichodných tvrdení, ktoré sa v literatúre nazbierali za posledné desaťročia a s ktorými nebolo z hľadiska priestoru a efektivity možné viesť dialóg jednotlivo. K využitiu Grajchmanovho diela v práci je ešte potrebné poznamenať, že i doterajšie bádanie sa opieralo čiastočne o jeho literárnu tvorbu – a to často podľa koncepcie načrtnutej práve v jeho autobiografii, v ktorej sa na niekoľkých miestach zmieňuje o tom, čoho sa ktorá z básní týka. Napriek Grajchmanovmu poetickému odporúčaniu ju však autori málokedy využili vo väčšej miere: „Kto chce o mojom živote vedieť, jak je sporiadaný, ten nech číta moje básne, tam ho nájde opísaný. –“ 7 7 — L A SNK, MT, fond: GRAICHMANN, Jakub (1822–1897), sign. 28 F 23, Životopis Jakuba Graichmanna [recte: Graichmana], s. 13.

12 — OBSAH

Hi!

Predložená monografia sa snaží v dostatočnej miere poukázať na poéziu a drámu ako užitočný historický prameň, no vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy sa nachádza väčšina pramenného materiálu v rukopise, ho ani v tomto prípade nedokázala využiť naplno. Ide o niekoľ ko tisíc strán textu, ktorý je často zneprehľadnený rôznymi doplnkami a úpravami. Rukopisný materiál si tak pre hlbšie bádanie vyžaduje osobitejší a časovo náročnejší prístup.

Koncepcia práce sa odvíja spočiatku chronologicky, sleduje pôvod rodiny, Grajchmanovo detstvo, pokračuje jeho štúdiami až po dospievanie, ktoré vrcholí účasťou v revolúcii v rokoch 1848–1849, podrobnejšie sa venuje menej známym okolnostiam cesty k cisárovi do Olomouca. Následne sa do pozornosti dostáva niekoľko pohľadov na Grajchmanov život, dielo a tvorbu, ktoré zahŕňajú jeho ďalšie národno-emancipačné pôsobenie, ale i pracovnú sféru a pôsobenie v cirkvi. Samostatná kapitola je venovaná posledným dekádam života stráveným v rodných podtatranských Hybiach a z väčšej časti vychádza z neskôr interpretovaných spomienok jeho súčasníkov. Nasleduje krátke zhodnotenie posmrtných aktivít, ktorými sa spoločnosť rozhodla uchovať si Jakuba Grajchmana v pamäti národa. Príspevok k personálnej bibliografii na konci práce obsahuje prehľad publikovanej literárnej tvorby do roku 1897. Výnimku tvoria samostatné knižné vydania jeho diela, ktoré sú uvedené i v prípade, že vyšli posmrtne.

Monografiu uzatvárajú textové a obrazové prílohy, ktoré dokumentujú rôzne oblasti Grajchmanovho života – rodinu, pracovnú i osobnú sféru a literárnu tvorbu.

Texty citované z tlačených prameňov a literatúry sú pre svoju autenticitu v práci ponechané v pôvodnej podobe bez ďalších zásahov do dobovej gramatiky. Pre veľ kú neprehľadnosť bolo z praktického hľadiska pristúpené k transkripcii textu citovaného z rukopisných prameňov, a to s čiastočným prihliadnutím k pôvodnej gramatike pri niektorých cudzích, dobových a nárečových slovách.

13 — OBSAH

Hi!

14 — OBSAH

Hi!

METODOLÓGIA A DOTERAJŠÍ STAV BÁDANIA Zachovaný pramenný materiál viažuci sa k životu a dielu básnika a dramatika Jakuba Grajchmana možno charakterizovať ako pozoruhodne rôznorodý a z hľadiska obsahu i pomerne bohatý na informácie. Je reprezentovaný predovšetkým jeho pozostalosťou uloženou v Literárnom archíve v Slovenskej národnej knižnici v Martine, ktorá predstavuje torzo jeho básnickej a dramatickej tvorby, korešpondencie a dokumentov súkromnej i úradnej povahy. Z hľadiska ucelených životopisných údajov predstavuje najvýznamnejší prameň fondu už zmieňovaný Životopis Jakuba Graichmana. Ide o 14 strán rukou písaného textu na papieri niečo presahujúcom rozmer A4. Napriek podpisu „M. Javorin“ z neho vysvitá, že jeho autorom je samotný Jakub Grajchman.

Napriek absencii akéhokoľvek vročenia možno pôvodný text na základe rôznych prípiskov, škrtaní a doplnkov datovať do prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia, konkrétne do rozmedzia rokov 1867–1871. Nie je isté, dokedy životopis autor dopĺňal, no neuvádza v ňom napríklad ani svoje ukončenie pôsobenia ako notára v polovici osemdesiatych rokov.8 Ďalšie zaujímavé pramene bolo možné objaviť v inštitúciách štátnych archívov – v Bytči k pracovnej sfére, v Liptovskom Mikuláši pramene k životu v rodnom mestečku, v Levoči, v Prešove, v nemeckom Halle – ale aj v knižniciach evanjelických lýceí v Kežmarku a v Bratislave – pramene ku školstvu. Do štátnych 8 — L A SNK, MT, fond: GRAICHMANN, Jakub (1822–1897), sign. 28 F 23, Životopis Jakuba Graichmanna [recte: Graichmana], 14 s.

15 — OBSAH

Hi!

archívov tiež spadajú matričné záznamy. Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši vlastní rukopis knihy Liptov slovom a perom, ktorého autor – Rudo Brtáň – bude ešte zmienený nižšie. Zo súkromného archívu pochádza spis z proveniencie evanjelického farára Miloslava Slávika9, pôsobiaceho v Hybiach od roku 1937.10 Ten zrejme medzi svojimi žiakmi na prelome 30. a 40. rokov zorganizoval domácu úlohu, podľa ktorej mali deti vyspovedať žijúcich pamätníkov v otázke života Jakuba Grajchmana a revolučných udalostí rokov 1848–1849. Písomné výpovede detí predstavujú síce miestami dosť povrchný a zavádzajúci, ale v celkovom kontexte jedinečný a neoceniteľný prameň, akýsi zjednodušený produkt orálnej histórie. V texte sa s ním zachádza pokiaľ možno uvážene.

Zo súkromných archívov pochádza i niekoľko ďalších písomností viažucich sa k Jakubovi Grajchmanovi.

Prvé životopisné údaje o Jakubovi Grajchmanovi mali byť pôvodne publikované – či už v Riegrovom Slovníku naučnom, alebo na inom mieste – ešte v 60. rokoch 19. storočia, k čomu však nakoniec nedošlo. V rukopise, ktorý Ján Drahotín Makovický11 zaslal Ctibohovi Zochovi12, zostali až do roku 1947, kedy ich v štvrtom čísle matičného Literárnohistorického zborníka edične uverejnil Rudo Brtáň.13 Informácie sú natoľko podrobné, že ich Makovický musel 9 — Miloslav Slávik (1911–1994) – evanjelický kňaz, básnik, prekladateľ.

10 — KLEIN-TESNOSKALSKÝ, Belo: Oppidum Hybbe.

Liptovský Svätý Mikuláš 1942, s. 92.

11 — Ján Drahotín Makovický (1818–1884) – slovenský národovec, spisovateľ, evanjelický kňaz a pedagóg.

12 — Ctiboh Zoch (1816–1865) – slovenský národovec, evanjelický kňaz, publicista.

13 — Brtáň (na základe ďalších skutočností logicky) vyvodzuje, že životopisy od Makovického boli od samého začiatku určené pre Riegra, no nie je celkom jasné, kam by bol zaradený životopis Daniela Miloslava Bacháta, Grajchmana i Hroboňa, keďže samostatné heslo mohli mať iba ak v druhom vydaní daných dielov, pretože heslá písmen A–CH už boli v roku 1863 na svete.

I Makovického formulácia „Št. Hýroš že vraj má svoj životopis v Slovníku Naučnom“ by mohla poukazovať na iný projekt. Pozri: BRTÁŇ, Rudo: K životopisom J. Čajaka, J. Graichmanna, Ľ. Hroboňa

16 — OBSAH

Hi!

získať s najväčšou pravdepodobnosťou priamo od Grajchmana, aj keď uvádzajú nesprávny rok narodenia. Stručne sa o Grajchmanovi zmieňuje až v roku 1874 v článku A tót irodalomból Imre Gáspár.14 Jaroslav Vlček v roku 1881 spomína jeho pôsobenie v úradoch, aj to s poznámkou: „Zevrubnějších dat životopisných nemohli jsme se dopíditi“.15 Po tom, čo mu Grajchman poslal podrobnejšie dáta a informácie, ich uverejnil vo svojich Dejinách literatúry slovenskej v roku 1890.16 Rok na to uvádza o ňom len o málo viac informácií Domový kalendár, ktorý uverejňuje i jeho podpísanú fotografiu z prvého zväzku Básnických spisov Jakuba Graichmana (1890).17 Nekrológ uverejnený 10. júna 1897 v Národných novinách nie je v tomto smere informatívnejší ako posledne zmienené.18 O niečo viac informácií priniesol Škultétyho19 článok v Slovenských pohľadoch v roku 1911, ktorý zostavil na základe údajov zaslaných mu z Hýb seniorom Jánom Šimkovicom. Informuje o sobáši a o posledných rokoch života.20 Prelomový bol v tomto ohľade rok 1922, na kedy pripadli oslavy stého výročia narodenia básnika a J. Plecha. In: Literárnohistorický sborník. Martin 1947, s. 232–233.

Originál životopisu: LA SNK, MT, fond: ZOCH, Ctiboh (1815–1865), sign. 101 T 23, Makovický, Ján Drahotín: Životopis Jakuba Graichmana.

14 — GÁSPÁR, Imre: A tót irodalomból. Vasárnapi Ujság, roč. 21, 1874, s. 250. Pozri tiež v kapitole venovanej poézii a vnímaní Jakuba Grajchmana v pozícii básnika u inorečových národov.

15 — VLČEK, Jaroslav: Literatura na Slovensku, její vznik, rozvoj, význam a úspěchy. Praha 1881, s. 154. Viac o ňom nie je ani v upravenej ruskej variácii knihy z roku 1889: Вóлчекъ Ярославъ: Исторiя словацкой литературы. Кiевъ 1889, s. 110.

16 — VLČEK, Jaroslav: Dejiny literatúry slovenskej.

Tučiansky Svätý Martin 1890, s. 127, 219, 270.

17 — Jakub Graichman. Domový kalendár pre evanjelikov, katolíkov a pravoslávnych na obyčajný 365 dní majúci rok po narodení Krista Pána 1891. Ružomberok 1891, roč. 8, s. 51, 70.

18 — † Jakub Graichman. Národnie noviny, č. 131, 10. 6. 1897, s. 3.

19 — Jozef Škultéty (1853–1948) – literárny kritik, historik, publicista, prekladateľ. V rokoch 1881–1919 redaktor Slovenských pohľadov.

20 — ŠKULTÉTY, Jozef: Príspevky a doplnky k životopisom slovenských spisovateľov. Opravy textov literárnych diel. 3. Jakub Graichman. Slovenské pohľady, roč. 31, 1911, s. 184–185.

17 — OBSAH

Hi!

a dramatika. Z množstva životopisných článkov, ktoré si ho pripomínali, majú výraznejšiu výpovednú hodnotu dva. V prvom z nich vdova Izabela Grajchmanová upravila, skrátila a doplnila manželovu autobiografiu pre Slovenské pohľady. Stručné zhrnutie posledných rokov života Jakuba Grajchmana, ktoré stavia článok do polohy autobiografického prameňa, je prínosom pre bádateľov dodnes.21 Druhým je článok J. Dubeňa v obrázkovom týždenníku Slovenský svet, v ktorom boli okrem známej podpísanej fotografie Grajchmana vôbec po prvýkrát uverejnené i fotografia manželky Izabely z mladších rokov života, dobová fotografia grajchmanovského domu v Hybiach a konečne i ukážka rukopisu básne Prosba k Bohu.22 Rôznou mierou sú prínosné i ďalšie príležitostné články z daného roku.

Zvláštne miesto patrí Grajchmanovými životopiscami úplne opomínanému maďarskému článku Graichman Jakab z roku 1935, ktorého autorom je Jenő Ruhmann.23 Pavol Stano ho uviedol vo svojej Bibliografii Liptova už v roku 1968.24 Svoju úlohu pri jeho vynechávaní však mohla zohrať jazyková bariéra, ťažšia dostupnosť, ale i nedôvera v možnosť výraznejšieho prínosu zahraničného autora, či dokonca v samotný obsah článku. Prináša totižto niekoľko jedinečných informácií, ktoré sa týkajú života Jakuba Grajchmana a v doteraz známych prameňoch nenachádzajú priamu podporu.

Niektoré sa, naopak, javia byť po overení v kontexte ostaných článkov a štúdií až prekvapujúco presné. Jenő Ruhmann cituje neznámu verziu Grajchmanovho životopisu z roku 1873, tiež

21 — GRAICHMANOVÁ, Izabela: Jakub Graichman. (Na 100-ročnú pamiatku narodenia.). Slovenské pohľady, roč. 38, 1922, s. 438–439.

22 — DUBEŇ, J.: Jakub Graichman (K storočným narodeninám slovenského básnika.). Slovenský svet, roč. 2, 1922, č. 32, s. 3–4.

23 — RUHMANN, Jenő: Graichman Jakab. Protestáns Szemle, roč. 44, 1935, s. 473–475.

24 — STANO, Pavol: Bibliografia Liptova. Knižná a článková kultúra od najstarších čias do roku 1965. Martin 1968, s. 618.

P. Stano na rovnakom mieste uvádza tiež diplomovú prácu Justíny Semotamovej Život a dielo Jakuba Grajchmana z roku 1960, ktorá by mohla takisto priniesť niečo nové.

18 — OBSAH

Hi!

neidentifikovanú korešpondenciu, edične uverejňuje novoobjavené listy Jánosa Aranya25 a Ágosta Gregussa26 adresované Jakubovi Grajchmanovi v roku 1872, ktoré by mali pochádzať z ich pozostalostí. Grajchmana predstavuje v duchu slovenskom, ale prouhorskom, čo by v stanovenom období možno aj súhlasilo.

Napriek tomu mierne rozpaky budí práve citáciami o tisícročnom spolunažívaní Maďarov a Slovákov, ktoré by mali pochádzať práve zo zmieňovanej – či už rukopisnej, alebo niekde vytlačenej – autobiografie a v známych literárnych pamiatkach nemajú obdobu.

Niektoré z informácií sa podarilo overiť, drobné nepresnosti z posledných rokov života – notárske pôsobenie v rodnej obci – vyvrátiť, iné témy však zostávajú naďalej otvorené. Ruhmannov článok možno ešte i dnes označiť za priekopnícky.

Povšimnutiahodným je i príspevok Grajchmanovho rodáka Bela Kleina-Tesnoskalského v posmrtne vydanej monografii Oppidum Hybbe (1942), kde mu venuje celú jednu kapitolu.27 Predstavuje zaujímavý prínos z hľadiska bližšieho poznania niektorých reálií. Autor ho čiastočne sám zažil a súčasne sa pohyboval v prostredí, v ktorom sa o ňom rozprávalo.

Okrem štúdií rôznych literárnych historikov a teatrológov, ktorí sa zaoberali predovšetkým literárnou tvorbou Jakuba Grajchmana, prináleží v bádaní o živote a diele Jakuba Grajchmana osobitné miesto ďalšiemu hybskému rodákovi – literárnemu historikovi Rudovi Brtáňovi.

Organickou súčasťou nasledujúcich kapitol monografie budú verše. A práve tie – pochádzajúce z pera už zmieneného evanjelického kňaza Miloslava Slávika – krátko, ale výstižne vypovedajú o Brtáňovom vzťahu k Jakubovi Grajchmanovi:

25 — János Arany (1817–1882) – maďarský básnik, riaditeľ Kisfaludyho spoločnosti (Kisfaludy Társaság), neskôr generálny tajomník Uhorskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia).

26 — Ágost Greguss (1825–1882) – univerzitný profesor, člen Kisfaludyho spoločnosti (Kisfaludy Társaság), rodák z Prešova.

27 — KLEIN-TESNOSKALSKÝ, Belo: Oppidum Hybbe.

Liptovský Svätý Mikuláš 1942, s. 151–170.

19 — OBSAH

Hi!

„Otázka prekérna trápi ma znov a znov: Je Graichman Brtáňov, či Brtáň Graichmanov?

U oboch Hybe i v povestnôm Peňažnom; pod Ziertom28 rozložným väzia v ňôm. –“ 29 Dolinku Peňažnô – alebo tiež Peňažné – ospieval Jakub Grajchman v básni Zaľúbená.30 Z Peňažného zase vyviera potôčik, ktorý nesie oficiálny názov Brtáňov potok, a to by mohla byť spojitosť naznačená v básni, ktorou Slávik poukázal na vzťah bádateľa k téme.31 Rudo Brtáň vo svojich štúdiách32 čerpal bohaté skúsenosti nielen z vedomostí získaných pri dlhoročnej práci na poli literárnej histórie, ale – ako bude ešte prízvukované – i z orálnej histórie v domácom hybskom prostredí. Vo svojom bádaní v súvislostiach v mnohom ohľade ďaleko predčil väčšinu ostatných štúdií na desaťročia dopredu. Dosiaľ zverejnené 33 práce 28 — Ziert – chotárny názov hraničného kopca medzi Hybami a obcou Východná.

29 — SLÁVIK, Miloslav: Dr. Rudolf Brtáň, literárny vedec. Národný americko-slovenský kalendár. Pittsburgh, Pa. 1986, s. 111.

30 — GRAJCHMAN, Jakub: Básnické spisy Jakuba Graichmana. Sväzok I. Ružomberok 1890, s 199–200.

31 — Pripúšťa sa iné vysvetlenie.

32 — Zo všetkých jeho štúdií je potrebné zmieniť predovšetkým dve: MJK, LM, K 170, sign. L 828, Brtáň, Rudo: Liptov slovom a perom (nepublikovaná práca o osobnostiach Liptova), stroj., 1967, s. 142–149; BRTÁŇ, Rudo: Z kultúrnej a literárnej minulosti Hýb. In: MRLIAN, Ondrej, a kol.: Hybe včera a dnes. Banská Bystrica 1967, s. 200–208.

33 — Rudo Brtáň informuje v roku 1967 o chystanej monografii k životu a dielu Jakuba Grajchmana (pozri: BRTÁŇ, Rudo: Z kultúrnej a literárnej minulosti Hýb. In: MRLIAN, Ondrej, a kol.: Hybe včera a dnes. Banská Bystrica 1967, s. 206), o ktorej je neskôr známe len toľko, že bola skutočne i napísaná, pretože, ako uvádza vo svojich spomienkach, v roku 1968 mu spolu s ďalšími Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši odmietlo vydanie a autorovi ju vrátilo (pozri: BRTÁŇ, Rudo: Živé roky. Spomienky – 3. časť. Tvorivé

20 — OBSAH