Farmakoviny Nr. 4 2019/2020

TLAČÍME NA EKOLOGICKOM PAPIERI

FARMAKOVINY RO ČNÍ K 8

AKO SPRÁVNE ČÍTAŤ SmPC? – ČASŤ ŠTVRTÁ

|

ČÍ SLO 04

|

AK ADE MI CK Ý RO K 2019/2020

VŠETKO O ERASMUS+

MOLEKULA KOLONIALISTOV

ZOSTALI SME DOMA

FARMAKOVINY Vydáva Slovenský spolok študentov farmácie Šéfredaktor Martina Podžubanová Redakčná rada Natália Hromníková Daniela Chlebáková PharmDr. Mário Markuliak Peter Novák Jana Pecúšová Veronika Petáková Martina Podžubanová Barbora Plutová Prispievatelia Lucia Caunerová Simona Dudonová Mgr. Janka Leskovská Eva Staroňová Viviana Stribulová Mgr. Peter Šišovský Radovan Tomašovský Grafické spracovanie Mgr. Dominik Mičuda Tlač DIW print s.r.o. ISSN 1339-1402 ISSN-L 1339-1127 Ministerstvo kultúry SR EV E 4746/13 Kopírovanie a rozmnožovanie je možné len so súhlasom Správnej rady SSŠF. Tlač podporila TEVA Pharmaceuticals a Slovenská lekárnická komora. Farmakoviny sú súčasťou databázy Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV. Kontakt publikacie@sssf.sk, www.sssf.sk Slovenský spolok študentov farmácie Odbojárov 10 832 32 Bratislava IČO: 31753078 Vychádza 11. 5. 2020

Prezident Laura Adamkovičová prezident@sssf.sk

Predseda pre digitálne médiá Martin Haringa media@sssf.sk

Viceprezident Alexandra Nemčíková viceprezident@sssf.sk

Predseda pre vzdelávanie Lucia Markusková vzdelávanie@sssf.sk

Hospodár Adam Kováčik

hospodar@sssf.sk

Predseda pre zahraničie Martina Opetová zahranicie@sssf.sk

Tajomník Radovan Tomašovský tajomnik@sssf.sk

Predseda pre publikácie Martina Podžubanová publikacie@sssf.sk

Predseda pre kultúru Tomáš Šalváry kultura@sssf.sk

OBSAH FARMAKOVINY

EDITORIÁL Milí čitatelia,

Čo bolo, čo bude 4–5

Čo bolo + 6–9

Farmakoviny a svet 10 – 12

Odborný článok 14 – 16

Starší mladším 18 – 20

Historické okienko 22 – 23

Máme radi Zem? 24 – 26

Krížovky 27 – 28

prihováram sa vám z najmenej pravdepodobného miesta, na ktorom som si myslela, že sa na konci apríla ocitnem – z domova. Namiesto toho, aby som sa každé ráno náhlila dolu kopcom za autobusom na ceste do školy, aby som po večeroch vyrábala protokoly z laboratórnych cvičení a nadávala na hluk internátu, sťažujúceho štúdium vzorcov liečiv a drog ľudového liečiteľstva, som ako tisícky ostatných študentov bola prinútená odcestovať z Bratislavy a pochopiť, ako veľmi sme všetci, navzdory večne otráveným rečiam, od svojho pravidelného režimu v škole závislí. Dni od začiatku karantény prešli do týždňov, zdá sa, že život sa zastavil. Ibaže on vonku ďalej prúdi, i keď v obmedzenom režime. Hoci môžeme byť pomýlení jeho jednotvárnosťou medzi stenami našich príbytkov, semester sa ešte stále neprehupol do prázdnin. Kopy kníh stále čakajú na to, aby boli prečítané, prezentácie preklikané a učivo zapamätané. Akosi to však nejde. Zdá sa nám, že všetkých povinností je odrazu omnoho viac a času čoraz menej. Na začiatku tohto hluchého obdobia sme sa prinavrátili k svojim koníčkom, nahovárajúc si, že konečne budeme môcť skĺbiť povinnosti s oddychom, ktorý si počas školy odopierame, a postupom času zisťujeme, že sa nám to nedarí. Dúfam, že pre mnohých z vás nie je toto obdobie takéto bezútešné, no takisto verím, že všetci čelíme podobným problémom. Nemusíme sa za ne hanbiť. Nedobrovoľne sme sa ocitli v situácii, s akou nikto nepočítal a na akú nás nik nepripravil. Pobime sa však zo všetkých síl a ustojme túto výzvu. Mnohokrát je to náročné, chce to veľa úsilia a najmä disciplíny – nemyslite si však, že ste v tom sami. Ako sa dočítate na stránkach tohto čísla Farmakovín a ako ste už iste zistili aj sami, nežijeme len v časoch neistoty, ale najmä v časoch spolupatričnosti a vzájomnej pomoci. Univerzita podniká množstvo krokov, aby nám štúdium v domácich podmienkach čo najviac uľahčila, študenti farmácie vyliezli z tieňa a aktívne pomáhajú svojim starším kolegom v lekárňach a naši vyučujúci sa s nami vo dne i v noci spájajú, aby nám pomohli prelúskať sa učivom, aj keď sú od nás na kilometre vzdialení. Nedá mi nespomenúť najmä Katedru farmakológie a toxikológie, ktorá sa ako jedna z prvých pustila do pravidelných on-line seminárov a prednášok, výborne zorganizovala systém priebežného hodnotenia z predmetov a dokázala vyvrátiť mylné zdanie, že na Slovensku elektronické vzdelávanie nie je možné. Prajem vám, milí naši čitatelia, aby ste vydržali a najmä v týchto ťažkých chvíľach nestrácali chuť napredovať. Vždy, keď vás zúfalstvo, prokrastinácia či únava premôžu, si znova spomeňte, prečo ste sa na túto cestu vydali. Neučíme sa, aby sme zvládli školu, učíme sa, aby sme zvládali život a v ňom situácie, akou je aj táto. A keď už budete mať všetky úlohy splnené, smelo sa začítajte do Farmakovín, ktoré sme pre vás s láskou aj napriek pandémii napísali. Nech sa deje, čo sa deje, zostávame v spojení.

Martina Podžubanová Predseda pre publikácie SSŠF 2019/2020

FARMAKOVINY | 2019/2020

3

ČO BOLO, ČO BUDE Človek je tvor aktívny a nech už je doba akákoľvek, stále máme plno možností, čo robiť. Aj dnes vám preto, milí čitatelia, prinášame prehľad noviniek a udalostí, ktoré sa stihli odohrať pred a aj po zatvorení brán všetkých škôl na Slovensku, a veríme, že sa čoskoro budeme môcť opäť stretnúť naživo a nazbierať ďalšie krásne spomienky.

ČO BOLO?

ŠTUDENTI FARMÁCIE V ZAHRANIČÍ

Každoročne môžu naši vysokoškoláci spoznávať svet s farmáciou, nadviazať nové priateľstvá v zahraničí, vidieť krásy iných krajín a hlavne získať nové skúsenosti. Zaslúžený oddych po náročnom skúškovom období si vychutnali naše dve študentky na HUPSA kongrese v Budapešti. Krásne pamiatky, ohromný galavečer na Dunaji, softskillový tréning, vzdelávací program na tému „How to improve the adherence of the patients in community pharmacies? How does proper communication help?”, toto všetko im tento kongres priniesol. Z Budapešti sa presunieme do síce menšieho, no krásneho mesta Hradec Králové. Tu sa konal XLIX. ročník plesu, na ktorí sme boli srdečne pozvaní. O zábavu nebola núdza a naši študenti si ho poriadne užili. Taktiež sa, ako každý rok, v priestoroch

Európskeho parlamentu v Bruseli uskutočnila EPSA Annual Reception (AR). Téma AR roku 2020 bola „Pharmaceuticals in the Enviroment“, zameraná na úlohu farmaceutov a iných zdravotníckych profesionálov v ochrane životného prostredia. Pre účastníkov bol pripravený sprievodný program ako obhliadka Bruselu, Atómia, ale aj výrobne piva. Nechýbala ani ochutnávka tradičných belgických hranolčekov, waflí, čokolády či degustácia piva. Tiež spoločne navštívili piva farmaceutickú firmu Mylan, absolvovali softskillové tréningy, EduProf a LS meetingy. Daniela Chlebáková, 3. ročník

BESEDA S ANDREJOM BÁNOM Dňa 3. 3. 2020 sa v priestoroch Ústrednej knižnice Farmaceutickej fakulty UK pri príležitosti Týždňa slovenských knižníc konala beseda so známym spisovateľom, fotografom a reportérom Andrejom Bánom. Besedy sa zúčastnili študenti rôznych ročníkov, ako aj zamestnanci z radov pedagógov. Náš hosť nám priblížil svoje začiatky s fotografovaním a písaním a podelil sa s nami o príbehy, o ktorých píše vo svojich knihách. Vďaka knihe Slon na Zemplíne sme si vypočuli rozprávanie o pochmúrnych vypočul zážitkoch zo zabudnutých kútov Slovenska, ako aj o občianskej iniciatíve Zabudnuté Slovensko. Okrem domova bolo jednou z tém besedy aj Kosovo a s ním súvisiaca nezisková organizácia Človek v ohrození.

Predstavili sme si aj najnovšie dielo autora, knihu Trochu oheň, trochu voda, venovanú Balkánu a najmä vojne v Juhoslávii. Na záver nám pán Bán porozprával o svojich plánoch do budúcnosti. Besedu sprevádzali mnohé zaujímavé otázky z publika a po jej ukončení boli pre najaktívnejších účastníkov pripravené knihy s podpisom autora, ktoré darovala Ústredná knižnica Farmaceutickej fakulty UK, za čo veľmi pekne ďakujeme. PharmDr. Mário Markuliak, 2. ročník doktorandského štúdia

4

FARMAKOVINY | 2019/2020

WEBINÁR – ZAHRANIČNÉ MOŽNOSTI S EPSA V pohodlí domova si svoje obzory môžeme rozšíriť aj vďaka webinárom, ktorých v týchto mesiacoch určite nie je nedostatok. Na jednom z takýchto webinárov sme sa mohli zúčastniť aj v marci. Hlavnou témou boli zahraničné možnosti s EPSA. Hosťujúci, Bernardo Marinheiro, sa s nami podelil o svoje zážitky, skúsenosti a tiež povinnosti, ktoré ako viceprezident vnútorných záležitostí EPSA vykonáva. Hoci sa len nedávno stal absolventom Farmaceutickej fakulty Univerzity v Lisabone, nie je „iba“ viceprezidentom. Okrem iného zastáva pozíciu stážistu v

Č O BU

DE?

Európskej spoločnosti pediatrickej onkológie (SIOP Europe) a je tiež softskillovým trénerom. Na jeho webinári sme sa mohli dozvedieť najmä viac o EPSA. European Pharmaceutical Students´ Association je asociácia, ktorá zastrešuje viac ako 100 000 študentov farmácie v 36 európskych študento krajinách. Sídli v Bruseli a medzi jej úlohy patrí organizácia kongresov, softskillových tréningov, kampaní, vý-

menných programov, príprava publikácií a mnoho ďalších aktivít. Jej hlavným poslaním je spojenie farmácie, vedomostí a študentov dokopy a popritom podpora osobného rozvoja študentov. Tak ako túto otázku, aj mnoho ďalších nám Bernardo veľmi rád ďalšíc zodpovedal, a tým nás obohatil o nové znalosti. Daniela Chlebáková, 3. ročník

ĎALŠIE PODUJATIA A AKCIE V BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI Začiatok skúškového obdobia Posun dátumu začiatku skúškového obdobia kvôli pandémii ochorenia COVID-19

25. 5. 2020

23. – 24. 5. 2020 Valné zhromaždenie SSŠF on-line Každoročné stretnutie členov SSŠF spojené s voľbou novej Správnej rady SSŠF

PRIEBEŽNE Študenti farmácie pomáhajú lekárňam Projekt zameraný na sprostredkovanie dobrovoľnej pomoci lekárňam FARMAKOVINY | 2019/2020

5

ČO BOLO +

ZOSTALI SME DOMA Sú to už týždne, odkedy sa študenti našej Alma mater zmenili na samoUKov. Nezainteresovanému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že vzdelávanie budúcej inteligencie národa je ohrozené, avšak zvýšenie spotreby elektrickej energie v domácnostiach a stúpajúci trend v sťahovaní programov sprostredkujúcich videokonferenčné hovory svedčia o opaku. Ako vo svojom blogu hovorí náš prorektor pre vonkajšie vzťahy doc. PhDr. Radomír Masaryk, PhD. – v zatvorenej univerzite to až príliš podozrivo žije... AKO TO ZVLÁDA UNIVERZITA? Náhľad do študijného života študenta v tejto výnimočnej situácii poskytujú sociálne siete, kde každodenne pribúdajú fotografie zachytávajúce čaro atmosféry prerušenia prezenčnej výučby – notebook, nejaká tá pochutina alebo domáci miláčik na spríjemnenie domác atmosféry a kúsok obývačky či pracovného stola. Môže sa zdať, že podľahnúť pohodliu domova so všetkými jeho výhodami je veľmi ľahké, no aktivity vznikajúce v prostredí „on-line univerzity“ dokazujú, že to nemusí byť dokazujú pravidlom – počnúc štátnicami na diaľku a končiac prípravou živných pôd na kultiváciu baktérií o polnoci doma v kuchyni. Mnohé iniciatívy vznikli v rámci lekárskych fakúlt, kde sa študenti rozhodli pomôcť svojim budúcim kolegom. Dobrosvoji voľnícku výzvu, o ktorú má v súčas-

nosti záujem viac ako 1 000 študentov, spustili martinskí medici, ku ktorým sa postupne pripojili aj ich bratislavskí kolegovia a študenti lekárskych fakúlt iných univerzít. Okolo 220 študentov medicíny momentálne pomáha s prekladmi odborných článkov z angličtiny, v odbornýc call centrách alebo v nemocniciach pri roztrieďovaní a prvotných vyšetreniach podozrivých pacientov či pri príprave dezinfekčných roztokov. Zaujímavú spoluprácu nadviazali študenti LF a PriF UK pri snahe skonštruovať „dočasnú“ pr pľúcnu ventiláciu, o ktorej píšeme viac na strane 12. Študijné povinnosti dokážu byť mimoriadne vyčerpávajúce, navyše terajšie okolnosti snahám vyhnúť sa stresu a udržať si pracovné tempo ktovieako neprajú. Namiesto pod-

ľahnutia bezuzdnej prokrastinácii odporúčame preto ísť na Kávu o deviatej. V unikátnych internetových priestoroch sa všetci priaznivci Univerzity Komenského a ranného vstávania môžu každý štvrtok stretávať so zaujímavými hosťami a zapájať sa do diskusií. Ak by sa našiel niekto, kto by rád vyskúšal zdravší životný štýl, môže sa inšpirovať videom z autorskej dielne FTVŠ, kde nájde rady, ako sa udržať fit aj počas karantény. Bohužiaľ, karanténa dolieha na každého rozdielne. Problémy študentského života nás nikdy neobchádzajú a v súčasných kritických podmienkach nemusí byť až také ľahké zvládať ich. Pomoc ponúka psychologická poradňa UK vo forme kontaktného formulára pre záujemcov o rozhovor alebo o radu.

A ČO NA TO NAŠA FAKULTA? Pravidelná aktivita Katedry telesnej výchovy a športu na sociálnych sieťach sa stala príjemným spestrením študijných chvíľ, či už to bolo formou motivačných príspevkov s fotografiami športových úspechov našich spolužiakov alebo videí, v ktorých sa mihol aleb aj pán dekan. Isté je, že heslom študentov farmácie sa stalo: „Učte sa, hýbte sa, majte sa!“ Naši drahí telocvikári podporili v pohybovej aktivite aj študentov bez zapísaného predmetu Telesná výchova zasielaním

6

FARMAKOVINY | 2019/2020

e-mailov s cvičebnými plánmi rôzneho druhu od tabaty cez kruhový tréning až po odporúčania na stránky so živými prenosmi tancov a jogy. Knižnic FaF UK vyšla v ústrety Knižnica predĺžením výpožičnej doby na všetky požičané knihy a uľahčila vrátenie kníh zabezpečením knižných boxov na internátoch, ktoré môžu študenti využiť počas procesu odubytovania. V snahe eliminovať problémy s dostupnoseliminova

ťou tlačenej študijnej literatúry poskytla tiež na svojej webovej stránke informácie o dostupných zdrojoch pre dištančnú výučbu. Taktiež niektorí vyučujúci prispeli k väčšej dostupnosti informácií zdieľaním prednášok a študijnej literatúry, ktorá bola bežne dostupná literatúr iba na zapožičanie v knižnici alebo cez on-line katalóg knižnice. V čase krízy sa zapájajú aj študenti. Niektorí z nás striedajú sedenie pri učebniciach so sedením pri šijacom stroji, čím sa podieľajú na vyrábaní

ČO BOLO + nedostatkového tovaru posledných mesiacov – rúšok. Pomôcť vyťaženým krajčírkam sa rozhodla aj študentka 3. ročníka Vivianna Stribulová: „Prvé rúško som ušila pre maminu. Je zdravotná sestra a mali ich veľký nedostatok. Šitie rúšok nie je naozaj nič zložité, rúšo nezaberie veľa času a zvládne to aj začiatočník. Ušila som teda niekoľko kusov pre rodinu, susedov a známych, ktorí ich veľmi potrebovali a nemali možnosť si ich zaobstarať.“ Unikátnu aktivitu s názvom Študenti farmácie farmáci pomáhajú lekárňam spustil Slovenský spolok študentov farmácie a Spolok košických študentov farmácie podľa vzoru ko-

legov z Českej republiky. Dobrovoľníci z radov budúcich farmaceutov s odbornými skúsenosťami aj bez nich sa môžu prihlásiť prostredníctvom on-line formulára, a tak pomôcť lekárňam, ktoré okrem boja s pandémiou v „prvej línii“ zápasia aj s nedostatkom pracovníkov. Študenti v rámci svojho voľného času v lekárňach, ktoré prejavili záujem o pomoc, pripravujú IPL, vydávajú alebo prijímajú lieky, pracujú v sklade, vykonávajú sanitáciu apod. So svojimi pocitmi a skúsenosťami sa s nami podelili dvaja dobrovoľníci Simona Dudonová a Radovan Tomašovský.

Prečo si sa rozhodol/rozhodla zúčastniť tejto dobrovoľníckej činnosti? Simona: Ako študentka farmácie som veľmi ocenila, že vznikla takáto dobrovoľnícka činnosť. Umožnilo mi to nielen vyskúšať si prácu v lekárni, ale zároveň aj pomôcť a byť užitočná v týchto náročných časoch. Radovan Pomáhal som v danej Radovan: lekárni aj predtým, ako vznikla táto iniciatíva. Prakticky odvtedy, čo zavreli školu, a poslali všetkých domov. Som neposed, nevydržím len tak sedieť doma, leňošiť a nič

ROZHOV OR

nerobiť. Preto pomoc v lekárni bola vítanou aktivitou, pri ktorej som sa cítil aspoň trochu prospešný pre moje okolie. Pani magistra to ťahá vo svojej lekárni dlhé roky sama, no pri tom nápore pacientov, čo vykúpili všetky antipyretiká, dezinfekcie, dezinfekcie rúška, rukavice, vitamíny a neviem, čo všetko iné, potrebovala pomoc. A keďže sme rodina, sama iniciovala, či by som neprišiel pomôcť. Neváhal som.

V čom spočívala náplň práce v lekárni? Simona: Mala som možnosť vyskúšať si viacero úkonov, ktoré zahŕňali predovšetkým preberanie liekov, kontrolu exspirácií, triedenie a ukladanie liekov do skladu a prípravu jednoduchých sirupov pod dohľadom pani magistry. Taktiež som pomáhala s pravidelnou dezinfekciou lekárenských priestorov.

mal som za úlohu pripravovať ju v laboratóriu. Do dnešného dňa som namiešal hádam aj 40 litrov dezinfekčného roztoku a pomer surovín poznám už naspamäť. Snažil som sa čo najviac odľahčiť pani magistru, aby sa mohla naplno venovať pacientom a neustále venova zvoniacemu telefónu.

Radovan: Prvý týždeň som hlavne prijímal a spracovával objednávky, vykladal lieky do regálov, mal na starosti sanitáciu, umýval riad a všetko ostatné potrebné pre chod lekárne. Keď sa minula dezinfekcia,

Keď sme zaviedli výdaj cez pohotovostné okienko, objavila sa príležitosť naučiť sa niečo viac. Ľudí sme nevideli stáť v rade v lekárni, ale vnímali sme len jedného pacienta za okienkom, čiže ten FARMAKOVINY | 2019/2020

7

ČO BOLO +

psychologický nápor nebol taký veľký. To mi dalo šancu naučiť sa pracovať v programe winLSS, objednávať a pomaly sa učiť expe-

dovať. Keď sa blížil koniec mesiaca, mojou zodpovednosťou bolo aj nahrávanie receptov.

Keďže túto činnosť si vykonával/a vo svojom voľnom čase, ovplyvnilo to Tvoje štúdium? Simona: V lekárni boli veľmi ústretoví, takže možnosť upravovať si pracovnú dobu podľa mojich školských povinností nepredstavovala žiadny problém. Väčšinou som však v lekárni vypomáhala od ôsmej do dvanástej hodiny.

Radovan: Vo štvrtom ročníku toho nie je toľko veľa. On-line prednášky máme len sporadicky, vtedy si ich zapnem na notebooku v lekárni. Prípadné učenie sa na zápočty si nechávam na večer po práci. Pracovnú dobu mám viac-menej

fixnú, pretože chodíme do lekárne s pani magistrou jedným autom. Avšak kedykoľvek ju poprosím o hocičo, vždy je ústretová. Vie, že štúdium je priorita a že svoju časť práce si odvediem.

Čo Ti dala táto dobrovoľnícka činnosť? Simona: Určite veľa skúseností a rád, ktoré môžem využiť vo svojom ďalšom štúdiu a neskôr snáď aj pri samotnej práci v lekárni. Bolo mi umožnené nahliadnuť aj do „zákulisia“ lekárne a dozvedieť sa, čo všetko vlastne táto práca zahŕňa. Radovan Utvrdila ma v tom, že Radovan: práca lekárnika nie je pre každého. Okrem perfektnej znalosti liekov, doplnkov výživy a zdravotníckych pomôcok musí kvalitný lekárnik vedieť aj komunikovať, zistiť, čo

vlastne pacientovi je, a rýchlo zvoliť správnu terapiu. V krajných prípadoch aj usmerniť či presvedčiť pacienta, ak má nesprávne informácie alebo si len „ide svoje“. Práca s ľuďmi nikdy nie je jednoduchá a táto činnosť mi dala veľa skúseností. Pomaly sa učím, ako svoje vedomosti a odborné termíny preformulovať do „slovenčiny“, ako si zachovať nadhľad v každej situácii a ako trpezlivo uspokojiť potrebu každého pacienta.

Odporučil/a by si takúto skúsenosť svojim spolužiakom a prečo? Simona: Všetkými desiatimi! Môžu tak nielen pomôcť, ale aj sami nadobudnúť nové zručnosti a zážitky, a spojiť tak príjemné s užitočným. Takže kto váha, nech to určite skúsi a neoľutuje. Radovan Určite áno, je to šanca Radovan: pomôcť svojej lokálnej lekárni, čo sa im môže v budúcnosti vrátiť, na-

8

FARMAKOVINY | 2019/2020

príklad pracovnou ponukou. Každá šanca na získanie skúseností posúva budúceho farmaceuta na trhu práce do popredia oproti jeho rovesníkom. Okrem toho, mojim spolužiakom sa to počíta do mesačnej praxe, ktorú vďaka tejto iniciatíve budú môcť absolvovať aj mimo výučbovej absolvova lekárne. V momentálnej situácii to pomôže hlavne tým, ktorí majú naj-

bližšiu výučbovú lekáreň vzdialenú desiatky kilometrov od svojho bydliska.

Veronika Petáková, 3. ročník Barbora Plutová, 3. ročník Jana Urbánková, 4. ročník

Z AT VO REN Á U N I VERZITA ŽI JE

FARMAKOVINY | 2019/2020

9

FARMAKOVINY A SVET

TÉMY ZO SVETA FARMÁCIE, KTORÉ SA TÝKAJÚ KAŽDÉHO Z NÁS Ochorenie COVID-19 sa stále šíri, no napriek a zároveň vďaka súčasnému stavu neboli ani mesiace marec a apríl chudobné na novinky v oblasti zdravotníctva. Neváhajte preto a urobte si spolu s nami prehľad o tých najzaujímavejších z nich.

FARMACEUTICKÉ SPOLOČNOSTI SPÁJAJÚ SILY V BOJI PROTI COVID-19 Vedci vo farmaceutickom priemysle venujú všetok svoj čas a úsilie vývoju vakcíny a liekov, ktoré by mohli potlačiť šírenie ochorenia COVID-19. Popritom sa snažia nájsť krehkú rovnováhu medzi ich bezpečnosťou a rýchlosťou ich vývoja. Pri rýchlosťo vývoji vakcíny spojili sily dve z najväčších svetových očkovacích spoločností v bezprecedentnej spolupráci. GlaxoSmithKline a Sanofi, ktoré dohromady disponujú najväčšou kapacitou na výrobu vakcín na svete, spolupracujú na vývoji hi-tech vakcíny, o ktorej sa hovorí, že by sa mohla v priebehu niekoľkých mesiacov dostať do štádia klinického testovania na ľuďoch. Koopekéh rácia je významná, pretože ak by boli tieto dve spoločnosti úspešné, majú dostatok zdrojov na výrobu stoviek miliónov dávok vakcíny, ktoré pravdepodobne budú požadované na celom svete. Emma Walmsley, generálna riaditeľka GSK, opísala spoluprácu ako jedinečnú. „Nie je bežné, že sa stretávajú dvaja najväčší výrobcovia vakcín na svete. Obe strany prinášajú významnú výrobnú kapacitu. Veríme, že do konca budúceho roka dokážeme vyrobiť budúceh

stovky miliónov dávok.“ Paul Hudson, generálny riaditeľ spoločnosti Sanofi, má podobný názor: „Keďže svet čelí tejto bezprecedentnej globálnej zdravotnej kríze, je jasné, že nikto nemôže ísť sám. Preto Sanofi pokračuje v dopĺňaní svojich pokračuj odborných znalostí a zdrojov s našimi kolegami, akým je aj GSK, s cieľom vytvoriť a dodať dostatočné množstvo vakcín, ktoré pomôžu zastaviť tento vírus.“ Spoločnosť Sanofi so sídlom vo Francúzsku vo februári oznámila, že sa púšťa do hľadania vakcíny a má zabezpečenú podporu amerického zdravotníckeho oddelenia. GSK už ponúka prístup k svojim technológiám menším tímom, napríklad University of Queensland, napríkla ale toto je prvá spolupráca, ktorá by mala schopnosť rýchlo rozšíriť výrobu. Vakcína spočíva v existujúcej technológii založenej na DNA, ktorú Sanofi používa na výrobu vakcíny proti chrípke. Keď koronavírus vnikne do tela, imunitné bunky sa bránia vytváraním protilátok. Tieto protilátky sa viažu na špecifické štruktúry štruktúr cudzieho útočníka nazývaného antigén. V prípade ochorenia COVID-19 je antigénom

SVET špicatý proteín na vonkajšom povrchu koronavírusu. Sanofi syntetizoval úsek DNA, ktorý kóduje genetickú sekvenciu tohto proteínu. Keď sa táto DNA v laboratóriu vloží do neškodných baktérií, vytrhne malé kópie antigénu – nie častice samotného antigén aktívneho koronavírusu – a vedci očakávajú, že vyvolá protilátkovú odpoveď bez toho, aby spôsobila ochorenie. GSK prispieva prídavkom, známym ako adjuvans, ktorý sa môže zmiešať s vakcínou, aby sa vyvolala silnejšia imunitná reakcia. To by potenciálne mohlo znížiť jednorazovú dávku až štvornásobne, čím by sa významne zvýšila rýchlosť, akou sa môžu dávky rýchlosť vytvárať. Rovnaká technológia bola použitá pri pandémii chrípky H1N1, čo znamená, že GSK aj Sanofi sa spoliehajú na overené technológie, ktoré sa používajú na výrobu vakcín vo veľkom meradle. Spoločnosti plánujú začať štúdie prvej fázy v druhej polovici tohto roka a ak budú úspešné, tvrdia, že vakcína by mohla byť dostupná v druhej polovici roku 2021. Peter Novák, 3. ročník

https://www.sanofi.com/en/media-room/press-releases/2020/2020-04-14-13-00-00 https://www.ft.com/content/c67a3dff-558d-42bb-95a6-36e55ac23639 https://www.gsk.com/en-gb/media/press-releases/sanofi-and-gsk-to-join-forces-in-unprecedented-vaccine-collaboration-to-fight-covid-19/ https://www.theguardian.com/science/2020/apr/14/gsk-and-sanofi-join-forces-to-work-on-coronavirus-vaccine

10

FARMAKOVINY | 2019/2020

FARMAKOVINY A SVET

VEDCI VYTVORILI ENZÝM, KTORÝ DOKÁŽE ZRECYKLOVAŤ PLASTOVÚ FĽAŠU DO JEDNEJ HODINY

SVET

Miliardy ton plastového odpadu znečisťujú planétu od Arktídy po najhlbšiu oceánsku priekopu a predstavujú závažné riziko pre život na zemi a v mori. Recyklácia plastov však býva veľmi náročná, nákladná a často nedodržiavaná. Novú nádej prináša novovytvorený mutantný bakteriálny enzým. Enzým bol predstavený v článku o výskume uverejnenom 8. apríla v časopise Nature. Práca sa začala skríningom 100 000 mikroorganizmov, sľubných kandidátov vrátane tých z listového kompostu, v ktorom bol nový enzým po prvýkrát objavený v roku 2012. „Úplne sa na to zabudlo, ale ukázalo sa, že je to najlepšie,“ uviedol profesor Alain Marty z Université de Toulouse vo Francúzsku, hlavný vedecký pracovník spoločnosti Carbios. Vedci analyzovali enzým a zaviedli mutácie, aby zlepšili jeho schopnosť rozkladať PET plast, z ktorého sa vyrábajú fľaše na nápoje. Tiež ho urobili stabilným pri teplote 72° C, čo je takmer dokonalá teplota pre rýchlu degradáciu. Tento vedecký tím použil optimalizovaný enzým tí na rozloženie tony odpadových plastových fliaš, ktoré boli na 90 % degradované, do 10 hodín. Vedci potom použili tento materiál na vytvorenie nových plastových fliaš na potravinárske účely. Existujúce recyklačné technológie pritom recyklačn obvykle vyrábajú plasty len nižšej kvality, dosť dobré na odevy alebo koberce. Spoločnosť Carbios uzavrela

dohodu s biotechnologickou spoločnosťou Novozymes s cieľom vyrábať nový enzým pomocou húb. Uviedla, že cena enzýmu bola na úrovni iba 4 % z ceny panenského plastu vyrobeného z oleja. Odpadové fľaše sa ale musia pred pridaním enzýmu rozdrviť a zahriať, pridaní takže recyklovaný PET bude drahší ako pôvodný plast. Zástupca generálneho riaditeľa spoločnosti Carbios Martin Stephan však uviedol, že súčasné recyklované plasty nižšej kvality sa predávajú za prémiu kvôli nedostatku dodávok. prémi „Sme prvou spoločnosťou, ktorá uvedie túto technológiu na trh,“ povedal Stephan. „Naším cieľom je byť funkční do roku 2024 alebo 2025 vo veľkom priemyselnom meradle.“ Jedným z riešení problému s odpadom je zníženie spotreby odpado plastov. „Všetci však vieme, že plasty majú v potravinárstve, lekárskej starostlivosti či doprave veľkú hodnotu. Problémom je plastový odpad.“ Kľúčové je zvýšenie zberu plastového odpadu, povedal Stephan, pričom netreba zabúdať, že Stephan približne polovica všetkého plastu končí v životnom prostredí alebo na skládke. Na urýchlenie rozvoja recyklácie spolupracuje spoločnosť

s významnými značkami vrátane spoločností Pepsi a L´Oréal. Ďalš tím vedcov v roku 2018 Ďalší odhalil, že náhodou vytvorili enzým, ktorý štiepi plastové fľaše. Jeden z vedcov, ktorý stojí za týmto pokrokom, profesor John McGeehan, riaditeľ Centra pre inováciu enzýmov na University of Portsmouth, uviedol, že spoločnosť Portsmouth Carbios bola vedúcou spoločnosťou v oblasti enzýmov podnikového inžinierstva, ktorá rozložila PET fľaše vo veľkom meradle, a že nová práca je hlavným pokrokom v oblasti recyklácie plastov. „Vzniká tak možnosť skutočnej priemyselnej ta biologickej recyklácie PET fliaš. Je to veľmi veľký pokrok, pokiaľ ide o rýchlosť, účinnosť a tepelnú toleranciu,“ uviedol McGeehan. „Predstavuje to významný krok vpred pre skutočnú cirkulujúcu recykláciu PET fliaš a má potenciál znížiť našu závislosť od ropy, znížiť emisie uhlíka, využívanie energie a stimulovať zber a recykláciu odpadového plastu.“

Peter Novák, 3. ročník

https://www.forbes.com/sites/scottsnowden/2020/04/11/new-enzyme-breaks-down-plastic-in-hours/#793eab645e4e https://www.theguardian.com/environment/2020/apr/08/scientists-create-mutant-enzyme-that-recycles-plastic-bottles-in-hours https://www.ecowatch.com/mutant-enzyme-recycles-plastic-2645686207.html https://globalnews.ca/news/6809966/plastic-bottles-enzymes-mutant/ https://www.nature.com/articles/d41586-020-01062-9

FARMAKOVINY | 2019/2020

11

FARMAKOVINY A SVET

MLADÍ SLOVENSKÍ VEDCI VYVINULI NÁHRADU UMELEJ PĽÚCNEJ VENTILÁCIE Zariadenie s názvom Q-vent je alternatíva umelej pľúcnej ventilácie (UPV), ktorá má rýdzo slovenský rukopis. Vyvinul ho tím našich vedcov a bol úspešne otestovaný v Ústave simulačného a virtuálneho medicínskeho vzdelávania Lekárskej fakulty vzdelávani Univerzity Komenského. Q-vent možno využiť v terapii pacientov trpiacich novým ochorením COVID-19. Autorov k vývoju prístroja inšpirovala kritická situácia, ktorá po vypuknutí pandémie nastala v Taliansku. Koronavírus vážne poškodzuje pľúca nakazených, pacientov v najvážnejších štádiách ochorenia je potrebné napájať na umelú pľúcnu ventiláciu. Aktuálny problém s nedostatkom zariadení pľúcnej ventilácie z dôvodu náročnosti ich výroby a vysokej ceny by mohol vyriešiť vynález našich študentov. „Je mimoriadne dôležité zdôrazniť, že nejde o dokonalú náhradu umelej nejd pľúcnej ventilácie, ale o prístroj, ktorý je zámerne konštruovaný čo možno najjednoduchšie,“ vysvetľuje Daniel Furka, jeden zo spoluautorov a doktorand na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Q-vent sa podľa Komenského neho môže využiť v situáciách, keď nebudú k dispozícii žiadne plnohodnotné prístroje pre výkon umelej pľúcnej ventilácie. „Možno tak prekonať určité obdobie, pravdepodobne nie dlhšie ako 24

hodín,“ zdôrazňuje Furka. Za myšlienkou zostrojenia alternatívy k umelej pľúcnej ventilácii stojí aj jeho brat Samuel Furka, ktorý je rovnako doktorandom na PriF UK, primár oddelenia ambulantnej chemoterapie v Národnom onkologickom ústave Patrik Palacka a študent Lekárskej Patri fakulty Univerzity Komenského Dalibor Gallik. Zariadenie bolo skonštruované v expresnom termíne, myšlienka vznikla iba začiatkom marca. Je navrhnuté tak, aby sa dalo uviesť do prevádzky v krátkom čase. Slovenská alternatíva UPV je jednoduchá a lacná, jej cena by sa mala pohybovať na úrovni 80 eur. „Najlacnejšia umelá pľúcna ventilácia stojí približne dvanásťtisíc eur,“ pripomína Daniel Furka. Hovorí, že často je potrebné na dýchací prístroj pripojiť pacienta len na niekoľko hodín, prípadne niekoľko desiatok minút, a keďže ide o život, každá alternatíva má cenu. „Prístroj každ dokáže pumpovať do pľúc vzduch s istou charakteristikou a postupne pretlačiť protitlak vznikajúci na bránici. Pre porovnanie, v Taliansku sú alternatívami aj obyčajné dýchacie príslušenstvá na potápanie, a ani tých nie je dostatok. Q-vent je okrem týc drevenej podložky vyrobený z 80 percent pomocou 3D tlače,“ opisuje konštrukciu prístroja. Mladí vedci veria, že nebude nutné využiť Q-vent aj na Slovensku. „Hľadáme možnosti, ako pomôcť pacientom v iných krajinách, využiť náš otestovaný krajinách produkt a získať aj vzácne know-how

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/547329-slovaci-vymysleli-nahradu-plucnej-ventilacie-stoji-80-eur/ https://tech.sme.sk/c/22370135/slovaci-vyvinuli-nahradu-plucnej-ventilacie-pomoct-ma-v-case-nudze.html

12

FARMAKOVINY | 2019/2020

SLOVENS KO pre budúci boj s diagnózou COVID-19 alebo akútnymi respiračnými zlyhaniami,“ vysvetľujú. Okrem Talianska zaznamenali dopyt po prístroji aj v USA, Nemecku a Španielsku. Ak ďalej približuje Daniel Furka, Ako pre Slovákov predstavuje ich nové zariadenie predovšetkým nádej. „Podľa prvých správ sme viac ako samotným Q-ventom pomohli prostredníctvom nádeje. Nádeje, že aj na Slovensku sa vyvíjajú nové veci, ktoré môžu pomôcť nov všetkým, a nie sme iba odkázaní na zahraničie, aj keď medzinárodná spolupráca je pre úspech kľúčová. Čo sa týka kritickej situácie, dúfam, že nenastane, ale ak by, verím, že budeme patriť medzi tých, ktorí výraznou mierou pomáhajú.“ výrazno Zariadenie Q-vent, ktoré slúži ako náhrada umelej pľúcnej ventilácie.

Natália Hromníková, 5. ročník

ODBORNÝ ČLÁNOK

AKO SPRÁVNE ČÍTAŤ SmPC? ČASŤ ŠTVRTÁ: ČO ROBIŤ, AK NEMÁME VHODNÉ TABLETY Štvrtá a posledná časť odborného článku o SmPC na pokračovanie nám priblíži problematiku výberu vhodnej liekovej formy a sily lieku, a to najmä v prípade, že ideálny kandidát pre nášho pacienta nie je na trhu dostupný.

Posledný zo štvorice článkov začnem osobnou príhodou. Moja babka užíva popri iných liekoch aj liek na krvný tlak. Ten liek má pomerne malé tablety bez deliacej ryhy a lekár jej naordinoval jednu štvrtinu tablety denne. Keď sa snaží rozdeliť tabletu na štvrtiny, tableta rozdeli sa zvyčajne počas delenia rozdrobí. Užiť presne štvrtinu tablety preto

nedokáže a reálne dávkovanie vyzerá skôr tak, že užije jednu tabletu počas štyroch dní, ale presné denné množstvo je iba veľmi nepresným odhadom. Ak ste v tejto situácii spoznali niekoho známeho, vedzte, že takéto situácie sú pomerne bežné. Na trhu máme totiž mnoho liekov, ktoré nemajú vhodnú liekovú formu pre všetky

dávkovania či vekové skupiny. A hoci to nie je ideálna situácia, pretože správne dávkovanie lieku je základom účinnej liečby, realita je jednoducho taká. V tomto článku si preto preberieme, čo v takých prípadoch robiť, poprípade nerobiť, keďže mnohí z vás sa v praxi s keďž takýmito dilemami dozaista stretnú.

PREČO NEMÁME NA TRHU VHODNÉ LIEKOVÉ FORMY? Na začiatok je potrebné povedať si, že vhodné liekové formy často dostupné sú. Vytvoriť vhodné liekové formy pre rozličné typy populácií je totiž dnes už podmienkou úspešnej registrácie. Na trhu máme ale veľa liekov, ktoré boli registrované v časoch, keď sa bol na vhodnosť liekovej formy veľmi

neprihliadalo. Mnohokrát sa stalo, že sa zaregistrovala iba jedna, možno dve sily tabliet a zvyšok „kumštu“ bol prenechaný na ošetrujúceho lekára alebo lekárnika. Druhou otázkou je, či sa farmaceutickej spoločnosti finančne oplatí vytvoriť také množstvo dodatočných liekových foriem. Každá

nová lieková forma totiž stojí nemalé peniaze a pokiaľ je jej cieľová populácia malá, finančná návratnosť je nízka. Aj preto je našou veľkou výhodou členstvo v EÚ. Registrácia lieku naprieč celou EÚ zvyšuje šance na dostupnosť vhodných liekových foriem, pretože cieľová liekovýc populácia lieku je násobne väčšia.

VŠEOBECNÁ OTÁZKA NA ÚVOD: MOŽNO TABLETY POLIŤ ALEBO DRVIŤ? Možnosť drvenia alebo polenia tabliet bude patriť pravdepodobne k tým najčastejším otázkam, s ktorými sa v praxi v tejto oblasti stretnete. Na trhu máme množstvo tabliet, ktorým chýba vhodná alternatíva pre populácie, ktoré majú problém tablety prehltnúť. Takouto problé populáciou sú napríklad starší ľudia, deti alebo ľudia s ochorením nazývaným dysfágia, čo je vlastne porucha prehĺtania. Veľkú rolu v tomto prípade samozrejme zohráva

14

FARMAKOVINY | 2019/2020

aj veľkosť tabliet. Čím väčšia tableta je, tým horšie sa prehĺta. Platí aj to, že čím mladšie dieťa, tým menšie tablety je nutné mu podávať. Deti v predškolskom veku môžu mať napríklad problémy s prehĺtaním akýchkoľvek tabliet bežných rozmerov. bežnýc Všeobecná odpoveď na začiatok preto znie: áno, tablety možno poliť a drviť, ale nie všetky. Keďže nie všetky tablety možno poliť či drviť,

mojím prvým odporúčaním preto bude, aby ste si najprv overili, či nie je dostupná iná lieková forma. Často sú totiž popri tabletách dostupné sirupy alebo suspenzie, o ktorých možno ani nevieme, lebo ich bežný dospelý pacient neužíva. Až keď vieme, že alternatívna formulácia dostupná nie je, pristupujme k úprave pôvodnej liekovej formy.

ODBORNÝ ČLÁNOK

POLENIE TABLIET – KEDY ÁNO, KEDY NIE? Pre rozlomením tablety na polovice Pred je potrebné uvedomiť si, o akú tabletu ide. Niektoré tablety totiž slúžia na okamžité uvoľňovanie, niektoré ale majú špeciálne obaly. Niektoré z týchto obalov môžu byť gastrorezistentné, teda chránia tabletu pred rozpustením v žalúdku, tablet keďže jeho kyslé prostredie by mohlo liečivo rozložiť. Iné tablety sú zase určené na postupné uvoľňovanie liečiva. Ak by ste takúto tabletu rozlomili, uvoľnilo by sa z nej naraz priveľa liečiva, čo by mohlo viesť k nežiaducim účinkom. mohl

Ako teda vidíte, polenie nevhodných tabliet môže významne zhoršiť liečbu.

vaním, kým dávkovanie raz denne môže (ale aj nemusí) značiť tabletu s postupným uvoľňovaním.

Indikátorom či je možné tabletu Indikátorom, rozpoliť alebo nie, preto môže byť prítomnosť deliacej ryhy. Aj tak je ale dobré pozrieť si zloženie pomocných látok, či nejde napríklad o tablety uvedené vyššie. Rovnako je vhodné pozrieť si, na akú indikáciu sa liek používa a ako často indikáci sa dávkuje. Dávkovanie každých osem hodín totiž pravdepodobne značí tabletu s okamžitým uvoľňo-

Je dôležité si tiež uvedomiť, že prítomnosť deliacej ryhy automaticky neznamená, že tabletu možno rozdeliť na dve rovnaké dávky. Nie všetky tablety sú totiž obsahovo homogénne, čo sa týka distribúcie liečiva, a niekedy majú deliacu ryhu iba pre uľahčenie deliac prehĺtania. Táto informácia ale zvyčajne býva uvedená v SmPC.

borných materiáloch vyhľadať, s akým jedlom sa takto podrvená tableta môže kombinovať a ako rýchlo by sa po nasypaní na toto jedlo mala skonzumovať. Možno budete prekvapení, ale na trhu máme mnoho liekov s okamžitým uvoľňovaním, ktoré majú obaly. uvoľňovaním Tieto obaly ale neslúžia na ovplyvnenie uvoľňovania. Často sú prítomné kvôli maskovaniu chuti. Mnohé liečivá sú totiž horké. Čo sa preto môže stať? Ak liek s horkým

liečivom podrvíte, odstránite obal, ktorý maskuje jeho chuť. Následne vám potom dieťa alebo starý človek odmietnu liek užiť, pretože bude príliš horký. Pri nesteroidných antiflogistikách zase slúžia gastrorezistentné obaly na ochranu žalúdočnej sliznice, pretože tieto lieky môžu podráždiť žalúdok. Ak musí pacient daný liek užívať dlhodobo, môžu uňho nastať problémy s tolerabilitou.

DRVENIE TABLIET – KEDY ÁNO, KEDY NIE? Drvenie tabliet nasleduje v princípe tie isté pravidlá ako polenie. Drvenie tablety sa často používa u malých detí, keďže podrvenú tabletu je možné následne nasypať na malé množstvo jedla. Tu je ale dôležité si uvedomiť nasledovné: nie každé jedlo má na vstrebávanie liečiva jedl rovnaký vplyv. Jednotlivé jedlá sa líšia v množstve tukov, ale aj v pH, ktoré môže mať vplyv na stabilitu liečiva. V takom prípade je preto potrebné v SmPC alebo v iných od-

DRVENIE A POLENIE JE AJ O PRESNOSTI DÁVKOVANIA Poviem vám pravdu. Polenie a obzvlášť drvenie nie sú ideálne spôsoby podávania tabliet. Pri týchto úkonoch môže dôjsť k strate časti dávky, ak sa tableta drobí alebo ak vám časť prášku z tablety ostane

napríklad na podložke, na ktorej ste tabletu podrvili. Niekedy sa ale tejto situácii v praxi nevyhnete. Pamätajte preto na to, že „ten malý rozdrobený zvyšok, ktorý mi ostal na podložke“, je tiež súčasťou pred-

písaného dávkovania a že určite nie je dobré, ak sa tretina tablety cestou do úst niekde stratila. Snažiť sa o čo najväčšiu presnosť je preto veľmi dôležité.

FARMAKOVINY | 2019/2020

15

ODBORNÝ ČLÁNOK

MÁM NÁPAD! ODPORUČÍM PACIENTOVI NÁHRADNÝ LIEK Jedný Jedným z riešení môže byť aj zmena generika na iné generikum či generika na originál. Nie každý držiteľ registrácie totiž dodáva na trh tablety s rovnakými silami. Kým jeden dodáva napríklad 5, 10 a 20 mg

tablety, pre iného môže byť dodávanie 5 mg tabliet finančne nevýhodné. Vo vašom prípade to ale môže vyriešiť dilemu ohľadom vhodnej liekovej formy. Tu si však dajte pozor na jednu vec. Tablety rôznych farmaceutických spoločností môžu síce obsahovať rovnakú silu liečiva, ale môžu sa

líšiť v obsahu pomocných látok. Niektoré pomocné látky (napríklad laktóza, sacharóza) nie sú vhodné pre všetkých, a preto by zámena lieku za taký, ktorý obsahuje nevhodné pomocné látky, nemusela byť najšťastnejším riešením.

A ČO VÝROBA SUSPENZIÍ ČI ROZTOKOV? Áno je to možné a v praxi sa to Áno, deje, no je potrebné si uvedomiť, že pri takýchto zmenách formulácie sa do výslednej formulácie zvyčajne pridávajú aj nové pomocné látky. A pomocné látky ako také dokážu ovplyvniť vstrebávanie liečiva do

tela. Pri takýchto postupoch je preto dôležité riadiť sa odbornými odporúčaniami či monografiami odborných spoločností, ktoré sa zaoberajú presne tým, aké formulácie možno z lieku vyrobiť a aké nie. Je to tak preto, aby sa nesta-

lo, že nová formulácia (napríklad suspenzia) bude mať odlišný rozsah vstrebávania v porovnaní s pôvodnými tabletami. Zmenený rozsah vstrebávania si totiž mnohokrát vyžaduje aj nové dávkovanie.

li malé deti s koronavírusovou infekciou. Záver bol taký, že ak sa tablety podrvia, absorpcia liečiv klesne približne o polovicu. Ak o tom lekár nebude vedieť a predpíše pacientovi aktuálne používané dávkovanie, pacient bude poddávkovaný a jeho liečba s bud veľkou pravdepodobnosťou neú-

činná. Myslite preto na pravidlá opísané vyššie, ak raz v praxi narazíte na podobnú situáciu. Uchránite tak pacienta pred neúčinnou liečbou či škodlivými nežiaducimi účinkami.

ZÁVER ALEBO AKTUÁLNY PRÍKLAD Z PRAXE Nedávno sa ku mne dostal príklad z praxe. Išlo o lopinavir/ritonavir, kombináciu antivirotík, ktoré sa testujú v liečbe koronavírusovej infekcie. Na trhu máme dostupné tablety a v odborných kruhoch sa riešilo, či bude možné tieto tablety podrviť a zarobiť do suspenzie, ak by si užívanie tohto lieku vyžadova-

Mgr. Peter Šišovský farmaceut, posudzovateľ predklinickej a klinickej dokumentácie na Štátnom ústave pre kontrolu liečiv

16

FARMAKOVINY | 2019/2020

PRACOVNÁ PONUKA

CHCEL/A BY SI VYCHOVÁVAŤ MLADÝCH ODBORNÍKOV V OBLASTI FARMACEUTICKÝCH TECHNOLÓGIÍ? CHCEŠ PRINIESŤ PRE SLOVENSKO INOVÁCIE V BIOTECHNOLÓGIÁCH LIEKOV?

Prihlás sa na Katedru galenickej farmácie FaF UK v Bratislave na pozíciu asistent a neskôr odborný asistent (PhD.) pre pedagogickú a vedeckovýskumnú činnosť. Hľadáme spomedzi vás, nastávajúcich absolventov farmácie, perspektívnych kolegov so záujmom o odborný a vedecký rast a so zmyslom pre tvorivosť a inovácie. Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore farmácia Ponúkame mzdu v platovej tarife 8 (asistent) v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2020, https://www.ozpsav.sk/files/6_vs_1_1_2020.pdf. Čakaj vás viaceré zamestnanecké výhody a benefity Čakajú umožňujúce ďalší odborný a kvalifikačný rast, práca s budúcimi mladými farmaceutmi, flexibilná pracovná doba, možnosť zahraničných stáží, dovolenka až do 45 dní a mnoho iného.

Bližšie informácie získate na Referáte ľudských zdrojov FaF UK v Bratislave, Ing. Jana Slobodníková Kontakt: 02/50117138, personalne@fpharm.uniba.sk alebo priamo u vedúcej katedry, PharmDr. Milice Molitorisovej, PhD. PharmD Kontakt: 0915999416, milica.molitorisova@uniba.sk

STARŠÍ MLADŠÍM

VŠETKO O ERASMUS+

„Svet je ako kniha a tí, ktorí necestujú, čítajú iba jednu stranu.“ Tento citát výstižne vysvetľuje potrebu mladých ľudí a hlavne študentov, hovorí o tom, prečo je dôležité vyjsť zo svojej domoviny a spoznávať život za jej hranicami. Pre tých, ktorí majú dobrodružného ducha a radi rozširujú svoje obzory, je program Erasmus+ ideálnou príležitosťou, ako zažiť farmáciu v inej krajine, zistiť, ako funguje odlišný systém vzdelávania alebo na vlastnej koži získať praktické skúsenosti z prvej ruky. Program Erasmus+ ponúka študentom možnosť zúčastniť sa dvoch základných typov mobilít, a to študijného pobytu alebo stáže. Počas Erasmus+ študijného pobytu absolvuje študent jeden zo semestrov alebo celý akademický rok na zahraničnej vysokej škole v ro krajinách, ktoré sú zapojené do tohto programu. Podmienkou na to, aby mu bolo štúdium uznané po návrate na Slovensko, je zhodný alebo podobný harmonogram a získanie určitého počtu kreditov. Ak sa program danej vysokej školy nezhoduje s naším, je vysoke na individuálnej dohode s katedrami, akým spôsobom študent absolvuje chýbajúce predmety. Prihlásiť sa na študentskú mobilitu môže každý študent, ktorý dokončil aspoň prvý ročník magisterského alebo bakalárskeho štúdia, a je zapísaný do ďalšieho akademického roka alebo je študentom denného doktorandského štúdia. Postup ako sa stať Erasmus+ študentom zahŕňa viaceré kroky. Najskôr je nutné vybrať si typ a dĺžku mobility. Ak si študent zvolí možnosť študijného pobytu, musí venovať náležitú pozornosť študijnému plánu, nakoľko ak sú predmety na danej vysokej škole vyučované celoročne, na získanie vyučovan hodnotenia je potrebné absolvovať celý akademický rok v zahraničí. Druhým krokom je výber univerzity, na ktorej chce mobilitu absolvovať. Na webe našej fakulty sa nachádza vždy

18

FARMAKOVINY | 2019/2020

aktuálny zoznam univerzít, ktoré je možné navštevovať počas mobility. V zozname sa nachádzajú aj podrobnosti o jednotlivých fakultách. Nájdete tam informácie o vyučovacom jazyku, počet študentov, ktorí sa môžu uchádzať o miesta, ale aj kontaktné údaje na koordinátorov či odkazy na ich internetové stránky. Výber krajiny a konkrétnej univerzity je veľmi dôležitý, lebo anglický program ponúka len veľmi málo z nich, pričom ostatné univerzity vyučujú aj „erasmákov“ vo svojom domácom „erasmákov jazyku. Po zvolení univerzity nasleduje podanie on-line prihlášky podľa inštrukcií na stránke školy. Posledným krokom je dodanie určitých dokumentov ako životopis, motivačný list, výpis známok či kópie jazykových certifikátov. kópi Študenti sú po prihlásení na mobilitu Erasmus+ zaradení do výberového konania, ktoré prebieha na jednotlivých fakultách. O výbere študentov rozhoduje komisia, výsledky výberového konania sú zverejnené na stránke fakulty. Vybraní študenti si následne, v spolupráci s fakultnými referentmi a koordinátormi, vyberú z platných interinštitucionálnych zmlúv a následne vyplnia Prihlášku na zahraničnú univerzitu (Application form) a Zmluvu o štúdiu (Learning Agreement for studies). Po akceptovaní zahraničnou univer-

zitou dostane študent zo zahraničnej univerzity tzv. Akceptačný list (Acceptance letter), ktorý spolu s podpísaným dokumentom Learning Agreement nahrá do systému Mobility online. Druhý Druhým typom mobility je Erasmus+ stáž. Existujú dva typy stáže, stáž počas štúdia a absolventská. Študenti FaF UK majú možnosť absolvovať stáž ako súčasť predmetu Lekárenská prax v 5. ročníku, prípadne v súvislosti s vypracovávaním diplomovej práce. V oboch prípadoch ide o povinnú stáž s udelením počtu kreditov podľa platného Študijného poriadku. Stáž však môžu absolvovať aj študenti nižšieho ročníka, keď ide o dobrovoľnú stáž, ktorá bude po úspešnom ukončení ktor zaznamenaná v Dodatku k diplomu študenta. Postup, ako sa stať stážistom, sa odlišuje od študijného pobytu. Po výbere mobility študent kontaktuje zahraničnú lekáreň alebo firmu. Môže tak urobiť sám (krajina ale musí byť zapojená do programu al Erasmus+), prostredníctvom fakultnej administrátorky alebo cez Katedru organizácie a riadenia farmácie. Všetky ostatné kroky, ako aj potrebné dokumenty, nájdete na webovej stránke našej školy, kde sa nachádzajú aj kontaktné údaje na nachádzaj fakultnú koordinátorku, ktorá vám rada ochotne pomôže a odpovie na prípadné otázky.

ŠTUDIJNÝ POBYT V BRNE Zásadnou otázkou pred nástupom na mobilitu bol výber krajiny. Rozmýšľala som nad štúdiom v Nemecku, keďže s nemeckým jazykom nemám problém. Napokon som sa však rozhodla pre Veterinárnu a farmaceutickú univerzitu v Brne. Brno je krásne univerzit mesto, ponúka množstvo príležitostí zažiť, ako vyzerá študentský život. Keďže češtine rozumieme, Brno je relatívne blízko a išli so mnou aj ďalšie tri spolužiačky, bola som so svojím výberom spokojná. Ubytovanie nám zabezpečila univerzita na Kaunicových kolejích, takže sme nemali starosti s jeho hľadaním. Koleje boli vzdialené od školy iba pätnásť minúť, čo bola

Skúškové obdobie sa začalo predtermínom z analýzy a voliteľného predmetu. Z farmakológie bola rovnako ako u nás ústna skúška, ale z obidvoch semestrov, a po návrate domov sme si ešte museli dopísať test z klinickej farmakológie a farmakoterapie. farmakológi Voľný čas sme využívali na spoznávanie mesta, prechádzky a posedenia v kaviarňach. Nevynechali sme ani Špilberk či Petrov, odkiaľ je krásna vyhliadka na celé mesto. Organizovali sa aj rôzne párty so zahraničnými spolužiakmi alebo česká Nálevka spolužiakm farmaceutov, obdoba našej Pharmaparty. V rámci svojho voľna

výhoda oproti Bratislave – žiadne zápchy a z izby nám stačilo odísť dvadsať minúť pred začiatkom vyučovania. Mínusom internátu bola absencia jedálne, na akú sme zvyknutí na Mlynoch. Vyučovanie sme absolvovali v českom programe spolu s domácimi študentmi. V Brne stretnete Slováka na každom kroku, takže sme tam celkom zapadli, a po dvoch týždňoch sa nás konečne prestali pýtať, prečo ide Slovák na Erasmus+ do Čiech. Predmety sa nám zhodovali s programom v Bratislave, najväčším plusom však bolo, že nám materiály na prednášky a semináre posielali dopredu na mail. Semináre a laboratórne cviče-

som sa ešte prihlásila na salsu, kam som chodila tancovať celý semester. V Brne sme stihli navštíviť vianočné trhy, ísť na ruské kolo na Moraváku či korčuľovať sa na Brusláku pod Joštem. Milým prekvapením bola návšteva kamarátov a párkrát som bola aj v Prahe. Domov so sme nechodili veľmi často, ale našu Beániu farmaceutov sme samozrejme nemohli zmeškať. Celkovo hodnotím Erasmus+ za veľmi vydarený, mala som aj skvelé spolubývajúce Magdu a Kiku, s ktorými bol semester v Brne jednoducho boží! Odporúčam všetkým, ktorí možno teraz váhajú. Nenechajte sa ničím odradiť na za-

nia prebiehali rovnako ako u nás, až na farmaceutickú technológiu. Mali sme ju každý týždeň a cvičenie trvalo iba 4,5 hodiny. Krátky test a vysvetlenie na úvod, každý dostal svoje úlohy a kto to všetko stihol pripraviť, mohol ísť skôr domov. Takýto systém nám vyhovoval, Takýt nakoľko sme nemuseli stráviť celý deň zavretí na jednom cvičení ako u nás. Učitelia a spolužiaci boli veľmi nápomocní, keď sme potrebovali poradiť, ochotne nám všetko vysvetlili. Dokonca sme mali možnosť zúčastniť sa aj na mal workshopoch v lekárni na tému OTC dispenzácie. Rozdiel v štúdiu spočíval v tom, že sa nepísali žiadne zápočty a museli sme sa učiť priebežne sami.

čiatku. Určite vám to dá nové skúsenosti, zážitky, priateľov či pohľad na štúdium. Choďte do toho!

Lucia Caunerová 4. ročník

FARMAKOVINY | 2019/2020

19

MOJA STÁŽ V NÓRSKEJ LEKÁRNI Na základe predošlej skúsenosti s programom Erasmus+ – študijným pobytom to bola ta istá zvedavosť, ktorá sa stala hnacím motorom pre absolvovanie ďalšieho programu so zameraním už na pracovnú skúsenosť. K lekárni, v ktorej som stážovala, som sa dostala náhodne počas seminára z predmetu Lekárenstvo a legislatíva pre zvýšený záujem o fungovanie elektronického zdravotníctva v severských krajinách, medzi ktoré patrí Nórsko. Pani doktorka Snopková ma nasmerovala k Snopkov manželom Havlasovcom, ktorí túto lekáreň riadia, a po niekoľkých telefonátoch s nimi som sa rozhodla vycestovať. V rámci svojej dvojmesačnej stáže som mala možnosť

konfrontovať slovenské farmaceutické prostredie s nórskym a obohatiť sa o znalosti fungovania farmácie v tejto krajine. Spomeniem napríklad projekt s názvom ,,Inhalasjonsveiledning“, tzv. ,,Poučenie o inhalácii“ , ktoré vykonávajú od roku 2016 nórski vykonávaj farmaceuti za účelom zaškolenia a aj preverenia si inhalačnej techniky u pacientov, ktorej nesprávna forma vedie k spusteniu reťazca ďalších problémov, ako je nedostatočná liečba, prehĺbenie samotného ochorenia a ekonomická záťaž zo ochoreni strany pacienta a zdravotníctva. Tiež sa chcem dotknúť aj novšieho projektu s názvom ,,Medisinstart“, ktorý sa zameriava na pacientov s kardiovaskulárnym ochorením.

Medisinstart je poradenská služba, ktorej cieľom je poskytnúť pacientom uistenie sa v správnom použití liekov, ako sú napríklad lieky na hypertenziu, riedenie krvi alebo zníženie hladiny cholesterolu v krvi. Samotná služba pozostáva z dvoch následných rozhovorov s lekárnikom, buď v lekárni, alebo telefonicky. Rozhovory sa uskutočňujú v intervaloch 1 až 2 a 3 až 5 týždňov po začatí liečby novým liekom. Každý rozhovor trvá cca. 15 minút, pričom lekárnik podáva pacientovi dôležité informácie pacientov týkajúce sa liečby. O obidve služby môžu pacienti požiadať priamo v lekárni, pričom sú pre nich bezplatné a čiastku financií prepláca lekárni zdravotná poisťovňa.

Pred vycestovaním som sa okrem iného venovala aj štúdiu nórskeho jazyka, no primárne som ako komunikačný jazyk používala angličtinu, ktorej rozumie väčšina Nórov. Pri neskoršej reflexii som pochopila, že by mi väčšia znalosť nórskeho jazyka otvorila brány k nórskeh viacerým možnostiam, čím by som chcela odporučiť iným študentom, ktorí budú mať záujem o túto stáž, aby sa pred vycestovaním naplno venovali nórskemu jazyku. V rámci poznávania krajiny som nemusela cestovať ďaleko, pretože samotné cestova mesto Molde sa nachádza v srdci nórskych fjordov. Návšteva nórskej prírody sa stala počas môjho pobytu

každodennou rutinou, ktorá mi pomáhala vyventilovať sa a načerpať energiu na ďalšie dni, na čo spomínam s láskou. Manželia Havlasovci mi pomáhali splynúť s nórskym prostredím a po celý čas mi boli veľmi nápomocní pri riešení rôznych rôznyc prekážok. Atmosféra v lekárni, ktorá sa niesla v ich prítomnosti, mi dávala chuť učiť nové veci a zakaždým podporila moju zvedavosť. Som úprimne vďačná za túto skúsenosť, ktorú mi priniesol program Erasmus+, za usmernenie pani doktorky Snopkovej, za administratívnu pomoc pani doktorke Kristíne Piatničkovej a v neposlednom rade manželom

Havlasovcom za ich prijatie, pomoc a starostlivosť.

Eva Staroňová 5. ročník

Jana Pecúšová, 4. ročník

20

FARMAKOVINY | 2019/2020

HISTORICKÉ OKIENKO

MOLEKULA KOLONIALISTOV V poslednej časti seriálu o výnimočnej histórii výnimočných molekúl si pripomenieme zlúčeninu, ktorá si poradila s obávaným ochorením trópov a, chtiac-nechtiac, v 19. storočí zásadne pomohla Európanom rozšíriť hranice ich pôsobenia vo svete.

AKO JEDNA MOLEKULA ZMENILA SVET IV. ČASŤ

SERIÁL

KDE SA VZAL, TU SA VZAL Objav chinínu a jeho terapeutického potenciálu patrí medzi najvýznamnejšie medicínske objavy 17. storočia. Prvé používanie kôry chinínovníka, známej aj ako jezuitská alebo peruánska kôra, sa datuje do obdobia okolo roku 1600 a je spojené s liečbou rok horúčky. Podľa legendy, ktorá sa s objavom jej liečivých účinkov spája, sa mal istý juhoamerický domorodec stratiť uprostred džungle a trpieť vysokou telesnou teplotou. Unavený a skolený smädom sa napil vody z jazierka, smädo ktoré objavil, a len po zacítení horkosti v ústach si uvedomil, že voda bola kontaminovaná naokolo rastúcimi stromami, pre miestnych známymi pod názvom quina-quina. Domorodec si spočiatku myslel, že sa otrávil, na jeho veľké prekvapenie však horúčka čoskoro ustúpila a jemu sa podarilo vrátiť domov, kde

sa o svoj zážitok podelil s ostatnými a rozšíril tak zvyk užívania extraktov z kôry stromu quina-quina pri liečbe febrilných stavov. Európsky pohľad na dejiny je však odlišný. Podľa iného príbehu, v našich končinách známejšieho, to bola španielska grófka (alebo „len“ manželka vikára) z Chinchónu, mesta neďaleko Madridu, ktorá počas návštevy Peru dostala horúčku a bola z nej vyliečená horkou kôrou chinínovníka. Pacientka mala po uzdravení v roku 1638 doviezť kôru do Európy a rozšíriť tu jej použitie, v dôsledku čoho mal v roku 1742 Carl Linné pri utváraní botanického systému prideliť tomuto stromu názov Cinchona na počesť jeho „objaviteľky“. Kôra chinínovníka sa v tomto čase rozšírila po celom kontinente a prinášala tým, ktorí ju užívali, takmer okamžitú úľavu od

Chinín je pomerne jednoduchá organická zlúčenina patriaca do skupiny alkaloidov. Ide o prirodzene sa vyskytujúci rastlinný metabolit, po prvý raz bol izolovaný z kôry chinínovníka páperistého (Cinchona succirubra, Rubiaceae). Bol prvým a dlho Rubiaceae) jediným liečivom určeným na terapiu malárie, využíval sa aj v indikácii syndrómu nepokojných nôh. Mechanizmus účinku chinínu nebol dodnes spoľahlivo objasnený.

najrôznejších druhov horúčok, predovšetkým tým vyskytujúcim sa v teplých močaristých oblastiach.

AKO BRITOM ZACHUTILO HORKÉ Na bližšie vysvetlenie uvedeného treba povedať, že hoci sme až doteraz hovorili o liečbe horúčky, kôra chinínovníka fungovala už v čase svojho prvého použitia najmä proti malárii, ktorej hlavným príznakom je horúčka. Juhoameričania síce toto ochorenie poznali, ričani

22

FARMAKOVINY | 2019/2020

nevedeli však nič o jeho pôvode a do objavenia pôsobenia kôry stromov quina-quina proti nemu nemali žiadny účinný prostriedok. Malária je život ohrozujúce ochorenie spôsobené eukaryotickým jednobunkovcom z rodu Plasmodium, ktoré sa na ľudí prenáša prostredníctvom samičiek prenáš

komára rodu Anopheles. Vzhľadom na jej závažnosť a takisto na fakt, že sa rozširovala rýchlejšie, ako dobyvatelia stíhali získavať nové územia, bolo v čase rozvoja kolonializmu pre Európanov čoraz dôležitejšie, aby proti malárii vyvinuli liek. Mali v rukách základný kameň, kôru chinínovníka, a na ňom sa

HISTORICKÉ OKIENKO rozhodli ďalej stavať. Správne predpokladali, že horká kôra musí obsahovať konkrétnu neznámu látku, zodpovednú za jej liečivé vlastnosti, a napokon ju aj objavili – v roku 1820 sa francúzskym vedcom Pierrovi Pelletierovi a Josephovi Caventou podarilo izolovať dusíkatú zlúčeninu, ktorej podľa jej materskej rastliny dali názov chinín. Chinín a iné alkaloidy kôry chinínovníka, predovšetkým chinidín, cinchonín a cinchonidín, vykazovali antimalarické vlastnosti

a v jednom z prvých klinických skúšaní na svete boli medzi rokmi 1866 až 1868 na vzorke 3 600 pacientov účinky sulfátov týchto alkaloidov potvrdené. Paralelne s týmto objavom sa rozšírilo aj poznanie, že kôra chinínovníka nie je užitočná len v terapii, ale aj v prevencii malárie. Keďže však chuť tohto prášku nebola vôbec príjemná, zvykli si ho kolonialisti primiešavať do nápojov spolu s cukrom. Týmto napokon dali za vznik toniku, dodnes obľúbenému nápoju pevne

zakorenenému v britskej a iných európskych kultúrach, ktorý pomohol smerovať chod dejín v prospech dobyvateľov z Európy takmer celé nasledujúce storočie. Následkom takéhoto dlhodobého užívania chinínu bol však postupný nárast rezistencie rodu Plasmodium náras voči tejto látke a postupom času v laboratóriách vznikali nové a účinnejšie antimalariká, medzi nimi napríklad chlorochín.

Tonik, pôvodne vymyslený na zmiernenie horkej chuti chinínu, sa stal obľúbeným nápojom najmä v kombinácii s džinom. https://jensensliquors.com/products /gin-and-tonic-hendricks-cocktail-ki t.html

KAŽDÁ MINCA MÁ DVE STRANY Chinín je zaujímavou molekulou nielen z hľadiska historického, ale aj farmakologického. Hoci jeho antimalarické pôsobenie je známe už po stáročia, mechanizmus jeho účinku sa dodnes nepodarilo objasniť. V súčasnosti vieme, že chinín pri malárii pôsobí toxicky chiní na druhy Plasmodium malariae a Plasmodium vivax, nie však na druh Plasmodium falciparum. Má taktiež analgetické, nie však antipyretické vlastnosti, čo nám vzhľadom na históriu jeho objavu môže pripadať zvláštne. Aj keď zachránil chinín zvláštne veľké množstvo životov, netreba zabúdať ani na jeho odvrátenú stránku. Jeho terapeutický index je nízky a riziko užitia nadmernej dávky je preto vysoké. Medzi najbežnejšie vedľajšie účinky chinínu

patrí poškodenie sluchu, bolesti hlavy a nevoľnosť, závažnejšími príznakmi otravy bývajú zvracanie, bolesti brucha, hnačky, vertigo či strata videnia. Kým pri záchrane pred smrťou sa môže zdať, že uvedené príznaky sú primeranou daňou za cenu života, v iných daňo indikáciách je rozumnejšie zvoliť bezpečnejšie liečivo. Ešte donedávna bol chinín v Spojených štátoch amerických často predpisovaný pri nočných kŕčoch v dolných končatinách či v terapii syndrómu nepokojných nôh, pre syndróm jeho rozsiahle nežiaduce účinky však FDA v roku 2010 vydala odporúčanie pre lekárov, v ktorom radí v daných indikáciách nahradiť chinín inou účinnou látkou. Chinín však v kombinácii s doxycyklínom,

tetracyklínom alebo klindamycínom podľa odporúčaní WHO z roku 2010 naďalej zostáva liečivom druhej voľby v terapii malárie bez komplikácií a v kombinácii s klindamycínom liečivom prvej voľby v terapii malárie v prvom trimestri tehotenstva. Zdá sa tak, že napriek jeho bohatému príbehu, tiahnucemu sa naprieč storočiami, jeho úspechom i pádom zatiaľ chinínu zabudnutie ešte stále nehrozí. Martina Podžubanová, 3. ročník

NAGY M., MUČAJI P., GRANČAI D. Farmakognózia. Biologicky aktívne rastlinné metabolity a ich zdroje. Učebnica pre študentov farmaceutických fakúlt. 2. slovenské vydanie. 2. vyd. Bratislava: Herba, 2017. 399 s. ISBN 978-80-89631-64-3 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3121651/ https://iancommunity.org/cs/what_do_we_know/story_of_quinine http://broughttolife.sciencemuseum.org.uk/broughttolife/techniques/quinine https://medium.com/@tcassauwers/the-global-history-of-the-world-s-first-anti-malaria-drug-d1e11f0ba729 https://web.archive.org/web/20151205063338/http://www.drugs.com/monograph/quinine-sulfate.html https://web.a https://biocare.sk/eshop/produkt/chinovnik-lekarsky-kora https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/malaria

FARMAKOVINY | 2019/2020

23

Aj Zem je náš pacient

MÁME RADI ZEM?

FARMACEUTIKÁ V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ Keď pacientovi podáme liek, ktorý mu prinavráti zdravie či pomáha zvládať ochorenie, ovládne nás príjemný pocit, že sme niekomu pomohli. Cesta liečiva však nekončí v tele osoby, ktorá ho užije. Z hodín farmaceutickej chémie vieme, že štruktúra liečiva v organizme podlieha rôznym biotransformačným zmenám a po skončení pôsobenia vychádza von vo forme svojich metabolitov, prípadne nezmenená. Kam ďalej za bránami našich lekární tieto molekuly putujú? V roku 2011 bola publikovaná štúdia z dielne Umwelt Bundesamt (UBA), ktorá spracovala dáta z monitorovania životného prostredia v Nemecku. Analýza pitnej, povrchovej a podzemnej vody potvrdila potvrdil prítomnosť 156 druhov farmaceutík, pričom ich najvyšší počet (131) bol nájdený v povrchových vodách v koncentráciách 0,1 až 10,0 µg.l-1. Podobné závery hlásia aj štúdie z iných častí Európskej únie, USA a Číny – dohromady únie bolo vo vzorkách vody z rôznych častí sveta potvrdených vyše 600 zlúčenín pochádzajúcich z farma-

ceutického priemyslu. Odkiaľ sa ale vzali? Ako sme spomínali už v úvode článku, liečivo začína svetom putovať v okamihu užitia pacientom. V skutočnosti však toto nie je úplne presný pohľad na danú problematiku. Organizácia Health Care Without Harm rozdeľuje zdroje farmaceutík v životnom prostredí na tri hlavné skupiny: priama

produkcia liečiv vo farmaceutických závodoch, užívanie liečiv a vylučovanie produktov ich metabolizmu pacientmi, neodborná likvidácia farmaceutík splachovaním v toaletách a výlevkách. Každá z týchto skupín predstavuje osobitný problém, ku ktorému osobitn treba pristupovať individuálne a nájsť k nemu vhodné riešenie.

Únik liečiv do životného prostredia vyúsťuje do ich vylučovania do pitnej vody a následnej kumulácie v zelenine a rybách. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/ articles/PMC1299201/

DÔVERUJ, ALE PREVERUJ Samotná produkcia liečiv v závodoch ešte automaticky neznamená ich uvoľnenie do životného prostredia. Pri úniku farmaceutík sa takisto treba zamyslieť nad tým, aké veľké množstvo sa ich za hranice závodu dostáva a akým spôsobom závod tieto farmaceutiká vplývajú na okolité ekosystémy. Mnohé far-

24

FARMAKOVINY | 2019/2020

maceutické firmy v súčasnosti prijímajú prísne opatrenia zameriavajúce sa na udržateľnosť a ochranu životného prostredia. Na stránkach spoločnosti Boehringer Ingelheim nájdeme celú sekciu venovanú farmaceutikám v životnom prostredí. Sprevádzajú životno ju vymenované konkrétne kroky, ktoré korporácia podniká na ceste

k produkcii čistejších a ekologicky menej náročných liečiv, medzi inými napríklad štúdie o ekotoxických účinkoch ich produktov. Postoj organizácie Health Care Without Harm sa s postupom spoločnosti Boehringer Ingelheim zhoduje – volá po Ingelhei prebratí zodpovednosti farmaceutických firiem za za environmen-

MÁME RADI ZEM? tálny dopad ich produktov, prísnejších opatreniach a kontrolách podmienok ich výroby či po preverovaní ekologických stôp ich dodávateľov. Ide však o ideálny prípad, ktorý nanešťastie nemôže poslúžiť ako priemerná štatistická vzorka. Ešte vždy štatistick existujú aj menej zodpovední producenti farmaceutík, ktorí z najrôznejších príčin nekladú na

problematiku ochrany životného prostredia dostatočný dôraz. Z tohto dôvodu podniká Európska únia prvé kroky a do roku 2017 si dala za cieľ, aby Európska komisia navrhla vykonávanie analytických meraní za účelom ďalšieho vyšetrovania prítomnosti a zdrojov farmaceutík prítomnost v životnom prostredí. Môže sa tu ale vynoriť otázka – je tento počin dostatočný? Donúti farmaceutické

závody prehodnotiť environmentálnu stránku ich produkcie? V tomto prípade ide skôr o informačne mierený krok. Na vypracovanie centrálne nariadených a konkrétne formulovaných opatrení si zrejme ešte budeme musieť počkať. budem

DIKLOFENAK A ÚHYN SUPOV Užívanie liečiv pacientmi a ich následná metabolizácia sprevádzaná vylučovaním nových látok do prostredia je ďalšou kapitolou, ktorou je potrebné sa zaoberať. Nejde pritom o liečivá určené len pre ľudí. Na začiatok uvedieme konkrétny začiato príklad, prečo nie je tento bod zanedbateľný. Na prelome 20. a 21. storočia došlo v Národnom parku Keoladeo v severnej Indii k masívnemu úhynu viacerých druhov supov, predovšetkým druhu sup černastý (Gyps druh bengalensis). Hoci pôvodne predpokladanou príčinou bolo vírusové ochorenie, neskôr sa zis-

tilo, že supy uhynuli v dôsledku zlyhania obličiek zapríčineného otravou diklofenakom. Diklofenak sa s nástupom deväťdesiatych rokov začal v Indii používať ako veterinárne nesteroidné antiflogistikum pre dobytok. Hoci liečivo bolo účinné, vo forme liečiv reziduí zostávalo uložené v telách hospodárskych zvierat. Pre supy, ktoré sa živili ich zdochlinami, boli však už aj malé dávky diklofenaku letálne, o čom sa dlho nevedelo. V priebehu pätnástich rokov tak ľudským zavinením populácia ľudský hojne rozšíreného supa černastého neželane klesla o neuveriteľných 99,9 % a dnes je z neho kriticky

ohrozený druh zaradený na Červený zoznam ohrozených druhov.

Aj keď je tento príklad značne drastický, vztýčil varovný prst pre budúce generácie. Na začiatku procesu vývoja liečiva môžeme na jeho vlastnostiach pracovať dostatočne dlho na to, aby sme znížili jeho toxicitu pre ľudí na minimum, je však veľmi zložité minimum až nemožné predpokladať, aké rozsiahle môžu byť jeho účinky na iné organizmy. Liečivo je dizajnované tak, aby v živom organizme pôsobilo ako biologicky

aktívne – čo je dvojsečná zbraň. Už dávno sa predpokladá, že steroidné hormóny vylučované do odpadovej vody pri užívaní orálnych kontraceptív silne ovplyvňujú plodnosť a vývin rýb, plazov a vodných bezstavovcov. Podobným spôsobom sa do Podobný životného prostredia dostávajú antibiotiká z humánneho aj veterinárneho použitia, čím nielen vplývajú na pôdne mikróby a riasy, ale aj prispievajú k zvyšovaniu cel-

kovej mikrobiálnej rezistencie voči liečbe antibiotikami. Aby sa zamedzilo obdobným incidentom, akým bol masívny úhyn supov na indickom subkontinente, odporúča organizácia Health Care Without Harm farmaceutickým spoločnostiam, aby vyvíjali také liečivá, ktorých metabolizácia produkuje neškodné, telu vlastné látky. Tento návrh je však oveľa jednoduchšie vysloviť než uskutočniť.

Populácia supa černastého v priebehu 15 rokov rapídne klesla, v roku 2007 bolo pri ich sčítaní nájdených iba 31 jedincov. https://sk.pinterest.com/pin/ 275775177155143905/

FARMAKOVINY | 2019/2020

25

MÁME RADI ZEM? KAM AŽ VEDIE NESPRÁVNE UŽÍVANIE LIEKOV S neodbornou likvidáciou farmaceutík splachovaním v toaletách a výlevkách majú skúsenosti najmä laici. Pacienti sa liekov zbavujú z rôznych príčin. Prvou a najčastejšou býva ich exspirácia. Prečo k nej vlastne dochádza? V ideálnom prípade by balenie lieku, ktoré si pacient v lekárni zadovážil, malo byť doužívané celé a bezo zvyšku. Typickým príkladom takto vydávaných liekov sú antibiotiká, ktorých balenie obsahuje presne toľko dávok, koľko je potrebných na dávok užitie v rámci celej liečby. Prax však býva iná. Mnoho pacientov adheruje k liečbe nedostatočne a po vymiznutí príznakov po prvých dňoch liečby antibiotikum svojvoľne vysadia, čím nielen nedosiahnu úplné vyliečenie, ale nedosiahn po sebe zanechajú aj zvyšok lieku,

ktorý už nemá komu pomôcť. K exspirácii lieku poľahky môže dôjsť aj v prípade, že si ho pacient zadovážil viac, než je schopný za isté časové obdobie užiť. S nástupom pandémie ochorenia COVID-19 napríklad citeľne stúpol dopyt po liekoch citeľn proti bolesti a horúčke. Pacienti sa v neracionálnom strachu z nedostatku chceli vo veľkom zásobiť voľnopredajnými prípravkami tohto typu, pričom len máloktorí si uvedomovali, že svojím konaním ohrozili zdravie svojí ostatných pacientov, ktorí sa k vypredaným liekom nestihli dostať, a zároveň si kúpou nadmerného počtu balení liekov vytvorili také zásoby, ktoré do ich exspirácie nie sú schopní sami doužívať. Ďalšou príčinou sam splachovania liekov môže byť

problematika nedostatku vhodných liekových foriem, ktorej sa venujeme v článku na strane 14. Pacient je často postavený pred úlohu každý deň si nožom rozkrojiť tabletu na dve polovice, pretože lieková forma s polovičnou silou na trhu nie je dostupná. Mnohokrát sa mu pritom stane, že jednu z polovíc nechtiac rozdrví, a zo strachu, aby užil presné množstvo, radšej rozdrvenú tabletu vyhodí. Takýto prípad nie je žiaduci ani pre zdravie pacienta, ani pre pr životné prostredie. Pomôcť by tu preto opäť mali farmaceutické firmy, ktoré daný liek dodávajú, a priniesť na trh také spektrum jeho liekových foriem, ktoré by takéto správanie pacientov eliminovalo. eliminovalo

SME VÄČŠÍ, NEŽ SA ZDÁ Ak si myslíte, že v tejto problematike môžete zo svojej pozície spraviť pre planétu Zem len málo, mýlite sa. Uvedomelé správanie začína na strane jednotlivcov a študenti a farmaceuti pôsobiaci v lekárňach môžu mať na zodpovednejšie môž správanie pacientov vo vzťahu k liekom veľký vplyv. Naším hlavným prínosom môže byť napríklad dôkladná dispenzácia, pri ktorej pacientovi vysvetlíme, prečo je potrebné užiť celé balenie

antibiotík alebo prečo nie je nutné, aby si zakúpil desať balení antipyretík naraz. Ďalej by sme pacientom mali neustále pripomínať, aby nepotrebné a preexspirované lieky nevyhadzovali do odpadu svojvoľne, ale priniesli ich do svojvoľne lekárne, ktorá sa postará o ich bezpečnú likvidáciu. Za zmienku možno stojí aj vydávanie presnej dávky predpísaného lieku pacientovi, ktoré v mnohých štátoch sveta nahrádza výdaj ce-

lého balenia lieku a šetrí tak zdroje, i keď u nás nie je rozšírené. Je ešte mnoho iných spôsobov, ktorými môžeme spoločne znížiť dopad pôsobenia farmaceutík na životné prostredie, a všetky pramenia vo vôli zmeniť veci k lepšiemu tak, vôl aby zdravotná starostlivosť na jednej strane stále poskytovala svojim zverencom ochranu, a na druhej strane svojím konaním nepoškodzovala zdravie nášho okolia.

Martina https://www.youtube.com/watch?v=lAc4qExVGNg https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4213597/ https://noharm-europe.org/issues/europe/pharmaceuticals-environment https://noharm-europe.org/issues/europe/pharmaceuticals-environment-infographic https://www.boehringer-ingelheim.sk/udrzatelnost/ochrana-zivotneho-prostredia/farmaceutika-zivotne-prostredie https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/14745453 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1299201/ https://ww

26

FARMAKOVINY | 2019/2020

Podžubanová, 3. ročník

RECEPT RUKOU PÍSANÝ, LÚŠTIME OTESTUJ SA Z GALENIKY Tajnička ukrýva osobnosť starovekej medicíny a filozofie, ktorej diela boli až nábožensky citované a boli základom pre liečbu ďalších 1 500 rokov. Známy je jeho citát: „Najlepší lekár je tiež filozofom“.

1 2 3 4 5 6 7 8 9

Číslovka sto (po latinsky) Nech je vydaných takých dávok... (po latinsky) Jeden z prejavov nedostatočného množstva klzných látok v tabletovine pri lisovaní Prášky (po latinsky) Jeden z typov tabletovacieho lisu Voda používaná na prípravu sterilných liekov Obaľované tablety Tablety (po latinsky) Tuhé, sypké aglomeráty zložené zo zmesi liečiv(a) a pomocných látok

Prosím si šampón na drobnú domácu zver, nedobrovoľne chovanú. Prepáčte, ale veterinárne prípravky máme len na objednávku. A to nemáte žiadny šampón (dokončenie v tajničke)? 20 po latinsky Dohľad nad bezpečnosťou lieku Inhibítor NPC1L1 proteínu Latinský názov čeľade, do ktorej patrí imelo biele Polysacharid tvorený amylopektínom a amylózou Pyrazolónový derivát s analgetickými, antipyretickými a spazmolytickými účinkami Vitamín B6 Zariadenie na meranie indexu lomu

PharmDr. Mário Markuliak, 2. ročník doktorandského štúdia

10

Pomocná látka v tabletách – plnivo, látka podporujúca rozpad, suché spojivo Skúška vyhodnocujúca profil uvoľňovania liečiva z tabliet 12 Pomocné látky v tabletách znižujúce priľnavosť tabletoviny k stenám násypky, lisovnice... 13/14 Skúška hodnotiaca variabilitu hmotností tabliet (2 slová, 1 pojem) 15 Bez (po latinsky) 11

študenti 4. ročníka spracovala: PharmDr. Miroslava Špaglová, PhD.