Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka JUDr. Dušan Kucbel

Vzor citácie:

Kucbel, D.: Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka. Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., 2021. 274 s.

Recenzent:

JUDr. Martin Orviský, PhD.

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka © Dušan Kucbel prvé vydanie, Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., máj 2021. 274 s. ISBN 978-80-8155-101-7

www.eurokodex.sk

Úvod Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností od nevlastníka je špecifickým problémom právnej praxe, ako aj právnej doktríny. Ide o prípady, keď osoba A prevedie nehnuteľnosť na základe určitého úkonu (absolútne neplatného právneho úkonu, relatívne neplatného právneho úkonu, úkonu odstúpenia od zmluvy, naplnenia rozväzovacej podmienky a i.) na osobu B a tá následne prevedie nehnuteľnosť na osobu C. Názor, či je takýto spôsob nadobúdania vlastníckeho práva možný, nie je už ani na území Slovenskej republiky jednotný, pretože možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom bola pripustená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky a ďalšími na to nadväzujúcimi rozhodnutiami tohto súdu, prípadne všeobecných súdov. Došlo k tomu pravdepodobne na základe rozvoja judikatúry Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Do vydania nového rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky bola možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom možná len v prípade odstúpenia od zmluvy a relatívne neplatného právneho úkonu. Súdna prax však doposiaľ nie je v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka zjednotená, čoho dôkazom je obsah tejto štúdie. Nemôže byť predsa predmetom skúmania niečo, čo je judikatórne ustálené a jasné. Jadrom štúdie je nadobúdanie vlastníctva v prípade odstúpenia od zmluvy, relatívnej neplatnosti právneho úkonu, naplnenia rozväzovacej podmienky. Ťažiskom je posudzovanie judikatúry v otázke (ne)možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Pri jednotlivých inštitútoch sme sa snažili zamerať sa na rôzne praktické situácie, ktoré môžu skomplikovať celkom jednoznačné posudzovanie problému v prípade odstúpenia od zmluvy, relatívnej neplatnosti právneho úkonu a rozväzovacej podmienky. Pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu sme podrobili kritike judikatúru chrániacu nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dobrej viery nadobúdateľa, ktorá nemá základ v hmotnom práve. Analyzovali sme, akým spôsobom by sa v tejto otázke mala ďalej uberať súdna prax. Štúdia je dôležitá pre odbornú právnu prax, ako aj pre teoretické rozpracovanie, pretože je témou nanajvýš aktuálnou, hoci v právnej diskusii už niekoľko rokov reštančne pretrváva. autor

O autorovi JUDr. Dušan Kucbel Právnickú fakultu absolvoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pôsobil v advokácii, neskôr na Krajskom súde v Banskej Bystrici a v súčasnosti na Okresnom súde Banská Bystrica, kde sa venuje civilnej a poručenskej agende s osobitným zameraním na civilné sporové a mimosporové právo, vecné práva, starostlivosť súdu o maloletých a konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka sa zaoberá už od štúdia práva s pokračovaním v právnej praxi, čoho výsledkom je predložená štúdia.

III

Obsah 1

Nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka ako špecifický problém právnej praxe. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

1

2

Metodologické a faktické východiská sporu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

2

3

Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3

3.1

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka zákonným spôsobom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

3

3.2

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka mimo zákonných dôvodov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

5

Okamih nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti a možná povinnosť štátu za jeho nedostatočnú úpravu . . . . . . . . . . . . . . . .

6

3.3

4

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

5

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

6

Rozväzovacia podmienka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

7

Analýza judikatúry k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

8 IV

7.1

Prelomová judikatúra Ústavného súdu Českej republiky – priznanie ochrany tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

7.2

K rozhodnutiu Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I. ÚS 2219/2012 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

28

7.3

Relevantné rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky – polemika k priznaniu ochrany tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi . . . . . . . . 34

7.4

K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 31 Cdo 1168/2013. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

37

7.5

Ďalší vývoj judikatúry v Českej republike. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

7.6

Judikatúra Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

7.7

Pôvodná ustálená rozhodovacia prax Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . 39

7.8

Zmena postoja Ústavného súdu Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

7.9

Ďalší striedavý vývoj judikatúry senátu I. ÚS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

7.10

Komentár k judikatúre I. ÚS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

7.11

Stanovisko iného senátu k „striedavej“ judikatúre I. ÚS. . . . . . . . . . . . . . . . 50

7.12

Vplyv novej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . . . . . . . . . . 53

48

Záväznosť judikatúry a zhodnotenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60 Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Obsah

Zoznam použitej literatúry . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62 Knihy/monografie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

62

Odborné články . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

62

Elektronické dokumenty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

62

Vnútroštátne súdne rozhodnutia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

63

Zahraničná judikatúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

63

Použité skratky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

64

Príloha – Vnútroštátne súdne rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65 1 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 289/2008, zo dňa 5. 11. 2008 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66 2 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 50/2010, zo dňa 10. 2. 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77 3 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 549/2015, zo dňa 16. 3. 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86 4 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 239/2016, zo dňa 20. 4. 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92 5 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 726/2016, zo dňa 8. 3. 2017 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98 6 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 489/2016, zo dňa 17. 8. 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124 7 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 151/2016, zo dňa 3. 5. 2017 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134 8 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 223/2020, zo dňa 26. 5. 2020 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143 9 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 510/2016, zo dňa 19. 1. 2021 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 148 10 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 311/2008, zo dňa 30. 3. 2010 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161 11 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 144/2010, zo dňa 30. 3. 2011 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 169 12 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 221/2010, zo dňa 20. 12. 2011 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 178 13 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M Cdo 20/2011, zo dňa 18. 12. 2012 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182 14 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 71/2011, zo dňa 27. 2. 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 189 15 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/67/2018, zo dňa 27. 1. 2021 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 195 16 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/184/2018, zo dňa 28. 5. 2020 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 207 17 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo/115/2016, zo dňa 28. 6. 2017. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 215 Dušan Kucbel

V

Obsah

18 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 223/2016, zo dňa 26. 1. 2017 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 225 19 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo/120/2019, zo dňa 27. 8. 2019. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 239 20 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo/238/2018, zo dňa 31. 10. 2019. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 244 21 Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo/142/2019, zo dňa 29. 4. 2020. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 249 22 Uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1VCdo/4/2019, zo dňa 28. 4. 2020 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 256 23 Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/31/2020, zo dňa 27. 5. 2020 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 264

VI

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka ako špecifický problém právnej praxe

|1

1 – Nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka ako špecifický problém právnej praxe Jednou z elementárnych premís moderných teórií je presvedčenie, že každý jeden občan má zásadné právo na ochranu svojho vlastníctva pred stratou alebo poškodením. Pokiaľ sa má právo na vlastníctvo považovať za ľudské právo, potom musí existovať pre toto právo odôvodnenie hodiace sa pre všetkých ľudí, ktoré je platné nezávisle od akéhokoľvek zákonodarcu. Určujúcim kritériom je, čo sa rozumie pod vlastníctvom. Komplikované dejiny tohto pojmu nás učia, že v súčasnosti prevládajúca definícia vlastníctva „ako všetkých nadobudnutých práv“ neodhaľuje napätie, ktorým sa vyznačuje moderné vymedzenie tohto pojmu, ale ho skôr zastiera. 1) Na začiatok by bolo vhodné začať príbehom z praxe. Vlastník pozemkov, prevažne trvalých trávnatých porastov, na mieste samom zistil, že na jeho pozemkoch sú zatlčené kolíky, ktoré vytyčovali nové hranice pozemkov. Nemal vedomosť o tom, že by k takémuto konaniu dal súhlas, resp. že by svoju „lúku“ niekomu predal. Po príchode domov z internetového portálu katastra nehnuteľností zistil, že časť výmery jeho pozemku, ktorá bola zachytená ešte pôvodne v pozemnoknižnej vložke, bola na základe spracovania ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) pridelená novému vlastníkovi. Po bližšom pátraní zistil, že jeho pozemok PK vložky bol rozdelený na dve samostatné parcely, z ktorej jedna patrila do jeho vlastníctva a druhá bola pridelená organizácii XY. Organizácia XY na základe toho v priebehu pár mesiacov previedla pozemok na obchodnú spoločnosť a tá neskôr v období pár mesiacov na ďalšiu súkromnú osobu. Výsledkom toho bolo, že vlastnícke právo vlastníka zachytené v PK vložke bolo za súčasného právneho stavu zmenšené o podstatnú časť svojej výmery. Súčasný vlastník, ktorý nadobudol spornú parcelu od obchodnej spoločnosti, začal s výstavbou nehnuteľnosti. Pôvodný vlastník podal na súčasného vlastníka na príslušnom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že došlo k nezákonnému odňatiu jeho vlastníckeho práva bez jeho vedomia, nezákonne, a preto mu v zmysle zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ vlastnícke právo k spornej parcele naďalej svedčí. Žalovaný, súčasný vlastník, sa v konaní bránil, že nadobudol vlastnícke právo v dobrej viere v zápis údajov v katastri nehnuteľností od prevodcu. Otázka, komu by mal súd v takýchto, ako aj obdobných prípadoch prisúdiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, je práve otázkou, na ktorú súdy hľadajú už niekoľko desiatok rokov riešenie. Komu priznať viac práv, pôvodnému zákonnému vlastníkovi nehnuteľnosti alebo tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi? Zodpovedanie tejto otázky závisí od toho, či k prevodu vlastníckeho práva došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, relatívne neplatného právneho úkonu, odstúpenia od zmluvy v prípade zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v dôsledku nadobudnutia účinkov rozväzovacej podmienky po rozhodnutí o vklade, prípadne v dôsledku inej skutočnosti, akou je napríklad nútená dražba v exekučnom konaní, resp. v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti od nepravého dediča.

1)

POLLMANN, A. – LOHMANN, G. 2017. Ľudské práva. Interdisciplinárna príručka. Bratislava: Kalligram, spol. s. r. o., 2017, s. 328.

Dušan Kucbel

1

2 | Metodologické a faktické východiská sporu

2 – Metodologické a faktické východiská sporu Podstata sporu sa vynára z kolízie dvoch základných práv, ktorými sú vlastnícke právo podľa článku 20 Ústavy SR a právo na ochranu majetku spojené s právom na legitímne očakávanie podľa článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Všeobecne možno skonštatovať, že osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, sa môže domáhať na súde určenia vlastníckeho práva voči súčasnému vlastníkovi zapísanému na liste vlastníctva. Jedným z dôvodov tohto nároku je jednak absolútne právo vlastníka na jeho ochranu a tiež § 70 katastrálneho zákona. Toto ustanovenie upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že údaje o vlastníckom práve v katastri sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ide o tzv. zásadu materiálnej publicity, ktorá umožňuje zosúladenie skutočného stavu (tvrdené vlastnícke právo) so stavom právnym (údaje zapísané v katastri nehnuteľností). Z uvedeného vyplýva záver, že osoba zapísaná ako vlastník v katastri sa považuje za vlastníka, kým nie je preukázaný opak. Tiež de facto to znamená, že si nemôže byť úplne istá svojím vlastníckym právom, a to prinajmenšom po dobu uplynutia vydržacej lehoty podľa § 134 OZ. Pri spore o vlastnícke právo sa však osoby zapísané ako vlastníci v katastri nehnuteľností (pred uplynutím doby pre vydržanie vlastníckeho práva) začali v súdnych konaniach brániť tým, že nadobudli vlastnícke právo na základe vierohodného zápisu aktu štátu (príslušného katastrálneho odboru okresného úradu) a sú teda dobromyseľní. Svoj nárok opierali o právo na pokojné užívanie majetku a legitímne očakávanie podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj o princíp dobrej viery, právnej istoty, princíp dôvery v akty štátu a ochranu nadobudnutých práv. Vzniká tak kolízia dvoch základných princípov. V prospech pôvodného vlastníka ide o princíp, že nikto na iného nemôže previesť viac práv, ako je vyjadrené rímskoprávnou zásadou: „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“. U vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností ide o princíp „bona fidei“. V prvom prípade sa daný princíp vykladá tak, že ak prevodca (ten, kto nadobudol vlastníctvo na základe vadného úkonu) nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemôže platne previesť vlastníctvo na ďalšieho nadobúdateľa, hoci ten bol dobromyseľný. Môže na neho previesť iba držbu podľa § 129 OZ. V druhom prípade ide o výklad, že ak tretí nadobúdateľ bol pri nadobudnutí vlastníckeho práva v dobrej viere a je zapísaný v katastri ako vlastník, svedčí mu bez ohľadu na predchádzajúce vadné prevody vlastnícke právo. Komu z dotknutých subjektov svedčí ochrana? Je potrebné zohľadňovať písané pramene práva alebo zohľadňovať aj princípy, na ktorých je právny poriadok Slovenskej republiky založený?

-

2

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva

|3

3 – Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva Právny poriadok SR výslovne ustanovuje možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva. Nadobudnúť vlastnícke právo je možné buď na základe vôle predchádzajúceho vlastníka, prípadne bez ohľadu na jeho vôľu.2) Vlastnícke právo ako základné ľudské právo je vymedzené článkom 20 Ústavy SR. Článok 20 Ústavy SR však neupravuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ten ponecháva na zákon. To znamená, že len zákon upravuje, kedy je možné nadobudnúť vlastnícke právo. Ak teda niekto nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v rozpore so zákonom, takto nadobudnutý majetok ochranu nepožíva (pozri tretiu vetu článku 20 ods. 1 Ústavy SR). Základnou premisou tak je, že povaha článku 20 Ústavy nepripúšťa nadobudnutie vlastníckeho práva nad rámec spôsobu jeho nadobudnutia stanoveného zákonom. Vyplýva to práve z tretej vety článku 20 ods. 1 Ústavy SR, ktorá jasne definuje, že takto nadobudnutý majetok ochranu nepožíva. Z dôvodu stanoveného ústavného obmedzenia nie je možné, aby aj prostredníctvom výkladu práva vlastniť majetok boli spôsoby vzniku vlastníckeho práva rozširované bez zmeny zákona, prípadne zmeny článku 20 Ústavy SR. Judikatúra, ktorou sa budeme bližšie zaoberať, však takto postupovala, keď vytvorila novú skutkovú podstatu pre nadobudnutie vlastníckeho práva prostredníctvom výkladu ústavy a zákona a priamej aplikácie článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Márne by sme tak hľadali v zákone ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva len dobromyseľnosť nadobúdateľa, okrem určitých zákonom upravených prípadov.

3.1 Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka zákonným spôsobom Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka na základe zákona je možné len originárne. K tomu dochádza buď priamo na základe zákona – vydržaním, alebo z titulu vydaného rozhodnutia súdu, ktorý nanovo zakladá právne vzťahy k nehnuteľnosti. Ak oprávnený držiteľ vykonáva nepretržite a nerušene právo po dobu desiatich rokov, môže sa aprobovane stať vlastníkom nehnuteľností z titulu vydržania. Vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je spôsobilé zákonom ustanoveným spôsobom negovať vlastnícke právo pôvodného vlastníka bez ohľadu na jeho vôľu, t. j. bez ohľadu na to, že by dal na to súhlas. Preto vydržanie právna veda zaraďuje medzi tzv. originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, pretože vlastník neodvodzuje svoje vlastnícke právo od pôvodného vlastníka.3) Za súčasného právneho stavu je možné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka, ak s tým zákon počíta. Ide o zákonnú výnimku prelomenia zásady „nemo plus iuris“. Napríklad vtedy, ak zmluvu uzatvára správca konkurznej podstaty podľa ZKR a ak dôjde k nadobudnutiu vlastníctva dražbou vykonávanou exekútorom podľa Exekučného poriadku, prípadne aj priamym predajom vykonávaným podľa uvedeného zákona.4) 2) 3) 4)

Pozri § 132 až § 135c OZ. K podmienkam vydržania pozri § 134 OZ. KRAJČO, J. 2015. Občiansky zákonník pre prax (komentár). Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, spol. s. r. o., 2015, s. 1032.

Dušan Kucbel

3

3 | Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva

K nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka podľa Exekučného poriadku vyslovil právny názor Najvyšší súd Českej republiky, podľa ktorého: „Ak vlastník (resp. spoluvlastník) nehnuteľnosti, ktorý v katastri nie je ako vlastník (spoluvlastník) zapísaný, zistí, že jeho nehnuteľnosť má byť predaná v dražbe na základe už nariadenej exekúcie, môže sa brániť vylučovacou žalobou; akonáhle je takáto žaloba podaná, musí byť exekučné konanie prerušené až do rozhodnutia o žalobe. Ak však nie je vylučovacia žaloba podaná, nič nebráni vykonaniu dražby a vydražiteľ sa stáva vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti s príslušenstvom, ak nadobudlo uznesenie o príklepe právoplatnosť a zaplatil najvyššie podanie, a to ku dňu vydania uznesenia o príklepe, aj keď vydražená nehnuteľnosť nebola vlastníctvom povinného a povinný na túto skutočnosť exekútora upozornil. Ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastníctvo predchodcu (povinného) nerozhodné; tento spôsob nadobudnutia sa tradične označuje ako privilegovaný.“ 5) K následkom, ktoré z tohto predaja nehnuteľnosti v rámci exekučného konania plynú, vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa ktorého: „ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t. j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto jej práva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol k okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Nepochybne aj „pôvodný vlastník“ alebo iná osoba disponujúca silnejším právom k predmetu exekúcie ako je právo povinného z exekúcie, ktorá sa síce včas (pred predajom exekuovanej nehnuteľnosti) nedovolala ochrany svojho vlastníckeho práva, či už z dôvodu jej nevedomosti o prebiehajúcom exekučnom konaní, alebo z jej nevedomosti o existencii právnych prostriedkov (vylučovacia žaloba), ktoré jej na ochranu jej práva (silnejšieho od práva povinného v exekúcii) poskytuje právny poriadok, má možnosť domáhať sa ochrany tohto práva (v prípade jeho preukázania) aj po vykonaní exekúcie, a z titulu „práva silnejšieho“ k vydraženej veci sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. Navyše v prípade, ak sa osoba so silnejším právom k exekuovanej veci k právu povinného z exekúcie nemohla domôcť ochrany svojho práva pred predajom (vydražením) tejto veci v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, prípadne žalobou podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ 6) 5) 6)

4

Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1957/2010, zo dňa 28. 2. 2012. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 289/2008, zo dňa 5. 11. 2008. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva

|3

Od nútenej dražby je potrebné odlišovať postup v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva dobrovoľnou dražbou na základe zákona o dobrovoľných dražbách. Ak ten, koho vec bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to ani v prípade, že bol inak zachovaný postup podľa § 10 až § 33 zákona o dobrovoľných dražbách. 7) Vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka je možné nadobudnúť aj podľa § 93 ods. 3 ZKR, podľa ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Hoci to zákon o konkurze a reštrukturalizácii v uvedenom ustanovení priamo nezakotvuje, v tomto prípade sa u kupujúceho vyžaduje dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva. Tá je daná tým, že kupujúci nadobudne vlastníctvo jedine v prípade, že nemal alebo nemohol mať vedomosť o tom, že úpadca alebo tretia osoba, ktorá zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Zákon tu však priamo konkretizuje povinnosť skúmať dobrú vieru nadobúdateľa. Zároveň v rámci ochrany pôvodného vlastníka prenáša zodpovednosť za takto scudzenú vec na správcu, ktorý má možnosť brániť sa, že konal s odbornou starostlivosťou. Ďalším spôsobom, kedy je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka v súlade so zákonom, je nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča. Podľa § 486 OZ, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Za dobromyseľného nadobúdateľa sa považuje ten, kto získal nehnuteľnosť v presvedčení, že vlastníctvo „nepravého“ dediča nie je sporné. V súdnom konaní však zaťažuje nadobúdateľa, aby preukázal, že bol dobromyseľný.8) Ochrana poskytnutá nadobúdateľovi nehnuteľnosti od nepravého dediča je teda špeciálna. Predpokladom tejto ochrany je dobromyseľnosť nadobúdateľa. V prípade, ak nadobúdateľ vedel alebo mohol vedieť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, že nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od nepravého dediča, mala pripadnúť po poručiteľovi inému, potom mu nemohlo platne vzniknúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti.9) Rovnako jeho konanie nemohlo založiť ani oprávnenú držbu, pretože na jeho strane absentuje dobrá viera o tom, že mu nehnuteľnosť skutočne patrí.

3.2 Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka mimo zákonných dôvodov Súdna prax pripustila aj iné nadobudnutie vlastníckeho práva ako zo zákonných dôvodov. Odvolala sa na ústavný princíp ochrany dobrej viery v legitímne očakávanie o nadobudnutom majetku, prameniace z článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, s poukazom na zachovanie princípu právnej istoty. Pri vytváraní tejto myšlienkovej línie najvyššie súdne inštancie, najmä Ústavný súd Českej republiky, ako aj už dnes čiastočne Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky aplikovali princíp proporcionality 7)

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 M Cdo 20/2011, zo dňa 18. 12. 2012.

8)

Krajčo, J. 2015. Občiansky zákonník pre prax (komentár). Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, Bratislava: EUROUNION, spol. s r. o., 2015, s. 2148.

9)

SVOBODA, J. a kol. 2000. Občiansky zákonník. I. diel, Komentár. 4. vydanie, Bratislava: EUROUNION, 2000, s. 417.

Dušan Kucbel

5

3 | Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva

a prežarovania, keď ochrane vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a ochrane dobrej viery priznali povahu princípov naplňujúcich sa v prípade kolízie v rozdielnej miere, pričom princípu ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa prisúdili pozíciu špeciality majúcej za daných podmienok prednosť pred všeobecnosťou ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.10) Podľa názoru Ústavného súdu Českej republiky dobrovoľnému nadobúdateľovi svedčí minimálne právo na ochranu majetku v zmysle článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ktorého integrálnou súčasťou je tiež ochrana legitímneho očakávania nadobudnutia majetkovej hodnoty. Pojem majetok v kontexte tohto ustanovenia podlieha autonómnemu výkladu, t. j. nezávislému od prípadnej definície pojmu vo vnútroštátnom právnom poriadku. Tento výklad zahrnuje nielen veci a nehmotné statky, ale v podstate akýkoľvek nárok či záujem majetkovej povahy majúci určitú hodnotu. Musí pritom ísť o nárok či záujem existujúci, skutočný. Judikatúra ESĽP pod pojmom majetok označuje buď existujúci majetok, alebo majetkové hodnoty, pri ktorých sporová strana môže tvrdiť, že má aspoň legitímne očakávanie jeho splnenia. Nepostačuje teda výhľad na získanie či dôvera v budúce získanie majetku. U dobromyseľného nadobúdateľa je potom dané prinajmenšom legitímne očakávanie nadobudnutia vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti, a to s ohľadom na vklad jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda aktu štátneho orgánu konštituujúceho jeho vlastnícke právo. K tomuto aktu navyše dochádza potom, čo dobromyseľný nadobúdateľ dodržal všetky zákonné požiadavky pre nadobudnutie vlastníckeho práva prevodom, s výnimkou toho, že prevodcom bol nevlastník, t. j. k tejto dispozícii neoprávnený, o ktorom sa však nadobúdateľ vzhľadom k zápisu v katastri nehnuteľností domnieval (bol v dobrej viere), že je vlastníkom. 11)

3.3 Okamih nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti a možná povinnosť štátu za jeho nedostatočnú úpravu Pre ďalšie posudzovanie problematiky nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka je potrebné sa zamerať na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Nie všetky nehnuteľnosti sa evidujú v katastri nehnuteľností. Spory v predmetnej veci sa však vyskytujú len v prípade, ak ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností, pretože dobromyseľný nadobúdateľ sa odvoláva na vierohodnosť zápisu vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka na príslušnom liste vlastníctva. Ak sa zmluvou prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností, právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. To znamená, že pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnosti vyžaduje zákon existenciu dvoch právnych skutočností: a) právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva (iustus titulus acquirendi) a b) právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modus acquirendi).12) Právny titul tvorí napr. kúpna, darovacia zmluva 10) HOLLÄNDER, P. 2015. Vplyv ústavnoprávnych princípov na zásahy súdov do súkromnoprávnych úkonov. In: Prenos poznatkov do justičnej praxe: Zásahy súdov súkromnoprávnych úkonov, Pezinok: Justičná akadémia Slovenskej republiky, 2015, s. 35. 11) Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 2219/2012, zo dňa 17. 4. 2014. 12) FEKETE, I. 2015. Občiansky zákonník – Veľký komentár (2. zväzok). Vecné práva a zodpovednosť za škodu (§ 123 – § 459). Bratislava: Eurokódex, 2015, s. 526.

6

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva

|3

a právny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva tvorí vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V prípade, ak dôjde ku vkladu vlastníckeho práva v prospech dobromyseľného nadobúdateľa od nevlastníka, svedčí dobromyseľnému vlastníkovi len tzv. modus prevodu vlastníckeho práva a absentuje právny titul, od ktorého nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo. Súdna prax sa z toho dôvodu donedávna odvolávala práve na to, že ak nie je právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, nemôže mať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonaný na jeho základe sám osebe akékoľvek právne účinky pre právne pomery účastníkov zmluvy.13) To znamená, že samotný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nezakladá právny stav vlastníctva, resp. jeho nevyvrátiteľnú domnienku.14) Uvedené súvisí s tzv. zásadou materiálnej publicity, podľa ktorej sú údaje katastra nehnuteľností hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. 15) Princíp materiálnej publicity tak nebol vykonaný takým spôsobom, aby v niektorých prípadoch musel ustúpiť tomu, kto nadobudol nehnuteľnosť vo viere v správnosť zápisu vlastníctva subjektu v katastri. Preto v prípade rozporu medzi právnym stavom a stavom zápisu v katastri nehnuteľností je potrebné vychádzať zo skutočného právneho stavu.16) Práve pre znenie § 70 katastrálneho zákona je otázne, či judikatúra súdov (v prospech dobromyseľného nadobudnutia) môže poprieť zákonom definovanú vyvrátiteľnú domnienku v správnosť zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností, t. j. kým sa nepreukáže opak. Podľa platného právneho stavu tak je možné, aby v katastri nehnuteľností boli zapísané ako vlastníci aj osoby, ktorým nesvedčí právny titul k vlastníctvu nehnuteľnosti. V prípade sporu o vlastnícke právo sa vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností procesne bránia, že pri nadobúdaní vlastníckeho práva od predchádzajúceho vlastníka vychádzali z vierohodnosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, teda údajov verejných, ktoré zostavuje štátny orgán. Zároveň rozhodnutím katastra nehnuteľností nadobudli dobrú vieru, že sú skutočne vlastníkom nehnuteľnosti. Nejaví sa potom ako správne, aby za nesprávne vykonanie materiálnej publicity katastra zákonodarcom, prípadne neprijatím právnej úpravy o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka zodpovedal v zásade pôvodný vlastník stratou svojho vlastníctva v prospech dobromyseľného nadobúdateľa. V judikatúre súdov prikláňajúcich sa k obom rovinám riešenia však nenájdeme náhľad na to, že by za tento stav mal niesť určitú zodpovednosť štát, vo vierohodnosť ktorého aktov (povolenie vkladu, zápis vlastníckeho práva 2. v poradí) sa pri nadobúdaní vlastníctva dobromyseľný nadobúdateľ spolieha. Ak neskôr vierohodnosť zápisu údajov o vlastníctve tretieho nadobúdateľa v katastri pôvodný vlastník spochybní (splní vyvrátiteľnú domnienku o nedostatku právneho titulu), prečo by mal niesť za súčasného právneho stavu on riziko v podobe straty vlastníctva v prospech dobromyseľného nadobúdateľa? Považujeme za správne skôr hľadanie riešenia, akým by za stratu dôvery v akt štátu pre § 70 katastrálneho zákona mal zodpovedať štát. Štát sa síce môže brániť tým, že dobromyseľný nadobúdateľ mal vedieť o materiálnej publicite katastra, avšak dobrú vieru o hodnovernosti údajov v katastri založil v konečnom dôsledku akt štátu. Práve akt štátu založil legitímne očakávanie o nadobudnutí majetku, ku ktorému vlastne vôbec nedošlo. Ak k nemu nedošlo, pretože absentuje u dobromyseľného nadobúdateľa právny titul vlastníckeho práva, nezakladá to 13) Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 Cdo 5294/2009, zo dňa 27. 4. 2011. 14) Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 880/2006, zo dňa 16. 4. 2007. 15) § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. 16) VRCHA, P. 2015. Nabytí nemovitosti (zapsané v katastru nemovitostí) od nevlastníka. 1. vydanie, Praha: Leges, 2015, s. 14. Dušan Kucbel

7

3 | Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva

u neho zánik jeho legitímneho očakávania aspoň na nadobudnutie rovnakej hodnoty, ktorú v dôsledku ustúpenia vlastníckemu právu pôvodného vlastníka stratil. Očakávanie je preto legitímne, pretože by malo byť právne vynútiteľné od zodpovedného subjektu, ktorý toto očakávanie vyvolal. Tým bol predsa štát prostredníctvom rozhodnutia zápisu vlastníctva dobromyseľného nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Nie však pôvodný vlastník (A), ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi B a C (tretím nadobúdateľom). Teda majetková hodnota v podobe ceny nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia by mala byť pre spravodlivé usporiadanie vzťahu kompenzovaná štátom. Neskoršie investície dobromyseľného nadobúdateľa do nehnuteľnosti vlastníka by sa vysporiadali prostredníctvom § 130 ods. 2 a ods. 3 OZ. Žalovateľnosť nároku tretím nadobúdateľom je však otázna, pretože nie je doposiaľ judikatúrou riešené, či ide o nárok z titulu zodpovednosti štátu za škodu, keďže v čase povolenia vkladu príslušnému orgánu neboli známe skutočnosti o nedostatku právneho titulu vlastníctva prevodcu (osoba B). V prípade zodpovednostného vzťahu z titulu náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa štát môže brániť práve ustanovením § 70 katastrálneho zákona, t. j. že v čase povolenia vkladu vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností. Podľa Najvyššieho súdu SR: „Z hľadiska skutkového bolo zistené, že k majetkovej ujme žalobcov, došlo v priamej súvislosti s vyplatením kúpnej ceny na základe dohody o budúcej kúpnej zmluve (preddavok kúpnej ceny) a na základe kúpnej zmluvy. Priamou a bezprostrednou príčinou škody je teda kúpna zmluva, ktorú uzavreli žalobcovia s predávajúcimi (tretími osobami), ktorá bola absolútne neplatná. Nezákonné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva z tejto kúpnej zmluvy bolo až sekundárne, škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Nie je totiž podstatné, kedy došlo k uhradeniu kúpnej ceny, ale z akého dôvodu. V danom prípade to bolo plnenie zo zmluvy ako následok obligačného účinku účinnej zmluvy (§ 47 OZ). Vychádzajúc z kontinentálnej teórie o titule a moduse, ktorá našla vyjadrenia v ustanovení § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka obligátne treba oddeliť záväzkovo právne (obligačné) účinky zmluvy od vecnoprávnych (translačných) účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zmluvou vzniká nadobúdateľovi nárok na prevedenie vlastníckeho práva k predmetu prevodu voči scudzovateľovi a povinnosť zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci sa konštituuje až na základe rozhodnutia katastrálneho úradu o vklade do katastra nehnuteľností.“17) To znamená, že podľa Najvyššieho súdu SR nie je medzi nesprávnym rozhodnutím katastra a nárokom náhrady hodnoty majetku, ktorý bol predmetom prevodu, príčinná súvislosť, pretože dôvodom plnenia bola prevodná zmluva. Uvedený názor však nevylučuje možnosť, aby si primeranú náhradu za stratu majetku uplatnil tretí nadobúdateľ priamo na základe článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru s tým, že nie je vylúčené, aby si súčasne uplatnil nárok voči prevodcovi z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia. Možný náhľad na riešenia danej situácie je možné analogicky aplikovať z rozhodnutia, v ktorom síce išlo o rozdielne nároky, avšak situačné riešenie je podľa nášho názoru aplikovateľné. Teda podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR: „Zde totiž zaplacením neplatně sjednané smluvní pokuty došlo ke vzniku dvou závazkových právních vztahů: a) odpovědnost za škodu (povinnost k náhradě škody) mezi poškozeným a škůdcem, který vznik újmy zapříčinil, aniž sám získal peněžní prostředky, a b) odpovědnost za bezdůvodné obohacení, v jejímž rámci má poškozený (ochuzený) právo na vydání bezdůvodného obohacení od osoby odlišné od škůdce, jejíž majetkový stav se přijetím plnění zvětšil. Jsou-li splněny předpoklady vzniku obou těchto nároků, je poškozený oprávněn vyžadovat plnění od kteréhokoliv subjektu, případně i od obou (všech), samozřejmě 17) Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/67/2018, zo dňa 27. 1. 2021.

8

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Tituly nadobudnutia vlastníckeho práva

|3

s tím, že se mu celkově může dostat pouze té částky, o kterou přišel; v rozsahu plnění jednoho povinného subjektu zaniká nárok oprávněného (věřitele) i vůči druhému povinnému (tzv. falešná solidarita). Okolnost, že je tu více osob, kterým podle různých ustanovení zákona vznikla či mohla vzniknout současně závazková povinnost, není důvodem, který by vylučoval povinnost škůdce nahradit škodu, tj. újmu v majetkové sféře poškozeného. Případná existence nároku poškozeného na vydání bezdůvodného obohacení od toho, kdo jej získal, nezbavuje poškozeného práva požadovat náhradu škody od osoby, která naplnila předpoklady odpovědnosti za škodu, způsobenou odčerpáním peněz ve prospěch obohaceného, ani nepodmiňuje vznik či úspěšnost nároku na náhradu škody uplatněním nároku na vydání bezdůvodného obohacení. Škůdce, který poškozenému nahradil škodu způsobenou odvedením peněz na základě neplatného ujednání o smluvní pokutě s třetí osobou, může uplatnit proti obohacené smluvní straně nárok na vydání bezdůvodného obohacení podle § 454 obč. zák., podle nějž se bezdůvodně obohatil i ten, za nějž bylo plněno, co po právu měl plnit sám.“18) Keďže predmet nároku voči štátu by nebol založený z titulu náhrady škody, nie je možné aplikovať judikatúru, podľa ktorej: „Náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže.“19) Nastaveným riešením podľa prvého judikátu (možnosť žalovať štát a aj prevodcu súčasne) by sa dosiahlo spravodlivé usporiadanie vzťahov. Vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi tým, že mu bude priznané pôvodné vlastnícke právo. Tretí nadobúdateľ bude mať potom právo domáhať sa náhrady za pozbavenie domnele nadobudnutého majetku zo strany prevodcu a popri ňom aj zo strany štátu. Priamu aplikáciu článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru pripustila už samotná judikatúra, ktorá na tomto titule založila možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery. Potom nie je vylúčené, aby sa uvedený článok Dohovoru aplikoval na priamy nárok voči štátu z titulu zbavenia legitímneho očakávania za domnele nadobudnutý majetok. Dá sa povedať, že pri nastolenom riešení ostane „vlk sýty a ovca celá“ a vyváži sa tak v niektorých prípadoch nespravodlivá zákonná úprava nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Samozrejme, podmienkou úspešnosti žaloby voči štátu v zmysle článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru bude dobrá viera nadobúdateľa, od ktorej práve v tomto prípade založil legitímne očakávanie o nadobudnutom majetku. Rozsah náhrady bude určený cenou, za ktorú nadobudol majetok na základe odplatnej prevodnej (kúpnej) zmluvy.

-

18) Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 31Cdo/2307/2013, zo dňa 14. 10. 2015. 19) Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/184/2018, zo dňa 28. 5. 2020. Dušan Kucbel

9

4 | Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy

4 – Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon konajúceho, ktorého dôsledkom je zánik zmluvného vzťahu. V prípade odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, vzhľadom na § 133 ods. 2 OZ sa vynára otázka, či má odstúpenie od zmluvy okrem obligačnoprávnych účinkov aj zánik vecnoprávnych účinkov, t. j. či sa odstúpenie od zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcim týka aj už nadobudnutého vlastníckeho práva ďalšieho kupujúceho. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že právne dôsledky zrušenia zmluvy od začiatku sa týkajú iba práv a povinností medzi zmluvnými stranami zmluvy, od ktorej bolo odstúpené. Preto aj vlastnícke právo, ktoré medzičasom nadobudli tretie osoby v dobrej viere, zostáva nedotknuté. Uvedený záver zodpovedá aj článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj článku 11 Listiny základných práv a slobôd. 20) Základnou premisou, prečo to tak je, je skutočnosť, že v čase, keď došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretieho nadobúdateľa, bol prevodca stále vlastníkom nehnuteľnosti. Súd pri rozhodovaní v spore medzi pôvodným vlastníkom a tretím (alebo v poradí posledným) nadobúdateľom musí v prvom rade skúmať, či zmluva, od ktorej predávajúci odstúpil, bola platný právny úkon, pretože odstúpiť možno iba od platnej zmluvy. Tiež musí skúmať, či samotné odstúpenie od zmluvy bolo v súlade so zákonom alebo dohodou strán. Ak tieto skutočnosti boli splnené, zameria súd svoju pozornosť na to, či v čase prevodu vlastníckeho práva bol prevodca skutočne vlastníkom, t. j. či pred samotným prevodom nedošlo zo strany pôvodného vlastníka k odstúpeniu od zmluvy. Ďalej sa musí zaoberať otázkou, či platnosť prevodu na posledného nadobúdateľa (C) je spôsobilé vyvrátiť už samotné doručenie odstúpenia od zmluvy prevodcovi (B) zo strany pôvodného vlastníka (A), alebo je potrebné, aby nastala zmena v evidencii vlastníka v katastri nehnuteľností. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 OZ má totiž za následok zánik len záväzkového právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov podľa § 28 katastrálneho zákona, alebo záznamom podľa § 34 a nasl. uvedeného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva. 21) Pri odstúpení od zmluvy je potrebné brať na zreteľ, že totožne ako pri prevode vlastníckeho práva musí pre splnenie obligačnoprávnych účinkov a vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy nastať tak titul pre zápis v katastri, ako aj spôsob jeho zápisu (modus). Kým nedôjde k splneniu oboch podmienok, nemožno hovoriť o tom, že by bolo vlastnícke právo pôvodného vlastníka „navrátené“. Tým je daný aj zásadný rozdiel oproti nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka na základe absolútne neplatného právneho úkonu, pretože pri 20) KRAJČO, J. 2015. Občiansky zákonník pre prax (komentár). Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, spol. s. r. o., 2015. 21) Rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 3 Cdo 151/1996, zo dňa 21. 8. 1997, ZSP č. 59/1997.

10

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy

|4

absolútne neplatnom právnom úkone nikdy neboli dané dôvody pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (absencia titulu zápisu). Rovnako ako v prípade zmeny vlastníctva k nehnuteľnosti z pôvodného vlastníka na nadobúdateľa, aj pri odstúpení od zmluvy, ktorou bolo toto vlastníctvo zmenené, nastanú vecnoprávne účinky až zmenou vlastníctva spôsobom popísaným vyššie. Prevodcovi (osobe B) tak nič nebráni, aby do vykonania zmeny zápisu jeho vlastníckeho práva na podklade odstúpenia od zmluvy predmetnú nehnuteľnosť ďalej previedol na tretie osoby. Platnosť ďalšieho prevodu na tretieho nadobúdateľa však môže byť prelomená napríklad v prípade, ak v čase pred prevodom vlastníckeho práva na tretieho nadobúdateľa nastalo odstúpenie od zmluvy, pôvodný vlastník podal žalobu o určenie vlastníckeho práva voči kupujúcemu (druhému prevodcovi) a táto skutočnosť bola ku dňu povolenia vkladu vyznačená na príslušnom liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti formou poznámky. V prípade, ak napriek tomu dôjde k prevodu vlastníckeho práva na tretieho nadobúdateľa, sú dané dôvodné pochybnosti o dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva tretím nadobúdateľom. V tomto prípade však nedostatok dobromyseľnosti tretieho nadobúdateľa bude zakladať absolútnu neplatnosť prevodu medzi B a tretím nadobúdateľom podľa § 39 OZ, čo je rozdiel oproti nedostatku dobromyseľnosti pri posudzovaní nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka pri absolútne neplatnom právnom úkone. Dôvodom absolútnej neplatnosti prevodu medzi B a tretím nadobúdateľom bude rozpor takéhoto úkonu s dobrými mravmi, keďže tretí nadobúdateľ vedel, resp. mal vedieť, že prevodca stratil v dôsledku odstúpenia od zmluvy právny titul pre svoje vlastnícke právo. Nie je tiež vylúčené, že pôvodný vlastník bude vedieť o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy prevodcu (B) s tretím nadobúdateľom. Teda môže zvrátiť dobromyseľnosť tretieho nadobúdateľa aj inou formou ako včasným podaním žaloby na súd. Rovnaký účinok bude spôsobovať aj rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení spočívajúcom v uložení povinnosti B (žalovanému) nenakladať s nehnuteľnosťou a tiež zápis poznámky na liste vlastníctva. Tiež je možný taký postup, že ak pôvodný vlastník bude mať vedomosť o zamýšľanom prevode medzi B s tretím nadobúdateľom, oznámi odstúpenie od prvotnej zmluvy tretiemu nadobúdateľovi a túto skutočnosť v súdnom spore preukáže. S danou situáciou je potrebné vysporiadať sa aj v súdnom spore, na základe ktorého bola poznámka v katastri nehnuteľností vyznačená. Žalobca (pôvodný vlastník) by mal podať návrh na zmenu žalovaného z dôvodu zmeny vlastníctva k nehnuteľnosti. Tiež by mal zmeniť svoje skutkové tvrdenia, keďže predmetom určenia vlastníckeho práva nebude odstúpenie od zmluvy, ale absolútna neplatnosť prevodu medzi B a tretím nadobúdateľom. Ak tretí nadobúdateľ v konaní preukáže, že napriek uvedenej skutočnosti bol dobromyseľný, môže súd deklarovať vlastnícke právo v jeho prospech, pretože bude vylúčená absolútna neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého nehnuteľnosť bola prevedená do jeho vlastníctva. K čiastočne odlišnému záveru dospel J. Spáčil, ktorý poznamenal, že zmysel tohto plenárneho nálezu Ústavného súdu je v tom, že pokiaľ niekto nadobudol vlastnícke právo, nemôže ho byť zbavený na základe úkonu tretej osoby. Zmienka o dobrej viere má len vylúčiť prípady, keď nadobúdateľ napríklad vie o tom, že jeho právny predchodca nezaplatil kúpnu cenu a chce sa nehnuteľnosti zbaviť, aby sa tak obohatil na úkor prevodcu. V takom prípade však nemožno hovoriť o nadobudnutí vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi, ale o tom, že zmluva je neplatná podľa § 39 OZ a vlastnícke právo na nadobúdateľa neprešlo.22) 22) SPÁČIL, J. – SPÁČIL, M. 2011. Přehled judikatury ve věcech občanskoprávních vztahů k pozemkům. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2011, s. 73. Dušan Kucbel

11

4 | Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy

Ústavný súd Českej republiky nálezom zo dňa 16. 10. 2007 pod sp. zn. PL. ÚS 78/06 určil, že odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, zmluva sa od počiatku zrušuje, avšak iba s účinkami medzi jej účastníkmi. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, než došlo k odstúpeniu od zmluvy, požíva ochranu v súlade s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyvierajúcich z pojmu demokratického právneho štátu. 23) Judikovaný názor Ústavného súdu Českej republiky do istej miery reflektoval aj veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého, ak predávajúci účinne odstúpi od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností podľa § 517 ods. 1 OZ, pretože mu kupujúci ani v dodatočnej primeranej lehote nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu, kúpna zmluva sa od počiatku ruší (§ 48 ods. 2 OZ), avšak iba s účinkami medzi účastníkmi. Ak však ďalší nadobúdateľ nehnuteľnosti od prvého kupujúceho nebol v dobrej viere v čase uzavretia kúpnej zmluvy, že tu nie je daný dôvod, pre ktorý by niektorá zo zmluvných strán mohla účinne odstúpiť od prvej kúpnej zmluvy, vzťahujú sa účinky odstúpenia od zmluvy aj na neho. Dôkaznú povinnosť o existencii dobre viery má ďalší nadobúdateľ. Konečne Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že ak nezakotvuje príslušná právna úprava, v ktorej má dobrá viera konkrétnej osoby právny význam, domnienku, že táto osoba je ohľadne existencie určitých skutočností v dobrej viere, stíha dôkazná povinnosť o tejto dobrej viere osobu, ktorej je dobrá viera v právnej rovine na prospech. Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Českej republiky v zmienenom rozhodnutí nebol celkom dôsledný s premietnutím precedenčne záväzného plenárneho nálezu Ústavného súdu Českej republiky, a to okrem iného v otázke presunu dôkazného bremena na katastrálneho vlastníka, ktorému svedčila dobrá viera. 24) Náš názor teda bližšie rozvíja vyššie uvedené judikatórne závery. Dobrá viera by sa mala u tretieho nadobúdateľa skúmať v rovine, či nekonal pri nadobudnutí vlastníctva v rozpore s dobrými mravmi. Teda nevedel o odstúpení od zmluvy, prípadne o dôvodoch, ktoré takéto odstúpenie od zmluvy sú spôsobilé založiť (napr. nezaplatenie kúpnej ceny pôvodnému vlastníkovi zo strany prevodcu a pod.). Ak v čase povolenia vkladu bola zapísaná poznámka na liste vlastníctva o súdnom spore o určenie vlastníckeho práva, musí preukázať, že sa o nej nemal možnosť včas dozvedieť a konal v dobrej viere a z akých dôvodov. Pokiaľ Najvyšší súd Českej republiky obmedzil skúmanie dobrej viery len na okamih uzavretia zmluvy, zastávame právny názor, podľa ktorého môže dobrú vieru nadobúdateľa oslabiť aj poznámka o súdnom konaní o spornom vlastníckom práve prevodcu. Je preto stále možné preniesť zodpovednosť na tretieho nadobúdateľa, ktorý sa bezprostredne pred podaním návrhu na vklad môže, či už cez internetový portál katastra nehnuteľností (www.katasterportal.sk), alebo osobne, informovať o tom, či sa na prevádzanú nehnuteľnosť neviaže poznámka o spornosti vlastníckeho práva. Podľa nášho názoru ide o bežnú opatrnosť, ktorú možno od tretieho nadobúdateľa vyžadovať. Samozrejme, uvedenej situácii je možné zabrániť aj tak, že pôvodný vlastník včas podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnosť žalovanému (B), aby nenakladal s predmetnou nehnuteľnosťou. V rámci slovenskej judikatúry je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Odvolací súd mal za to, že povolením vkladu vlastníckeho práva na základe zmluvy z 27. marca 2002 medzi žalobcom a žalovanou 1/ nadobudla 23) Pozri bližšie nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 78/06, zo dňa 16. 10. 2007. 24) VRCHA, P. 2015. Nabytí nemovitosti (zapsané v katastru nemovitostí) od nevlastníka. 1. vydanie, Praha: Leges, 2015, s. 21.

12

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy

|4

zmluva uzavretá nimi (V X.) vecnoprávne účinky a žalovaná 1/ bola oprávnená ďalej tieto nehnuteľnosti prevádzať. Rovnako tak povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/ zmluvou č. V. a v prospech žalovaných 3/ a 4/ zmluvou z 15. januára 2003 pod č. V. nastali vecnoprávne následky týchto zmlúv a žalovaní 3/ a 4/, ktorí stoja na konci radu zmlúv, nadobudli vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam. V čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovanou 2/ a žalovanými 3/ a 4/, ani v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými 3/ a 4/ neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu V. z 15. januára 2003 považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy (prvotnej) uskutočnené žalobcom až v čase, kedy vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli tretie osoby, ktoré neboli účastníkmi pôvodného zmluvného vzťahu (medzi žalobcom a žalovanou 1/), nemôže mať vplyv na ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Odstúpenie od zmluvy nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere a v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka nadobudli vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom takejto zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavního soudu České republiky z 23. januára 2001, sp. zn. II. ÚS 77/2000. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku Nejvyššího soudu České republiky z 5. septembra 2000, sp. zn. 21 Cdo 2204/99, o ktorý sa opieral okresný súd. S poukazom na čl. 20 Ústavy SR, čl. 11 Listiny práv a slobôd, § 126 O.z. a čl. 12 Ústavy SR dospel k záveru, že ak by súd ustálil, že prednosť má žalobcovo základné právo vlastniť majetok oproti rovnakému základnému právu žalovaných 3/ a 4/, mohlo by týmto rozhodnutím súdu dôjsť k obmedzeniu základného práva žalovaných 3/ a 4/, čo je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu (čl. 20 Ústavy SR). Niet totiž rozumného dôvodu, prečo by malo byť vlastnícke právo žalobcu ako pôvodného prevodcu chránené viac ako vlastnícke právo žalovaných 3/ a 4/, ktorí sú vlastníkmi. Preto sa priklonil k právnemu názoru vyslovenému v odlišnom stanovisku sudcov Nejvyššího soudu České republiky uverejnenému v stanovisku občianskoprávneho kolégia a obchodného kolégia Nejvyššího soudu České republiky z 19. apríla 2006 sp. zn. Cpjn 201/2005, podľa ktorého s princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva je v rozpore taký výklad ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stráca súčasný vlastník riadne nadobudnuté vlastnícke právo len v dôsledku toho, že dodatočne odpadol právny dôvod, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k veci ktorýkoľvek z jeho právnych predchodcov. Žalobou o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe zaniknutej zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej (prípadne neplatnej zmluvy) sa obchádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o vzájomnej reštitučnej povinnosti účastníkov zo zrušenej alebo neplatnej zmluvy (§ 457 O.z.) a takejto žalobe pre nemožnosť vyjadriť vo výroku rozsudku synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie vzájomne poskytnutého plnenia, nie je možné vyhovieť (Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek 1975 č. 26). Vychádzajúc z týchto úvah odvolací súd žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam zamietol. Rovnako zamietol aj žalobu o určenie, že následné kúpne zmluvy uzatvárané medzi žalovanou 1/, žalovanou 2/ a žalovanými 3/ a 4/ sú neplatné, pretože na určení neplatnosti zmlúv v konaní, kde sa zároveň domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemá v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku naliehavý právny záujem, pretože otázka platnosti následných zmlúv by sa riešila ako otázka predbežná pri rozhodovaní o nároku na určenie vlastníckeho práva žalobcu. Vo vzťahu k námietke absolútnej neplatnosti druhej z radu kúpnych zmlúv (medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ z 15. januára 2003) dospel odvolací súd k záveru, že v čase nadobúdania nehnuteľnosti žalovanými 3/ a 4/ neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné túto kúpnu zmluvu považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 O.z. Dušan Kucbel

13

4 | Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy

Práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právneho vzťahu, sa týkajú výlučne jeho účastníkov. Vzťah medzi účastníkmi zmluvy, a to vrátane odstúpenia od zmluvy, sa teda môže prejaviť len a len medzi nimi a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v súlade so zákonom nadobudli vlastnícke právo k veci. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 O.z.) a nastupuje režim vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 O.z. Každý z účastníkov je teda povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Ak v prejednávanej veci žalobca platne odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou 1/, vzniká medzi nimi vzájomná reštitučná povinnosť (§ 457 O.z.). Ak to nie je dobre možné (žalovaná 1/ už nie je vlastníkom nehnuteľností), musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Nemožno teda bez ďalšieho vyvodiť, že odstúpenie od prvej z radu kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností, vedie k obnoveniu vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka na úkor každého ďalšieho vlastníka, ktorý vlastnícke právo nadobudol pred odstúpením od zmluvy. Dovolací súd sa v tejto otázke stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že by došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva neskorších vlastníkov, a to postupom v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.“ Najvyšší súd v rozhodnutí dospel tiež k právnemu záveru, že pôvodnému vlastníkovi nepatrí právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva, ale reštitučnej povinnosti v súlade s § 457 OZ. Keďže subjekt B už nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ostáva žalobcovi domáhať sa od neho peňažnej náhrady v zmysle § 458 ods. 1 OZ. Zároveň však nevylúčil náš právny názor, podľa ktorého sa bude domáhať určenia svojho vlastníckeho práva, pokiaľ preukáže neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ z dôvodu, že tretí nadobúdateľ o odstúpení od zmluvy vedel, t. j. nebol dobromyseľný: „Platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými 3/ a 4/ treba posudzovať podľa stavu v čase, kedy došlo k uzavretiu danej kúpnej zmluvy. Výkon práva žalobcu na vrátenie plnenia po platnom odstúpení určenom žalovanej 1/ nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov žalovaných 3/ a 4/ a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 O.z.). Títo sa stali vlastníkmi nehnuteľností po tom, ako sa žalobca rozhodol vzdať sa svojho vlastníckeho práva - predal nehnuteľnosti žalovanej 1/. Jedine od nej má žalobca právo domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia - vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaná 1/ už v čase odstúpenia nebola vlastníčkou nehnuteľností, môže od nej žiadať peňažnú náhradu - kúpnu cenu. Žalobca však nemá priame právo voči ďalším nadobúdateľom, ak nepreukáže neplatnosť / neúčinnosť právnych úkonov, na základe ktorých vlastníctvo nadobudli. Jeho požiadavka prinavrátenia vlastníckeho práva od žalovaných 3/ a 4/ je v rozpore nielen s § 3 O.z., ale je aj, ako už bolo uvedené, zásahom do vlastníckeho práva, a teda v rozpore s čl. 20 Ústavy SR, čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Predávajúci, ktorý uzatvára zmluvu o prevode nehnuteľnosti na iný subjekt, znáša istú mieru zodpovednosti za obsah zmluvy a jej splnenie. Skutočnosť, že žalobca pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalovanou 1/ nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou (napr. podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností bez toho, že by mu žalovaná 1/ bola zložila 1/2 kúpnej ceny, ako bolo dohodnuté v zmluve) a že jej dôveroval, nemôže negatívne ovplyvniť postavenie žalovaných 3/ a 4/, ktorí si pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovanou 2/ splnili svoje povinnosti, preverili si, či sú splnené zákonné podmienky pre prevod vlastníckeho práva (o.i. či žalovaná 2/ je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľností).“25) Na tomto mieste sa však Najvyšší súd nedostatočne vysporiadal s dôkazným bremenom. Podľa nášho názoru žalobca by mal tvrdiť a preukázať, že napr. ku dňu prevodu vlastníckeho práva z B na žalovaného bolo vlastnícke právo prevodcu (B) spochybnené zapísaním poznámky na liste vlastníctve o prebiehajúcom konaní, o čom predloží dôkaz. Tiež 25) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 311/2008, zo dňa 30. 3. 2010.

14

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy

|4

prichádza do úvahy ako dôkaz predloženie upovedomenia žalobcu voči žalovanému, a to ešte pred uzavretím zmluvy. Predložením uvedených dôkazov tak pôvodný vlastník ako žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorou spochybnil u žalovaného konanie v dobrej viere. Následne prechádza v konaní k preneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného, že pri prevode vlastníckeho práva v jeho prospech konal dobromyseľne, v súlade s dobrými mravmi. Možno tiež poukázať na názor, že žalobca ani nemusí preukazovať skutočnosti, na ktorých zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu (prevodu vlastníckeho práva) z prevodcu na tretieho nadobúdateľa. Podľa Najvyššieho súdu ČR skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nespadajú do okruhu skutočností, ohľadne ktorých má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.26) Ten to ďalej rozviedol v ďalšom rozhodnutí, podľa ktorého pri nadobúdaní vlastníckeho práva k určitému majetku má dobrá viera samostatne právny význam, len pokiaľ sa týka domnelého právneho titulu. Ak je však daný skutočný nadobúdací titul (napr. platná kúpna zmluva), dobrá viera pri nadobudnutí vlastníckeho práva samostatný význam nemá. Nález pléna Ústavného súdu spočíva jednoznačne v závere, že bol v dobe ďalšieho prevodu majetku prvý kupujúci skutočným vlastníkom majetku, potom previedol vlastnícke právo v celej jeho šírke s tým, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno dôvodiť, že v prípade odstúpenia od zmluvy dochádza tiež k zániku všetkých na to nadväzujúcich zmlúv. Inak povedané, Ústavný súd vychádza z toho, že aj potom, čo prvý predávajúci účinne odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej s prvým kupujúcim, zostala kúpna zmluva č. 2 (uzatvorená pred odstúpením od kúpnej zmluvy č. 1 medzi prvým kupujúcim a druhým kupujúcim) platným nadobúdacím titulom, nie však len titulom domnelým. U platného nadobúdacieho titulu (kúpnej zmluvy č. 2), ktorý nezanikol odstúpením od kúpnej zmluvy č. 1, je existencia dobrej viery nadobúdateľa o tom, že sa stal vlastníkom prevádzaného majetku, bez právneho významu. Ústavný súd však vo výroku nálezu pléna podmieňuje ústavnú ochranu vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov tým, že svoje vlastnícke právo nadobudli v „dobrej viere“; z toho logicky vyplýva, že táto dobrá viera sa musí týkať iných skutočností ako toho, že kupovaná vec ďalším nadobúdateľom nepatrí. Je logické usudzovať, že dobrá viera ďalších nadobúdateľov sa v argumentácii Ústavného súdu viaže práve k ich (ne)vedomosti o skutočnostiach, na ktorých základe by odstúpenie od kúpnej zmluvy č. 1 pôsobilo aj voči nim. Podľa Najvyššieho súdu nadobúdatelia nemôžu prísť o vlastnícke právo k prevádzanému majetku, pokiaľ v dobe uzavretia kúpnej zmluvy č. 2 boli ako kupujúci so zreteľom na všetky okolnosti veci v dobrej viere o tom, že nie je dôvod, pre ktorý by niektorá zo zmluvných strán kúpnej zmluvy č. 1 mohla od nej odstúpiť. Ak ďalším nadobúdateľom bola táto skutočnosť známa, a že dôvody pre odstúpenie od zmluvy už boli splnené, nepožíva vlastnícke právo k majetku, ktorý nadobudli kúpnou zmluvou č. 2, ústavnú ochranu. Dôkazné bremeno o dobrej viere postihuje osobu, ktorej je dobrá viera na prospech. V posudzovanej veci tak vytkol Najvyšší súd odvolaciemu súdu názor, že dôkazná povinnosť a z toho vyplývajúce dôkazné bremeno ohľadne (ne)dobrej viery žalovaných postihuje dovolateľa. 27)

26) Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 1083/2002, zo dňa 28. 6. 2002. 27) Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31Cdo 3177/2005, zo dňa 30. 1. 2008. Dušan Kucbel

15

5 | Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade relatívnej neplatnosti ...

5 – Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu Judikatúra súdov v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti zastáva už dlhšie obdobie jednoznačné stanovisko. Vychádza z premisy, že ak nadobúdateľ nehnuteľnosti na základe relatívneho právneho úkonu ďalej previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu v čase pred dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu, ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v súlade so zákonom. Podstatou je text ustanovenia § 40a OZ, v zmysle ktorého sa na relatívne neplatný právny úkon hľadí ako na platný, až kým sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá. V tomto prípade je irelevantné, že právny úkon sa v dôsledku dovolania relatívnej neplatnosti považuje za neplatný s účinkami ex tunc. Najvyšší súd SR k tejto otázke vyslovil právny názor, podľa ktorého: „Kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívne neplatnosti. ... V preskúmavanej veci došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy z 20. novembra 2006, ktorou žalobcovia 2/ a 3/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam na žalobcu 1/, až v konaní začatom na Okresnom súde Banská Bystrica 25. novembra 2008, v ktorom na žalujúcej strane vystupovala manželka žalobcu 1/ a na žalovanej strane žalobcovia 1/ až 3/. V čase uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva (1. marca 2007 a 13. marca 2007) účinky zmluvy z 20. novembra 2006 trvali a žalobca 1/ bol výlučným vlastníkom nehnuteľností. Preto bol oprávnený disponovať so svojím vlastníctvom a previesť ho na žalovanú a ďalší subjekt.“ 28) Všeobecne možno vymedziť, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR riešilo otázku, kedy osoba A previedla nehnuteľnosť na osobu B a tá neskôr previedla túto nehnuteľnosť na osobu C, pričom neskôr došlo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu uzavretého medzi osobou A a B. Len za tejto konštrukcie je možné uvažovať o poskytnutí ochrany osoby C ako posledného nadobúdateľa, pretože relatívna neplatnosť právneho úkonu sa netýkala prevodu medzi osobou B a C. Za nesprávnu možno považovať interpretáciu, podľa ktorej by sa osoba B (ten, na koho bolo vlastnícke právo prevedené na základe relatívne neplatného právneho úkonu) odvolávala na správnosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností s poukazom na dobrú vieru a z tohto dôvodu by jej mala byť priznaná ochrana. Je potrebné si uvedomiť, že ak sa oprávnená osoba s úspechom dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od začiatku. Teda od počiatku nebol daný dôvod pre nadobudnutie vlastníckeho práva osoby B. Nemôže sa tu preto uplatniť zásada, že v dôsledku konania tretích osôb nemôže byť postihnuté jej nadobudnutie vlastníckeho práva. V prípade dovolania relatívnej neplatnosti právneho úkonu (napr. manželom osoby A) je priamo B pasívne vecne legitimovaným v konaní o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Voči B tak pôjde o zákonom predpokladaný následok ustanovenia § 40a OZ. Iba v prípade, ak osoba B prevedie 28) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Cdo 221/2010, zo dňa 20. 12. 2011, R 31/2013.

16

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade relatívnej neplatnosti ...

|5

vlastnícke právo k nehnuteľnosti na osobu C (ešte na základe platného právneho úkonu), je možné priznať osobe C právnu ochranu, ak osoba B bola v čase prevodu na osobu C vlastníkom nehnuteľnosti. Neskoršie dovolanie sa relatívnej neplatnosti nadobudnutia vlastníckeho práva voči B tak nemôže spôsobiť zbavenie vlastníckeho práva C. Uvedený záver bol čiastočne posúdený inak rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR, v ktorom posudzoval prejednávanú vec na tom skutkovom základe, že jeden z manželov A zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti v katastri previedol nehnuteľnosť na ďalší subjekt B, ktorý bol neskôr napadnutý relatívnou neplatnosťou právneho úkonu druhým manželom, ktorý vedel o tom, že nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti s manželom A. Poukázal pritom na potrebu zvažovať poskytnutie ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere v prospech B. Najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ nadobúdateľ B nevedel o tom, že kupuje vec v BSM len od jedného z manželov (teda dochádza k naplneniu § 145 ods. 1 OZ), je nutné zvažovať princíp právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Zatiaľ čo v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nikdy nedošlo k založeniu, zmene či zániku právneho vzťahu, v prípade relatívnej neplatnosti právneho úkonu práva a povinnosti z neho vznikli a v dôsledku následného jednostranného úkonu zanikli. Bolo by očividne v rozpore s princípom právnej istoty a ochranou nadobudnutých práv v dobrej viere a priori odmietnuť ochranu tým nadobúdateľom, ktorí pri uzatváraní prevodnej zmluvy nemohli ani pri dodržaní náležitej opatrnosti vedieť, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve prevádzajúceho (evidovaného v katastri), ale tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo s jeho manželkou. Tá mohla pred predmetným prevodom právom predvídateľným spôsobom dosiahnuť zápis v katastri nehnuteľností o tom, že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM. 29) Podľa P. Vrchu v predmetnej veci Najvyšší súd nakoniec poskytol ochranu nadobúdateľovi C, s prihliadnutím na výnimočné okolnosti prípadu. Tento záver však štandardným nebol. Nemali by byť z neho vyvodené závery pre prípady vo vzťahu zmluva medzi A a C a dovolanie sa relatívnej neplatnosti druhým manželom B voči A a C. Pokiaľ by totiž manžel B nemal pôvodne informáciu o existencii nehnuteľnosti v BSM s manželom A, ktorú získal až po prevode nehnuteľnosti, tak by uplatnením námietky relatívnej neplatnosti a zrušením prevodnej zmluvy s účinkami ex tunc mal privodiť situáciu, že nehnuteľnosť bola naďalej v BSM. Prijatý právny záver (Ústavného súdu ČR Pl. ÚS 78/06) dolieha na situáciu, keď v dobe dovolania sa relatívnej neplatnosti A voči B a C by bol podľa stavu zápisu v katastri nehnuteľností vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ďalší subjekt D. 30) K rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR možno vytknúť, že aplikoval ochranu dobrej viery nadobúdateľa, ktorého nadobúdací titul k nehnuteľnosti trpel relatívnou neplatnosťou, čím poprel zákonný následok § 40a OZ. Ako sme už uviedli, ochranu je možné priznať len tomu nadobúdateľovi, ktorý nadobudol vlastnícke právo od osoby, na ktorú bolo vlastnícke právo prevedené relatívne neplatným právnym úkonom. S cieľom posúdenia opatrnosti nadobúdateľa by sa javilo ako správne prísnejšie posudzovanie dobrej viery v zápis výlučného vlastníctva jedného z manželov v katastri nehnuteľností. Nadobúdateľ by mal byť pri uzatváraní prevodnej zmluvy náležite zodpovedný a opatrný. Mal by požadovať informácie o tom, akým spôsobom došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva prevodcu, či prevodca je v manželskom zväzku, či nedošlo k zrušeniu BSM. Podľa týchto otázok by mal vedieť (aj za pomoci právnej pomoci) posúdiť, či nie je dané riziko relatívnej neplatnosti právneho úkonu. 29) Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30 Cdo 2371/2010, zo dňa 19. 10. 2011. 30) VRCHA, P. 2015. Nabytí nemovitosti (zapsané v katastru nemovitostí) od nevlastníka. 1. vydanie, Praha: Leges, 2015, s. 25. Dušan Kucbel

17

5 | Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade relatívnej neplatnosti ...

Problematická sa môže javiť okolnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti. V súvislosti s lehotou na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu je treba poznamenať, že v uvedenej lehote musí oprávnená osoba uviesť aj dôvody, z ktorých odvodzuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Uvedenie iných dôvodov po uplynutí premlčacej doby môže mať za následok premlčanie práva.31) Podľa Najvyššieho súdu ČR: „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je právnym úkonom. Prejav vôle, ktorým sa účastník relatívnej neplatnosti dovoláva, musí vyjadrovať skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti, tak aj vadu právneho úkonu, ktorá v danej veci jeho relatívnu neplatnosť spôsobila.“ 32) Dovolanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné tak podaním žaloby voči účastníkom zmluvy, ako aj mimosúdnym oznámením, ktoré obsahuje vyššie uvedené náležitosti a je adresované všetkým účastníkom spornej zmluvy o prevode vlastníckeho práva.33) Za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu však nie je možné považovať skutočnosť, že vo výroku obsiahnutom vo vykonateľnom neodkladnom opatrení je ustanovený zákaz nakladať s nehnuteľnosťou.34) Preto, ak dotknutý vlastník, napríklad jeden z manželov, podal návrh na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia a až v následne podanej žalobe vzniesol voči všetkým účastníkom zmluvy riadnu námietku relatívnej neplatnosti, avšak po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, súd v prípade námietky premlčania takejto žalobe nevyhovie. Sporné môže byť posúdenie situácie, keď sa dotknutý vlastník (napr. manžel nezapísaný v katastri nehnuteľností v režime BSM) dovolal relatívnej neplatnosti voči účastníkom zmluvy mimosúdne ešte predtým, ako došlo k ďalšiemu prevodu na osobu C. Účinným dovolaním sa relatívnej neplatnosti došlo zo zákona k zániku vlastníckeho práva druhého nadobúdateľa, pretože na to boli splnené všetky podmienky (uplatnenie oprávnenou osobou, prejav vôle dovolateľa sa relatívnej neplatnosti všetkým účastníkom spornej zmluvy v premlčacej lehote). Právny úkon v dôsledku dovolania sa relatívnej neplatnosti zaniká ex tunc a stáva sa neplatným okamihom dovolania. Dovolanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá len obligačnoprávne účinky ako pri odstúpení od zmluvy. Ide o priamy zákonný následok, ktorý vyvoláva neplatnosť právneho úkonu. Preto, ak po dovolaní sa relatívnej neplatnosti, či už súdne alebo mimosúdne, dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na tretiu osobu, dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti už od nevlastníka. Sme toho názoru, že v tom prípade nemôže tretí nadobúdateľ platne nadobudnúť vlastnícke právo od druhého nadobúdateľa, nevlastníka, pretože v čase prevodu prevodca už nebol vlastník. V prípade, ak aj následne dôjde k prevodu nehnuteľnosti v prospech tretieho nadobúdateľa, nemôže to zakladať ochranu vlastníctva tretieho nadobúdateľa, aj keď by bol v dobrej viere. Tretí nadobúdateľ sa môže stať len dobromyseľným držiteľom podľa § 130 OZ. Tu možno vidieť rozdiel oproti nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade odstúpenia od zmluvy. Ak totiž došlo k odstúpeniu od zmluvy bez zmeny v katastri (prípadne bez zápisu poznámky na LV), má odstúpenie od zmluvy len obligačnoprávne účinky. Neplatnosť právneho úkonu však pôsobí priamo aj voči údajom zapísaným v katastri 31) KRAJČO, J. 2015. Občiansky zákonník pre prax (komentár). Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. Bratislava: EUROUNION, spol. s. r. o., 2015, s. 528. 32) Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.26 Cdo 1336/1998, zo dňa 22. 8. 1998. 33) Pozri bližšie: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21 Cdo 948/2006, zo dňa 15. 2. 2007, ako aj NS SR 3 Cdo 186/96. 34) Pozri bližšie: rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33 Cdo 999/2010, zo dňa 31. 8. 2011.

18

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka v prípade relatívnej neplatnosti ...

|5

nehnuteľností. Uplatnená relatívna neplatnosť právneho úkonu nepôsobí len medzi zmluvnými stranami vadného úkonu, ale voči všetkým (erga omnes). Aby sa predišlo uvedenej spornosti, javí sa ako vhodné, aby osoba, ktorá sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala (napr. manžel podľa § 145 ods. 1 OZ), súčasne s riadnym dovolaním sa relatívnej neplatnosti podala žalobu o určenie, že vec patrí do BSM manželov, v rámci ktorého bude žiadať súd o zapísanie poznámky do katastra nehnuteľností. Prípadne súčasne podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby osoba B nemohla nehnuteľnosť previesť na osobu C. Z procesnej úpravy § 137 CSP vyplýva, že je procesne neprípustné domáhať sa len určenia neplatnosti právneho úkonu medzi osobou A a B, pretože na takto formulovanej žalobe nie je naliehavý právny záujem. Ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá je podľa § 137 písm. d) CSP prípustná len vtedy, ak to osobitný predpis umožňuje (vtedy sa naliehavý právny záujem neskúma). Ak medzitým došlo k zániku BSM bez jeho vysporiadania, je potrebné žalobný petit formulovať tak, že nehnuteľnosť je v zaniknutom a doposiaľ nevysporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pokiaľ v priebehu konania nastanú účinky zákonnej domnienky vysporiadania, bude potrebné žalobu zmeniť na určenie, že vec je v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov. Podkladom pre zápis poznámky spornosti je žaloba na určenie, že vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nie však žaloba o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.35) Keďže v dôsledku relatívnej neplatnosti právneho úkonu došlo k prevodu nehnuteľnosti v BSM na osobu B, neuplatní sa zásada, podľa ktorej dosiahnutie zhody skutočného stavu so stavom právnym bude urobené prostredníctvom rozhodnutia o vysporiadanie BSM, v ktorom otázku zaradenia nehnuteľnosti do BSM súd posudzuje ako otázku predbežnú. Tento spôsob je možné aplikovať jedine v prípade, ak došlo k zániku BSM, avšak jeden z manželov je v katastri naďalej evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, hoci nehnuteľnosť patrí do BSM. Pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak je potrebné skúmať okamih, kedy došlo k účinnému a riadnemu dovolaniu sa relatívnej neplatnosti prvotného právneho úkonu. Ak k nej došlo potom, ako bolo vlastnícke právo prevedené na ďalšie osoby, dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva tretieho nadobúdateľa, pretože prevodca bol v rozhodnom čase stále vlastníkom. V prípade, ak účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (či už mimosúdne, alebo v žalobe) dôjde pred prevodom nehnuteľnosti, bude to mať za následok, že bude nutné priznať ochranu pôvodnému vlastníkovi (najčastejšie, že vec bude patriť do BSM).

-

35) K naléhavému právnímu zájmu na určení, že věc je předmetem zaniklého a dosud nevypořádaného SJM. ASPI. LIT242192CZ, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 9. 2017, sp. zn. 22 Cdo 3245/2017. Dušan Kucbel

19

6 | Rozväzovacia podmienka

6 – Rozväzovacia podmienka V praxi (aj keď nie často) sa stáva, že zmluvné strany si pri prevode nehnuteľností dohodnú rozväzovaciu podmienku. Tá môže spočívať v tom, že zmluvné strany si v prevodnej zmluve (pravdepodobne pôjde najčastejšie o kúpnu zmluvu) dohodnú, že ak nedôjde k zaplateniu (časti) kúpnej ceny v určenej lehote po povolení vkladu do katastra nehnuteľností, zmluva zaniká. Splnenie rozväzovacej podmienky tiež môže byť viazané na na inú skutočnosť, napríklad uzavretie inej zmluvy a pod. V súvislosti so skúmanou problematikou je potrebné sa vysporiadať s otázkou, či v prípade, ak pred naplnením rozväzovacej podmienky previedol kupujúci vlastnícke právo na tretiu osobu, mohol tretí nadobúdateľ platne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti napriek tomu, že neskôr došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky. Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí v takom prípade pripustil platné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka. Ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti v situácii, keď súdy určili, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je vedľajší účastník, ktorý má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, pretože kúpna zmluva, na základe ktorej previedol vlastníctvo predmetných nehnuteľností, zanikla uplatnením rozväzovacej podmienky (nezaplatením kúpnej ceny). Po zániku kúpnej zmluvy vznikol medzi zápisom v katastri nehnuteľností a skutočným právnym stavom nesúlad.36) K tomu Ústavný súd ČR uviedol: „Zásadní závěr vyplývající ze zmiňovaných rozhodnutí je, že vlastnické právo dalších nabyvatelů, pokud své právo nabyli v dobré víře, požívá ochrany a nezaniká, což je v souladu s čl. 11 Listiny a s ústavními principy právní jistoty a ochrany nabytých práv. Interpretace opačná, dle níž dodatečným odpadnutím právního důvodu, na základě kterého nabyl vlastnictví kterýkoliv z právních předchůdců vlastníka, tento vlastník pozbývá vlastnické právo, ač v kontrastu s tímto čl. 11 Listiny a § 123 obč. zák. poskytují vlastníkovi ochranu, narušuje celý koncept právní jistoty a ochrany nabytých práv, pochopitelně však jen těch práv, která byla nabyta v dobré víře, kdy dobrá víra vystupuje jako korektiv obecně platný pro občanské právo. Akceptování výkladu, že zánikem kupní smlouvy (ať již z jakéhokoliv důvodu), která byla uzavřena v řadě jako první, by si vlastník, který nabyl vlastnictví derivativně, nikdy nemohl být jist svým vlastnictvím, pojetí materiálního právního státu zjevně neodpovídá. Ústavní soud se v citovaném plenárním nálezu rovněž přiklonil k výkladu, podle něhož může působit odstoupení od smlouvy o převodu věci výhradně mezi stranami této smlouvy a nemůže mít vliv na řádně nabyté vlastnické právo třetí osoby. I když se oba citované nálezy týkají odstoupení od smlouvy, lze je vztáhnout i na případ, kdy první kupní smlouva bude zrušena z jiného důvodu než odstoupením (např. naplněním rozvazovací podmínky, jak je tomu v daném případě). Naplnění rozvazovací podmínky má totiž v tomto konkrétním případě obdobné právní důsledky jako odstoupení od smlouvy. Jestliže tedy obecné soudy rozhodly bez dalšího tak, že vlastníkem předmětných nemovitostí je žalobce, aniž by přitom respektovaly závěry vyplývající z výše citovaných rozhodnutí (zejména závěr, že vztah mezi smluvními stranami nemůže mít vliv na řádně nabyté vlastnické právo třetích osob), ve vztahu ke stěžovatelům porušily čl. 11 Listiny, který zajišťuje ochranu vlastnictví. Je třeba přitom zdůraznit, že v dané věci byli stěžovatelé v řadě převodů předmětných nemovitostí až čtvrtými nabyvateli. Zatímco v případě prvního a druhého nabyvatele lze mít 36) VRCHA, P. 2015. Nabytí nemovitosti (zapsané v katastru nemovitostí) od nevlastníka. 1. vydanie, Praha: Leges, 2015, s. 32.

20

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Rozväzovacia podmienka

|6

pochybnosti o jejich dobré víře (zejména s ohledem na znění kupní smlouvy a skutečnost, že druhý nabyvatel - K. K. - byl zmocněncem prvního převodce - J. V.), u dalších nabyvatelů tuto skutečnost bez dalšího (bez provedení potřebných důkazů) konstatovat nelze. Obecné soudy se však otázkou dobré víry jednotlivých nabyvatelů nezabývaly a Ústavní soud ji ze své pozice zkoumat nemůže.“ 37) Ako správne uviedol P. Vrcha, pri použití tejto optiky Ústavný súd Českej republiky pomeriaval ochranu vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov predmetných nehnuteľností, keď jednotlivé prevody boli realizované ešte predtým, ako došlo k zrušeniu prvej prevodnej zmluvy v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky. Akokoľvek s naplnením tejto rozväzovacej podmienky sú spojené účinky ex tunc, má nepochybne logiku právna argumentácia o nevyhnutnosti poskytnutia ochrany vlastníckeho práva na konci reťazca uskutočnených prevodov súčasného nadobúdateľa. 38) Pri rozväzovacej podmienke je však tiež potrebné skúmať, kedy došlo k jej naplneniu a aké má právne účinky. Platnosť nadobudnutia vlastníckeho práva tretieho nadobúdateľa nemôže byť spochybnená, pokiaľ účinnosť rozväzovacej podmienky nastala až potom, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva na tretieho nadobúdateľa povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Prevod vlastníckeho práva na tretieho nadobúdateľa by teda a priori nemal byť posudzovaný z toho hľadiska, či tretí nadobúdateľ konal v dobrej viere. Nadobudol totiž vlastnícke právo v tom čase od vlastníka. Rozväzovacia podmienka totiž znamená, že od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Dôležité tiež ďalej je, že rozväzovacia podmienka nepôsobí erga omnes (ako to je v prípade absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu), ale inter partes, teda medzi zmluvnými stranami. Ide o vedľajšie zmluvné dojednanie v rámci prevodnej zmluvy. Neskoršie splnenie rozväzovacej podmienky tak nemôže byť na ťarchu tretieho nadobúdateľa. Záväzkom z rozväzovacej podmienky sú viazané len zmluvné strany a nie aj tretie osoby. V prípade, ak medzi A a B nastane jej splnenie, pričom pred jej splnením došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva, má A nárok na vrátenie plnenia podľa § 457 a § 458 ods. 1 OZ. Do úvahy prichádza však aj skúmanie, či tretí nadobúdateľ nemal vedomosť o rozväzovacej podmienke, keď k prevodu vlastníckeho práva došlo urýchlene, v krátkom čase, s cieľom zmarenia účinkov rozväzovacej podmienky. V tom prípade sa pre podobnosť inštitútov uplatnia obdobné závery ako pri problematike odstúpenia od zmluvy. To znamená, že pôvodný vlastník môže byť v konaní úspešný, ak preukáže dôvodné pochybnosti o dobromyseľnosti tretieho nadobúdateľa. K tomu možno ilustrovať aj vyššie uvedený prípad, v ktorom Ústavný súd ČR tiež konštatoval pochybnosti o dobrej viere prvého a druhého nadobúdateľa (znenie kúpnej zmluvy, pričom druhý nadobúdateľ bol zmocnencom prvého prevodcu). Ak žalobca (pôvodný vlastník) v konaní preukáže, že tretí nadobúdateľ mal alebo musel mať vedomosť o rozväzovacej podmienke, musí preukázať, že konal v dobrej viere, pretože si dostatočne overil zaplatenie predchádzajúcej kúpnej ceny osobou B voči A. Ak dobrú vieru nepreukáže, bude právny úkon uzavretý medzi tretím nadobúdateľom a prevodcom (B) absolútne neplatný, pretože bude odporovať dobrým mravom pre nekonanie tretieho nadobúdateľa v súlade s § 3 ods. 1 OZ.

37) Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 1747/07, zo dňa 29. 11. 2007. 38) VRCHA, P. 2015. Nabytí nemovitosti (zapsané v katastru nemovitostí) od nevlastníka. 1. vydanie, Praha: Leges, 2015, s. 33. Dušan Kucbel

21

7 | Analýza judikatúry k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ...

7 – Analýza judikatúry k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu V praxi najrozporuplnejšou je problematika nadobúdania vlastníckeho práva od nevlastníka na základe absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči všetkým. Absolútne neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky. Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada ex offo a pôsobí od počiatku – ex tunc. Donedávna sa vychádzalo zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Preto, ak subjekt práva nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemohol ďalej platne previesť viac práv, ako sám má. Jeho konaním nemohlo dôjsť k platnému založeniu vlastníckeho práva tretieho nadobúdateľa. Tretí subjekt mohol nadobudnúť len oprávnenú držbu. V prípade, ak tú vykonával po zákonom ustanovenú dobu, mohol platne nadobudnúť vlastnícke právo prostredníctvom vydržania, a to aj v prípade, ak dovtedy bol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti (po právnej stránke nesprávne) v katastri nehnuteľností. Tento právny názor bol však nedávno judikatórne prelomený v prospech tretieho dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva, ktorý sa za existencie preukázanej dobrej viery ešte pred uplynutím vydržacej doby mohol stať platným vlastníkom nehnuteľnosti. Takýto náhľad súvisí so zachovaním princípu dobrej viery v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a s poukazom na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. O tejto spornej otázke sa viedla pestrá právna diskusia prostredníctvom odporujúcich si rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Neskôr, až po prijatí potreby ochrany dobrej viery zo strany všetkých senátov Ústavného súdu ČR došlo k prebratiu tohto názoru čiastočne v niektorých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu SR. Ako však vyplynie z predkladanej súdnej praxe na území SR, táto otázka doposiaľ nie je jednotne riešená.

7.1 Prelomová judikatúra Ústavného súdu Českej republiky – priznanie ochrany tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi Ústavný súd Českej republiky nálezom zo dňa 14. 4. 2014 pod sp. zn. I. ÚS 2219/2012 po svojich predchádzajúcich obdobných rozhodnutiach priznal ochranu tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi. Ide o pomerne komplexné rozhodnutie, v ktorom Ústavný súd Českej republiky zrekapituloval ťažiskové judikatórne medzníky viažuce sa k riešeniu problematiky nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností. Ústavný súd Českej republiky dokonca v tomto rozhodnutí stanovil novú skutkovú podstatu nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností dobromyseľným nadobúdateľom. Ide o rozhodnutie, ktoré reflektovalo pôvodnú právnu úpravu v ČR v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. V predmetnej veci sťažovateľka v konaní pred všeobecnými súdmi vystupovala ako druhá žalovaná a jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nebolo súdmi potvrdené s poukazom na to, že osoba, od ktorej mala nadobudnúť vlastnícke právo, nebola riadnym vlastníkom nehnuteľnosti oprávneným previesť vlastnícke právo na iného. Prevodca sa

22

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka

Analýza judikatúry k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ...

|7

totiž mal stať vlastníkom na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenej medzi ním a žalobcom ako zabezpečovacej zmluvy k zmluve o pôžičke. Uvedená zmluva bola podľa názoru všeobecných súdov neplatná, čo Ústavný súd Českej republiky nespochybnil. Podľa názoru všeobecných súdov, zmluva o pôžičke síce bola uzavretá platne, avšak zmluva o zabezpečovacom prevode práva neobsahovala dojednanie, ako je prípadne potrebné naložiť s hyperochou, čo ju robilo neplatnou pre neurčitosť. Zároveň vykazovala znaky neprípustnej prepadnej zálohy. Ústavný súd Českej republiky v posudzovanom prípade najprv zhrnul svoju judikatúru, potom relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorú následne reagoval a vyvodil vlastné závery, s ohľadom na ktoré potom posúdil vlastný prípad sťažovateľky. Na záver sa vyjadril k problematike záväznosti svojich rozhodnutí. Za zásadné rozhodnutie považoval nález sp. zn. II. ÚS 165/11 zo dňa 11. 5. 2011, podľa ktorého: „Obecně je možno uvést, že princip dobré víry (chránící účastníky soukromoprávních vztahů) je možno chápat jako jeden z klíčových projevů principu právní jistoty, který je odvoditelný z normativního principu právního státu (čl. 1 odst. 1 Ústavy). Související filozofickou a sociologickou kategorií je pak princip důvěry v úkony dalších osob při veškerém sociálním styku s nimi, který je‚ základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti (Luhmann, N. Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je výrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově chápaného právního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy’ [srov. nález sp. zn. II. ÚS 3/06 ze dne 6. 11. 2007 (N 185/47 SbNU 429)]. Jelikož princip ochrany dobré víry nového nabyvatele působí proti principu ochrany vlastnického práva původního vlastníka, je nutno najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno maximum z obou, a není-li to možné, pak tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti.“39) Ďalej Ústavný súd Českej republiky poukázal na to, že princíp právnej istoty, ochrany vlastníckeho práva a práv nadobudnutých v dobrej viere vedie k tomu, že je obvykle poskytovaná ochrana nadobúdateľovi vlastníckeho práva. Ústavný súd Českej republiky k tomu poznamenal, že prax vo vyspelých demokraciách zohľadňuje oveľa viac skutočnosť, že by v prípadoch nadobudnutia od nevlastníka bolo krajne nespravodlivé neposkytovať ochranu právam nadobudnutým v dobrej viere. Osoby, ktorým dobrá viera svedčí, totiž nenesú podiel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzavretej medzi právnymi predchodcami a s ohľadom na svoju dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť inkriminované nehnuteľnosti. Osobe, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený údajmi z verejnej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana.40) K zásade materiálnej publicity a jej neuspokojivej a nedostatočnej úpravy uviedol, že v skutočnosti sa uplatňuje zásada úplnej materiálnej pravdy. Podľa nej je každý účastník právneho vzťahu povinný vedieť nielen o tom, čo je v katastri nehnuteľností zapísané, ale i o tom, čo tam zapísané nie je, a teda riziká z nedostatočnej dôveryhodnosti údajov v katastri nesú nadobúdatelia nehnuteľnosti. V žiadnom prípade Ústavný súd nechcel absolutizovať zásadu nemo plus iuris, avšak na strane druhej z hľadiska ochrany vlastníckeho práva nepovažuje za žiaduce jej prelomenie, preto akcentuje nevyhnutnosťou náležitého posúdenia a prísneho hodnotenia dobrej viery nadobúdateľa.41) 39) Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 165/11, zo dňa 11. 5. 2011. 40) Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 2219/2012, zo dňa 17. 4. 2014. 41) Tamže. Dušan Kucbel

23

7 | Analýza judikatúry k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ...

Následne poukázal na právne závery Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý, naopak, zotrvával na zachovaní zásady nemo plus iuris, najmä z dôvodu, že vlastnícke právo je možné nadobudnúť len zo zákonom upravených dôvodov, inak sa stáva inštitút držby obsolétnym. K vlastným právnym záverom uviedol, že Najvyšší súd Českej republiky poukazuje najmä na to, že záver o možnosti nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka na základe dobrej viery z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky vyplýva tak implicitne, nie je založený na žiadnom hmotnoprávnom ustanovení Občianskeho zákonníka, naopak, oslabuje ochranu pôvodného vlastníka a princíp, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Okrem toho Najvyšší súd Českej republiky naznačuje chybné chápanie princípu ochrany nadobudnutých práv zo strany Ústavného súdu v danom kontexte a svoj názorový postoj podporuje aj odkazmi na prevažujúce názory v odbornej literatúre a na slovenskú rozhodovaciu prax. K tomu Ústavný súd uviedol: „26. Ústavní soud však ani při uvážení argumentačně bohaté a nikoliv nepodložené kritiky Nejvyššího soudu nevidí důvod k upuštění od svých závěrů vyjádřených v nálezech sp. zn. I. ÚS 143/07, sp. zn. II. ÚS 165/11, sp. zn. I. ÚS 3061/11 a dalších (viz část III.A odůvodnění tohoto nálezu). Ústavní soud přitom úvodem zdůrazňuje, že je již z Ústavy České republiky koncipován jako soudní orgán ochrany ústavnosti (čl. 83 Ústavy), nikoliv „běžné zákonnosti. Ústavní soud tak otázky a případy jím řešené nemůže nahlížet jinak než právě - a jedině - ústavněprávní perspektivou, perspektivou ochrany základních práv a svobod jednotlivců. Naopak obecné soudy jsou obecně vázány i podústavními normami; nicméně i při jejich výkladu a aplikaci jsou povinny respektovat ústavněprávní pravidla a principy, tak aby současně dostály své povinnosti poskytovat ochranu jak právům v rovině podústavního práva, tak právům základním, neboť základní práva a svobody jsou právě pod jejich ochranou (čl. 4 Ústavy). 27. Ústavní soud se ve své judikatuře již zřetelně vyjádřil k ústavněprávním požadavkům na právní předpisy, včetně jejich výkladu a aplikace. V nálezu sp. zn. II. ÚS 2048/09 ze dne 2. 11. 2009 (N 232/55 SbNU 181; bod 17) tak zdůraznil: „Každá právní úprava proto musí vyjadřovat respekt k obecným zásadám právním (principům), jako je důvěra v právo, právní jistota a předvídatelnost právních aktů, které strukturují právní řád demokratického právního státu, resp. jsou z něj odvoditelné. Na právní normy je nutno klást také požadavky obsahové, neboť v materiálním právním státě založeném na myšlence spravedlnosti představují základní práva korektiv jak obsahu právních norem, tak i jejich interpretace a aplikace. Proto je úkolem soudce v podmínkách materiálního právního státu nalézt řešení, které by zajišťovalo maximální realizaci základních práv účastníků sporu, a není-li to možné, rozhodnout v souladu s obecnou ideou spravedlnosti, resp. dle obecného přirozenoprávního principu ...“. Totéž pak Ústavní soud zopakoval například v nálezu sp. zn. I. ÚS 1826/11 ze dne 7. 3. 2012 (N 47/64 SbNU 581; bod 17), v němž dále (bod 19) v souladu se svou konstantní judikaturou rovněž připomněl, že „obecný soud není absolutně vázán doslovným zněním zákona, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit, pokud to vyžaduje účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jež mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku, a že povinnost soudů nalézat právo neznamená pouze vyhledávat přímé a výslovné pokyny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je konkrétním právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a ústavních zásad“ [srov. například nález sp. zn. Pl. ÚS 21/96 ze dne 4. 2. 1997 (N 13/7 SbNU 87; 63/1997 Sb.) a nález sp. zn. Pl. ÚS 19/98 ze dne 3. 2. 1999 (N 19/13 SbNU 131; 38/1999 Sb.)].42) 42) Tamže.

24

Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka