Issuu

Stavebný

zákon

Veľký komentár Martin Píry

STAVEBNÝ ZÁKON

Veľký komentár

Recenzenti:

prof. JUDr. Jaroslav Klátik, PhD. JUDr. Marian Ďurana, PhD.

www.eurokodex.sk

ISBN: 978-80-8155-097-3 II

Predslov Predslov Stavebné právo je jedno z najdôležitejších právnych odvetví verejného práva a správneho práva. Predkladaný komentár čitateľovi poskytuje rozsiahlu judikatúru, ale aj odborné názory plynúce z dlhoročných skúseností autora komentára. Z hľadiska požiadavky na právny štát a vymožiteľnosť práva má práve prax stavebného práva veľký dlh voči spoločnosti a aj táto publikácia by mohla pomôcť túto situáciu riešiť. Interpretácia jednotlivých ustanovení vychádza z ustálenej judikatúry súdov SR a poznatkov ako správneho, tak i občianskeho a ústavného práva. Stavebné právo patrí medzi tie odvetvia práva, kde je nevyhnutná spolupráca s technickými odvetviami a odborníkmi, aby bol text zákona daný do života správne. V podmienkach SR však doteraz chýbal ucelený právny pohľad, ktorý z hľadiska zákonnosti konania pred stavebným úradom a následne súdmi a prokuratúrou je nevyhnutný.

autor

III

O autorovi O autorovi JUDr. Martin Píry, PhD. je od roku 2000 vedecko-pedagogický pracovník Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Venuje sa problematike správneho práva a práva životného prostredia. Jeho praktické skúsenosti sú odrazom celého radu pozícií v rámci samosprávy, ako aj v súkromnom sektore. Je autorom desiatok vedeckých článkov a štúdií. Pravidelne sa zúčastňuje vedeckých konferencií a expertných stretnutí na Slovensku aj v zahraničí.

Použitá literatúra Použitá literatúra 1.

BARANCOVÁ, Andrea. Proporcionalita verejného a súkromného záujmu v činnosti orgánov verejnej správy ohľadom nehnuteľností (poľnohospodárskej pôdy). In: Finančné právo, daňové právo a správne právo v európskom priestore. Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2019, s. 48 – 92. ISBN 978-80-557-1585-8

FEČÍK, Marián. Vymedzenie pojmov. Správny súdny poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 35. ISBN 978-80-7400-678-4

FEKETE, Imrich. Tretí rozmer pozemku a vlastnícke právo k nemu. Justičná revue. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti, 2017, 69(11), s. 1298 – 1313. ISSN 1335-6461

GANDŽALOVÁ, Daniela. Control of the legality of public administration, Belianum, Banská Bystrica 2019, ISBN 978-80-557-1621-3

HORVÁT, Matej a HAMUĽÁKOVÁ, Zuzana. Základy správneho práva trestného. 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019. ISBN 978-80-571-0142-0

KOŠIČIAROVÁ, Soňa. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy. 1. Bratislava: Iura edition, 2012. ISBN 978-80-8078-519-2

KUBINCOVÁ, Soňa: Dane, poplatky, clo a ďalšie povinné platby (vymedzenie pojmov a právna úprava), Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela, 2009. s. 163, ISBN 978-80-8083-911-6

KUBINCOVÁ, Tatiana. Odpisovanie bytov a daň z príjmu. DUO: bez chýb, pokút a penále: mesačník. Poradca, s. r. o., 2017, 12(11), 16 – 20. ISSN 1336-7986

NEMETHOVÁ, M. Osobitné druhy správneho konania: vybrané druhy. Banská Bystrica: Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela – Belianum, 2016. ISBN 978-80-557-1133-1

10. POTÁSCH, Peter a HAŠANOVÁ, Janka. Zákon o správnom konaní (správny poriadok): komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015. ISBN 978-808-9603-350 11. SPIŠIAKOVÁ, Helena. Reklamné stavby podľa stavebného zákona. 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018. ISBN 978-80-8168-836-2 12. SKORKOVÁ, Veronika. Občiansky zákonník: komentár. V Prahe: C. H. Beck, 2015, s. 749 – 750. Veľké komentáre. ISBN 9788074005978 13. ŠTEVČEK, Marek. Občiansky zákonník: komentár. V Prahe: C. H. Beck, 2015, s. 977. Veľké komentáre. ISBN 9788074005978 14. TÓTH, Attila. Význam, hodnota a ekosystémové služby zelenej infraštruktúry vo vidieckej krajine. In: MUCHOVÁ, Zlatica, PAGANOVÁ, Viera a TÓTH, Attila. Zelená infraštruktúra pre samosprávy. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2017. ISBN 978-80-89503-78-0 15. TÓTHOVÁ, Katarína. Niekoľko poznámok k terminologickej presnosti v našom práve. Justičná revue. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2016, 68(10), 1075 – 1079. ISSN 1335-6461 16. TEKELI, Jozef a HOFFMAN, Marian. Zákon o obecnom zriadení: komentár. 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014. ISBN 978-80-8168-034-2

Obsah OBSAH STAVEBNÝ ZÁKON Veľký komentár

Úvod do stavebného práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

PRVÁ ČASŤ

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ODDIEL 1

CIELE A ÚLOHY ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA . . . . . . . . . . . . . . . .

.................................................................. .................................................................. Zabezpečovanie obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcami a samosprávnymi krajmi . . . . . . . . . .

5 9

§1 §2 § 2a

ODDIEL 2 §3 §4 §5 §6 §7 § 7a

ÚZEMNOPLÁNOVACIE PODKLADY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Územnoplánovacie podklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Urbanistická štúdia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Územný generel. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Územná prognóza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Územno-technické podklady. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ostatné podklady. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

21 21 23 23 24 25

ODDIEL 3 §8 §9 § 10 § 11 § 12 § 13

ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA . . . . . . . . . . . . . . . . . .

.................................................................. Koncepcia územného rozvoja Slovenska . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Územný plán regiónu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Územný plán obce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Územný plán zóny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Záväzná časť a smerná časť územnoplánovacej dokumentácie . . . . . . . . . . . . . . . .

25 27 28 30 35 37

ODDIEL 4

OBSTARÁVANIE ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE . . .

Orgány územného plánovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

§ 16 § 17 § 18 § 19 § 19a § 19b § 19c § 20 § 21

39 40 41 41 42 42 44 44 46

.................................................................. .................................................................. .................................................................. Náklady na obstaranie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................................................................. Prípravné práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Prieskumy a rozbory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................................................................. Koncept . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Stavebný zákon § 22 § 23 § 24 § 25

Návrh územnoplánovacej dokumentácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Návrh územného plánu zóny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Podklady na schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie . . . . . . . . . . . . . . . . . ..................................................................

ODDIEL 5 § 26

..................................................................

ZÁVÄZNOSŤ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE . . . . . .

.................................................................. Uloženie územnoplánovacej dokumentácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

52 53

ODDIEL 7 § 30 § 31

49 50 50 51

SCHVAĽOVANIE ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE. . .

ODDIEL 6 § 27 § 28

Obsah

AKTUALIZÁCIA ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE . . .

.................................................................. ..................................................................

54 56

ODDIEL 8

ÚZEMNÉ KONANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Umiestňovanie stavieb, využívanie územia a ochrana dôležitých záujmov v území . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Príslušnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Účastníci územného konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

56 59 60

Začatie územného konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

§ 35 § 36

.................................................................. ..................................................................

66 70

Podklady územného rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

§ 37 § 38 § 38a § 39 § 39a § 39b § 39c § 39d § 40 § 41 § 42

.................................................................. .................................................................. Územné rozhodnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................................................................. Rozhodnutie o umiestnení stavby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Rozhodnutie o využívaní územia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Rozhodnutie o chránenej časti krajiny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Rozhodnutie o stavebnej uzávere . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................................................................. Zmena územného rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Oznámenie územného rozhodnutia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

74 75 76 76 78 80 81 82 83 85 86

DRUHÁ ČASŤ STAVEBNÝ PORIADOK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ODDIEL 1

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Stavba. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Členenie stavieb. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Bytové budovy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Nebytové budovy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Základné požiadavky na stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Všeobecné technické požiadavky na výstavbu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stavebné výrobky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

90 94 96 99 100 100 102

§ 32 § 33 § 34

§ 43 § 43a § 43b § 43c § 43d § 43e § 43f

VII

Obsah § 43g § 43h § 43i

Stavebný zákon Stavebné práce. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stavebný pozemok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stavenisko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ODDIEL 2 § 44 § 45 § 46 § 46a § 46b § 46c § 46d

102 103 104

OPRÁVNENIE NA USKUTOČŇOVANIE STAVIEB A VYBRANÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

106

Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vybrané činnosti vo výstavbe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Projektant. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stavbyvedúci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stavebný dozor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Geodet a kartograf stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Stavebný denník . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

106 106 107 108 108 109 109

ODDIEL 3

VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY NA VÝSTAVBU . . . . .

110

Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

110

Všeobecné technické požiadavky na uskutočňovanie stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

111

§ 48 § 49 § 50 § 51 § 52 § 53

111 112 112 112 112 112

§ 47

ODDIEL 4

POVOĽOVANIE STAVIEB, ZMIEN STAVIEB A UDRŽIAVACÍCH PRÁC . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

113

Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

113

§ 54 § 55 § 56 § 57

113 114 116 117

Žiadosť o stavebné povolenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

120

§ 58 § 58a § 59

.................................................................. .................................................................. Účastníci stavebného konania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

120 123 124

Stavebné konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

127

§ 60 § 61 § 62 § 63 § 64 § 65

127 129 132 134 134 134

Stavebné povolenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

135

§ 66 § 67 § 68 § 69 § 70

135 137 138 139 140

VIII

Stavebný zákon

ODDIEL 5 § 71 § 72 § 73 § 74

Povolenie terénnych úprav a prác . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

141

141 141 141 141

ODDIEL 6 § 75 § 75a

Obsah

VYTYČOVANIE STAVIEB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

142

.................................................................. ..................................................................

142 142

ODDIEL 7

UŽÍVANIE STAVIEB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

142

Kolaudácia stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

142

§ 76 § 77 § 78 § 79 § 80 § 81 § 81a § 81b § 81c § 82 § 83 § 84 § 85

142 143 144 145 145 146 148 149 150 151 152 153 154

.................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. Zmena v užívaní stavby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ODDIEL 8

ÚDRŽBA STAVIEB A ICH ODSTRAŇOVANIE . . . . . . . . . . . . . . . .

155

Údržba stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Nevyhnutné úpravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

155 156

Odstraňovanie stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

157

§ 88 § 88a § 88b § 89 § 90 § 91 § 92 § 93 § 94 § 95 § 96 § 96a § 97

157 160 167 167 168 170 170 171 171 172 173 174 174

§ 86 § 87

.................................................................. Konanie o dodatočnom povolení stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. Nariadenie zabezpečovacích prác . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Štátny stavebný príspevok. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vypratanie stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................................................................. Účastníci konania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ODDIEL 9 § 98 § 99 § 100

ŠTÁTNY STAVEBNÝ DOHĽAD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

174

174 176 176 IX

Obsah § 101 § 102 § 103 § 104

Stavebný zákon .................................................................. .................................................................. .................................................................. ..................................................................

177 177 178 178

TRETIA ČASŤ SANKCIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

179

§ 105 § 106 § 107

Priestupky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Správne delikty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Lehoty ukladania a výnosy pokút . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

179 182 185

ŠTVRTÁ ČASŤ VYVLASTNENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

186

§ 108 § 109 § 110

.................................................................. Cieľ vyvlastnenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Podmienky vyvlastnenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

186 187 187

Náhrada za vyvlastnenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

187

§ 111 § 111a

187

§ 111b

Náhrada za pozemky a stavby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Náhrada za zrušenie, obmedzenie alebo zriadenie práv zodpovedajúcich vecným bremenám . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Poskytovanie náhrad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

188 188

Vyvlastňovacie konanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

188

§ 112 § 113 § 113a § 114 § 115 § 116

188 189 189 190 190 190

PIATA ČASŤ

STAVEBNÉ ÚRADY, ŠPECIÁLNE STAVEBNÉ ÚRADY A OBCE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

191

Stavebné úrady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

191

§ 117 § 117a § 117b § 118 § 119 § 120 § 121 § 123 § 123a

191 191 192 192 192 194 194 196 196

.................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. .................................................................. Špeciálne stavebné úrady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vojenské a iné stavebné úrady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .................................................................. Slovenská stavebná inšpekcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Obsah

Stavebný zákon

ŠIESTA ČASŤ

OCHRANA OSOBITNÝCH ZÁUJMOV

.................

197

Zabezpečenie záujmov obrany štátu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

197

Ochrana zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov . . . . . . . . . . . . . .

198

§ 126 § 127 § 127a

198 200 200

§ 125

.................................................................. .................................................................. Úľavy pri živelných pohromách a pri haváriách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

SIEDMA ČASŤ SÚSTAVA INFORMÁCIÍ A EVIDENCIA

...............

202

Sústava vybraných informácií pre výstavbu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

202

§ 128 § 129 § 129a § 130

.................................................................. .................................................................. Register záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb . . . . . . . . . . . . . . . . Informačné systémy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

202 202 202 203

Evidencia a ukladanie dokumentácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

203

§ 131 § 132 § 133

203 204 204

ÔSMA ČASŤ § 134 § 135 § 136 § 137 § 138 § 139 § 139a § 139b § 140 § 140a § 140b § 140c

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

...........................

Vstup na cudzie pozemky a stavby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Riešenie rozporov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Občianskoprávne a iné námietky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Spolupráca orgánov štátnej správy, obcí a súčinnosť právnických osôb . . . . . . . . . Vymedzenie niektorých pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Pojmy územného plánovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Pojmy stavebného poriadku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vzťah k správnemu poriadku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Dotknuté orgány . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Záväzné stanovisko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Osobitné ustanovenia k územnému konaniu, stavebnému konaniu a kolaudačnému konaniu a náležitostiam rozhodnutí vydaným v týchto konaniach . . . . . . . . . . . . .

DEVIATA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA . . . . . . . .

204 204 205 206 206 208 209 210 212 215 215 217 221

225

Prechodné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

225

§ 141 § 142 § 142a § 142b

225 226 227 227

.................................................................. .................................................................. Prechodné ustanovenie k zmenám účinným od 1. júla 2005 . . . . . . . . . . . . . . . . . . Prechodné ustanovenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Obsah § 142c § 142ca § 142d § 142e § 142f § 142g § 142h

Stavebný zákon Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2013 . . . . . . . . . . . . . . Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015. . . . . . . . . . . . . . . Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 2. januára 2015. . . . . . . . . . . . . . . Prechodné ustanovenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017. . . . . . . . . . . . . . . Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2019 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

227 227 227 228 228 228 228

Záverečné ustanovenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

229

§ 143 § 143a § 144 § 144a § 145

229 229 229 230 231

Základné lehoty v správnych konaniach – komentár . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

232

Príloha č. 1 k zákonu č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov SÍDLA A ÚZEMNÉ OBVODY STAVEBNÝCH INŠPEKTORÁTOV. . . . . . . . . . . . . .

234

Príloha č. 2 k zákonu č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE . .

234

Odkazy k textu zákona č. 50/19796 Zb. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

235

XII

Úvod do stavebného práva Súvisiace právne predpisy: Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych predpisov

Pri koncipovaní komentára k zákonu č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov sme museli brať do úvahy niekoľko faktov: a) ide o právny predpis z roku 1976, teda je platný s istými zmenami cez niekoľko významných štátno-právnych zmien. Niekoľkokrát sa zmenil systém verejnej správy a organizácia štátnej moci a filozofia práva; b) ide o právny predpis správneho práva, čo znamená, že sa naň vzťahujú rovnaké interpretačné pravidlá ako na každý iný predpis verejného práva. Predovšetkým je potrebné hovoriť o kogentnosti právnych noriem. V porovnaní s právnymi predpismi súkromného práva (napríklad občianske právo, obchodné právo) sú predpisy verejného práva prísnejšie; c) ide o procesný predpis, ktorý ustanovuje pravidlá administratívneho konania vrátane správnych konaní, v ktorých správny orgán rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb a zároveň ide o predpis hmotného práva; d) je to právny predpis štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie a na ktorého území sa aplikuje priamo alebo nepriamo právo EÚ vrátane odporučení Rady Európy. Tieto štyri predpoklady sú dôvodom, pre ktorý ešte pred samotným paragrafovým znením predstavíme niekoľko základných zásad, ktoré treba brať do úvahy pri aplikácii jednotlivých ustanovení stavebného zákona z procesného hľadiska. Podľa ustáleného názoru súdov všetkých stupňov, tak aj podľa interpretačnej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky a rovnako aj právnej vedy výklad právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi, teda musí byť ústavne konformný. Tento súlad musí byť jednak v rovine formálnej, a potom aj v rovine materiálnej. V prvom rade žiaden výklad akéhokoľvek zákona nemôže vychádzať z predpokladu narušenia suverenity zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky. Inak povedané, právno-aplikačnými postupmi alebo normotvorbou územnej samosprávy sa nesmie meniť, konkurovať alebo rušiť zákonodarná činnosť Národnej rady Slovenskej republiky. Po druhé, pri interpretácii sa musí vždy vychádzať z účelu zákona. V tejto súvislosti citujeme z dvoch nálezov Ústavného súdu SR: V materiálnom právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Uplatnenie právomoci na základe vlastnej úvahy, rozhodnutia, či orgán verejnej moci uplatní svoju právomoc alebo nie, je základom pre svojvôľu – „selektívne uplatňovanú spravodlivosť“, ktorá je popretím právnej istoty ako základu materiálneho právneho štátu. Takýto postup znamená konanie v rozpore s právnou istotou vyplývajúcou z textu ústavy.[1] Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.[2] Teda pri každom jednom inštitúte je potrebné jasne identifikovať účel tohto inštitútu. Teda odpovedať na otázku, čo je účelom územného plánu, rozhodnutia, štátneho stavebného dohľadu a podobne. Je to tak preto, lebo právny predpis správneho práva, teda aj komentovaný zákon, [1]

Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 571/2014

[2]

Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 17/2008

Úvod do stavebného práva

STAVEBNÝ ZÁKON

musí vytvárať takú interpretačnú situáciu, ktorá je predvídateľná. S akcentom na rozhodnutia správnych orgánov musí byť každé jedno rozhodnutie orgánu verejnej správy účastníkom konania predvídateľné, či už z hľadiska poznania zákona alebo predchádzajúcej rozhodovacej a zároveň legálnej činnosti správneho orgánu. Ide o požiadavku tak práva na spravodlivý proces, ktoré je súčasťou ústavy, ako aj celého radu prameňov európskeho práva. Takúto požiadavku na právno-aplikačnú prax dáva nielen kontext ústavy, ale aj jednotlivé ustanovenia procesných kódexov v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí. Ide o zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Pri aplikácii jednotlivých ustanovení stavebného zákona treba vždy brať do úvahy, či ide o proces normotvorby a územno-plánovaciu činnosť, alebo o celý rad správnych konaní (územné rozhodnutia, stavebné povolenia, užívacie povolenia, sankčné rozhodnutia), alebo o problematiku dohľadu. Všetky tieto postupy sú priamo alebo nepriamo preskúmateľné súdom a orgánom ochrany práva – prokuratúrou. Preto je nevyhnutné ako interpretačnú metódu brať do úvahy aj rozhodnutia súdov, teda ustálenú judikatúru súdov SR a v niektorých prípadoch aj názor prokuratúry. Ak bolo nejaké ustanovenie alebo jeho časť predmetom rozhodovania súdov, uvádzame príslušné rozhodnutie v tomto komentári. Stavebný zákon, ako bolo uvedené vyššie, je aj procesným právnym predpisom. V správnom práve procesnom platí systém subsidiarity. Ide o vzťah všeobecného právneho predpisu o správnom konaní, teda zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len správny poriadok) a zákona stavebného. Explicitne je táto zásada upravená v § 140 stavebného zákona. Táto zásada subsidiarity sa premieta do štyroch možných situácií: a) problematika je upravená len v správnom poriadku a osobitný zákon (stavebný) ju neupravuje vôbec; v tom prípade musí ten, kto chce rozhodovať podľa stavebného zákona, aplikovať výlučne správny poriadok. Príkladom takejto situácie je otázka právoplatnosti rozhodnutia, prezumpcia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku posledná veta, ale tiež lehoty na rozhodnutie; b) problematika je upravená len v osobitnom právnom predpise (v stavebnom zákone). V tom prípade aplikujeme len stavebný zákon. Príkladom je právna úprava projektanta ako osobitného účastníka konania; c) osobitný zákon upravuje problematiku iným odlišným spôsobom, ako je to upravené v správnom poriadku. V tom prípade podľa zásady lex specialis derogat lex generalis platí osobitný zákon a ten má prednosť pred správnym poriadkom. Ako príklad môžeme uviesť zásadu koncentrácie konania; d) špeciálne postavenie má v rámci správnych konaní systém základných zásad obsiahnutých v rámci § 3 správneho poriadku. Platí zásada, že tieto princípy platia vždy, teda aj v prípadoch, keď je správny poriadok neaplikovateľný, lebo je priamo osobitným zákonom vylúčená jeho pôsobnosť. V rámci stavebného zákona pôjde najmä o situácie pri výkone štátneho stavebného dohľadu. V rámci úvodu dávame do pozornosti najmä požiadavku zákonnosti konania, tzv. materiálnej rovnosti, povinnosti poučenia, hospodárnosti a efektívnosti konania. K téme špeciality sa v ďalšom texte vyjadríme podrobnejšie, odporúčame aj komentár k § 34 a príslušnú judikatúru. Pri zákonnosti konania ide o ústavnú požiadavku obsiahnutú v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Toto ustanovenie má základný význam pre aplikáciu celého právneho poriadku. Táto požiadavka sa týka najmä otázky právomoci a otázky možnosti konania z hľadiska procesného. Otázka právomoci musí byť daná vždy zákonom. Teda len zákon môže povedať, že konkrétny orgán má právo alebo povinnosť konať. Táto otázka je dôležitá v stavebnom práve 2

STAVEBNÝ ZÁKON

Úvod do stavebného práva

najmä v prípade, keď sú právomoci hraničné, napríklad všeobecný stavebný úrad a špeciálny stavebný úrad, stavebný úrad a Krajský pamiatkový úrad pri konaní o obnove, záväzné stanoviská dotknutých orgánov v rámci konania a podobne. Čo sa týka možnosti konať istým spôsobom, ako sme už uviedli, stavebné právo je pododvetvím správneho práva, a teda kladie veľmi významné požiadavky práve na konanie. Predovšetkým je potrebné, aby istú formu postupu, typu rozhodnutia alebo úkonu zo strany správneho orgánu zákon explicitne poznal. V podmienkach právneho štátu a za platnosti predmetného ustanovenia ústavy nie je možné, aby sa proces vydávania správnych rozhodnutí riadil vo forme zvyklostí, obyčajov alebo zákonom nepoznanej praxe. Skutočnosť, že táto prax je tolerovaná zo strany spoločnosti a orgánov ochrany práva, nie je automaticky dôvodom na jej legitimizáciu. Materiálna rovnosť alebo v niektorej literatúre aj zásada precedenčná[3] vychádza svojím obsahom z už spomínaného princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti rozhodovacej činnosti správnych orgánov. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Účelom tejto zásady je vecná predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Samozrejme, treba zvýrazniť, že hovoríme o legálnej praxi. Nie je možné aplikovať toto ustanovenie spôsobom, ktorý by nadviazal napríklad na predchádzajúce korupčné rozhodovania správneho orgánu. V tomto momente je potrebné tiež zdôrazniť, že posudzovať jednotlivé rozhodnutia správnych orgánov je možné len vtedy, ak je daný aspoň minimálny priestor pre flexibilitu. V správnom práve hovoríme o tzv. správnej úvahe. V praxi stavebného práva môže ísť napríklad o jednotný výklad územného plánu z hľadiska používania niektorých formulácií, ktoré nie sú explicitne ustanovené zákonom alebo vyhláškou. Poučenie je v rámci správnych konaní podľa stavebného zákona mimoriadne dôležitý inštitút. Poučenie poznáme jednak ako súčasť rozhodnutia podľa správneho poriadku § 47 ods. 4 a tiež ako zásadu správneho konania § 3 ods. 2 posledná veta. Táto povinnosť poučenia platí naprieč celým správnym konaním. Poučenie je potrebné realizovať predovšetkým v prípade, ak je s ním spojené možné prepadnutie práva, napríklad z dôvodu preklúzie. Tento prípad je typický pre aplikáciu zásady koncentrácie v správnych konaniach podľa stavebného zákona, napríklad § 36 ods. 1 druhá veta stavebného zákona. Hospodárnosť a efektívnosť konania súvisí s dvoma otázkami. Jednak je to všeobecná požiadavka na rozhodovanie správnych orgánov v lehotách podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku, a v druhom rade ide aj o takú formu realizácie procesných úkonov, ktorá čo najmenej zaťažuje účastníka konania. Negatívnym príkladom je tzv. „salámová metóda“. Ide o situácie, keď účastník konania nepredložil všetky zákonom alebo vyhláškou predpokladané prílohy podania, napríklad žiadosť o vydanie územného rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku a na to nadväzujúce ustanovenie § 35 ods. 3 stavebného zákona je povinný stavebný úrad vyzvať na odstránenie vád podania a doplnenie podania. V tejto výzve musí stavebný úrad práve z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania uviesť všetky nedostatky, ktoré treba doplniť alebo opraviť. Stavebný úrad nemá totiž zákonnú možnosť výzvu opakovať. V neposlednom rade je potrebné skúmať v rámci administratívnych konaní otázku proporcionality.[4] Jedným zo základných predmetov ochrany správneho práva, a teda aj stavebného práva, je verejný záujem. V rámci verejného záujmu je možné obmedziť subjektívne práva fyzickej a právnickej osoby. Ide napríklad o obmedzenie vlastníckeho práva alebo dokonca [3]

Porovnaj POTÁSCH, Peter a HAŠANOVÁ, Janka. Zákon o správnom konaní (správny poriadok): komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015. ISBN 978-808-9603-350

[4]

Úvod do stavebného práva

STAVEBNÝ ZÁKON

o vyvlastnenie v medziach čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Verejný záujem však nie je a priori dôvodom na zásah do subjektívnych práv, takýto zásah môže nastať len po vykonaní tzv. testu proporcionality, ktorý sa musí použiť vždy, ak má verejný záujem zasiahnuť do ústavou garantovaných práv a slobôd. V našom prípade pôjde jednak o normotvorbu, teda o proces prijímania územného plánu, na základe ktorého môže nastať obmedzenie vlastníckeho práva, a do istej miery vždy, ak stavebný úrad v rámci povoľovacích konaní skúma súlad s verejným záujmom. Test pozostáva z troch krokov:[5] a) test vhodnosti alebo inak povedané hľadania legitímneho účelu, teda, ako už bolo uvedené, vyššie naplnenie požiadavky materiálneho právneho štátu; b) test nevyhnutnosti, teda aby zásah do subjektívneho práva bol primeraný a situácia sa nedala riešiť iným spôsobom; c) v poslednom rade samotný test proporcionality vyjadruje optimalizáciu medzi účelom a limitovaným právom. Zásady, metódy a inštitúty, ktoré sme rozoberali v tomto úvode, budeme následne aplikovať na každé z komentovaných ustanovení stavebného zákona ich konkretizáciou na jednotlivé právne normy alebo situácie, ktoré môžu vznikať pri ich aplikácii.

Z judikatúry K Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžr/68/2011 Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Napriek právnej skutočnosti, že samotný zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov priamo vylúčil aplikáciu správneho poriadku na rozhodovací proces týkajúci sa vydania súhlasu, Najvyšší súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle Rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenie správneho poriadku výslovne vylúčili. K Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/202/2015 Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vyplýva, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak, teda aj na konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o práve žiadateľa na poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Popri vymedzení okruhu správnych orgánov zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov teda vymedzuje svoju pôsobnosť aj vo vzťahu k iným právnym predpisom. Formulačne to zákonodarca vyjadril slovným spojením „ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Obsahovo táto formulácia vyjadruje dve skutočnosti, a to a) subsidiaritu správneho poriadku a b) negatívne vymedzenie pôsobnosti. Niektoré osobitné predpisy výslovne ustanovujú, že na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V prípade, ak takáto konštatácia v príslušnom právnom predpise v oblasti správneho práva absentuje a ak nie sú v osobitnom zákone upravené odchýlky, procesný režim správneho poriadku nastupuje ex lege a je povinnosťou orgánu verejnej správy dôsledne ho aplikovať.

[5]

Porovnaj KOŠIČIAROVÁ, Soňa. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy. 1. Bratislava: Iura edition, 2012. ISBN 9788080785192

ZÁKON č. 50/1976 Zb. z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (v znení č. 103/1990 Zb., 262/1992 Zb., 136/1995 Z. z., 199/1995 Z. z., 286/1996 Z. z., 229/1997 Z. z., 175/1999 Z. z., 237/2000 Z. z., 416/2001 Z. z., 553/2001 Z. z., 217/2002 Z. z., 103/2003 Z. z., 245/2003 Z. z., 417/2003 Z. z., 608/2003 Z. z., 541/2004 Z. z., 290/2005 Z. z., 479/2005 Z. z., 24/2006 Z. z., 218/2007 Z. z., 540/2008 Z. z., 66/2009 Z. z., 513/2009 Z. z., 118/2010 Z. z., 145/2010 Z. z., 547/2010 Z. z., 408/2011 Z. z., 300/2012 Z. z., 180/2013 Z. z., 219/2013 Z. z., 368/2013 Z. z., 293/2014 Z. z., 314/2014 Z. z., 154/2015 Z. z., 247/2015 Z. z., 254/2015 Z. z., 177/2018 Z. z., 312/2018 Z. z., 93/2019 Z. z., 279/2019 Z. z., 90/2020 Z. z.)

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE ODDIEL 1 CIELE A ÚLOHY ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA §1 (1) Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.1) (2) Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Súvisiace právne predpisy: zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších právnych predpisov

Komentár k § 1 Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len stavebný zákon) je vecne rozdelený do niekoľkých systematických častí. Je možné ich rozdeliť podľa viacerých kritérií na rozhodovacie procesy, 5

§1

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

vykonávanie štátneho stavebného dohľadu ako kontrolnej činnosti a v neposlednom rade aj na problematiku správneho práva trestného v podobe časti o priestupkoch (§ 105 a § 10 stavebného zákona). Iným typom klasifikácie je delenie na ustanovenia hmotnoprávnej povahy a procesnoprávnej povahy. Prvá časť sa venuje osobitnému rozhodovaciemu procesu vo verejnej správe, a to prijímaniu normatívneho právneho aktu, ktorým je územný plán. Územné plánovanie sa dá chápať v užšom zmysle slova ako proces prijímania dokumentu – územného plánu v niektorom jeho stupni. V širšom zmysle slova možno územné plánovanie ponímať ako všetky súvisiace činnosti vrátane monitorovania stavu životného prostredia a vydávania územných rozhodnutí, ktoré napriek tomu, že sú čiastočne správnymi rozhodnutiami, z hľadiska systematiky zákona sú súčasťou územného plánovania. Ustanovenie § 1 stavebného zákona hovorí o územnom plánovaní v širšom zmysle slova. Zákon predovšetkým definuje základné zákonné znaky územného plánovania ako sústavnej činnosti a tiež ako komplexnej činnosti. Teda v tomto prípade širšieho ponímania územného plánovania je potrebné chápať túto činnosť ako sústavnú, nielen obmedzenú na lehotu uvedenú v § 30 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého sú obec a samosprávny kraj povinné preskúmať, či nie je potrebné prijať zmeny a doplnky existujúceho územného plánu. Základom pre správne pochopenie územného plánovania je chápať ho ako systematickú činnosť, ktorú realizuje obec alebo vyšší územný celok. Komplexnosť v tomto prípade znamená také riešenie priestorového a funkčného usporiadania územia, ktoré je realizované pre celé riešenie územia. Nie je správne parciálne hodnotenie územia bez zohľadnenia všetkých komplexných otázok, infraštruktúry a potrieb územia. Predmetom územného plánovania je ochrana verejného záujmu. Napríklad v nadväznosti na ustanovenie § 88a stavebného zákona ods. 1 sú ciele a zámery územného plánovania verejným záujmom. Preto stavebný zákon v § 1 zameriava našu pozornosť na niekoľko parciálnych verejných záujmov. Najprv sa pokúsime o vymedzenie tohto pojmu. Verejný záujem všeobecne je neurčitý právny pojem, ktorý v našom právnom poriadku nepozná definíciu pre všetky prípady rovnakú (univerzálnu). Legislatíva sa snaží vyhnúť priamej explicitnej definícii verejného záujmu, pričom istú výnimku predstavuje ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších právnych predpisov a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších právnych predpisov. Pre oblasť stavebného práva však takáto definícia neexistuje. Pre správnu aplikáciu právneho predpisu je potrebné skúmať každé ustanovenie zákona v kontexte a buď explicitne, alebo implicitne sa snažiť identifikovať verejný záujem. Ten by mal vždy spĺňať aspoň tri pojmové znaky. Prvým je verejnosť. Znamená to, že v čase, keď sa verejný záujem formalizuje (napríklad v podobe prijatia územného plánu, vydania správneho rozhodnutia a podobne), teda ex ante nie je známa konkrétna osoba, v prospech ktorej tento verejný záujem je upravený. Dokonca nemusí ani existovať takýto konkrétny subjekt. Hneď ako by sme mali presne určený subjekt, išlo by vždy o súkromný záujem. Tu si treba uvedomiť, že verejný záujem nemusí byť a priori v rozpore so súkromným záujmom. Záujem na dobrom životnom prostredí má ako konkrétna osoba s menom a priezviskom, tak aj verejnosť, ktorá je neurčitá. Územný plán chráni jednak verejný záujem, ktorý sám predstavuje (teda územný plán je verejný záujem) a jednak čiastkové verejné záujmy. Územný plán ako verejný záujem sám osebe je predovšetkým samosprávna predstava o usporiadaní istého územného celku a jeho funkčnom využití. Takýto verejný záujem odpovedá napr. na otázku, kde má byť územie vyčlenené pre bytovú zástavbu a kde priemyselná časť. Rozhodujúce je, že v tomto prípade je odpoveď výlučne samosprávnou problematikou, teda v plnej miere závisí od predstavy zastupiteľov územnej samosprávy. Potvrdzuje to aj ustanovenie § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení). Podľa tohto ustanovenia obec pri výkone samosprávy obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri 6

Ciele a úlohy územného plánovania

§1

utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Toto ustanovenie najmä definuje prijímanie územného plánu ako činnosť samosprávy. Primárna zodpovednosť za územné plánovanie leží na samospráve, aj keď do tohto procesu vstupuje celý rad orgánov štátnej správy. Na rozlíšenie, koho kompetenciou je jednotlivá časť územného plánu, je možné použiť princíp subsidiarity, tak ako je vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, a to, podľa tohto princípu, ak niečo nie je zverené explicitne orgánu štátnej správy, subjekt samosprávy si o tom môže urobiť záver sám v rámci svojej vlastnej autonómie. Teda obsahovo je možné územný plán z hľadiska toho, aké verejné záujmy chráni, rozdeliť do dvoch kategórií na samosprávnu časť a časť, ktorá vzniká z dôvodu osobitných právnych predpisov. Pri charakteristike územného plánu môžeme hovoriť aj o konštitutívnej časti a deklaratórnej časti územného plánu. Teda o častiach územného plánu, keď obmedzenia a regulácie vznikajú buď na základe tohto normatívneho právneho aktu, alebo keď obmedzenia vznikajú z iných dôvodov, ktorými môžu byť: rozhodnutie správneho orgánu, stanovisko, opatrenia alebo aj zákon. Ide napríklad o právomoc a kompetenciu Krajského pamiatkového úradu na základe zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. O tom, či existuje národná kultúrna pamiatka, istý stupeň ochrany územia z hľadiska zákona o ochrane prírody a krajiny alebo ochranné pásmo elektrického vedenia, si samospráva nemôže urobiť záver sama. Tieto verejné záujmy sú chránené osobitným režimom, či už na základe znenia zákona alebo rozhodnutia orgánu verejnej moci. Územné plánovanie je aj súčasťou integrálneho rozvoja územia obce, a to vo vzájomnej konzistentnosti sociálneho a ekonomického rozvoja, ale aj otázky verejného zdravia a zachovania kultúrneho dedičstva. Územné plánovanie považuje právo životného prostredia za základný koncepčný nástroj ochrany životného prostredia.[6] Úvodné ustanovenie používa aj terminológiu, ktorá vychádza z osobitných zákonov. Ide predovšetkým o zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o životnom prostredí) a o pojmy, ako je životné prostredie, ekosystém a ekologická stabilita. Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú ovzdušie, voda, horniny, pôda a organizmy. Ekosystém je funkčná sústava živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním informácií a ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom čase a priestore. V konečnom dôsledku ekologická stabilita je pojem, ktorý definuje schopnosť ekosystému vyrovnávať sa so zmenami spôsobenými vonkajšími činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené vlastnosti a funkcie. Veľmi dôležitým pojmom ohľadne skúmania úloh a cieľov územného plánovania je tiež pojem trvalo udržateľný rozvoj. Podľa ustanovenia § 6 zákona o životnom prostredí je trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti taký rozvoj, ktorý budúcim aj súčasným generáciám zabezpečí možnosť uspokojovania ich základných životných potrieb a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov. Ani ochrana životného prostredia, ani ochrana kultúrneho dedičstva, verejného zdravia alebo iných parciálnych verejných záujmov nie je absolútna. Legislatíva či už z pohľadu ústavy a napríklad čl. 20 ods. 3, alebo zákona o životnom prostredí alebo iných právnych predpisov pripúšťa istú mieru poškodzovania týchto záujmov v rámci prirodzenej koexistencie človeka a človeka alebo prírody a krajiny. Chránené hodnoty môže vlastník poškodzovať v rozsahu zákona, lebo výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať tieto hodnoty „nad mieru ustanovenú zákonom“[7]. Preto nie je správne, ak sa v územnoplánovacej činnosti bez vyhodnotenia primeranosti a proporcionality obmedzí subjektívne právo fyzickej a právnickej osoby, akoby automaticky ochrana životného prostredia mala absolútne a dominantné postavenie. [6]

Porovnaj TEKELI, Jozef a HOFFMAN, Marian. Zákon o obecnom zriadení: komentár. 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014. ISBN 978 80 8168 034 2

[7]

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 22/06

§1

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

Z judikatúry K Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžf/48/2013 Riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis. V zmysle uvedeného územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny. K Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30 Cdo 1642/2018 V řízení o návrhu na opatření obecné povahy existuje blíže neurčený okruh dotčených osob, které mohou podle svého procesního postavení uplatňovat připomínky nebo námitky. Správní řád pak účastníky řízení o vydání opatření obecné povahy jako takové nedefinuje. Odvolací soud otázku, zda je žalobkyně aktivně legitimována k náhradě škody podle § 20 odst. 1 OdpŠk, vyhodnotil negativně. Dospěl totiž k závěru, že pro účely uvedeného ustanovení lze za účastníky řízení v případě řízení o vydání opatření obecné povahy pokládat pouze osoby uvedené v § 172 odst. 5 s. ř., resp. v případě návrhu územního plánu osoby uvedené v § 5 odst. 2 stavebního zákona, kterými žalobkyně není. Žalobkyně naproti tomu namítá, že ji za účastnici řízení o vydání opatření obecné povahy je nutné považovat, a to na základě § 172 odst. 4 s. ř. a § 52 odst. 3 stavebního zákona, podle kterých byla dovolatelka osobou oprávněnou vznášet k návrhu opatření obecné povahy připomínky. Dovolací soud se s argumentací dovolatelky neztotožňuje. Byť z § 52 odst. 3 stavebního zákona plyne, že právo uplatnit připomínky k návrhu územního plánu může každý, nevyplývá z této okolnosti, že by každého bylo možné pokládat též za účastníka uvedeného řízení podle OdpŠk. Výše bylo uvedeno, že za základ pro posouzení účastenství v řízení ve smyslu OdpŠk (a tedy i aktivní legitimace k nároku na náhradu škody způsobené nezákonným rozhodnutím) dovolací soud pokládá posouzení otázky, zda v řízení bylo rozhodováno o právech a povinnostech konkrétní osoby. S připomínkami, které jsou vzneseny k návrhu územního plánu, je správní orgán povinen se vypořádat v odůvodnění, z čehož ovšem neplyne, že by správní orgán o právech těchto osob rozhodoval. K Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 3444/2013 Vydání (změna) územního plánu, od nějž žalobkyně odvozuje vznik škody, je postupem orgánu územního plánování (§ 1 odst. 1 stavebního zákona), který je výkonem státní správy podle § 4 stavebního zákona a ustanovení § 6 odst. 5 písm. c) stavebního zákona tuto činnost výslovně svěřuje do samostatné působnosti obce. Pak se ovšem nárok účastníka, který v občanskoprávním soudním řízení tvrdí, že mu změnou dosavadního nebo vydáním nového územního plánu vznikla újma, jenž není nahraditelná podle § 102 odst. 2 stavebního zákona (náhrada některých nároků v souvislosti se změnou územního plánu řešená přímo stavebním zákonem), neposuzuje podle obecného předpisu (občanského zákoníku) o odpovědnosti za škodu, nýbrž podle zvláštního zákona, který řeší odpovědnost za škodu způsobenou výkonem veřejné moci. Jím je zákon č. 82/1998 Sb., který ovšem odvolací soud neaplikoval a neposuzoval, zda jsou splněny podmínky vzniku odpovědnosti za škodu v tomto zákoně stanovené (§ 1 odst. 2 a § 19 a následující tohoto zákona). K Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 SžoNS 38/2006 V zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „každý má právo na priaznivé životné prostredie“, pričom toto právo nie je len formálnou abstraktnou formuláciou, ale jeho konkrétnym obsahom je subjektívne hmotnoprávne oprávnenie, prislúchajúce, na rozdiel od právnických osôb, len fyzickým osobám. Je právom verejnoprávnej povahy, t.j. uplatňuje sa voči štátu. Jeho subjektu poskytuje nástroje zabezpečujúce mu takú kvalitu životného prostredia, umožňujúce mu nerušene žiť, a to tak z hľadiska osobného, ako aj spoločenského života, t.j. mal by mať právo na zdravé, priaznivé, vhodné nerušené, dôstojné životné prostredie, poskytujúce mu možnosti kvalitného bývania, dobrého životného pocitu, zdravých pracovných podmienok a podobne. Právo na priaznivé životné prostredie ukladá štátu povinnosť, aby ho zabezpečoval. K Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžp/41/2009 Pokiaľ hovoríme o životnom prostredí, potom máme na mysli všetko, čo na Zemi obklopuje a najmä po stránke biologickej stability ovplyvňuje prirodzené podmienky života človeka spolu s existenciou rozmanitých druhov organizmov. Je nepochybné, že predovšetkým pod pojmom životné prostredie je nutné mať na pamäti jeho zložkovú definíciu (§ 2 zák. č. 17/1992 Zb.), tzn. že

§2

Ciele a úlohy územného plánovania

zložkami životného prostredia sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Samotný citovaný zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí bol zákonodarcom prijatý pri zdôraznení práva na priaznivé životné prostredie ako jedného zo základných práv človeka. Avšak, ak hovoríme o životnom prostredí, nehovoríme o podmienkach, ktoré robia život jednotlivca alebo spoločnosti znesiteľnejším, lepším alebo technicky komfortnejším, ale hovoríme o neopakovateľnom a nenahraditeľnom stave, bez ktorého by život jednotlivca nebol možný takmer alebo vôbec. Potom na právo na priaznivé životné prostredie nie je možné nazerať ako na typické subjektívne právo jednotlivca, ktorého sa môže človek v rámci svojej právnej subjektivity dovolávať a na jeho základe si niečo, tzn. samotné životné prostredie nárokovať, prisvojovať alebo požadovať. Vzhľadom na bezprostrednú odozvu dopadu negatívnych ľudských činností na životné prostredie ako celok, ktoré neakceptuje ani štátnu suverenitu, ani hranice štátov ani normatívne zákazy a príkazy – je to trvalé benefícium, resp. trvalý kolektívny záujem, ktorý, najmä vo vzťahu k občanom v zmysle právno-filozofickej teórie spoločenskej zmluvy z konca 18. storočia priamo zaťažuje štát – v prenesenom zmysle obdobne ako právo na život bez vojnového nebezpečenstva alebo životu nebezpečných chorôb, a ktoré musí existovať bez toho, aby jednotlivec chcel, mohol alebo s jeho existenciou spojenú vôľu právne prejaviť mal: — lebo bez jeho existencie už svoju vôľu neprejaví, — lebo bez jeho existencie nie je možné blahobyt ľudstva dosiahnuť vôbec a zabezpečenie základných ľudských práv vrátane ústavou garantovaného práva na život je nemysliteľné. Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov nachádzajúcich sa v prírode, a to najmä v krajine, a s uvedomením si povinnosť vyvažovať právo človeka pretvárať prírodu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, Najvyšší súd nemôže prehliadnuť základné smerovanie Z. jednotlivcov združených za účelom naplnenia svojho základného práva na priaznivé životné prostredie. Tým, že toto právo žalobca dal za základ existencie svojho združenia a v tomto konaní od neho odvodzuje svoje postavenie účastníka, naplnil žalobca podľa Najvyššieho súdu záver vyslovený v hore citovanom ústavnom náleze č. k. II. ÚS 197/2010-52. Za tohto stavu by potom v prejednávanej veci bolo v rozpore s ústavným imperatívom „každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“ (článok 44 ods. 2 ústavy) brániť hore uvedenému združeniu v ich výslovne prejavenej snahe, aby prostredníctvom legálne dostupných mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia, naplňovalo svoj cieľ.

§2 (1) Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a) určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, b) určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania, c) vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len „chránené časti krajiny“), ak nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených častí krajiny, d) určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného stavebníka alebo viacerých stavebníkov, e) posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie, f) rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, g) určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia,1a) aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita1b) krajiny, 9

§2

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

h) vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia, i) navrhuje poradie výstavby a využívania územia, j) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. (2) Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä 1. trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, 2. pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, 3. sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia, b) prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe, c) územnoplánovacou činnosťou, d) rozhodovaním v územnom konaní. (3) Územnoplánovacou činnosťou je a) obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, b) obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (4) Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom podľa tohto zákona. (5) V územnoplánovacej činnosti sa používajú mapové podklady základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra alebo iné účelové mapové podklady. (6) Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.1c) (7) Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie. Súvisiace právne predpisy: zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších právnych predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších právnych predpisov

Komentár k § 2 Ustanovenie § 2 stavebného zákona bližšie špecifikuje pojem územné plánovanie. Predovšetkým definuje jeho základné úlohy a činnosti, formy a nástroje realizácie. Vo vzťahu k základnému ustanoveniu § 1 stavebného zákona sa môže zdať ako duplicitné, ale podrobným skúmaním je možné urobiť záver, že ide o spresňujúce ustanovenie. Odsek 1 Ide o demonštratívny výpočet úloh a činností, ktoré zahŕňajú územné plánovanie. Ods. 1 písm. a) V písmene a) tohto odseku sa zvýrazňuje jeho regulačná úloha. Regulačná úloha znamená usmernenie a normatívne stanovenie možností v nejakej oblasti, v tomto prípade v rámci 10

Ciele a úlohy územného plánovania

§2

využitia územia regulovaného celku. Vzhľadom na to, že zákon pozná pod pojmom územné plánovanie aj územné rozhodnutie, ktoré môže byť aj vo forme individuálneho správneho aktu, nie je možné urobiť záver o čisto normatívnej povahe územného plánovania. Minimálne nie je možné urobiť tento záver v prípade, ak hovoríme o územnom plánovaní v širšom zmysle slova. Ak však chápeme územné plánovanie len v užšom zmysle slova, teda ako proces prijímania územného plánu, v tomto prípade je regulácia územia realizovaná normatívnou formou. Regulácia územia však môže byť realizovaná aj vo forme územného rozhodnutia vrátane rozhodnutia o umiestnení stavby. Ods. 1 písm. b) Vzhľadom na znak územného plánovania ako systematickej činnosti je potrebné, aby sa v rámci územia neustále skúmala potreba jeho rekultivácie a potreba prípadných asanačných zásahov s cieľom trvalo udržateľného rozvoja konkrétneho územia, predovšetkým s akcentom na parciálne verejné záujmy uvedené v § 1 stavebného zákona. Ods. 1 písm. c) Zákon v tomto prípade používa formuláciu „vymedzuje“ chránené územia, čím môže vznikať dojem, akoby územný plán vytváral chránené územia, ochranné pásma, resp. osobitné oblasti. V tomto prípade však územný plán väčšinou len deklaruje skutočnosť, ktorá vznikla na základe iného dôvodu, a to buď rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo zákona. V prípade chránených území je základným právnym predpisom zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody). Tento zákon realizuje ochranu územia z pohľadu verejného záujmu ochrany prírody a krajiny vo viacerých formách. Jednou je forma viacerých stupňov ochrany územia. Podľa § 11 ods. 2 zákona o ochrane prírody pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany prírody a krajiny. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany prírody zväčšuje. Slovenská republika ako celok je v prvom stupni ochrany. Pri ostatných stupňoch ochrany prírody a krajiny je dôležité brať do úvahy ustanovené obmedzenia stavebnej činnosti, ktoré sú v rôznych stupňoch odlišné. V najprísnejšom piatom stupni je zakázané umiestňovať stavby. Vo štvrtom stupni je možné umiestniť stavbu len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody v súvislosti s územnoplánovacou činnosťou vydáva podľa § 9 ods. 1 stanoviská a záväzné stanoviská, najmä ak ide o schválenie alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie a vydanie územného rozhodnutia. Zákon o ochrane prírody mimo tohto systému pozná ešte osobitné kategórie chránených území, kde zaraďujeme chránenú krajinnú oblasť, národný park, chránený areál, prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, chránený krajinný prvok, chránené vtáčie územie. Obec podľa zákona o obecnom zriadení § 6 ods. 1 v nadväznosti na § 25a zákona o ochrane prírody a krajiny lokalitu spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým alebo krajinotvorným významom môže vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením za obecné chránené územie. V tomto všeobecne záväznom nariadení určí zásady a regulatívy využívania územia vrátane určenia zákazov činností alebo obmedzenia činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany územia. Takéto určenie je pre územný plán, resp. územné rozhodnutia záväzné. Osobitnou otázkou je systém ochranných pásiem. Ochranné pásma sú legislatívne vymedzené zóny územia, v ktorých platia obmedzenia činnosti, najmä stavebnej činnosti a ktoré sú určené na ochranu veci alebo činnosti. Ochranné pásma sú buď zo zákona, alebo na základe rozhodnutia správneho orgánu. V prípade, že vznikajú na základe rozhodnutia správneho orgánu, musí existovať právny predpis, ktorý umožňuje vyhlásenie takýchto ochranných pásiem. V prípade ciest upravuje ochranné pásma vyhláška č. 35/1984 Zb. Federálneho ministerstva dopravy v ustanovení § 15 nasledovne: 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného 11

§2

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

pásu diaľnice a cesty budovanej ako rýchlostná komunikácia, 50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy, 25 metrov od osi vozovky cesty II. triedy a miestnej komunikácie, ak sa buduje ako rýchlostná komunikácia, 20 metrov od osi vozovky cesty III. triedy, 15 metrov od osi vozovky miestnej komunikácie I. a II. triedy. Zákon č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých právnych predpisov v § 7 a nasl. ustanovuje ochranné pásmo dráhy ako priestor po obidvoch stranách dráhy, ktorého hranice sú vymedzené zvislou plochou a ktorý slúži na ochranu dráhy a na ochranu prevádzky na dráhe. Určuje sa pri celoštátnej dráhe a pri regionálnej dráhe 60 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 m od hranice obvodu dráhy, pri celoštátnej dráhe vystavanej pre rýchlosť väčšiu ako 160 km/h 100 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 50 m od hranice obvodu dráhy, pri vlečke 30 m od osi krajnej koľaje, pri špeciálnej dráhe 30 m od hranice obvodu dráhy, pri tuneloch špeciálnej dráhy 35 m od osi krajnej koľaje, pri ostatných podpovrchových objektoch špeciálnej dráhy 35 m od vonkajšieho obrysu objektu, pri lanovej dráhe 10 m od nosného lana, dopravného lana alebo od osi krajnej koľaje, pri električkovej a trolejbusovej dráhe 30 m od osi krajnej koľaje alebo od krajného trolejového drôtu. Ochranné pásmo dráhy sa nezriaďuje pre dráhu vedenú po pozemnej komunikácii a pre vlečku v uzavretom priestore prevádzkarne alebo v obvode prístavu. Umiestňovať stavby v ochrannom pásme dráhy je možné len so súhlasom dráhového správneho orgánu. Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike určuje ochranné pásma pre elektroenergetické zariadenie, plyn a potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka. Zákon upravuje obmedzenia a zákazy vrátane zákazov a obmedzení pre umiestnenie stavby. Ďalším z radov zákonov, ktoré ustanovujú systém ochranných pásiem, je zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v ktorom podľa § 67 sa stanovuje ochranné pásmo vedenia široké 1,5 m od osi jeho trasy a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie. Dva typy ochranných pásiem rozlišuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších právnych predpisov. Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 tohto zákona ide o ochranu vodných stavieb, ktoré určí príslušný správny orgán, teda nie sú explicitne stanovené zákonom, ale musí existovať rozhodnutie správneho orgánu. Ustanovenie § 32 zákona o vodách zasa stanovuje presné vymedzenie ochranného pásma. V neposlednom rade treba spomenúť zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorý ustanovuje 50 m ochranné pásmo lesa, v ktorom podľa § 10 ods. 2 zákona je možné vydávať územné rozhodnutia len na základe záväzného stanoviska správy lesa. Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších právnych predpisov ustanovuje jednak ochranné pásma krematória, a to v šírke 100 m od hranice pozemku krematória a jednak ochranné pásma pohrebiska. Ochranné pásma pohrebiska si stanovuje obec vo forme všeobecne záväzného nariadenia v najväčšej možnej šírke 50 m od hranice pozemku. Potrebu osobitnej regulácie si žiada aj prevádzka leteckej dopravy. Podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve v znení neskorších právnych predpisov ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska určuje rozhodnutím Dopravný úrad. Predmetom tohto rozhodnutia je aj stanovenie podmienok pre obmedzenie v ochranných pásmach predovšetkým s akcentom na umiestnenie stavieb. Pre ochranné pásma, ako aj iné obmedzenia, ktoré môžu vyplývať pre vlastníka pozemku, je potrebné poukázať na povinnosť náhrady za obmedzenie. Ústavný rámec poskytuje článok 20 Ústavy Slovenskej republiky. Explicitne je povinnosť zvyčajne súčasťou právneho predpisu, ktorý ustanovuje ochranné pásma, ale sú aj prípady, keď je implicitne odvodená z ústavného rámca vyššie uvedeného článku. Ods. 1 písm. d), e), f) Zákon upravuje požiadavky urbanizmu a krajinotvorby, ktoré by mali byť súčasťou územného plánu ako jeho obligatórne časti. 12

Ciele a úlohy územného plánovania

§2

Ods. 1 písm. g) Zákon opätovne hovorí o požiadavkách na ochranu životného prostredia, pričom sa odvoláva na pojmy zákona o životnom prostredí č. 17/1992 Zb. Podľa tohto zákona je únosné zaťaženie územia také zaťaženie ľudskou činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov a ekologickej stability. Teda predovšetkým, aby sa samotný ekosystém bol schopný vyporiadať sám s vonkajšími vplyvmi a zachovať si svoje prirodzené funkcie a vlastnosti. Prírodné zdroje zákon definuje ako časti živej alebo neživej prírody, ktoré človek využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich potrieb. Obnoviteľné prírodné zdroje majú schopnosť sa pri postupnom spotrebovávaní čiastočne alebo úplne obnoviť, a to samy alebo za prispenia človeka; neobnoviteľné prírodné zdroje spotrebou zanikajú. Ods. 1 písm. h), i), j) V tomto ustanovení zákon definuje potrebu vytvorenia zodpovedajúcej infraštruktúry územia, a to s výslovným predpokladom, aby sa v územnom plánovaní uplatnili a realizovali všetky nové poznatky o území a jeho prírodných a kultúrnych, ako aj spoločenských podmienkach. Súčasťou realizácie týchto cieľov je vybavenosť obce/mesta najvýznamnejšími zložkami, a to sú: a) bývanie, b) občianska vybavenosť, c) doprava, d) zeleň. Územnoplánovacia činnosť musí zohľadniť vždy všetky zložky, keďže tvoria minimálne štandardy vybavenosti obcí a miest. K faktorom, ktoré môžu najviac ovplyvniť hodnotu štandardu, patria predovšetkým: a) význam obce v systéme osídlenia, b) administratívne začlenenie obce v rámci štruktúry osídlenia, c) geografická poloha obce a vzdialenosť ďalších sídiel, d) špecifickosť obce, e) demografický vývoj, f) spádovitosť obyvateľstva za vybavenosťou, g) časová dostupnosť jednotlivých zariadení[8]. Súčasťou tejto štruktúry je teda systém jednotlivých infraštruktúr, ktoré v odbornej literatúre môžeme identifikovať ako dopravnú infraštruktúru (niekedy sa môžeme stretnúť aj s pojmom šedá infraštruktúra), sociálnu infraštruktúru, modrú infraštruktúru (modrá infraštruktúra je vodný systém sídla) a zelenú infraštruktúru[9]. V kontexte boja proti klimatickým zmenám a podpory verejného zdravia sa práve pojem zelená infraštruktúra ako súčasť vybavenosti územia stala veľmi pertraktovaným pojmom, na ktorý by nemal žiaden tvorca územného plánu zabudnúť. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. zh) zákona o ochrane prírody a krajiny sa považuje za „zelenú infraštruktúru sieť prírodných a poloprírodných prvkov, predovšetkým plôch zelene a vodných ekosystémov, ktorá je vytváraná a spravovaná tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb, s osobitným zreteľom na zabezpečenie biologickej [8] [9]

Pozri aj Minimálne štandardy vybavenosti obcí – metodická príručka pre obstarávateľov a spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie K téme zelená infraštruktúra pozri aj TÓTH, Attila. Význam, hodnota a ekosystémové služby zelenej infraštruktúry vo vidieckej krajine. MUCHOVÁ, Zlatica, PAGÁNOVA, Viera a TÓTH, Attila. Zelená infraštruktúra pre samosprávy. Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2017. ISBN 9788089503780

§2

ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE

rozmanitosti, ekologickej stability a priaznivého životného prostredia a prepojenie urbanizovaného prostredia s okolitou krajinou.“ Funkčná zložka ´bývanie´ v rámci územného plánovania vychádza z hodnotenia úrovne bývania, ktoré sleduje dve roviny: kvalitatívnu a kvantitatívnu. Kvantitatívna úroveň bývania sa vyjadruje reláciou počtu obyvateľov a počtu trvale obývaných bytov. Kvalitatívna je charakterizovaná viacerými ukazovateľmi, ako je m2 obytnej plochy na 1 trvalo obývaný byt na obyvateľa a m2 celkovej plochy na trvalo obývaný byt. Z hľadiska formy zástavby rozoznávame viacpodlažné bytové zástavby a málopodlažné zástavby. Viacpodlažné bytové zástavby sú bytové domy nad 4 nadzemné podlažia, pričom ide o charakteristickú zástavbu pre mestský typ osídlenia. Málopodlažná zástavba predstavuje zástavbu do 4 nadzemných podlaží, pričom tento typ je skôr charakteristický pre mestá s nižšou veľkostnou kategóriou a pre obce. Občianska vybavenosť predstavuje široký komplex zariadení a účelovo upravených plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie najrozmanitejších potrieb obyvateľov všetkých vekových kategórií. Môže ísť napríklad o školstvo, športové zariadenia, sociálne služby, kultúrne zariadenia, obchod, verejné stravovanie. Ako doplňujúcu informáciu je potrebné uviesť v tomto kontexte, ako aj v kontexte celkového vnímania typov stavieb opatrenie Štatistického úradu č. 128/2000 Z. z., ktorým bola vyhlásená klasifikácia stavieb. Podľa tejto klasifikácie sa rozdeľujú stavby na dva hlavné typy, a to budovy a inžinierske stavby; a pre potreby urbanistickej praxe na činnosti trhového charakteru, teda vybavenosť komerčná a činnosti netrhového charakteru, teda vybavenosť nekomerčná. Nekomerčná vybavenosť je niektorou literatúrou označovaná aj ako sociálna infraštruktúra alebo vybavenosť vo verejnom záujme. Do tejto kategórie môžeme zaradiť všetky služby, ktoré sú prioritne určené ako povinnosť obstarania pre štát, samosprávny kraj a obec. Ide predovšetkým o školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť. Zdôrazňujeme slovo primárne, lebo v moderných podmienkach je celkom bežný jav v rámci konkurencie hovoriť aj o súkromných, teda komerčných školách, zdravotníckych zariadeniach alebo zariadeniach sociálnej starostlivosti. Osobitne je potrebné ešte analyzovať problematiku zelene a verejnej zelene. Ide z hľadiska úloh územného plánovania a následne aj z hľadiska interpretácie územného plánu o problematickú množinu problémov. Verejná zeleň je v modernej literatúre definovaná aj ako zelená infraštruktúra. Problém je, že v našej legislatíve má miesto zatiaľ len ako pojem v rámci zákona o ochrane prírody a krajiny. V západnej Európe a v niektorých ázijských krajinách je už vnímaná ako súčasť minimálnej vybavenosti obcí a miest a ako súčasť programov sociálneho, komunitného rozvoja a podpory a rozvoja verejného zdravia. Napríklad vo Veľkej Británii sa usmernenie č. 17 Vládnej plánovacej politiky (2002) zaoberá zelenou infraštruktúrou ako nevyhnutnou podmienkou, pričom určuje minimálnu dostupnosť jednotlivých druhov zelenej infraštruktúry, ako sú parky a iné otvorené priestory určené na krátkodobú rekreáciu. Na Slovensku rozoznávame parky a iné typy verejnej parkovej zelene, zeleň v obytných územiach predovšetkým ako medziblokovú zeleň, zelené strechy, sídelnú zeleň a súkromné záhrady. Ďalej je to historická zeleň, čo predstavuje bývalé súkromné parky a záhrady spojené s historickými budovami, historické verejné parky a záhrady. V tomto prípade je potrebné upozorniť na právomoc Krajského pamiatkového úradu, pokiaľ ide o osobitne chránené zelené plochy. Zeleň vnímame ako súčasť občianskej vybavenosti. K zelenej infraštruktúre patria aj: líniová zeleň, cintoríny, botanické a zoologické záhrady, zeleň izolačnej zóny, zeleň peších plôch a námestí a prírodná originálna zeleň, čo sú lesy a zalesnené plochy, skládky odpadov a bagroviská a iné nevyužívané otvorené priestory. Pre úplnú prezentáciu zelene je potrebné uviesť aj moderný trend práva v kontexte boja proti klimatickým zmenám, a to je kvalitatívna stránka zelene. Častá je najmä požiadavka na 14

§2

Ciele a úlohy územného plánovania

klimaticky odolné druhy drevín a rastlín. Ide o tretí rozmer hodnotenia zelene po kvantite a dostupnosti, ktorý by mal byť zohľadnený pri tvorbe územných plánov. Dopravná infraštruktúra je v konečnom dôsledku jedna z najvýznamnejších funkcií regulácie územia. Predmetom rozvoja a regulácie územia sú aj jeho dopravné trasy a plochy, a to pre posudzovanie kvality života v prostredí urbára. Odseky 2, 3, 4, 5 Zákon stanovuje formu, akou sa realizujú vyššie uvedené úlohy. Predovšetkým stanovuje potrebu systematickosti a permanencie, aby sa neustále sledoval vývoj zmeny územia. Toto je mimoriadne dôležité v environmentálnej rovine, kde systematickosť priamo predpokladá aj osobitný zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších právnych predpisov. Imanentnou súčasťou spracovania územnoplánovacej dokumentácie je implementácia najnovších poznatkov z oblasti urbanizmu, životného prostredia a krajinotvorby. Odsek 6 Zákon vylučuje pôsobnosť zákona o správnom konaní. Toto ustanovenie stavebného zákona je polemické. Územnoplánovacia činnosť je obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a proces ich prerokovania a schvaľovania. Polemickosť vylúčenia správneho poriadku týmto ustanovením je v jeho nadbytočnosti. Žiadne ustanovenie stavebného zákona totiž neevokuje, že by malo ísť o nejakú formu správneho rozhodnutia, ako to predpokladá správny poriadok. Prijímanie územného plánu zóny, obce a samosprávneho kraja je typickým príkladom normotvorby územnej samosprávy. Správny súdny poriadok ju zaraďuje pod kategóriu administratívnych konaní a výsledok tejto činnosti všeobecne záväzného nariadenia obce (samosprávneho kraja) je preskúmateľný súdom. Odsek 7 Zákon stanovuje základné nástroje územného plánovania, a tými sú územné podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutia. Územnoplánovacie podklady sú urbanistická štúdia, územný generel, zemná prognóza a územnotechnické podklady. Územnoplánovacia dokumentácia je Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce a územný plán zóny. Osobitným nástrojom územného plánovania je územné rozhodnutie. Toto sa stáva často dôvodom polemík v prípade plôch, ktoré nie sú upravené územným plánom, teda sú neriešené jedným z nástrojov územného plánovania. Práve preto zákonodarca ustanovil aj možnosť regulácie územia formou územného rozhodnutia, ktoré je úplne legitímnym nástrojom územného plánovania a jeho postavenie vychádza explicitne zo znenia zákona. K téme pozri aj komentár k územnému konaniu a súvisiacu judikatúru.

Z judikatúry K Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžk/5/2018 Záujem ochrany prírody spočíva v tom, že činnosti uvedené v § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny sú zakázané, teda záujem ochrany prírody je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v piatom stupni ochrany prírody je zákaz tam vymenovaných činností, tento je v záujme ochrany prírody, potom povolenie výnimky z tohto zákazu je zakaždým zásahom do záujmu ochrany prírody. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny je nevyhnutné v správnom konaní skúmať, či záujem na udelení výnimiek a zákazov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi. V posudzovanej veci bolo orgánmi ochrany prírody a ŠOP SR zhodne viackrát konštatované, že pri vykonávaní lesohospodárskych opatrení bude dochádzať k určitým zásahom, a teda k ovplyvneniu biotopov rastlín a živočíchov, avšak tieto zmeny budú krátkodobého charakteru, nebudú mať podstatný negatívny vplyv na samotnú ochranu prírody a krajiny, naopak z dlhodobého hľadiska bude zásah pozitívne vplývať, pretože dôjde k podpore procesov aké prebiehajú v prírodných lesoch. Účelom povolenia výnimiek tak bolo napomôcť procesu prirodzenej obnovy, nie jeho ohrozeniu alebo poškodeniu.