Existuje stavebný prvok jednoduchosti.

Je podobný vode, vyvažuje temné aspekty básne. Odráža „skutočný“ svet — napriek vypočítateľnosti a ne-čitateľnosti. (Adjektívami: pravdovravný, milujúci, týraný.)

Báseň je graficky omietnutá, čo smeruje k príliš zložitej percepcii. No existujú užitočnejšie smrti, neuveriteľne zábavné a nejasné riadky plné humanoidných strastí útočiacich na zvyšok rozumu.

Tiež strofy, ktorými sa autor zbaví toho najposlednejšieho čitateľa.

Ja (do nádychu sa vplazí rezignácia) — Ako to, že som v leveli bez označenia?

Ja (pokračuje tým istým hlasom)

— Ak to vôbec niekoho zaujíma...

Ja (odrazu má iný odtieň) — Ste cynická partia darmožráčov! — (bublanie)

Ja (snaží sa prepracovať všetky pochybné vyhlásenia) — Nepochybne ste oveľa horší...!